Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010236 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615010236.5 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. decembra 2016 v Košiciach, v trestnej veci obžalovaného Z. A., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.9.2015, sp. zn. 5T/42/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm. a), b), c), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok. Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 8.9.2015, sp. zn. 5T/42/2015 uznal obžalovaného Z. A. za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 14.10.2014 o 9.00 hod. potom, čo vošiel do rodinného domu č. XX v obci P., okr. D., do priestoru, ktorý predtým so svojou rodinou obýval, a ktorý si otvoril kľúčom, za účelom zobratia predlžovacieho kábla, následne vošiel do kuchyne, kde vošla jeho švagriná, poškodená Bc. H. V., bytom P. Č.. XX a vyzývala ho, aby z domu odišiel, došlo medzi nimi k vzájomnému fyzickému kontaktu, počas čoho sa presunuli do obývacej izby, kde ju sotil na gauč a začal hladkať po vnútornej strane stehien a druhou rukou ju držal, pričom sa ho snažila odsotiť a následne ju zvalil na zem tak, že dopadla na ruky a nohy, pričom si spôsobila pohmoždenie pravého ramenného kĺbu, vykĺbenie v oblasti kľúčno lopatkového kĺbu vpravo, pohmoždenie lakťov a kolien, odreniny na lakťoch a kolenách a krvnú podliatinu na pravom ramene s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 4 týždňov, a takto zozadu chcel vykonať na nej pohlavný styk, čo sa mu však nepodarilo, pretože sa mu nestoporil pohlavný úd, pričom počas tohto konania obžalovaného, poškodená na neho kričala, metala sa, odmietajúc vykonať pohlavný styk. Následne prešiel zozadu a čelom sa postavil k poškodenej s odhaleným pohlavným údom a žiadal ju, aby mu vykonala orálny sex, k čomu napriek nesúhlasu poškodenej, počas čoho plakala a snažila sa odvracať hlavu, aj došlo potom, čo jej vložil do úst pohlavný úd. Potom jej obžalovaný navrhol, že sa s ňou chce porozprávať, načo zareagovala tak, že ona sa chce rozprávať pri káve, a preto sa presunuli do kuchyne, kde urobila pre obidvoch kávu. Za to okresný súd uložil obžalovanému Z. A. podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. uložil probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze návštevy rodinného domu č. XX v obci P. v dobe, pokiaľ sa v rodinnom dome zdržiava poškodená. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenej Bc. H. V., nar. XX.X.XXXX bytom P. Č.. XX náhradu škody za ohodnotené bolestné vo výške 1.565,60 €. Súčasne, podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného zo skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 14.10.2014 po 9.00 hod. v rodinnom dome č. XX v obci P., okr. D. tým, že poškodenú Bc. H. V. z kuchyne opätovne silou ťahal do obývacej izby, kde ju zvalil na gauč a v jej polohe ležiac na chrbte, vnikol do nej pohlavným údom a vykonával súlož, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie i obžalovaný. Prokurátor v písomných dôvodoch uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu čo do uznania viny a uloženého trestu odňatia slobody a nesúhlasí ani s výrokom, podľa ktorého bol sčasti konania obžalovaný oslobodený. Odvolateľ je toho názoru, že úmyslom obžalovaného po vstupe do priestorov domu bol sexuálny motív s cieľom s ňou vykonať pohlavný styk, čo sa mu aj podarilo. Nestotožnil sa preto s rozdelením skutku na dva samostatné útoky, ktoré súd pri prvom útoku, pri ktorom nedošlo k dokonaniu trestného činu právne kvalifikoval ako pokus trestného činu a pri druhom útoku obžalovaného oslobodil z dôvodu nepreukázania násilia zo strany obžalovaného a aktívneho odporu poškodenej. Dáva do pozornosti, že skutočnosť, že došlo k prerušeniu konania obžalovaného presunom do kuchyne za účelom prípravy kávy, bol iba vyhýbavým manévrom poškodenej oddialiť konanie obžalovaného, dúfajúc príchodu prípadnej pomoci zo strany rodinných príslušníkov. Ani následne jej presun z kuchyne do obývacej izby nebol dobrovoľný, lebo obžalovaný ju ťahal za ruku, zvalil ju na gauč, pričom poškodená svoj odpor zvýrazňovala držaním nôh spolu, avšak z dôvodu fyzickej a psychickej vyčerpanosti sa podvolila, lebo nevládala odolávať. Taktiež aj trest, ktorý bol obžalovanému uložený považuje za nezákonný, neprimerane mierny, v rozpore s účelom trestu a je toho názoru, že neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods.1 Tr. zák. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že konanie, ktoré je uvedené v dôvodoch citovaného rozsudku na stranách 3 a 4 zodpovedá skutočnosti. Čo sa týka jeho priznania, ktoré mal urobiť na OO PZ vysvetlil na pojednávaní. Nebol si vedomý, že by mal voči poškodenej sa dopustiť protiprávneho konania v trestnoprávnej rovine. Tvrdí, že nepredpokladal, aby to, čo sa stalo, mohlo mať preňho vážne následky, preto si radšej naivne zvolil cestu priznania sa a na otázky policajtov odpovedal kladne. Považuje za vierohodnú svoju výpoveď, ktorú vykonal na súde. Čo sa týka uznania viny zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. tvrdí, že si je vedomý, že jeho konanie napĺňalo znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu, ale nesúhlasí s právnou kvalifikáciou, že sa konania dopustil na chránenej osobe titulom, že poškodená je sestrou jeho manželky. Nesúhlasil, že bol uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu, lebo správanie sa poškodenej tomu nenasvedčovalo, lebo spočiatku sa bránila, nesúhlasila, a od tohto konania upustila a po vypití kávy k žiadnemu násilnému konaniu z jeho strany nedošlo. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol, eventuálne vec po zrušení vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Predpokladom zákonného rozhodnutia je riadne zistenie skutkového stavu veci a vyhodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti zákonným a logickým spôsobom. Rozsudok okresného súdu je možné považovať za predčasný a nezodpovedá dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní. Okresný súd pri vyhodnocovaní dôkazov nebral do úvahy všetky okolnosti prípadu, ale časť dôkazov jednoznačne vyhodnotil v prospech obžalovaného. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a potvrdil, že mal ešte kľúč od zadných dverí domu, kde predtým zatelefonoval, a keď nikto telefón nezdvihol, vošiel do domu, kde sa stretol s poškodenou, ktorá začala naňho kričať a vyháňať ho z domu. Chytil ju za zápästie, začali sa naťahovať, chcela ho kopnúť do prirodzenia, následne jej dal facku, a keď jej povedal, že chce sex, mala sa vyjadriť v tom duchu, že to mal povedať nazačiatku. Presunuli sa do izby, následne sa presunuli zo sedačky na zem, kde ju začal ohmatávať a vyjadrila sa, že to má radšej zozadu, pretože ho nechce vidieť, jemu sa však do nej nepodarilo vniknúť, hoci to viackrát skúšal, preto povedal, aby mu to urobila ústami, s čím ona súhlasila. Následne si žiadala od neho gumičky do vlasov, vedro, aby mohla vypľúvať sliny. Keďže sa nemohol sústrediť a prekvapilo ho, že poškodená spolupracovala, povedal, aby to nechali tak, a navrhol jej, aby mu urobila kávu, s čím ona súhlasila. Následne jej navrhol sex v kuchyni, a keďže tam poškodená s tým nesúhlasila, presunuli sa do obývacej izby a po dohode súhlasila, že mu spraví orálny sex a následne s ňou vykonal aj dobrovoľný pohlavný styk, potom dopil kávu a poškodená odišla preč. Poobede už došla polícia. Na svoju obhajobu tvrdil ďalej, že poškodená mala dostatok možnosti, aby odišla z domu, mohla kričať, búchať, zamknúť sa v izbe, eventuálne zakričať na svojho brata, ktorý šiel po ceste v čase, keď vykonávala orálny sex. Poškodená Bc. H. V. vypovedala, že v uvedený deň najprv obžalovaný rozprával s bratom a následne, keď videla, že opätovne volá obžalovaný, nezdvihla telefón. Zrazu ju spoza dverí napadol obžalovaný tak, že ju chytil za zápästie, začal ju tlačiť von, smerom z kuchyne do predsiene, nadávať jej prečo vymenila zámok, dal jej facku, zatlačil ju do izby na gauč, kde ju začal ohmatávať, hladkať po stehnách. Ona sa ho snažila odsotiť, mykala sebou, nohy držala spolu, nevedela sa však brániť, kričal na ňu, snažil sa o pohlavný styk. Keďže sa kmitala vytiahol putá a jej ich chcel nasadiť na ruku. Z gauča sa snažila nejako utiecť, tak spadla na lakte na zem, a keď bola v tejto polohe na štyroch, snažil sa do nej vniknúť pohlavným údom zozadu, čo sa mu nepodarilo, lebo sa mu nestoporil. Potom žiadal orálny sex, a keď odmietla, nútil ju, že ju to naučí, snažil sa jej vložiť pohlavný úd do úst a pod ďalším nátlakom mu to urobila. Potvrdila, že si pýtala od neho gumičku do vlasov, a taktiež aj vedro, lebo týmto chcela natiahnuť čas v domnení, že niekto príde domov z rodinných príslušníkov. Taktiež mu z toho dôvodu navrhla, že sa porozprávajú pri káve, s čím obžalovaný súhlasil. Keď urobila kávu, znovu obžalovaný navrhol, aby mali sex v kuchyni, čo odmietla, chytil ju za ruky a tlačil ju dopredu do obývačky, zvalil ju na gauč, kde kričala, snažila sa mať nohy spolu, avšak viac mu už nevládala odporovať, a potom obžalovaný do nej vnikol a vykonal súlož. V tejto polohe sa nemohla riadne ani brániť, otočila hlavu, celá situácia bola nepríjemná a pre ňu hnusná. Následne odišla do nemocnice, kde sa podrobila vyšetreniu. Svedkyňa G. A., manželka obžalovaného a sestra poškodeného prítomná pri skutku nebola, informácie mala iba sprostredkovane. Podľa nej medzi obžalovaným a jej sestrou H., ale ani druhými sestrami zlé vzťahy neboli. Svedkyňa H. V. - matka poškodenej prítomná pri skutku nebola, informácie mala iba sprostredkovane a potvrdila, že nevie o žiadnych problémoch medzi ním a poškodenou. Svedkyňa R. G. - sestra poškodenej tiež pri skutku prítomná nebola a informácie získala iba sprostredkovane. Uviedla, že s obžalovaným mala niekedy v roku 2007 takú skúsenosť, že keď sedela v motorovom vozidle na prednom sedadle, obžalovaný s vozidlom zastal a zozadu jej na krk priložil paralyzér, pričom trochu stratila aj vedomie. V zapätí sa prebrala, tak ho aj poškriabala, nikomu to nepovedala, pričom sa s tým neskôr zdôverila sestre E., ktorá jej naznačila, že aj ju udrel fľašou po hlave, keď mal vypité. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ľ. Š. z odboru chirurgia a jeho výpovede bolo zistené, že poškodená utrpela pohmoždenie pravého ramenného kĺbu, vykĺbenie v oblasti kľúčnolopatkového kĺbu vpravo, pohmoždenie oboch lakťov, pohmoždenie oboch kolien, odreniny na lakťoch a kolenách a krvnú podliatinu na pravom ramene. Spravdepodobnil, že uvedené poranenia mohli vzniknúť takým spôsobom, ako to uviedla poškodená, mohli vzniknúť aj jedným pádom a udretím sa, resp. aj vykrúcaním ruky. Zo znaleckého posudku PhDr. U. R. z odboru psychológia bolo zistené, že poškodená má intelektové schopnosti v pásme nadpriemeru. Pamäťové schopnosti má na úrovni nadpriemeru, je spôsobilá si zapamätať a správne reprodukovať, zážitková pamäť je dobré komponovaná, časovo je dobre zorientovaná, reprodukcia udalosti, ktorú prežila je podrobná a nezistila u nej sklon ku klamaniu, zveličovaniu ani sklon k zakrývaniu, skresľovaniu ani k zľahčovaniu a má sklon k objektívnemu popisu priebehu udalostí. Zo znaleckých posudkov znalcov z odboru psychiatrie MUDr. A. H. F. a MUDr. Š. R., M.. k osobe obžalovaného vyplýva, že v čase spáchania trestného činu netrpel, ani toho času netrpí na žiadnu duševnú chorobu ani poruchu. Mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Nezistili sexuálnu úchylku a nie je pre spoločnosť nebezpečný. Sexuálny trestný čin nebol motivovaný sexuálnou deviáciou. Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 14.10.2014 NsP F. vyplýva, že uvedeného dňa o 11,21 hod. bola poškodená ošetrená s údajom, že bola znásilnená obžalovaným. Z lekárskej správy Gynekologickej ambulancie NsP F. zo dňa 14.10.2014 vyplýva, že na tele poškodenej boli zistené čerstvé známky fyzického násilia a v rámci gynekologického vyšetrenia bola mikroskopický potvrdená prítomnosť spermií z tekutiny zo zadnej klenby. Na základe takto vykonaného dokazovania, ako i ďalších listinných dôkazov, ktoré boli oboznámené, okresný súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., lebo naplnil citované skutkové podstaty zločinov po stránke subjektívnej i objektívnej. Pri ukladaní trestu okresný súd priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti nezistil. Vyhodnotil dobrú pracovnú charakteristiku obžalovaného. V minulosti bol 1 - krát odsúdený v roku 2014 a bol mu uložený peňažný trest, ktorý zaplatil, preto sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Vzhľadom na pomery obžalovaného, jeho osobu, priaznivé charakteristiky, doterajší spôsob života dospel okresný súd k záveru, že sú splnené podmienky pre použitie § 39 ods.1 Tr. zák., preto za použitia § 39 ods.3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 rokov a zároveň uložil aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Okresný súd vo vzťahu k ďalšej časti konania, t.j. čo sa dialo „po káve“ dospel k záveru, že obžalovaný opäť zatlačil poškodenú do obývačky, ktorá už nevládala odporovať, zvalil ju na gauč, kde sa snažila mať spolu nohy, a potom ani nevie ako obžalovaný vnikol do poškodenej a vykonal s ňou súlož. Vzhľadom k tomu, že poškodená zotrvala v spoločnosti obžalovaného a nebránila sa intenzívnejšie, zo strany obžalovaného sa mohlo javiť, že neodmietla tento pohlavný styk a to zrejmé u obžalovaného vyvolalo iný dojem. Pasivita poškodenej vyvolaná jej bezmocnosťou mohla podľa názoru súdu vyvolať u obžalovaného dojem, že nenamieta tento akt a pohlavný styk, preto za použitia zásady „in dubio pro reo“ obžalovaného spod obžaloby oslobodil. K námietkam obidvoch odvolateľov je potrebné uviesť, že bolo jednoznačne a bezpochyby preukázané, že obžalovaný Z. A.Á. sa dňa 14.10.2014 dostavil do domu, v ktorom už nebýval, a v ktorom bývala poškodená, bez jej vedomia, za použitia ďalšieho náhradného kľúča. Bolo preukázané, že prv než vošiel do domu, krátko predtým telefonoval aj so švagrom. Nič nebránilo v prípade jeho čestných úmyslov, aby opätovne zavolal švagrovi, že chce vojsť do domu. Javí sa totiž ako pravdepodobné, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená sa v dome nachádza, čo vyplýva z jeho prechádzajúcich výpovedí. Jednoznačne bolo preukázané, že keď sa stretli v dome, došlo k slovnej hádke, keď ho poškodená vyháňala z domu a k fyzickému napadnutiu poškodenej obžalovaným a následne jeho útok smerujúci k vykonaniu pohlavného styku s poškodenou. O násilnosti tohto konania svedčia jednoznačne poranenia poškodenej, ktoré utrpela a je potrebné uviesť, že takéto poranenia sa nevyskytujú pri dobrovoľnom sexe. Jednoznačne bolo tiež preukázané, že k pohlavnému styku i orálnemu sexu medzi obžalovaným a poškodenou došlo, a že to nebolo zo strany poškodenej dobrovoľné. Nesprávne a účelovo postupoval okresný súd, keď skutok rozdelil akoby na dve časti „po káve“ a „pred kávou“. Konanie je potrebné považovať ako jeden útok, bol tam jeden zámer obžalovaného Z. A. v danom časovo krátkom období vykonať násilím pohlavný styk s poškodenou. Okresný súd nesprávne vyhodnotil konanie poškodenej „po káve“, že jej odmietanie nebolo dosť intenzívne, a preto v tejto časti dáva za pravdu odvolateľovi, že dôkazy vyhodnotil jednoznačne v prospech obžalovaného. Taktiež ani uloženie trestu nezodpovedá základným zásadám a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd nevykonal všetky potrebné dôkazy a dôkazy, ktoré vykonal, nevyhodnotil logicky a zákonným spôsobom. Odvolací súd sa nebude ďalej zaoberať a hodnotiť vykonané dôkazy z dôvodu, že je potrebné ešte doplniť dokazovanie. Úlohou okresného súdu bude vzhľadom na meniace sa výpovede obžalovaného od začatia trestného stíhania až po jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, pribrať do konania znalca z odboru psychológie za účelom psychologického vyšetrenia obžalovaného, kde znalec sa bude musieť vysporiadať aj s otázkami, prečo obžalovaný menil svoje výpovede, či má alebo nemá vysoké lži skóre, či má tendencie klamať a podobne. Bude potrebné vypočuť brata poškodenej, či v čase spáchania skutku sa pohyboval pri dome, a taktiež na tú skutočnosť, čo bolo obsahom ich telefonického rozhovoru predtým, než obžalovaný došiel do domu. Taktiež bude potrebné presne vyšpecifikovať skutok ako sa stal vzhľadom na meniace sa výpovede obžalovaného, ktorý dokonca aj sám uviedol, že s poškodenou mal dvakrát pohlavný styk a dvakrát orálny styk (14.10.2014), pričom táto skutočnosť sa bude musieť riadne odôvodniť v dôvodoch rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s odvolaním prokurátora, preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.