Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/284/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207868 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207868.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému: J. R., Q.. X.X.XXXX, trvale bytom v S., R. Č.. XXX/X, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, pod sp. zn. EX 1296/15, o vymoženie 2.000 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7Er/401/2015-21 z 21.7.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil oprávnenému, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške 3 € za elektronické podanie podľa položky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil. 3. V odvolaní namietol, že uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že postupom súdu sa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odňala oprávnenému možnosť konať pred súdom, že súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň že sa podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. rozhodlo bez návrhu, a preto nejde o rozhodnutie vo veci samej, pričom dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody ani neexistovali. Uviedol, že podal na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IA-C/0713/0468 z 13.11.2014. K návrhu priložil aj originál vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku a fotokópiu zmluvy o úvere. Súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne ho súd vyzval na predloženie rozhodcovskej zmluvy na základe, ktorej bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok. Ďalej poukázal na položku 20a ods. 1 a 2 sadzobníka súdnych poplatkov a uviedol, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle uvedenej položky je vyhotovenie rovnopisu (podania a jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis) za predpokladu, že toto podanie bolo podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Z vyššie uvedeného mu vyplynulo, že doručenie ani prijatie podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom poplatkovým úkonom nie je. Keďže oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon - t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis - konštatoval, že takýto výslovný prejav vôle účastníka konania absentuje. Súd teda vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Na základe uvedeného v zákone absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie takéhoto rovnopisu a rovnako tak zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto poplatkovej povinnosti. Jasné a určité vymedzenie osoby poplatkovej povinnosti - poplatníka je pritom základným predpokladom vzniku poplatkovej povinnosti, pričom poukázal na § 2 ods. 1 zákona. Mal za to, že uloženie povinnosti zaplatiť poplatok podľa pol. 20a sadzobníka súdnych poplatkov je teda neprípustné v prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkom. Zákon taxatívne vymedzuje, kto môže byť poplatníkom. Gramatickým výkladom predmetného ustanovenia do úvahy prichádza len navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Teda je absolútne vylúčené, aby oprávnený bol spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu, ak nepodal návrh na jeho vykonanie. Skutočnosť, že sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd musí zaradiť všetky prijaté podania do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pričítať na ťarchu pôvodcu podania. V súvislosti s uvedeným dal oprávnený do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.06.2011, sp. zn. 6MCdo 7/11, v zmysle ktorého elektronická forma podania vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto prípade túto povinnosť mal, možnosť elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom by pre neho nemala význam. Ak teda v prípade takéhoto podania účastník konania nemá povinnosť predložiť podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami, potom mu nemožno ukladať povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme. 4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení otázky včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že je podané na to oprávneným účastníkom konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP prejednal odvolanie oprávneného a dospel k záveru, že je neopodstatnené. 5. Z obsahu spisu sp. zn. 7Er/401/2015 vyplýva, že oprávnený na základe výzvy (č. l. 14 spisu) doručil elektronickými prostriedkami súdu dňa 3.6.2015 podanie (Všeobecné obchodné podmienky, ďalej len „podanie“) v rozsahu 11 strán (obojstranne), ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. 6. Súd v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom overuje platnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného elektronického podpisu, jeho neporušenosť integrity a následne priradí k dokumentu čas jeho prijatia. Príslušný súd vytlačí dokument prijatý v elektronickej podobe do listinnej podoby. 7. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyrubil poplatok vo výške 3 € podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov zákona, podľa ktorého za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných stranám alebo účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona za každú stranu 0,10 € najmenej 10 € za podanie, ktoré je žalobou alebo návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 € za ostatné podania s prílohami. 8. Oprávnený namietal, že nie je spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu, nakoľko nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon (t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis podania). 9. V zmysle § 1 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb., súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 10. Oprávnenému bol vyrubený súdny poplatok podľa položky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov zákona, ktorá spadá pod jeho II. časť označenú ako „Poplatky za úkony súdov“. Táto poplatková povinnosť vzniká zo zákona dňom urobenia takéhoto podania v elektronickej podobe a nevyžaduje, aby poplatník podal návrh na jeho vykonanie (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2015, sp. zn. 5Sžf/34/2015). Túto námietku teda nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Je v kompetencii súdu od účastníka požadovať dokumenty ako dôkazy, ktoré sú potrebné pre posúdenie veci. 11. Ďalej oprávnený namietal, že skutočnosť, že sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd musí zaradiť všetky prijaté podania do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pričítať na ťarchu pôvodcu podania. Mal za to, že mu nie je možné uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme. 12. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 až 3 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. 13. Vyššie uvedeným ustanovením sa riešia praktické problémy, ktoré nastávajú v prípadoch, keď návrh na začatie konania nie je predložený v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami a výzva, ktorú je potrebné veľakrát opakovať, zbytočne predlžuje súdne konanie a nevedie k náprave. Preto sa súdom dáva možnosť vyhotoviť potrebný počet kópií a uložiť účastníkovi konania, ktorý túto povinnosť zanedbal, nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu ich vyhotovením. 14. Naproti tomu poplatkovú povinnosť účastníka za úkon súdu uvedený v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorým je vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, je treba posudzovať podľa ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti. 15. Aj túto námietku oprávneného preto považuje odvolací súd za neodôvodnenú, keďže súd prvej inštancie napadnutým uznesením neuložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy za vyhotovenie kópií rovnopisov, ale uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, lebo aj to podanie tvorí súdny spis (je jeho súčasťou). 16. Položka 20a Sadzobníka súdnych poplatkov upravuje práve situáciu, že podanie účastníka elektronickou formou podpísanou so zaručeným elektronickým podpisom, je potrebné spracovať (vytlačiť) a založiť do súdneho spisu v zmysle spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy (vyhláška MS SR č. 543/2005 Z.z. v platnom znení). Preto ani posledná odvolacia námietka oprávneného neobstojí. Vzhľadom na to, že elektronické podanie oprávneného bolo spracované samotným súdom, je irelevantné uvádzanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo/7/2011, keďže oprávnený sám žiadaný dokument súdu predložil v elektronickej forme podpísaný zaručeným elektronickým podpisom a súd ho už nevyzýval na predloženie dokumentu v písomnej forme. Odvolací súd záverom poukazuje na skutočnosť, že elektronické podania sú nákladnejšie než vykonanie písomného podania, a to z hľadiska ich technického spracovania zo strany súdu. Zákon dáva možnosť účastníkom konania vybrať si spôsob doručenia podania súdu (§ 125 ods. 1 CSP), pričom však účastník musí rátať aj s (menšími či väčšími) výdavkami s tým spojenými. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).