Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/562/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711207845 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711207845.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Rímskokatolícka cirkev, farnosť Michalovce, Farská 3 Michalovce, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4 Košice, proti žalovanému Mesto Michalovce, Námestie osloboditeľov 30, Michalovce, o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č.161/2005 Z.z., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 5C/100/2011-39 zo 7.1.2013 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5C/100/2011-39 zo 7.1.2013 žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 10 k. ú. Z., ktoré boli podľa zápisu pod B3 zo dňa 9.12.1960 pod čd. 4701 odňaté Rímskokatolíckej cirkvi v Michalovciach podľa § 10 ods. 2 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme pre Československý štát. Žalobca písomnou výzvou doručenou žalovanému dňa 28.4.2006 vyzval žalovaného na vydanie nehnuteľností evidovaných v jeho vlastníctve, odvodených od pôvodných nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 10, k. ú. Z., a to v rozsahu stotožnenia geometrickými plánmi, v akom nie sú žiadne prekážky ich vydania. Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý nárok žalobcu neuznal ani čo do základu, keď podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre vydanie požadovaných nehnuteľností vzhľadom k tej skutočnosti, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. nie je splnená podmienka uvedená v § 1 písm. a/ v tom, že by sa malo jednať o poľnohospodársku pôdu, keďže sa jedná o ostatné plochy, resp. zastavané plochy. Ďalej sa žalovaný necíti byť pasívne legitimovaný ku všetkým nehnuteľnostiam, ktorých vydania sa žalobca domáhal, lebo tieto nie sú v jeho vlastníctve. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že z listov vlastníctva, ako aj z identifikácie parciel vyplýva, že nehnuteľnosti, o ktorých vydanie žalobca žiada z registra CKN v súčasnosti ide o zastavané plochy, resp. o ostatné plochy. Aplikujúc ust. § 2 ods. 1 , § 3 ods. 1, 6 zákona č. 161/2005 Z.z.o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam , spolu s § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a s poukazom aj na ust. § 33, § 34 ods. 1 vyhl.č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady SR o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) súd prvej inštancie dospel k názoru , že žalobca svoj nárok o navrátenie vlastníckeho práva opiera o zákon č. 161/2005 Z.z., avšak tento nárok žalobcu v uvedenom zákone nemá oporu. Súd prvej inštancie dôvodil, že na prinavrátenie vlastníctva pôvodnému vlastníkovi musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a to 1/ musí ísť o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej k hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby s ním súvisiace a podiely spoločnej nehnuteľnosti, 2/ žalovaný musel nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spôsobom uvedeným v § 3 zákona, 3/ nesmie ísť o prípady uvedené v § 6 zákona. Z vykonaného dokazovania najmä z predložených listov vlastníctva, ako aj z identifikácie parciel vyplýva podľa názoru súdu prvej inštancie, že u nehnuteľností, o ktorých vydanie žalobca žiada, ide o zastavané plochy. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v zmysle § 2 uvedeného zákona mal zákonodarca na mysli tú skutočnosť, že sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré v čase odňatia tvorili poľnohospodársku pôdu ( t.j. nemusí sa jednať o poľnohospodársku pôdu v čase vydania), a to z toho dôvodu, že v § 2 zákon jednoznačne uvádza, že vlastnícke práva sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu (písm. a/). Vzhľadom na to, že zákonodarca neuviedol „ ktoré v čase odňatia tvorili “, ale uviedol „ktoré tvoria “, to znamená, že v čase vydania musia nehnuteľnosti o ktorých vydanie sa žiada spĺňať podmienku uvedenú v § 2 ods. 1 písm. a/ až d/. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti netvoria poľnohospodársku pôdu, ale sú v zastavanom území obce, pričom podľa jednotlivých listov vlastníctva im v registri CKN zodpovedá kód 13, ktorý predstavuje zastavané plochy, resp. kód 14, ktorý predstavuje ostatné plochy. Z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že sa nejedná o poľnohospodársku pôdu, ktorá by bola spôsobilá vydania v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že vydaniu bráni aj prekážka uvedená v § 6 písm. b/, teda ide o pozemky, ktoré boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavané. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že nie sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre navrátenie vlastníckeho práva žalobcovi podľa zákona č. 161/2005 Z.z., a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, lebo úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal a neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. 2.Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu , že sa nestotožnil s výkladom § 2 zákona 161/2002 uskutočneným súdom prvej inštancie, v čom videl nesprávne právne posúdenie veci . Rovnako pri rozhodovaní o otázke existencie prekážky na vydanie veci podľa § 6 písm. b/ citovaného zákona súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie navrhované žalobcom na rozsah tvrdených prekážok vydania pre zastavanosť a spresnenie vydávaných výmer, čo bolo navrhované už v žalobe. Odvolateľ tvrdí, že nie je podstatné, či ide v súčasnosti o poľnohospodársku pôdu, ale podstatné je, či v čase odňatia o takúto poľnohospodársku pôdu išlo, a preto nie je podstatným ani druh teraz evidovaného pozemku. Podstatné je, či je preukázaná prekážka vydania z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 6 zákona č. 161/2005, pričom žalobca je toho názoru, že v rozsahu, v akom sa žalobca domáha vydania týchto pozemkov, resp. ich častí nie je daná takáto prekážka vydania v zmysle uvedeného ustanovenia. Žalobca citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a zdôraznil, že na prekážku vydania podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 219/1991 Zb. musí ísť o stavbu legálnu, trvalú, postavenú do účinnosti zákona. Tieto skutočnosti súd napriek návrhu žalobcu neskúmal. 3.Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomne , navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že vyvlastnené pozemky slúžili a slúžia účelu, na ktorý boli vyvlastnené, t.j. komplexnej bytovej výstavbe, ktorej súčasťou sú aj stavby chodníkov, ciest, parkovísk a zelene a podobne. Keďže parcely citované v odvolaní sú uvedené ako zastavaná plocha a nádvoria, resp. ostatná plocha nepodliehajú vydaniu podľa zákona č. 161/2005 Z.z.. 4.O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Co/127/2013-62 zo dňa 27.2.2014 tak, že rozsudok potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keďže aj podľa odvolacieho súdu je rozhodujúce podľa § 2 zákona č. 161/2005 Z.z. akú nehnuteľnosť žiada navrhovateľ vydať ( t.j. stav v čase kedy sa má nehnuteľnosť vydať ). V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu a v tomto prípade sa navrhovateľ nedomáha vydania poľnohospodárskej pôdy. Pozemky, ktorých vydania sa domáha žalobca, sú uvedené v operáte C Katastra nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria a iné plochy, teda v operáte nie je uvedené, že by išlo o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, prípadne podiely spoločnej nehnuteľnosti. Len k takýmto nehnuteľnostiam sa môže oprávnená osoba domáhať vydania podľa tohto zákona, preto už odvolací súd ani neriešil otázku, ktoré nehnuteľnosti sa nevracajú v zmysle § 6 uvedeného zákona, nakoľko v danom prípade nebola splnená základná podmienka pre vydanie, ktorou je druh pozemku poľnohospodárska pôda. 5.Rozsudok odvolacieho súdu bol na základe dovolania žalobcu uznesením č.k. 5Cdo/203/2014- zo 14.10.2015 Najvyššieho súdu SR zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Z dôvodu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. .Dovolací súd mal za to, že odvolací súd do svojho rozhodnutia prevzal právne závery súdu prvého stupňa, avšak bez ich logického vysvetlenia a bez uvedenia konkrétnych dôvodov, na základe ktorých považoval jeho rozhodnutie za správne. Z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé, v čom spočíva konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia napadnutého odvolaním a v dôvodoch rozhodnutia tiež odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval na dôvody odvolania žalobkyne. Ak odvolací súd nepovažoval dôvody odvolania za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náležitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť a pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Zároveň k odňatiu možnosti pred súdom konať v danom prípade došlo aj v dôsledku toho, že nebola žalobkyni vytvorená možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, ktoré bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. 6.Po vrátení veci odvolací súd doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu. 7.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec opakovane prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016). 8.Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP s,polu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 10.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP). 11.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné: 13.Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd pri rozhodovaní neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. e/ že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14.Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný. 15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 16.Odvolací dôvod podľa uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď by súd prvého stupňa nevykonal niektoré žalobcom navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie tých skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné. Nakoľko na základe už vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok na vydanie nehnuteľností, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie smerujúce k preukázaniu splnenia, alebo nesplnenia ostatných podmienok, pretože už nesplnenie tejto jednej podmienky znemožňuje vydanie nehnuteľností, t.j. spôsobuje nemožnosť vyhovenia žalobnému návrhu. 17.Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke. 18.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. 19.K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 20.Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. 21.K odvolacej námietke žalobcu vzťahujúcej sa na výklad ust. § 2 zák. č. 161/2005 Z.z. odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu vyjadreným v odvolaní (ako aj v jeho predchádzajúcich prednesoch a písomných podaniach) , že nie je podstatné , či ide v súčasnosti o poľnohospodársku pôdu, ale podstatné je či v čase odňatia o takúto poľnohospodársku pôdu išlo. Takýto názor nemá oporu ani v gramatickom ani logickom, či systematickom výklade zákona .Súd prvej inštancie správne poukázal na to , že v § 2 cit. zákon zákonodarca jednoznačne uvádza, že vlastnícke práva sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré „tvoria“ poľnohospodársku pôdu . Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na túto skutočnosť, že zákonodarca v tomto ustanovení neuviedol, že by sa má zákon vzťahovať na nehnuteľnosti „ ktoré v čase odňatia tvorili “ poľnohospodársku pôdu, z uvedeného možno vyvodiť záver, že jeho úmyslom bolo upraviť možnosť vydania tých nehnuteľností, ktoré v čase vydania musia spĺňať podmienku uvedenú v § 2 ods. 1 písm. a/ až d/ , nie v čase odňatia. Neobstojí ani námietka žalobcu, že pri výklade ako ho urobil súd prvej inštancie , by ostali bez právneho významu ostatné ustanovenia z.č. 161/2005 Z.z., najmä ust.§ 6 upravujúce prekážky vydania, ktorou je napr. zastavanosť, pretože podľa názoru odvolacieho súdu uvedené obe ustanovenia je potrebné aplikovať a vykladať spoločne ( vo vzájomnej prepojenosti ) , pričom ustanovenie § 6 iba umocňuje výklad realizovaný súdom prvej inštancie ,že v čase vydania musí mať nehnuteľnosť charakter poľnohospodárskej pôdy .Ustanovenie § 6 cit. zák. iba spresňuje a dopĺňa ustanovenie § 2 a tak zabraňuje možným nesprávnostiam a pochybnostiam pri výklade ( pri riešení jednotlivých prípadov, keď by napríklad nebol v katastri nehnuteľností správny zápis, t.j. bola by nehnuteľnosť zapísaná ako poľnohospodárska pôda ale reálne by sa jednalo o zastavané plochy a podobne ). Z uvedeného dôvodu za správny výklad § 2 uvedeného zákona považuje odvolací súd výklad uskutočnený súdom prvej inštancie, t.j. aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v uvedenom ustanovení úmyslom zákonodarcu bolo umožniť vydanie ( mal zákonodarca na mysli, že sa vydávajú ) nehnuteľností, ktoré v čase vydania musia spĺňať podmienku uvedenú v § ods. 2 písm. a/ až d/, t.j. musí sa jednať o nehnuteľnosti, ktoré v čase vydania tvoria poľnohospodársku pôdu. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť aj na to, že ani z dôvodovej správy k zákonu č . 161/2005 Z.z. nevyplýva iný výklad ( iný úmysel zákonodarcu ), t.j. ani z dôvodovej správy nemožno vyvodiť, že by za rozhodný čas pre posúdenie charakteru pôdy ( či sa jedná o poľnohospodársku pôdu ) bolo potrebné považovať čas odňatia a nie čas vydania. Obdobný výklad uskutočnil Krajský súd v Košiciach aj v iných konaniach, napr. 6Co/122/2007, kde tiež vyjadril názor, že pre rozhodnutie o vydaní nehnuteľností v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. je rozhodujúci charakter v čase vydávania a nie je rozhodujúci ich predchádzajúci charakter, alebo rozhodnutie 5Co/44/2008, kde krajský súd konštatoval, že ,, je potrebné vždy sa zaoberať tým rozhodujúcim časom vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania musia nehnuteľnosti spĺňať podmienku uvedenú v 2 ods. 1 písm. a/ až d/, teda, že sa vydávajú nehnuteľnosti v zmysle § 2, ktoré v čase vydania musia spĺňať podmienku uvedenú v tomto cit. zákonnom ust. Teda ide o nehnuteľnosti, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu.“ .V danom prípade nepovažoval za relevantnú skutočnosť posúdenie nielen tej okolnosti, aký charakter mala pôda v čase odňatia, ale ani tú skutočnosť, aký charakter mala ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z.z. (ku dňu 1.5.2005), resp. nad rámec zistenia skutkového stavu nepovažoval potrebné zisťovať, kedy a z akého titulu došlo k zmene charakteru pôvodnej poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na rozhodnutie KS KE vo veci 2Co/33/2010, kde bol vykonaný odlišný výklad, jedná sa o výnimočne odlišný výklad § 2 cit. zák. v inom konaní , ktorým odvolací súd v tomto prípade nie je viazaný. 22.V tomto prípade sa žalobca domáha vydania pozemkov, ktoré sú uvedené v operáte C katastra nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria a iné plochy, teda nejedná sa o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, prípadne podiely spoločnej nehnuteľnosti, teda nebola splnená prvá základná podmienka stanovená zákonom pre vydanie nehnuteľností v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z., a to, že sa jedná o navrátenie pozemku, ktorý je v čase vydania poľnohospodárskou pôdou. 23.S poukazom na skutočnosť, že na prinavrátenie vlastníctva pôvodnému vlastníkovi v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. musia byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky, t.j. súčasne 1/musí ísť o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej k hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby s ním súvisiace a podiely spoločnej nehnuteľnosti, 2/ žalovaný musel nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spôsobom uvedeným v § 3 zákona, 3/ nesmie ísť o prípady uvedené v § 6 zákona., odvolací súd vzhľadom na nesplnenie prvej podmienky stanovenej v § 2, nepovažoval za relevantné skúmanie splnenia ďalších podmienok (v zmysle § 3 a § 6 citovaného zákona) a preto za nedôvodnú považoval námietku žalobcu o nevykonaní dokazovania navrhnutého žalobcom na rozsah tvrdených prekážok vydania pre zastavanosť a spresnenia vydávaných výmer (pre potreby posudzovania prípadov uvedených v § 6 zákona č. 161/2005 Z.z.) a nepovažoval za potrebné ani zaoberať sa stanoviskami Najvyššieho súdu ČR, na ktoré žalobca poukazoval v odvolaní vo vzťahu k posudzovaniu prekážky vydania nehnuteľnosti podľa § 6 citovaného zákona. 24.Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobcu, na ktoré žalobca opakovane poukazovala aj v odvolaní). 25.Odvolací súd preto dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. 26.Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 27.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. 28.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).