Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/94/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713209917 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713209917.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu X. Z., S.. XX.X.XXXX, M. W. Z., Z. X, zast. JUDr. Štefanom Strakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o zaplatenie 2.748,59 € s prísl. a trov konania, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 19C/146/2014-144 z 18.12.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.547,40 € spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 16.07.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej žalobu v prevyšujúcej časti zamietol; a že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 675,50 €, z čoho suma 661,50 € predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 14 € predstavuje iné trovy, a to na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). 2. Súd vychádzal z toho, že zo žalobného návrhu vyplýva, že dňa 28.04.2008 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa, proti ktorému bola podaná sťažnosť, ktorá bola zamietnutá ako nedôvodná, a že rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č. k. 3T/13/2009-249 zo 04.06.2009 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2010, ktorým dňom odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora v predmetnej veci. Z uvedeného vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia z 28.04.2008 je nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a štát zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu s poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalobca si tak uplatňuje predmetnou žalobou sumu vo výške 2.748,59 € ako trovy obhajoby v predmetnom trestnom konaní poskytnuté advokátkou JUDr. Janou Liptákovou s tým, že tento nárok bol predmetom tiež žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, o ktorom do dnešného dňa nebolo podané vyjadrenie. 3. Z listinného dokladu - Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci z 10.01.2013 a z pripojeného podacieho lístku súd zistil, že žalobca si prostredníctvom svojej zástupkyne uplatnil voči Ministerstvu vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v súvislosti so vzneseným obvinením z 28.04.2008 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. 4. Z pripojeného listinného dokladu - Príjmový pokladničný doklad z 30.08.2010 vyplýva, že predmetným dokladom JUDr. Jana Liptáková, advokátka potvrdila prevzatie peňažnej čiastky 2.748,59 € od X. Z. (účel 20100002). Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/13/2009 súd zistil, že uznesením MV SR Úrad hraničnej a cudzineckej polície, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti z 28.04.2008, ČVS: UHCP-40/OVZTC-2008 bolo podľa § 206 ods. 1 TP vznesené obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona s tým, že o sťažnosti proti predmetnému uzneseniu bolo rozhodnuté uznesením z 02.06.2008 sp. zn. Opv 97/08 tak, že sťažnosť obvineného bola zamietnutá. Vojenská obvodná prokuratúra Prešov podala v predmetnej trestnej veci na žalobcu ako obvineného obžalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 3T/13/2009-249 zo dňa 04.06.2009 tak, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany prokurátora, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.01.2010 č. k. 8To/81/2009-269 rozhodnuté tak, že odvolanie bolo zamietnuté podľa § 319 Tr. por. 5. Súd citoval čl. 46 ods. 3 ústavy, §§ 1, 2, 3, 5, 15, 16 ods. 1, 4 zák. č. 514/2003 Z.z. a dôvodil, že z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že voči žalobcovi bolo dňa 28.04.2008 vznesené obvinenie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, že sťažnosť žalobcu ako obvineného voči vznesenému obvineniu bola zamietnutá, následne podaná obžaloba, a že trestné konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/13/2009 zo 04.06.2009, voči ktorému odvolanie prokurátora bolo Krajským súdom v Košiciach zo dňa 25.01.2010 č. k. 8To/81/200911-269 zamietnuté. Je tiež nepochybné, že žalobca ako obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby s odôvodnením, že nebolo preukázané, aby skutok spáchal obžalovaný. 6. Z dôvodu zisteného skutkového stavu, že voči uzneseniu MV SR Úrad hraničnej a cudzineckej polície, odbor vyšetrovania sp. zn. ČVS: UHCP-40/OVZTC-2008 zo dňa 28.04.2008, ktorým bolo voči žalobcovi znesené obvinenie, žalobca podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove z 02.06.2008 sp. zn. Opv 97/08 zamietnutá, že prokurátor na žalobcu podal obžalobu, na základe ktorej sa viedlo trestné súdne konanie pod sp. zn. 3T/13/2009, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Za daného skutkového stavu ohľadne predmetnej trestnej veci možno konštatovať, že nejde o žiaden z prípadov predpokladaný v ust. § 4 ods. 1 písm. a) a písm. b) citového zákona, lebo škoda nevznikla v súvislosti s rozhodnutím súdu. Uplatnená náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov má svoj základ v článku 46 ods. 3 Ústavy SR. Podstata základného práva na náhradu škody podľa predmetného článku ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (citácia z odôvodnenia rozsudku NS SR zo dňa 29.4.2010 sp. zn. 5Cdo/171/2009). 7. Z dikcie zákona vyplýva, že na priznanie nároku na náhradu škody v prípade, že táto mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia, je potrebné skúmať tiež kumulatívne splnenie nasledujúcich zákonom stanovených podmienok: 1. existenciu nezákonného rozhodnutia, 2. právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, 3. poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitého zreteľa), 4. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatný odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., účinného od 01.07.2004. Súdna judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. V danom prípade je teda splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, pokiaľ ide o splnenie ust. § 6 ds. 1 citovaného zákona; tiež je splnená podmienka podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu, pokiaľ ide o splnenie ust. § 6 ods. 2 citovaného zákona a podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, pokiaľ ide o sumu 2.748,59 €. Žalobca si svoj nárok uplatnil jednak vo výške 2748,59 € titulom trov obhajoby v predmetnom trestnom konaní a jednak vo výške 238,04 € titulom trov predbežného prerokovania nároku. 1./ Suma 2.748,59 € predstavuje skutočnú škodu v podobe vynaložených (zaplatených) trov právneho zastúpenia v predmetnom trestnom konaní, ohľadne ktorej súd posudzuje, či boli vynaložené účelne, či boli preukázané a či boli uplatnené v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, na základe čoho sa posudzuje tiež ich príčinná súvislosť s predmetným nezákonným rozhodnutím. Žalobca ako obvinený zo spáchania konkrétnej trestnej činnosti mal právo, tak ako ktorýkoľvek iný obvinený, dať sa v konaní zastúpiť advokátom, a to bez ohľadu na to, či v danom prípade išlo o prípad nutnej obhajoby alebo nie; z tohto pohľadu trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní sú účelne vynaloženými a v príčinnej súvislosti s predmetným nezákonným rozhodnutím. Účelnosť a preukázanie vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, ich súlad s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, súd skúmal tiež v kontexte s konkrétnymi úkonmi advokáta zastupujúceho žalobcu, pričom zistil, že po špecifikácii: - úkon z 12.05.2008 predstavujúci nazretie do spisu (vo výške 52,71 € + strata času 63,24 € + cestovné 48 + paušál 6,33 €) z pripojeného spisu predmetného trestného konania nevyplýva vôbec, teda jeho uskutočnenie nebolo preukázané, a ďalšie. Pretože žalovaný je s úhradou tejto čiastky v omeškaní, popri istine je povinný zaplatiť žalobcovi tiež úrok z omeškania ako príslušenstvo v podobe zákonného úroku 5,5 % ročne od 16.07.2013 do zaplatenia; súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania (t.j. po ich rozšírení od dátumu 17.01.2013) považuje za nedôvodné z dôvodu odlišného posúdenia dátumu, od ktorého sa žalovaný dostal s úhradou istiny do omeškania. 8. Suma 238,04 € uplatnená titulom trov predbežného prejednania nároku podľa názoru súdu nie je odôvodnená. Súd pritom vychádza z dikcie zákona, podľa ktorého „ Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie... Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.“ (ust. § 18 ods. 1, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších z mien a predpisov); pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 7/99, v ktorom nárok na náhradu trov predbežného prerokovania nároku bol priznaný a posúdený ako príslušenstvo nároku, bolo tomu tak z dôvodu, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy- podľa zákona č. 58/1969 Zb., z ktorého predmetný rozsudok vychádzal, neupravoval trovy predbežného prerokovania nároku žiadnym spôsobom (na rozdiel od zákona 514/2003 Z.z.). Preto aj na základe uvedeného súd predmetný nárok žalobcovi v tejto časti zamietol. 9. Právny zástupca si vyčíslil trovy konania v zákonnej lehote písomným podaním došlým súdu dňa 09.12.2015 vo výške 945,04 € ako trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby á 111,21 € (prevzatie a príprava z roku 2013, žaloba z 20.06.2013, stanovisko k vyjadreniu žalovaného z 11.09.2014, účasť na pojednávaní dňa 29.09.2015 a účasť na pojednávaní dňa 04.12.2015), 3x úkon vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny á 55,60 € (vyjadrenie na výzvu súdu z 12.02.2013 a z 03.02.2014, účasť na vyhlásení rozsudku 18.12.2015), t.j. spolu 722,85 € + náhradu hotových výdavkov vo výške 64,68 € (rok 2013 - 3x vo výške 23,43 €, rok 2014 - 2x vo výške 16,08 € a rok 2015 - 3x vo výške 25,17 €) + 20 % DPH vo výške 157,51 € (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Predmetné vyúčtovanie ako súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov Celkové trovy konania žalobcu tak predstavujú sumu 965,04 €, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 945,04 € a z trov súdneho poplatku vo výške 20 €, preto aj žalobca mal v konaní úspech vo výške 85 % a neúspech vo výške 15 %, preto pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní predstavuje 70 %. Na základe toho z celkových trov konania žalobcu súd priznal žalobcovi pomerné trovy konania v ich konečnom vyčíslení 675,50 € (965,04 x 0,7), z čoho trovy pr. zastúpenia predstavujú pomernú čiastku 661,50 € a iné trovy (súdny poplatok) predstavujú pomernú čiastku 14 €. Pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom, žalovaný je povinný trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. 10. V podanom odvolaní žalobca žiadal s poukazom na odvolaciu námietky odôvodnenú podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. zmeniť rozsudok v zamietnutej časti a priznať aj čiastku 238,04 €. v odvolaní namieal, že žalovaná istina predstavovala lčiastku 2.748,59 €, súdim priznaná istina bola vo výške 2.547,40 €, čím po zaokrúhlení bol žalobca úspešný v 93 % a neúspšný v 7 % a teda vzájomný pomer úspechu a neúspechu predstavuje hodnotu 86 % a nie 70 %, ako bolo súdom v napádanom rozsudku uvedené a v jeho výroku v smere zníženia náhrady trov konania aj premietnuté. V tomto smere žalobca navrhuje, aby bol napádaný rozsudok v časti výroku o trovách konania zmenený tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania zohľadňujúc pomer jeho úspechu voči neúspechu pri žalovanej istine a priznanej istine a to vo výške pomeru 86 % a v tomto rozsahu mu aj budú trovy prvostupňového konania priznané a to podľa predloženého vyčíslenia. Žalobca žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania spolu 36,19 €. 11. V odvolaní žalovanej žiadala generálna prokuratúra podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok ako nevykonateľný zmeniť a žalobu zamietnuť. 12. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej odvolateľ rozoberá kedy ide o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, lebo súd prvej inštancie nezákonne rozhodol. Žalobca považoval v predmetnom konaní za nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 28.04.2008. V tejto súvislosti je však potrebným poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 163/2013-50, v ktorom sa uvádza, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, / že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa í neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 201/2007 zo dňa 30.07.2008 konštatoval, že: „ ... podľa názoru dovolacieho súdu nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona, na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr prípadne aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe alebo k jej prepusteniu z väzby alebo k oslobodeniu spod obžaloby.". Najvyšší súd Slovenskej republiky teda dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní zákonným konaním v rámci trestného konania nemôžu neoprávnene zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby a teda fyzickej osobe následne ani nemôže vzniknúť nárok na nemajetkovú ujmu, keďže nedošlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnosti. danej veci nie je splnená základná podmienka úspešného uplatnenia náhrady škody a to existencia nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom k tomu neexistuje právny titul pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V danej veci nie je splnená základná podmienka úspešného uplatnenia náhrady škody a to existencia nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom k tomu neexistuje právny titul pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Z rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I sp.zn, 9C 66/2008 a Krajského súdu Bratislava sp.zn. 8Co 251/2010 taktiež nesporne vyplýva, že nemožno považovať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné len z dôvodu, že obvinený nebol právoplatne odsúdený. Súdy majú zakaždým skúmať, či došlo k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v § 2 TP orgánmi činnými v trestnom konaní. Nevyhnutným je podotknúť, že v zmysle v súčasnosti platného a účinného zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok vznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 301/2005 Z.z.") vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru nemá v prípade ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba (§ 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z.) inú možnosť iba vydať uznesenie o vznesení obvinenia, pokiaľ sa nechce sám vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 327 zákona č. 300/2005 Z.z., T.z. v znení neskorších predpisov. 13. O. i. absencia právnej úpravy tejto konštrukcie tzv. nezákonné rozhodnutia v normatívnom texte nemá za následok medzeru v právnom poriadku SR. Prípadné rozhodnutie súdu, ktoré by legitimizovalo takúto konštrukciu nezákonného rozhodnutia by bolo v rozpore so všetkými zásadami trestného práva (viď. str. 14 a 15 rozsudku OS Bratislava I zo dňa 15.10.2015 sp. zn. 8C/10/2013). 14. Poukázať je taktiež dôležité na samotnú činnosť súdu v rámci trestného konania po podaní obžaloby prokurátorom. V súlade s ustanovením § 238 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. „podanú obžalobu predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preverí či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať." V súlade s ustanovením § 241 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcej osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu môže postúpiť vec inému súdu / inému orgánu; zastaviť trestné stíhanie; prerušiť trestné stíhanie; odmietnuť obžalobu; podmienečne zastaviť trestné stíhanie; vydať trestný rozkaz prípadne môže nariadiť hlavné pojednávanie. V súlade s ustanovením § 243 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie. Pri predbežnom prejednaní senát môže postúpiť vec inému súdu / inému orgánu; zastaviť trestné stíhanie; prerušiť trestné stíhanie; vrátiť vec prokurátorovi; odmietnuť obžalobu; postúpiť vec samosudcovi prípadne môže nariadiť hlavné pojednávanie. 15. O. i. žalovaná namietala, že ak trestný čin spáchala určitá osoba inú možnosť iba vydať uznesenie o vznesení obvinenia nebolo možné, ak chceli dodržať trestný zákon. Môže nastaviť viacero alternatív ako môže postupovať súd po doručení obžaloby, dá sa však dospieť k záveru, že ak samosudca preskúma obžalobu, prípadne senát, predbežne prejedná obžalobu a následne nariadi hlavné pojednávanie (dokonca vydá trestný rozkaz) vo veci má sa za to, že prípravné konanie vrátane podania obžaloby bolo zákonné. Rozsudok je nezákonný a navrhli ho aj zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojili citovaný rozsudok vo veci sp. zn. 8C/10/2013 OS Bratislava I, 19C/181/2013 Bratislava I. 16. Po návrhu žalobcu na odstránenie zrejmej nesprávnosti v rozsudku, súd prvej inštancie postupoval tak, že opravil záhlavie rozsudku zo dňa 18.12.2015 č.k. 19C/146/2014-144 a ako žalovanú označil: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR so sídlom v Bratislave. Toto uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 8.1.2016 nadobudlo právoplatnosť. 17. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej (č.l. 196-198) žalobca uviedol, že navrhuje potvrdiť rozsudok, a aby bola mu priznaná náhrada trov konania podľa doteraz vyčíslenej výšky aj za vyjadrenie k odvolaniu 101,25 € spolu 131,79 € vrátane DPH. 18. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca v súdnom konaní preukázal splnenie zákonných podmienok objektívnej- zodpovednosti žalovaného (štátu) za škodu, t. j. kumulatívne splnenie troch podmienok 1/ existencia nezákonného rozhodnutia (uznesenie o vznesení obvinenia), 2/ vznik škody / (vynaložené trovy obhajoby v trestnom konaní v 3/ príčinnú súvislosť medzi j nezákonným rozhodnutia a vznikom škody (nutnosť úhrady trov obhajoby a hotových \ výdavkov právneho zástupcu v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu). Pre uplatnenie nároku na náhradu škody v predmetnej veci bola naplnená aj požiadavka zákona vyjadrená v ustanovení § 6 ods. 1 zákona, t. j. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia. Súdna prax dospela k názoru, že rovnaký dôsledok ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má aj oslobodenie obvineného spod obžaloby, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/194/2010 z 30.03.201). Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak_sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa napokon ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009, obdobne 3Cdo 194/2010 , lCdo 64/2008 a ďalšie). Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré J neskončilo právoplatným odsúdením, je teda špecifickým prípadom zodpovednosti štátu / podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Doterajšia súdna judikatúra zároveň konštantné do vodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi, bola odčinená a dospela k záveru, že ak došlo k zastavenie trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody sa potom posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Ak teda došlo k oslobodeniu spod obžaloby, je potrebné vychádzať z toho, že žalobca trestný čin nespáchal a uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť preto vydané. Oslobodenie spod obžaloby má preto rovnaký význam ako zrušenie alebo zmena uznesenia o vznesení obvinenia. Rovnaký výklad otázky eventuálneho zrušenia nezákonného rozhodnutia zastáva aj Ústavný súd SR, napr. v ÚS25/2011. 19. O. i. poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010, lebo štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup svojich orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný a zasahuje do základných práv, v takejto situácii nie je rozhodné ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa napokon ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. 20. V ďalšom vyjadrení generálnej prokuratúry zo dňa 5.12.2014 poukázal riaditeľ netrestného odboru GR SR v Bratislave, že zamietnutie sťažnosti a podanie obžaloby môže vylúčiť príslušnosť ministerstva vnútra, príslušnosť prokuratúry však nezakladá, keďže titulom uplatňovanej náhrady škody nie je rozhodnutie prokurátora. Navrhovateľ si trestné stíhanie svojím konaním zavinil sám aj keď súd pri použití zásady in dubio pro reo nevidel v jeho konaní trestnú činnosť, akékoľvek odškodnenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi (po odvolacej lehote podané). 21. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 22. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 24. Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 25. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods. 1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 26. Z ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 48 ods. 2 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (aj čl. 6 dos. 1 Dohovoru). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať (viď nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS14/2001, III.ÚS/171/2006 z 6. apríla 2007). 27. Odvolací súd v súlade s ustálenou súdnou praxou konštatuje, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti), už podľa tohto zákona. Odvolanie však bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, ale podmienky jeho prípustnosti (vrátane podmienky, či bolo podané oprávnenou osobou, bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase odania odvolania), v riešenom spore obaja účastníci podali odvolanie. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 28. Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania. 29. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 30. Len na doplnenie správnosti odvolací súd dodáva: Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá podľa jeho názoru vznikla tým, že na základe nezákonného rozhodnutia štátu, ktoré bolo neskôr zrušené, vznikla škoda. Existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. 31. K odvolacím námietkam žalovaného je treba uviesť, že odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdu prvej inštancie, ten popísal bezprostrednú príčinu, ktorá mala za následok vznik škody žalobcu a ustálená súdna prax už konštatovala vo viacerých rozhodnutiach NS SR, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup tých orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný a zasahujúci do základných práv. Je treba prisvedčiť, že v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, má zastavenie trestného stíhania, alebo oslobodenie spod obžaloby, ak k takému rozhodnutiu došlo, pretože sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, potom rovnaké následky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, resp. že tento skutok spáchal obžalovaný. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby sa trestné konanie končí a následne zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia, čo potom nutne musí znamenať, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosťou rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (pozri aj rozhodnutie NS 1Cdo/64/2008). 32. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak vydal opravné uznesenie a označil za žalovanú Slovenskú republika, zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR. 33. Odvolacie námietky a citovanie rozhodnutia NS SR vo veci 3Cdo/201/2007, keďže nemajú oporu v tom istom skutkovom zistení ako v tomto spore, sú nepodstatné. A taktiež nemožno vychádzať z rozhodnutia Ústavného súdu SR II.ÚS/163/2013 (pozri str. 2 odvolania žalovaného). Keďže platí pre judikatúru, že nemožno vychádzať z rozhodnutia a z právneho názoru iného súdu takého istého stupňa v Slovenskej republike (na str. 3 citované rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn. 8Co/251/2010) aj odvolací súd poukazuje na Trestný zákon, § 206 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z.z. a pre vyslovenie zodpovednosti za škodu bola dôležitá aj samotná činnosť súdu v rámci trestného konania po podaní obžaloby prokurátora. 34. Rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je nesporne finálny výsledok trestného konania a teda ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby je potrebné vychádzať z toho, že žalobca trestný čin nespáchal a uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť preto vydané. 35. V tomto konaní bolo preukázané, že Vojenská obvodná prokuratúra Prešov podala v predmetnej trestnej veci na žalobcu ako obvineného obžalobu (rozhodnuté bolo rozsudkom OS Michalovce sp. zn .3T/13/2009 zo dňa 4.6.2009), ak teda bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený a po odvolaní zo strany prokurátora bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.1.2010 č.k. 8To/81/2009-269, právoplatne sa rozhodlo tak, že odvolanie bolo zamietnuté podľa § 319 Tr. por., vychádza sa z toho, že boli splnené zákonné podmienky objektívnej zodpovednosti žalovaného (štátu) za škodu v kumulatívnom členení troch podmienok. 1) existencia nezákonného rozhodnutia, 2) vznik škody, čo predstavovalo vynaložené trovy obhajoby v trestnom konaní, 3) príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (nutnosť úhrady trov obhajoby a hotových výdavkov právneho zástupcu v súvislosti s trestným stíhaním). 36. Odvolacie námietky na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené na strane žalovaného a taktiež sú neopodstatnené po vydaní opravného uznesenia aj odvolacie námietky v časti náhrady škody zo strany žalobcu (neúčelné trovy obhajoby). 37. Po splnení podmienok podľa zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004, aj v súlade s ustálenou súdnou praxou odvolací súd potvrdil rozsudok v celom rozsahu, t.j. aj vo vyhovujúcej časti ako aj vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bol žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania. 38. Keďže žalobca mal v konaní úspech vo výške 85 % a neúspech vo výške 15 %, v pomere tohto úspechu, v časti 70 % boli priznané trovy konania žalobcovi, čo predstavuje zákonné rozhodnutie, rozsudok je presvedčivý, odvolací súd vychádzal z toho istého skutkového materiálu ako nižší súd. 39. Odvolací súd so zreteľom na § 396 CSP, rozhodol, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, lebo úspešný žalobca síce mal trovy v odvolacom konaní, ale jeho vyjadrenie k odvolaniu nebolo potrebné v tomto odvolacom konaní, lebo ide o neúčelné trovy; aj bez tohto vyjadrenia by mal vykonať odvolací súd odvolacie konanie, ktoré už prebehlo. 40. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.