Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/456/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207532 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714207532.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : Finance4you, a.s., so sídlom v Bratislave, Sekurisova 16, IČO : 43 906 915, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku č. 12, proti žalovanému: PDA, s.r.o., so sídlom v Žiline - Vranie, Vrania 241/20, IČO: 36 693 464, o určenie vlastníckeho práva a o určenie existencie záložného práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 30. októbra 2014, č.k. 14C/85/2014-64, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30.10.2014, č. k. 14C/85/2014-64 vyhovel žalobe žalobcu a určil, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci Q., katastrálne územie Q., zapísaných na LV č. XXX ako parcely KN, registra C číslo XXX, XXX, stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele KN registra C č. XXX sú D. G. a E. G., každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Ďalším výrokom určil, že predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech žalobcu. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s použitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., pretože prihliadal na to, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôvody pri prvom úkone, ktorý mu patril. Poukázal, že v danom konaní nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, pretože svojím konaním nezapríčinil stav, pre ktorý bol v tomto konaní žalovaný. Vykonaným dokazovaním totiž mal preukázané, že žalovaný nezapríčinil zmenu vlastníctva zápisom v katastri nehnuteľnosti, ani žiadnym svojím konaním nedal dôvod na takúto zmenu. K zmene vlastníctva a zápisu vlastníckeho práva žalovaného v katastri nehnuteľností došlo pravdepodobne zlyhaním pracovníkov katastra, teda nesprávnym úradným postupom, kde nebolo možné nijakým opravným prostriedkom dať nesprávny stav do stavu pôvodného. Žalovaný totiž nemohol byť vlastníkom nehnuteľností, hoci zápisy v katastri nehnuteľnosti o tom svedčili, pretože dražba bola v súlade s ust. § 20 ods. 12 Zákona o dobrovoľných dražbách ukončená z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie, nebol udelený ani príklep licitátora, ktorý je právnou skutočnosťou zakladajúcou prevod vlastníckeho práva predmetu dražby na vydražiteľa a vydražiteľom predmetu dražby žalovaný nebol. Dôvodil tiež, že náhradu trov konania si môže žalobca uplatniť v osobitnom konaní proti tomu, kto vznik týchto trov zavinil. 3. V zákonnej lehote len proti výroku rozsudku o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok v rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 232 eur za zaplatené súdne poplatky a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 335,47 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že výrok o náhrade trov konania žalobca považuje za nesprávny, keďže aplikácia ust. § 150 O.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, aj od zásady zodpovednosti za náhodu a zavinenie. Použitie tohto ustanovenia teda negatívne dopadá na úspešného účastníka v konaní, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania. Preto použitie § 150 ods. 1 O.s.p. musí byť vždy výnimočné a riadne odôvodnené, pričom musí zodpovedať existujúcim okolnostiam hodným osobitného zreteľa, čomu tak nebolo v danom prípade. V sporoch o určenie vlastníckeho práva nie je možné prijať ako okolnosť hodnú osobitnú zreteľa, ktorá by odôvodňovala použitie § 150 ods. 1 O.s.p. skutočnosť, či žalovaný účastník zapríčinil alebo nezapríčinil stav, pre ktorý je žalovaný. Žalobca pri žalobe o určenie vlastníckeho práva nemá inú možnosť a musí žalovať výlučne osobu, ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností bez ohľadu na to, či daný vadný stav zapríčinil alebo nie. Preto v konečnom dôsledku žalobcovi ako úspešnej strane v spore patrí od neúspešného žalovaného náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Nebolo by tiež spravodlivé požadovať od žalobcu, aby si uplatňoval náhradu škody od Slovenskej republiky za vzniknuté trovy, pretože nesprávnym postupom katastrálneho úradu bol dotknutý práve žalovaný tým, že bol ako vlastník nesprávne zapísaný v katastri nehnuteľnosti, čo aj sám uznal, avšak v tomto konaní bude musieť žalobcovi platiť náhradu trov konania. Ak ich zaplatí (žalovaný), vznikne mu nárok na náhradu škody, ktorú si môže uplatňovať od Slovenskej republiky podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pretože takto by išlo o spravodlivé riešenie. 4. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril. 5. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2 Co/105/2015-75 zo dňa 4.3.2015 potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny. V dôsledku podaného dovolania žalobcom však Najvyšší súd SR uznesením č. k. 6 Cdo 305/2015-87 zo dňa 19.8.2015 uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dal za pravdu námietkam žalobcu v odvolaní a vyslovil názor, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktoré je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, v tomto prípade nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Uviedol, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, t.j. že žalovaný svojím konaním nezapríčinil stav, pre ktorý v konaní žalovaný bol. Nijako sa však nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že podľa súdnej praxe s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. nemožno zamieňať skutočnosť, že odporca svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania a k tejto významnej námietke teda nezaujal žiadne stanovisko. Vytýkal tiež rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ak sa v ňom uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, no v ďalšej časti už uvádza, že súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Túto rozpornosť nemožno prehliadať, pretože podľa názoru dovolacieho súdu práve rozlišovanie uvedených výrokov je kľúčom k správnej aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. 6. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016). 7. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý výrok rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Žalobca použil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Tento dôvod je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 10. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP (predtým § 142 ods. 1 O.s.p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 11. Podľa § 257 CSP (predtým ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009). 13. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn. II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave). 14. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konania sám, preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011). Z obsahu spisu a z výsledku dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný tak pred začatím sporu, ako aj v priebehu sporu nebránil sa uplatnenému nároku žalobcu, netvrdil, že sa cíti byť vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade v Žiline notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou pod č. N 677/2011 dňa 12.9.2011 bolo totiž preukázané, že bolo vydané osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby, kde v bode 2 bolo uvedené, že do začiatku konania dražby nebola zložená žiadna dražobná zábezpeka, a teda nikto neurobil ani najnižšie podanie a licitátor vyhlásil, že dražba bola neúspešná. Tým bol priebeh dražby aj ukončený. Žalovaný nedal žiaden podnet na zapísanie dražobníka ako vlastníka vydražených nehnuteľností do Katastra nehnuteľností a o tom, že je ako vlastník zapísaný, sa dozvedel až po začatí tohto konania a po obdŕžaní predbežného opatrenia súdu. 15. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu nie sú naplnené. Súd prvého stupňa nepristúpil k použitiu ustanovenia § 150 O.s.p. platného v čase rozhodovania svojvoľne, ale urobil tak na základe zrelej úvahy, keď vzhliadol okolnosti tohto sporu ako hodné osobitného zreteľa. Aplikoval teda správne zákonné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a toto zákonné ustanovenie aj správne vyložil. Odvolací tiež nezistil ani taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a ani výrok rozsudku „žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“ v kontexte odôvodnenia rozhodnutia nemá za následok jeho vecnú nesprávnosť, napriek tomu, že v zmysle znenia § 150 ods. 1 O.s.p. mal znieť, že účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Okolnosti prípadu aj odvolací súd považuje za natoľko výnimočné práve v súvislosti s postojom žalovaného v tomto spore, ktoré odôvodňujú použitie ust. § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) na rozhodnutie o náhrade trov konania sporových strán. Aj odvolací súd má za to, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nebude neprimerane tvrdé voči nemu a neodporuje ani dobrým mravom. 16. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).