Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/269/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714219335 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714219335.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Mgr. Z. Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na ul. R.Š. č. XXX/XX proti odporcovi Z. Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v S. S. K. č. XXX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej C. Ž. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce ul. Saleziánov č. 1 o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 13.7.2015 č.k. 15P 365/2014-52 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky s odporcom. Na čas po rozvode zveril mal. C. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. C. 120 € mesačne navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk odporcu s mal. C. neobmedzene. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na nové konanie a prejednanie. Rozsudok považuje za nezákonný a nedôvodný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vytkol konajúcemu súdu, že sa nesnažil zachrániť manželstvo zmierovacím konaním napriek tomu, že vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že má záujem obnoviť manželské spolužitie a chce, aby deti fungovali naďalej v kompletnej rodine, preto žiada, aby navštevovali psychologické poradenstvo a tak by došlo k obnoveniu vzťahov medzi účastníkmi. Nesúhlasí so zverením mal. C. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože žiada, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti, pretože o maloletú prejavuje záujem, dcéra ho občas navštevuje a každý deň sú v telefonickom kontakte. Maloletá s ním niekedy cestuje do školy do Michaloviec, pričom s dcérou má dobré vzťahy, keď niečo potrebuje, tak jej pomôže. Vyslovil názor, že striedavá osobná starostlivosť by nemal negatívny vplyv na výchovu maloletej, pretože u neho má vytvorené dostatočné podmienky na bývanie a prekážkou by nebolo ani dochádzanie do školy do mesta, pretože by maloletá absolvovala denne len 7 km naviac tam a späť a každé ráno by ju vozil autom pred školu. Nesúhlasí ani s určeným výživným, pretože zo svojho príjmu 565 € prispieva na výživu aj ďalšieho dieťaťa, ktoré je študentom vysokej školy v Košiciach a určené výživné by ho neúmerne zaťažilo. V súčasnosti je schopný platiť maximálne 60 €, pričom sám je odkázaný na finančnú pomoc od svojich rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a títo mu pomáhajú zo svojich starobných dôchodkov. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľka má vyšší príjem v sume 943,44 € mesačne. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Nesúhlasí s odvolaním, pretože manželstvo je trvalo rozvrátené a neplní spoločenský účel. S odporcom sa nestretávajú, nekomunikujú a nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2013 a nemá žiaden záujem na obnovení manželského spolužitia. Uviedla, že trvá na podanom návrhu, stotožňuje sa so svojimi výpoveďami na pojednávaniach v priebehu prvostupňového konania, súhlasí aj s výpoveďou mal. C. uvedenej v zápisnici a taktiež súhlasí aj so správou zo šetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov podanú kolíznym opatrovníkom a tiež aj so správou Referátu poradensko-psychologických služieb v Sobranciach. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 písm.a/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania. V súlade s§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Po zdôraznení správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov v súlade s § 23 Zákona o rodine, pretože ide o odôvodnený prípad zrušenia manželstva rozvodom v súlade s § 22 Zákona o rodine. Odvolací súd poznamenáva, že vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas manželského spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnení povinností z nich vyplývajúcich, ako aj správanie sa manželov súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré vyplývajú z rozdielneho pohľadu účastníkov na fungovanie rodiny. Rozvrat manželstva ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Manželstvo účastníkov konania vzhľadom na dlhodobý rozvrat vzťahov, ktoré vyústili v opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľkou s maloletými deťmi v júni 2013 preukazuje, že rozvrat manželských vzťahov je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky a absenciu pokusu manželov o obnovenie spolužitia nemožno očakávať, že manželské spolužitie obnovia. Záujem odporcu o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý navyše považuje za bezohľadný práve zo strany odporcu, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Argumentácia odporcu vyznieva nehodnoverne so zreteľom na obsah odvolania, v ktorom absentuje prejav lásky, úcty a porozumenia voči navrhovateľke a dovoľuje skôr záver, že konflikty medzi manželmi, ktoré sa postupne prehlbovali, dovŕšili rozvrat medzi nimi do tej miery, že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. Odvolací súd tiež poznamenáva, že odporcom navrhnuté doplnenie dokazovania nemôže mať vplyv na jednoznačný postoj navrhovateľky k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo navrhovateľky a odporcu mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa domnieva odporca a je vecou súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. C. a zistil, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne právne posúdil vec a aj v tejto časti zákonne rozhodol. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa maloletých detí súd prihliada predovšetkým na záujmy maloletých detí a nie na predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia a v prípade, ak dieťa je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor, musí byť jeho názoru venovaná náležitá pozornosť (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine). Pretože mal. C. v čase svojho výsluchu bola študentkou 2. ročníka gymnázia, bola schopná vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a nie je ani predpoklad, že by bola pri prejavovaní svojho názoru nejakým spôsobom ovplyvňovaná. Maloletá vo svojej výpovedi jednoznačne prejavila vôľu zostať v starostlivosti matky a v prostredí, na ktoré je zvyknutá aj napriek tomu, že má oboch rodičov rada, preferuje prostredie u matky s tým, že s otcom sa stýka pravidelne po dohode. Tvrdenia odporcu v odvolaní sú zjavne v rozpore so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa vyplývajúcim jednak z výpovedí účastníkov, ako aj mal. C.. Z uvedeného je zrejmé, že odporca má dostatočný priestor na realizáciu svojho výchovného pôsobenia na maloletú. Matka nevytvára prekážky v riadnej realizácii jeho rodičovských práv, čo znamená, že svojvoľne neseparuje maloletú od otca a neovplyvňuje jej vzťah k otcovi. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v tomto smere. Súd prvého stupňa napokon správne rozhodol aj o rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, ktoré sú nepochybne vysoké vzhľadom na to, že je študentkou gymnázia a s prihliadnutím aj na čisté priemerné mesačné príjmy oboch rodičov, ako aj ich ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi pochádzajúcemu z manželstva, ktorý študuje na vysokej škole. Odvolací súd konštatuje, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov a je nepochybné, že práve navrhovateľka, ktorá dosahuje podstatne vyšší príjem ako odporca dopĺňa zdroj výživy maloletej, ako aj jej brata na hranicu potrebnú a prospešnú na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb. Nakoľko výživné určené súdom prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.