Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714220401 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714220401.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. J. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov X. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Q. XX XXXX R.I. R. zastúpeného JUDr. Janou Fabišíkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mlynárskej ul. č. 19 a R. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na R. I. č. XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 385/2014-91 z 13.11.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného, ktorým sa domáhal návrhom z 29.12.2014 z 300 € na 170 € mesačne s odôvodnením, že od posledného rozhodovania o určení výživného pre maloleté dieťa došlo u neho k podstatnej zmene pomerov. V návrhu uviedol, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bol jeho priemerný mesačný zárobok vyšší ako v súčasnosti. Je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa ako v Nórsku ako vodič autobusu v Unibuss Ekspress Oslo. Zdôraznil predovšetkým, že jeho priemerný mesačný zárobok sa od poslednej úpravy neznížil, avšak sa zmenil kurz nórskej koruny, čo predstavuje mesačný rozdiel asi 300 €. Konajúci súd vykonal rozsiahle dokazovanie, porovnal finančné a majetkové pomery otca v čase poslednej úpravy a zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, porovnal majetkové pomery matky v čase poslednej úpravy, dôsledne sa zaoberal príjmami otca za obdobie posledných dvoch rokov a jeho odôvodnenými výdavkami. Na základe takto vykonaného dokazovania právne vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1 a 3 dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko od doby predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom u otca nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by zníženie výživného odôvodňovali. Konajúci súd v odôvodnení konštatoval, že príjem otca sa oproti predchádzajúcej úprave výživného neznížil, tento sa oproti predchádzajúcej úprave nepatrne zvýšil, a to o 161,24 nórskych korún. Na strane matky došlo k nepatrnému zníženiu o 9,20 €. Oproti tomu došlo na strane maloletého dieťaťa k zvýšeniu výdavkov, nakoľko je vekovo staršie a navštevuje 9. ročník základnej školy a preto matke sa zvýšili výdavky spojené so zakupovaním oblečenia, obuvi, stravy, ako aj školských potrieb. Konajúci súd ďalej zdôraznil, že priemerný mesačný zárobok otca sa oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom neznížil, ale zmenil sa iba kurz nórskej koruny k euru. Toto zníženie predstavuje priemerne 300 €. Napriek tejto skutočnosti konajúci súd konštatoval, že priemerný mesačný zárobok otca je 2.300 €, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje priemerný zárobok v Slovenskej republike. Otec žije vo vlastnom dome s rozlohou 130 m2, na ktorý spláca úver mesačne 537,29 € a spláca leasing auta 452,30 €. Súd prvého stupňa na tieto výdavky neprihliadol a zdôraznil, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy a tým aj vecne a právne nesprávne posúdil stav veci týkajúcej sa zníženia výživného na maloleté dieťa. Tak ako v priebehu konania na súde prvého stupňa zdôraznil, že k zníženiu jeho príjmu nedošlo, ale výrazne sa zmenil kurz nórskej koruny k euru, čo ovplyvnilo jeho finančné pomery, nakoľko táto skutočnosť predstavuje zníženie jeho príjmu v súvislosti s platením výživného o 300 € mesačne. Z uvedeného dôvodu považuje svoj návrh o zníženie výživného za dôvodný a opodstatnený. Poukázal aj na skutočnosť, že v čase poslednej úpravy výživného žil v spoločnej domácnosti s priateľkou a spoločne sa podieľali na nákladoch súvisiacich s bývaním v Nórsku. Tento vzťah sa však medzičasom rozpadol, žije sám, to znamená všetky náklady súvisiace s bývaním vrátane splácania úveru musí znášať výlučne on zo svojho príjmu. Poukázal aj na životnú úroveň v Nórsku, ktorá je síce vyššia ako životná úroveň na Slovensku, avšak v tejto súvislosti sú aj podstatne zvýšené životné náklady spojené so žitím v tejto krajine, preto nepovažuje za vhodné porovnávať životnú úroveň v Nórsku, náklady a výdavky so životnou úrovňou na Slovensku a tiež životnými nákladmi a výdavkami. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho výdavky spojené s plácaním leasingu a splácaním úveru za dom, pretože zakúpenie domu a zakúpenie auta boli pre neho životne dôležité, nakoľko nemal kde bývať a do práce dochádza denne z dôvodu veľkej vzdialenosti do miesta výkonu práce. V tejto súvislosti poukázal na to, že prenájom domu v Nórsku, resp. bytu stojí priemerne mesačne viac ako samotné splácanie úveru. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd dostatočne nezohľadnil ani skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi D. J., ktorý pochádza z jeho prvého manželstva. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Vyslovila názor, že súd dostatočne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Návrh otca považuje za nedôvodný a jeho dôkazy k tomu, že došlo k podstatnej zmene pomerov, považuje za nepodstatné a zavádzajúce. Je toho presvedčenia, že osobné, zárobkové a majetkové pomery otca mu umožňujú, aby na maloletú naďalej prispieval určeným výživným 300 € mesačne. Zdôraznila, že 300 € zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa a ona ako matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo znamená, že jej podiel na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletú sa navyše osobne stará a dobrovoľne si svoju vyživovaciu povinnosť plní v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu. Poukázala na to, že otec si dobrovoľne znížil svoje majetkové pomery, keď sa vzdal podielu vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území J., konkrétne na rodinnom dome, do ktorého počas ich trvania ich manželstva investovali väčšie množstvo peňazí a na priľahlých pozemkoch previedol v roku 2014 na svoju matku, ktorá ich následne predala. V tejto súvislosti poukázala na to, že otec si mohol z predaja nehnuteľnosti vyrovnať svoje dlžoby na výživnom. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako správny a predovšetkým rozsudok v prospech maloletého dieťaťa potvrdil. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy relevantné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, pri určení ktorej súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má bez ďalšieho prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že u otca od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodnila zníženie výživného, naopak došlo k síce nepatrnému, ale k nárastu jeho príjmu. Na druhej strane súd prvého stupňa správne v odôvodnení konštatuje, že od poslednej úpravy je možné konštatovať, že nastala zmena pomerov u maloletého dieťaťa, ktorého náklady plynutím času narástli, a preto ani z hľadiska záujmu dieťaťa nie je dôvodné výživné znížiť. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil o ďalšie dôvody. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.