Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/148/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715217954 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715217954.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. D., nar. XX.XX.XXXX a P. D., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, detí rodičov F. D., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v L. na L. ul. č. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Emíliou Širotníkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Trebišove na ul. M.R. Štefánika č. 3197/32 a L. D., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v U. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Kpt. Nálepku č. 20, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23P 228/2015-96 zo dňa 26.04.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného pre obe maloleté deti, ako aj trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 2P/211/2014 - 49 zo dňa 30.9.2014 vo výrokoch o výživnom a úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi vždy posledný víkend v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme a odovzdá ich matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť vždy riadne a včas. Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného a zvýšil výživné na maloletú P. zo sumy 105 Eur na sumu 120 Eur a na maloletú P. zo sumy 85 Eur na sumu 100 Eur, ktoré je otec povinný platiť mesačne do 15- tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na sumu 50 Eur pre každé maloleté dieťa z dôvodu, že od poslednej úpravy došlo na jeho strane k zmene, ktorá spočíva v tom, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť k mal. F., pričom jeho príjem sa nezmenil. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila a súčasne sa domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. P. zo sumy 105 Eur na sumu 135 Eur a na mal. P. zo sumy 85 Eur na sumu 115 Eur z dôvodu rastu nákladov na mal. deti. 3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 17P/137/2013-36 zo dňa 09. 10. 2013 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých, otec bol zaviazaný prispievať výživným na každé jedno maloleté dieťa sumou 50 Eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletými, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matke. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 2P/211/2014 - 49 zo dňa 30.9.2014 bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D. tak, že bolo zvýšené výživné na maloletú P. zo sumy 70 Eur na 105 Eur mesačne a na maloletú P. D. zo sumy 50 Eur na 85 Eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Obaja rodičia sa v priebehu konania dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi, preto súd upravil styk v zmysle uvedenej dohody. 4. Ďalej súd uviedol, že čistý mesačný príjem matky predstavoval v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti t. j. v roku 2014 sumu 640 Eur, pričom v čase rozhodovania súdu sumu 611 Eur. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojimi dvoma mal. deťmi a jej pravidelné mesačné náklady pozostávajú z nákladov na bývanie, stavebného sporenia, liekov, poplatkov za mobil, cestovného, splátok pôžičky za účelom kúpy auta a okrem toho má matka bežné náklady na stravu, ošatenie a hygienu. Zhoršený zdravotný stav matky odôvodňuje pravidelné užívanie liekov. Maloletá P. je žiačkou 2. stupňa základnej školy, s čím má spojené náklady na stravu v škole a doma, ošatenie, kozmetiku a hygienické potreby, mobil, cestovné a náklady na školské pomôcky, učebnice, akcie, ZRPŠ, doučovanie angličtiny. Maloletá navštevuje oftalmologickú, ortopedickú a detskú psychiatrickú ambulanciu, s čím sú spojené náklady na lieky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že celkové mesačné náklady maloletej P. predstavujú sumu 258,15 Eur. Maloletá P. je žiačkou 3. ročníka základnej školy a jej pravidelné mesačné náklady na stravu, ošatenie, kozmetiku a hygienické potreby, na školské pomôcky, učebnice, akcie, ZRPŠ, cestovné do školy a na zdravotnú starostlivosť predstavujú sumu 168 Eur. 5. Súd poukázal na pomery otca, ktorý mal v čase poslednej úpravy výživného príjem 688 Eur, a v súčasnosti má čistý mesačný príjem 743 Eur. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá poberá rodičovský príspevok vo výške 200 Eur a zároveň je zamestnaná s čistým mesačným príjmom za obdobie január až marec 2016 vo výške 584,31 Eur, pričom sa podieľa na hradení polovice nákladov spojených s bývaním a užívaním nehnuteľnosti, kde s otcom spoločne bývajú a ktorá je vo vlastníctve otca. Otcovi od poslednej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť k mal. F. D., nar. 14.5.2015. Pravidelné mesačné náklady otca pozostávajú z nákladov na bývanie, úveru, stavebného sporenia, životnej poistky, poplatkov za mobil, cestovného do práce a okrem toho má bežné náklady na stravu, kozmetiku, oblečenie, kultúrne vyžitie, pričom celkové mesačné náklady predstavujú sumu 416 Eur. Mesačné náklady na maloletú F. predstavujú sumu 273,04 Eur. Súd mal preukázané, že otec si pravidelne plní vyživovaciu povinnosť vo výške 190 Eur na obe maloleté deti a zároveň im kupuje darčeky pri príležitosti ich sviatkov. 6. Zistený skutkový stav vo vzťahu k napadnutým výrokom o zmene výživného právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo potrebné návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovieť s poukazom na preukázanú výšku priemerných nevyhnutných nákladov na maloleté deti, ktoré sú v období prirodzeného rastu a dospievania, teda sú opodstatnené a ktorých výška je všeobecne známa. Konštatoval, že u matky nedošlo k výraznej zmene príjmov a výdavkov oproti predchádzajúcej úprave výživného. U otca prihliadal nielen na jeho príjmové a výdavkové pomery, ale aj na pomery jeho družky a náklady na výživu mal. F., pričom zdôraznil, že na týchto sa majú podieľať obaja rodičia maloletej, preto zvýšil výživné pre každé maloleté dieťa o 15 € od právoplatnosti rozsudku v zmysle návrhu matky. Poukázal na to, že výživné slúži nielen na zabezpečenie stravy detí, ale aj ošatenia, štúdia, záujmov a bývania detí s tým, že je potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť matky o deti. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.. 7. V zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie proti výrokom rozsudku o zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného a výrokom o zvýšení výživného na obe mal deti z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že u matky ani u maloletých detí nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Zdôraznil, že v prípade rozhodovania o zmene výživného musí byť zmena pomerov jednoznačne preukázaná. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal tým aká zmena pomerov nastala u maloletých detí, ale len vyhodnotil aktuálne výdavky mal. detí a rodičov. Výdavky maloletých detí sú porovnateľné s výdavkami v čase poslednej úpravy výživného, avšak na jeho strane nastala výrazná zmena pomerov, ktorá spočíva v pribudnutí novej vyživovacej povinnosti. Namietal, že súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo vznik novej vyživovacej povinnosti nepovažoval za skutočnosť odôvodňujúcu zníženie výživného. Zastával názor, že v konaní bola preukázaná zmena pomerov len na jeho strane. Uviedol, že matka v konaní nepreukázala všetky odôvodnené potreby mal. detí, pričom za zbytočne vysoké náklady považoval poplatky za mobil, kozmetiku a hygienické potreby, vreckové a taktiež výdavky na lieky mesačne vo výške 20 Eur považoval za neprimerané. Podotkol, že počas pobytu v jeho domácnosti maloleté deti neužívali žiadne lieky, pričom nemá vedomosť o ich zdravotných problémoch. Namietal, že súd prihliadal pri rozhodovaní o určení výšky výživného na splátku 100 Eur, ktorú matka uhrádza na auto, avšak nezohľadnil jeho výdavky na stavebné sporenie a poistenie. Zastával názor, že kúpa motorového vozidla nie je nevyhnutným výdavkom, ktorý by mal prednosť pred výživným. Súčasne považoval za neprimerane vysoké aj náklady vyčíslené matkou za pohonné hmoty do práce, ktoré môžu byť podľa jeho názoru maximálne vo výške 25 Eur. Súčasne súd nezarátal do príjmu matky rodinné prídavky na mal. deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Zdôraznil, že po uhradení všetkých výdavkov mu nezostáva žiadna suma na úhradu nákladov na výživu maloletej F. ani na úhradu svojich životných potrieb. Poukázal na svoje pomery, ktoré v žiadnom prípade nie sú nadštandardné, pričom nemíňa žiadne peniaze na kozmetiku ani lieky. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť a znížiť výživné na každé z maloletých detí na sumu 50 Eur mesačne resp. rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu považuje za vecne správny, súd dostatočne zistil potreby mal. detí a príjmy a výdavky oboch rodičov, ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane mal. detí k podstatnej zmene pomerov, a to tým , že sa výrazne zmenil ich zdravotný stav, čo sa odrazilo na zvýšených výdavkoch na lieky a pohonné hmoty, keďže bola nútená kúpiť ojazdené motorové vozidlo. U oboch maloletých detí vzrástli výdavky na oblečenie, obuv a školské pomôcky súvisiace s ich pribúdajúcim vekom a vzrastom. Všetky výdavky súdu náležite preukázala, preto je tvrdenie otca, že zvýšené výdavky mal. detí ničím nepreukázala nepodložené. Poukázala na to, že aj keď otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. F., v súčasnosti otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá má príjem a teda sa podieľa na nákladoch na domácnosť v 1/2. U otca došlo taktiež k zvýšeniu jeho príjmu. Podotkla, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti, preto je povinnosťou otca kompenzovať túto nevyhnutnú osobnú starostlivosť aspoň finančným plnením. Navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny. 9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme mal. detí, pričom od poslednej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, preto navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny, keďže náklady na zabezpečenie starostlivosti o mal. deti sú neporovnateľne vyššie. 10. Otec sa k vyjadreniam matky ani kolízneho opatrovníka nevyjadril. 11. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 12. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s mal. deťmi nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP). 16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že pokiaľ ide o zníženie výživného pre mal. deti zo strany otca, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy a v tejto časti správne a zákonne rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k obom mal. deťom bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 211/2014-49 zo dňa 30.09.2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda týkajúca sa zvýšenia výživného a úpravy styku otca s mal. deťmi. V zmysle uvedenej dohody bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. P. zvýšeným výživným vo výške 105 Eur a na výživu mal. P. výživným vo výške 85 Eur a súčasne bol upravený jeho styk s oboma mal. deťmi. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného síce otcovi pribudla nová vyživovacia povinnosť k mal. F. D., nar. 14.05.2015, avšak na jeho strane došlo taktiež k pozitívnej zmene pomerov spočívajúcej v zvýšení jeho mesačného príjmu, ktorý v čase poslednej úpravy (t.j. v roku 2014) predstavoval približne sumu 690 Eur mesačne, pričom v období od 01/2016- 03/2016 bol priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 743,42 Eur. Zároveň u otca došlo k zmene aj pokiaľ ide o jeho bytové podmienky, nakoľko otec už nebýva sám, ale v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a ich spoločnou maloletou dcérou. Z čestného prehlásenia družky otca B. C. je pritom zrejmé, že táto sa podieľa na uhrádzaní nákladov na spoločnú domácnosť v rozsahu 1/2-ce, teda v tomto smere došlo na strane otca od poslednej úpravy k zlepšeniu jeho pomerov. Pokiaľ otec namietal, že mu po uhradení všetkých výdavkov a výživného pre obe mal. deti neostane žiadna suma na výživu mal. F., odvolací súd uvádza, že k mal. F. má zákonnú vyživovaciu povinnosť aj jej matka, ktorá je navyše zamestnaná a okrem rodičovského príspevku má aj pravidelný mesačný príjem, preto otec neznáša sám všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o ich maloletú dcéru. Pokiaľ ide o uspokojovanie jeho vlastných potrieb, zastáva odvolací súd názor, že príjem otca je dostatočný na zabezpečenie jeho potrieb v rozsahu bežného štandardu a to aj s prihliadnutím na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obe mal. deti sú školopovinné s čím sú spojené náklady na školskú dochádzku, ich záujmovú činnosť a s pribúdajúcim vekom vzrastajú aj ich odôvodnené potreby s tým, že osobnú starostlivosť o mal. deti zabezpečuje v podstatnej miere ich matka. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Vzhľadom na to, že otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného a odvolacie dôvody týkajúce sa zníženia výživného tvorili jeho obranu už v konaní na súde prvej inštancie, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 17. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 18. 13. Podľa ust. § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 19. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. platného do 30.6.2016 ako aj ust. § 191 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016 vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 20. Pokiaľ však ide o zvýšenie výživného pre obe maloleté deti zo strany otca, dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti nespĺňa obsahové náležitosti vyžadované citovaným ust. § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom musí byť preto takej povahy, aby existoval reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie, pričom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného žiadnym spôsobom neodôvodnil k akej podstatnej zmene pomerov došlo od prechádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 211/2014-49 zo dňa 30.09.2014) na strane mal. detí, pričom v odôvodnení rozsudku len zosumarizoval príjmy a výdavky oboch rodičov a mesačné náklady každého z mal. detí. Úplne však absentuje zdôvodnenie, ktoré okolnosti považoval súd za relevantné pre zmenu rozhodnutia o výške výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie taktiež pochybil pri určení počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom, keď rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku. Uvedený výrok nie je v súlade s ust. § 78 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery a výživné je možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení počiatku plnenia zvýšeného výživného „od právoplatnosti rozsudku“ je neurčitý a z hľadiska ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine nezákonný, pretože zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a jej počiatok musí mať podklad v okamihu zmeny pomerov, prípadne dňom začatia konania, ak neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie alebo zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu (§ 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine). Na uvedenom závere nemení nič ani fakt, že matka maloletých detí žiadala podaným návrhom zvýšiť výživné od právoplatnosti rozsudku, nakoľko ide o konanie starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu a podľa ust. § 40 CMP (§ 153 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016) v týchto konaniach súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a to ani v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného pre obe maloleté deti zo strany otca podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP ako aj trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (ust. § 391 CSP). 21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody nepreskúmateľnosti rozsudku a opätovne rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného pre obe mal. deti, pričom je povinný postupovať v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a konkretizovať, ktoré okolnosti sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov a boli preto podkladom pre zmenu výživného. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sú dané dôvody pre zvýšenie výživného, je povinný určiť počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom v súlade so Zákonom o rodine (ust. § 78 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasne je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP, teda aby závery súdu boli logické, presvedčivé a spätne preskúmateľné. 22. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie len na návrh (§ 57 CMP). 23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).