Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/7/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715217954 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715217954.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. D. nar. XX.XX.XXXX a P. D. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce deti rodičov otca F. D. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v L.J. na L. ul. č. XXXX zastúpeného JUDr. Emíliou Širotníkovou advokátkou so sídlom v Trebišove na ul. M. R. Štefánika č. 3197/32 a matky L. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. č. XXX zastúpenej JUDr. Gabrielou Borovskou advokátkou so sídlom v Michalovciach na ul. Kpt. Nálepku č. 20 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 14.6.2018 č.k. 23P/228/2015-257 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného pre maloleté deti P. a P.D. D., ako aj ustálení výšky dlžného výživného pre maloleté deti za obdobie od 1.9.2017 do 30.6.2018. M e n í rozsudok vo výrokoch o splatnosti dlžného výživného tak, že otec je povinný uhradiť dlžné výživné za obdobie od 1.9.2017 do 30.6.2018 pre mal. P. a mal. P. D. do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletých detí. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca pre maloleté deti naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 30.9.2014 č.k. 1P/211/2014-49 pre mal. P. D. z 85,- € mesačne na 110,- € mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.9.2017 do budúcna a pre mal. P. D. zo 105,- € mesačne na 175,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.9.2017 do budúcna. Dlžné výživné pre maloletú P. za obdobie od 1.9.2017 do 30.6.2018 v sume 250,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Dlžné výživné pre maloletú P. za obdobie od 1.9.2017 do 30.6.2018 v sume 700,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom podaným 8.10.2015 domáhal zníženia výživného pre mal. deti na 50,- € mesačne na každé dieťa z dôvodu, že došlo uňho k zmene pomerov spočívajúcej vo vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. F. D. nar. XX.X.XXXX, pričom jeho príjem sa nezmenil. Matka s návrhom nesúhlasila a žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného pre mal. P. zo 105,- € na 130,- € mesačne a mal. P. z 85,- € na 115,- € mesačne s poukazom na rast nákladov na maloleté deti v dôsledku ich prirodzeného rastu a vývinu. V priebehu konania upravila návrh tak, že žiadala zvýšiť výživné pre mal. P. na 135,- € a mal. P. na 195,- € mesačne od 1.9.2017, kedy došlo u mal. detí k zmene pomerov a to u mal. P. v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu a u mal. P. prechodom na druhý stupeň základnej školy. 3. Konajúci súd poukázal na to, že vo veci rozhodol rozsudkom z 26.4.2016 č.k. 23P/228/2015-96, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi. Návrh na zníženie výživného zamietol a zvýšil výživné pre mal. P. na 120,- € a mal. P. na 100,- € mesačne. Krajský súd v Košiciach rozsudok z 27.10.2016 č.k. 7CoP/148/2016-125 potvrdil vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a zrušil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a trovách konania. 4. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 9.10.2013 č.k. 17P/137/2013-36 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z detí po 50,- € mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 30.9.2014 č.k. 2P/211/2014-49 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné na mal. P. na 105,- € mesačne a mal. P. na 85,- € mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, t.j. v roku 2014 matka dosahovala čistý príjem 640,- €. V roku 2015 bol jej príjem 611,- €, v roku 2016 617,- €, v roku 2017 695,- € a za prvé tri mesiace roku 2018 644,- €. Matka žije v byte spolu so svojimi deťmi, iné vyživovacie povinnosti nemá. Náklady na bývanie hradí 112,- € SIPO, príspevok do fondu opráv 10,- €, lieky 30,- €, mobil 10,- €, pohonné hmoty na dochádzku do práce 50,- €, spláca pôžičku použitú na bežné potreby 52,- €, stavebné sporenie dcéram po 21,- €. Okrem toho má bežné náklady na stravu, ošatenie a hygienu. Ročne platí miestu daň z nehnuteľnosti a poplatok za odpad 78,- €. Maloletá P. je žiačkou 2. stupňa základnej školy 7. ročníka. Jej pravidelné mesačné náklady sú na stravu v škole 25,- €, strava doma 150,- € vzhľadom na jej ochorenie, mentálnu anorexiu, na ktorú je liečená od septembra 2017, kedy musí mať kvalitnú stravu, v súvislosti s ktorým ochorením sú náklady na psychofarmaká 5,- €, vitamíny 40,- €, kozmetiku a hygienické potreby 30,- €, keďže má kožné problémy, nutridrinky 40,- €, sedenia u psychológa 40,- €, náklady na cestu do Košíc do endokrinologickej ambulancie raz za dva mesiace, pričom ďalšie náklady sú na mobil 5,- €, angličtinu 24,- € a školské pomôcky 50,- € jednorazovo. V dôsledku výrazného úbytku hmotnosti potrebovala kompletné nové oblečenie. Mesačné náklady maloletej takto predstavujú sumu cca 380,- €. Maloletá P. je žiačkou 5. ročníka základnej školy, jej pravidelné mesačné náklady sú na stravu v škole 25,- €, stravu doma 70,- €, ošatenie a obuv 40,- €, kozmetiku a hygienické potreby 20,- €, základnú umeleckú školu 10,- €, angličtinu 24,- €, mobil 5,- €. Maloletá nosí okuliare, s čím sú spojené ďalšie náklady na zdravotnú starostlivosti 50,- až 60,- € polročne. Vyčíslené mesačné náklady predstavujú 204,- €. Otec detí v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem 688,- €, jeho príjem v roku 2015 bol 761,- €, v roku 2016 814,- € a od apríla 2017 do marca 2018 929,- €. Žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá do mája 2018 poberala rodičovský príspevok 200,- € a zároveň bola zamestnaná od júna 2017 s čistým mesačným príjmom vo výške 690,- €, pričom sa podieľala na hradení polovice nákladov spojených s bývaním a užívaním nehnuteľnosti, kde s otcom detí spoločne bývajú a ktorá je vo vlastníctve otca. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej F. D., nar. XX.X.XXXX. Pravidelné mesačné náklady otca pozostávajú z nákladov na bývanie - inkaso 75,- €, úver 250,- €, úver na rekonštrukciu strechy 105,- € , mobil 17,- €, pohonné hmoty 60,- €, strava 120,- €, náklady na PZP a daň z nehnuteľnosti 13,- €. Okrem toho má bežné náklady na kozmetiku a oblečenie. Zo stavebného sporenia mu pred dvoma rokmi bola vyplatená suma 1.700,- €, ktorú použil na opravu auta. Svojmu otcovi prispieva na opatrovateľku sumou 50,- € mesačne. Náklady na mal. F. pozostávajú z nákladov na oblečenie 30,- €, kozmetika 10,- €, plienok s tým, že plienkovaná je už len na noc. 5. Zistený skutočný stav konajúci súd právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že u oboch maloletých detí došlo k zmene pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného, v dôsledku ich prirodzeného rastu a vývinu, v dôsledku nárastu životných nákladov a od septembra 2017 došlo k zmene pomerov na strane mal. P., ktorá sa lieči na mentálnu anorexiu, s čím sú spojené výrazne zvýšené náklady na jej stravu, vitamíny, výživové doplnky a tiež oblečenie a u mal. P. tým, že nastúpila na druhý stupeň základnej školy, kde sú vyššie náklady na učebnice a školské pomôcky. U mal. P. mal preukázané, že výška jej nevyhnutných priemerných mesačných životných nákladov je 380,- € , u mal. P. 204,- €. Obe maloleté deti sú v období prirodzeného rastu a dospievania, teda takto vyčíslené náklady na maloleté deti považoval za opodstatnené a ich výšku matka preukázala listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou ohľadne týchto nákladov, ktorých výška je vo všeobecnosti známa. Prihliadol na príjmové pomery a výdavkové pomery otca, ako aj jeho družky na výšku nákladov na mal. F. s prihliadnutím na fakt, že náklady na maloletú F. sú povinní znášať obaja rodičia v rovnakom rozsahu, teda mal za to, že je v možnostiach otca prispievať výživným na obe mal. deti v súhrnnej výške 285,- € mesačne. Prihliadol na skutočnosť, že otcovi pri ukončení stavebného sporenia bola vyplatená suma 1.700,- €, ktorú mal použiť na účely platenia výživného. Zároveň spláca úver vo výške 105,- € mesačne, prostriedky z ktorého boli použité na rekonštrukciu strechy domu, v ktorom otec žije, avšak výživné na mal. deti má prednosť pred úhradou výdavkov spojených s opravou nehnuteľnosti. Zároveň poznamenal, že aj otcova družka, hoci nie je spoluvlastníčkou nehnuteľností, v ktorých býva, avšak ich užíva, je povinná znášať časť nákladov spojených s touto nehnuteľnosťou (splácanie úverov). Zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec mesačne prispieva na opatrovateľku pre svojho otca sumou 50,- €, avšak vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom. Zdôraznil, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, náklady na štúdium a záujmové aktivity, ale zahŕňa aj výdaje na úhradu nájomného, služieb spojených s užívaním bytu, podielom na energiách u matky, kde deti žijú. S poukazom na citované ustanovenia zákona upravujúce vyživovaciu povinnosť a zohľadniac nevyhnutné náklady na mal. deti, ako aj príjmy a náklady rodičov detí, u otca i vyživovaciu povinnosť k mal. F. a s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o deti, zaviazal otca platením výživného tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a to od 1.9.2017, kedy došlo k zmene pomerov na strane oboch detí. Dlžné výživné pre mal. deti za obdobie od 1.9.2017 do 30.6.2018, a to pre mal. P. 10 mesiacov po 25,- €, spolu 250,- € a mal. P. za 10 mesiacov po 70,- € spolu 700,- € povolil otcovi splácať na každé jedno dieťa v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stane splatným celé dlžné výživné. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia. 7. Otec uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, g/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozsudok zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Namietal, že súd sa so zmenou pomerov vysporiadal veľmi jednostranne, vyhodnotil ju neobjektívne a nie v súlade s preukázaným skutkovým stavom. Uňho bral do úvahy všetky zmeny, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, avšak u matky detí prihliada len na niektoré zmeny, a to bez toho, aby sa s nimi v odôvodnení rozsudku akokoľvek vysporiadal. U maloletej P. súd uznal všetky matkou deklarované výdavky tak, ako ich súdu popísala. Nie je však reálne, aby dieťa, ktoré odmieta stravu a z toho dôvodu má piť pravidelne nutridrinky, zjedlo potraviny ešte za 150 Eur mesačne. Súd sa touto položkou, ktorá tvorí najväčšiu časť výdavkov maloletej, nijako nezaoberal a vzal ju za preukázanú. U maloletej P. matka dôvodí zmenu výšky výživného prechodom dieťaťa na druhý stupeň. Nijako v konaní nepreukázala, že prechodom na druhý stupeň má dieťa zvýšené náklady na školské pomôcky. Nepredložila žiaden doklad zo školy, že by náklady na dieťa stúpli tak výrazne, aby to odôvodňovalo zvýšenie výživného o 25 Eur mesačne. Uňho sa na druhej strane súd zameral len na skutočnosť, že mu stúpol príjem. Opakovane uvádzal, že príjem, z ktorého súd vychádzal, nie je objektívnym ukazovateľom, pretože tam bola zahrnutá jednorazová odmena, ktorá im predtým nikdy vyplácaná nebola. Súd ďalej vyhodnotil, že uňho, z dôvodu zvýšenia príjmu, je možnosť z tohto príjmu použiť celú jednu tretinu na úhradu výživného pre dve deti bez ohľadu na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pri vyhodnocovaní jeho pomerov a pomerov jeho družky uviedol, že družka poberá rodičovský príspevok a je zamestnaná. Súdu bolo oznámené, že od mája 2018 už rodičovský príspevok vo výške 200 Eur nepoberá, avšak v rozhodnutí to opomenul uviesť. Pri maloletej F., teda pri jeho treťom dieťati, súd v odôvodnení uviedol len výdavky na oblečenie, kozmetiku a plienky. Aj z toho dôvodu je zrejmé, že súd dospel k záveru, že môže tretinu príjmu použiť na výživné pre P. a P.. Súdu bola predložená podrobná špecifikácia všetkých výdavkov maloletej F., ktoré boli vyčíslené na 283 Eur. Tieto výdavky v sebe nezahŕňajú podiel na poplatkoch spojených s bývaním a užívaním nehnuteľností, ktoré je tiež potrebné rátať k odôvodneným potrebám dieťaťa. Pokiaľ ide o matku, u nej súd videl jedinú zmenu pomerov, a to nárast príjmu. Matke však odpadla, od posledného rozhodnutia, splátka stavebného sporenia vo výške 66 Eur, ako aj splátka pôžičky za auto 100 Eur, teda si polepšila o 166 Eur, čo je pri jej príjme 695 Eur zlepšenie takmer o jednu tretinu. Na druhej strane matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ súd uvádza, že náklady na maloletú F. sú povinní znášať obaja rodičia v rovnakom rozsahu, to by zrejme malo platiť aj pre maloletú P. a P.. U maloletej P. súd zvýšil výživné o 25 Eur z dôvodu prechodu na druhý stupeň a ak sa má aj matka podieľať rovnakým dielom na týchto zvýšených výdavkoch, tak u maloletej prechodom na druhý stupeň stúpli výdavky o 50 Eur mesačne. Súd to nijako neodôvodnil, pretože to v konaní nebolo preukázané. Jednostranné vyhodnotenie dôkazov je najzreteľnejšie v bode 31 rozsudku, keď súd uvádza, že si ponechal peniaze zo stavebného sporenia. Súd pozabudol uviesť, že strecha bola v kritickom, havarijnom a život ohrozujúcom stave, takže rekonštrukcia bola nevyhnutná. Súd tiež opomenul uviesť, že aj matka si ponechala peniaze zo stavebného sporenia a má ich dokonca na účte stavebného sporenia dodnes. K otázke času, od ktorého zvýšil výživné, súd neuviedol v odôvodnení rozsudku nič. 8. Matka v podanom odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že zvýši výživné pre maloletú P. z 85 Eur mesačne na 110 Eur mesačne od 1.9.2017 do budúcna, dlžné výživné za obdobie od 1.9.2017 do 30.6.2018 v sume 250 Eur zaviaže otca uhradiť naraz k jej rukám v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zvýši výživné pre maloletú P. zo 105 Eur mesačne na 120 Eur mesačne od 1.1.2016 do 31.8.2017 a od 1.9.2017 do budúcna zvýši výživné zo 120 Eur mesačne na 175 Eur mesačne a dlžné výživné za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2018 v sume 850 Eur zaviaže otca uhradiť k jej rukám v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne navrhla, aby súd otcovi povolil mesačné splátky dlžného výživného po 100 Eur mesačne až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celé dlžné výživné. Poukázala na § 121 CMP, ako aj § 35 CMP a uviedla, že súd sa stotožnil s jej návrhom z 11.1.2016, že na strane maloletej P. došlo k podstatnej zmene pomerov jej nástupom na druhý stupeň ZŠ a zmenou jej zdravotného stavu, keď vydal pôvodný rozsudok vo veci 26.4.2016, ktorý následne zrušil odvolací súd, ale len pre nepreukázanie zmeny pomerov na strane maloletej P., nie P.. Súd prvej inštancie následne pochybil, keď v napadnutom rozsudku zvýšil výživné na maloletú P. len od 1.9.2017, a to len na základe prednesu jej právnej zástupkyne na pojednávaní. Súd mal vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a vysporiadať sa so zmenou pomerov na strane P. aj za obdobie od januára 2016, kedy podala návrh na zvýšenie výživného. Ďalej namietala, že súd umožnil otcovi splácať dlžné výživné pre deti bez toho, aby tento výrok akokoľvek odôvodnil. Má za to, že na strane otca neexistujú dôvody na povolenie splátok dlžného výživného a už vôbec nie v takých nízkych, ako to určil súd prvej inštancie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec spolu s matkou je vlastníkom bytu v katastrálnom území Mesta Trebišov, ktorý nepotrebuje pre uspokojovanie potrieb bývania, dlhodobo v ňom bývajú jeho rodičia, ktorí ale neplatia za bývanie žiadne nájomné, len náklady spojené s bývaním. Otec ďalej nadobudol od svojej matky darom spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v obci Q., ktorý rovnako neužíva, ani z neho nemá ekonomický prospech. Otec teda vlastní nehnuteľný majetok, z ktorého môže získať ekonomický prospech na zabezpečenie výživy svojich detí. Okrem toho otcovi bola zo stavebného sporenia vyplatená už v čase súdneho konania suma, ktorá by postačovala na zaplatenie dlžného výživného, túto však použil na svoje potreby. Napokon za dobu trvania súdneho konania si otec mohol vytvoriť finančnú rezervu na zaplatenie dlžného výživného naraz. 9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho postoj je nepochopiteľný a nevychádza z reality ani vykonaného dokazovania. Zdravotný stav maloletej P. sa zmenil od poslednej úpravy výživného a je zrejmé, že táto zmena sa premietla aj do roviny finančnej, rovnako je zrejmé, že maloletá P. nastúpila na druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. V tomto smere ide o všeobecne známu skutočnosť, že nástupom na druhý stupeň základnej školy sa potreby detí zvyšujú. Ďalej poukázala na § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je zakotvená tzv. valorizačná klauzula. Uviedla, že všetky výdavky na obe maloleté deti v konaní preukázala listinnými dôkazmi. Otec spochybňuje jej výdavky na stravu maloletej P.. Podotýka, že nutridrinky sú výživovým doplnkom, nie výživou samotnou. Domnieva sa, že výdavky na stravu dieťaťa vo veku maloletej P., sú bežne 100 Eur mesačne, preto ňou uvádzané výdavky 150 Eur súd posudzoval opodstatnene za primerané. Tvrdenia otca ohľadom jeho platu nepovažuje za pravdivé. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od roku 2015 jeho čistý priemerný zárobok každý polrok narastá. Naopak, jej čistý príjem v roku 2018 sa oproti roku 2017 znížil o 50 Eur. Vzhľadom na to, že súd je povinný zohľadňovať pri určení výšky výživného aj osobnú starostlivosť o dieťa, je toho názoru, že otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí viac ako polovicou odôvodnených potrieb, keďže sa o deti osobne nestará. Ďalej uviedla, že otec si zarába popri svojom príjme aj dovozom pohonných hmôt z Ukrajiny, ktoré následne predáva a vozí aj bicykle, ktoré jeho družka ponúka na predaj na svojom facebookovom profile. Okrem toho bol so svojou súčasnou rodinou v minulom roku na zahraničnej dovolenke v Grécku. K uvedenému predkladá scany zo stránky Bazoš a Facebook. 10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam rodičov uviedol, že navrhuje rozhodnutie súdu potvrdiť ako vecne správne a dôvodné. 11. Matka následne zaslala súdu dodatočné vyjadrenie k odvolaniu otca, v ktorom uviedla, že otec detí vedome a sústavne klame pokiaľ ide o jeho skutočné príjmy. Navrhuje, aby si súd vyžiadal výpisy z účtu otca maloletých detí s poukazom na portál Bazoš, ktoré majú dosvedčovať, že otec predáva horské bicykle. 12. Otec doručil súdu dodatok k odvolaniu, v ktorom uviedol, že súd nezobral do úvahy ani to, že matka poberá rodinné prídavky cca vo výške 50,- Eur. Okrem toho matke detí odniesol jedno veľké vrece oblečenia, ktoré mali dcéry uňho a ktoré im kúpil v čase, keď k nemu chodili. Bolo tam tiež oblečenie, ktoré dostali od jeho netere a ich sesternice. Matka odmietla vrece prevziať so slovami, že ona nič neberie, oni to nepotrebujú. Vzhľadom na to sa domnieva, že na tom stojí matka finančne dobre, keď si môže dovoliť kúpiť nové oblečenie. Okrem toho kúpila dcéram čistokrvného vlčiaka, za ktorý podľa dcér zaplatila 100 ,- Eur. Maloletá P., ktorá trpí mentálnou anorexiou bola 9 dní bez dohľadu matky v Japonsku, načo boli tiež nutné nejaké finančné prostriedky. Matka svoje motorové vozidlo už viac ako pol roka nevyužíva, je odstavené vo dvore jej partnera ako nepojazdné. Používa motorové vozidlo svojho brata, ktorý ho má vedené na firme, čo značí, že jediné náklady matky ohľadne vozidla sú na pohonné hmoty. Dcéry P. a P. majú vkladné knižky ako aj matka detí, z ktorých sa môžu použiť finančné prostriedky na vzdelávanie a prípadné ďalšie nutné výdavky, pretože na tieto účely peniaze šetrili. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že matka spolu s deťmi sa presťahovala do domu jej partnera, s ktorým zdieľajú spoločnú domácnosť. Byt v U., v ktorom žili teda môže dať do prenájmu alebo ho predať. Dcéry majú nastúpiť na školu v Sečovciach, kde nebudú absolvovať žiadne krúžky ani mimoškolské aktivity. Súd nezohľadnil skutočnosť, že jeho partnerka už od mája 2018 nepoberá rodičovský príspevok ani to, že jeho najmladšia dcéra F. nastupuje 3.9.2018 do škôlky, čím sa mu zvýšia náklady. V tomto smere nezohľadnil, že i mal. F. je vo vývoji, kde je nutné zakúpenie obuvi, oblečenia, nakoľko rastie a všetko je jej malé. 13. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka sa nevyjadrila ani k jednému bodu, ktoré uviedol vo svojom dodatku k odvolaniu. Zopakoval argumenty uvedené v dodatku k odvolaniu. Uviedol, že sama matka priznala, že dcérin zdravotný stav sa značne zlepšil, neberie už ani lieky. Pokiaľ ide o nutridrinky, matka doručila doklady o ich nákupe len za jeden mesiac pred pojednávaním. Pokiaľ ide o pohonné hmoty tieto nakupuje na Ukrajine pre svoju potrebu, pretože mu to na Slovensku finančne nevychádza. Taktiež si chodí na materiál na dom, nakoľko sú tam najlepšie ceny. Pokiaľ ide o bicykle inzerát si dala jeho partnerka, zadala tam jeho číslo, keby sa náhodou niekto ozval, aby ona nemusela v práci riešiť otázky ľudí. Bicykel dostala partnerka k svojim narodeninám, ale jej nesadol a dala tam aj fotky iných bicyklov, ktoré vedela zabezpečiť. Netvrdil, že so svojou novou rodinou nebol na dovolenke. Dovolenka v Grécku v r. 2017 stála 258,- Eur, v r. 2018 192,- Eur, ktorú hradila jeho partnerka. To, že jeho partnerka dala svoje auto na Bazoš je jej súkromná vec. To ešte neznamená, že ho aj predala. Pokiaľ ide o jeho tretiu dcéru, ktorá začala navštevovať materskú školu, zvýšili sa výdavky, nakoľko za stravné platila 27,40 Eur, za školné 10,- Eur, 20,- Eur na fond na darčeky na Mikuláša a deň detí. Taktiež potrebovala rôzne farbičky, hygienické potreby, papuče, oblečenie a pod. o čom predkladá doklady o ich kúpe. Na záver dodáva, že matka má značný podiel viny na dcérinom zdravotnom stave, nakoľko celý čas sa snaží dcéry od neho oddeliť, snaží sa rozbiť mu novú rodinu, nadáva jeho partnerke a keď jeho partnerka sa po 3 rokoch nadávok a obviňovania bráni, podá na ňu oznámenie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a opäť bezdôvodne. K vyjadreniu pripojil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce odboru všeobecnej vnútornej správy z 26.3.2018, potvrdenie o obstaraní zájazdu z 20.8.2017 a z r. 2018, doklady o poplatkoch v materskej škole pre mal. F. a pokladničné doklady o nákupe potrieb pre maloletú F.. 14. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec doniesol dcéram staré nepoužiteľné oblečenie, nezodpovedajúce veľkosti, ktorú dcéry potrebujú. Pokiaľ ide o jej priemerný príjem, tento oproti r. 2017 klesol na 631,- Eur. Žiadneho psa deťom nekúpila, kúpil ho jej priateľ na dvor svojho domu. Dcéra bola v Japonsku, pretože ju vyžrebovali z detí zamestnancov jej zamestnávateľa a samotný výlet ju nestál nič. Mal. P. minule len vreckové cca 50,- Eur na suvenír aj pre svojho otca a sestru F.. Tento výlet slúžil zároveň ako motivácia pre mal. P. v dôsledku jej mentálnej anorexie, nakoľko musela dosiahnuť hmotnosť, na ktorej sa dohodli, aby výlet mohla absolvovať. Svoje motorové vozidlo nepoužíva, pretože nemá finančné prostriedky na opravu. Využíva požičané auto od brata. O žiadnych vkladných knižkách nevie, nevie o tom, že by otec detí nejaké peniaze pre deti našetril. Od septembra 2018 sa presťahovali do domu jej priateľa, ktorý patrí výlučne jemu a jeho dvom synom. V tejto súvislosti jej vznikli nové náklady, keďže prispieva na spoločné výdavky za ňu a dcéry a taktiež jej stúpli náklady na pohonné hmoty, keďže J., kde momentálne býva, je od Michaloviec vzdialený 30 km, teda na cestu do práce prejde 60 km. Opätovne dáva do pozornosti súdu, že predmetom nevysporiadaného BSM je ich spoločný byt v Trebišove, ktorý užíva otec a jeho rodina. Do bytu nemá žiaden prístup. Ďalej jej nie je zrejmé odkiaľ otec berie informácie o záujmovej činnosti dcér, keďže obe navštevujú dva krát týždenne krúžok karate a staršia P. aj venček. Okrem toho chodí aj na španielčinu. Zdravotný stav mal. P. sa zlepšil, no nie natoľko, aby mohla tvrdiť, že je všetko v poriadku. Mentálna anorexia je ochorenie na celý život, preto pravidelne chodia mesačne na kontroly k primárke Detskej psychiatrie v Michalovciach. Je pravdou, že od júla 2018 antipsychotiká neužíva, no užíva kopec výživových doplnkov. Pokiaľ ide o predaj bicyklov a dovolenky otca, tieto inzeráty a príspevky sám uvádza na internete. Navrhuje, aby otec predložil súdu výpisy z účtov svojich aj jeho partnerky minimálne za obdobie jedného roka, aby sa preukázala skutočná výška ich príjmov. Nie je mysliteľné, aby všetko dokázala financovať jeho priateľka. Má za to, že v konaní bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletých detí v takom rozsahu, ktorá by sa mala premietnuť do zvýšenia výživného od otca. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok o zvýšení výživného a pokiaľ ide o dlžné výživné, aby zmenil rozsudok v súlade s jej odvolacím návrhom. K vyjadreniu pripojila odpis svojho mzdového listu za obdobie od januára do októbra 2018. 15. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že obsahuje opäť klamstvá, nakoľko matka vrece so šatami ani len neotvorila. Opakuje, že matka môže byt v U. predať alebo ho dať do prenájmu. Ďalej má polovicu ich nevysporiadaného bytu v Trebišove, ktorý už pred štyrmi rokmi chcela jeho rodina od nej odkúpiť, čo platí dodnes. Matka to však odmieta. Matka si chce svoj majetok ponechať a navyše na ňom zarábať a jeho núti predať niečo, kde sú ešte ďalší spoluvlastníci. Svoju zúfalú finančnú situáciu ako sama uvádza, rieši oslavou dcériných narodenín, ktorá ju stála podľa jej tvrdenia 100,- Eur pre štyri dievčatá. K uvedenému pripája SMS komunikáciu z 25.11.2018. Taktiež ak by matka nemala na to, neplatila by dcéram karate a dcére venček a španielčinu. Dcéra P. sa vyjadrila, že už neberie žiadne lieky ani doplnky. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a znížil výživné na 100,- Eur a 90,- Eur. K vyjadreniu pripojil sms komunikáciu. 16. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 17. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a vo vzťahu k výrokom o zvýšení výživného pre mal. deti, ako aj stanovení výšky dlžného výživného pre mal. deti za obdobie od 1.9.2017 do 30.6.2018 dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto odôvodnenie rozsudku v tejto časti je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru , že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné podotknúť, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať podstatný skutkový poznatok uvedený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. 20. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisťovaniu pomerov otca, ako aj matky a mal. detí. Vzhľadom na to, že predmetom konania je zvýšenie výživného podľa § 78 Zákona o rodine, bolo povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie na zistenie zmien pomerov, ktoré nastali u mal. detí, ako aj rodičov detí, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v ich možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a v potrebách detí, ktoré je nevyhnutné uspokojovať. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, nie sú to len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojím možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj samotné plynutie doby, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu odôvodnených potrieb detí v súvislosti s ich vekom a rastom, za ktorú považuje dobu približne 3 rokov. 21. Súd prvej inštancie sa zjavne uvedenými kritériami pre posúdenie zmien pomerov detí odkázaných na výživu svojich rodičov riadil, a to aj s poukazom na dôvody, pre ktoré bolo jeho rozhodnutie o zvýšení výživného z 26.4.2016 (rozsudok 23P/228/2015-96), kedy odvolací súd v rozsudku z 27.10.2016 7CoP/148/2016 konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v dôsledku absencie dôvodov vo vzťahu k existencii podstatnej zmeny pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 30.9.2014 č.k. 2P/211/2014-49. 22. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zvýšenie výživného pre mal. deti došlo v období septembra 2017, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u mal. P. došlo k zvýšeniu jej potrieb v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom, nakoľko trpí mentálnou anorexiou (celoživotným ochorením) a u mal. P. prechodom na vyšší stupeň školskej dochádzky a navyše je potrené dodať, že ubehla i doba troch rokov od predchádzajúceho určenia výživného v roku 2014. Pokiaľ ide o odvolací návrh matky, aby súd zvýšil výživné pre maloletú P. aj za obdobie od januára 2016 o 15,- €, je potrebné podotknúť, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by zvýšenie výživného v uvedenom období odôvodňovali a napokon výraznejšie zvýšenie výživného práve pre mal. P. od 1.9.2017 zohľadňuje i jej vyššie náklady v súvislosti s jej vyšším vekom oproti maloletej P.. 23. Vo vzťahu k ďalším argumentom otca v odvolacom konaní odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil jeho pomery a v súlade s ustanovením § 62 ods. 5 Zákona o rodine keď neprihliadal na jeho záväzky týkajúce sa investícií do jeho nehnuteľnosti, pričom v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že § 62 ods. 5 Zákona o rodine zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby nezaopatrených detí. Každý rodič (nielen otec) má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie iných potrieb, či záväzkov. Uvedené je potrebné vztiahnuť aj na matku detí, ktorej finančné záväzky v minulosti nemohli byť dôvodom na určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti otca v predchádzajúcom konaní a ich zánik takto nie je ani okolnosťou nasvedčujúcou zlepšeniu pomerov matky v súčasnosti. na druhej strane je však povinnosťou súdu prihliadať na pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o deti tým ktorým z rodičov, pretože osobnou starostlivosťou sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť toho rodiča, ktorý osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje ( § 62 ods. 4 Zák. o rodine). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb oprávnených detí. Uvedené odvolací súd dodáva predovšetkým vo vzťahu k argumentom otca týkajúcim sa jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. F. a neustále sa zvyšujúcich potrieb maloletej, ktoré paradoxne vyčísľuje v rozsahu, ktorým má prispievať na výživu dvoch maloletých detí pochádzajúcich z predchádzajúceho manželstva, podstatne vekovo starších, vzdelávajúcich sa na druhom stupni povinnej školskej dochádzky. Pokiaľ otec uvádza, že súd neprihliadal na rodinné prídavky, ktoré poberá matka mal. detí (na úrovni 24,- € na jedno dieťa) odvolací súd dodáva, že ide o všeobecne známu skutočnosť, pričom výška rodinných prídavkov na Slovensku zásadným spôsobom nemôže zabezpečiť podstatnú časť odôvodnených potrieb detí a napokon i sám so svojou terajšou partnerkou má nárok na rodinné prídavky na mal. F.. Uvedenú skutočnosť teda ani odvolací súd nepovažoval za podstatnú pre posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Odvolací súd zároveň nezistil nesprávne skutkové zistenia ohľadne otcovej životnej partnerky, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že do mája 2018 jeho partnerka poberala rodičovský príspevok a bola zároveň zamestnaná a z formulácie bodu 12. napadnutého rozsudku je zjavné, že od mája 2018 už rodičovský príspevok nepoberá. 24. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaujímať stanovisko k ďalším argumentom rodičov v odvolacom konaní, pretože sa netýkajú podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zvýšení výživného, preklenuli sa do roviny emotívnej a invektívnej, a preto ani nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie v zmysle návrhov rodičov obsiahnutých v ich vzájomných vyjadreniach. 25. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, správne určil počiatok plnenia takto zvýšenej vyživovacej povinnosti a ustálil aj dlh na výživnom zohľadniac doposiaľ určené výživné, preto v tejto časti rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. 26. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 27. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 28. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonnou lehotu na plnenie sú tri dni, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne splátky peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, pričom takúto výnimku zo splatnosti musí odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadať na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného, a predovšetkým výživného pre maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. 29. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým povolil otcovi splácať dlžné výživné na mal. deti za obdobie od 1.9.2017 do 30.6.2018 pre mal. P. v sume 250,- € a mal. P. v sume 700,- € v mesačných splátkach po 20,- € splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok vzhľadom na to, že ide o výživné, ktoré už malo byť aj spotrebované a ani matka detí nebola pri uspokojovaní zvýšených potrieb detí zvýhodnená splátkami a musela ich uspokojovať tak, ako postupne vznikali. Odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné otca zvýhodňovať splátkami, ako určil súd prvej inštancie s poukazom na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou, ktorá nevzniká rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej doby existencie právneho vzťahu rodič - dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, a to doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o splatnosti dlžného výživného tak, že povolil otcovi uhradiť dlh na výživnom pre obe maloleté deti do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávnené maloleté deti a zároveň v uvedenej lehote si môže otec zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na úhradu vzniknutého dlhu s prihliadnutím na jeho príjem a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. F.. 30. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).