Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/75/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805204747 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7805204747.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne B. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, prechodne bytom M., A. XX, proti žalovanému B. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, zast. JUDr. X. M., bytom M. A., o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/90/2005-657 z 13.11.2014 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej len „BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal 1/4-inu rodinného domu s nadstavbou a vonkajšími úpravami postaveného na parc.č. XX/ X, kat.úz. Q., zapísaného na LV č. XXX, č.s. XX, spolu v hodnote 22 839,35 Eur, ďalej do jeho výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci: kuchynská linka, taniere, poháre, príbor, polievková súprava, servírovacia súprava, varná kanvica, mikrovlná rúra, elektrický šporák, elektrická rúra na pečenie, pec na tuhé palivo, chladnička, mraznička, čalúnená rohová sedacia súprava, stôl, stoličky, drevená kvetinová stena, skrinkový šijací stroj Veritas, chladnička C 270 + 50 l mraznička, mraznička 200 l, mlynček na mak, mlynček na rezance, mixér kuchynský, váha potravinárska, válenda 2 ks , rozkladacia rohová sedacia súprava, koberec, elektrická keramická pec, pracovný stôl, osobný počítač, rádio veža, sektorový nábytok, záclony, dekoračný záves, posteľ, sektorový nábytok, koberec, elektrický konvertor, záclony, posteľná bielizeň, paplóny 2 ks, vankúše 4 ks, periny 2 ks, nočné lampy, magnetofón, sektorový nábytok, sedacia súprava rozkladacia, konferenčný stolík 2 ks, koberec, záclona, luster 2 ks, náladová lampa, dekoračný záves, stolík pod televízor, televízor 2 ks, videorekordér, satelit, brúsené poháre sada, váza brúsená, brúsená misa 2 ks, dekoračné poháre, kávová súprava 2 ks zariadenie kúpeľne spolu s WC, spolu v hodnote 1 124,38 Eur, ako aj obchodný podiel v spoločnosti DERAK s.r.o. vo výške 2 223,99 Eur a motorové vozidlo Favorit v hodnote 354,-Eur. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 13 270,86 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením. 2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne na vyporiadanie BSM na čas po rozvode manželstva, keďže nedošlo medzi bývalými manželmi k vyporiadaniu dohodou. 3. Uviedol, že rozsudkom č.k. 4C/90/2005-455 z 05. 05. 2011 rozhodol o vyporiadaní tak, že z vecí patriacich do BSM účastníkov do vlastníctva žalovaného prikázal všetky veci nadobudnuté počas trvania manželstva, okrem osobného motorového vozidla Škoda Favorit do výlučného vlastníctva žalovaného, že motorové vozidlo Škoda Favorit prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 16.907,39 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 421,12 €, súdny poplatok vo výške 337,50 €, vo vzťahu o náhrade trov konania účastníkov rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. 4. Tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/233/2011-488 z 9.2.2012 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov. 5. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/32/2003-1 z 9.4.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.4.2003. 6. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Eduarda Demjana č. 1/2009 z 31.3.2009, vrátane odborného vyjadrenie č. 1/2009 znalca Ing. Jozefa Fúrika, zistil hodnotu hnuteľných vecí vo vlastníctve účastníkov vo výške 894,38 € a 230 €. Všetky hnuteľné veci (zariadenie domu) prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pretože tieto veci po rozvode manželstva naďalej užíval, pričom žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby hnuteľné veci boli prikázané jej, pretože má iba jednoizbový byt. Do BSM účastníkov zahrnul motorové vozidlo Škoda Favorit, ktorého všeobecnú hodnotu určil Ing. Köteles v odbornom vyjadrení č. 24/2011 z 8.4.2011 a to vo výške 354 €, prikázal ho do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko v súčasnej dobe už neexistuje, ale naposledy bolo, na základe dohody strán sporu, u žalovaného. Nezahrnul do BSM motorové vozidlo Kia Sportage, pretože v čase zániku BSM už neexistovalo, takisto nezahrnul motorové vozidlo Tatra 819, vzhľadom na to, že žalovaný preukázal, že ho vložil do združenia pre účely podnikania na základe zmluvy o združení uzavretej medzi ním,. A. a D. I. dňa 19.3.1993. Vychádzajúc z oznámenia žalobkyne, ktorá uviedla, že žalovaný vložil do spoločnosti DERAK s..r.o. vklad vo výške 2 223,99 Eur ešte počas trvania manželstva, prihliadajúc na postoj žalovaného k riešeniu predmetnej otázky, pri určovaní hodnoty obchodného podielu v spoločnosti DERAK s.r.o.vychádzal z hodnoty obchodného podielu tvrdenej žalobkyňou. 7. Na LV č. 118 kat.úz. Q., v ktorom sú účastníci sporu vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/4-iny parc. č. 21/2 zastavané plochy s výmerou 533 m2, parc.č. XX/X záhrady s výmerou 81 m2, parc. č. XX/X záhrady s výmerou 68 m2, v podiele 1/4-iny je k uvedeným nehnuteľnostiam na tomto LV vedený ako vlastník žalovaný a v podiele 2/4 je vedená matka žalovaného B. I., rod. S., ktorá má zároveň právo doživotného užívania domu a všetkých nehnuteľností. Mal za preukázané, že stavba postavená na parc.č. XX/X, súp. č. XX v k. ú. L. Q. - rodinný dom, bola postavená v roku 1961, na stavbe bola prevedená nadstavba samostatnej bytovej jednotky v roku 1983. V roku 2000 bol vystavený nový komín na ústredné kúrenie, v suteréne položená dlažba a zriadený sprchovací kút, bola natretá strecha a oplotenie, v roku 2006 bola prevedená výmena okien, oprava a vymaľovanie fasády, uložená vchodová dlažba a znovu natretá strecha. Na hospodárskej budove bola taktiež opravená fasáda a natretá strecha. Pri určovaní hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM sa súd prvej inštancie nestotožnil s hodnotou tvrdenou zástupcami účastníkov v konaní, ktoré sú uvedené na strane 10dodatku č. 2 k znaleckému posudku č. 56/2006 z 18.8.2014, kde bola uvedená východisková a technická hodnota, poukazujúc na to, že musí vychádzať z LV č. XXX, k. ú. Q., tam označených nehnuteľností a podielov. Nakoľko znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na str. 30 dodatku č. 2 k znaleckému posudku č. 56/2006 a určil koeficient polohovej diferenciácie, súd stanovil všeobecnú cenu tak, že východiskovú a technickú hodnotu nehnuteľnosti prepočítal koeficientom polohovej diferenciácie, takže všeobecná hodnota nehnuteľnosti, resp. druhého nadzemného podlažia nehnuteľnosti je 20 935,63 Eur. Všeobecná hodnota nehnuteľností ( stavieb a pozemkov) uvedených na LV č. XXX, k. ú. Q., bola vyčíslená na 53 400,-Eur, od čoho odpočítaval hodnotu vecného bremena 10 800,-Eur, takže hodnota nehnuteľnosti bola určená sumou 42 600,-Eur. Od tejto hodnoty odpočítaval hodnotu 2. nadzemného podlažia, (20 935,63 Eur) týmto výpočtom dospel k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti 20.892,46 bez druhého nadzemného podlažia, pričom do BSM účastníkov pripadá 1/4-ina tejto hodnoty, t.j. 5 223,11 Eur. Uzavrel, že hodnota nehnuteľností patriacich do BSM (2. nadzemného podlažia a 1/4 ostatných nehnuteľností) je spolu 26 158,74 Eur (20.935,63 + 5.223,11 €), od tejto hodnoty odpočítaval čiastku 3 319,39 Eur, predstavujúcu výplatu brata žalovaného z výlučných prostriedkov žalovaného, čo žalobkyňa uznala jednak písomne a tiež na pojednávaní dňa 12. 09. 2013. Takže celková hodnota veci patriacich do BSM predstavuje čiastku 22 839,35 Eur. Uzavrel, že do hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM strán sporu nie je možné započítať hodnotu 1. nadzemného podlažia, do ktorého účastníkmi boli investované finančné prostriedky iba za účelom, aby na ňom mohlo byť postavené 2. nadzemné podlažie. Takto spolu hodnotu všetkých vecí patriacich do BSM určil čiastkou 26.541,72 € (hodnota nehnuteľnosti, hodnota obchodného podielu DERAK s.r.o., hodnota motorového vozidla Škoda Favorit, hodnota hnuteľných vecí). Vychádzajúc zo záveru, že podiely oboch manželov sú rovnaké, uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 13 270, 86 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 143, §150 a § 149 ods. 3 OZ. 8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, aby z vecí patriacich do BSM, do vlastníctva žalovaného prikázal 1/4-inu rodinného domu s nadstavbou a vonkajšími úpravami, postaveného na parc.č. XX/X, kat.úz. Q., zapísaného na LV č. XXX, č.súp. XX, spolu v hodnote 45.527,14 €, všetky hnuteľné veci (ktoré vymenovala zhodne tak, ako boli uvedené aj vo výroku napadnutého rozsudku) v hodnote 1.124,38 €, obchodný podiel spoločnosti DERAK vo výške 2.223,990 € a motorové vozidlo Favorit v hodnote 354 €. Na vyrovnanie podielu žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný vyplatiť jej čiastku 24.614,755 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Poukazujúc na ust. § 143 OZ uviedla, že počas manželstva vybudovali nadstavbu - prístavbu na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat.úz. Q., uvedená prístavba bola vybudovaná v súlade s rozhodnutím ONV v Rožňave č. ÚP-298/1982-Sz zo 4.6.2002. V súlade s týmto rozhodnutím spoločne v čase trvania manželstva postavili prístavbu, ktorá v znaleckom posudku č. 72/2010 bola samostatne ohodnotená sumami 5.949,20 € (prístavba z roku 1984) a sumou 39.577,94 € (prístavba z roku 1984), čo je spolu 45.527,14 €, z čoho polovica v rámci vyporiadania predstavuje 22.763,57 €. Z uvedeného podľa nej je zrejmé, že formálna 1/4-ina zapísaná v EN reálne predstavuje hodnotu, ktorú vybudovali formou nadstavby v rokoch 1982-1984, preto je namieste, aby v rámci vyporiadania bola vyrovnaná sumou rovnajúcou sa polovici z hodnotenia diela, teda sumou 22.763,57 € a nie sumou 11.419,657 €. Keďže žalovaný je vlastníkom 3/4-ín nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat.úz. Q., teda manželia majú voči vlastníkovi veci (žalovanému) pohľadávku, ku ktorej sa prihliadne pri vyporiadaní. Je teda zrejmé, že po vyporiadaní sa výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti stane žalovaný, s prihliadnutím k tejto skutočnosti je podľa nej potrebné, aby jej vyplatil polovicu z hodnotenia nehnuteľností, nakoľko v rámci celej nehnuteľnosti sa výlučným vlastníkom tohto celého zhodnotenia stáva žalovaný. K odvolaniu pripojila zrušenie plnej moci udelenej zástupcovi W.. A. B., fotokópiu rozhodnutia Okresného národného výboru - odboru územného plánovania Rožňava č. ÚP 298/10982-Sz, výpis z katastra nehnuteľností - výpis z LV č. 118 a fotokópiu občianskeho preukazu. 9. Odvolanie žalobkyne bolo zástupcovi žalovaného doručené dňa 13.1.2015. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného podané nebolo. 10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. 11. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. októbra 2016 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP. 13. Žalobkyňa v odvolaní síce neuviedla, ktorými odvolacími dôvodmi odôvodňuje svoje odvolanie, avšak podľa obsahu odvolania je zrejmé, že svoje odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. V zmysle CSP, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP), ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. 15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. 16. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný. 17. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonávanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p. účinných v čase rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil, príp. ho na skutkový stav inak nesprávne aplikoval. 18. Správne a presvedčivé sú aj dôvody napadnuté rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 19. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacej námietke žalobkyne odvolací súd uvádza: Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal z ust. § 143 OZ a § 150 OZ. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán sporu čo sa týka určenia, ktoré veci patria do BSM, nakoľko ex offo zisťuje predmet vyporiadania. 20. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Pri určení ich ceny sa síce vychádza zo stavu ku dňu zániku BSM, avšak z ceny veci v čase vyporiadania BSM. Uvedené platí tak pre určenie ceny hnuteľných vecí, ako aj pri určení ceny nehnuteľnosti. Na podstate tejto zásady je potrebné trvať bez ohľadu na dĺžku konania o vyporiadanie BSM ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 343/2014). 21. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať odvolaciu námietku, v zmysle ktorej žalobkyňa sa domáhala toho, aby súd pri určovaní ceny nehnuteľnosti patriacej do BSM vychádzal síce zo stavu ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase podávania znaleckého posudku, resp. doplnenia č. 72/2010 k znaleckému posudku č. 56/2010, t.j. z ceny k novembru 2010. Keďže súd o vyporiadaní BSM rozhodoval v roku 2014, bolo jeho povinnosťou vychádzať z cien vecí v čase rozhodovania, t.j. pri cenách nehnuteľností správne vychádzal z dodatku č. 2 k znaleckému posudku č. 56/2006 z 18.8.2014. 22. Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu, keď úpravy vynaložené stranami sporu na prvé nadzemné podlažie nehodnotil ako prístavbu, resp. úpravy, ktoré mali za následok zhodnotenia nehnuteľnosti, pretože tieto stavebné úpravy vykonané na prvom podlaží nehnuteľnosti boli nutnými úpravami na to, aby bolo možné nad pôvodnou stavbou vystavať druhé nadzemné podlažie, ktoré patrí do BSM účastníkov. Za takýchto okolností náklady vynaložené na úpravu prvého nadzemného podlažia nie je možné považovať za zhodnotenie nehnuteľnosti. 23. Správny bol aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti patriacej do BSM účastníkov, pokiaľ pri jej určovaní zohľadňoval koeficient polohovej diferenciácie a východiskovú technickú hodnotu nehnuteľnosti (druhého nadzemného podlažia) prepočítal týmto koeficientom polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota sa môže stanoviť štyrmi spôsobmi (porovnávacia metóda, kombinovaná metóda, výnosová metóda a metóda polohovej diferenciácie), výber použitej metódy je na znalcovi. V tomto prípade znalec zvolil metódu polohovej diferenciácie a náležite odôvodnil, z akého dôvodu nie je možné použiť inú metódu. Nebol preto dôvod neprihliadať na polohovú diferenciáciu 24. Zo všetkých uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže si žiadne trovy neuplatnil, v odvolacom konaní mu ani žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu nemohli byť priznané, žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná, preto nemá právo na ich náhradu. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).