Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809202663 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7809202663.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu K. F., nar. X.X.XXXX, bytom Q., Č. XX, zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným: 1/ L I. s.r.o., so sídlom Q. Y., N. XXX, IČO: 36599701, zast. JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, Košice, Rázusova 1, 2/ S.. O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Y. XXX, 3/ R.. F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Y. XXX, žalovaní v 2. a 3. rade zast. Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom, Humenné, Námestie slobody 2, o náhradu škody na zdraví a vecnej škody, o odvolaniach žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku 6C 46/2009-647 z 23.8.2014 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne so žalovanými v 2. a 3. rade sumu 735,57 € s prísl. titulom náhrady škody na zdraví a 4.157,97 € s prísl. titulom vecnej škody, ako aj vo výrokoch o trovách štátu a povinnosti zaplatiť súdny poplatok 293,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 4.086,47 €, ktorú sú žalovaní v 1., 2. a 3. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť zást. žalobcu JUDr. Kristíne Piovarčiovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 273,07 €, ktorú je žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť zást. žalobcu JUDr. Kristíne Piovarčiovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 735,57 € z titulu bolestného a 4.157,97 € z titulu vecnej škody, spolu so 6,5 % úrokmi z omeškania ročne od 29.11.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.303,76 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na označený účet právnej zástupkyne žalobcu, a nahradiť trovy štátu v sume 254,90 € na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne vyslovil, že štát v prevyšujúcej časti nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaným uložil tiež povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 293,50 € na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 14.6.2008 došlo k vzniku škody na zdraví žalobcu a ku škode na jeho motorovom vozidle zn. Peugeot 206, EVČ: T. XXX v dôsledku zrážky viacerých motorových vozidiel (v zmysle ustálenej judikatúry za stret prevádzok dopravných prostriedkov podľa § 431 Občianskeho zákonníka treba považovať aj náraz idúceho motorového vozidla do zastaveného motorového vozidla) počas automobilovej súťaže Rožňavský slalom 2008, a to nárazom motorového vozidla riadeného žalovaným v 2. rade do zastaveného motorového vozidla žalobcu, v dôsledku ktorého žalobca svojim motorovým vozidlom narazil do pred ním odstavených motorových vozidiel. Medzitýmnym rozsudkom z 15.7.2011 súd určil, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade zodpovedajú za škodu vzniknutú žalobcovi dňa 14.6.2008 v priebehu automobilovej súťaže Rožňavský slalom do výšky 100 % vzniknutej škody spoločne a nerozdielne, a Krajský súd v Košiciach rozsudkom 11Co 327/2011-333 z 28.3.2012 potvrdil medzitýmny rozsudok ako vecne správny (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2012). Súd vykonal potrebné a účastníkmi navrhnuté dokazovanie na zistenie výšky škody na zdraví a náhrady vecnej škody, ktorá bola medzi účastníkmi sporná, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia, traumatológia R.. I. P., ktorý podal písomný znalecký posudok č. 37/2013, doplnený písomným vyjadrením znalca doručeným súdu dňa 28.1.2014, a tiež znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy - nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidiel S.. Q. Q., ktorý podal písomný znalecký posudok č. 29/2014 z 12.9.2014. Zo záveru znaleckého posudku R.. I. P. mal súd preukázané, že hodnotenie bolestného vykonané lekárom R.. O. T. v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 31.10.2008 je vykonané správne, obe položky č. 104 a 113f sú správne zaradené, v súlade so znením zákona č. 437/2004 Z.z. a zatriedenie položiek zodpovedá popísanému telesnému poškodeniu žalobcu K. F., pričom navýšenie položiek nebolo vykonané, pretože nedošlo k predĺženiu liečby ani k žiadnym komplikáciám, za dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu možno považovať deň 30.6.2008 a kontrolu dňa 31.10.2008 znalec nepovažoval za pokračovanie liečby, nakoľko žalobca sa nepodrobil žiadnej aktívnej liečbe - rehabilitácii či farmakoterapii. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a anamnézy znalec uviedol, že zranenie žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s udávaným úrazovým dejom - úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 14.6.2008. Zo záveru znaleckého posudku č. 29/2014 z 12.9.2014 súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla žalobcu zn. Y. XXX EČV: Q. XXX A. ku dňu 14.6.2008 sumou 6.363,- €, pričom vzal do úvahy rozsah poškodení vozidla popísaných v zápise o poškodení motorového vozidla z 20.6.2008, vyhotoveným likvidátorom Českej poisťovne v autoservise D. T., T..I..N.. T. XXX, ktorý považoval za konečný a rozhodujúci pre posudzovanie výšky škody, keďže žiadny iný dodatočný zápis o prípadných ďalších poškodeniach nebol vyhotovený, pričom na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu bolo potrebné vynaložiť čiastku 5.096,16 €. Na základe oznámenia škodovej udalosti poškodeným doručeným poisťovni Kooperativa, a.s. dňa 4.2.2009, táto poisťovňa dňa 17.2.2009 poukázala žalobcovi čiastočné plnenie vo výške 938,19 €, avšak následne žalobcu, ako aj žalovaných v 2. a 3. rade žiadala o vrátenie tejto sumy s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka a § 250 Trestného zákona, nakoľko o dôvode zamietnutia poistného plnenia zo strany Českej poisťovne Slovensko sa dozvedela iba následne a o okolnostiach vzniku škody bola uvedená do omylu. Sumu 938,19 € zaplatila poisťovni Kooperativa, a.s. žalovaná v 3. rade, a takto si žalobca ponechal poisťovňou poskytnuté čiastočné poistné plnenie a písomným podaním doručeným súdu 3.6.2010 vzal žalobu sčasti späť o zaplatenie 938,19 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 14.6.2008 do zaplatenia a o zaplatenia 8,5 % úrokov z omeškania zo sumy 7.049,24 € od 14.6.2008 do 14.11.2008 a navrhoval v tejto časti konanie zastaviť. Uznesením zo dňa 2.9.2013 súd konanie o zaplatenie sumy 938,19 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 14.6.2008 do zaplatenia a o zaplatenia 8,5 % úrokov z omeškania zo sumy 7.049,24 € od 14.6.2008 do 14.11.2008 zastavil. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 431, § 438 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 443 a § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia súd dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu bolestného a vecnej škody a žalobe čiastočne vyhovel tak, že zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví - bolestného vo výške 735,35 € vyčíslenej lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 31.10.2008 vyhotoveným R.. O. T., a náhradu vecnej škody vzniknutej na motorovom vozidle vo výške 4.157,97 €, ktorá suma predstavuje výšku nákladov potrebných na opravu poškodeného motorového vozidla (vyčíslených faktúrou č. 402/2008 z 31.7.2008 v sume 5.096,16 €) a po odpočítaní čiastočného plnenia v sume 938,19 € žalobcovi poukázaného poisťovňou Kooperativa, a.s. Náhradu bolestného a náhradu vecnej škody súd priznal žalobcovi spolu 6,5 % úrokmi z omeškania ročne od 29.11.2008 do zaplatenia (podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.), nakoľko žalovaní na výzvu žalobcu dlh nesplnili riadne a včas, preto s plnením sa dostali do omeškania od 29.11.2008, t.j. dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie určenej v predžalobnej výzve. Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom nároku na náhradu vecnej škody v sume 1.420,13 €, úrokov z omeškania za obdobie od 14.11.2008 do 29.11.2008 a úrokov z omeškania nad výšku 6,5 % zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 1.303,76 €, ktoré pozostávajú z odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov za účelne vynaložené úkony právnej služby (konkrétne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku), ďalej z náhrady cestovných výdavkov (náhrada za spotrebované pohonné látky a náhrada za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách) a z náhrady za stratu času jeho advokátky podľa ust. § 15 písm. a), § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 2 a 4 zákona č. 283/2002 Z.z. a § 1 Opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z., vychádzajúc z hodnoty veci 7.049,- €. Žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon v súvislosti so zastupovaním na pojednávaní dňa 7.6.2011, ktoré sa nekonalo, za písomné podanie zo 7.6.2011, ktoré nie je podaním vo veci samej, ani za písomné podanie z 18.4.2013, v ktorom sa opakujú vyjadrenia uvedené na pojednávaniach, preto trovy vzniknuté v súvislosti s týmito podaniami súd nepovažoval za účelne vynaložené. Keďže pri vyčíslení trov právneho zastúpenia žalobcom došlo k zrejmej nesprávnosti, pokiaľ uvádza úkon - zastupovanie na pojednávaní dňa 22.10.2010 (správne má byť 24.9.2010, nakoľko pojednávanie sa uskutočnilo dňa 24.9.2010, a nie 22.10.2010), preto žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon, ktorý bol vykonaný dňa 24.9.2010, celkom trovy právneho zastúpenia vzniknuté na strane žalobcu vyčíslil vo výške 3.729,31 €. Žalobca z titulu vecnej škody sa domáhal zaplatenia 7.251,86 € a z titulu škody na zdraví 735,57 €, čo spolu činí 7.987,43 €. Z tejto sumy na základe čiastočného späťvzatia bolo konanie zastavené o zaplatenie 938,19 € s prísl., čo súd považoval za čiastočný neúspech žalobcu v konaní vzhľadom na to, že čiastočné plnenie poisťovňou Kooperativa bolo žalobcovi poukázané dňa 7.2.2009, t.j. pred podaním žaloby na súde (žaloba bola podaná 4.5.2009). Súd vychádzal z toho, že žalobcovi bola priznaná náhrada škody na zdraví v sume 735,57 € a z titulu vecnej škody suma 4.157,97 €, teda spolu suma 4.893,54 €, v ktorej bol čiastočne úspešný v konaní. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.420,13 € súd žalobu zamietol, a teda žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie 2.358,32 € (1.420,13 € + 938,19 €). Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že žalobca mal úspech v rozsahu 67,48 % a žalovaní mali vo veci úspech v rozsahu 32,52 %, preto priznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda v rozsahu 34,96 % z celkových trov konania vzniknutých na strane žalobcu, čo zodpovedá sume 1.303,76 € a k ich náhrade zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne. O náhrade trov štátu rozhodol podľa ust. § 148 O.s.p. Keďže žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť štátu pomernú časť do výšky 34,96 % trov vzniknutých zaplatením znalečného a svedočného z rozpočtových prostriedkov štátu (spolu vo výške 729,13 €), čo predstavuje sumu 254,90 €, a v prevyšujúcej časti náhradu trov štátu nepriznal. Rozhodol tiež o povinnosti žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok na účet súdu vo výške 293,50 €, čo činí 6 % zo súdom priznanej sumy podľa § 2 ods. 2 a 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu cit. zákona. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami žalobca a žalovaný v 1. rade. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku vo výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutej časti a priznal mu náhradu trov konania v plnej výške 4.086,47 € a vo veci samej rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., lebo bol toho názoru, že pri rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil tým, že mu nepriznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby - podania vo veci samej zo 7.6.2011 a 18.4.2013 s odôvodnením, že tieto úkony nemožno považovať za podania vo veci samej, a tým za účelne vynaložené trovy konania. Tento názor a záver súdu považoval za nesprávny, lebo z obsahu obidvoch podaní je zrejmé, že sa týkajú veci samej, a teda sú podaniami vo veci samej. Uviedol, že v nich reaguje na výsledky dokazovania vykonané po niekoľkohodinových pojednávaniach na súde a podania vyjadrujú jeho zásadné stanovisko, ktoré nemal možnosť dostatočne vyjadriť na pojednávaní. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Každý prostriedok použitý na uplatňovanie a hájenie práva je teda realizáciou jeho občianskeho práva zaručeného Ústavou SR a v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má právo vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Mal za to, že neuznanie jeho písomných prejavov vo veci samej v podaniach zo 7.6.2011 a 18.4.2013 je odňatím a porušením jeho práva na vyjadrenie zaručeného mu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, k čomu sa súd uchyľovať nemôže. Žiadal preto, aby za tieto dva úkony právnej služby mu bola priznaná náhrada trov právneho zastupovania v plnej výške. Podľa žalobcu samotné rozhodnutie o trovách konania je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu o výške náhrady škody na zdraví z titulu bolestného aj vecnej škody záviselo od znaleckého posudku, je potrebné výrok o trovách posúdiť v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie na zistenie výšky škody na zdraví práve z dôvodu návrhu žalovaných, ktorí na takomto postupe trvali, a to znalcom MUDr. I. P., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 37/13 z 15.10.2013, a na zistenie výšky vecnej škody znalcom Ing. Q. K?telešom bol vypracovaný znalecký posudok č. 29/14 z 11.9.2014, a v zmysle týchto znaleckých posudkov súd vo veci rozhodol. Keďže mal vo veci neúspech len do výšky 32,52 % a rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku, bol toho názoru, že mu patrí plná náhrada trov konania z titulu trov právneho zastupovania za všetky vyúčtované úkony právnej služby v celkovej sume 4.086,47 € za úkony právnej služby pred súdom prvého stupňa a za podané odvolanie v sume 85,48 € + 8,04 € režijný paušál, spolu vo výške 93,52 € voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne, ktoré žiadal zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne. Žalovaný v 1. rade (ďalej aj „žalovaný“) napadol rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe voči nemu vyhovené, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania, trovách štátu a súdnom poplatku. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. V doplňujúcom podaní zo 14.12.2015 uviedol, že nesúhlasí s výškou žalobcovi prisúdenej náhrady škody na zdraví 735,57 € a má za to, že žalobcovi nárok na náhradu škody na zdraví ani nevznikol, a to z dôvodu, že sa pretekov zúčastnil na vlastné riziko, o čom podpísal aj prehlásenie ešte pred začatím pretekov (toto prehlásenie je založené v súdnom spise ako dôkaz). Takisto sa nestotožnil so závermi znaleckého dokazovania, z ktorých súd pri vyčíslení výšky náhrady škody vychádzal. Vzhľadom na čas, ktorý ubehol od samotnej škodovej udalosti, znalec vychádzal len z dostupných písomných podkladov, ktorými bola lekárska správa z 15.6.2008, hodnotenie bolestného vypracované MUDr. O. T. a výpis z účtu poistenca VŠZP, a.s. žalobcu z inkriminovaného obdobia. Mal za to, že z uvedených podkladov znalec nemal možnosť objektívne zistiť prípadnú ujmu na zdraví žalobcu. Správa o ošetrení po úraze je až z 15.6.2008 pri čom k úrazu došlo 14.6.2008 a po úraze žalobca odmietol ošetrenie s tým, že sa mu nič nestalo. Navyše tento lekársky úkon nie je ani vykázaný v účte poistenca - žalobcu VŠZP a.s. z inkriminovaného obdobia. Posledný záznam je z 10.6.2008 a potom ďalší z 19.6.2008 a 30.6.2008, ktoré sú vedené ako kontrolné vyšetrenia. Okrem toho znalec uviedol, že je „vysoko pravdepodobné", že k zraneniam došlo v dôsledku škodovej udalosti na pretekoch dňa 14.6.2008, čo žalovaný nepovažuje za dostatočne exaktné vyjadrenie, ktoré by preukazovalo, že k poškodeniu zdravia došlo práve touto škodovou udalosťou. Žalovaný bol toho názoru, že znalecký posudok sa musí zaoberať iba faktami, má byť exaktný a nie je prípustné, aby formuloval hypotézy, domnienky či úvahy. Slovné spojenie „vysoko pravdepodobné“ vyjadrené znalcom na str. 7 ZP v jeho závere, však ponecháva pochybnosť o skutočnosti, či naozaj tieto zranenia utrpel žalobca tak, ako sa ich úhrady domáha v súdnom konaní. Nesúhlasil tiež s výškou náhrady vecnej škody, ktorú je povinný spolu s ostatnými žalovanými uhradiť žalobcovi, lebo jej výška je neprimerane vysoká. Uviedol, že za účelom ustálenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla a vyčíslenia škody spôsobenej na vozidle, súd ustanovil znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Q. Q., ktorý v znaleckom posudku č. 29/2014 z 12.9.2014 ustálil všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred nehodou 6.363,- €, pričom náklady potrebné na opravu vozidla boli v sume 5.096,16 €. Všeobecná hodnota motorového vozidla zistená v ZP sa žalovanému zdá privysoká, a to vzhľadom na rok jeho výroby, opotrebenie vozidla, ako aj ceny, za aké sa obdobné vozidlá predávali v tom čase. Navyše vzhľadom na to, že predmetné vozidlo žalobca medzičasom predal, znalec nemal možnosť ohliadky, aby tým zistil stav vozidla, alebo aké opravy na ňom boli vykonané a akú mohlo mať hodnotu v čase škodovej udalosti. Spôsob riešenia škodovej udalosti zo strany žalobcu je veľmi povážlivý, pričom už samotný fakt, že sa snažil škodovú udalosť poisťovni nahlásiť ako bežnú nehodu účastníka premávky na pozemných komunikáciách za účelom získania poistného plnenia, hovorí sama za seba. Žalobca musel vedieť, že poistné krytie sa nevzťahuje na udalosti spôsobené počas pretekov, a preto nahlásil škodovú udalosť ako bežnú dopravnú nehodu. Na základe uvedeného poisťovňa najprv súhlasila s vyplatením poistného plnenia, avšak po zistení, že je tu výluka z poistenia, plniť odmietla. O rovnaký postup sa žalobca pokúsil v poisťovni Kooperativa, v ktorej je poistené vozidlo, a táto poisťovňa mu preplatila sumu 938,19 €, ktorú však následne žiadala vrátiť, resp. zaplatiť žalovanými. Rovnako podozrivo vyznieva samotná kalkulácia opravy vozidla, ktorá úplne presne na eurocent zodpovedá sume na hranici totálnej škody vozidla, pričom v takom prípade samotný výpočet škody by bol odlišný a prípadné plnenie poisťovne, ak by tu nebola výluka z poistenia, by bolo menej priaznivé. Žalovaný mal za to, že hodnota vozidla žalobcu pred nehodou bola nižšia než je uvedené v znaleckom posudku. Dodal, že vzniknutá škoda na vozidle a náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na jeho opravu, zodpovedajú 80 % hodnoty vozidla podľa ZP, čo v prípade kalkulácie Českej poisťovne bola hranica totálnej škody, pričom iné poisťovne majú ako hranicu totálnej škody nastavených už 70 % z hodnoty vozidla. Súd v tomto zmysle nevykonal dôkaz ním navrhovaný a nevyžiadal si vyjadrenia iných poisťovní o spôsobe určenia všeobecnej hodnoty či posúdenia totálnej škody. Žalovaný mal za to, že takto vynaložené náklady na opravu vozidla boli vynaložené neúčelne a v tomto prípade išlo o totálnu škodu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/234/2007, z ktorého citoval právny názor, že v prípade totálnej škody sa výška škody určí ako rozdiel reprodukčnej zostatkovej ceny vozidla a hodnoty predajných zvyškov a súčastí vozidla, a výsledná suma predstavuje výšku škody, ktorú je osoba zodpovedná za škodu povinná nahradiť. Preto mal žalovaný za to, že výška škody vyčíslená súdom je nesprávna a táto mala byť vyčíslená podľa vyššie uvedeného princípu. Vzhľadom na uvedené súd vydal nesprávne rozhodnutie, nevykonal dôkazy navrhované žalovaným a dospel k nesprávnym skutkovým záverom, a z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a žiadal, aby odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. podané odvolanie odmietol z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že odvolanie bolo podané zákonným spôsobom v súlade s § 205 ods. 1, 2 O.s.p., navrhol rozsudok vo veci samej podľa § 219 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie po právoplatnom rozhodnutí o tom, že za vzniknutú škodu zodpovedajú žalovaní spoločne a nerozdielne, vykonané dôkazy samostatne a vo vzájomnej súvislosti správne vyhodnotil a vyvodil aj správny právny záver. Uviedol, že trvá na odvolaní podanom proti výroku o trovách konania, ktorý považoval za nesprávny, že po doručení rozsudku žalovaní v 2. a 3. rade uhradili na nich pripadajúcu "časť škody z titulu bolestného a vecnej škody, ako aj pomernú časť prisúdených trov konania, t.j. 2/3 na účet jeho právnej zástupkyne v celkovej sume 5.403,86 €, čím jednoznačne potvrdili, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považujú za správne. Odvolanie žalovaného v 1. rade považoval za špekulatívne a kontraproduktívne s cieľom oddialiť skončenie sporu a uhradiť mu prisúdené plnenie. Vo vyjadrení k doplňujúcemu podaniu žalovaného zo 4.4.2016 žalobca žiadal, aby odvolací súd na doplnenie dôvodov odvolania žalovaného neprihliadal v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p., lebo žalovaný podal proti rozsudku zo dňa 23.9.2014 odvolanie dňa 19.11.2014 bez uvedenia dôvodov, teda odvolanie nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. Mal za to, že v zmysle § 218 ods. 1 O.s.p. je potrebné takéto odvolanie odmietnuť, keďže bolo doplnené oneskorene, a to až po 13 mesiacoch od jeho podania, preto nie je možné na tieto dôvody prihliadať. Pokiaľ odvolací súd bude toho názoru, že odvolanie podané žalovaným dňa 19.11.2014 je bezvadné, k veci samej uviedol, že dôvody v ňom uvedené sú špekulatívne a nepravdivé. Poukázal na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdá práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti je neplatná, to znamená, že sa nemohol platne vzdať vopred svojich práv a aj keď o tom podpísal prehlásenie, a jedná sa o neplatný právny úkon. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku znalca MUDr. O. T. na zistenie škody na zdraví, poukázal na to, že v súdnom konaní bol vypracovaný ďalší znalecký posudok č. 37/13 z 15.10.2013 znalca MUDr. I. P. a v zmysle záverov tohto ZP utrpel zranenia v príčinnej súvislosti s haváriou na automobilovej súťaži Rožňavský slalom, keď znalec potvrdil aj správnosť znaleckého posudku MUDr. O. T. a ním hodnotenú výšku bolestného, a v konečnom dôsledku základ nároku bol právoplatne určený rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 6C 46/09 z 15.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co 327/2011 z 28.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2012. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nesúhlasí s výškou náhrady vecnej škody a je toho názoru, že hodnota motorového vozidla bola pred nehodou nižšia, sú jeho subjektívne a laické závery, ktoré nemajú oporu v znaleckom dokazovaní. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaní v 2. a 3. rade časť vzniknutej škody spolu s časťou trov konania dobrovoľne uhradili v celkovej sume 5.403,86 €. Poukázal aj na to, že sa jedná o 8 ročnú vec, počas celého obdobia je v právnej neistote a práve z dôvodu špekulatívnych a kontra produktívnych krokov žalovaného v 1. rade nie je možné vec skončiť v primeranej lehote. Záverom uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu z 18.12.2014 a stanovisko vo veci samej zo dňa 4.4.2016, ktorú nevyčíslil. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk a v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 19.5.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné a rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne so žalovanými v 2. a 3. rade sumu 735,57 € s prísl. titulom náhrady škody na zdraví a 4.157,97 € s prísl. titulom vecnej škody, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách štátu a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok 293,50 €, je zákonný a vecne správny, preto ho odvolací súd v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vrátane konania pred súdom prvého stupňa z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní (podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p.), odvolací súd nezistil existenciu žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, stotožňuje sa so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa i právnym posúdením prejednávanej veci a súčasne konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody). Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, prihliadol na tvrdenia účastníkov a vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, neopomenul žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných dôkazov a tvrdení účastníkov a všetky vykonané dôkazy úplne a správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatneným nárokom podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 a nasl. O.s.p. Správne skutkové zistenia (skutkový stav) posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav aplikoval a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach účastníkov. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný v 1. rade uviedol v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p.), nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené, a neumožňujú ani záver o vadách v procesnom postupe (konaní) súdu, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o podanej žalobe. Odvolanie žalovaného preto nemožno považovať za opodstatnené a ním uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú dané. K relevantným odvolacím námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalovaný sa nestotožňuje so závermi znaleckého dokazovania (znaleckých posudkov) a nesúhlasí s výškou vecnej škody a škody na zdraví nimi stanovenej, avšak z obsahu spisu nevyplýva, aby na svoje tvrdenia navrhol dôkazy spôsobilé preukázať ním tvrdené skutočnosti, ktoré mali pre vec právny význam a neboli založené iba na domnienkach či dohadoch (napr. kontrolné znalecké dokazovanie). K opakovaným námietkam žalovaného týkajúcim sa základu uplatnených nárokov odvolací súd poukazuje na právoplatný medzitýmny rozsudok č.k. 6C 46/2009-297 z 15.7.2011, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co 327/2011-333 z 28.3.2012, v ktorom sa odvolací súd stotožnil so správnym záverom súdu o splnení základných predpokladov zodpovednosti žalovaných (v prípade žalovaného v 1. rade je daná zodpovednosť podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka) za škodu spôsobenú žalobcovi na zdraví a poškodením osobného motorového vozidla zn. Peugeot 206, EVČ: Q.. Nedôvodné sú i námietky žalovaného vo vzťahu k záverom znalca MUDr. I. P. v znaleckom posudku č. 37/2013 a ním vyčíslenej výške náhrady škody na zdraví, lebo v znaleckom posudku, na výzvu súdu a k námietkam žalovaného v 1. rade doplneným písomným vyjadrením znalca MUDr. I. P. z 28.1.2014 (č.l. 584), znalec uviedol, že popísané zranenia žalobcu (podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramena) sú v priamej príčinnej súvislosti s úrazom utrpeným pri havárii dňa 14.6.2008. Závery znalca (znaleckého posudku) o tejto odbornej (skutkovej) otázke sú teda jednoznačné, a nie iba pravdepodobné, ako správne zistil súd prvého stupňa a z týchto dôkazov aj správne vychádzal pri svojom rozhodovaní. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa spôsobu riešenia škodovej udalosti žalobcom v poisťovni, v ktorej mal motorové vozidlo poistené, či postupu iných poisťovní pri určení všeobecnej hodnoty motorového vozidla a posúdení tzv. totálnej škody na motorových vozidlách, sú v tomto konaní bez právneho významu. Skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, preto odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne so žalovanými v 2. a 3. rade sumu 735,57 € s prísl. titulom náhrady škody na zdraví a 4.157,97 € s prísl. titulom vecnej škody, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách štátu a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok 293,50 €, ako vecne správny. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia (výroku) o trovách konania dospel k záveru, že odvolanie podané žalobcom proti tomuto výroku je dôvodné. Súd prvého stupňa o náhrade trov konania v prejednávanej veci nesprávne rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a sčasti nesprávne posúdil účelnosť trov právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním žalobcu v konaní advokátkou, ktorých náhradu priznal žalobcovi. Vo veci samej súd rozhodoval o výške peňažného plnenia (náhrady škody na zdraví a vecnej škody na motorovom vozidle), ktorá závisela od znaleckého posúdenia (znaleckého posudku, resp. posudkov vypracovaných v konaní), preto z hľadiska rozhodovania o trovách konania v danej veci prichádza do úvahy použitie ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (ktoré je lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p.). Z tohto ust. vyplýva, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Vzhľadom na uvedené žalobcovi, hoci mal v spore iba čiastočný úspech, prislúcha plná náhrada trov konania, ktoré pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia advokátkou. Tarifná hodnota veci predstavuje sumu 4.893,54 € a v základnej tarifnej sadzbe 170,97 € za jeden úkon podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cit. vyhl.“), bola priznaná odmena advokátky za jednotlivé úkony právnej služby, ako bola vyčíslená súdom prvého stupňa celkom v správnej výške 2.821,- €, a tiež odmena vo výške 341,94 € (2 x 170,97 €) za ďalšie dva úkony právnej služby - písomné podania týkajúce sa veci samej zo 7.6.2011 a 18.4.2013, lebo trovy spojené s týmito úkonmi právnej služby odvolací súd pokladá za účelne vynaložené v súvislosti s riadnym uplatňovaním práv žalobcu v konaní. Odmena advokátky je takto spolu vo výške 3.162,94 € (2.821 + 341,94 €), paušálna náhrada hotových výdavkov činí 147,12 € (131,90 + 7,41 + 7,81 €), náhrada za stratu času prislúcha vo výške 439,28 € a náhrada cestovných výdavkov (náhrada za spotrebované pohonné látky a náhrada za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách) vo výške 337,13 €, ako boli správne vyčíslené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku podľa ust. § 17 ods. 1, § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 cit. vyhl., § 7 ods. 2 a 4 zák. č. 283/2002 Z.z. a § 1 Opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 4.086,47 € a z uvedených dôvodov musel byť rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenený a žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania vo výške 4.086,47 €, ktorú žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť zást. žalobcu JUDr. Q. Y., advokátke v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a keďže si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a túto aj v zákonnej lehote vyčíslil, bola mu priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z odmeny a náhrady hotových výdavkov jeho advokátky podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ a § 15 písm. a/ cit. vyhl. č. 655/2004 Z.z. za účelne vynaložené úkony právnej služby v odvolacom konaní, a to za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 5.4.2016 (týkajúce sa veci samej) odmena v základnej sadzbe 170,97 € a za odvolanie podané proti rozhodnutiu o trovách konania zo 14.11.2014 odmena vo výške 85,48 € (1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny). Za tieto úkony patrí aj paušálna náhrada hotových výdavkov 16,62 € (8,04 + 8,58 €), spolu trovy odvolacieho konania takto predstavujú 273,07 € a žalovaný v 1. rade je povinný ich náhradu zaplatiť zást. žalobcu JUDr. Kristíne Piovarčiovej, advokátke, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.