Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6To/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010361 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815010361.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci obžalovaného S. T., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 16. augusta 2016 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 15. 6. 2016, sp.zn. 1T/137/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovanému S. T., nar. XX.X.XXXX v T. u k l a d á podľa § 199 ods. 2 Tr.zák., § 39 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 66 (šesťdesiatšesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný S. T. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 1/2014 Z.z. na tom skutkovom základe, že dňa 24.4.2015 v čase okolo 21.30 hod. v T. znásilnil maloletú L.L., nar. X.X.XXXX tak, že keď táto prechádzala po Ul. K., išiel za ňou, zozadu ju chytil za ruky a odtiahol na trávnatú plochu za obytný blok na Ul. B. E. č. X, kde ju zvalil na zem a napriek jej verbálnemu a fyzickému odporu jej vyzliekol mikinu, tričko a podprsenku, stiahol jej nohavice a nohavičky a vykonal na nej súlož, po čom sa obliekol a z miesta činu odišiel. Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch podaného odvolania namietal správnosť rozhodnutia okresného súdu s poukazom na vykonané dôkazy, ktoré podľa neho nepotvrdili obžalobu okresného prokurátora. Aj v odvolaní, ako aj v doterajšom konaní spochybnil osobu maloletej poškodenej tvrdiac, že táto nevyzerá ako maloletá, ale hlavne sa správa ako dospelá, má vlastný facebook a vydáva sa za dospelú. Nevedel vysvetliť, z akého dôvodu ho maloletá obviňuje spolu s matkou. O údajnom znásilnení sa nikomu nezdôverila a pokiaľ hovorila aj svojej kamarátke, údajné znásilnenie nepopisovala bližšie. Z týchto dôvodov jej výpoveď nepovažuje za vierohodnú, aj keď vo veci znalkyňa posudok vypracovala v jej prospech. Navrhol v prípade uznania viny posúdiť jeho konanie len podľa ustanovenia § 199 ods. 1 s tým, že na verejnom zasadnutí, a napokon to vyplýva aj z posledného odseku jeho odvolania, žiadal uloženie trestu mimoriadne zníženého. Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné vo vzťahu k výroku o treste. Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v samotnej podstate - merite veci rozhodol o vine obžalovaného správne a zákonne. Vo veci na hlavnom pojednávaní vykonal zákonným spôsobom všetky potrebné a vykonateľné dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu veci - o ktorom nie sú žiadne pochybnosti - a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že predseda senátu pojednávanie viedol sústredene so zameraním na zistenie podstatných skutočností, pričom výsluchy svedkov a vykonanie listinných dôkazov v rámci kontradiktórneho procesu boli vykonané správne a v patričnom rozsahu, čo našlo svoj odraz v ukážkovom protokolovaní priebehu hlavných pojednávaní. Zákonne vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil v zmysle intencií § 2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Aj krajský súd dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov (rozvedených v príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku), z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v prevažujúcej miere primárne vo svojom odvolaní namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Odvolanie je v podstate založené na opakovaných dôvodoch obhajoby obžalovaného použitej v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa okresný súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú (vo vzťahu k výroku o vine) otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Odôvodenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por. Argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za priliehavú a považuje za nadbytočné ju opakovať, keď nie je možné inak než s ňou súhlasiť. Preto o vine obžalovaného ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti. Okresný súd konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval, takže ani v tomto smere mu nemožno nič vytknúť. Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste, čiastočne stotožniac sa s argumentmi obžalovaného prezentovanými v jeho odvolaní, ako aj v záverečnej reči obhajkyne obžalovaného, dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne obžalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa za daných okolností nezodpovedá požiadavke primeranosti - proporcionálnosti trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu, a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri rozhodovaní o primeranom treste krajský súd ako súd odvolací prihliadol k osobným pomerom obžalovaného a v tejto súvislosti čiastočne aj k okolnostiam prípadu. Je pravdou, že obžalovaný bol v minulosti ako mladistvý viackrát odsúdený, ale pre iný druh trestnej činnosti, pričom na tieto jeho predchádzajúce odsúdenia sa zo zákona hľadí, akoby nebol odsúdený. Možno súhlasiť so záverom okresného súdu, že v predmetnej veci u obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce, ale ani poľahčujúce okolnosti. Bolo však preukázané, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, pričom sa stará aj o tretie dieťa svojej družky. Sú na ňom osobne aj materiálne závislí. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a zákonným ustanoveniam krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanému S. T. uložil za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 66 (šesťdesiatšesť) mesiacov ako trest nepodmienečný, ktorý považuje za potrebný a primeraný tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v zníženej miere je napokon aj tak sám o sebe prísny, aj vzhľadom k zákonnej možnosti a podmienkam prípadného podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.