Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/360/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200092 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7816200092.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. K., N. XXX, zast. advokátom JUDr. Attilom Elekom, Advokátska kancelária Rožňava, Jovická 2, proti žalovanej Poštovej banke, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8C 2/2016-14 z 31.3.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy dohodnutej v Zmluve o úvere lepšia splátka z 9.3.2012, uzavretej medzi žalobcom, ďalšou dlžníčkou D. I. a žalovanou, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej na základe dohody o zrážkach zo mzdy dohodnutej v Zmluve o úvere lepšia splátka z 9.3.2012. 2.Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzavrel ako spoludlžník Zmluvu o úvere lepšia splátka dňa 9.3.2012, číslo zmluvy : 4609663287, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 17.000 € a táto suma bola vyplatená D. I., ktorá sama ako žiadateľka úveru nespĺňala podmienky pre poskytnutie úveru, preto požiadala žalobcu o ručenie predmetného úveru. Celková výška úveru predstavovala 29.798,24 €, z čoho 12.798,24 € predstavuje náklady spojené s poskytnutím úveru. Súčasne s uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere žalobca mal pristúpiť k dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zahrnutá do predmetnej úverovej zmluvy. Zamestnávateľ žalobcovi za obdobie od 1.10.2014 do 31.10.2015 na základe žalovanou predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zrazil z jeho mzdy sumu 2.014,08 €. 3.Poukazujúc na ust. § 551 ods. 1 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 1 OZ a § 153 ods. 4 O.s.p. konštatoval, že, vychádzajúc zo zmluvy o úvere, považoval za nesporné, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola v zmluve naformulovaná, nespĺňa náležitosti ust. § 551 ods. 1 OZ, preto takúto dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vychádzajúc z týchto skutočností, s poukazom na ust. § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 4 O.s.p. mal za to, že žalobca osvedčil danosť svojho nároku na vydanie predbežného opatrenia, preto tomuto nároku vyhovel. Zároveň uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej. 4.Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a konanie zastaviť alebo zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p. a ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. 5.Bola toho názoru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa ani jednu z požadovaných náležitostí (preukázanie skutočnosti, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, povinnosť tvrdenia, týkajúca sa skutočností odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie a preukázanie existencie hroziacej škody). V návrhu podľa nej neboli opísané rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, rovnako rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia jednostranne vychádza iba z tvrdení žalobcu, je nesprávne a neodôvodnené, keď súd napriek ďalším dostupným skutkovým okolnostiam svedčiacim v jeho prospech tieto ignoroval a neprihliadal na ne v rozhodnutí. Namietala, že žalobca dostatočne neuviedol, v čom konkrétne spočíva „neplatnosť“ zmluvnej podmienky alebo v čom bola značne porušená jej povinnosť pri uzatváraní zmluvných dojednaní zmluvy o úvere. Neuviedol, akému zákonnému ustanoveniu odporuje platne dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy a z akého dôvodu by ňou nemal byť viazaný. Zdôrazňovala, že predložením dohody o zrážkach zo mzdy si uplatnila zmluvnú povinnosť žalobcu splácať mesačné splátky zákonom predpokladaným spôsobom tak, ako to vyžaduje ust. § 551 ods. 1 OZ. 6.Namietala, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, ako vyhodnotil skutočnosť, že žalobca svoj záväzok dobrovoľne a riadne neplní, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s § 53 OZ a § 551 OZ. Podľa nej súd neuviedol, aké konkrétne právo žalobcu bolo ohrozené, pre ktoré je potrebné nariadiť predbežné opatrenie a neuviedol, v čom spočíva konkrétna obava, na základe ktorej by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Žalobca teda nie je tým, ktorého práva sú ohrozené alebo poškodené, ale naopak, jej (žalovanej) právo je porušené, nakoľko žalobca si neplní svoju povinnosť. Preto podľa jej názoru nariadenie predbežného opatrenia neprimerane zasahuje do jej práv ako veriteľa. 7.Poukazujúc na ust. § 91 ods. 2 O.s.p. a na skutočnosť, že Zmluva o úvere lepšia splátka bol uzavretá nielen so žalobcom, ale aj treťou osobu D. I., mala za to, že v tomto konaní sa jedná o neplatnosť zmluvnej podmienky, ktorá zaväzuje všetkých dlžníkov zo Zmluvy o úvere, títo dlžníci tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo a nie je možné určiť neplatnosť zmluvnej podmienky len voči jednému zo spoludlžníkov. Súd teda nekonal so subjektmi, s ktorými konať mal a z tohto dôvodu je rozhodnutie potrebné považovať za nesprávne a nezákonné. 8.Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Považoval nariadené predbežné opatrenie za zákonné a vecne správne. V súvislosti s podaným odvolaním žalovanej poukazoval na ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na ust. § 5b cit. zák., ust. § 52 ods. 2 veta tretia OZ. Zároveň poukazoval na závery obsiahnuté v rozsudku NS SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 z 21.4.2015 z ktorého vyplýva, že ust. § 52 ods. 2 vety tretej OZ sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Poukázal na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Teda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, avšak uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Navyše dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Považoval za neprijateľné, aby žalovaná jednostranne v budúcnosti určila, aká konkrétna pohľadávka bude zrážaná z jeho mzdy. 9.Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo zástupcovi žalovanej doručované dňa 4.8.2016. 10.Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 11.Podľa § 470 ods. 1, 2 vety prvej CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12.V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinný CSP a v súlade s cit. § 470 ods. 1, 2 CSP je odvolací súd povinný aplikovať ustanovenia CSP aj na konanie začaté pred 1.7.2016. 13.Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť predbežné opatrenie. 14.Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c/ a d/ CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15.Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16.Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17.Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 18.Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. 19.Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 20.Žalobca v danom prípade osvedčil danosť nároku, keďže z listinných dôkazov ním predložených, vyplýva, že so žalovanou je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej spolu s ďalšou spoludlžníčkou D. I. dňa 8.3.2012, pričom žalovaná so žalobcom uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, takisto uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaná aj s druhou spoludlžníčkou. Žalobca osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvy v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalobca sa v konaní vo veci samej, vedenej na Okresnom súde v Rožňave pod sp.zn. 8C 2/2016, domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pričom nárok žalobca vo veci samej odôvodnil tým, že pri uzavretí zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je v rozpore so zákonnými ustanoveniami zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa. 21.Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje právo žalobcu napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. 22.Pokiaľ ide o námietky žalovanej týkajúce sa platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej. 23.K námietkam žalovanej týkajúcim sa otázky nerozlučného spoločenstva je potrebné uviesť, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, predmetom konania nie je žaloba o neplatnosť zmluvy o úvere. Pokiaľ by predmetom konania vo veci samej bola žaloba o neplatnosť zmluvy o úvere, tvrdenia žalovanej o nerozlučnom spoločenstve by mali opodstatnenie. V danom prípade, však ako už bolo vyššie uvedené, predmetom konania je žaloba o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, pričom tento právny úkon je potrebné považovať za právny úkon uzavretý iba medzi žalobcom a žalovanou napriek tomu, že tento právny úkon bol uzatváraný v rámci ďalšieho právneho úkonu (zmluvy o úvere). Takisto zmluva o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalovanou a spoludlžníčkou D. I., je samostatným právnym úkonom, vzťahujúcim sa iba na účastníkov zmluvného vzťahu (dohody o zrážkach zo mzdy). Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že pre dohody o zrážkach zo mzdy sa nevzťahujú ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve. Ide totiž o samostatné právne úkony, zaväzujúce iba účastníkov právneho vzťahu, v danom prípade žalobcu a žalovanú v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou medzi týmito účastníkmi. Za takýchto okolností neobstojí tvrdenie žalovanej, že účastníčkou tohto konania mala byť aj spoludlžníčka D. I., ktorá tiež uzavrela so žalovanou dohodu o zrážkach zo mzdy. 24.Odvolací súd preto potvrdil uznesenie vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy dohodnutej v Zmluve o úvere lepšia splátka z 9.3.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako vecne správne. Rovnako odvolací súd potvrdil i uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, aj keď zamestnávateľ žalobcu nie je stranou v spore. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením bolo možné nariadiť povinnosť niekomu inému, než účastníkovi vtedy, ak to bolo možné od neho spravodlivo žiadať. Civilný sporový poriadok vychádza z premisy, že neodkladným opatrením možno nariadiť povinnosť len „strane“, preto odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované a § 471 ods. 1 CSP, postupom podľa článku 4 ods. 2 CSP potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku. 25.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo všetkých výrokoch. 26.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 27.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).