Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/425/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7992899586 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7992899586.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne W. W., Z. N. H., B. X, zast. JUDr. Ladislavom Pirovitsom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Kráľovský Chlmec, Ľ. Štúra 29, proti žalovaným: 1/ G. J. a 2/ F. J., T. Z. N. H., I. XXX/X, zast. JUDr. Petrom Pandym, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Kráľovský Chlmec, Ľ. Kossutha č. 99, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 10C/791/1992-372 z 10.4.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a II., ktorým bolo žalobe vyhovené. P r i z n á v a žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom vo výroku I. uložil žalovaným povinnosť odstrániť oplotenie z vlnitého plechu pred domom žalobkyne č. súp. XXX stojaceho na parc. č. XXX O. N.T. H. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalovaným uložil povinnosť uviesť terén na pozemku parc. č. XXX/X F. B.. Č.. XXX O. N. H. do stavu ako pred rokom 1989, a to odstránením terénnej vrstvy navýšenej na uvedených pozemkoch od roku 1989, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. zastavil konanie o časti návrhu žalobkyne na uloženie povinnosti žalovaným odstrániť porasty a rastliny z pozemku priľahlého k domu žalobkyne, výrokom IV. v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne zamietol, a výrokom V. rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnom skončení konania v predmetnej veci. 2. Rozhodol tak o žalobe na ochranu vlastníckeho práva z dôvodu, že žalovaní, ktorí sú vlastníkmi susedných pozemkov, nevykonali na svojich pozemkoch úpravy a osadili predmety, ktoré žalobkyni bránia v riadnom užívaní nehnuteľností, ktorých je vlastníkom. 3. Vzhľadom na to, že žalobkyňa na pojednávaní 20.3.2015 vzala späť návrh v časti nároku, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným odstrániť porasty a rastliny z bezprostrednej blízkosti jej rodinného domu, nakoľko toho času sa na uvedenom mieste porasty a rastliny poškodzujúce jej rodinný dom už nenachádzajú, súd prvej inštancie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil. 4. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 126 ods. 1 OZ, § 127 ods. 1 OZ prihliadajúc na skutočnosť, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaní osadili v pozdĺžnom smere pred domom žalobkyne duplicitné oplotenie z vlnitého plechu, ktorého výška dosahuje takmer do výšky hornej časti okna rodinného domu žalobkyne v prednej časti tohto domu, že žalobkyňa má osadené oplotenie na tom istom mieste posunuté len asi o 30 cm smerom do svojho pozemku, uložil žalovaným odstrániť oplotenie z vlnitého plechu pred domom žalobkyne, nakoľko zistil, že toto oplotenie obmedzuje vzhľadom k svojej výške riadne užívanie rodinného domu žalobkyne v tom, že zatieňuje okno žalobkyne na jej rodinnom dome a aj vzhľadom k miestnym zvyklostiam esteticky narúša celkový priestor pred rodinným domom žalobkyne vytvorením ničím neodôvodnenej plechovej bariéry. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaných, že osadenie oplotenia z vlnitého plechu takých rozmerov a na takomto mieste zabezpečuje ich ochranu pred nedovoleným vnikaním osôb z pozemku žalobkyni na ich pozemok poukazujúc aj na skutočnosť, že žalovaní sami vyvrátili na pojednávaní 20.3.2015 toto tvrdenie, keď uviedli, že v ich neprítomnosti vo svojom dome zrejme iné osoby pomocou rebríka mali prekonať toto sporné oplotenie vstupom na ich pozemok. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaní sú presvedčení o prechode iných osôb na pozemok v časti osadenia plota pred domom žalobkyne, môžu sa domáhať voči žalobkyni, aby ona urobila vhodné opatrenia na zamedzenie takéhoto prechodu iných osôb. 5. Dospel k záveru, že tvrdenia žalovaných, že od roku 1989 nenavýšili terén na svojom pozemku a časti pozemku žalobkyne, na ktorej je osadená zadná stena rodinného domu žalobkyne, bolo vyvrátené dokumentáciou spisu Okresného národného výboru v Trebišove č.j. UP-446/1990-M ako aj spisu Mestského úradu v Kráľovskom Chlmci č. Č.J.: MsÚ-1254/1991 a č. V-515/89, z ktorých vyplynulo, že Mestský národný výbor v Kráľovskom Chlmci rozhodnutím z 19.2.1990 nariadil žalovaným odstrániť zeminu z časti pozemku priliehajúcej k primurovke rodinného domu žalobkyne a odvolanie žalovaných proti rozhodnutiu Mestského národného výboru Kráľovský Chlmec z 19.2.1990 bolo uvedeným rozhodnutím Okresného národného výboru v Trebišove zamietnuté. V tomto konaní bolo zistené, že žalovaní nahádzali zeminu na primurovku rodinného domu žalobkyne, preto Okresný národná výbor Trebišov uložil Mestskému národnému výboru v Kráľovskom Chlmci okamžite vydať rozhodnutie o zabezpečovacích prácach pre žalovaných, aby v krátkom termíne odstránili zeminu, ktorá sa nachádza na primurovke rodinného domu žalobkyne. Na uvedenom stave však nedošlo k žiadnej zmene ani po odvolaní žalovaných zo 16.3.1990. Keďže zo znaleckého posudku znalca R.. G. O. z odboru stavebníctvo - pozemné stavby a poruchy stavieb ako aj z výpovede tohto znalca bolo zistené, že zvýšenie pôvodného terénu navezením zeminy vo výške presahujúcej izoláciu môže mať za následok zmenu vodných pomerov v zemine a môže spôsobiť vlhnutie obvodového muriva rodinného domu žalobkyne, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných právnych ustanovení uložil žalovaným vykonať terénne úpravy na uvedených pozemkoch priliehajúcich k rodinnému domu žalobkyne tak, aby sa tento terén znížil na úroveň spred roka 1989, kedy došlo k navýšeniu tohto terénu. 6. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že toho času hrozí zo strany žalovaných opätovné osadenie konštrukcie plechového tienidla pred jej oknom osadeným do pozemku žalovaných, nakoľko toto tvrdenie nebolo ničím preukázané a ide iba o domnienku žalobkyne, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Takisto zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa domáhala, aby žalovaní vykonali opatrenia proti stekaniu povrchových vôd pod jej dom, poukazujúc na výrok, ktorým uložil žalovaným povinnosť vykonať terénne úpravy, ktoré majú napraviť stav spred roka 1989. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, aby okrem terénnych úprav, ktoré žalovaní vykonali pred rokom 1989, prípadne v období od roku 1989 akokoľvek inak zasahovali do pozemku a že aj iné zásahy spôsobovali zamokrenie rodinného domu žalobkyne. 7. Vzhľadom na povahu rozhodnutia a zložitosť výpočtu trov konania, ktoré trvá už 25 rokov s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania účastníkov bude rozhodnuté po právoplatnom skončení tohto konania. 8. Proti rozsudku vo výrokoch I, II, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené, v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko z odôvodnenia jednoznačne nevyplýva, z ktorých dôkazov súd vychádzal, ktoré dôkazy pokladal za vierohodné. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a žalobu v uvedenom rozsahu zamietol. Poukázali na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR, uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/37/2002, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v odôvodnení sa súd musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Poukázali na to, že oplotenie z vlnitého plechu nikdy nestálo pred domom žalobkyne č. s. XXX a nestálo na parc. č. XXX O. N. H., pretože stálo na ich pozemku (žalovaných) a to z bočnej strany domu, predmetný vlnitý plech bol odstránený, preto napadnutý rozsudok považujú za bezpredmetný. Výrok rozsudku II. považovali za nepreskúmateľný, pretože neexistuje žiadna záväzná dokumentácia stavu pozemku spred roku 1989, preto nie je možné určiť, akým spôsobom by bolo možné realizovať výrok súdu uvedený v napadnutom rozsudku. Poukazovali v tejto súvislosti na skutočnosť, že predmetný pozemok nie je vodorovný, rozdiel medzi prednou a zadnou časťou pozemku je viac ako jeden m, preto bolo nevyhnutné realizovať terénnu úpravu pozemku. Trvali na tom, že v žiadnom prípade nedochádza ich zavinením k zamokaniu základov a steny rodinného domu žalobkyne. 9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutom rozsahu a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Namietala, že tvrdenie žalovaných o tom, že oplotenie z vlnitého plechu nestálo pred jej domom, ale stálo na pozemku žalovaných, a to z bočnej strany domu, nie je v súlade so zisteným stavom, pričom miesto umiestnenia bolo iba jedným, nie jediným dôvodom uloženia povinnosti ho odstrániť, čo súd náležite odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Poukazovala na zásadu vzájomnosti, podľa ktorej ochrana práv vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere k ochrane, ktorá náleží právu vlastníka druhej veci. Mala za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zrozumiteľne odôvodňuje výrok I. a je z neho zrejmé, že podľa záveru súdu toto oplotenie obmedzuje vzhľadom k svojej výške riadne užívanie jej rodinného domu v tom, že zatieňuje jej okno na rodinnom dome a aj vzhľadom k miestnym zvyklostiam esteticky narúša celkový priestor pred rodinným domom vytvorením ničím neodôvodnenej plechovej bariéry. Aj výrok II. súdu prvej inštancie považovala za náležite a ústavne konformne odôvodnený, ktorý sa opieral o výsledky dokazovania. Konštatovanie žalovaných, že nie je žiadna záväzná dokumentácia stavu pozemku pred rokom 1989, preto nie je možné určiť, že presne akým spôsobom by bolo možné realizovať výrok súdu, nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom. Argumentáciu žalovaných týkajúcu sa výškového rozdielu pozemku považovala za určitú formu arogancie ako aj tvrdenie, že v žiadnom prípade nedochádza ich zavinením k zamokaniu základov a steny jej rodinného domu. Zdôrazňovala, že v súdnom spise sa nachádza záznam Výboru ľudovej kontroly ONV Trebišov zo šetrenia ňou podanej sťažnosti, v ktorom sa potvrdzuje vykonanie terénnych úprav a je konštatovaná potreba okamžitého vydania rozhodnutia o zabezpečovacích prácach, aby vo veľmi krátkom termíne odstránili zeminu, ktorá sa nachádza na primurovke a izolácii jej rodinného domu. Záväznou dokumentáciou stavu pozemku pred rokom 1989 je záväzná dokumentácia stavebného úradu o umiestnení stavby a o stavebnom povolení pre žalovaných. Výrok súdu je preto možné realizovať uvedením do pôvodného stavu a so zabezpečovacími prácami, ktoré vyplývajú aj z ustanovení OZ. Bola toho názoru, že ďalšou argumentáciou uvádzanou v odvolaní žalovaní potvrdzujú vykonanie terénnych úprav, a to tým spôsobom, že zvýšili hladinu terénu a voda preteká k jej domu, ale, že oni to nezavinili. Zdôraznila, že na strane 4 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podrobne a náležite odôvodnil aj druhý napadnutý výrok. V doplnení vyjadrenia k odvolaniu žalovaných uviedla, že žalovaní síce vlnitý plech spred jej okna po vynesení rozsudku odstránili, avšak nebola odstránená železná konštrukcia, na ktorej bol vlnitý plech prichytený a táto konštrukcia sa nachádza medzi bodom 1 a rohom jej rodinného domu, preto podľa nej by mali odstrániť aj konštrukciu, na ktorej bol umiestnený vlnitý plech, aby bol odvrátený nežiaduci stav. Zdôraznila, že ako to už konštatoval aj súd, hranicu dvoch parciel netvorí zadný múr jej rodinného domu, ale prebieha bodmi 1, 2, 3, 4, 5 tak ako je to zakreslené v prílohe znaleckého posudku V. N., pričom medzi bodom 1 a rohom jej rodinného domu žalovaní v 90-tych rokoch postavili železnú konštrukciu s vlnitým plechom na celej tejto vzdialenosti. 10. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaných bolo advokátovi žalovaných doručené 7.8.2015. 11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť. 12. Rozsudok v napadnutej časti je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.12.2016 o 9.30 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 7.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP. 14. Výroky rozsudku, ktorým v časti bolo konanie zastavené, v časti bola žaloba zamietnutá a v časti, ktorým bolo rozhodnuté, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, neboli napadnuté odvolaním, stali sa právoplatné (§ 367 ods. 2 CSP), preto nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu. 15. Žalovaný v odvolaní odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. a namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). 16. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP), ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú dané. 18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaných nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. Žalovaní v odvolaní v podstate namietajú iba dve skutočnosti, a to, že vlnitý plech bol odstránený a že neexistuje žiadna záväzná dokumentácia stavu pozemku pred rokom 1989, preto nie je možné určiť, akým spôsobom by bolo možné realizovať výrok rozsudku II. 20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaných odstrániť oplotenie z vlnitého plechu pred domom žalobkyne na zistení, že medzi účastníkmi nebola spornou skutočnosť, že žalovaní osadili v pozdĺžnom smere pred domom žalobkyne duplicitne oplotenie z vlnitého plechu, ktorého výška dosahuje takmer do výšky hornej časti okna rodinného domu žalobkyne v prednej časti tohto domu, a rovnako nebola spornou skutočnosť, že žalobkyňa má osadené oplotenie na tom istom mieste posunuté len asi o 30 cm smerom do svojho pozemku. Dôvodom, pre ktorý v tejto časti žalobe vyhovel, bolo zistenie, že toto oplotenie vzhľadom na výšku obmedzuje žalobkyňu v riadnom užívaní rodinného domu v tom, že zatieňuje okno žalobkyne, k vyhoveniu žalobe v tejto časti teda nedošlo z dôvodu, ktorý namietajú žalovaní, že oplotenie nikdy nestálo pred domom žalobkyne a nestálo na parc. č. XXX. Samotná skutočnosť, že vlnitý plech bol odstránený, sama o sebe nezakladá dôvod pre zmenu rozsudku v tejto napadnutej časti vzhľadom na to, že žalovaní nepopierajú, že neodstránili celé oplotenie z vlnitého plechu, ale odstránili iba vlnitý plech, t.j. časť oplotenia, preto nemožno prisvedčiť odvolacím dôvodom, že napadnutý výrok rozsudku I. je bezpredmetný. 21. Pri rozhodovaní o povinnosti žalovaných uviesť terén na pozemku parc. č. XXX/X F. B.. Č. XXX do stavu ako pred rokom 1989, súd vychádzal, ako je to zrejmé aj z odôvodnenia rozhodnutia, z dokumentácie spisu Okresného národného výboru v Trebišov č.j. ÚP-446/1990-M a spisu Mestského úradu v Kráľovskom Chlmci č. Č.j.: MsÚ-1254/1991 a č. V-515/89. Uvedený spisový materiál je súčasťou spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 10C/1181/1990, ktorý je pripojený k predmetnému spisu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 10C/1181/90 bola aj žaloba o odstránenie oplotenia z vlnitého plechu a povinnosti žalovaných uviesť terén na pozemku parc. č. XXX/X F. B.. Č.. XXX do stavu ako pred rokom 1989 a uznesením č.k. 10C/1181/90-65 zo 16.4.1992 predmetné nároky boli vylúčené na samostatné konanie, vedené t.č. na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 10C/791/1992. Súd prvej inštancie svoj záver o dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku, o ktorom rozhodol výrokom II., t.j. o navýšení terénnej vrstvy na pozemkoch parc. č. XXX/X F. XXX mal preukázanú aj závermi znaleckého posudku znalca R.. G. O. z odboru stavebníctva, pozemné stavby a poruchy stavieb č. 7/2002 a výpovede znalca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. 22. S týmito závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku. Neobstojí odvolacia námietka žalovaných, že nie je možné určiť ako možno realizovať výrok rozsudku, ktorým im bola uložená povinnosť uviesť terén na pozemku parc. č. XXX/X F. B.. Č.. XXX do pôvodného stavuj, t.j. do stavu pred rokom 1989, nakoľko v spise, resp. pripojenom spise sp.zn. 10C/1181/1990 sa nachádzajú dokumenty, z ktorých je možné zistiť aký bol stav na pozemku parc. č. XXX/X F. XXX pred rokom 1989, kedy došlo konaním žalovaných k navýšeniu terénu, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. 23. Zo všetkých uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vecne správne. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).