Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/84/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200776 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014200776.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: U. A., bytom U. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Dráčová, Advokátska kancelária so sídlom Čajakova 7, Bratislava, proti žalovanému: Obec Č.B., W. XX, Č., zastúpená advokátom: Doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., so sídlom Južná trieda 1, Košice, proti n e č i n n o s t i orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Súd u k l a d á žalovanému - Obec Č., aby v začatom konaní vo veci č. 147/2010 v spojenom územnom a stavebnom konaní, v lehote 3 mesiacov vo veci konal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : 1. Podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému konať a rozhodnúť v spojenom stavebnom a územnom konaní vedenom u neho pod č. 147/2010, v lehote troch dní. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 2. V žalobe uviedol, že 19.03.2010 podal žiadosť o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na pozemku v jeho vlastníctve zapísanom v KN ako parcela registra „C“, č. XXXX/XX a XXXX/ XXX katastrálne územie Č.B., ktoré konanie bolo evidované pod č. 108/2010. Došlo k prerušeniu tohto konania z dôvodu, aby odstránil nedostatky, ktoré mu boli vytýkané a od 12.05.2010 obec eviduje jeho novú žiadosť o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu ako spojené územné a stavebné konanie pod č. 147/2010. Žalovaný dňa 28.06.2010 prerušil spojené územné konanie a stavebné konanie, ale toto rozhodnutie bolo zrušené Krajským stavebným úradom v Košiciach dňa 07.12.2010. Podal žiadosť o prešetrenie postupu obce okrem iného aj upozornením na porušovanie jeho práv NKÚ dňa 06.07.2010, ktorý listom zo 14.07.2010 ho odkázal na Krajský úrad životného prostredia v Košiciach. Žiadosť zaslal Krajskému stavebnému úradu v Košiciach, ktorú považoval za sťažnosť proti nečinnosti. Správny orgán ju vyhodnotil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a rozhodnutím zo dňa 07.12.2010 č. 2010/00836 vydal rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie o prerušení konania. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalovaný a jeden sused, a tak Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky 03.03.2011 č. 2011/2930/ V-214-1 zamietol odvolanie a potvrdil napadnuté rozhodnutie. Následne žalovaný v marci 2012 zastavil konanie po predchádzajúcom ústnom pojednávaní a prerušení konania, na ktorom sa zistilo nadzemné elektrické vedenie a neaktuálnosť potvrdení. Žalovaný dňa 06.08.2012 pod č. 147/2010-4 oznámil začatie spojeného územného a stavebného konania a dňa 15.11.2012 opäť prerušuje konanie s tým, že v danej lokalite prebieha súdne konanie v tej istej otázke. 3. Po tom sa žalobca obrátil na príslušnú prokuratúru, ktorá jeho podnet prijala a dňa 25.04.2013 vydala protest proti rozhodnutiu o prerušení konania a navrhla ho obci zrušiť ako nezákonné. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím z 24.07.2013 č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutie zrušil, žalovanému prikázal vo veci konať. Žalovaný však vo veci naďalej nekonal, nakoľko sa chystal nový územný plán, v ktorom chce v danom území zmeny a zistilo sa posunutie existujúcej miestnej komunikácie v realite oproti jej zakresleniu v katastrálnej mape. 4. Na základe uvedeného má za to, že týmto ďalším nekonaním žalovaný porušil právny poriadok a to tak ustanovenia stavebného zákona, ako aj ustanovenia Správneho poriadku a tiež aj pokyny vyplývajúce z rozhodnutia OÚ-KE-ObU-KE-OVBP2-2013/00571 z 24.07.2013, ktorým mu prikázal pokračovať v konaní. Má za to, že využil všetky právne prostriedky na odvrátenie nečinnosti. 5. Na súdnom pojednávaní 08.02.2017 žalobca uviedol, že žalovaný vo veci vydania stavebného povolenia neurobil žiaden úkon, teda vo veci až doposiaľ nekoná. Trvá na podanej žalobe, ako aj všetkých podaniach, ktoré boli adresované či už krajskému súdu, resp. Ústavnému súdu Slovenskej republiky a zároveň odkázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 250/2016-28 zo dňa 13. septembra 2016. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že v predmetnom konaní neporušil hrubým spôsobom Stavebný zákon, ale naopak sa dlhodobo snažil vec v danej lokalite, t. j. ulice O. Q. Č. riešiť a vyriešiť. Teda vo veci konal a nemožno hovoriť o jeho nečinnosti. 7. V ďalšej časti písomného vyjadrenia popísal ako postupoval vo veci od podania žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia zo dňa 19.03.2010. Uviedol, že konanie už bolo raz zastavené, následne konanie bolo prerušované aj z dôvodu rôznych podaní žalobcu na správne orgány. Spis sa častejšie nachádzal u týchto orgánov, ktorí prešetrovali podania žalobcu a má za to, že z jeho strany ide o účelové konanie so snahou opakovane sa sťažovať a predkladať rôzne námietky, pričom do dnešného dňa vôbec nie je možné rozhodnúť. 8. Na súdnom pojednávaní dňa 08.02.2017 zotrval na svojom stanovisku a poukazoval na to, že skutočne administratívny spis často v dôsledku rôznych podaní - sťažností žalobcu na rôzne správne orgány sa nachádzal mimo jeho dosah. Aj v súčasnosti sa administratívny spis na žiadosť nachádza na Okresnom súde Bratislava I a je pripojený k spisu sp. zn. 12C/18/2014 a podľa jeho vedomosti administratívny spis spolu so spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 12C/18/2014 sa nachádza od 02.12.2016 v dôsledku odvolania na Krajskom súde v Bratislave a to konkrétne vo veci pod sp. zn. 3Co/363/2016. 9. Žaloba v tejto veci Krajskému súdu v Košiciach bola doručená dňa 08.07.2014. 10. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a dňom 30.06.2016 stratil účinnosť zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien. 11. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 13. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom konaní. 14. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale do 30.06.2016 vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté, preto v tomto konaní sa bude pokračovať podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. 15. V danej veci už raz rozhodol Krajský súd v Košiciach a to uznesením č. k. 6S/84/2014-95 z 11.06.2015, ktorým žalobu podľa § 250t ods. 4 O.s.p. ako neprípustnú zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by v danej veci vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis ohľadne nečinnosti správneho orgánu, lebo po tom, čo bolo rozhodnutie ObU-KE-OVBP2-2013/00577 z 24.07.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o prerušení konania a uložené žalovanému vo veci konať, žalobca žiadnym spôsobom ani u žiadneho správneho orgánu sa odvtedy nedomáhal prešetrenia nečinnosti žalovaného. 16. Z obsahu podaní žalobcu, vyjadrenia žalovaného, ako aj z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že od rozhodnutia ObU-KE-OVBP2-2013/00571 z 24.07.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o prerušení konania a uložené žalovanému vo veci konať, žalobca žiadnym spôsobom a ani u žiadneho správneho orgánu sa od vtedy nedomáhal prešetrenia nečinnosti žalovaného. 17. Žalobca Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 10.09.2015 doručil sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/84/2014-95 z 11. júna 2015. 18. Nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 250/2016-28 zo dňa 13.09.2016 rozhodol tak, že základné právo U. A. na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/84/2014-95 z 11. júna 2015 porušené boli. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/84/2014-95 z 11. júna 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť U. A. trovy konania v sume 448,02 Eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Dráčovej. Vo zvyšnej časti sťažnosti U. A. nevyhovuje. 19. V odôvodnení Nálezu Ústavný súd uviedol: „Podstatou právneho záveru krajského súdu bolo konštatovanie, že od rozhodnutia ObU-KE-OVBP2-2013/00571 z 24.07.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o prerušení konania a uložené odporcovi vo veci konať, navrhovateľ žiadnym spôsobom a ani u žiadneho správneho orgánu sa od vtedy nedomáhal prešetrenia nečinnosti odporcu. Krajský súd teda netvrdí, že by sťažovateľ vôbec nevyužil prostriedky ochrany pred bezdôvodnou nečinnosťou odporcu. Podľa jeho názoru ich mal využiť po poslednom procesnom úkone nadriadeného orgánu, ktorý materializoval prvok ochrany pred nečinnosťou (nadriadený orgán jednak zrušil rozhodnutie o prerušení konania a súčasne prikázal odporcovi vo veci konať). 20. Takýto právny názor na výklad a uplatňovanie § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je s ohľadom na okolnosti prípadu v rozpore so základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu. 21. Zákon osobe, ktorá sa cíti dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch nečinnosťou správneho orgánu nepredpisuje kedy a za akých okolností je povinná pred podaním návrhu súdu prostriedok nápravy použiť. Je tak vecou súdu konajúceho o návrhu na ochranu proti nečinnosti, aby s ohľadom na skutkové črty prípadu splnenie podmienky podľa § 250t ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku posúdil. 22. Z vyžiadaného spisovému materiálu krajského súdu vyplýva, že sťažovateľom žalované konanie u odporcu (stavebný úrad) zaznamenalo obdobia pasivity z dôvodu častého rozhodovania o procesných otázkach. 23. Odporca rozhodnutím č. 147/2010 z 28. júna 2010 prerušil správne konanie „z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky“. Na základe žiadosti sťažovateľa krajský stavebný úrad v mimo odvolacom prieskume rozhodnutie č. 2010/00836 zo 07. decembra 2010 rozhodnutie odporcu o prerušení konania zrušil pre rozpor so zákonom. 24. Odporca rozhodnutím č. 147/2010-3 zo 06. marca 2012 konanie o žiadosti sťažovateľa o povolenie na stavbu rodinného domu zastavil, pretože „návrh nebol navrhovateľom v uvedenej lehote doplnený dokladom, ktorým by preukázal preloženú prípojku v záujmovom území“. Na základe odvolania sťažovateľa krajský stavebný úrad rozhodnutím č. 2012/00483 z 21. mája 2012 zastavovacie rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, keď po preštudovaní spisového materiálu odporcu zistil, že „stavebný úrad bez vyhodnotenia obsahu a relevancie U. A. doložených dokladov dňa 12.01.2012 a v konečnom dôsledku bez vyhodnotenia dokladov predložených k žiadosti zo dňa 12.05.2010 a celkového stavu konania odo dňa 03.05.2011, kedy sa uskutočnilo posledné pojednávanie vo veci, t. j. bez toho, aby bol postupoval v konaní podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, t. j. aby zistil presne a úplne skutočný stav veci a bez toho, aby dal možnosť účastníkom konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie... dňa 06.03.2012 vydal napadnuté rozhodnutie...“. 25. Odporca rozhodnutím č. k. 147/2010-4 z 15. novembra 2012 prerušil predmetné správne konanie „z dôvodu konania o predbežnej otázke - súdneho konania o odstránenie stavby vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn.: 8C/214/2011“. Na základe podnetu sťažovateľa podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie proti rozhodnutiu o prerušení konania protest sp. zn. Pd 156/12 z 25. apríla 2013. Keďže protestu odporca nevyhovel, po predložení veci nadriadenému orgánu Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 z 24. júla 2013 protestu prokurátora vyhovel a zrušil rozhodnutie odporcu o prerušení konania, lebo „je evidentné, že predmet súdneho sporu, vedeného na Okresnom súde Košice - okolie, pod sp. zn. 8C/214/2011 nijako nesúvisí s konaním stavebného úradu na základe žiadosti U. A....“. 26. Z príloh sťažnosti ústavný súd rovnako zistil, že sťažovateľ sa 14. novembra 2011 obrátil na krajský stavebný úrad podaním označeným ako „Žiadosť o prešetrenie nečinnosti stavebného úradu“, na základe čoho krajský stavebný úrad doručil 23. januára 2012 odporcovi „Upozornenie na dodržiavanie ustanovenia § 35 ods. 2 v spojení s ustanovením § 60 ods. 1 Stavebného zákona a § 29 Správneho poriadku“. V ňom zdôraznil, že „stavebný úrad relevantne prerušil vedené konanie až cca sedem mesiacov po ústnom konaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.05.2011“, a upozornil odporcu, že „je povinný, bezprostredne po pominutí prekážok v predmetnom spojenom konaní, pokračovať v tomto konaní... a meritórne rozhodnúť vo veci, za dodržania lehoty na rozhodnutie...“. Fotokópia tohto upozornenia sa nachádza aj v spisovom materiáli krajského súdu - bola predložená ako príloha podania sťažovateľa doručeného krajskému súdu 21. októbra 2014 (č. l. 60). 27. K rekapitulovaným prípadom procesných rozhodnutí odporcu (prerušenie konania, zastavenie konania) ústavný súd uvádza, že nielen nečinnosť správneho orgánu, ale aj rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má za následok jeho procesnú pasivitu, dopadá na základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov u osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, pretože odďaľuje dosiahnutie stavu právnej istoty o právnom nároku, o ktorý v správnom konaní ide. To je podstatné východisko interpretácie § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (aj v súčasnosti už účinného § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Súdny správny poriadok), keďže je diktované ústavne garantovaným základným právom (článok 48 ods. 2 v spojení s článkom 152 ods. 4 ústavy). 28. Ústavný súd však tento právny názor neformuluje preto, aby zaujímal stanovisko k meritórnej otázke tvoriacej predmet sťažovateľom požadovanej súdnej ochrany pred krajským súdom, teda k otázke, či odporca bol skutočne v konaní bezdôvodne nečinný. Ústavný súd mieni zdôrazniť, že aj prostriedky, ktoré v prípadoch takýchto procesných rozhodnutí účastník správneho konania použije na účel ich zrušenia, a tým dosiahnutia ďalšieho pokračovania správneho orgánu v konaní, môžu v okolnostiach konkrétneho prípadu predstavovať prostriedky, ktoré má na mysli § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 29. Sťažovateľ sa dvakrát úspešne bránil proti prerušeniu konania a raz proti zastaveniu konania, teda proti procesným rozhodnutiam, ktoré viedli k pasivite odporcu. Navyše, bez zreteľa na to, či sťažovateľovo podanie zo 14. novembra 2011 spĺňalo všetky formálne náležitosti sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) a či bolo adresované príslušnému orgánu, niet pochýb, že sa ním sťažovateľovi podarilo dosiahnuť príkaz nadriadeného orgánu, aby odporca vo veci konal. 30. Pri sumarizovaných okolnostiach prípadu nebolo už podľa názoru ústavného súdu potrebné vyžadovať od sťažovateľa ďalšie využívanie prostriedkov nápravy tak, ako to formuloval krajský súd. Sťažovateľ jednoznačne preukázal relevantnú procesnú aktivitu smerujúcu k ochrane jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v začatom stavebnom konaní. Takáto aktivita je podstatou podmienky prípustnosti návrhu podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Preto úlohou krajského súdu bolo pristúpiť k meritórnemu prejednaniu sťažovateľovho návrhu, teda k preskúmaniu, či napriek využitým prostriedkom nápravy je odporca naďalej v konaní nečinný. Namiesto toho však krajský súd zamietol návrh ako neprípustný, čím neposkytol súdnu ochranu v kvalite, v akej ju vyžaduje základné právo sťažovateľa zaručené článkom 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu bolo uznesením krajského súdu č. k. 6S/84/2014-95 z 11. júna 2015 porušené (bod 1 výroku tohto nálezu). 31. Ústavný súd vo vzťahu k článku 46 ods. 1 ústavy a článku 6 ods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v článku 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07). Preto, keďže ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu napadnutým uznesením krajského súdu, bolo potrebné vysloviť i porušenie sťažovateľovho práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného článkom 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). 32. Podľa článku 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... . Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením. 33. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne konanie, bolo namieste využitie právomoci podľa článku 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 6S/84/2014-95 z 11. júna 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu). 34. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu. 35. Po vrátení veci bude potrebné, aby krajský súd opätovne prejednal návrh sťažovateľa podaný podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku 08. júla 2014 a rozhodol o ňom už v režime Správneho súdneho poriadku (§ 491 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku). Pritom jeho úlohou pri vyhodnocovaní splnenia podmienok prípustnosti návrhu sťažovateľa bude dôsledne vychádzať z právneho názoru ústavného súdu, podľa ktorého právne prostriedky využité sťažovateľom v žalovanom stavebnom konaní boli (aj s ohľadom na výsledky, ku ktorým viedli) spôsobilé chrániť základné práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov. Uvedený záver platí aj s ohľadom na § 244 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, keďže sťažovateľ využil podnet prokurátora proti rozhodnutiu o prerušení stavebného konania a jeho žiadosť zo 14. novembra 2011 svojím obsahom mala charakter sťažnosti (§ 3 ods. 2 zákona o sťažnostiach). Na podklade tohto záveru potom krajský súd nemôže zamietnuť návrh sťažovateľa len pre nevyužitie ďalších prostriedkov nápravy v období od júla 2013 (rozhodnutie nadriadeného orgánu č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 z 24. júla 2013) a musí pristúpiť k vecnému posúdeniu a rozhodnutiu o kvalite postupu odporcu v stavebnom konaní“. 36. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 37. Podľa § 243 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46. 38. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 39. Podľa § 248 SSP ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. 40. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 41. Podľa § 250 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie. Opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. 42. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vo výroku uznesenia podľa ods. 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1 uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. 43. Podľa § 251 ods. 1 SSP ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. 44. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví. 45. Z obsahu súdneho spisu, ako aj zo samotného odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu č. III. ÚS 250/2016-28 zo dňa 13.09.2016 jednoznačne vyplýva, že žalobca 19.03.2010 podal žiadosť o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na pozemku v jeho vlastníctve, zapísanom v KN ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX a a XXXX/XXX katastrálne územie Č.. Žalovaný rozhodnutím č. 147/2010 28.06.2010 prerušil správne konanie z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky a na základe žiadosti žalobcu krajský stavebný úrad v mimo odvolacom prieskume rozhodnutím č. 2010/00836 zo 07.12.2010 rozhodnutie žalovaného o prerušení konania zrušil pre rozpor so zákonom. Žalovaný potom rozhodnutím č. 147/2010-3 zo 06.03.2012 konanie o žiadosti žalobcu o povolenie na stavbu rodinného domu zastavil preto, že nedoplnil svoj návrh o stavebné povolenie dokladmi, ktorými by preukázal preloženú prípojku v záujmovom území. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie a krajský stavebný úrad rozhodnutím č. 2012/00483 z 21.05.2012 rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne žalovaný rozhodnutím č. k. 147/2010-4 z 15.11.2012 prerušil konanie z dôvodu konania o predbežnom konaní, t. j. v dôsledku vedenia súdneho konania o odstránenie stavby pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 8C/214/2011. Žalobca potom podal podnet na Okresnú prokuratúru Košice - okolie proti rozhodnutiu o prerušení konania a prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie podal vo veci protest pod sp. zn. Pd 156/12 z 25.04.2013, ale žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a vec predložil nadriadenému orgánu Obvodnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 z 24.07.2013 protestu prokurátora vyhovel, zrušil rozhodnutie žalovaného o prerušení konania, lebo je evidentné, že predmet súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 8C/214/2011 nijako nesúvisí s konaním stavebného úradu na základe žiadosti žalobcu. Žalobca podaním zo 14.11.2011 sa obrátil aj na krajský stavebný úrad, ktoré označil ako žiadosť o prešetrenie nečinnosti stavebného úradu, na základe čoho krajský úrad doručil 23.01.2012 žalobcovi upozornenie na dodržiavanie ustanovenia § 35 ods. 2 v spojení s § 60 ods. 1 Stavebného zákona a § 29 Správneho poriadku, pričom zdôraznil, že stavebný úrad relevantne prerušil stavebné konanie až cca sedem mesiacov po ústnom konaní, ktoré sa uskutočnilo 03.05.2011 a zároveň ho upozornil, že je povinný bezprostredne po pominutí prekážok v predmetnom spojenom konaní pokračovať a meritórne rozhodnúť vo veci za dodržania lehoty na rozhodnutie. Žalovaný napriek tomu, že mu bolo uložené, aby vo veci riadne konal a rozhodol, vo veci riadne, resp. vôbec nekonal, pričom poukazoval na to, že vo veci nemohol konať aj z toho dôvodu, že v dôsledku rôznych podaní - sťažností žalobcu administratívny spis a to originál bol predkladaný tým správnym orgánom, resp. orgánom, na ktoré podával žalobca podnety - sťažností a aj v súčasnosti administratívny spis - originálny nemá k dispozícii, nakoľko tento na žiadosť Okresného súdu Bratislava I mu bol zaslaný do spisu, ktorý sa vedie pod sp. zn. 12C/18/2014 a podľa jeho vedomosti v súčasnosti tento spis spolu aj s administratívnym spisom sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave v dôsledku odvolania a to v spise, ktorý je vedený pod sp. zn. 3Co/363/2016. Žalovaný iný dôvod ako ten, že administratívny spis dlhé obdobie nemá k dispozícii, prečo nemohol vo veci konať neuviedol. 46. Krajský súd viazaný názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v Náleze č. k. III. ÚS 250/2016-28 z 13.09.2016 konštatuje, že žalobca sa dvakrát úspešne bránil proti prerušeniu konania a raz proti zastaveniu konania, teda proti procesným rozhodnutiam, ktoré viedli k pasivite žalovaného už nebolo potrebné, aby žalobca uplatňoval ďalšie využívanie prostriedkov nápravy a to ani od rozhodnutia Obvodného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 z 24.07.2013, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora bolo zrušené rozhodnutie žalovaného o prerušení konania a bolo mu uložené, aby vo veci ďalej riadne konal, no žalovaný napriek tomu vo veci ďalej riadne nekonal, krajský súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu boli splnené všetky podmienky, úspešne vyčerpal prostriedky na nápravu nečinnosti, ktoré boli stanovené v ustanovení § 250t ods. 1 O.s.p. a vyplývajú aj z § 244 ods. 1 SSP, aby vec mohla byť meritórne prejednaná. 47. Pretože žalobca prvú žiadosť o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu podal 19.03.2010 a v dôsledku odstránenia nedostatkov od 12.05.2010 žalovaný eviduje novú žiadosť žalobcu o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu ako spojené územné a stavebné konanie pod č. 147/2010, uplynulo už viac ako šesť rokov a žalovaný okrem toho, že vo veci vydal procesné rozhodnutia a to dvakrát o prerušení konania a raz zastavil konanie, proti ktorým sa žalobca úspešne bránil a ich výsledkom bolo zrušenie týchto procesných rozhodnutí s uložením povinnosti vo veci riadne konať, žalovaný ďalej vo veci riadne nekonal a nevydal ani žiadne ďalšie rozhodnutie, či už procesné, ako aj vo veci samej. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že vo veci nemohol viac ako šesť rokov riadne konať a to predovšetkým z viny samotného žalobcu, pretože tento vo veci spojeného územného a stavebného konania pod č. 147/2010 podával opakované podnety - sťažností, z ktorého dôvodu originál administratívneho spisu bol predkladaný správnym orgánom, na ktoré sa so sťažnosťami žalobca obracal, a preto nemohol vo veci konať, ako aj ostatné jeho tvrdenie, že na žiadosť Okresného súdu v Bratislave I z 03.12.2015 mu zaslal originál administratívneho spisu k ich spisu sp. zn. 12C/18/2014 a doposiaľ administratívny spis mu vrátený nebol. Krajský súd zastáva názor, že nič nebránilo žalovanému, ak boli podané zo strany žalobcu sťažností vo veci vedenia spojeného územného a stavebného konania pod č. 147/2010 a administratívny spis bol zasielaný správnym orgánom na vybavenie sťažností, aby tieto správne orgány osobitne neupozornil, že vo veci nie je vydané rozhodnutie, resp. nevyžiadal si skôr od týchto správnych orgánov administratívny spis, prípadne mohol so správnymi orgánmi, ktorým predkladal administratívny spis za účelom vybavenia sťažnosti žalobcu zaslať fotokópiu administratívneho spisu, ktorú by overil. Nemôže ísť na vrub žalobcu, ktorý od podania novej žiadosti o stavebné povolenie, ktoré je spojené s územným rozhodnutím, t. j. od 12.05.2010 doposiaľ nedostal rozhodnutie vo veci okrem už spomínaných procesných rozhodnutí, ktoré na základe sťažnosti žalobcu boli zrušené a bolo žalovanému uložené vo veci riadne konať. Bolo predovšetkým vecou žalovaného, aby sám vykonal v danej veci také opatrenia, aby administratívny spis, keďže doposiaľ nebolo vo veci rozhodnuté mal k dispozícii a mohol rozhodnúť o žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia, ktoré bolo spojené s územným rozhodnutím. Žalovanému ani teraz nič nebráni vyžiadať si administratívny spis z Krajského súdu v Bratislave, ktorý má byť pripojený k spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 12C/18/2014, ktorý je u nich v dôsledku odvolania vedený pod sp. zn. 3Co/363/2016. Napokon žalovanému nič nebránilo vo veci konať a rozhodnúť už po tom, keď mu administratívny spis bol vracaný správnymi orgánmi po vybavení sťažnosti. 48. Na základe uvedených skutočností súd žalobu považuje za dôvodnú, preto v súlade s ustanovením § 250 SSP vo výroku uznesenia uložil povinnosť žalovanému - Obec Č., aby v začatom konaní vo veci č. 147/2010 v spojenom územnom a stavebnom konaní v lehote troch mesiacov vo veci konal a vydal rozhodnutie. Krajský súd pri uložení lehoty v najdlhšej lehote, akú umožňuje ustanovenie § 250 ods. 2 SSP zohľadnil skutočnosť, že v súčasnosti administratívny spis žalovaný nemá k dispozícii, tento je pripojený k spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 12C/18/2014, ktorý v súčasnosti sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave, teda aby mal možnosť zadovážiť si vrátenie administratívneho spisu a v prípade, že je potrebné zadovážiť nejaké listinné podklady pre rozhodnutie, nebol zo strany súdu šikanovaný, ale aby v takto určenej lehote mohol vo veci konať, ako aj vydať rozhodnutie. 49. Zároveň krajský súd poukazuje na ustanovenie § 250 SSP, z ktorého vyplýva, že ak žalovaný v určenej lehote bezdôvodne nebude vo veci konať a nevydá rozhodnutie, bude mu môcť súd aj bez návrhu uložiť pokutu. 50. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1 SSP žalovaný je povinný krajskému súdu - správnemu súdu v stanovenej lehote dokedy má vo veci konať a rozhodnúť, t. j. troch mesiacov, doručil súdu aj vydané rozhodnutie. Až vtedy, keď žalovaný krajskému súdu preukáže odstránenie nečinnosti, bude môcť krajský súd konanie o nečinnosti uznesením zastaviť a zároveň v ňom aj rozhodne o trovách konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a) SSP).