Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/119/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201321 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014201321.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Z.. Š. U., bytom E., Z. X, zast. advokátskou kanceláriou Brostl & Čentík, s. r. o., Košice, Rázusova 1, za účasti účastníkov: 1. P.. Q. C., bytom E., Z. X, 2. O. C., bytom E., Z. X, 3. Z.. B. E., bytom E., Z. X, 4. P.. Z. E., bytom E., D. XX, 5. G. N., bytom E., Z. X, 6. P.. C. N., bytom E., Z. X, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 08. 2014 č. OU-KE-OCDPK-2014/024748/8/KHD, takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím špecifikovanom v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 02. 0. 2014 č. A/2014/02367-2, ktorým bolo podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej stavebný zákon) nariadené žalobcovi odstránenie stavby „terénneho prístupového chodníka“ na pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z. s tým, že pre odstránenie stavby boli podľa § 90 stavebného zákona a § 25 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, určené podmienky špecifikované v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. 2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe podnetov P.. Z. E., vlastníka bytu Č.. X H. Z. X N. E., ktoré boli doručené stavebnému úradu dňa 05. 11. 2013 a 12. 06. 2013, a ktorými žiadal stavebný úrad o preverenie skutočností k stavebnej činnosti realizovanej bez stavebného povolenia, ako aj bez súhlasu ďalších vlastníkov dotknutého pozemku, správny orgán prvého stupňa vykonal dňa 04. 07. 2013 štátny stavebný dohľad na Z. V. N. E., kde boli prizvaní všetci vlastníci dotknutého pozemku. Na miestnom šetrení a miestnou ohliadkou v rámci štátneho stavebného dohľadu bola zistená prebiehajúca stavebná činnosť na terénnom prístupovom chodníku dĺžky cca 30 m, šírky cca 1,20 m, konštrukčnej skladby - betónová dlažba na betónovom podklade pri bytovom dome v Košiciach na Mengusovskej ulici č. 6 tak, ako to bolo premietnuté v zápisnici z miestneho šetrenia zo dňa 04. 07. 2013 č. A/2013/16068-5. Vlastným šetrením stavebný úrad zistil, že stavba terénneho prístupového chodníka je postavená na pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z., ktorá je vedená na LV č. XXXXX a je v podielovom vlastníctve 8 spoluvlastníkov. Stavebníkom tohto chodníka bol žalobca, čo bolo potvrdené do zápisnice. Špeciálny stavebný úrad na danú stavbu nevydal žiadne stavebné povolenie, hoci podľa rozsahu stavebných prác si táto stavba vyžaduje vydanie stavebného povolenia. Keďže táto stavba bola postavená bez stavebného povolenia, stavebný úrad dňa 23. 10. 2013 listom č. A/2013/21348-1 oznámil vlastníkovi stavby - žalobcovi, že začína z vlastného podnetu podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby, resp. konanie o jej odstránení podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. Vlastník stavby bol vyzvaný, aby v lehote 6 mesiacov od doručenia výzvy predložil špeciálnemu stavebnému úradu doklady o tom, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Vlastník stavby mal doložiť doklady v zmysle výzvy na predloženie dokladov pre konanie vedené podľa § 88a stavebného zákona. Zároveň bol upozornený na to, že ak požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na jeho podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Predmetom konania bol terénny prístupový chodník, ktorý prekleňuje výškový rozdiel cca 3 metre od ulice Z. do dvora bytového domu. Lehota na predloženie požadovaných dokladov márne uplynula 30. 04. 2014, čím bolo naplnené ust. § 88a ods. 2 stavebného zákona. Preto bolo špeciálnym stavebným úradom nariadené vlastníkovi stavby jej odstránenie tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 3. Účastník konania svoje odvolanie, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odôvodnil tým, že na terénnom prístupovom chodníku, ktorý podľa jeho názoru nevyhovoval podmienkam bezpečnosti, sa v roku 2013 vykonali udržiavacie práce (§ 16 ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb.) a stavebné povolenie ani ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu sa nevyžaduje. Ďalej uviedol, že na udržiavacích prácach terénneho prístupového chodníka sa spoluvlastníci pozemku finančne nepodieľali, do ich práv sa preto nezasiahlo a súčasný stav nie je v rozpore s verejným záujmom. Z dôvodu, že ide o viacerých účastníkov konania, špeciálny stavebný úrad upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a zároveň ich vyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu proti rozhodnutiu podanému žalobcom. 4. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal obsah predloženého spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia a dôvody odvolania a zistil, že prvostupňový správny orgán vyžiadal od stavebníka - žalobcu vo výzve zo dňa 13. 10. 2013 predloženie dokladov potrebných k dodatočnému povoleniu terénneho prístupového chodníka v zmysle § 88a stavebného zákona. 5. Prvostupňový stavebný úrad rozhodol po miestnej ohliadke, že na predmetný terénny prístupový chodník podľa rozsahu stavebných prác malo byť vydané stavebné povolenie. Z dôvodu objasnenia realizovaných stavebných prác terénneho prístupového chodníka na predmetnom pozemku zvolal odvolací orgán miestnu ohliadku na deň 07. 08. 2014, z ktorej bola spísaná zápisnica, ktorej súčasťou boli doložené stanoviská účastníkov konania a z tejto bola spracovaná aj fotodokumentácia. Odvolací orgán na miestnej ohliadke zistil, že predmetný prístupový chodník bol vedený v pôvodnej trase, ale výškovo navýšený oproti pôvodnému chodníku. Hlavný vstup do objektu bol zvýšený cca o 1 metra od pôvodného chodníka. Podľa vyjadrenia spoluvlastníkov pozemku vplyvom zlého spádovania sklonu chodníka smerom k hlavnému vstupu do objektu v období dažďov dochádza k zatekaniu a podmáčaniu pivničných priestorov. Z bezpečnostného hľadiska pri chodisku chýba zábradlie, čím môže dôjsť k úrazu a pádu. Šírka schodiskového stupňa je väčšia a nie je prispôsobená na krokový rytmus. Prvostupňový orgán trval na svojom postupe v konaní o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby, pretože postupoval podľa stavebného zákona. 6. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 13. 08. 2014 uviedol, že bezpečnostné zábradlie bude osadené v dohľadnej dobe, sklon chodníka bude opravený, vlhnutie hlavnej stavby bolo dlhodobé už aj pred realizáciou chodníka a v súčasnosti sa rieši spádovanie chodníka, ktoré zabráni vniknutiu povrchovej vody do zrážok, dlhodobé vlhnutie múrov vzlínavosťou spodnej vody je nutné riešiť drenážou, čo je súčasťou komplexnej obnovy bytového domu, ktorej bránia spoluvlastníci, pôvodný chodník nevyhovoval z bezpečnostných dôvodov. Preto zotrval na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil. 7. Dňa 15. 08. 2014 bolo stavebníkom zaslané mailom doplnené vyjadrenie, v ktorom žalobca uviedol, že predmetný chodník, konkrétne jeho časť pred vstupom do bytového domu je vyspádovaná správne, kvôli bezbariérovému vstupu sa nachádza v rovnakej výške ako časť schodiska za vstupnými dverami a k zatekaniu zrážkovej vody dochádza z dôvodu havarijného stavu vstupných dverí, ako aj odstránenia protidažďovej striešky pred vstupom do domu. Uvedené príčiny budú odstránené komplexnou obnovou bytového domu akonáhle jej vlastníci bytov č. 4 a 5 prestanú brániť. 8. Odvolací orgán skonštatoval, že na zrealizované stavebné práce na stavbe terénneho prístupového chodníka na pozemku parc. č. 6224/167 v k. ú. Severné mesto bolo potrebné v súlade s § 16 ods. 1 cestného zákona a § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie. Podľa jeho názoru teda správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď v prípade nepredloženia podkladov na základe predchádzajúcej výzvy nariadil odstránenie stavby v súlade s § 88a ods. 2 stavebného zákona. Odvolací orgán dospel k názoru, že predmetným terénnym chodníkom nedošlo k zmene šírkového usporiadania, ani k zmene smerového priebehu trasy, ale došlo k zmene výškového priebehu trasy, k zmene počtu stupňov a ich šírky, sklonu schodiska. Stavebník teda okrem údržby stavby menil stavbu, pričom zasiahol do jej konštrukcie. Stavebník v priebehu dodatočného konania nijakým spôsobom nekomunikoval so stavebným úradom, nepredložil žiadne podklady, dokumenty, na základe ktorých by predmetný terénny prístupový chodník mohol byť dodatočne povolený. Argumentoval tým, žeby nedostal súhlas spoluvlastníkov. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, že vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad v súlade s § 88a ods. 3 stavebného zákona odkáže vlastníkov pozemku na súd a konanie preruší. Vzhľadom na to, že stavebník nevyužil túto možnosť, stavebný úrad konal tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. K snahe stavebníka je potrebné dodať, že v prípade, že stavba si z dôvodu opotrebenia vyžaduje údržbu, stavebník môže vykonať bežnú údržbu stavby bez zmeny šírkového usporiadania, smerového alebo výškového priebehu trasy. Pokiaľ ide o inú, ako bežnú údržbu stavby, ak je preukázané, že stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby a tým ohrozuje užívateľov stavby a stavebný úrad sa o tejto skutočnosti dozvie, vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe. Na základe takto rozvedeného skutkového stavu teda správny orgán v odvolacom konaní rozhodol tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 9. Včas podanou žalobou zo dňa 06. 11. 2014 podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 06. 11. 2014 žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania. 10. Uznesením zo dňa 15. 12. 2014 č. k. 7S/119/2014-7 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podanej žaloby pre absenciu podstatných náležitostí tejto, na čo žalobca reagoval podaním zo dňa 06. 01. 2015, v ktorom žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež z dôvodu, že konanie správneho orgánu má takú vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že žalovaný nesprávne právne posúdil to, že na vykonané práce na terénnom prístupovom chodníku sa vyžadovalo stavebné povolenie, pričom v tejto súvislosti poukázal na znenie § 16 ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zastáva názor, že v danej veci boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky umožňujúce vykonať udržiavacie práce na prístupovom chodníku bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia. Žalovaný náležitým spôsobom nezdôvodnil, akou metódou, resp. akým odborným spôsobom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky uvedené v § 16 ods. 3 cestného zákona. Jeho samotné konštatovanie, že došlo k zmene výškového priebehu trasy bez bližšieho vysvetlenia a podloženia konkrétnymi dôkazmi považuje za nepostačujúce. 11. Namietal, že žalovaný neposudzoval práce na prístupovom chodníku vo svetle § 16 ods. 2 cestného zákona, kde sú upravené situácie, kedy sa nevyžaduje stavebné povolenie, ale postačuje ohlásenie. Z dikcie ods. 1 a 2 cit. zák. ustanovenia vyplýva, že stavebné povolenie je potrebné iba vtedy, ak nepostačuje ohlásenie. Záver žalovaného o potrebe stavebného povolenia považuje v tomto smere za unáhlený a neodôvodnený. Správne orgány žiadnym spôsobom neodôvodnili, z akého dôvodu sa vyžadovalo stavebné povolenie, aj keď to žalobca výslovne namietal, pričom podľa jeho názoru sa žalovaný s touto námietkou relevantným spôsobom nevysporiadal. V napadnutých rozhodnutiach absentuje údaj o subsumpcii pod konkrétnu právnu normu, v zmysle ktorej sa vyžaduje stavebné povolenie, a podľa ktorej sa rozhodlo o tom, že sa vyžadovalo stavebné povolenie. Uvedené považuje za podstatnú náležitosť odôvodnenia. 12. Poukázal na to, že z fotodokumentácie prístupového chodníka je zrejmé, že na chodníku boli vykonané výlučne udržiavacie a rekonštrukčné práce, vzhľadom na ktorú skutočnosť nebolo potrebné stavebné povolenie. Základným predpokladom o dodatočnom povolení stavby je neexistencia stavebného povolenia v prípade, kedy stavebné povolenie na určitú činnosť výslovne požaduje zákon. Keďže v danom prípade podľa jeho názoru stavebné povolenie potrebné nebolo, nebolo možné vo veci postupovať spôsobom, akým postupovali správne orgány. 13. Poukázal tiež na znenie § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Zastáva názor, že udržiavacie práce na prístupovom chodníku boli v súlade s verejným záujmom, boli vykonané z dôvodu, že pôvodné schody neboli vyhovujúce z bezpečnostných dôvodov a boli život ohrozujúce vzhľadom na ich pôvodný a zanedbaný stav. Túto situáciu bolo naliehavé riešiť ich úpravou, pretože prístupový chodník je jedinou prístupovou cestou k bytovému domu. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia otázkou posudzovania verejného záujmu vôbec nezaoberal. Naopak, rozhodnutím o odstránení stavby vznikne stav, ktorý bude v rozpore s verejným záujmom, pretože sa tým sťaží prístup k bytovému domu. 14. V záujme účelnosti a hospodárnosti mal žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán posudzovať vykonané stavebné práce a ich potrebu v kontexte ust. § 86, 87 a 94 stavebného zákona, podľa ktorých je stavebný úrad povinný nariadiť nevyhnutné úpravy, resp. neodkladné zabezpečovacie práce. Považuje za neúčelné a nehospodárne nariadiť odstránenie stavby, ktorá sa v dôsledku jej odstránenia vráti do pôvodného stavu, ktorý bol nevyhovujúci, pričom následne bude potrebné opäť uviesť stavbu do stavu, ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám a ktorý už bol raz nastolený. Ak žalovaný zastával názor, že z pohľadu verejného záujmu bolo potrebné uskutočniť nevyhnutné úpravy na prístupovom chodníku, mal v takom prípade právomoc nariadiť vlastníkovi stavby vykonanie stavebných prác z dôvodu, že stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby a tým ohrozuje užívateľov stavby a nie iniciovať konanie o jej odstránení. 15. Poukázal tiež na neprimerané dôkazné bremeno na preukázanie verejného záujmu vo vzťahu k povahe udržiavacích prác na prístupovom chodníku. Výzva na predloženie dokladov bola podľa jeho názoru šikanózna a smerujúca k objektívnej nemožnosti preukázať súlad s verejným záujmom. Bola tiež neurčitá a všeobecná, nebolo z nej možné vyselektovať, ktoré konkrétne doklady je potrebné predložiť. Túto je treba považovať za nezákonnú. 16. Namietal tiež právomoc mesta Košice ako špecializovaného stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie, pretože v správnom konaní nebolo odôvodnené a preukázané, že prístupový chodník napĺňa legálnu definíciu miestnej alebo účelovej komunikácie. 17. Žalovaný sa svojím postupom a rozhodnutím dopustil tiež porušenia základných pravidiel správneho konania, keďže sa svedomito a zodpovedne nezaoberal vecou, ktorá bola predmetom konania a nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré by viedli k správnemu vybaveniu veci a jeho rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Konanie prvostupňového správneho orgánu je postihnuté procesnou vadou, ktorú svojím rozhodnutím neodstránil ani žalovaný a to, že správne konanie malo byť vzhľadom na nesúhlas s dodatočným povolením spoluvlastníkov pozemku v súlade s § 88a ods. 3 stavebného zákona prerušené a títo vlastníci mali byť odkázaní na súd, pričom konanie malo zostať prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Konštatoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je v zmysle platnej judikatúry dôvodom na zrušenie rozhodnutia. 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 02. 2015 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznil, že správne orgány posúdili vec správne a svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili. V odôvodnení rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby je výslovne uvedené, že prvostupňový správny orgán na miestnom šetrení a miestnou ohliadkou v rámci štátneho stavebného dohľadu zistil skutkový stav, o čom bola spísaná zápisnica, posúdil stavbu a skonštatoval, že je možné ju realizovať iba na základe stavebného povolenia. Odvolací správny orgán v záujme overenia si uvedenej skutočnosti rovnako nariadil ohliadku na deň 07. 08. 2014, z ktorej bola spísaná zápisnica a pri ktorej bolo zistené, že predmetný prístupový chodník bol vedený v pôvodnej trase, ale výškovo navýšený oproti pôvodnému chodníku. Hlavný vstup do objektu bol zvýšený o približne 1 metra od pôvodného chodníka a podľa vyjadrenia spoluvlastníkov pozemku vplyvom zlého spádovania sklonu chodníka smerom k hlavnému vstupu do objektu v období dažďov dochádza k zatekaniu a podmáčaniu pivničných priestorov. Na zrealizované stavebné práce na stavbe podľa názoru žalovaného bolo potrebné v súlade s § 16 ods. 1 cestného zákona a § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie, keďže došlo k zmene výškového priebehu trasy (k zmene počtu stupňov a ich šírky, sklonu schodiska), pričom stavebník menil stavbu a zasiahol do jej konštrukcie. Tieto zistenia a tvrdenia sú súčasťou odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Tým, že došlo k zmene výškového priebehu trasy je zrejmé, že na predmetnú zmenu stavby bolo v súlade s cit. zák. ustanovením potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie. Z miestnych ohliadok aj fotodokumentácie je zrejmé, že odstránením pôvodných stupňov a ich novovybudovaním v novom počte a šírke, s novým sklonom schodiska, došlo k zásahu do nosnej konštrukcie stavby schodiska (bola odstránená a postavená nanovo, odlišne ako pôvodne) a tiež k zmene vzhľadu stavby. V takomto prípade nepostačuje ohlásenie stavebných úprav. Na zrealizovanie bolo potrebné vydať stavebné povolenie. 19. K námietkam žalobcu obsiahnutým v podanej žalobe v súvislosti s tým, že v danom prípade išlo zo strany žalobcu o udržiavacie práce žalovaný uviedol, že k udržiavacím prácam dochádza vtedy, ak je potrebné z dôvodu opotrebovania zlepšiť zlý stavebný stav stavby, t. j. poškodené časti stavby nahradiť novými v rovnakej dispozícii a bez zásahu do nosných konštrukcií a ovplyvnenia stability stavby, požiarnej bezpečnosti stavby, jej vzhľadu alebo životného prostredia. Pojem rekonštrukčné práce stavebný zákon nepozná, pozná iba pojem zmena stavby, kam patrí nadstavba, prístavba a stavebné úpravy. V tomto prípade je zrejmé, že stavebník zrealizoval zmenu stavby, tzn. stavebné úpravy. Na realizovanie stavebných úprav, ktorými sa mení vzhľad stavby a zasahuje sa do nosných konštrukcií stavby nemôže postačiť ohlásenie. Zdôraznil, že stavebné úpravy sú takou zmenou stavby, pri ktorej sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. Podstatný je tu fakt, že stavebnými úpravami dochádza k zmene stavby, vizuálnej, výškovej a materiálovej. Pri udržiavacích prácach je snahou predĺžiť životnosť stavby v takej podobe, vzhľade, výške, rozsahu a materiáloch, ako bola pôvodne zrealizovaná bez zmeny stavby. To je základný rozdiel medzi stavebnými úpravami a udržiavacími prácami, pričom tieto pojmy nie je možné zamieňať. 20. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca vo svojej žalobe zjavne opomenul, že § 88a ods. 2 stavebného zákona uvádza dva možné dôvody nariadenia odstránenia stavby, tzn., že nejde iba o prípad, kedy sa na podklade predložených dokladov preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, ale aj o prípad, ktorý nastal v tejto veci, t. j., že stavebník požadované doklady nepredložil v určenej lehote. Šesťmesačná lehota na predloženie dokladov o tom, že nie je rozpor stavby s verejným záujmom bola dostatočne dlhá na to, aby stavebník stihol obstarať a predložiť požadované podklady a táto uplynula 30. 04. 2014. Stavebný úrad neinicioval konanie o odstránení stavby, ako to tvrdí žalobca, tento iba po zistení, že došlo k realizácii nepovolenej stavby bol povinný konať v súlade s § 88a ods. 1 stavebného zákona, čo aj urobil. Konanie o dodatočnom povolení stavby inicioval priamo samotný žalobca ako čierny stavebník s tým, že zrealizoval nepovolenú stavbu. Keďže v určenej lehote požadované podklady nepredložil, nekomunikoval so stavebným úradom, stavebný úrad nemohol konať inak, ako nariadiť odstránenie stavby. Výzva na predloženie dokladov obsahuje podrobný výpis všetkých konkrétnych podkladov, ktoré mal stavebník doložiť na účely predmetného dodatočného povolenia stavby. K námietke žalobcu v súvislosti s obsahom výzvy žalovaný uviedol, že všeobecný výpočet podkladov ku konaniu o dodatočnom povolení stavby vychádza z § 8 a 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Porovnaním výpočtu podkladov z vyhlášky a zo žiadosti z 23. 10. 2013 je zrejmé, že výzva obsahuje konkrétny výpočet podkladov, vzťahujúcich sa k predmetu konkrétneho konania. 21. K spochybneniu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie vo veci povolenia predmetnej stavby žalovaný uviedol, že podľa § 22 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov účelové komunikácie slúžia k spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciámi alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Povoľovaná stavba napĺňa znaky účelovej komunikácie, preto príslušným stavebným úradom je Mesto Košice ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie. Podľa § 7 vyhlášky č. 35/1984 Zb. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, miestne komunikácie sa rozdeľujú na komunikácie 4. triedy, ktoré nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami (cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky a pod.) a preto predmetná stavba spĺňa vyššie uvedené podmienky. 22. K použitiu ust. § 415 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že v danom prípade je použitie tohto ustanovenia irelevantné, pretože stavebný zákon rieši skutočné havárie a mimoriadne udalosti v § 127a. Ak vlastník stavbu dlhodobo neudržiava, v dôsledku čoho sa zhorší jej stav, to ešte neznamená, že je oprávnený realizovať zmenu stavby bez stavebného povolenia. V prípade, žeby stavebník čiernej stavby v lehote určenej stavebným úradom doplnil požadované podklady, stavebný úrad by určil okruh účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby, oznámil by jeho začatie, súhlas, resp. nesúhlas spoluvlastníkov pozemku sa zisťuje až v priebehu konania ako to vyplýva z § 88a ods. 3 stavebného zákona. V prípade nesúhlasu s dodatočným povolením stavby v konaní by stavebný úrad postupoval tak, žeby odkázal vlastníka pozemku na súd a konanie by prerušil. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nariadení odstránenia stavby z dôvodu nedoloženia požadovaných dokladov čiernym stavebníkom si nevyžaduje žiadne rozsiahle odôvodnenie ani komplikovanú správnu úvahu. Pokiaľ ide o zmenu výškového priebehu trasy, táto je zrejmá z fotodokumentácie, ktorú má stavebný úrad k dispozícii. Žalobca mal možnosť spochybňovať názor stavebného úradu v tejto veci, ak by bol so stavebným úradom komunikoval a predložil dôkazy, ktoré by názor stavebného úradu popreli. Keďže sa tak nestalo, stavebný úrad bol nútený v súlade so zákonom rozhodnúť o nariadení odstránenia stavby. 23. V replike zo dňa 10. 11. 2016 žalobca zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v podanej žalobe a jej doplnení. 24. Žalovaný v duplike zo dňa 30. 11. 2016 zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v písomnom vyjadrení, ako aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 25. Účastník vo 4. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 08. 12. 2016 uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa považuje za vecne správne, odborné a nestranné s tým, že tieto dokumentujú zistený skutkový stav, o čom svedčí aj fotodokumentácia pripojená k tomuto vyjadreniu. Zastáva názor, že stavebné povolenie v danom prípade bolo potrebné na realizáciu stavebných prác na predmetnom pozemku. Poukázal tiež na to, že samotný pohyb po stavebnom úseku tzv. terénneho chodníka, ktorý bol realizovaný žalobcom bez stavebného povolenia je nebezpečný z hľadiska výškového pádu do oboch strmých strán z hľadiska dĺžky jednotlivých schodov vo vzťahu k stavebným normám, z dôvodu nezabezpečenia zábradlia, odstránenia predchádzajúceho bezpečnostného zábradlia a neochoty zo strany stavebníka vôbec komunikovať s ďalšími majiteľmi pozemku obytného domu už pred začatím prác v priebehu stavebného šetrenia a ani v súčasnosti. 26. Účastníci v 5. a 6. rade rovnako navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že s napadnutým rozhodnutím, ako aj rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu súhlasia. Poukázali na to, že v priebehu správneho konania predložili ako účastníci správneho konania dostatok podkladov, z ktorých vyplýva záver vyvodený správnymi orgánmi. Zastávajú názor, že žalobca zastúpený svojim právnym zástupcom nevychádza zo skutočností, ktoré sa udiali a snaží sa odviesť pozornosť od nedodržania stavebného zákona a právnych povinností žalobcu voči ostatným vlastníkom tohto areálu. V danom prípade nešlo o bežnú údržbu a stavebník zavádza všetky orgány. I napriek upozorneniam spoluvlastníkov pozemku a bytového domu konal svojvoľne, snažil sa ich a stavebné orgány zaviesť pojmom, že ide o udržiavacie práce na pôvodnom prístupovom chodníku. Rovnako sa ohradzoval slovami, že má na to stavebné povolenie. Poukázali tiež na to, že na tomto chodníku už opakovane spadli, tento stavebný zásah zo strany žalobcu považujú za hrubý bez predloženia projektu stavebného povolenia a stavebného dozoru. K uvedenému podaniu pripojili títo účastníci listiny, ktoré už tvoria obsah administratívneho spisu. 27. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 28. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že dňa 05. 06. 2013 bol Mestu Košice, referátu špecializovaného stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie Magistrátu Mesta Košice doručený podnet účastníkov v 3. a 4. rade k realizovanej nepovolenej stavebnej činnosti bez súhlasu ďalších spoluvlastníkov pozemku bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia stavby v E. H. Z. X. Podnet sa týkal realizácie stavby účelového prístupového chodníka k predmetnej nehnuteľnosti. Prílohou tohto podnetu bola fotodokumentácia uvedeného chodníka. Listom zo dňa 11. 06. 2013 menovaní účastníci doplnili svoj podnet, týkajúci sa predmetného chodníka, ako aj fotodokumentáciu, ktorá bola Mestu Košice doručená 12. 06. 2013. 29. Súčasťou administratívneho spisu sú výpisy z listov vlastníctva č. 14423 k. ú. K. Z. obec Sever, okres Košice I, na ktorom je evidovaný pozemok č. 6224/167 ako zastavané plochy a parc. č. 6224/168 zastavané plochy a nádvoria, ktorých vlastníkmi sú účastníci tohto konania. Z LV č. XXXXX toho istého katastrálneho územia vyplýva, že na tomto je zapísaný bytový dom na Z. V.. X, súpisné č. 1036 stojaci na parc. č. 6224/168, ktorého spoluvlastníkmi sú rovnako účastníci tohto konania. Súčasťou administratívneho spisu je aj informatívna kópia katastrálnej mapy. 30. Listom zo dňa 17. 06. 2013 Mesto Košice ako špeciálny stavebný úrad pre miestne účelové komunikácie oznámilo účastníkom a spoluvlastníkom predmetného bytového domu a pozemku, že dňa 04. 07. 2013 o 10.00 hod. vykonajú poverení zamestnanci Mesta Košice špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie štátny stavebný dohľad na základe už citovaného podnetu. 31. Súčasťou administratívneho spisu je zápisnica z miestneho šetrenia v rámci štátneho stavebného dohľadu zo dňa 04. 07. 2013, ktorého sa zúčastnili žalobca, ako aj účastníci O. C., G. N., P.. N. B. P.. Z. E., pričom z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že pri miestnom šetrení bola zistená prebiehajúca stavebná činnosť na predmetnom chodníku dĺžky 25 m, šírky cca 1,20 m, skladby - betónová dlažba na betónovom podklade, pričom terénny chodník ako plytké schodisko preklenuje výškový rozdiel od Z. ulice do dvora bytového domu. Výškový rozdiel je cca 3 m. Stavebník - žalobca uviedol, že k stavebnej činnosti nemá povolenie stavebného úradu a stavbu uskutočňuje bez tohto povolenia s tým, že k písomnému stanovisku manželov N., predloženému na tomto miestnom šetrení, sa vyjadrí do troch dní. P.. E. uviedol, že bol odstránený pôvodný funkčný chodník bez vyžiadania súhlasu spoluvlastníkov. Špeciálny stavebný úrad konštatoval, že stavebná činnosť na predmetnom chodníku sa uskutočňuje bez povolenia s tým, že bude začaté konanie o dodatočnom povolení stavby a zrealizovaná výzva stavebníka, aby predložil všetky doklady k dodatočnému stavebnému povoleniu v zmysle platnej právnej úpravy a súbežne bude vedené konanie o riešení priestupku v zmysle stavebného zákona a zákona o priestupkoch. 32. Žalobca reagoval na stanovisko vlastníkov bytu č. 5 manželov N. vo vyjadrení zo dňa 04. 07. 2013, v ktorom uviedol, že k rekonštrukcii prístupového chodníka a priemyselných oceľových schodoch, ktoré boli súčasťou prístupovej cesty k bytovému domu na Z. X N. E. ho donútila skutočnosť, že pôvodné schody, ako aj chodník vytvorený z betónových panelov boli nevyhovujúce a najmä v zimnom období životu nebezpečné. Uvedený chodník nefiguroval na liste vlastníctva ani v katastrálnej mape priľahlého pozemku, takže de iure neexistoval. Stavebná činnosť bola oznámená na vývesnej tabuli bytového domu, čo svedčí o opaku tvrdenia menovaných, že neboli informovaní. Pokiaľ ide o financovanie stavby, túto financuje z vlastných prostriedkov a zotrváva na svojom stanovisku, že ostatných spoluvlastníkov stavba nebude stáť ani cent. Projekt, ktorý spomínajú bol vypracovaný na komplexnú obnovu bytového domu. 33. Písomným podaním zo dňa 23. 10. 2013 prvostupňový stavebný orgán žalobcu vyzval na predloženie dokladov pre konanie vedené v zmysle § 88a stavebného zákona v súvislosti so stavbou terénneho prístupového chodníka na pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z. bez stavebného povolenia a užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia, pričom touto výzvou vyzval stavebníka aby v lehote do 6 mesiacov od doručenia výzvy predložil tamojšiemu úradu doklady o tom, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä cieľmi a zámermi územného plánovania osobitnými predpismi. V tejto výzve špecifikoval doklady, ktoré bolo potrebné predložiť pod bodmi 1 - 16. Výzva zároveň obsahuje poučenie, že ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. Táto výzva bola žalobcovi doručená 30. 10. 2013 tak, ako to vyplýva z pripojenej doručenky. 34. Dňa 02. 05. 2014 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil odstránenie stavby terénneho prístupového chodníka na pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z. vlastníkovi stavby - žalobcovi s určením podmienok. 35. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že na prístupovom chodníku, ktorý bol v užívaní do roku 2013 a nevyhovoval podmienkam bezpečnosti, sa v roku 2013 vykonávali udržiavacie práce, ktorých výsledkom je súčasný stav, pričom s poukazom na § 16 ods. 3 zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách stavebné ohlásenie ani povolenie na realizáciu udržiavacích prác podľa jeho názoru potrebné nie je. Poukázal na to, že keďže spoluvlastníci pozemku sa na udržiavacích prácach na terénnom chodníku finančne nepodieľali, do ich práv sa nezasahuje vo vyššej miere než doposiaľ a súčasný stav nie je v rozpore s verejným záujmom, lebo predmetný terénny prístupový chodník je jedinou prístupovou cestou k bytovému domu. Preto žiadal, aby odvolací správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil. Účastníci P.. C. N., G. N., Z.. B. E. vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu zo dňa 11. 06. 2014 a 13. 06. 2014 navrhli napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na to, že tieto boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a že zistenia správneho orgánu prvého stupňa zodpovedajú skutočnosti. Tieto ich vyjadrenia korešpondujú s vyjadreniami, ktoré boli doručené súdu. K odvolaniu sa vyjadril aj účastník P.. Z. E. a to podaním zo dňa 15. 06. 2014 v rovnakom zmysle. 36. Žalovaný na základe predloženého spisového materiálu doručil účastníkom konania oznámenie o miestnej ohliadke zo dňa 18. 07. 2014, ktorú nariadil na deň 07. 08. 2014 o 10.00 hod., a to na pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z. na Z. V.. Priebeh tejto ohliadky bol zaznamenaný v zápisnici z miestneho šetrenia zo dňa 07. 08. 2014, z ktorej vyplýva, že správny orgán na miestnom šetrení zistil, že predmetný terénny chodník dĺžky cca 30 m, šírky cca 1,20 m bol vedený v pôvodnej trase ale výškovo navýšený oproti pôvodnému chodníku. Vstup do objektu bol zvýšený o približne 1 metra od pôvodného chodníka, výškový rozdiel od začiatku chodníka po koniec chodníka je približne 3 m. Vplyvom sklonu chodníka smerom k hlavnému vstupu je ohrozovaná hlavná stavba. Nie je dobre odvodnená predmetná plocha a dochádza k podmáčaniu obytného domu. Účastníci konania predložili na tomto šetrení svoje stanoviská a fotodokumentáciu, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu. Správny orgán konštatoval, že z bezpečnostného hľadiska chýbajú bezpečnostné zábradlie, dĺžka stupňa nie je prispôsobená na krokový rytmus. Konštatoval, že účastníkom uplynula lehota na doplnenie podkladov, na základe ktorých by mohla byť dodatočne povolená stavba. 37. Dňa 13. 08. 2014 žalobca doručil správnemu orgánu svoje stanovisko k miestnej ohliadke, ktorá sa uskutočnila dňa 07. 08. 2014, v ktorom uviedol, že sklon chodníka bude v dohľadnej dobe opravený, bezpečnostné zábradlie bude osadené takisto v krátkej dobe, vlhnutie hlavnej stavby bolo dlhodobé už aj pred realizáciou chodníka a v súčasnosti sa rieši spádovanie chodníka, ktoré zabráni vlhnutiu z povrchovej vody zo zrážok. Dlhodobé vlhnutie múrov bolo spôsobené vzlínaním spodnej vody a je nutné riešiť ho drenážou, čo je súčasťou komplexnej obnovy bytového domu, ktorej bránia spoluvlastníci. Zároveň uviedol, že pôvodný chodník nevyhovoval z bezpečnostných dôvodov a vlastník najväčšej nelegálnej stavby na ulici, dvojgaráže na spoločnom pozemku na Z. X S. N. s manželkou v spolupráci K. P.. E. zaťažujú kompetentné úrady zbytočnou agendou a udaniami, hoci ich stavba chodníka nestála ani cent. Trval na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a žiadal, aby odvolací správny orgán vo veci rozhodol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil. 38. Dňa 15. 08. 2014 vydal žalovaný rozhodnutie, ktoré tvorí predmet súdneho prieskumu. 39. Súčasťou administratívneho spisu je rozsiahla fotodokumentácia, ktorá zachytáva priebeh výstavby predmetného chodníka, ako aj jeho pôvodný stav. 40. Na pojednávaní dňa 13. 09. 2017 právny zástupca žalobcu zotrval na všetkých podaniach, ktoré boli súdu doručené a z dôvodov obsiahnutých v žalobe, ako aj v písomných vyjadreniach navrhol žalobe vyhovieť. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že toto považuje za nezrozumiteľné, keďže sám žalovaný ani správny orgán v napadnutých rozhodnutiach nešpecifikovali, či predmetná komunikácia je účelová alebo miestna, uvedené nie je zrejmé ani z obsahu spisového materiálu, pričom v § 16 ods. 1 cestného zákona sa účelové komunikácie ani nespomínajú. V ostatnom sa pridržiava dôvodov žaloby. Žalobca sa pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu a v jeho zmysle navrhol žalobe vyhovieť. 41. Účastník G. N. uviedol, že zotrváva na svojom písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené s poukazom na to, že predmetný chodník a stavba je nebezpečná, čo je on oprávnený vyhodnotiť ako technický stavebný dozor. 42. Účastník P.. Z. E. Q.ovnako zotrval na písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené a zároveň predložil súdu aj fotografie predmetného chodníka, ktoré boli vyhotovené 12. 09. 2017 a z ktorých vyplýva, že tento chodník je v nezmenenom stave oproti stavu, kedy bola vykonaná ohliadka správnymi orgánmi. 43. Účastník P.. Q. C. uviedol, že pokiaľ ide o predmetnú stavbu, k jej realizácii došlo po prisťahovaní sa žalobcu do predmetného bytového domu, kde z jeho strany bola vznesená požiadavka na opravu a rekonštrukciu tejto stavby, podľa jeho názoru táto stavba spĺňa požiadavky bezpečnosti, schodisko je funkčné a vhodné pre všetkých obyvateľov predmetnej nehnuteľnosti bez ohľadu na vek a zdravotný stav. Zastáva názor, že celé prostredie sa touto stavbou skultivovalo, nikomu sa nezasiahlo do jeho práv a navyše vo vzťahu k žiadnemu z vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu neboli vznesené žiadne finančné požiadavky. S napadnutými rozhodnutiami preto nesúhlasí. 44. Podľa § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejným záujmom na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 45. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 46. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) cit. zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. 47. Podľa § 55 ods. 1 cit. zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebno-technické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 48. Podľa ods. 2 písm. b) a c) citovaného zákonného ustanovenia ohlásenie stavebnému úradu postačí - pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti, - pri udržiavacích prácach , ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou. 49. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad, ak nie je ďalej ustanovené inak. 50. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje na stavebné úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nezasahuje do ich nosnej konštrukcie, nezvyšuje sa ich stále zaťaženie, nemení sa vzhľad stavby, ani spôsob užívania, b/ udržiavacie práce na cestnom telese a na súčastiach pozemných komunikácií, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie c/ udržiavacie práce na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou. 51. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia stavebné povolenie ani ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu sa nevyžaduje na udržiavacie práce a/ ktorých vykonávanie nemôže ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad ani životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie, b) ktorými nedochádza k zmene šírkového usporiadania pozemnej komunikácie ani k zmene jej smerového alebo výškového priebehu trasy, c) ktoré nevyžadujú uzávierku pozemnej komunikácie, d) ktorými sa nezasahuje do práv vyplývajúcich: 1. zo styku pozemnej komunikácie s dráhou alebo inou komunikáciou, s vedeniami - každého druhu alebo s vodnou stavbou alebo 2. s pripojení na cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie a s vjazdom na - susedné nehnuteľnosti a s výjazdom z nich. 52. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia na stavebné konanie podľa ods. 1 a na ohlasovanie podľa ods. 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ak tento zákon neustanovuje inak. 53. Podľa § 87 ods. 1 stavebného zákona ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkom stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady. 54. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. , ktorou sa vykonáva cestný zákon miestne komunikácie sa rozdeľujú na a) miestne komunikácie I. triedy, medzi ktoré patria hlavné mestské komunikácie vyhovujúce technicky všetkým druhom dopravy (napríklad komunikácie, po ktorých sa vedie aj hromadná verejná doprava, zberné, výpadové a iné zvlášť významné mestské komunikácie), b) miestne komunikácie II. triedy, medzi ktoré patria ostatné mestské komunikácie a komunikácie pokiaľ vyhovujú premávke všetkých druhov motorových vozidiel, c) miestne komunikácie III. triedy, medzi ktoré patria ostatné miestne komunikácie, pokiaľ sú aspoň obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami, d) miestne komunikácie IV. triedy, ktoré nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami (napríklad cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody a podobne). 55. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. 56. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. 57. Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s nimi je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Ustanovenie § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z ods. 1 a 2 citovaného zák. ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Tento na základe výzvy stavebného úradu si sám na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. 58. Zásadnou námietkou vznesenou proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobcom v podanej žalobe bola námietka, ktorá sa týkala posúdenia vykonaných prác na terénnom prístupovom chodníku, pre realizáciu ktorých podľa názoru žalobcu nebolo potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie s poukazom na § 16 ods. 3 cestného zákona. Vychádzajúc z cit. zák. ustanovenia súd konštatuje, že túto námietku nie je možné akceptovať, pretože ako to vyplýva z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, obsiahnutých v administratívnom spise, t. j. zápisníc o vykonaní ohliadky tak správnym orgánom prvého, ako aj druhého stupňa, ako aj rozsiahlej fotodokumentácie, v danom prípade ide o stavebné práce, ktorých vykonaním došlo k zmene výškového priebehu trasy, k zásahu do nosnej konštrukcie stavby (odstránením pôvodných stupňov a ich novo vybudovaním, v novom počte a šírke, s novým sklonom schodiska), k zmene vzhľadu stavby a preto sa na tieto práce ods. 3 cit. zák. ustanovenia nevzťahuje. V danom prípade na realizáciu predmetných prác vzhľadom na ich už špecifikovaný charakter nepostačuje ani ohlásenie stavebnému úradu v zmysle § 16 ods. 2 cestného zákona. 59. Aj keď žalobca tvrdí, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí náležitým spôsobom nezdôvodnil, akou metódou alebo akým odborným spôsobom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky uvedené v cit. zák. ustanovení, uvedené jednoznačne vyplýva z fotodokumentácie aj zo stanoviska správnych orgánov na základe vykonanej ohliadky. Súd zastáva názor, že v danom prípade neboli potrebné ďalšie konkrétne dôkazy, špeciálne merania, ktoré by uvedené preukazovali. Z týchto dôkazov nepochybne vyplýva, že došlo k zmene výškového priebehu trasy, k zásahu do nosnej konštrukcie stavby ako aj k zmene vzhľadu tejto stavby. Preto v zmysle platnej legislatívy bolo potrebné na realizáciu stavby stavebné povolenie. 60. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že k odstráneniu stavby možno pristúpiť iba v prípade, ak dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejným záujmom. Z ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že k nariadeniu odstránenia stavby môže stavebný úrad pristúpiť v dvoch prípadoch, a to ak vlastník stavby doklady, ktoré sú požadované v zmysle ods. 1 cit. zák. ustanovenia nepredloží v určenej lehote a v druhom prípade ak ich predloží, avšak na ich podklade sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom. V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa prvej alternatívy, pretože stavebník v stanovenej lehote na základe výzvy, ktorá mu bola preukázateľne doručená, potrebné doklady pre dodatočné povolenie stavby v určenej lehote nepredložil. Preto nebol dôvod zaoberať sa skutočnosťou, či táto stavba je alebo nie je v rozpore s verejným záujmom. Uvedené by prichádzalo do úvahy za predpokladu, žeby stavebník potrebné doklady predložil a stavebný úrad by ich z tohto hľadiska musel posúdiť. 61. Neobstojí ani námietka žalobcu týkajúca sa všeobecnosti a neurčitosti výzvy na predloženie dokladov, keďže táto výzva obsahuje konkrétny výpočet podkladov, ktoré sa vzťahujú k predmetu konkrétneho konania. Pokiaľ žalobca zastáva názor, že niektoré podklady, ktoré mal predložiť neboli relevantné, túto skutočnosť bolo potrebné na základe vzájomnej komunikácie doriešiť so stavebným úradom. Tento však so stavebným úradom na základe predmetnej výzvy vôbec nekomunikoval a nepredložil mu vôbec žiadne doklady. 62. Námietka týkajúca sa právomoci Mesta Košice ako špecializovaného stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie rovnako nie je akceptovateľná, pretože aj keď žalobca tvrdí, že z obsahu napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, či ide o účelovú komunikáciu alebo miestnu komunikáciu, podmienky pre nutnosť stavebného povolenia, resp. ohlásenia sa vzťahujú rovnako na miestne aj účelové komunikácie. Predmetná stavba bola realizovaná na komunikácii, ktorá je miestnou komunikáciou v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, v ktorom je uvedené rozdelenie miestnych komunikácií s ich špecifikáciou, preto Mesto Košice ako špecializovaný stavebný úrad pre miestne komunikácie a účelové komunikácie bol kompetentný v tejto veci konať a rozhodnúť. 63. Rovnako neobstojí námietka žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že správne orgány boli povinné vzhľadom na nesúhlas spoluvlastníkov s dodatočným povolením prerušiť konanie a odkázať spoluvlastníkom na konanie vo veciach občiansko-právnych. K uvedenému postupu by správny orgán pristúpil v prípade, ak by žalobca predložil požadované doklady a ak by účastníci s dodatočným povolením stavby nesúhlasili, konanie by prerušil a odkázal by ich na občiansko-právne konanie. V danom prípade však neboli predložené potrebné doklady pre dodatočné povolenie stavby a preto sa ďalšími skutočnosťami správny orgán nebol oprávnený zaoberať. 64. Konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté na základe zistenia, že predmetná stavba bola stavebníkom realizovaná bez stavebného povolenia. Keďže žalobca na základe výzvy požadované doklady príslušnému stavebnému úradu v určenej lehote nepredložil, čo je výslovným dôvodom pre nariadenie odstránenia stavby podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, pre rozhodnutie správneho orgánu v tejto súvislosti nebolo podstatné posudzovať účel a hospodárnosť nariadenia odstránenia stavby z hľadiska § 86, 87 a 94 stavebného zákona, ako na to poukazoval žalobca. 65. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol. 66. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 67. Ostatným účastníkom v konaní nebola uložená súdom žiadna povinnosť, s ktorou by im vznikli trovy konania a keďže tu neboli ani dôvody hodné osobitného zreteľa, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 169 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).