Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/158/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201500 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014201500.4 Uznesenie Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobcu: RELAX s.r.o., Grunt 30, Medzev proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti nečinnosti žalovaného, takto r o z h o d o l : U k l a d á žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 22.07.2014 podanému proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014, a to do 2 mesiacov od doručenia tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Z obsahu spisovej dokumentácie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) a súdneho spisu vyplýva, že správca dane rozhodnutím č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) v sume 20.520,- eur za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2009, pričom v poučení uvedenom v záverečnej časti písomného vyhotovenia rozhodnutia uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu možno podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku podať odvolanie, a to písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia s tým, že včas podané odvolanie má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyrubení dane doručované zástupcovi žalobcu L.. P. V. na adresu L.M. X, M. adresát fyzicky prevzal dňa 07.07.2014, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca na pošte dňa 22.07.2014 odvolanie, ktoré dňa 23.07.2014 doručil aj osobne do podateľne Daňového úradu Košice. Listom zo dňa 01.08.2014 č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX Daňový úrad Košice žalobcovi oznámil, že na jeho odvolanie podané proti vyššie uvedenému rozhodnutiu sa neprihliada, nakoľko podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku je daňový subjekt po 01.01.2014 povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane preto považoval podanie odvolania zo strany žalobcu za neúčinné. Zásielku s uvedeným oznámením si zástupca žalobcu prevzal dňa 11.08.2014, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke. Podaním doručeným Daňovému úradu Košice dňa 13.08.2014 žalobca nesúhlasil s postupom správcu dane, pričom namietal, že úmyselne zadržiava jeho odvolanie a odmieta ho odstúpiť na druhostupňový daňový orgán, hoci bolo podané v zákonnej lehote. Predmetné podanie zároveň žalobca označil ako sťažnosť a takto bolo aj správcom dane posudzované. K vybaveniu sťažnosti Daňovým úradom Košice došlo až dňa 05.01.2015, keď bol žalobca upovedomený o odložení sťažnosti z dôvodu, že pri jej prešetrovaní bolo zistené, že dňa 16.12.2014 bola na súd podaná žaloba „proti nesprávnemu poučeniu Finančné riaditeľstva SR /Daňového úradu Košice/ vo veci aj nepostúpenia odvolania č. XXX/XXXX/BB/DrBL z 22.7.2014 proti rozhodnutiu č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.6.2014 o opätovnom dovýrube DPH za IV.Q.2009 (zrejme sa mal na mysli rok 2009) na 20.520,- Eur, podľa § 250m /ods. 1, 2/ OSP a návrh odloženia vykonateľnosti cit. rozhodnutia podľa § 250n OSP“, ktorej predmet sa zhoduje s predmetom podanej sťažnosti. Prešetrujúci orgán predmetnú sťažnosť odložil, nakoľko mal za to, že nastali skutočnosti uvedené v § 6 ods. 6 písm. b) zákona o sťažnostiach, podľa ktorého, ak vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti, koná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní, orgán verejnej správy sťažnosť odloží. Žalobou podanou súdu dňa 16.12.2014 žalobca navrhol uložiť „Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky/Daňovému úradu Košice“ v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia zrušiť rozhodnutie č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 o vyrubení DPH žalobcovi za 4. štvrťrok 2009 na 20.520,- eur a vydať nové rozhodnutie v súlade so zákonom. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 23.06.2014 obsahuje nesprávne poučenie, pretože mu chýba podstatná časť o tom, že na subjekty uvedené v § 14 Daňového poriadku sa vzťahuje povinnosť doručovania podaní finančnej správe elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 tohto zákona. Nesúhlasil so záverom správcu dane, že podanie musí robiť len elektronickou formou a poukázal na to, že iné formy podaní Daňový poriadok nevylučuje a ostali v platnosti. Podľa žalobcu správca dane porušil zákon tým, že nerešpektoval princíp dvojinštančnosti postupu daňových orgánov, keď znemožnil žalobcovi domôcť sa jeho práva riešiť vec v odvolacom konaní a nechať preskúmať prvostupňové nezákonné rozhodnutie. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný (zrejme mal na mysli Daňový úrad Košice, hoci za žalovaného na prvej strane žaloby označil Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), ktorý má podľa právnych predpisov povinnosť konať a odvolanie odstúpiť na druhostupňové konanie a rozhodnutie, bez vážneho dôvodu nekoná. Navrhol, aby správny súd preskúmal nečinnosť daňových orgánov oboch stupňov a zároveň navrhol zrušenie rozhodnutia označeného v petite žaloby. Súd po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe listom zo dňa 12.01.2016 vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote oznámil súdu, či sa domáha zrušenia rozhodnutia č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p., alebo konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p. vzhľadom na obsah žaloby, alebo žalobu berie späť vzhľadom na pasívnu nelegitimáciu žalovaného a petit žaloby nesúladný s § 250j ods. 2 a § 250t ods. 4 O.s.p. Žalobca v reakcii na výzvu súdu navrhol súdu zrušiť právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 a uložiť mu vec opätovne prejednať a vydať nové rozhodnutie v súlade so zákonom. Žalobca výslovne uviedol, že pôvodný petit žaloby zo dňa 16.12.2014 (uvedený na strane 6 žaloby) v celom rozsahu vypúšťa a nahrádza sa uvedeným novým petitom. Uznesením č.k. 6S/158/2014-84 zo dňa 01.02.2016 súd zastavil konanie v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je možné preskúmať rozhodnutie žalovaného v správnom súdnictve len v takom prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok, ktorý sa pre rozhodnutie pripúšťa a ktoré až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku nadobudlo právoplatnosť. Poukázal na to, že žalobca nevyčerpal prípustný riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice zo dňa 23.06.2014, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na odvolanie žalobcu správca dane reagoval oznámením zo dňa 01.08.2014, podľa ktorého sa na odvolanie podané v listinnej podobe dňa 22.07.2014 na pošte a následne dňa 23.07.2014 na daňovom úrade neprihliada, nakoľko podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku po dátume 01.01.2014 je daňový subjekt povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, čo žalobca neurobil. Preto je podľa súdu zrejmé, že žalobca nevyčerpal riadny opravný prostriedok v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. 2. Proti uvedenému uzneseniu súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní namietal, že nesprávnym poučením uvedeným v rozhodnutí o vyrubení dane správca dane uviedol žalobcu do omylu, ten však konal len v intenciách tohto poučenia a podal riadne a včas odvolanie. Tvrdil, že bolo povinnosťou orgánu štátu odstúpiť odvolanie na druhostupňové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa a mal za to, že sa snažil vyčerpať všetky možnosti nápravy a dovolať sa v riadnom opravnom konaní svojich práv aj formou sťažnosti podanej správcovi dane i Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. 3. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.04.2017 sp.zn. 1Sžf/63/2016 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/158/2014-84 zo dňa 01.02.2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „Z tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho doterajších podaniach vyplýva, že žalobca primárne namieta nečinnosť daňových orgánov, predovšetkým správcu dane, ktorý nepredložil odvolaciemu orgánu jeho odvolanie podané v súlade s poučením uvedeným v rozhodnutí o vyrubení dane č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014. Uvedené rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné len z dôvodu nesprávnosti v jeho poučení, kde podľa jeho mienky chýbalo poučenie podľa § 14 a § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Poškodenie svojich práv vidí v porušení zásady dvojinštančnosti daňového konania, tvrdiac, že správca dane, ktorý mal odvolanie odstúpiť na druhostupňové konanie a rozhodnutie, je bez vážneho dôvodu nečinný, nevykonáva svoju právomoc spôsobom určeným v zákone, pričom svojou pasivitou odníma žalobcovi právo na dvojstupňové konanie. V petite návrhu sa preto domáha, aby Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia súdu zrušilo rozhodnutie o vyrubení dane zo dňa 23.06.2014. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo z pôvodného podania (žaloby) dostatočne zrejmé, že sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti daňových orgánov po podaní jeho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane. Okrem samotnej argumentácie žalobcu, ktorá vecne nesmeruje proti povinnosti zaplatiť daň za predmetné zdaňovacie obdobie, ale proti tvrdenému odňatiu práva na prejednanie jeho odvolania v druhostupňovom konaní, o tom svedčí aj postup žalobcu po podaní odvolania, keď sa nápravu snažil dosiahnuť podaním sťažnosti u správcu dane aj na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, pričom niekoľko mesiacov čakal na vybavenie jeho sťažnosti. Nemožno prehliadnuť, že právne postavenie žalobcu sa medzitým zhoršilo uplynutím lehoty na prípadné podanie žaloby na preskúmanie oznámenia Daňového úradu Košice zo dňa 01.08.2014, ktoré bolo v skutočnosti posledným správnym aktom správcu dane v predmetnej veci, ktorým žalobcovi oznámil, že pre nedodržanie spôsobu doručenia odvolania proti rozhodnutiu správcu dane elektronickými prostriedkami nebude jeho odvolanie prejednané a nebude sa naň prihliadať. Krajský súd z podanej žaloby zrejme usúdil, že je tu rozpor medzi dôvodmi žalobcovho návrhu a jeho petitom a preto listom zo dňa 12.01.2016 vyzval žalobcu na oznámenie, či sa domáha zrušenia rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p., alebo konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t O. s. p. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ krajský súd postupoval pri odstraňovaní vád žalobcovho podania podľa § 43 ods. 1 O. s. p., nebol jeho postup v súlade s týmto ustanovením, pretože na opravu podania žalobca nebol vyzvaný zákonom predpísanou formou, t.j. uznesením, ale jednoduchým listom, v ktorom krajský súd v zmysle zákonnej úpravy jednoznačne a zrozumiteľne žalobcovi nevysvetlil, v čom spočíva nedostatok podania a ako treba jeho opravu (doplnenie) vykonať. Odpoveď žalobcu na výzvu súdu bola síce jednoznačná v tom, že pôvodný petit uvedený v žalobe nahradil novým petitom, podľa ktorého navrhol zrušiť právoplatné rozhodnutie o vyrubení dane vydané Daňovým úradom Košice dňa 23.06.2014, uložiť mu vec opätovne prejednať a vydať nové rozhodnutie v súlade so zákonom. Naďalej však zostal rozpor medzi zdôvodnením podaní žalobcu, ktoré smerujú proti nečinnosti orgánu verejnej správy a naposledy formulovaným petitom, ktorým sa navrhuje zrušenie rozhodnutia o vyrubení dane, bez vecnej argumentácie proti uloženiu daňovej povinnosti. Možno preto konštatovať, že ak bolo pôvodné podanie žalobcu zo dňa 16.12.2014 v naznačenom smere nezrozumiteľné, tak doplnením podania na výzvu súdu sa táto nezrozumiteľnosť neodstránila, práve naopak. Zrozumiteľnosť podania účastníka totiž nemožno hodnotiť len podľa jeho petitu, ale z hľadiska jeho celého obsahu. Žalobca sa teda svojimi podaniami podľa ich obsahu naďalej domáha odstránenia nečinnosti daňových orgánov a žiada prejednať svoje odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23.06.2014 v druhostupňovom konaní, v petite návrhu však žiada toto rozhodnutie zrušiť a vydať nové rozhodnutie v súlade so zákonom. Za tohto stavu veci postupoval súd prvého stupňa nesprávne, keď konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O. s. p. pre nevyužitie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o vyrubení dane, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať zastavenie konania v prípade, ak toto bolo predčasné. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.), v ktorom bude jeho úlohou uznesením vyzvať žalobcu, aby s ohľadom na svoju doterajšiu argumentáciu oznámil súdu, či navrhuje v zmysle § 250t O. s. p. uložiť povinnosť konať a rozhodnúť o jeho odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktorého v pôvodnom podaní označil za žalovaného, alebo hodlá hájiť svoje práva v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu správcu dane iným spôsobom, ktorý zároveň podrobne popíše. Rozhodnutím o návrhu podľa § 250t O.s.p. môže správny súd len nariadiť odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy, nie je oprávnený usmerniť správny orgán, ako má v preskúmavanej veci rozhodnúť. Odvolací súd má za to, že iný postup by vzhľadom na okolnosti prípadu bol v rozpore so zásadou denegatio justitie - odopretie spravodlivého súdu, čo by znamenalo porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. V novom rozhodnutí krajský súd zároveň rozhodne o náhrade trov celého konania (§224 ods. 3 O.s.p.). S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“ 4. Súd rešpektujúc právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/63/2016 zo dňa 25.04.2017 vyzval uznesením zo dňa 08.06.2017 č.k. 6S/158/2014-147 žalobcu, aby s ohľadom na svoju doterajšiu argumentáciu oznámil súdu, či navrhuje uložiť povinnosť konať a rozhodnúť o jeho odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktorého v pôvodnom odvolaní označil ako žalovaného, alebo hodlá hájiť svoje práva v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu správcu dane iným spôsobom. 5. Žalobca podaním z 25.07.2017, podaným osobne na podateľni súdu dňa 27.07.2017, navrhol Krajskému súdu v Košiciach, aby uložil žalovanému povinnosť konať vo veci rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 a rozhodnúť o odvolaní žalobcu z 22.07.2014 do 30 dní od doručenia uznesenia súdu. 6. K podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že berie na vedomie zmenu žaloby proti nečinnosti, nakoľko napadnutý postup a vydanie opatrenia bolo v zmysle zákona a v zmysle interných predpisov v kompetencii daňového úradu ako orgánu prvého stupňa, nie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako orgánu druhého stupňa. Súčasne uviedol, že z jeho strany nedošlo k nečinnosti, ktorej odstránenia sa žalobca domáha, a že Daňový úrad Košice pred vydaním rozhodnutí súdov okrem iného upozorňoval aj na skutočnosť, že z jeho strany došlo k vydaniu opatrenia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 01.08.2014 (oznámenie), ktorým bolo vybavené podanie žalobcu, odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane za obdobie 4. štvrťrok 2009. 7. Podľa ust. § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 23 ods. 2 písm. d) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ust. § 46 (§ 243 SSP). Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre (§ 244 ods. 1 SSP). Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie (§ 245 SSP). Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania (§ 250 ods. 1 SSP). Vo výroku uznesenia podľa ods. 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný (§ 250 ods. 2 SSP). Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému (§ 251 ods. 1 SSP). Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví (§ 251 ods. 2 SSP). Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 31.07.2014 (ďalej len „Daňový poriadok“) podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa ust. § 13 ods. 5 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa ust. § 13 ods. 7 Daňového poriadku na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Podľa ust. § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Podľa ust. § 13 ods. 9 Daňového poriadku, ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Podľa ust. § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Podľa ust. § 33 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú najmä a) spis daňového subjektu v elektronickej forme, b) elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu, c) prístup na elektronickú podateľňu, d) elektronická osobná schránka, e) katalóg služieb. Podľa ust. § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 66 Daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Podľa ust. § 72 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len „prvostupňový orgán“). Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Podľa ust. § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 72 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. Podľa ust. § 73 ods. 1 a 2 Daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa ods. 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Podľa ust. § 74 ods. 1 a 2 Daňového poriadku odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 8. V ustanoveniach § 242 až 251 SSP je upravený osobitný druh konania v správnom súdnictve, a to konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Súčasťou práva na súdnu ochranu je právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Toto právo sa vzťahuje tak ako na konanie na súde, aj na konania pred inými orgánmi rozhodujúcimi o právach a záväzkoch, t.j. konania podľa štvrtej časti SSP. 9. Súd konštatuje, že žalobca neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu, ako to vyplýva z jeho podania, ktoré doručil Daňovému úradu Košice dňa 13.08.2014, kde tvrdil, že úmyselne sa zadržiava jeho odvolanie a odmieta ho odstúpiť na druhostupňový daňový orgán, hoci bolo podané v zákonnej lehote. Tým žalobca splnil podmienku uvedenú v ust. § 244 ods. 1 SSP. 10. Nečinnosť správneho orgánu predstavuje nezákonný jav správneho orgánu a nastáva v okamihu, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, hoci v zmysle zákona je povinný konať. Nečinnosť správneho orgánu je v rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. 11. Konanie sa začína na základe žaloby podľa ust. § 242 a nasl. SSP. Za nečinnosť orgánu verejnej správy treba v podstate považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom žaloby tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony finančného orgánu, a napriek tomu finančný orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. 12. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 553/2012 zo 16. januára 2013). 13. Predmetom konania podľa štvrtej časti SSP - konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či bol žalobca ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu. 14. V poučení predmetného rozhodnutia správcu dane č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 bolo uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu možno podľa § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov podať odvolanie. Odvolanie možno podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Včas podané odvolanie podľa § 72 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov má odkladný účinok. 15. V predmetnej veci žalobca v zastúpení L.. P. V. doručil správcovi dane dňa 23.07.2014 písomné odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, a preto nie je možné na takéto podanie neprihliadať, prípadne ho považovať za nedoručené, navyše keď takýto spôsob bol uvedený aj v poučení predmetného rozhodnutia. 16. Naviac, ustanovenia Daňového poriadku upravujúce odvolacie konanie, ako aj náležitosti odvolania neobsahujú žiadne ustanovenia o tom, že v prípade, ak odvolanie nie je podané v elektronickej forme, nemá žalovaný povinnosť o ňom rozhodovať. 17. Súd je preto toho názoru, že žalovaný bol nečinný, keď nerozhodol o odvolaní žalobcu. V tomto prípade je nevyhnutné o odvolaní žalobcu konať a rozhodnúť ako o riadne a včas podanom odvolaní, a to s prihliadnutím predovšetkým na formuláciu správcu dane uvedenú v poučení predmetného prvostupňového rozhodnutia. Z poučenia jasne vyplýva aj možnosť podať odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 i v písomnej forme. 18. Úlohou žalovaného po rozhodnutí o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 bude preukázať súdu odstránenie nečinnosti v zmysle vyššie citovaného ust. § 251 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.