Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/90/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200933 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015200933.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu: 1. N. C., bytom G., P. X, 2. O. C., bytom tamtiež, obaja právne zastúpení JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom Advokátskej kancelárie Olej, Sedlák, Dudášová, Garančovský a spol., Košice, Kukučínova 19, proti Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, Košice, Komenského 52, za účasti: M.. O. G., G., W. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Molitoris, Štúrova 20, Košice, L.. F. U., bytom N. XXX, I. U., bytom G., Č. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 09.06.2015 č.j. OU-KE- OVBP2-2015/020175, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcom v 1. a v 2. rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. III. Účastníkovi M.. O. G. p r i z n á v a právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia voči žalobcom v 1. a v 2. rade. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím z 09.06.2015 č. OU-KE-OVBP2-2015/020175 zamietol odvolanie žalobcov N. C. a O. C., a odvolanie účastníčky I. U., a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Košice, pracovisko Košice - S. zo dňa 12.01.2015 č. A/2015/00029/III/PYT (pôv. č. j. A/2014/14026/III/ PYT), ktorým bola stavebníkovi M.. O. G. povolená stavba „Rodinný dom“ na pozemku parc.č. XXX/X KN „C“, katastrálne územie G. D. S., v lokalite ulica Č., za podmienok uvedených v rozhodnutí. 2. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie veci, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukázali na to, že na stavbu „Rodinný dom“ bolo stavebným úradom vydané územné rozhodnutie, pričom stavebný úrad s nimi ako s účastníkmi územného konania nekonal. Rozhodnutím z 30.06.2014 č. A/2014/16819/III/PYT stavebný úrad rozhodol, že nie sú ani účastníkmi konania vo veci povolenia stavby, pričom po zrušení tohto rozhodnutia stavebný úrad nové rozhodnutie nevydal, a ani s nimi ako s účastníkmi konania v stavebnom konaní nekonal, neumožnil im uplatnenie ich procesných práv a doručil im len rozhodnutie vo veci samej. Konštatovali, že rozhodnutie je vydané na základe neaktuálnych vyjadrení a stanovísk, ktoré trpia viacerými nedostatkami. Ďalej uviedli, že v prvostupňovom stavebnom konaní namietli predpojatosť L.. M.. S., vedúcej referátu stavebného úradu a O.. N.. A.P., referentky stavebného úradu, a vzhľadom na to, že ich námietkam nebolo vyhovené, namietali aj to, že rozhodovali vylúčení zamestnanci. V odvolaní ďalej namietali, že rozhodnutie je v rozpore s jestvujúcim územným plánom zóny. 3. V odvolaní ďalej žalobcovia namietali, že stavebný úrad nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav veci, neodstránil rozpory vyplývajúce zo žiadosti stavebníka a rozhodnutia Mesta Košice z 29.10.2013 č. A/2013/19946-2 a záväzného stanoviska zo dňa 16.07.2013 č. KRPZ-KE-KDI-44-25/2013. Namietali, že im nebola umožnená účasť v stavebnom konaní a odmietnuté oboznámenie sa so spisom. Namietali tiež, že ich podanie zo dňa 14.07.2014 malo byť odstúpené na druhostupňový orgán, a tiež namietali podmienky č. 5, 10, 18 Stavebného povolenia, stanoviska dotknutých orgánov, a neoznámenie začatia konania žalobcom. 4. Po preskúmaní spisového materiálu žalovaný zistil, že dňa 02.05.2014 bola stavebnému úradu predložená žiadosť stavebníka M.. O. G. o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku KN - C parc.č. XXX/X kat. územia G. D. S.. Stavebný úrad dňa 19.05.2014 oznámil začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom, a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 30.05.2014. Dňa 03.06.2014 rozhodnutím č. A/2014/14026/ III/PYT stavebný úrad vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti o požadované doklady a v súlade s ustanovením § 29 ods.1 Správneho poriadku prerušil stavebné konanie. Žalobcovia v 1. a v 2. rade a účastníčka I. U. dňa 16.06.2014 sa prihlásili o účasť v stavebnom konaní. 5. Stavebný úrad rozhodnutím z 12.01.2015 č. A/2015/00029/III/PYT (pôv. č. j. A/2014/14026/III/PYT) bola povolená stavebníkovi stavba „Rodinný dom“ na pozemku parc.č. XXX/X KN „C“ kat. územie G. D. S., v lokalite ulica Č., za podmienok uvedených v rozhodnutí. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že stavebný úrad náležite zistil skutkový a právny stav veci a za tým účelom si obstaral aj potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. V stavebnom povolení určil záväzné podmienky uskutočňovania a užívania stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Žiadosť o stavebné povolenie stavebný úrad preskúmal v súlade s § 62 a § 63 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a zistil, že dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným rozhodnutím, projekt stavby spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, uskutočnením stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane nie sú ohrozené alebo obmedzené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. 6. Žalovaný ďalej konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva to, že stavebný úrad vychádzal pri vymedzení okruhu účastníkov stavebného konania z ustanovenia § 59 ods.1 stavebného zákona v nadväznosti na § 14 ods.1 Správneho poriadku, osobitne s prihliadnutím na plánované miesto výstavby rodinného domu, pričom postavenie účastníkov konania žalobcom v 1. a v 2. rade nebolo priznané. Dňa 16.06.2014 sa o účasť v stavebnom konaní prihlásili aj žalobcovia v 1. a v 2. rade, a preto stavebný úrad v súlade s § 14 ods.1 Správneho poriadku aplikujúc princíp temporálnej prezumpcie účastníctva s nimi začal ako s účastníkmi konania konať. Stavebný úrad dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a v 2. rade nemôžu byť vo svojom právnom pomere na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutí, preto im rozhodnutím z 30.06.2014 č. A/2014/16819/III/ PYT nepriznal postavenie účastníka stavebného konania. Toto rozhodnutie bolo zrušené v odvolacom konaní rozhodnutím z 20.08.2014 č. OU-KE-OVBP2-2014/030409. O rozšírení okruhu účastníkov konania, resp. priznaní postavenia účastníka konania sa správne rozhodnutie nevydáva, preto odvolaciu námietku žalobcov, týkajúcu sa nepriznania postavenia účastníka konania a nevydania rozhodnutia o tejto skutočnosti, považoval žalovaný za bezdôvodnú. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že stavebný úrad rozhodnutím z 03.06.2014 č. A/2014/14026/III/PYT podľa § 29 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní prerušil stavebné konanie, a zároveň vyzval stavebníka o predloženie požadovaných podkladov. O pokračovaní v konaní správny orgán rozhodnutie nevydáva, ale listom zo 04.07.2014 č. A/2014/14023/III/PYT oznámil všetkým účastníkom konania, vrátane žalobcov, pokračovanie stavebného konania a vychádzajúce zásady aktívnej účasti účastníkov konania v zmysle § 33 ods.2 Správneho poriadku, dal účastníkom možnosť, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia, a zároveň uviedol, že môžu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Žalobcovia využili toto svoje právo nahliadať do spisu v dňoch 25.07.2014 a 19 09.2014, a právo uplatniť konkrétne námietky na ústnom pojednávaní dňa 16.06.2014 listom zo dňa 14.07.2014, a v odvolaní zo dňa 16.07.2014 a jeho doplnení zo dňa 06.08.2014. Vzhľadom na to námietku žalobcov, ktorá sa týka neumožnenia uplatnenia ich procesných práv a námietok pred vydaním napadnutého rozhodnutia v stavebnom konaní považuje žalovaný za neopodstatnenú. 8. K odvolacej námietke žalobcov, že konal a rozhodol vylúčený zamestnanec, v dôsledku čoho je rozhodnutie stavebného úradu nezákonné, žalovaný uviedol, že primátor mesta Košice rozhodol o námietke predpojatosti voči L.. M.. S. rozhodnutím z 03.10.2014 č. A/2014/18145-1/III a o námietke predpojatosti proti O.. N.. A.P. rozhodnutím z 03.10.2014 č. A/2014/18145-2/III. S uvádzanými dôvodmi zaujatosti sa správny orgán v odôvodneniach predmetných rozhodnutí dostatočne zaoberal, pričom žalovaný zdôraznil, že samotným uplatnením námietky zaujatosti nevzniká právny nárok na vylúčenie namietaného zamestnanca z prejednávania a rozhodovania veci. Ustanovenie § 9 Správneho poriadku predpokladá taký vzťah vlastného záujmu zamestnanca správneho orgánu na prejednávanej veci, alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkovi konania, alebo k jeho zástupcovi, ktorý pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec, a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Takýto vzťah však nebol zo strany žalobcov ani tvrdený, a nebol ani zistený u žiadneho zo zamestnancov, ktorý vybavoval predmetnú vec, preto aj túto námietku uvedenú v odvolaní považoval žalovaný za neopodstatnenú. Skutočnosť, že žalobcovia podali podnet na preverenie trestno-právnej zodpovednosti namietaných zamestnancov, nie je, a ani nemôže byť ex lege dôvodom na ich vylúčenie. Rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené námietkam predpojatosti, podľa žalovaného spĺňajú náležitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku a boli vydané správnym orgánom príslušným na ich vydanie. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 11 ods.3 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice, podľa ktorého primátor ako štatutárny orgán mesta, môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, písomne poveriť príslušného zamestnanca mesta, pričom poverený zamestnanec mesta rozhoduje v mene mesta, v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. 9. K námietke, že vydané rozhodnutie je v rozpore s jestvujúcim územným plánom zóny, a je preto v rozpore s verejným záujmom žalovaný uviedol, že posúdenia návrhu z hľadiska jeho súladu s platným ÚPN obce, resp. ÚPN - Z je výhradne v kompetencii stavebného úradu a stavebný úrad preskúmava návrh a jeho súlad s platným územným plánom v územnom konaní. V zmysle ustanovenia § 61 ods.1 Stavebného zákona sa na námietky a pripomienky, ktoré boli, alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, sa v stavebnom konaní neprihliada. 10. Na predmetnú stavbu bolo vydané územné rozhodnutie zo dňa 07.04.2014 č. A/2014/10069/ III/PYT, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2014. V zmysle tohto rozhodnutia je vjazd na parcelu navrhnutý z ulice Č. v zmysle rozhodnutia Mesta Košice z 29.10.2013 č. A/2013/19946-2 vydaného na základe súhlasného stanoviska KR PZ v Košiciach zo dňa 16.07.2013 č. KRPZ-KE- KDI-44-75/2013, ktoré stavebný úrad, ani žalovaný, nemal dôvod spochybňovať. V stavebnom konaní z hľadiska verejného záujmu stavebný úrad preskúmal aj to, či dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že žalobcovia si ako účastníci konania môžu chrániť jedine svoje subjektívne práva vyplývajúce im z postavenia účastníkov konania. V záujme zabezpečenia ochrany verejných záujmov a komplexnosti výstavby stavebník na základe výzvy stavebného úradu doplnil projektovú dokumentáciu stavby o plán organizácie výstavby zohľadňujúci šírku komunikácie, existujúcu zástavbu a dopravné obmedzenie ulice, preto odvolaciu námietku žalobcov týkajúcu sa prístupu dopravných zariadení a prísunu stavebných výrobkov, nepovažoval za opodstatnenú. 11. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali podmienky č. 5, 10 a 18 stavebného povolenia, žalovaný uviedol, že nesprávny odkaz na § 46 podmienky č. 5 záväzných podmienok uskutočňovania stavby, je formálnou chybou, ktorá nijako neovplyvňuje zákonnosť a správnosť stavebného povolenia, a nespôsobuje jeho vadnosť. Námietka týkajúca sa nesplniteľnosti podmienky č. 10 záväzných podmienok uskutočňovania stavby sa opiera o ničím nepodložené subjektívne tvrdenia žalobcov a pri určovaní podmienky č. 18 záväzných podmienok uskutočňovania stavby stavebný úrad vychádzal zo záväzného stanoviska Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Košiciach zo dňa 23.06.2014 č. ORHZ-KE3-601-001/2014, ktorý zabezpečuje ochranu verejných záujmov z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby. 12. K námietke žalobcov, ako aj účastníčky I. U. na trvanie rešpektovania stanoviska Útvaru hlavného architekta Mesta Košice, žalovaný uviedol, že Útvaru hlavného architekta Mesta Košice stavebný úrad v ustanovení § 140a postavenie dotknutého orgánu nepriznáva, keďže neexistuje osobitný predpis, podľa ktorého by chránil verejné záujmy sledované osobitnými predpismi. Z toho dôvodu jeho vyjadrenie nie je záväzným stanoviskom, jeho obsah nie je pre stavebný úrad záväzný. 13. K vyjadreniu Magistrátu mesta Košice z 01.07.2013 č. C/2013/00197-4 o podmienenosti umiestnenia stavby „Rodinný dom“ vybudovaním paralelnej miestnej komunikácie, žalovaný uviedol, že za splnenia všeobecných technických požiadaviek v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie nič nebráni umiestneniu stavby tak, aby bol rešpektovaný predpokladaný rozvoj územia, t.j. vybudovaním miestnej komunikácie. Preskúmaním predloženého spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že procesný postup stavebného úradu v posudzovanej veci bol v súlade so zákonom, stavebný úrad dostatočne zistil skutkový stav veci, konal v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a na základe výsledkov vo veci kvalifikovane rozhodol. 14. V zákonnej lehote podali žalobcovia N. a O. C. žalobu, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - S. z 12.01.2015 č. A/2015/00029/III/PYT (pôvodne č. j. A/2014/14026/III/PYT). 15. Žalobcovia v žalobe uviedli, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia za taký dôvod považujú to, že prvostupňový správny orgán, ktorý vydal stavebné povolenie, bol orgánom vylúčeným. Žalobcovia v konaní uplatnili námietku predpojatosti, o ktorej rozhodol primátor Mesta Košice ako správny orgán podľa ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice, rozhodnutiami z 03.10.2014 č. A/20141/18145-1/ III a č. A/2014/18145-2/III, ktorými námietke predpojatosti nevyhovel. Žalovaný nesprávne a v rozpore so zákonom vyhodnotil skutočnosť, že o námietke predpojatosti rozhodol primátor Mesta Košice, aj napriek námietke žalobcov, že túto kompetenciu v stavebnom konaní nemá. Poukázal na ustanovenia § 118 stavebného zákona a ustanovenia § 9 ods.1, § 12 ods.2 Správneho poriadku, a konštatoval, že je vylúčené, aby o námietke predpojatosti v druhom stupni rozhodoval primátor Mesta Košice, tak ako to bolo v danom prípade, keďže k tomu nemá zákonom zverené kompetencie. Zákonná úprava jednoznačne definuje kritériá a postup pri vylúčení zamestnancov správneho orgánu, a tieto v prvostupňovom konaní neboli dodržané. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov odvolania žalobcov voči rozhodnutiu stavebného úradu, pričom žalovaný sa s dôvodmi odvolania v tomto smere a s právnou argumentáciou žalobcov nevysporiadal. 16. Ďalšou vadou, ktorá sa týka postupu správnych orgánov, je podľa žalobcov tá skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo námietkam predpojatosti, skutočnosti primátor Mesta Košice nevydal, a je sporné, či bolo vydané osobou oprávnenou podpísať toto rozhodnutie, nakoľko je podpísané neidentifikovateľnou osobou. Podľa žalobcov, keďže sa v rozhodnutí neuvádza meno, priezvisko, ani funkcia osoby, ktoré rozhodnutie vydala, je toto rozhodnutie postihnuté deficitom zmätočnosti a postihuje jeho hodnovernosť. Kto toto rozhodnutie podpísal, a či konal v rámci zverených kompetencií, napriek vznesenej námietke nikto neskúmal a fyzickú osobou neidentifikoval. Uvedené chyby podľa názoru žalobcov mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a tak súdu neostáva iná možnosť, ako postupovať podľa ustanovenia § 225j ods.2 písm.e) O.s.p. vo väzbe na ustanovenie § 250i ods.1 a 3 O.s.p. 17. Žalobcovia z opatrnosti predložili v žalobe aj ďalšie námietky, a to nedostatočné zistenie skutkového stavu pre posúdenie veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie v rozpore s obsahom spisov. Žalovaní konštatovali, že pre rozhodovanie stavebného úradu je v územnom konaní záväzný územný plán zóny miestnej časti G. D. S. mestskej časti G. D. S., ktorý bol schválený Mestským zastupiteľstvom Košice uznesením zo dňa 25.06.1998. Zmeny územného plánu neboli realizované a v uvedenej lokalite sa síce počíta s výstavbou rodinných domov, ale za podmienky vybudovania paralelnej miestnej komunikácie s existujúcim peším prístupom v lokalite, ktorá je využívaná ako záhradkárska oblasť. Táto komunikácia (aj inžinierske siete) však vybudovaná nebola, územný plán zóny zmenený nebol, technický a obslužný prístup do lokality nákladnými vozidlami, stavebnými mechanizmami a podobne, je možný len pri poškodzovaní vlastníctva a práv žalobcov, ktorých nehnuteľnosť stojí na hranici pešieho prístupu a už v súčasnosti je poškodzovaná prejazdom motorových vozidiel do uvedenej lokality. 18. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodol v rozpore s vlastnými skutkovými zisteniami a právnym posúdením, ktoré vyslovil vo svojom rozhodnutí z 20.08.2014 č.j. OU-KE-OVBP2-2014/03049, ktorým rozhodol o postavení žalobcov ako o účastníkov preskúmavaného stavebného konania. Žalobou napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným rozhodnutím, projekt stavby spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a uskutočnením stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane nie sú ohrozené alebo obmedzené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. 19. Za ďalší rozpor považujú žalobcovia konštatovanie žalovaného, že posúdenie návrhu z hľadiska jeho súladu s platným územným plánom obce, resp. územným plánom zóny, je výhradne v kompetencii stavebného úradu a stavebný úrad preskúmava návrh a jeho súlad s platným územným plánom v územnom konaní. Žalovaný však musel vedieť o tom, že žalobcovia nemohli uplatniť námietky a pripomienky v územnom konaní, nakoľko správny orgán s nimi ako s účastníkmi nekonal, do konania ich nepripustil a nepovolil ani obnovu územného konania. To, či povolená stavba je alebo nie je v súlade s územným plánom zóny G. D. S. a jeho podmienkami, chýba v oboch rozhodnutiach správnych orgánov, a absentujú výsledky tohto preskúmania. 20. Žalobcovia ďalej namietali, že sa správny orgán vôbec nevysporiadal so zmätočnosťou stanoviska KR PZ v Košiciach zo 16.07.2013 č. KRPZ-KE-KDI-44-75/2013, ktorou dodatočne opravená výroková časť je v rozpore s odôvodnením policajného orgánu v čísle parcely a so žiadosťou stavebníka na povolenie vjazdu cez úplne iné parcely. Policajný orgán rukou dopisoval údaje, ktoré nekorešpondovali so žiadosťou a Mesto Košice následne vydanom povolení vjazdu z Č. ulice sa ani nevysporiadal s tým, či v prípade ulice Č.Š. ide o peší prístup, resp. dopravnú komunikáciu, a akú, a vydal rozhodnutie, kde vzájomne nekorešpondujú žiadosť stavebníka, stanovisko KR PZ Košice, KDI a povolenie vjazdu vydané v zmysle rozhodnutia z 29.10.2013 č. A/2013/19946-2. 21. Z uvedených dôvodov žalobcovia navrhujú, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 22. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby súd žalobu zamietol. Konštatoval, že žalobnou námietkou žalobcov, že prvostupňové rozhodnutie vydal vylúčený orgán, sa zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia, kde konštatoval, že rozhodnutia primátora Mesta Košice z 03.10.2014 č. A/2014/18145-1/III a č. A/2014/18145-1/III boli vydané v súlade so zákonom č. 401/1990 Zb. o meste Košice a ustanoveniami § 9 - 13 Správneho poriadku a § 46 a nasl. Správneho poriadku, bol dodržaný postup a kritériá pri vylučovaní zamestnancov stavebného úradu tak, ako ich definuje zákonná právna úprava. Dôvodom pre vylúčenie nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe zamestnanca správneho orgánu v prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní, pričom vzťah zamestnanca správneho orgánu vyžadovaný ustanovením § 9 Správneho poriadku nebol žalobcami ani tvrdený. Toto svedčí o zjavnej účelovosti obrany zo strany žalobcov, vrátane poukazu na formálne nedostatky predmetných rozhodnutí. K odkazu na ustanovenie § 118 stavebného zákona vo väzne na ustanovenie § 1 a § 12 ods.2 Správneho poriadku, z ktorých žalobcovia vyvodzujú, že je vylúčená, aby o takej námietke v druhom stupni rozhodoval primátor Mesta Košice, žalovaný uviedol, že rozhodnutie primátora Mesta Košice nie je druhostupňovým rozhodnutím. Prípadné žalobcami vytýkané nedostatky nie sú takého charakteru, ktoré by mali vplyv na zákonnosť predmetných rozhodnutí a spôsobovali ich nepreskúmateľnosť. Žalovaný vychádzajúc z právnej teórie a existujúcej judikatúry je toho názoru, že vytýkané nedostatky predmetných rozhodnutí je možné zahrnúť pod pojem iná zrejmá nesprávnosť rozhodnutia v zmysle § 47 ods.6 Správneho poriadku, t.j. ide o formálny nedostatok pri vyhotovovaní rozhodnutia nespôsobujúci vecnú nesprávnosť rozhodnutia, ktorého prípadnou opravou by sa zmenila sama podstata rozhodnutia, jeho zmysel a dopad na účastníkov správneho konania. Inou zrejmou nesprávnosťou je jeho opomenutie uviesť niektorú z formálnych náležitostí rozhodnutia, ako napríklad podpis, meno, priezvisko, funkcia rozhodujúceho úradníka, pečiatku a podobne. 23. Žalobnou námietkou poukazujúcou na nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu žalobcami tvrdeného rozporu s platným územným plánom zóny Košice - G. D. S., sa žalovaný zaoberal na strane 7 svojho rozhodnutia. Zdôraznil, že posúdenie návrhu z hľadiska jeho súladu s platným územným plánom obce je v kompetencii stavebného úradu a stavebný úrad preskúmava návrh a jeho súlad s platným územným plánom v územnom konaní. Na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a žalovaný je toho názoru, že stavba bola umiestnená v súlade s platným územným plánom zóny Košice - G. D. S. v znení jeho zmien a doplnkov, ktorý vo svojich záväzných regulatívoch neurčil žiadny časový horizont pre využitie daného územia. Stavebný úrad rešpektoval predpokladaný rozvoj územia v zmysle záväzných regulatívov platnej územno-plánovacej dokumentácie, vrátane vybudovania novej komunikácie. 24. Žalobná námietka týkajúca sa zmätočnosti stanoviska KR PZ v Košiciach zo 16.07.2013 č. KRPZ- KE-KDI-44-45 žalovaný uviedol, že pripojenie stavby na komunikácie rieši stavebný úrad ako územno- technickú požiadavku v územnom konaní, ktorého podkladom bolo aj predmetné stanovisko. Predmetné stanovisko nemá charakter rozhodnutia s náležitosťami v zmysle § 47 Správneho poriadku, a žalovaný je toho názoru, že zrealizovaná oprava čísla parcely nie je nezrozumiteľná, je jednoznačná, i vzhľadom, a skutočnosť, že pozemok KN - C parc.č. XXX/X kat. úz. G. D. S. je záhradou vo vlastníctve inej osoby ako stavebník, bez priameho napojenia na komunikáciu, t.j. zriadiť vjazd z komunikácie na predmetnú parcelu by ani nebolo možné. 25. Účastník stavebného konania M.. O. G. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a súvisiace prvostupňové rozhodnutie považuje za zákonné a vydané v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku. 26. Konštatoval, že definícia účastníka stavebného konania uvedená v ustanovení § 59 ods.1 písm.b) vyžaduje v konaní objektivizovanie skutočnosti, že vlastnícke právo danej osoby môže byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom túto okolnosť nestačí subjektívne tvrdiť, ale je potrebné ju preukázať. So žalobcami bolo konaní ako s účastníkmi stavebného konania. Po právoplatnom skončení stavebného konania priebežne dochádza k realizácii povolenej stavby, pričom celá doterajšia realizácia stavby svedčí o tom, že žalobcovia nie sú stavbou, ani jej realizáciou absolútne žiadnym spôsobom dotknutí, a na tom stave sa už s ohľadom na mieru realizácie stavebných prác ani nič nezmení. Vyslovil názor, že žalobcovia namietajú nezákonnosť rozhodnutí, ktoré nemajú žiaden dopad na ich vlastnícke, ani iné práva k susediacim pozemkom, a stavbám, a vyslovil pochybnosť o procesnej legitimácii žalobcov podľa § 250 ods.2 O.s.p. 27. K námietke žalobcov, že o ich námietke predpojatosti rozhodoval primátor Mesta Košice, uviedol, že podľa jeho názoru taký postup žiadnym spôsobom neodporuje zákonu, keďže stavebným úradom je podľa § 117 ods.1 stavebného zákona obec (mesto). V danom prípade námietka žalobcov smerovala voči zamestnankyni pracoviska stavebného úradu a vedúcej stavebného úradu, ktorá však nie je zároveň vedúcou správneho orgánu, ako to má na mysli Správny poriadok v ustanovení § 11 a § 12. Vedúcim správneho orgánu (mesta) je primátor, ktorý je zároveň vo vzťahu k vedúcej stavebného úradu najbližšie nadriadeným vedúcim v zmysle § 11 ods.1 a § 12 ods.1 Správneho poriadku, a je teda oprávnený rozhodovať aj o jej vylúčení z rozhodovania. 28. K námietke žalobcov, že rozhodnutie o ich námietke predpojatosti nepodpísal primátor, ale ním neznáma osoba, ktorá na to nemala oprávnenie, účastník uviedol, že toto tvrdenie nemá oporu v nimi predložených dôkazoch, ani v platných právnych predpisoch. Podľa § 13 ods.5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by súčasťou rozhodnutia správneho orgánu malo byť konkretizované poverenie konkrétneho zamestnanca. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že rozhodnutie vydala osoba, ktorá na to nebola oprávnená, toto ich tvrdenie je iba subjektívnym názorom žalobcov bez akéhokoľvek relevantného dôkazu spochybňujúceho oprávnenosť inej osoby, než primátora mesta, vydať namietané rozhodnutie o námietke predpojatosti. 29. Pokiaľ ide o námietky žalobcov týkajúce sa zistenia skutkového stavu, je toho názoru, že konajúce orgány sa skutkovým stavom dostatočne zaoberali, tento náležite zistili aj vo vzťahu k vyjadreniam a stanoviskám dotknutých orgánov, a vo vzťahu k námietkam účastníkov konania. Rovnako tak odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevykazujú znaky zmätočnosti, arbitrárnosti a svojvôle. Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol. Uplatnil si zároveň právo na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom. 30. Účastníčka I. U.G. v písomnom vyjadrení uviedla, že s obsahom žaloby v celom rozsahu súhlasí. 31. Účastníčka L.. M.U. B. súdu v zmysle § 32 ods.4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok oznámila dňa 31.07.2017, že sa vzdáva svojho účastníctva v konaní. 32. Účastník L.. F. U.G. sa k žalobe nevyjadril. 33. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojich žalobných dôvodoch. 34. Podľa § 491 ods.1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku). 35. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnym spisom a vyjadreniami účastníkov konania, ktoré doručili súdu písomne, a tiež predniesli na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 36. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že rozširuje žalobu aj na rozhodnutie zo dňa 07.04.2014 č. A/2014/169/3/PYT, ktorým bolo vydané povolenie o umiestnení stavby v územnom konaní. Toto rozhodnutie nebolo možné preskúmať na základe žaloby, pretože žalobcovia v 1. a v 2. rade neboli účastníkmi tohto konania, čím sa im odňala možnosť domáhať sa svojich práv. Toto rozhodnutie im nebolo ani doručené, a teda nemohli sa brániť podaním samostatného odvolania, prípadne žaloby. V územnom rozhodnutí správny orgán opomenul riešiť dopravné podmienky, ktoré vyplývajú z územného plánu zóny, ktorý síce predpokladá, že na uvedených parcelách bude povolená výstavba rodinných domov, ale iba za predpokladu vybudovania paralelnej komunikácie s existujúcim chodníkom, ktorý vedie pomedzi už existujúce rodinné domy a stavby. V súčasnosti je vybudovanie dopravného pripojenia vylúčené, pretože existujúca stavba, ktorá sa využívala pre peší prechod do záhradkárskej oblasti, rozmerovo nevyhovuje pre vjazd nákladných motorových vozidiel, hasičského auta a podobne. Tým, že pomedzi domy na tejto nevhodnej ceste prechádzajú veľké vozidlá, dochádza ku škodám na majetku žalobcov, a to ku praskaniu múrov, znížila sa kvalita ich bývania zvyšovaním prašnosti. Právny zástupca žalobcom opätovne poukázal na to, že v stavebnom konaní žalobcovia vzniesli námietku zaujatosti voči vedúcej stavebného úradu a zamestnankyni stavebného úradu, pričom o týchto námietkach nerozhodoval orgán na to príslušný, t.z. žalovaný, ale o námietkach rozhodol primátor Mesta Košice. Naviac, toto rozhodnutie nie je podpísané primátorom, ale nachádza sa na ňom nečitateľný podpis osoby, ktorá rozhodovala v jeho zastúpení. Žalovaný sa s touto námietkou vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. 37. Žalobca v 1. rade uviedol, že je vlastníkom domu postaveného na parcele č. XXX/X kat. územia G. D. S., ktorý sa nachádza na rohu P. a Č. ulice. Uviedol, že v čase, keď si stavebník M.. O. G. kúpil parcelu č. XXX/X za účelom výstavby rodinného domu, on kúpil od F.H. Y. parcelu č. XXX/X, pričom v kúpnej zmluve bolo uvedené, že podľa vyjadrenia stavebného úradu nie je možné na stavebné pozemky vydať stavebné povolenie. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku toho, že po ceste prechádzajú rôzne veľké motorové vozidlá, musel dať opraviť dve izby a kúpeľňu, ktoré boli poškodené. 38. Žalobkyňa v 2. rade sa stotožnila s výpoveďou žalobcu v 1. rade a dodala, že každý občan má právo na ochranu svojho majetku, a preto sa tejto ochrany domáhajú žalobou na súde. 39. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že podľa jej názoru v súčasnosti už nie je možné rozširovať žalobné námietky aj voči územnému rozhodnutiu, pretože toto územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, bolo vydané stavebné povolenie, ktoré sa už realizuje, preto nie je možné opätovne preskúmavať zákonnosť územného rozhodnutia. Pokiaľ ide o rozhodnutie o námietkach zaujatosti pracovníčok stavebného úradu, uviedla, že o námietkach rozhodoval nadriadený správny orgán namietaných zamestnankýň stavebného úradu, teda primátor mesta, čo vyplýva z ustanovenia § 12 zákona č. 71/1967 Zb. Podľa názoru žalovaného žalobcovia v 1. a v 2. rade svojimi podaniami ani v žalobe nepoukazujú na porušenie svojich subjektívnych práv. V územnom konaní žalovaný zotrval na názore, že žalobcovia neboli, a ani nemohli byť účastníkmi územného konania. 40. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia za rozhodujúci dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí považujú tú skutočnosť, že o ich námietkach zaujatosti, ktoré vzniesli voči L.. M. S., vedúcej referátu stavebného úradu Mesta Košice a O.. N. A., referentke stavebného úradu Mesta Košice, rozhodoval nepríslušný orgán, t.j. primátor Mesta Košice. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal touto námietkou, ktorú žalobcovia uviedli aj v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, a dôsledne sa nevysporiadal s príslušnou zákonnou úpravou. Súd k tejto námietke uvádza, že rozhodnutia primátora mesta o námietkach zaujatosti sú procesnými rozhodnutiami, a nepodliehajú súdnemu preskúmavaniu. Voči týmto rozhodnutiam nie je prípustné samostatné odvolanie, ale žalovaný ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí reagoval na odvolacie námietky žalobcov, a pri preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu posúdil aj skutočnosť, či boli alebo neboli zamestnanci stavebného úradu vylúčení v súlade so zákonom. Žalovaný vychádzal z ustanovenia § 9 ods.1 Správneho poriadku, podľa ktorého zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania, alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Citované ustanovenia predpokladá taký vzťah vlastného záujmu zamestnanca správneho orgánu na prejednávanej veci, alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkovi konania, alebo k jeho zástupcovi, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec, a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalobcovia však takýto vzťah vo svojich námietkach netvrdili, a žalovaný ani nezistil tieto skutočnosti u žiadneho z namietaných zamestnancov stavebného úradu. Dôvodom pre vylúčenie zamestnancov nemôže byť aj podľa názoru súdu, že stavebný úrad spočiatku žalobcom postavenie účastníkov stavebného konania, pretože v ďalšom konaní rešpektoval právny názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho orgánu zo dňa 20.08.2014 č. OU-KE-OVBP2-2014/030409 a po doručení tohto rozhodnutia s oboma žalobcami konal ako s účastníkmi konania. Súd rovnako súhlasí so žalovaným, že dôvodom na vylúčenie namietaných zamestnancov nemôže byť ani tá okolnosť, že žalobcovia podali na nich podnet na preverenie trestno-právnej zodpovednosti. Podľa § 11 ods.3 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice primátor je štatutárnym orgánom mesta. Primátor môže rozhodovaniu o právach, právom chránených záujmov, alebo povinnostiach fyzických osôb, a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť príslušného zamestnanca mesta. Poverený zamestnanec mesta rozhoduje v mene mesta v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. Stavebným úradom je v preskúmavanom prípade podľa § 117 ods.1 stavebného zákona mesto. Námietka žalobcov smerovala, ako už bolo spomínané, voči vedúcej referátu stavebného úradu Mesta Košice, a zamestnankyni referátu stavebného úradu Mesta Košice. Vedúca referátu stavebného úradu nie je vedúcou správneho orgánu, a preto podľa názoru súdu o námietkach žalobcov vznesených proti spomínaným zamestnancom, bol oprávnený rozhodovať primátor mesta, resp. ním poverený zamestnanec. Skutočnosť, že rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o námietkach, nie je podpísané primátorom, ale boli podpísané v zastúpení povereným zamestnancom nečitateľným podpisom, nemá za následok nezákonnosť týchto rozhodnutí. 41. Námietku žalobcov, že stavebné povolenie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože bolo vydané v rozpore s územným plánom zóny Košice - G. D. S., nepovažuje súd za opodstatnenú. Podľa § 39a ods.1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohy územného rozhodnutia. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad túto otázku posudzoval v územnom konaní a na základe výsledkov územného konania a vykonaného dokazovania vydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 07.04.2014 č. A/2014/10069/III/PYT. 42. Podľa § 62 ods.1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä: a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavba stavebnému úradu do 15 dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná jestvujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií vysoko účinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania ich námietky (§ 62 ods.3 stavebného zákona). Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi, alebo neprimerane obmedziť, či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne (§ 62 ods.4 stavebného zákona). 43. Podľa § 61 ods.1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom, a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môže uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Súd zo spisového materiálu zistil, že stavebný úrad postupoval podľa citovaných ustanovení stavebného zákona. V tomto konaní nebol dôvod na to, aby stavebný úrad sa zaoberal otázkou, či návrh nie je v rozpore s územným plánom obce, resp. zóny, pretože o tejto otázke už bolo rozhodnuté územným rozhodnutím. Na námietky žalobcov, že neboli účastníkmi územného konania, a preto námietky nemohli uplatniť, súd nemôže prihliadať, pretože stavebný úrad v stavebnom konaní nie je oprávnený sa zaoberať takými námietkami, ktoré sa mohli a mali uplatniť v územnom konaní. 44. Podľa § 183 Správneho súdneho poriadku žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť žalobu o ďalší žalobný návrh, alebo o ďalšie žalobné body, len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 181 ods.1 Správneho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedených dôvodov súd sa nezaoberal s rozšírením žaloby žalobcu na pojednávaní, aj o dôvody smerujúce proti rozhodnutiu stavebného úradu o umiestnení stavby. 45. Ak sa žalobcovia domnievajú a trvajú na tom, že mali byť účastníkmi územného konania, majú právo podať správnu žalobu v zmysle § 179 ods.1 Správneho súdneho poriadku. Doposiaľ totiž bolo v územnom konaní vydané iba prvostupňové rozhodnutie, ktoré na dvojstupňové konanie súd nie je oprávnený preskúmavať. 46. Žalobná námietka ohľadom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na záväzné stanovisko Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu zo 16.07.2013 je nedôvodná, pretože v danom prípade ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá bola opravená vlastnoručne policajným orgánom, ktorý toto záväzné stanovisko vybavoval. Vykonaná oprava bola zrozumiteľná, jednoznačná, ktorá vzhľadom na predmet konania nevzbudzovala pochybnosti, o číslo ktorej parcely v danej veci ide. Zo spisu naviac vyplýva, že pripojenie stavby na komunikácie riešil stavebný úrad ešte v územnom konaní, ktorého podkladom bolo aj toto stanovisko. O povolení zriadenia vjazdu z Č. ulice na pozemok stavebníka bolo rozhodnuté rozhodnutím z 29.10.2013 č. j. A/2013/19946-2 a stavebník bol v podmienkach stavebného povolenia (č. 22) zaviazaný dodržiavať podmienky tohto rozhodnutia, a povinný rešpektovať pri zásobovaní a realizácii stavby dopravné obmedzenie, ktoré povoľuje vjazd automobilov na ulicu Č. len do 3,5 ton. 47. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že stavebník svojou činnosťou im už spôsobil na nehnuteľnostiach škodu, žalobcovia majú právo si uplatniť voči stavebníkovi právo na náhradu škody. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 48. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, súd im preto nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). 49. Účastník M.. O. G.Č. si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Súd mu toto právo priznal podľa § 169 Správneho súdneho poriadku voči žalobcom v 1. a v 2. rade. 50. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.