Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201231 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201231.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobkyne T.. J. B., bývajúcej v B., U. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Komorovskou, so sídlom Košice, Kuzmányho 57, proti žalovanému Slovenskej advokátskej komory, Bratislava, Kolárska 4, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Bušovou, so sídlom Bratislava, Tobrucká 6, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 15.06.2015 sp. zn. III ODS-32/14:3299/2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím 6. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore zo dňa 15.10.2014 sp. zn.: DS VI.-36/14:3299/2013 bola žalobkyňa uznaná vinnou z toho, že: 1. po ukončení zastupovania klienta I.. P. P., L., bytom na G. XXXX/XX, XXXX U. X, Č. D. (ďalej len „sťažovateľ“) v trestnej veci sprenevery podľa § 248 ods.1, 4 Trestného zákona a legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 k § 252 ods.1 písm.a) ods.4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, vedenej pred Okresným súdom Košice II. pod sp. zn. 4T/15/10, vec s klientom po skončení zastúpenia bezodkladne písomne finančne nevysporiadala, 2. klientovi na jeho opakovanú výzvu nevrátila zostatok ním uhradeného preddavku na odmenu advokáta, a 3. dňa 14.05.2013 písomne vyzvala sťažovateľa, aby uhradil odmenu a preddavok na ďalšiu prácu advokáta na účet, ktorý patril jej synovi Š. B., ktorý nie je advokátom. Uvedeným konaním sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z., pretože porušila povinnosti advokáta uložené jej v ustanovení: - § 11 ods.3 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát prevzal na stanovený účel, je povinný opatrovať s odbornou starostlivosťou; nesmie ich použiť na iný než tento účel a po skončení zastúpenia ich musí vyúčtovať alebo vrátiť najneskôr v lehote 30 dní od skončenia zastupovania, ak sa s klientom písomne nedohodol inak; - § 13 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého po skončení zastúpenia sú advokát alebo spoločnosť povinní bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať; - § 18 ods.2 a ods.3 zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát pri výkone advokácie povinný postupovať čestne, svedomito, primeraným spôsobom a tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. Za to jej bola uložená podľa § 56 ods.2 písm.c) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 10.000,-- eur. 2. Disciplinárne konanie bolo začaté na návrh predsedu revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory, ktorá vybavovala sťažnosť I.. P. P.. Revízna komisia po prešetrení a prerokovaní dospela k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a sú dané dôvody na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči žalobkyni. Podľa názoru revíznej komisie postup advokáta, pri ktorom požaduje od klienta úhradu preddavkov na odmenu, ako aj úhradu samotnej odmeny advokáta na účet tretej osoby, ktorá nie je advokátom, je porušením povinností advokáta dodržiavať advokátske tajomstvo, a zároveň porušením povinností konať čestne, svedomito a spôsobom neznižujúcim dôstojnosť advokátskeho stavu. Takéto konanie do peňažných vzťahov medzi advokátom a klientom bezdôvodne znáša aj element tretej osoby, ktorá tak môže získať prístup k informáciám chráneným advokátskym tajomstvom. Takýto postup advokáta rovnako znižuje dôstojnosť advokácie ako profesie vyznávajúcej a praktizujúcej čestnosť, profesionalitu a dodržiavanie platných predpisov. Zároveň predstavuje porušenie povinnosti advokáta peniaze prevzaté od klienta opatrovať s odbornou starostlivosťou a zásadným spôsobom ohrozuje schopnosť advokáta vykonať ich vyúčtovanie alebo vrátenie po skončení zastupovania. 3. Revízna komisia dospela k záveru, že tvrdenia žalobkyne o tom, že na čiastku 20.000,-- eur má nárok, nakoľko predstavuje paušálnu odmenu za úspech vo veci, nie sú vierohodné, a predstavujú iba účelovú obranu v stave jej akútnej dôkaznej núdze. Žalobkyňa svoje tvrdenia o takomto obsahu dohody nie je schopná nijakým spôsobom preukázať. Navyše, sťažovateľ vo svojich vyjadreniach prejavil ochotu uhradiť žalobkyni len tarifnú odmenu vo výške stanovenej advokátskou tarifou a čiastku 20.000,-- eur považoval za zálohu na tarifnú odmenu a hotové výdavky žalobkyne. 4. Revízna komisia SAK preto dospela k záveru, že advokát, ktorý nie je schopný vierohodne preukázať, že peňažné prostriedky, poskytnuté mu zo strany klienta, je oprávnený ponechať za účelom úhrady dohodnutej zmluvnej odmeny advokáta, je povinný tieto peňažné prostriedky v lehote 30 dní po skončení zastupovania klientovi vrátiť. Pokiaľ tak neurobí, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia. Ku skončeniu zastupovania došlo písomným vypovedaním plnej moci, ktoré žalobkyňa obdržala dňa 25.06.2013 a od 25.07.2013 je v omeškaní so svojou povinnosťou vrátiť prijaté peniaze a vykonať finančné vysporiadanie veci s klientom. Revízna komisia navrhla, aby bolo o jej návrhu vykonané dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom sťažnostného spisu vedeného v kancelárii SAK pod č. 377/3299/2013 a výpisom z registra disciplinárnych previnení žalobkyne. Ďalej navrhla, aby žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia, tak ako je opísané v návrhu, a bola jej uložená primeraná sankcia podľa § 56 ods.2 zákona o advokácii, ktorej výška bude navrhnutá na disciplinárnom pojednávaní. 5. Na výzvu disciplinárnej komisie SAK po vyjadrení k sťažnosti uviedla, že sťažovateľa zastupovala v trestnej veci spočiatku ex offo, a to do 09.06.2009, potom prevzala zastupovanie na plnú moc. Počas zastupovania ex offo nevzala od sťažovateľa žiadne finančné prostriedky, a po prevzatí zastupovania na plnú moc sa so sťažovateľom ústne dohodla na zmluvnej tarifnej odmene vo výške 5.000,-- Sk (166,-- eur za 1 úkon právnej služby). O tejto dohode majú svedčiť vystavené faktúry, ktoré boli sťažovateľom uhradené bez pripomienky alebo rozporovania ceny. Vzhľadom na náročnosť veci sa žalobkyňa a sťažovateľ mali dohodnúť na tom, že popri tarifnej odmene podľa príslušných úkonov jej klient v prípade absolútneho úspechu vo veci, t.j. oslobodenia spod obžaloby, zaplatí odmenu paušálnou sumou 20.000,-- eur. Odmena bola viazaná na dosiahnutie právoplatného oslobodzujúceho rozsudku s tým, že finančné prostriedky mohla žalobkyňa použiť už po vynesení rozsudku súdu prvého stupňa. V prípade, že klient nebude právoplatne oslobodený, táto odmena mu mala byť po právoplatnosti rozsudku a vyúčtovaní vrátená. Žalobkyňa však nevedela predložiť relevantné dôkazy na preukázanie toho, že so sťažovateľom mala uzavretú dohodu o paušálnej odmene vo výške 20.000,-- eur, keďže táto dohoda bola obsahom mailovej komunikácie, ktorú nemá z dôvodu na strane prevádzkovateľa g.mail. 6. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po nevynesení oslobodzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa a následnom odvolaní zo strany prokurátora zaslala dňa 14.05.2013 klientovi e-mail, v ktorom ho okrem iného požiadala o úhradu na ďalšie trovy obhajoby vo výške 15.000,-- eur. Následne žalobkyňa obdržala od klienta list, v ktorom ju informoval o svojom rozhodnutí ukončiť spoluprácu a požiadal ju o vyúčtovanie sumy 20.000,-- eur a rozdiel z tejto sumy vrátiť na jeho účet. Podľa názoru žalobkyne má nárok na sumu 20.000,-- eur, nakoľko na túto odmenu mala nárok už po vynesení rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že definitívne jej ostane po právoplatnosti rozsudku, čo jej však bolo zmarené postupom klienta, ktorý od zmluvy odstúpil a ukončil spoluprácu. 7. K písomnému finančnému vysporiadaniu s klientom po skončení zastupovania žalobkyňa uviedla, že všetky reálne vykonané úkony a náklady sú vyúčtované vo faktúrach č. 12 a 3, z ktorých boli uhradené len faktúra č. 1 a 2. Ohľadne vyúčtovania paušálnej odmeny uviedla, že vec nie je právoplatne skončená, keďže klient jej znemožnil vec dotiahnuť do právoplatného konca a konečné rozhodnutie ešte nie je známe, a preto nevie v danom čase určiť pomernú časť a túto vyúčtovať. Ku skutku, že sumu 20.000,-- eur dala poukázať na účet syna, uviedla, že syn bol v tom čase jej zamestnancom a dôvodom pre takýto postup bola skutočnosť, že chcela oddeliť peniaze účelovo viazané na dosiahnutie presne definovaného dohodnutého výsledku v budúcnosti, v čase príjmu nie sú jej vlastníctvom pre účely účtovníctva, a podľa § 11 ods.1 Advokátskeho poriadku ich týmto spôsobom odlíšila. 8. Disciplinárne pojednávanie sa uskutočnilo 15.10.2014 v neprítomnosti žalobkyne, ktorá podaním z 10.10.2014 vyslovila súhlas s konaním bez jej prítomnosti. Po vykonanom dokazovaním disciplinárny senát dospel k záveru, že skutok v rozsahu formulovanom predsedom revíznej komisie SAK v návrhu sa stal. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa prevzala od klienta sumu 20.000,-- eur, ktorú klient považoval za zálohu na grafologické expertízy, tarifnú odmenu žalobkyne, a prípadne ďalšie úkony v súvislosti s jeho obhajobou, a táto záloha mala byť vyúčtovaná pomocou dokladov na náklady spojené so sporom. Pretože žalobkyňa nevedela preukázať svoje tvrdenie, že uhradená suma 20.000,-- eur predstavovala dohodnutú paušálnu odmenu za úspech vo veci, disciplinárny senát dospel k záveru, že ak medzi žalobkyňou a sťažovateľom je spor o povahe poskytnutých peňažných prostriedkov, a žalobkyňa nie je schopná preukázať svoje oprávnenie ponechať si tieto peňažné prostriedky za účelom náhrady dohodnutej odmeny advokáta, bola povinná tieto peňažné prostriedky v lehote 30 dní po skončení zastupovania klientovi vrátiť a vec s ním finančne vysporiadať. Tým, že žalobkyňa prijatú sumu 20.000,-- eur, ani jeho časť, klientovi nevrátila, pričom v konaní nepreukázala svoj nárok ponechať si túto sumu, a klientovi po skončení zastupovania nezaslala finančné vyúčtovanie čiastky 20.000,-- eur, porušila svoje zákonné povinnosti a dopustila sa disciplinárneho previnenia. Okrem toho, že požiadala klienta, aby sumu uhradil na účet tretej osoby, ktorá nie je advokátom, konala v rozpore so svojou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť a advokátske tajomstvo, a tým aj v rozpore s povinnosťou konať čestne, svedomito a spôsobom neznižujúcim dôstojnosť advokátskeho stavu. 9. Disciplinárny senát mal za spoľahlivo zistené, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty tak, ako uvádza návrh na začatie disciplinárneho konania, a že skutok je disciplinárnym previnením, a že sa ho dopustila disciplinárne obvinená advokátka. 10. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát podľa § 26 ods.2 Disciplinárneho poriadku prihliadol na závažnosť previnenia a okolnosti, za ktorých bolo spáchané na osobu disciplinárne obvinenej a na jej osobné pomery. Za priťažujúcu okolnosť senát považoval to, že bežná fakturácia advokátskej odmeny bola účtovaná na účet žalobkyne, ale nevyúčtovaná záloha na účet tretej osoby, pričom záloha bola v zjavnom nepomere k fakturovaným bežným výdavkom a nebola klientovi vyúčtovaná, resp. vrátená. Žalobkyňa nevedela uspokojivo vysvetliť dôvod preukázania prostriedkov na účel tretej osoby, ktorá nevykonáva advokáciu spoločne so žalobkyňou, a ani použitie týchto prostriedkov. Takýto postup advokáta môže vyvolávať vo vzťahu ku klientovi dôvodné pochybnosti o čestnosti plánovaného postupu advokáta, čo neprispieva k dôstojnosti advokátskeho stavu a neposilňuje dôveru verejnosti v nezávislosť justície. Po zvážení uvedených skutočností uložil žalobkyni disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 10.000,-- eur. 11. V odvolacom konaní, ktoré bolo začaté na odvolanie žalobkyne, bolo rozhodnutím 3. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory z 15.06.2015 sp. zn. III. ODS-32/14:3299/2013 rozhodnutie 6. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory z 15.10.2014 sp. zn. DS VI.-36/14:3299/2013 ako vecne správne potvrdené. 12. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala nepreskúmateľnosť a neúplnosť prvostupňového rozhodnutia pre neodôvodnenie skutkov v bode 2 a 3 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v bode 1. je odôvodnenie nedostatočné, pretože sa prvostupňový senát nevysporiadal s jej obranou a nedal žiadnu odpoveď na ňou predkladané argumenty. Žalobkyňa ďalej uviedla, že senát prvého stupňa sa s jej argumentom, ako ona považovala platbu 20.000,-- eur klientom nijako nevysporiadal, iba jedinou vetou konštatoval, že tvrdenie o tom, že táto suma je dohodnutou paušálnou odmenou za oslobodenie klienta spod obžaloby, nepreukázala napriek tomu, že jej právna obrana v tomto smere je logická a rozhodujúcim je posúdenie, či sa pri sume 20.000,-- eur jednalo o paušálne dohodnutú odmenu za presne vymienený pozitívny výsledok sporu pre klienta, alebo o zálohu na tarifnú odmenu a výdavky advokáta. Poukázala na to, že v konaní pred prvostupňovým súdom došlo konaním advokáta (žalobkyne) k dohodnutému výsledku, avšak tento výsledok advokát nemohol doviezť do právoplatného skončenia, či už kladného alebo záporného, naviac, trestná vec nebola právoplatne skončená, a preto nie je možné rozhodnúť a určiť, či je to práve advokát, ktorý porušil nejakú povinnosť. Ďalej uviedla, že v danom prípade ide o spor o základe nároku, teda spor o povahe spornej prevzatej platby a vyriešenie tejto otázky je podľa žalobkyne kompetentný rozhodnúť iba súd po vykonanom dokazovaní, lebo je to otázka podstatná aj s ohľadom na dikciu § 11 ods.3 Advokátskeho poriadku SAK a § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko advokátovi nebolo umožnené vybaviť vec do konca, avšak aj čiastkové vybavenie veci ku dňu vypovedania plnomocenstva je pozitívne v zmysle dohody účastníkov. Pri posudzovaní otázky, že zálohu od klienta požadovala uhradiť na účet tretej osoby, ktorá nie je advokátom, žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, nakoľko táto namietaná vec sa stala pred viac ako dvoma rokmi pred podaním návrhu, čo konštatovala aj revízna komisia SAK. Žalobkyňa napokon namietala, že nebolo brané do úvahy, že sa s klientom vysporiadania písomným podaním z 24.07.2013, ktoré považuje za písomné vyúčtovanie a vysporiadanie veci. 13. Žalovaný v odvolacom disciplinárnom konaní sa oboznámil s celým obsahom spisu 6. Disciplinárneho senátu SAK, vrátane sťažnostného spisu RK SAK a všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzali v spise, a prijal záver, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 14. K namietanej nepreskúmateľnosti a neúplnosti napadnutého rozhodnutia a neodôvodnenosti skutkov 2 a 3 žalobkyňou nie je správna, pretože odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, a nie je porušením práva žalobkyne na spravodlivé konanie. Žalovaný poukázal na to, že imanentnou súčasťou každého disciplinárneho konania sú všetky dôkazy vykonané v rámci sťažnostného konania obsiahnuté v návrhu na začatie disciplinárneho konania, a napokon vykonané pred prvostupňovým disciplinárnym senátom. Odôvodnenie rozhodnutia senátom prvého stupňa je podľa názoru žalovaného dostatočné, nie je v rozpore s princípom zákazu svojvôle, ako aj v rozpore s princípom právneho štátu podľa článku 11 Ústavy SR, pretože sa viaže k zistenému skutkovému stavu a správne sumarizuje a vyhodnocuje výsledky vykonaného dokazovania. Odôvodnenie nie je ani nezrozumiteľné, či trpiace vadou neúplnosti, lebo nemá prvky jazykovej a logickej nezrozumiteľnosti alebo zásadných odchýlok v porovnaní s výrokovou časťou. 15. Odvolacie námietky žalobkyne, pokiaľ ide o skutky 1 a 2, žalovaný považuje za nesprávne a účelové z dôvodov, že bolo preukázané, že žalobkyňa klienta I.. P. P., L., v trestnom konaní zastupovala najprv ako ustanovená obhajkyňa od 07.12.2004 do 09.06.2009 a od 02.7.2009 do 05.06.2013 ako zvolená obhajkyňa do odvolania plnomocenstva na obhajobu klientom. Od okamihu prevzatia obhajoby klienta na základe písomného plnomocenstva bolo preukázané, že žalobkyňa nemala s klientom uzavretú žiadnu dvojstrannú zmluvu o poskytovaní právnych služieb - obhajoby v trestnom konaní, v rámci ktorej by zmluvné strany dohodli, aký druh odmeny náleží obhajkyni za vykonané úkony právnych služieb v zmysle § 2 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Neexistenciu tohto dôkazu dokazoval sťažovateľ I.. P. P., L. najskôr v liste adresovanom žalobkyni dňa 17.09.2013, neskôr vo svojej sťažnosti doručenej SAK dňa 27.11.2013, a napokon v liste predsedovi SAK zo dňa 20.02.2014, keď opakovane zdôraznil, že medzi ním ako klientom a advokátkou ako obhajkyňou nebola žiadna dohoda, ani ústna, ani písomná, nielen o druhu a výške odmeny, ale najmä v tom, že dohodnutou odmenou za oslobodzujúci rozsudok v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 4T/15/10 bude pre advokátku suma 20.000,-- eur. 16. V tomto smere žalobkyňa neudržala dôkazné bremeno na preukázanie ňou ústne tvrdených skutočností, že s klientom bola dohodnutá, že za dosiahnutie oslobodzujúceho rozsudku vo vyššie uvedenej trestnej veci jej náleží dohodnutá zmluvná odmena 20.000,-- eur. Žalovaný poukázal na to, že samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení k výzve ERK FAK zo dňa 29.01.2014 okrem iného uviedla, že „titulom dohody o zastupovaní na plnú moc sme sa s I.. P. ústne dohodli na zmluvnej - tarifnej odmene vo výške 5.000,-- Sk (166,-- eur) za jeden úkon právnej služby, a to, že takáto dohoda bola uzavretá, svedčia aj vystavené Fa č. 1 zo dňa 11.10.2010 na 3.653,29 eur, Fa č. 2 zo dňa 19.02.2011 na 1.992 eur, čo klient uhradil bez akejkoľvek pripomienky a rozporovania ceny v tom čase“. V priebehu disciplinárneho konania sa síce žalobkyňa zmýlila, že ňou dokazované tvrdenia sú obsiahnuté v mailovej komunikácii s I.. P., avšak túto komunikáciu pre potreby disciplinárneho konania nedodala. 17. Žalovaný ďalej konštatoval, že tvrdenie žalobkyne, že sa s klientom dohodla okrem vyššie uvedenej dohody o úhrade jednotlivých úkonov právnej služby vo výške 5.000,-- Sk (166,-- eur) za jeden úkon právnej služby, že za dosiahnutie oslobodzujúceho rozsudku v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 4T/15/10 jej klient zaplatí sumu 20.000,-- eur s tým, že tieto finančné prostriedky môže použiť už po vynesení rozsudku súdu prvého stupňa, považoval za účelové a odporujúce logike veci. Na jednej strane žalobkyňa dokazuje taký obsah ústnej dohody, čo I.. P. razantne odmieta, a na strane druhej žalobkyňa vo vyjadrení z 29.01.2014 uviedla, že „v prípade, že klient nebude právoplatne oslobodený, táto odmena mu mala byť po právoplatnosti rozsudku a vyúčtovaní vrátená a zostala by zachovaná iba dohodnutá tarifná odmena“, teda sama si v tejto zásadnej otázke protirečí. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že trestná vec po zrušení oslobodzujúceho rozsudku Krajským súdom Košice z 30.01.2014 sp. zn. 5To/70/2013 nie je doteraz právoplatne skončená. 18. Účelovosť a nevieryhodnosť tvrdení žalobkyne o tejto otázke žalovaný videl aj v tom, že keď 16.02.2011 žiadala I.. P. o úhradu 20.000,-- eur, nemohla v tom čase vedieť, aký bude mať priebeh trestné stíhanie proti klientovi, a s akým výsledkom. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že I.. P. na výzvu žalobkyne realizoval zaplatenie sumy 12.000,-- eur dňa 20.02.2011 a sumy 8.000,-- eur dňa 23.02.2011 s uvedeným dôvodom platby - právna pomoc, a to na účet, ktorý mu identifikovala žalobkyňa. Ak sa klient riadil pokynmi svojej obhajkyne a smeroval vyššie uvedenú sumárnu platbu 20.000,-- eur, ako aj ostatné platby za vykonané úkony právnych služieb podľa faktúr č. 1 a č. 2 na účet označený žalobkyňou, nemal odvolací orgán dôvod neveriť I.. P., že pri sume 20.000,-- eur išlo o náklady spojené s jeho obhajobou, a nie o vopred dohodnutý druh odmeny tak, ako to dokazovala žalobkyňa. Žalovaný zastáva právny názor, že suma 20.000,-- eur zaplatená I.. P. žalobkyni bola preddavkom na tarifnú odmenu obhajcu za vykonané úkony právnej služby a náklady spojené s výkonom obhajoby v trestnom konaní vedenom proti I.. P., pretože tento právny názor vychádza z neexistencie dvojstrannej (spravidla písomnej) dohody medzi klientom a advokátom o tom, že suma 20.000,-- eur je zmluvne dohodnutou odmenou aj s ohľadom na znenie § 24 ods.3 zákona o advokácii, podľa ktorého sa určuje odmena advokáta na základe dohody medzi advokátom a klientom, a ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Žalovaný poukázal tiež na to, že na č. listu 55 sťažnostného spisu sa nachádza listinný dôkaz ako listinný dôkaz príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.03.2013, ktorým advokátska kancelária žalobkyne potvrdzuje prijatie sumy 20.000,-- eur od I.. P. P. na účely jeho obhajoby vo veci 4T/15/10, čo taktiež dokazuje, že išlo o sumu poskytnutú klientom na jeho obhajobu a doklad slúži pre daňové účely. 19. Keď dňa 05.06.2013 (po tom ako 30.03.2013 žalobkyňa do svojho účtovníctva zaúčtovala sumu 20.000,-- eur od klienta I.. P. P.) tento vypovedal žalobkyni plnomocenstvo v trestnom konaní a požiadal ju o vyúčtovanie sumy 20.000,-- eur, bolo povinnosťou žalobkyne postupovať podľa § 11 ods.3 a § 13 Advokátskeho poriadku, čo žalobkyňa neuskutočnila a v podaním zo dňa 24.07.2013 menovanému oznámila, že suma 20.000,-- eur je dohodnutou paušálnou odmenou popri tarifnej odmene a v podstate sa k požiadavke klienta nevyjadrila. Taký obsah vyjadrenia podľa žalovaného nemožno považovať za riadne vyúčtovanie poskytnutej právnej služby - jednotlivých úkonov obhajoby, vrátane hotových výdavkov, lebo v tomto vyjadrení absentuje špecifikácia vykonaných úkonov. Žalovaný nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalobkyne, že jej klient znemožnil vec dosiahnuť do úspešného konca tým, že odstúpil od zmluvy a ukončil spoluprácu, lebo je legitímnym právom každého klienta vypovedať plnomocenstvo advokátovi a advokát je povinný takto prejavenú vôľu klienta rešpektovať. Žalovaný zdôraznil, že ani na opakovanú výzvu I.. P. zo 17.09.2013 o vyúčtovanie poskytnutého poskytnutého preddavku na odmenu za vykonané úkony právnej služby a nákladov spojených s výkonom obhajoby v trestnom konaní, žalobkyňa nereagovala vecne, náležite a v súlade s povinnosťou advokáta podľa vyššie citovaného ustanovenia stavovského predpisu. Podľa právneho názoru žalovaného advokát, ktorý po vypovedaní plnomocenstva klientom a jeho obhajobu v trestnom konaní neposkytne ani na opakované výzvy klienta klientovi riadne písomné vyúčtovanie reálne vykonaných úkonov právnej služby - obhajoby, a nákladov spojených s obhajobou v lehote stanovenej v § 11 ods.3 Advokátskeho poriadku, podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a zároveň bez zbytočného odkladu vec písomne finančne nevysporiada s presnou špecifikáciou prevzatých finančných prostriedkov, spôsobom a výškou použitia prevzatých finančných prostriedkov v rozsahu povinností advokáta podľa § 13 Advokátskeho poriadku tak, ako je to v prípade žalobkyne, sa nepochybne dopúšťa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods.1 zákona o advokácii. 20. Disciplinárnemu previneniu uvedenému v bode 3 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že neboli pochybnosti o tom, že sa žalobkyňa dopustila disciplinárneho previnenia, keď dňa 14.05.2013 písomne vyzvala sťažovateľa, aby uhradil odmenu a preddavok na ďalšiu prácu advokáta na účet, ktorý patril jej synovi Š. B., ktorý nie je advokátom. Požiadavka žalobkyne na úhradu ďalších 15.000,-- eur + 3.486,-- eur z titulu faktúry č. 3 adresovaná klientovi na účel ďalších trov obhajoby (podľa žalobkyne orientačne v konaní pred súdom druhého stupňa), bola neetická a nenáležitá, pretože do dňa adresovania tejto požiadavky prijala od klienta viac ako 20.000,-- eur, a to najmä s ohľadom na to, že po podaní odvolania prokurátora v trestnom konaní bolo možné reálne predpokladať úkony právnej služby obhajkyne spočívajúce v písomnom podaní na súd prvého stupňa (vyjadrenie k odvolaniu prokurátora), vykonanie nanajvýš dvoch ďalších porád s klientom a účasť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, že pri odmene 166,-- eur predstavuje cca 664,-- eur, čo je vo veľkom nepomere k žiadanej sume 15.000,-- eur. 21. Podľa žalovaného je neprípustné voči klientovi pri jeho obhajobe v trestnom konaní konať tak, že advokát nedbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb, žiada od klienta preddavkovane trov obhajoby v neúmerných výškach, a už nie je vonkoncom etické, čestné, svedomité a v súladné s pravidlami advokátskej etiky, ak žiada úhradu neúmerne vysokého preddavku na účet tretej osoby (konajúceho advokáta ako zvoleného obhajcu), ako to robila žalobkyňa. Také konanie potom potom nepochybne znižuje dôstojnosť advokátskeho stavu v očiach profesionálnej právnickej, ale aj laickej verejnosti, lebo dáva verejnosti zlý signál o tom, že advokát nie je ochranca práv a záujmov klienta, ochranca práva a čistoty advokátskeho prostredia. 22. K námietke premlčania uplatnenej žalobkyňou v odvolaní žalovaný uviedol, že táto námietka neobstojí, keďže návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobkyni bol predsedom revíznej komisie SAK podaný dňa 28.05.2014 a skutky uvedené v bodoch 1, 2 a 3 boli z hľadiska času spáchania situované najskôr po dátume 06.06.2013 (prvý deň po vypovedaní plnomocenstva klientom a jeho žiadosti o vyúčtovanie preddavku). 23. Žalovaný považoval uloženú peňažnú pokutu 10.000,-- eur za primeranú okolnostiam posudzovaného prípadu a všetkým kritériám uvedeným v § 56 ods.4 zákona o advokácii a § 26 ods.2 Disciplinárneho poriadku, a to najmä pre rozsah a povahu porušenej povinnosti žalobkyne, spôsobu jej konania, následku a miery zavinenia, jej osobu a osobné pomery. Žalovaný uviedol, že žalovaná pri výkone práv a povinností obhajkyne opakovane požadovala od klienta preddavkovanie trov obhajoby v takom objeme, ktorý nebol adekvátny vykonaným úkonom právnej služby podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a napriek tomu, že klient preddavkoval obhajobu sumou viac ako 20.000,-- eur, bez primeraného dôvodu a bez reálnej potreby žiadala od klienta ďalší preddavok vo výške 15.000,-- eur. Naviac, z podrobného preskúmania faktúr č. 1, 2 a 3 je zistiteľné, že žalobkyňa klientovi fakturovala vykonanie veľkého množstva úkonov právnej služby, napr. štúdia trestného spisu (celkom 6 x), aj rokovanie s klientom (celkom 9 x), rokovanie s T.. S. a T.. B. (celkom 3 x), ktoré neskôr klient právom namietal ako nepodložené písomným záznamom. Žalobkyňa svojím prístupom a postojom doteraz neprejavila žiadnu snahu finančne vysporiadať vykonané úkony právnej služby, nielen administratívne, ale aj reálne, čo podľa žalovaného je v rozpore so zásadami výkonu advokácie, lebo nereflektovala na oprávnenú požiadavku klienta vzájomný právny vzťah komplexne a seriózne vysporiadať. Z uvedeného dôvodu považoval uloženú sankciu za spravodlivú. 24. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhla, aby rozhodnutie 3. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK zo dňa 15.06.2015 sp. zn. III. ODS-32/14:3299/2013, ako aj rozhodnutie 6. Disciplinárneho senátu SAK zo dňa 15.10.2014 sp. zn. DS VI.-36/14:3299/2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 25. V žalobe žalobkyňa namietala, že odvolací disciplinárny senát potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo výroku o vine, ale nevysporiadal sa s námietkou, že rozhodnutie v prvom stupni nie je odôvodnené v dvoch čiastkových konaniach uvedených vo výrokoch pod bodom 2 a 3 výroku o vine, a že pri odôvodnení konania pod bodom 1 sa rozhodnutie nevysporiadalo s jej obrannými argumentami, ktoré vyjadrila vo svojich písomných podaniach zo dňa 05.10.2014, 29.01.2014 a 03.02.2014. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa rovnako ako prvostupňový orgán zaoberal iba odôvodnením potvrdenia viny ku skutku uvedeného pod bodom 1 a odôvodnení k ostatným dvom skutkom naďalej v rozhodnutí absentuje. 26. Podľa názoru žalobkyne pre vinu podľa bodu 1 sa malo skúmať, či k písomnému finančnému vysporiadaniu došlo alebo nie. Táto okolnosť sa neskúmala, čo namietala aj v podanom odvolaní. Na svoju obranu uviedla, že k finančnému vysporiadaniu došlo dňa 24.07.2013, ale s tým, že peniaze klientovi nevrátila, lebo potrebovala dôvod vypovedania plnej moci pre účely subjektívneho určenia výpočtu pomernej časti na vrátenie peňazí. To však neznamená podľa žalobkyne, že k finančnému vysporiadaniu nedošlo a že porušila zákon. Poukázala na to, že obidva disciplinárne senáty sa nezaoberali jej obranou o tomto písomnom finančnom vysporiadaní s klientom. Predmetné písomné podanie, na ktoré sa v rámci svojej obrany odvolávala, neprejednali, a ani sa s ním neoboznámili. 27. Ku skutku uvedeného v bode 2 žalobkyňa uviedla, že v obidvoch rozhodnutiach chýba akékoľvek odôvodnenie k tejto časti výroku o vine. Vychádzalo sa iba z úvahy klienta, že išlo o zálohu na tarifné úkony a iné výdavky v súvislosti so zastupovaním, ale obidva disciplinárne senáty sa nezaoberali a neskúmali jej protiargumenty, že v danom prípade išlo o platbu za dohodnutý výsledok zastupovania, čo bolo dosiahnuté, a preto odstúpenie od zmluvy má iné právne a účtovné dôsledky, než vrátenie preddavku na tarifné úkony, a iné výdavky v súvislosti so zastupovaním. 28. Ku skutku uvedeného pod bodom 3 žalobkyňa poukázala na to, že v rozhodnutí sa nachádza iba všeobecné konštatovanie, že nevedela uspokojivo vysvetliť dôvod poukázala prostriedkov na účet tretej osoby. V skutočnosti túto okolnosť logicky a právne jasne vysvetľovala v písomných podaniach poukazom na skutočnosť, že táto tretia osoba je zamestnancom jej advokátskej kancelárie, a teda nie je tu dôvod na predmetnú skutkovú podstatu. O jej obrane a vecných a právnych argumentoch v rozhodnutí nie je ani zmienka, preto neobstojí konštatovanie, že to vysvetliť nedokázala. 29. Žalobkyňa ďalej namietala primeranosť uloženého trestu, ktorý disciplinárny senát uložil s ohľadom aj na neprimeranosť k bežným fakturovaným výdavkom. Táto skutočnosť nebola predmetom konania, nemala sa možnosť k tomu vopred ani len vyjadriť a táto otázka bola použitá v jej neprospech pri vymeraní trestu. 30. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že celé disciplinárne konanie bolo uskutočnené v rozpore so zákonom, na čo poukázala Slovenskej advokátskej komore v mailovom podaní zo dňa 15.06.2015. Z doručenky, ktorá bola súčasťou prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že písomnosti, a to návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 28.05.2014, oznámenie o príprave disciplinárneho pojednávania a zložení senátu zo dňa 28.05.2014, oznámenie o menovaní náhradného člena disciplinárneho senátu zo dňa 25.08.2014 a rozhodnutie oboch konajúcich orgánov neboli doručené zákonným spôsobom do vlastných rúk žalobkyne, tieto za ňu prevzal jej zamestnanec - koncipient (T.. L. B.). Keďže disciplinárne konanie sa vedie voči fyzickej osobe, zamestnanec (splnomocnenec) nemá oprávnenie preberať zásielky do vlastných rúk disciplinárne obvinenej fyzickej osoby, pretože na to nebol splnomocnený. Žalobkyňa uviedla, že mala tieto zásielky preberať do vlastných rúk, pokiaľ nebola právne zastúpená ako fyzická osoba bez údaja na doručení, že ide o zásielku cez splnomocneného zástupcu na preberanie písomností za túto fyzickú osobu bez ohľadu na to, že bola ako fyzická osoba takto označená na doručenke za advokátsku kanceláriu. Keďže žalobkyni nebol zákonným spôsobom doručený ani návrh na začatie disciplinárneho konania, a následne ani rozhodnutie orgánu prvého stupňa, je zrejmé, že neboli splnené podmienky na disciplinárne konanie tak, ako to oznámila pre účely odvolacieho disciplinárneho konania v maile zo dňa 15.06.2015, ktorého prijatie pred začatím pojednávania SAK potvrdila. Ide o podmienky konania, ktoré konajúci orgán je povinný skúmať ex offo, žalovaný však tieto podmienky neskúmal a obmedzil sa iba na skúmanie vlastnej legitimity. Tým bolo porušené ustanovenie § 13 ods.2 Disciplinárneho poriadku SAK. 31. V disciplinárnom konaní došlo k porušeniu ustanovenia § 13 ods.2 Disciplinárneho poriadku SAK, podľa ktorého súčasne s doručením návrhu na začatie disciplinárneho konania do rúk disciplinárne obvinenému, určí sa mu lehota nie kratšia ako 15 pracovných dní na vyjadrenie a oznámia sa mu mená členov senátu s výzvou, aby v tej istej lehote vzniesol námietku. Listom SAK o menovaní náhradného člena disciplinárneho senátu zo dňa 25.08.2014, ktorý bol prevzatý T.. L. B., bolo oznámené vymenovanie náhradného člena disciplinárnej komisie SAK T.. U. B.. Oznámenie obsahovalo poučenie o práve vzniesť námietku zaujatosti voči menovanému náhradnému členovi, a to najneskôr v lehote 5 pracovných dní od jeho prevzatia. Po tejto nezákonnej lehote 5 pracovných dní sa odvíja aj termín nariadeného pojednávania na deň 15.10.2014, ktorý by v prípade dodržania zákonnej lehoty na vznesenie námietok pripadol na iný deň. Z týchto dôvodov pojednávanie, ktoré bolo dňa 15.10.2014 uskutočnené a rozhodnutie vydané na tomto pojednávaní sú nezákonné. 32. Žalobkyňa ďalej v žalobe poukazuje na ďalšiu vadu konania, a to, že súčasťou administratívneho spisu mal byť aj čiastočný dôkaz (rozsudok Okresného súdu Košice II. o oslobodení sťažovateľa), ktorý sa týkal priamo obrany žalovanej a dôvodov jej obrany ohľadom jej postupu pri vyúčtovaní po vypovedaní plnej moci klientom. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu malo byť ďalej konštatovanie, že obsahom spisu je sťažnostný spis revíznej komisie SAK s jej príslušnými listinnými dôkazmi, vrátane jej písomných podaní revíznej komisie zo dňa 07.01. a 29.01.2014 a dôkazov predložených s podaním zo dňa 03.02.2014, ktoré sa nachádzajú v tomto spise. Z odôvodnenia malo vyplývať, že konajúci orgán tento spis, vrátane jej príslušných podaní, prejednal, čo sa ale nestalo. Pretože spis revíznej komisie nebol súčasťou administratívneho spisu disciplinárneho konania, podľa názoru žalobkyne dokazovanie a rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Odvolací disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa oboznámil aj so sťažnostným spisom revíznej komisie SAK, ale vadu absencie oboznámenia sa s týmto spisom senátu disciplinárnej komisie prvého stupňa nevzhliadol a neodstránil. Ani v rozhodnutí odvolacieho disciplinárneho senátu však nie je uvedené, s akými listinnými dôkazmi tohto revízneho spisu a inými listinnými dôkazmi, sa správny orgán oboznámil. Pričom všeobecné konštatovanie uvedené v dôvodoch rozhodnutia, že sa oboznámil s celým obsahom spisu a všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, je podľa žalobkyne nedostatočné pre účely zákonného rozhodnutia. 33. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že všetky písomnosti boli žalobkyni v súlade s § 25 ods.2 Advokátskeho poriadku SAK doručované na adresu jej sídla uvedenú v zozname advokátov vedenou komorou. Všetky zásielky, ktorých odosielateľom boli orgány komory, alebo kancelária komory, boli v čase neprítomnosti žalobkyne v advokátskej kancelárii prevzaté T.. L. B., ktorý prevzatie zásielky na doručenke opatril svojím podpisom „B.“. Zamestnanec žalobkyne, ktorého splnomocnila na preberanie zásielok, ktoré boli doručované do vlastných rúk adresáta, ktorým bola advokátka T.. J. B., musel poštovému doručovateľovi svoje oprávnenie na preberanie zásielok určených do vlastných rúk advokátky v jej sídle preukazovať splnomocnením vydaným poštou na preberanie zásielok určených do vlastných rúk adresáta, pretože inak by mu tieto zásielky nemohli byť poštovým doručovateľom vydané. 34. Žalovaný ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že listom zo dňa 11.12.2013 bola žalobkyňa vyzvaná predsedom revíznej komisie SAK na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľa. Prevzatie listu dňa 30.12.2013 je potvrdené na doručenke podpisom „B. - SP“, kde skratka „SP“ neznamená nič iné ako skratku slova splnomocnenec. Po tom, čo advokátsky koncipient odovzdal advokátke list predsedu revíznej komisie a k listu pripojenú sťažnosť, muselo byť žalobkyni ako advokátke, ktorá je povinná poznať zákon o advokácii a interné predpisy SAK, známe, že šetrenie sťažnosti môže byť uzavreté i podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania. Ak žalobkyňa po obdržaní sťažnosti ponechala advokátskemu koncipientovi poverenie na preberanie všetkých zásielok, ktoré budú doručované na jej meno a z poverenia nevylúčila preberanie zásielok, ktoré budú doručované na jej meno od orgánov SAK, alebo kancelárie SAK, ktoré sú na každej doručenke pod označením odosielateľ výrazne uvedené, podľa žalovanej nemožno dospieť k inému záveru, že advokátsky koncipient mal poverenie i na prevzatie zásielky, ktorá obsahovala návrh na začatie disciplinárneho konania, ako i zásielok, ktoré obsahovali rozhodnutia disciplinárnych orgánov. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že niektoré doporučené zásielky adresované žalobkyni boli uložené na pošte, no v úložnej lehote ich neprevzala žalobkyňa osobne, ale opäť advokátsky koncipient. 35. K namietanému nedodržaniu lehoty na vyjadrenie sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania, lehoty na zaslanie námietky voči novovymenovanému členovi disciplinárneho senátu a lehoty na zaslanie upovedomenia o termíne pojednávania, žalovaný uviedol, že návrh bol žalobkyni doručený listom zo dňa 28.05.2014. List bol prevzatý 12.06.2014 a žalobkyňa sa mohla k návrhu vyjadriť do 15 pracovných dní, a v tej istej lehote mohla vzniesť námietku voči členom disciplinárneho senátu, ktorých mená boli v liste uvedené. Lehota 15 pracovných dní uplynula 04.07.2014. Námietky podané žalobkyňou neboli a do 28.07.2014, kedy predseda disciplinárnej komisie SAK vo veci nariadil pojednávať, žalobkyňa k návrhu nezaslala vyjadrenie. 36. List zo dňa 25.08.2014, ktorý obsahoval oznámenie o zmene člena senátu a upozornenie, že prípadnú námietku voči novovymenovanému členovi môže žalobkyňa vzniesť do 5 dní od doručenia listu, bol prevzatý 12.09.2014. Námietky vznesené zo strany žalobkyne neboli. Nič nebránilo preto určeniu pojednávania na deň 15.10.2014. O termíne pojednávania bola žalobkyňa upovedomená listom zo dňa 18.09.2014, list bol prevzatý 02.10.2014. Žalovaná ďalej uviedla, že vyjadrenie k návrhu na začatie disciplinárneho konania a vznesenie námietky zaujatosti voči disciplinárnemu senátu, alebo voči jednotlivému členovi disciplinárneho senátu sú dva samostatné úkony. Na ich vykonanie Disciplinárny poriadok SAK uvádza lehoty, čo však neznamená, že by i po uplynutí týchto lehôt nemohla žalobkyňa podať k návrhu na začatie disciplinárneho konania svoje písomné vyjadrenie, ale vzniesť námietku zaujatosti. Možnosť podať písomné vyjadrenie aj po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na vyjadrenie logicky vyplýva z ustanovenia § 19 ods.2 Disciplinárneho poriadku SAK, podľa ktorého ak sa na pojednávaní nevyjadrí disciplinárne obvinený ústne, prečíta sa jeho písomné vyjadrenie, že ho podal alebo v lehote, ktorá vo výzve uvedená, alebo ho podal neskôr, prípadne predložil písomné vyjadrenie na pojednávaní. Možnosť zniesť námietku zaujatosti aj po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve vyplýva z ustanovenia § 9 Disciplinárneho poriadku SAK, kde sa v poslednej vete ods.2, 3 a 4 uvádza, že sa o námietke podanej opakovane z rovnakých dôvodov nerozhoduje, čo logicky znamená, že ak je podaná v priebehu disciplinárneho konania námietka, vždy sa o nej rozhoduje, a nerozhoduje sa o nej vtedy, ak ide o opakovanú námietku z rovnakých dôvodov, ktoré už boli preskúmané, a neboli zhodnotené alebo dôvodné. Z uvedených dôvodov žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že disciplinárne konanie bolo uskutočnené tak, ako to predpisuje Disciplinárny poriadok SAK. K námietke žalobkyne, že súčasťou administratívneho spisu mal byť aj oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Košice II. o oslobodení sťažovateľa v trestnom konaní, žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v disciplinárnom konaní nebola vôbec sporná skutočnosť, že prvostupňový súd vyniesol oslobodzujúci rozsudok a nebolo sporné ani to, že proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie, a teda že tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Napriek tejto okolnosti sa s oslobodzujúcim rozsudkom disciplinárne senáty oboznámili, lebo tento rozsudok sa nachádza v Sťažnostnom spise SAK, a to na č. listu 58 - 63 a Sťažnostný spis SAK je prílohou návrhu na začatie disciplinárneho konania. 37. Tvrdenie žalobkyne, že sa 6. Disciplinárny senát neoboznámil so spisom revíznej komisie SAK, nezodpovedá skutočnosti. Z ustanovenia § 2 Disciplinárneho poriadku SAK sťažnosti podané na advokátov eviduje oddelenie sťažností, ktoré vykonáva úkony na prešetrenie sťažností. Postup vyšetrovania je zaznamenaný v sťažnostnom spise, v ktorom sa nachádzajú všetky písomnosti odo dňa doručenia sťažnosti Slovenskej advokátskej komory až po oznámenie sťažovateľovi, ako bola jeho sťažnosť na advokáta doriešená. Tento Sťažnostný spis tvorí prílohu každého návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý podal predseda revíznej komisie SAK. Aj v preskúmavanom prípade prílohou návrhu na začatie disciplinárneho konania podaného predsedovi disciplinárnej komisie SAK dňa 28.05.2014 bol príslušný sťažnostný spis, a tak ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia, disciplinárny senát sa oboznámil s obsahom celého disciplinárneho a sťažnostného spisu. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že prvostupňový disciplinárny senát po vykonaní dokazovania posúdil konanie žalobkyne tak, že sa dopustila porušenia povinností, ktoré mala ako advokátka dodržiavať, a vo svojom rozhodnutí sa podrobne zaoberal všetkými skutkovými okolnosami pri každom porušení, ktoré sa podľa návrhu predsedu revíznej komisie SAK kládli žalobkyni za vinu, riadne ich vyhodnotil a odôvodnil, v čom spočívalo porušenie jej povinností. Aj odvolací disciplinárny senát SAK sa zaoberal posúdením všetkých námietok, ktoré žalobkyňa vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového Disciplinárneho senátu vzniesla, ale nemohol ich uznať za dôvodné. Vo svojom rozhodnutí podrobne reagoval na všetky odvolacieho námietke týkajúce sa jednotlivých skutkov a žalobkyni zdôvodnil, prečo považuje jej tvrdenia za účelové a nesprávne. Z uvedeného dôvodu žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného zaslala súdu svoje stanovisko zo dňa 23.05.2016 a opätovne tvrdila, že rozhodnutie odôvodňuje iba vinu v časti skutku porušenia ustanovenia § 13 Advokátskeho poriadku SAK, pričom porušenie povinností podľa § 11 ods.3 Advokátskeho poriadku SAK a § 18 ods.2 a ods.3 zákona o advokácii nijako neodôvodňuje. Odôvodnenie skutku, ktoré sa týka porušenia ustanovenia § 13 Advokátskeho poriadku SAK považuje za nedostatočné, pretože sa vôbec nezaoberá jej obranou. K doručovaniu písomností žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 41 Disciplinárneho poriadku SAK, a tiež na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.01.2015 č.k. 7S/15/2014, ktorý rozhodol v procesno-právnej otázke. Podľa tohto rozsudku subjektom disciplinárneho konania je disciplinárne obvinený, ktorým môže byť iba fyzická osoba - občan evidovaný pod dátumom narodenia, resp. rodným číslom, a nie subjekt evidovaný pod IČO-m. Podľa § 41 Disciplinárneho poriadku SAK sa písomnosti doručujú disciplinárne obvinenému, t.z. fyzickej osobe - občanovi, preto koncipient nemal oprávnenie preberať zásielky do vlastných rúk adresované žalobkyni, pretože nebol na to splnomocnený. Takéto doručenie je podľa žalobkyne neúčinné. 38. Žalobkyňa ďalej poukázala na obsah pripojeného preukazu splnomocnenca zo dňa 18.06.2012 a obnovenú žiadosť o doplnkové a dispozičné služby zo dňa 11.08.2014, z ktorého vyplýva, že žiadateľom, a teda splnomocniteľom je organizácia: Advokátska kancelária T.. J. B., I.: XX XXX XXX, B. XX, B.Š.. Z obsahu žiadosti vyplýva, že ide o splnomocnenie organizácie, nie fyzickej osoby - občana, v rámci ktorej služby je splnomocnené preberanie zásielok adresovanej označenej organizácii - advokátska kancelária T.. J. B., I.: XX XXX XXX, ako aj na preberanie zásielok s doplnkovou službou „Do vlastných rúk“ označenej organizácie. Disciplinárne stíhaným je však fyzická osoba a tejto sa splnomocnenie udelené koncipientovi netýka. Prevzatie týchto povinností inou osobou bez osobitného splnomocnenia je v rozpore so zákonom, a je preto neúčinné. Podľa žalobkyne za túto vadu konania je zodpovedný žalovaný, pretože nerozlišuje právny význam a rozdiel medzi advokátom - fyzickou osobou ako podnikateľom, a disciplinárnym obvineným - fyzickou osobou ako občanom a vychádzajúc z jeho písomného podania nerozlišuje to doposiaľ. Podľa žalobkyne predmetné zásielky nemali byť adresované do rúk advokátky (organizácie), ale do rúk T.. J. B. (nar. XX.XX.XXXX, teda občana). Z údajov na obálkach doručených zásielok však vyplýva, že žalovaný doručoval subjektu: T.. J. B., advokátka, advokátska kancelária, a nie subjektu disciplinárne obvinenej (občanovi). 39. Žalovaný uviedol, že ak po obdržaní sťažnosti ponechala svojmu advokátskemu koncipientovi poverenie na preberanie všetkých zásielok, ktoré budú doručované na jej meno, z poverenia nevylúčila preberanie zásielok, ktoré jej budú doručované od orgánov SAK, alebo kancelárie SAK, že túto úvahu žalovaného považuje za zmätočnú, pretože žalovaný nerozlišuje a nedefinuje, čo je doručovanie zásielok na meno advokátky, alebo doručovanie disciplinárne obvinenej (občana). Podľa žalobkyne pokiaľ sa doručuje na meno a aj do vlastných advokátky, nie je dôvod, a ani právo vylučovať odopretie prevzatia zásielky koncipientom, ale pokiaľ ide o korešpondenciu zákonom určenú do rúk disciplinárne obvinenej, teda fyzickej osoby, zákon vyžaduje doručenie do jej vlastných rúk, prípadne relevantného splnomocnenca, čo však koncipient ako splnomocnenec organizácie nie je. 40. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nenamietala nedodržanie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania, ale namietala nezákonnú (skrátenú) lehotu na zaslanie námietky voči novovymenovanému členovi disciplinárneho senátu a lehotu na zaslanie upovedomenia o termíne pojednávania. Žalovaný svojvoľne skrátil uvedenú lehotu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 13 ods.2 Disciplinárneho poriadku SAK a určil iba lehotu 5 pracovných dní v prípade menovania náhradného člena disciplinárneho senátu SAK. Vzhľadom na to toto porušenie, následne bol nesprávne určený termín prvého pojednávania na deň 15.10.2014, kedy v prípade riadne poskytnutej lehoty 15 pracovných dní by dátum prvého pojednávania pripadol na iný termín. Rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu bolo preto vydané v rozpore so zákonom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný porušil zákon a disciplinárne pojednávanie nenariadil a nepripravil v zákonnej lehote tak, aby sa konalo najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia návrhu v zmysle § 18 ods.2 Disciplinárneho poriadku SAK. Postup žalovaného o nariadení pojednávania zo dňa 28.07.2014 podľa žalobkyne nie je postupom podľa uvedeného ustanovenia Disciplinárneho poriadku, pretože zákon takéto nariadenie pojednávania bez určenia termínu pojednávania nepozná a prvý skutočný termín pojednávania bol určený až na deň 15.10.2014, teda takmer po 5 mesiacoch od doručenia návrhu. 41. K tvrdeniu žalovaného, že obsahom administratívneho spisu bol aj rozsudok Okresného súdu Košice II. a tiež Sťažnostný spis žalobkyňa uviedla, že v žalobe namietala tú skutočnosť, že z meritórnych rozhodnutí nevyplýva, z akých konkrétnych podkladov rozhodnutie vychádza a toto nie je uvedené ani v zápisnici z disciplinárneho pojednávania zo dňa 15.10.2014, ani v zápisnici z odvolacieho disciplinárneho pojednávania zo dňa 15.06.2015. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na obsah zápisnice z disciplinárneho pojednávania zo dňa 15.10.2014, v ktorej sa vôbec neuvádza jej písomné podanie vo veci samej zo dňa 10.10.2014, ale toto podanie sa spomína iba v súvislosti s oznámením jej súhlasu na konanie bez jej prítomnosti. Jej vyjadrenie vôbec nebolo prejednané, ani referované ako vyjadrenie k prejednávanej veci. 42. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na obsah zápisnice z odvolacieho disciplinárneho pojednávania zo dňa 15.06.2015, z ktorej vyplýva, že ani v tomto konaní nebolo prejednané jej vyjadrenie, ktoré podala k návrhu na začatie konania, ani jej námietka o tom, že toto podanie nebolo v prvostupňovom konaní vybavené, prejednané ani referované, a rovnako nebol oboznámený ani jej mail z 15.06.2015, v ktorom požiadala odvolaciu disciplinárnu komisiu, aby zosúladila predmetné konanie so zákonom. Zo zápisnice nevyplýva, z akých dôkazov komisia vychádzala pri svojom rozhodnutí, ani či jej podania boli oboznámené prečítaním. Napriek tomu však vo svojom rozhodnutí odvolacia disciplinárna komisia konštatuje, že jej podania zamietla ako nedôvodné. 43. Žalovaný v podaní zo dňa 19.01.2017 ku stanovisku žalobkyne uviedol, že pri doručovaní písomností orgánmi žalovaného postupovali podľa ustanovení § 25 ods.2 Advokátskeho poriadku SAK a podľa ustanovenia § 13 ods.2 Disciplinárneho poriadku SAK. Žalobkyňa na výzvu predsedu revíznej komisie SAK zo dňa 11.12.2013 na vyjadrenie sa k sťažnosti vo svojom vyjadrení zo dňa 07.01.2014 potvrdila, že jej advokátsky koncipient zo dňa 30.12.2013 prevzal sťažnosť a túto jej dňa 02.01.2014 elektronicky zaslal aj s prílohami, s čím sa ona následne oboznámila. Na adresu sídla advokátky bol zasielaný ďalší list predsedu revíznej komisie zo dňa 14.01.2014 prevzatý rovnakým spôsobom, na ktorý žalobkyňa reagovala svojím vyjadrením, a to mailom z 30.01.2014. 44. Od začatia disciplinárneho konania boli všetky písomnosti orgánmi komory doručované žalobkyni ako advokátke, proti ktorej sa vedie disciplinárne konanie na adresu sídla uvedenú v zozname advokátov. Poštové zásielky boli preberané zamestnancom žalobkyne splnomocneným na preberanie zásielok doručovaných na adresu sídla advokátky. Žalobkyňa i v priebehu disciplinárneho konania reagovala na písomnosti, ktoré jej boli doručované na adresu sídla a preberal ich na základe jej splnomocnenia jej zamestnanec. Žiadnu výhradu proti doručovaniu na sídlo uvedené v zozname advokátov žalobkyňa nevzniesla, nenamietala ani proti preberaniu poštových zásielok splnomocnencom, a jej podanie odoslané mailom z 15.06.2015 žiadne konkrétne skutočnosti neuvádza. 45. K argumentácii žalobkyne, že žalovaný písomnosti týkajúce sa disciplinárneho konania doručoval organizácii, a nie fyzickej osobe, žalovaný uviedol, že z textu tlačiva „Žiadosť o doplnkové a dispozičné služby“ vyplýva, že organizáciou sa rozumie alebo právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ. V prípade služby „splnomocnenie“ je žiadateľ zároveň „splnomocniteľ“. Z uvedeného je zrejmé, že splnomocniteľom bola fyzická osoba - podnikateľ, advokátka T.. J. B.. Argumentáciu žalobkyne, že splnomocnenec L. B. bol splnomocnený Advokátskou kanceláriou T.. J. B. a nebol oprávnený preberať zásielky adresované na meno T.. J. B.Á., advokátka, Advokátska kancelária, B. XX, B., považuje za účelovú. Žalovaný považuje za preukázané, že žalobkyňa splnomocnila svojho zamestnanca na preberanie všetkých zásielok, ktoré boli doručované na jej meno a priezvisko s doplnením advokátka, Advokátska kancelária, alebo AK na adresu B. XX v B., ktoré je jej sídlom, a splnomocnenec L. B. bol oprávnený preberať takto adresované zásielky od akéhokoľvek odosielateľa a v akejkoľvek veci. Bol splnomocnencom fyzickej osoby T.. J. B., a nie splnomocnencom organizácie Advokátska kancelária, ako to žalobkyňa uvádza. Pracovný pomer advokátskeho koncipienta L. B. sa spravoval podľa § 64 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, pracovno-právnymi predpismi a advokátsky koncipient postupoval podľa pokynov advokátky, keď na základe jej splnomocnenia preberal zásielky doručované do jej sídla. Ak zásielky doručované orgánmi komory splnomocnenec prevzal a riadne ich odovzdal splnomocniteľovi, ktorým bola žalobkyňa, jej tvrdenie, že doručovanie bolo v rozpore so zákonom, a je neúčinné, nie je v súlade so skutočnosťou. Žalobkyňa na toto stanovisko žalovaného reagovala podaním zo 14.02.2017, v ktorom uviedla, že vybavovanie sťažností sťažovateľa nie je ešte disciplinárnym konaním, preto v tomto štádiu bola v právnom postavení advokátky, ktorá splnomocnila zamestnanca na preberanie písomností, pričom po začatí disciplinárneho konania sa dostala do procesného postavenia disciplinárne obvinenej - občana, ktorého zamestnanec ako splnomocnenec nezastupuje. Žalovaný však nerozlišuje medzi právnym postavením advokáta a procesno-právnym postavením disciplinárne obvineného. Skutočnosť, že počas konania nenamietala písomnosti splnomocnencom, považuje za irelevantnú, pretože podstatné je to, že neboli splnené zákonné podmienky konania. Na túto okolnosť upozornila odvolací disciplinárny senát pred začatím konania mailom. V ďalšom zotrvala na svojich námietkach uvedených v žalobe, a následných stanoviskách. 46. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku). 47. Súd v konaní podľa § 177 - 193 a podľa § 194 až 198 Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 48. Žalobkyňa namietala nezákonnosť celého disciplinárneho konania z dôvodu, že písomnosti a rozhodnutia vo veci samej jej disciplinárne senáty nedoručovali do vlastných rúk ako fyzickej osobe disciplinárne obvinenej, ale tieto boli doručované síce do vlastných rúk, ale na adresu jej advokátskej kancelárie, ktorá ako právnická osoba nemôže byť, a ani nie je účastníkom disciplinárneho konania. Tvrdila, že splnomocnenec - koncipient L. B. síce preberal tieto zásielky, a aj jej ich odovzdával, ale tieto úkony sú vo vzťahu k riadnemu doručeniu právne neúčinné, pretože splnomocnenec bol oprávnený za žalobkyňu preberať iba zásielky adresované Advokátskej kancelárii, a nie zásielky adresované na meno T.. J. B., advokátka, AK, B. XX, B.. 49. Z ustanovenia § 12 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona (ďalej iba „zákon o advokácii“) advokát môže vykonávať advokáciu: a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti d) ako komplementár komanditnej spoločnosti, alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Je nesporné, že žalobkyňa vykonávala advokáciu samostatne ako fyzická osoba - podnikateľ. 50. Podľa ustanovenia § 56 ods.1 zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta, alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona, alebo z predpisu komory. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že iba osoby v ňom uvedené môžu mať v disciplinárnom konaní postavenie disciplinárne obvineného, pretože iba týmto osobám je možné vytýkať zavinené porušenie povinnosti vyplývajúce zo zákona o advokácii, alebo predpisov komory. Doručovanie písomností disciplinárne obvinenému upravuje ustanovenie § 41 Disciplinárneho poriadku SAK, podľa ktorého písomnosti sa doručujú disciplinárne obvinenému alebo disciplinárne odsúdenému, a jeho zástupcovi na adresu ich sídla uvedenú v zozname advokátov vedenom komorou do vlastných rúk s úložnou lehotou 10 dní. Podľa názoru súdu, žalovaný pri doručovaní písomností, vrátane rozhodnutí v disciplinárnom konaní postupovala v súlade s citovaným ustanovením Disciplinárneho poriadku, čo jednoznačne vyplýva z údajov na doručenkách nachádzajúcich sa v spise. Zásielky boli doručované žalobkyni do vlastných rúk na adresu jej sídla, ktorá je vedená v zozname vedenou Slovenskou advokátskou komorou, čo je tiež v súlade s ustanovením § 25 ods.2 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého písomnosť, ktorej odosielateľom sú orgány komory alebo kancelária komory, sa doručujú advokátovi na adresu jeho sídla uvedenú v zozname advokátov vedenom komorou. 51. Žalobkyňa po začatí disciplinárneho konania si bola vedomá, že jej budú doručované písomnosti na adresu jej sídla. Na preberanie zásielok adresovaných do sídla jej advokátskej kancelárie splnomocnila advokátskeho koncipienta, a to na zásielky od akéhokoľvek odosielateľa, a tiež na zásielky doručované do vlastných rúk. Splnomocnenie udelené advokátskemu koncipientovi udelila žalobkyňa ako fyzická osoba, a nie advokátska kancelária - organizácia, tak ako to tvrdí žalobkyňa, keďže ako už bolo uvedené, žalobkyňa vykonáva advokáciu samostatne. 52. K námietke žalobkyne, že v obdobnej veci senát 7S Krajského súdu v Košiciach právoplatne posúdil otázku doručovania zhodne s jej žalobnými námietkami, súd uvádza, že žalobkyňou spomínané rozhodnutie vyslovuje právny názor iného senátu krajského súdu, skutkovo i právne nie totožnej veci, a tento právny názor nie je pre rozhodovanie v preskúmavanej veci právne záväzný. 53. Ďalšie námietky žalobkyne procesného charakteru - nedodržanie dvojmesačnej lehoty na začatie disciplinárneho konania a lehota na vyjadrenie k zmene v zložení disciplinárneho senátu, súd nepovažuje za právne významné, t.j. za také, ktoré by mohli mať na následok v danej preskúmavanej veci vydanie nezákonných rozhodnutí. Aj podľa právnej úpravy účinnej do 01.07.2015 (§ 250i ods.3 O.s.p.) pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadal len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Táto úprava sa premietla aj do ustanovenia § 250j ods.2 písm.e) ako jeden z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm.g) Správneho súdneho poriadku správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Námietky žalobkyne by boli právne významné vtedy, ak by disciplinárne konanie bolo začaté po uplynutí prekluzívnej lehoty, alebo ak by jej prípadné námietky voči novovymenovanému členovi disciplinárneho senátu boli zamietnuté z dôvodu, že boli podané po uplynutí 5-dňovej lehoty uvedenej vo výzve. Z uvedených dôvodov sa súd s týmito námietkami v rozhodnutí nebude ďalej zaoberať. 54. Žalobkyňa v žalobe tiež namietala, že disciplinárny senát prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neodôvodnil skutky uvedené v bode 2 a 3 výrokovej časti rozhodnutia, ktoré kvalifikoval ako disciplinárne previnenie, a zaoberal sa iba konaním uvedeným v bode 1. Rovnako v odôvodnení rozhodnutia nezohľadnil obranu žalobkyne, ktorú uvádzala vo svojich vyjadreniach adresovaných revíznej komisii. Hoci tieto námietky uviedla v podanom odvolaní, ani odvolací disciplinárny senát sa s jej obranou dostatočne nezaoberal. Súd považuje túto námietku za nedôvodnú, pretože obidve rozhodnutia disciplinárnych senátov sa vo svojich rozhodnutiach podrobne zaoberali skutkovými okolnosťami uvedenými v bodoch 1, 2 a 3 výrokovej časti rozhodnutí, vyhodnotenie dôkazov a podrobné zdôvodnenie, v čom spočívalo porušenie povinností žalobkyne. 55. Žalobkyňa v disciplinárnom konaní, a ani po podaní žaloby nepredložila žiadny relevantný dôkaz, predovšetkým písomnú dohodu uzavretú medzi ňou a klientom I.. P. o tom, že suma 20.000,-- eur je zmluvne dohodnutou odmenou. V disciplinárnom konaní bol predložený ako listinný dôkaz príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.03.2013, ktorým Advokátska kancelária T.. J. B. potvrdzuje prijatie sumy 20.000,-- eur od I.. P. P. na účel jeho obhajoby vo veci 4T/15/2010, ktorý dôkaz disciplinárny senát posúdil ako doklad, ktorý slúži pre daňové účely. Záver disciplinárnej komisie o tom, že suma 20.000,-- eur bola preddavkom na tarifnú odmenu, je tiež v súlade s ustanovením § 24 ods.3 zákona o advokácii, podľa ktorého odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. 56. Sťažovateľ I.. P. dohodu uzavretú so žalobkyňou nepotvrdil, preto záver disciplinárnych senátov o tom, že po vypovedaní plnej moci klientom, bola žalobkyňa povinná sa s ním finančne vysporiadať a vrátiť zostatok uhradeného preddavku, považuje súd za správny, a v súlade s obsahom dôkazov zistených v disciplinárnom konaní. Žalobkyňa nesplnila povinnosť vyplývajúcu z 13 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré mu zveril, alebo ktoré v mene klienta počas zastupovania prevzal; 57. Ku skutku uvedeného v bode 3 výrokovej časti súd uvádza, že disciplinárny senát prvého stupňa konštatoval, že tým, že žalobkyňa požiadala klienta, aby uhradil požadovanú sumu na účet tretej osoby, ktorá nie je advokátom, konala v rozpore so svojou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť a advokátske tajomstvo, a v rozpore s povinnosťou konať čestne, svedomito a spôsobom neznižujúcim dôstojnosť advokátskeho stavu. Požiadavku, aby sťažovateľ uhradil odmenu a preddavok na ďalšiu prácu advokáta na účet osoby, ktorá nie je advokátom, bola podľa záveru odvolacieho disciplinárneho senátu neetická a nenáležitá, pretože dovtedy žalobkyňa prevzala od klienta viac ako 20.000,-- eur a požadovaná suma nezodpovedala predpokladaným úkonom právnej služby v odvolacom konaní. Súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho disciplinárneho senátu, že požadovanie preddavkových trov obhajoby v neúmerných výškach je naviac na účet osoby, ktorá nie je advokátom, je neetické a také konanie znižuje dôstojnosť advokátskeho stavu v očiach právnickej i laickej verejnosti. 58. Tvrdenie žalobkyne, že sa disciplinárne senáty nezaoberali jej obranou, nezodpovedá obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí. V napadnutých rozhodnutiach je výška uloženej pokuty odôvodnená rozsahom a povahou porušenej povinnosti zo strany žalobkyne, spôsobu jej konania a následku a miery zavinenia, čo je v súlade s ustanovením § 56 ods.4 zákona o advokácii a § 26 ods.2 Disciplinárneho poriadku. Disciplinárne senáty prihliadali aj na postoj žalobkyne k disciplinárnemu previneniu, najmä na to, že žalobkyňa neprejavila žiadnu snahu finančne sa vysporiadať so svojím klientom. Tvrdenie žalobkyne, že disciplinárne senáty sa neoboznámili so sťažnostným spisom a s jej námietkami, ktoré podávala ešte v priebehu šetrenia sťažností, a aj po začatí disciplinárneho konania nezodpovedajú obsahu spisu, ani obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Z toho dôvodu považuje súd žalobné námietky za neopodstatnené a nedôvodné, preto žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 59. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov členov senátu v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku. 60. Súd nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nemala úspech (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.