Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/141/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201346 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201346.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Nemocnica Košice - Šaca, a.s., 1. súkromná nemocnica, Lúčna 57, Košice - Šaca, zastúpeného Y.. J. L., bytom W., O. X, zamestnanec žalobcu, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava, Žellova 2, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 29.05.2015 č. konania ZS 802/00006/2014/R, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice rozhodnutím z 23.02.2015 č.k. ZS 802/00006/2014 uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,-- eur za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne podľa § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách, súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“) pacientovi T.G. T. G.U., nar. XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody, Budovateľská 1, Košice - Šaca (ďalej len „pacient“). Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom, že vzhľadom na objektívny nález poklesu vnútroočného tlaku vľavo pri vyšetrení pacienta dňa 13.03.2013 malo byť kontrolné očné vyšetrenie odporúčané v kratšom časovom intervale (7-14 dní). 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 15.05.2014, v ktorom namietal, že zdravotný stav pacienta neudával dôvod na stanovenie kontroly v skoršom intervale. Konštatoval, že neexistuje žiadny všeobecne uznávaný štandard, ktorý by určoval lekárovi povinnosť stanoviť kontrolu v termíne tak, ako to uvádzal prvostupňový správny orgán v rozhodnutí. Príčin poklesu očného tlaku môže byť viacero, pričom zákonite nemusí ísť o amóciu sietnice. V konkrétnom prípade bolo ľavé oko pacienta po náročnej operácii traumatickej katarakty - intrakapsulárnej extrakcie katarakty vľavo, čo má tiež vplyv na pokles očného tlaku. Žalobca v rozklade poukázal na to, že z chronologického priebehu vývoja zdravotného stavu pacienta možno dedukovať, že odlúpenú sietnicu nebolo možné zistiť žiadnym skorším termínom kontroly, nakoľko túto skutočnosť nezistilo ani odborné očné vyšetrenie na očnom oddelení FN v Trenčíne dňa 10.05.2013. Odlúpenie sietnice bolo konštatované o 3 dni neskôr. Z uvedených dôvodov žiadal, aby žalovaný konanie o uložení pokuty zastavil, pretože dôvody rozhodujúce pre začatie správneho konania vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu. 3. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 4. V odôvodnení žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil porušenie povinností žalobcu výkonom dohľadu v súlade s § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 581/2004 Z.z.“), ktorý začal na základe podnetu pacienta T. T. G.U.. Prvostupňový správny orgán si počas výkonu dohľadu zaobstaral zdravotnú dokumentáciu pacienta a vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.12.2013, pričom v záujme objektívneho a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi si zaobstaral aj odborné stanovisko L.. T.. L. U., S.., odborníka zo špecializačného medicínskeho odboru oftalmológia, ktorý bol do výkonu dohľadu prizvaný podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. 5. Prvostupňový správny orgán nevyhovel rozkladu v rámci autoremedúry a postúpil rozklad na druhostupňové správne konanie žalovanému. 6. Predsedníčka úradu ako orgán príslušný rozhodnúť o rozklade podľa § 23 ods.1 písm.e) zákona č. 581/2004 Z.z. rozhodla o rozklade na návrh ňou ustanovenej poradnej komisie, ktorá navrhla rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. 7. Predsedníčka úradu rozhodnutím z 15.10.2014 č. konania ZS 802/00006/2014/R napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 29.04.2014 č. ZS 802/00006/2014 zrušila a vrátila mu na nové prejednanie a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočke Košice. 8. Dňa 23.02.2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. ZS 802/00006/2014, v ktorom odstránil všetky vady konania vytýkané druhostupňovým správnym orgánom, najmä sa dostatočne vysporiadal so všetkými podkladmi pre rozhodnutie a odôvodnil výšku uloženej pokuty. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad z 11.03.2015, v ktorom namietal, že sa správny orgán doposiaľ nevysporiadal s jeho argumentáciou súvisiacou s jeho závermi o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktorého sa mal dopustiť tým, že termín kontroly pacienta G. nestanovil skôr a trval na argumentácii uvedenej v rozklade zo dňa 14.07.2014. Ďalej namietal personálne zloženie osobitnej komisie úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola zložená z troch osôb, a to dvoch s medicínskym vzdelaním v odbore anesteziológia a resuscitácia, k tomu v jednom prípade v odbore všeobecné lekárstvo a v jednom prípade revízne lekárstvo. Tretí člen komisie mal právnické vzdelanie. Žalobca je presvedčený, že takto zložená komisia sa nemôže relevantne vyjadrovať k navrhovanej výške pokuty, resp. či odporúčaná pokuta je v súlade s § 50 ods.2 v spojení s § 64 ods.2 zákona č. 581/2004 Z.z. Konštatoval, že s uložením pokuty nesúhlasí a poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi bolo lege artis. 10. Žalobca doručil dňa 07.05.2015 znalecký posudok č. 6/2015 zo dňa 27.04.2015 vypracovaný T.. G. P., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia - očné lekárstvo. Znalec na otázku, či bola nutná skoršia kontrola u pacienta, keď subjektívne neudával žiadne ťažkosti ani zmenou proti predchádzajúcej kontrole, a objektívny nález nevykazoval známky vnútroočného zápalu, ani nebolo prítomné odlúpenie sietnice, uviedol, že vzhľadom na prítomný vnútroočný tlak na úrovni 5 mmHg vľavo bola redukovaná antigluakomová terapia a doporučená kontrola o dva mesiace. Vzhľadom na uvedený očný nález bol termín nasledujúcej kontroly o dva mesiace stanovený správne, i keď na hornej hranici. 11. Predsedníčka úradu sa oboznámila s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu a preskúmala rozkladom napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Vec posudzovala v správnej aj zo skutkovej stránky, či prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, a či sa náležite zistil skutkový stav. 12. Zo spisového materiálu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán vykonal dohľad na diaľku podľa § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z. na základe podnetu pacienta, v ktorom žiadala prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zdravotníckymi pracovníkmi žalobcu. Pre potreby výkonu dohľadu si prvostupňový správny orgán zaobstaral zdravotnú dokumentáciu pacienta a vyjadrenie žalobcu, pričom v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu si zaobstaral odborné stanovisko L.. T.. L. U.H., S.., odborníka zo špecializačného medicínskeho odboru oftalmológia zo dňa 07.01.2014. 13. Vykonaným dohľadom bolo zistené, že pacient absolvoval dňa 15.01.2013 vo Fakultnej nemocnici Trenčín plánovaný operačný výkon „Extractio cataractae intracapsularis“ pre dokumentovanú „cataracta sen. scutellaris o. sin.“ Pacientovi bola odporučená kontrola oftalmológom o mesiac - vybratie stehov. 14. Kontrolné oftalmologické vyšetrenie pacient absolvoval dňa 14.02.2013 na očnej ambulancii očného oddelenia žalobcu. Nasledujúca kontrola na očnej ambulancii očného oddelenia žalobcu bola realizovaná dňa 13.03.2013 a podľa záznamu zdravotnej dokumentácie bol pacient bez ťažkostí. S odstupom cca dvoch mesiacov, dňa 10.05.2013 pacient absolvoval kontrolné očné vyšetrenie na očnom oddelení Fakultnej nemocnice Trenčín s nálezom endoftalmitídy ľavého oka, boli mu nasadené širokospektrálne antibiotiká a kortikoidy. Pri kontrole dňa 13.05.2013 bolo skonštatované „amotio retinae OS, stav po endoftalmitíde OS, Afakia OS a odporučené operačné riešenie“. Operačný výkon na ľavom oku bola zrealizovaný dňa 20.05.2013 so záverom: „Totálna amócia retiny OS S pvr - INOPERAB. Stav bez možnosti zlepšenia funkcie oka. Afakia OS“. Kontrolné vyšetrenia po druhej operácii ľavého oka na očnej ambulancii žalobcu absolvoval pacient v termínoch 12.06.2013, 25.06.2013 a 19.09.2013. Objektívne bola popisovaná takmer totálna trakčná amócia, kanita sklovca bola vyplnená silikónovým olejom. Stav na ľavom oku bol hodnotený ako inoperabilný. Predsedníčka úradu zistila, že prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na pacientovi nebol správny a táto skutočnosť bola dôvodom pre uloženie pokuty napadnutým rozhodnutím. 15. Predsedníčka úradu sa s tvrdeniami žalobcu, ktoré uviedol v rozklade zo dňa 11.03.2015, proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu z 29.04.2014, nestotožnila. Pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý žalobca predložil po podaní rozkladu, uviedla, že otázka príčiny poklesu vnútroočného tlaku v ľavom oku pacienta je z pohľadu merita správneho konania neopodstatnená a nedôvodná. Správny orgán neskúmal príčinu vzniku hypotónie ľavého oka, ale postup žalobcu po tom, čo zistil túto hypotóniu. Príčina poklesu vnútroočného tlaku nebola predmetom ani výkonu dohľadu. Správny orgán mal za preukázané, že neskoré objednanie pacienta na kontrolné vyšetrenie vzhľadom na jeho diagnózu - zistený pokles vnútroočného tlaku, bol postup non lege artis, ktorým porušil § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z., a za ktorý mu bola uložená pokuta bez ohľadu na to, prečo hypotónia vznikla. Poukázala tiež na to, že ani znalec na túto otázku jednoznačne neodpovedal a nepovažoval účinok aplikovaných antiglaukomatík za jedinú príčinu zníženia vnútroočného tlaku. Svedčí o tom jeho konštatovanie: „príčinu takéhoto zníženia vnútroočného tlaku mohol byť okrem iného aj účinok aplikovaných antiglaukomatík, t.j. Cospt gtt 2xd a Unilat gtt 1 x večer“. 16. Predsedníčka úradu konštatovala v napadnutom rozhodnutí, že pri očnom vyšetrení dňa 13.03.2013 bola u pacienta zistená hypotónia ľavého oka 5 mmHg (dňa 14.02.2013 - 11 mmHg) a nebol vyšetrení vízus, čím žalobca dostatočne neobjektivizoval príčinu hypotónie. Žalobca vykonaním vyšetrenia výzvu v kontexte prítomnej hypotónie mohol diagnostikovať začínajúce patologické zmeny ľavého oka. Objektívne bol terč zrakového nervu vľavo väčší, retina v celom rozsahu držala, nález bol oproti vyšetreniu dňa 14.02.2013 hodnotený ako bez zmien. Daný objektívny nález nepotvrdzuje, že v danom čase už bolo prítomné odlúčenie sietnice, ktoré nebolo žalobcom zistené, avšak dokumentovaná hypotónia v tom čase mala upozorniť na nevylúčený rozvoj chorobných zmien v ľavom oku. Upravená liečba sa mohla naďalej spolupodieľať na znižovaní vnútroočného tlaku u tohto pacienta, a preto interval ďalšej kontroly považuje predsedníčka úradu za nedostatočný. 17. Vzhľadom na tieto skutočnosti - výrazný pokles vnútroočného tlaku takmer o 50 % oproti hodnote nameranej na vyšetrení dňa 14.02.2013 a pretrvávajúcu medikamentóznu liečbu, ktorá sa mohla spolupodieľať na ďalšom znižovaní vnútroočného tlaku, mal byť vývoj vnútroočného tlaku ľavého oka sledovaný skôr, v kratšom intervale, a pacient mal byť pri vyšetrení dňa 13.03.2013 objednaný na kontrolné vyšetrenie v kratšom časovom intervale (7 - 14 dní). 18. Uvedené dokazuje aj skutočnosť, že ak bola pri vyšetrení dňa 13.03.2013 zistená hypotónia ľavého oka a pri hospitalizácii vo Fakultnej nemocnici Trenčín 10.05.2013 zistila na tomto oku endoftalmitída, niečo sa v tomto oku už dialo. Pacient mal byť objednaný na kontrolu podstatne skôr. Potreba skoršieho objednania pacienta a včasnejšie sledovanie vývoja vnútroočného tlaku nepriamo potvrdzuje aj tvrdenie znalca, že stanovený termín kontroly bol na „hornej hranici“. 19. Predsedníčka úradu ďalej konštatovala, že s námietkami žalobcu uvedený v rozklade zo dňa 15.05.2014 doplneného rozšírením zo dňa 14.07.2014 sa už vysporiadala v rozhodnutí z 15.10.2014 a prvostupňový správny orgán rozhodnutie z 23.02.2015. 20. K námietke ohľade personálneho a odborného zloženia tzv. osobitnej komisie, uviedla, že je vo vzťahu k vytýkanému pochybeniu irelevantná. Osobitná komisia v zmysle už neplatných interných predpisov úradu, nebola forma kolektívneho rozhodovania o uložení a neuložení pokuty, prípadne vo výške pokuty. Osobitná komisia nebola súčasťou výkonu dohľadu, ani správneho konania, a nemala žiadnu rozhodovaciu právomoc. Táto komisia sa v súlade s dovtedy platnými internými predpismi vyjadrovala k navrhnutej výške pokuty, ktorú správnemu orgánu odporúča skupina vykonávajúca dohľad vo vzťahu k posúdeniu, či odporúčaná pokuta je v súlade s § 50 ods.2 v spojení s § 64 ods.2 zákona č. 581/2004 Z.z. Správne konanie o uložení pokuty začína správny orgán z vlastného podnetu na základe zistení z ukončeného výkonu dohľadu. Výška pokuty závisí od závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov. O výške pokuty rozhoduje vždy správny orgán na základe vykonaného dokazovania v správnom konaní, tak ako to bolo v preskúmavanom prípade. Na základe vykonaného dokazovania správny orgán uložil pokutu vo výške 500,-- eur v súlade so zákonom a v medziach zákona, čo dostatočne odôvodnil vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.02.2015 s využitím diskrečnej právomoci, ktorú mu správny poriadok priznáva. Osobitná komisia teda nerozhodovala o uložení, resp. výške uloženej pokuty, preto námietku o personálnom zložení osobitnej komisie považovala predsedníčka úradu za irelevantnú. 21. Predsedníčka úradu ďalej konštatovala, že zistený skutkový stav svedčí o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z., a podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Žalobca v rozklade zo dňa 11.03.2015 a v predloženom znaleckom posudku neuviedol také skutočnosti, ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie tejto povinnosti zo strany žalobcu. Základným podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty žalobcovi bolo vykonanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a ukončenie dohľadu protokolom, v ktorom sa konštatuje porušenie povinností žalobcu podľa § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. Ohľadom výšky pokuty konštatovala, že správny orgán pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, a predovšetkým na skutočnosť, že žalobca porušil citovaného ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.z. v tom, že vzhľadom na objektívny nález poklesu vnútroočného tlaku vľavo pri vyšetrení pacienta dňa 13.03.2013 malo byť kontrolné očné vyšetrenie odporúčané v kratšom časovom intervale (7 - 14 dní). 22. Žalobca v zákonnej lehote podal žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia, ktorou navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 29.05.2015 č. konania ZS 802/00006/2014/R a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že napriek tomu, že v rozkladnom konaní predložil relevantný medicínsko-právny dôkaz vyššej výpovednej hodnoty, než o ktorý sa opieral správny orgán, a to posudok odborného konzultanta, žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s konštatovaním, že sa s argumentáciou žalobcu dostatočne podrobne zaoberal a vysporiadal, a skutkový stav považuje za dostatočne preukázaný aj po dôkaznej stránke. S týmto záverom žalobca nesúhlasí, nakoľko pri objektivizácii prípadu sa stretli rôzne odborné stanoviská odborníkov s medicínskym vzdelaním, so získanou identickou odbornou špecializáciou, a to stanoviská odborného konzultanta žalovaného, stanoviská vedúcich oddelení žalobcu a názor súdneho znalca. V zmysle ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Szd/2/2013) stanovisko odborného konzultanta ÚDZF nemá vyššiu právnu ani odbornú váhu ako stanovisko akéhokoľvek lekára so špecializáciou v rovnakom medicínskom odbore, ako získal odborný konzultant ÚDZF. Preto žalobcovi nie je jasné, prečo sa žalovaný snažil vysporiadať s odbornou argumentáciou žalobcu jedine tak, že ju konfrontoval s názorom toho istého konzultanta, a dokonca, jednoznačný záver znaleckého dokazovania vôbec nezohľadnil a nevysporiadal sa s ním. Konštatovanie znalca, že termín kontroly bol určený správne, aj keď na hornej hranici, nie je možné vysvetľovať inak, ako tak, že k pochybeniu pri určení termínu kontroly nedošlo. Žalobca ďalej uviedol, že notoricky známou skutočnosťou je, že odborná alebo ľudská ješitnosť akéhokoľvek odborného konzultanta konfrontovaného so svojimi závermi ho spravidla zväzuje vo vykonaní výraznejšej korekcie vo svojich predchádzajúcich výrokoch. To je dôvod, prečo žalobca nepovažuje tento spôsob vysporiadania sa s objasnením skutkového stavu za správny a adekvátny. Spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR odôvodňuje, prečo je potrebné prikladať odbornému posudku ÚDZS len určitú právnu a odbornú váhu. Je to tým, že štát ustanovuje do pozície znalcov odborné osobnosti v danom odbore a v odvetví ľudských činností, ktorých povinnosťou je okrem iného rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestno-právnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Na druhej strane však odborný konzultant ÚDZS nemusí zo zákona spĺňať žiadne špeciálne podmienky, prizýva si ho na jeho posúdenie správny orgán pre prípady v posudzovanej medicínskej oblasti, ktorá sa zhoduje s jeho odbornou špecializačnou úrovňou. Podľa žalobcu nesprávnym vyhodnotením a posúdením odborných stanovísk doložených žalovanému, došlo k nesprávnemu posúdeniu skutočného stavu veci a tiež k odopretiu jeho práva na primeranú obranu a náležité objasnenie veci. 23. Žalobca poukázal na to, že napriek tomu, že doložil žalovanému niekoľko odborných stanovísk rôznej právnej a odbornej relevancie, ktoré boli všetky v rozpore s posudkom konzultanta L.. T.. L. U., S.., o ktorý sa správny orgán opieral, žalovaný sa nijako relevantne s protichodnými stanoviskami nevysporiadal, a pri posudzovaní prípadu ich nedal do úvahy. 24. Žalobca ďalej vidí porušenie zákona zo strany správneho orgánu v tom, že rozhodnutie o pokute posudzovala osobitná odborná komisia, ktorá bola zložená z osôb s neadekvátnym vzdelaním a odbornou erudíciou, a ktorej činnosť nemá oporu ani v zákone, ani v interných predpisoch žalovaného. 25. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobným bodom navrhol, aby súd žalobu zamietol. Konštatoval, že vo svojom rozhodnutí nikde neuviedol, že poškodenie zdravia pacienta je v príčinnej súvislosti so zisteným nedostatkom, resp. že správnym postupom žalobcu by došlo k zabráneniu poškodenia zdravia pacienta. Žalobca je podľa § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom správne je zdravotná starostlivosť poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Z citovaného ustanovenia podľa žalovaného vyplýva, že otázka preukazovania príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a škodou na zdraví nie je zákonnou podmienkou alebo atribútom pre konštatovanie správnosti, resp. nesprávnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ani pri udelení pokuty. 26. Žalovaný uviedol, že o výške uloženej pokuty bolo rozhodnuté v správnom konaní, a to formou rozhodnutia, ktoré má všetky formálne obsahové náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a bolo vydané žalovaným ako orgánom príslušným podľa zákona č. 581/2004 Z.z. O povahe a charaktere osobitnej komisie bol žalobca uzrozumený listom zo dňa 04.09.2014, pričom žalovaný informoval žalobcu, že osobitná komisia v zmysle interných predpisov žalovaného nie je forma kolektívneho rozhodovania o uložení alebo neuložení pokuty, prípadne o výške pokuty. Osobitná komisia nie je súčasťou výkonu dohľadu, ani správneho konania, a nemá žiadnu rozhodovaciu právomoc. Táto komisia sa v súlade s doteraz platnými internými predpismi vyjadruje k navrhnutej výške pokuty, ktorú správnemu orgánu odporúča skupina vykonávajúca dohľad vo vzťahu k posúdeniu, či odporúčaná pokuta je v súlade s § 50 ods.2 v spojení s § 64 ods.2 zákona č. 582/2004 Z.z. Zasadnutia osobitnej komisie sú neformálne a neverejné, zo zasadnutí sa nevyhotovujú zápisnice, ani prezenčné listiny. Žalovaný na námietku žalobcu konštatoval, že existencia osobitnej komisie a jej činnosť nemá vplyv na zákonnosť správneho konania, ktoré začína upovedomením o začatí správneho konania, a uskutočňuje ho žalovaný ako orgán príslušný podľa § 18 ods.1 písm.b) bod 1, a § 77 ods.1 zákona č. 581/2004 Z.z. V žalobnej námietke, že sa dostatočne nevysporiadal so znaleckým posudkom, ktorý má vyššiu výpovednú hodnotu ako stanovisko odborného konzultanta L.. T.. L. U., S.., žalovaný uviedol, že skutkový stav mal za dostatočne preukázaný a objasnený po podaní tohto odborného stanoviska, ktorý si obstaral v procese výkonu dohľadu od osoby prizvanej do procesu výkonu dohľadu v súlade s § 43 ods.2 zákona č. 581/2004 Z.z. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžso/10/2008 zo dňa 26.02.2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. konania 10Szd/1/2013 zo dňa 25.09.2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 10Szd/2/2013 zo dňa 11.09.2013 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. konania 10Sžso/21/2014 zo dňa 15.04.2015, z ktorých vyplýva, že samotný zákon č. 581/2004 Z.z. počítal s odbornými vyjadreniami prizvaných osôb ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní, a ak by aj správny orgán prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom, a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci. Žalovaný je toho názoru, že v žiadnom platnom právnom predpise nie je deklarovaná vyššia odborná úroveň znalcov oproti týmto prizvaným odborníkom a v žiadnom platnom právnom predpise ani nie je uvedené, že by znalecké posudky mali vyššiu dôkaznú silu, než iné dôkazy obstarané správnym orgánom, a v danom prípade listinný dôkaz predložený konzultantom. Znalec, aj prizvaný odborník musia vychádzať z tej istej zdravotnej dokumentácie, ktorú vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti vedie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - žalobca, za ktorej obsah žalobca zodpovedá, a ktorú je žalobca povinný poskytnúť tak znalcovi na účely vypracovania znaleckého posudku, ako aj žalovanému na účely výkonu dohľadu. Z obsahu znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca, sa žalovaný riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí z 29.05.2015. 27. Žalovaný konštatoval, že v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie a obstaral si všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci, a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a uviedol v ňom úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Pri svojom rozhodovaní v procese celého správneho konania žalovaný zvážil a vyhodnotil všetky námietky a pripomienky žalobcu, ktoré však zistený skutkový stav nijako nemenili. 28. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy, za pomoci konzultantov. Žalovaný mal na základe objektívne zisteného skutkového stavu za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušenia ustanovenia § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. 29. Na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach žalobca poukázal na nedostatočnú vecnú a odbornú argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom, že sa nevysporiadal s odbornými stanoviskami odborných pracovníkov, ktorí sú zamestnancami žalobcu, a so záverom znalca, ktoré sa týkajú určenia správneho termínu následnej kontroly pacienta. Hoci žalovaný konštatuje, že sa s týmito skutočnosťami vysporiadal, v rozhodnutí takáto argumentácia chýba. 30. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa v napadnutých rozhodnutiach dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu, a to v procese dohľadu aj v správnom konaní, a v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvod neakceptovania záveru znaleckého posudku, pretože sa znalec nevyjadril k atribútom naplnenia ustanovenia § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z., ale zaoberal sa príčinnou súvislosťou medzi poškodením zdravia pacienta a konaním žalobcu. Pokiaľ ide o zloženie poradnej komisie, žalovaný je toho názoru, že toto nemôže byť predmetom preskúmania súdu, pretože súd preskúmava zákonnosť postupu a rozhodovania po začatí správneho konania a žiadna právna norma nezakazuje, aby si úrad, teda žalovaný, pred začatím správneho konania v rámci pracovnej komunikácie s nadriadeným orgánom, alebo s odbornými oddeleniami vykonzultoval, či v danej veci začne alebo nezačne správne konanie. 31. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 32. Súd v konaní podľa § 177 - § 198 Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 33. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty vo výške 500,-- eur za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne podľa § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. pacientovi T. T. G., nar. XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom, že vzhľadom na objektívny nález poklesu vnútroočného tlaku vľavo pri vyšetrení pacienta dňa 13.03.2013 malo byť kontrolné očné vyšetrenie odporúčané v kratšom časovom intervale (7 - 14 dní). 34. Podľa § 1 zákona č. 576/2004 Z.z. účelom zákona o zdravotnej starostlivosti je upraviť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Podľa § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. 35. Podľa § 64 ods.2 písm.b) zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods.2 pokutu až do výšky 9.958,-- eur, ak ide o právnickú osobu. Podľa § 77 ods.1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ďalej iba „Správny poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Podľa § 3 ods.1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej mierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne, a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (§ 3 ods.3 Správneho poriadku). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby rozhodovanie o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods.4 Správneho poriadku). 37. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania a podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods.2 Správneho poriadku). 38. Podľa § 34 ods.1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (§ 34 ods.2 Správneho poriadku). 39. Podľa § 34 ods.4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 40. Z citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Povinnosti správneho orgánu zistiť úplne stav veci, tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia. Dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia, musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. 41. Podľa § 34 ods.5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 43 ods.3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. Súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci postupoval v súlade s citovanými právnymi ustanoveniami, vo veci zistili skutkový stav dostatočne a správne, a ani správne konanie netrpí takou vadou, ktorá by mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 43. K žalobnej námietke žalobcu, že správne orgány nezistili presne a úplne skutkový stav veci, v dôsledku čoho vo veci nevyvodili správny právny záver, súd poukazuje na to, že zásada materiálnej pravdy nemá v právnej úprave absolútny charakter, to znamená správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szd/1/2013 z 23.01.2014). 44. V preskúmavanej veci je rozhodujúcou tá skutočnosť, že ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy. Podľa § 27 Správneho súdneho poriadku pri rozhodnutí, opatrení, alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods.1 písm.b) a ods.2 písm.a). Rovnaká právna úprava bola zakotvená v ustanovení § 245 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého pri rozhodnutí, ktoré správny vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/8/2009 z 26.11.2009). 45. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a obsahu administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňoch zastáva názor, že úvaha žalovaného nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, a jeho skutkové závery sú v súlade s vykonanými dôkazmi. Žalovaný konkrétne odôvodnil, v čom spočívalo porušenie povinností žalobcu, a z akého dôvodu sú jeho skutkové závery zhodné so stanoviskom L.. T.. L. U., S.., ktorý jednoznačne opakovane konštatoval, že vzhľadom na výrazný pokles vnútroočného tlaku takmer o 50 % oproti hodnote nameranej na vyšetrení dňa 14.02.2013 a pretrvávajúcu medikamentóznu liečbu, ktorá sa mohla spolupodieľať na ďalšom znižovaní vnútroočného tlaku, mal byť vývoj vnútroočného tlaku ľavého oka sledovaný skôr, v kratšom intervale a pacient mal byť pri vyšetrení dňa 13.03.2013 objednaný na kontrolné vyšetrenie v kratšom časovom intervale 7 - 14 dní. 46. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré sa nestotožnil so znaleckým posudkom, keďže znalec predovšetkým skúmal príčinu poklesu vnútroočného tlaku v ľavom oku pacienta, čo v preskúmavanom prípade nebolo predmetom správneho konania, ani výkonu dohľadu. V danom prípade je rozhodujúce, že neskoré objednanie pacienta na kontrolné vyšetrenie vzhľadom na jeho diagnózu, bol postup non lege artis, ktorým žalobca porušil ustanovenie § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. Aj podľa názoru súdu potreba skoršieho objednania pacienta a včasnejšie sledovanie vývoja vnútroočného tlaku nepriamo potvrdzuje znalec, ktorý v závere znaleckého posudku síce konštatoval, že termín bol určený správne, i keď „na hornej hranici“. 47. Žalobnú námietku žalobcu ohľadom zloženia osobitnej komisie, ktorá sa podľa tvrdenia žalobcu mala vyjadrovať k uloženiu pokuty, nepovažuje súd za právne významnú, pretože z obsahu spisu, ani z obsahu rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, že by táto komisia mala rozhodovaciu právomoc. V prvom i v druhom stupni o pokute rozhodol správny orgán, ktorý jeho výšku odôvodnil v súlade so zákonom č. 581/2004 Z.z. (§ 50 ods.2 a § 64 ods.2), pričom správny orgán dôraz kládol na prevenciu a výchovný účel uloženej pokuty. 48. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu neobsahuje také relevantné námietky, ktoré by preukázali, že neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa ustanovenia § 50 ods.2 písm.a) a § 64 ods.2 písm.a) zákona č. 581/2004 Z.z. a § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z., a že by správne orgány v konaní o uložení pokuty a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia Správneho poriadku, súd preto žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 49. Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). 50. Rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.