Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200461 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu Ľ. B., bytom L. X, X., zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí potok 3, Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-OPP-11-008/2016 zo dňa 22.02.2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 21.04.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.04.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia riaditeľa odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod spisovou značkou č. KRPZ-KE-OPP-11-008/2016 zo dňa 22.02.2016 a Disciplinárneho rozkazu veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 21 zo dňa 23.12.2015 a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. 2. Veliteľ pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, disciplinárnym rozkazom č. 21 zo dňa 23.12.2015 uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.11.2015 v čase od 12.41 hod. počas hliadkovej služby a počas plnenia úloh na základe rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 100/2015 o opatreniach na zabezpečenie ochrany života a zdravia občanov v súvislosti s teroristickými útokmi v Paríži zotrval v herni na ul. Ďumbierskej v Košiciach, čím porušil povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), nakoľko si neplnil svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a nevykonával štátnu službu riadne. 3. Odôvodnenie disciplinárneho rozkazu veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 21 zo dňa 23.12.2015 je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 4. V odvolaní proti citovanému disciplinárnemu rozkazu žalobca žiadal o opätovné posúdenie a upustenie od uloženia disciplinárneho opatrenia. Odvolacie námietky žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach korešpondujú so žalobnými námietkami a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a napadnutý disciplinárny rozkaz nadriadeného č. 21 zo dňa 23.12.2015 potvrdil. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu č. 21 zo dňa 23.12.2015 a uviedol, že podľa § 243 ods. 2 zákona o štátnej službe bolo odvolanie žalobcu pred vydaním rozhodnutia prerokované dňa 03.02.2016 v poradnej komisii riaditeľa odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Ako odvolací orgán preskúmal napadnutý disciplinárny rozkaz v celom rozsahu, pričom vychádzal z predloženého spisového materiálu č.: KRPZ-KE-OPP1-704, 725/2015 a KRPZ-KE-OPP-11/2016, ako aj dôkazných materiáloch v ňom nachádzajúcich, ktoré aj špecifikoval. 7. Žalovaný konštatoval, že vychádzajúc z predložených dôkazných materiálov je skutočný stav veci spoľahlivo zistený a preukázaný. Uviedol, že policajt Z.. Ľ. B. porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/, b/ a g/ zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov tým, že si neplnil riadne, efektívne a svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a bol s nimi riadne oboznámený a nevykonával štátnu službu riadne, nakoľko počas preukázaných 40 minút nevykonával hliadkovú službu v určenom úseku riadne podľa stanovenej inštruktáže a o zmene vo výkone hliadkovej služby neinformoval operačné stredisko ani nadriadeného, napriek tomu, že ako veliteľ hliadky za riadny výkon hliadkovej služby a hlásnu službu zodpovedal, čím porušil čl. 14 ods. 1, 17 nariadenia PPZ č. 22/2013. Týmto konaním sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe. 8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že podľa riadne vykonanej inštruktáže číslo KRPZ-KE-OPP1-1-1607/2015, ktorú vzal na vedomie a potvrdil svojim podpisom vyplýva, že Z.. Ľ. B. dňa 29.11.2015 v čase od 05.30 hod. do 17.30 hod. mal vykonávať riadne plánovanú hliadkovú službu - motohliadku ako veliteľ hliadky pod volacím znakom Kotva 751 (služobné cestné vozidlo, ďalej len „SCV“ B-77538) v služobných úsekoch mestských častí Košice - Staré mesto, Dargovských hrdinov, Sever a Ťahanovce. Okrem stálych úloh uvedených v zázname o výkone služby mala hliadka plniť aj úlohy na základe rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 100/2015. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa videozáznamu z mobilnej jednotky „SOITRON“ je zrejmé, že hliadka X. A. XXX v čase od 12.30 hod. smerovala z Prešovskej cesty na ul. Ďumbiersku v Košiciach, na sídlisko Pod hradovou. Z videozáznamu je zrejmé, že na ulici Protifašistických bojovníkov v Košiciach, približne pri Mestskej krytej plavárni hliadka so Q. B.-XXXXX očakávala hliadku so Q. B.-XXXXX, ktorej veliteľom bol Z.. Ľ. B.. Následne Q. B.-XXXXX nasledovalo v jazde Q. B.-XXXXX, pričom bez prerušenia jazdy smerovala do cieľa, kde na ulici Ďumbierska zaparkovala svoje SCV pred budovu herne. Vychádzajúc z videozáznamu zariadenia SOITRON a priloženej fotografie policajtov sa v tom čase, keď zaparkovali uvedené SCV už na mieste nachádzala ďalšia hliadka so SCV pohotovostnej motorizovanej jednotky v uvedenom čase, t.j. v rovnakom čase na mieste nachádzali 3 hliadky pohotovostnej motorizovanej jednotky súčasne. Policajt Z.. Ľ. B. vo svojom odvolaní udáva, že v tom čase potreboval vykonať fyziologickú potrebu, ktorá podľa jeho vyjadrenia bola v trvaní 20 minút. Z vyžiadaného záznamu rádiovej komunikácie zo systému REDAT vyplýva, že hliadka A. XXX však v tom čase nehlásila zmenu vo výkone služby z dôvodu vykonávania potreby, ktorá údajne bola v trvaní 20 minút. Z podkladov o pohybe služobného cestného vozidla B.-XXXXX podľa súradníc GPS však vyplýva, že uvedené SCV sa na ul. Ďumbierskej v Košiciach nachádzalo v trvaní od 12.39 hod. až do 13.19 hod. dňa 29.11.2015. Počas uvedených 40 minút Z.. Ľ. B. neuvádza v zázname z výkonu hliadkovej služby v uvedenom časovom rozmedzí žiadnu konkrétnu činnosť, ktorou by vykazoval riadny a efektívny výkon služby, čím má za to, že ju v trvaní uvedených 40 minút riadne, efektívne a svedomite nevykonával a tiež porušil povinnosť túto skutočnosť ohlásiť. 10. Žalovaný poukázal na to, že o prevádzkach, správe a používaní mobilných jednotiek, teda zariadení GPS a SOITRON namontované do SCV pojednáva nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 93/2015 o mobilnej jednotke a akvizičnom uzle. Okrem iného podľa čl. 2 písm. a/ sú tieto určené aj na monitorovanie a sledovanie pohybu hliadok používajúcich SCV a získavanie týchto informácií v reálnom čase, pričom správnosť, spôsob požadovania a rozsah poskytnutých informácií sú v súlade s§ 233 ods. 1 a § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. 11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že týmto svojim konaním sa Z.. Ľ. B. dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalovaný mal za to, že vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov bol uvedený skutkový stav spoľahlivo, objektívne zistený a posúdený a uložené disciplinárne opatrenie, zníženie služobného platu o 5 % na dobu 1 mesiaca považuje za primerané vzhľadom na povahu protiprávneho konania, na okolností, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj Z.. Ľ. B. k plneniu služobných povinností, uložený podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe. 12. Z hľadiska miery zavinenia sa žalovaný stotožnil so stanoviskom nadriadeného Z.. Ľ. B., že miera zavinenia vlastného konania Z.. Ľ. B., ktorý preukázateľne vedel, že konal v rozpore so svojimi povinnosťami (nevykonával riadne hliadkovú službu v určenom úseku podľa stanovenej inštruktáže a o zmene vo výkone hliadkovej služby neinformoval operačné stredisko ani nadriadeného, napriek tomu, že ako veliteľ hliadky za riadny výkon hliadkovej služby a hlásnu službu zodpovedal) je zrejmá. 13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia riaditeľa odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod spisovou značkou č. KRPZ-KE- OPP-11-008/2016 zo dňa 22.02.2016 a Disciplinárneho rozkazu veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 21 zo dňa 23.12.2015 a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. 14. Žalobca v podanej žalobe poukázal na disciplinárny rozkaz veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Koš ciach č. 21 zo dňa 23.12.2015, ako aj na jeho odvolanie proti citovanému disciplinárnemu rozkazu. Uviedol, že odvolanie odôvodnil tým, že vzhľadom na jeho citlivý tráviaci systém, s ktorým mal v minulosti problémy, musel navštíviť sociálne zariadenie v najbližšom možnom mieste, ktoré bolo práve v uvedenej herni, kde sa zdržal výlučne len na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie fyziologickej potreby a vykonanie potrebnej osobnej hygieny. Napriek uvedenému bol neustále na príjme prostredníctvom malej rádiostanice a v určenom služobnom obvode. Druhý člen hliadky sa nachádzal v služobnom motorovom vozidle, čím bol príjem taktiež zabezpečený. Vzhľadom na uvedenú potrebu, ktorá nezávisí od vôle človeka, nie je možné hovoriť o zavinenom porušení povinnosti a teda neboli naplnené základné zákonné znaky disciplinárneho previnenia policajta a teda ani nemohlo dôjsť k porušeniu povinností policajta uvedených v disciplinárnom rozkaze. Uviedol, že nebolo inštruktážou nariadené, aby sa v uvedenom čase nachádzali na nejakom inom konkrétnom mieste a teda aj s kolegom riadne plnil úlohy v zmysle inštruktáže, t.j. v zmysle príkazov a pokynov nadriadeného. Zároveň urobil všetky opatrenia, ktoré v danom čase a situácii bolo od neho možné a rozumné očakávať. Namietal i skutočnosť, že GPS a SOITRON, ktorú sú inštalované v služobných vozidlách, majú v danom prípade výlučne informatívny charakter a nie sú zákonom schválené zariadenia na monitorovanie a kontrolu príslušníkov Policajného zboru, naviac nie sú inštalované vo všetkých služobných vozidlách. Podotkol, že pred budovou herne boli tri služobné vozidlá, t.j. 6 príslušníkov Policajného zboru, z ktorých neboli potrestaní všetci kolegovia. 15. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie žalovaného, ako aj jeho odôvodnenie. Uviedol, že napriek tomu, že disciplinárny rozkaz bol vyhlásený, tento mu nebol odovzdaný v písomnej podobe, taktiež mu nebolo umožnené vyhotoviť si fotokópiu listín v spise a nebolo tak umožnené ani jeho právnemu zástupcovi, ktorý o to písomne požiadal, hoci mu bolo uvedené, že právnemu zástupcovi nahliadnutie a vyhotovenie kópií umožnené bude. Žalobca mal za to, že uvedeným konaním bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a obhajobu. 16. Žalobca namietal závažný nesúlad výrokovej časti rozhodnutia s odôvodnením, a preto opätovne považoval disciplinárny rozkaz za nepreskúmateľný a zmätočný. Ďalej uviedol, že z výrokovej časti vyplýva, že mal porušiť predpisy v súvislosti rozkazom prezidenta PZ č. 100/2015, avšak tak isto nie je zrejmé, čo porušil, pričom uvedený rozkaz sa vzťahuje na vedúcich pracovníkov. 17. Žalobca ďalej namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že v herni zotrval 40 minút a ani to, akú činnosť vykonával. Mal za to, že v tomto prípade ani prvostupňový orgán, ani odvolací orgán sa nezaoberal vyjadreniami jeho kolegov, ktoré boli i spomínané v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, čo preukazuje, že vec nebola správne právne posúdená. Považoval prinajmenšom za zvláštne, že neboli potrestaní všetci príslušníci PZ, ktorí sa v tom čase nachádzali na Ďumbierskej ulici. Uviedol, že všetci kolegovia svojim vyhlásením potvrdzujú, že v uvedenej herni bol výlučne z dôvodu vykonávania potreby. 18. Žalobca zdôraznil, že: - vykonával primárnu fyziologickú potrebu, ktorú nevie žiaden človek ovplyvniť. I v prípade, ak by strávil v herni na toalete viac ako 20 minút, je to vzhľadom na jeho tráviace ťažkosti ospravedlniteľné, čo sa však nestalo, - inú činnosť v herni nevykonával (opak nebol preukázaný), - zmenu v hliadkovej činnosti nebolo potrebné ohlásiť z dôvodu, že mal pri sebe malú rádiostanicu, ktorou zabezpečil príjem a kolega zostal v služobnom vozidle, - nachádzal sa v služobnom obvode, - inštruktážou nebolo nariadené, aby sa v uvedenom čase nachádzali na nejakom inom konkrétnom mieste a teda aj s kolegom riadne plnil úlohy v zmysle inštruktáže, t.j. v zmysle príkazov a pokynov nadriadeného, - disciplinárny rozkaz, ako aj rozhodnutie o odvolaní sa zakladajú na domnienkach, pretože žiaden z dôkazov nepreukazuje opak jeho tvrdení, - na základe uvedených skutočností nie je možné preukázať akékoľvek zavinenie, - neboli potrestaní všetci príslušníci PZ, - existuje závažný rozpor medzi výrokom disciplinárneho rozhodnutia a jeho odôvodnením, - neboli brané do úvahy všetky vykonané dôkazy. 19. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že v disciplinárnom rozkaze existuje závažný rozpor výrokovej časti s odôvodnením, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, prvostupňový orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukazoval, ale na ktoré poukazoval i nadriadený orgán, preto disciplinárny rozkaz, ako aj rozhodnutie o odvolaní považuje za nepreskúmateľné a zmätočné, zároveň postupom bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces a obhajobu a takéto porušenia právnych predpisov odobril svojim rozhodnutím i druhostupňový orgán. 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2016 k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania. 21. V písomnom vyjadrení žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že v zmysle § 237 ods. 1 zákona „účastníci konania majú právo nahliadnuť do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy“. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosťou žalovaného bolo umožniť žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi do spisu nahliadnuť a urobiť si z neho výpisy. Z tohto ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva pre žalovaného povinnosť umožniť žalobcovi vyhotovenie fotokópie spisu, pričom žalovaný právnemu zástupcovi v odpovedi na jeho „Žiadosť o vysvetlenie“ zaslanej elektronickou poštou dňa 22.04.2016 zreteľne vyjadril možnosť nahliadnutia do spisu s tým, že termín možno dohodnúť „formou e-mailovej komunikácie alebo na tel. č. XXXXXXXXXX“. Právny zástupca žalobcu však na túto možnosť už nijako nereagoval. 22. Žalovaný v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré sa policajtovi oznamujú vyhlásením, poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu, v ktorej sa k § 266 uvádza, že v prípadoch, v ktorých sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením „Ide o také rozhodnutia, z ktorých jeden výtlačok policajt neobdrží. Oznámenie rozhodnutia policajt iba potvrdí vlastnoručným podpisom na rozhodnutí“. 23. Žalovaný ďalej uviedol, že pri posudzovaní výrokovej časti disciplinárneho rozkazu postupoval v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v obdobných konaniach, podľa ktorého „vo výroku rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom“. Žalovaný citoval § 241 ods. 2 zákona a uviedol, že výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu je v súlade s uvedeným ustanovením, pričom tento výrok aj špecifikoval. 24. Žalobcovu námietku týkajúcu sa rozkazu prezidenta Policajného zboru, že tento sa vzťahuje iba na riadiacich pracovníkov, považoval žalovaný za nenáležitú, pretože plnenie úloh vyplývajúcich z tohto rozkazu zabezpečujú v ňom uvedení riadiaci funkcionári v priamom výkone služby, resp. vo výkone hliadkovej služby, obchôdzkovej služby a v rámci operatívno-pátracej činnosti. Celkom logicky sa potom tieto úlohy premietajú aj do inštruktáže hliadok. Takto tomu bolo aj v prípade žalobcu, čo možno dokumentovať inštruktážou číslo KRPZ-KE-OPP1-1607/2015, v ktorej je v časti „Aktuálne úlohy“ popísané zameranie činnosti hliadky s dôrazom na zvýšenie dohľadu v okolí strategicky dôležitých objektov a v miestach s väčším počtom zhromaždených občanov z dôvodu teroristických útokov v Paríži. 25. Žalovaný ďalej uviedol, že podstatnou okolnosťou v tomto konaní nebolo preukázať žalobcovi čo v uvedenom čase vykonával, ale čo nevykonával, resp. že neplnil úlohy, ktorú mu boli uložené. V súvislosti s využitím výstupov GPS súradníc a videozáznamu mobilnej jednotky „SOITRON“ v rámci disciplinárneho konania žalobca namietal, že tieto „nie sú zákonom schválené zariadenia na monitorovanie a kontrolu príslušníkov Policajného zboru, naviac nie sú inštalované vo všetkých služobných vozidlách“. Žalovaný k tomu uviedol, že podľa § 238 ods. 1 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Zákon nestanovuje žiadne obmedzenie využitia dôkazov, pokiaľ sú v súlade so zákonom. Prevádzku, správu a používanie mobilnej jednotky upravuje nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 93/2015 o mobilnej jednotke a akvizičnom uzle. 26. K namietanému nezohľadneniu vyjadrení kolegov žalobcu, žalovaný považoval tieto za účelové, nakoľko aj títo kolegovia sa v herni na ulici Ďumbierskej nachádzali bezdôvodne a bolo voči ním vedené disciplinárne konanie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č. k. 5Sžo/141/2010, ktorú aj citoval. 27. Tvrdenia žalobcu, že výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu je v rozpore s odôvodnením, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, že prvostupňový orgán sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukazoval, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné a zmätočné, že bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces a obhajobu, považoval žalovaný za nedôvodné. Žalovaný tieto tvrdenia chápe len ako účelovú obranu žalobcu s úmyslom napádať rozhodnutia, ktoré sú podľa názoru žalovaného plne zákonné s dostatočne zisteným skutkovým stavom prejednávanej veci. 28. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2016 uviedol, že žalovaný mu neumožnil ani nahliadnuť do spisu a teda je zrejmé, že si nemohol urobiť ani výpisy, na ktoré sa odvoláva. Čo sa týka právneho zástupcu, tento podal žiadosť dňa 09.03.2016 a to na základe toho, že mu bolo odňaté právo nahliadnuť do spisu. Odpoveď prevzal dňa 21.04.2016, na čo v ten istý deň požiadal mailom o vysvetlenie a odpoveď mu bola doručená dňa 22.04.2016, čo je deň, kedy bola podaná žaloba a zároveň to bol posledný deň na doručenie žaloby súdu v pracovný deň (piatok). Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ mu žalovaný nedoručil rozhodnutie v písomnom vyhotovení, bolo jeho povinnosťou mu umožniť nahliadnuť do spisu, aby bolo zachované jeho ústavné právo na spravodlivý proces a aby sa mohol účinne brániť. 29. K inštruktáži KRPZ-KE-OPP1-1607/2015 žalobca uviedol, že v inštruktáži bolo uvedené zameranie činnosti hliadky s dôrazom na zvýšenie dohľadu v okolí strategicky dôležitých objektov a v miestach s väčším počtom zhromaždených občanov... Uvedené jednoznačne naplnil, pretože herňa na Ďumbierskej ulici je miesto, kde sa zhromažďuje väčší počet osôb, čiže ich prítomnosťou s kolegami pôsobili preventívne, avšak aj naďalej trval na tom, že sa v uvedenej herni zdržal len za účelom vykonania fyziologickej potreby, čo potvrdili aj jeho kolegovia. 30. Žalobca v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaný nezabezpečil ani jeden dôkaz o jeho pochybení alebo neplnení úloh, pretože sa na základe dôkazov, ktoré považuje za zákonné, môže len domnievať, že neplnil svoje povinnosti, ale nemôže to žiadnym spôsobom preukázať. Uviedol, že od začiatku tvrdí to isté a žiadal žalovaného, aby prihliadal na jeho tvrdenia a zabezpečil potrebné dôkazy, resp. bral do úvahy vyjadrenia jeho kolegov, pričom žalovaný jeho žiadostiam nevyhovel. 31. Žalobca konštatoval, že žalovaný nezistil a neobjasnil skutočný stav veci a z uvedeného i vyplýva, že mal byť potrestaný za každú cenu. Podotkol ešte raz, že nie všetci kolegovia, ktorí sa nachádzali v tom čase pri herni na Ďumbierskej ulici boli potrestaní. 32. Žalobca poukázal na to, že súlad s právnymi predpismi žalovaný preukazuje tým, že výstupy GPS súradníc a videozáznam mobilnej jednotky SOITRON je upravený v nariadení MV SR č. 93/2015 o mobilnej jednotke a akvizičnom uzle, čo je pravdou, ale uvedené prostriedky je možné využiť len v súvislosti s plnením úloh v zmysle zákona o policajnom zbore, teda pri výkone právomoci príslušníkov PZ (služobný zákrok) a zároveň spracovávanie údajov musí byť len pre účely vymedzené právnymi predpismi, t.j. pre trestné alebo priestupkové konanie. 33. K ustálenej judikatúre, na ktorú poukázal žalovaný, žalobca uviedol, že s uvedeným je potrebné súhlasiť, avšak zo strany orgánu verejnej moci nemôže ísť o svojvôľu tak, ako ide v tomto prípade, pretože on uvádzal okolnosti, ktoré žalovaný prehliadal bez toho, aby vedel preukázať svoje tvrdenia. Konštatoval, že v tomto prípade jeho tvrdenia boli pre rozhodnutie relevantné a podľa jeho informácií vyjadrenia jeho kolegov v predmetnej veci boli v jeho prospech, čo potvrdili i podpísaním vyhlásenia. 34. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2016 poukázal na skutočnosti, ktoré korešpondujú s jeho vyjadrením zo dňa 28.06.2016 k žalobe. Uviedol, že je presvedčený, že pri vydávaní rozhodnutia zistil skutočný stav veci, obstaral si všetky príslušné podklady, preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré prechádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu, správne právne posúdil rozhodnutie prvostupňového orgánu v kontexte podaného odvolania a rozhodol vo veci v súlade s platnými právnymi predpismi. 35. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 36. Správny súd k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné. 37. Žalobca v podanej žalobe namietal, že disciplinárny rozkaz bol vyhlásený, avšak tento mu nebol odovzdaný v písomnej podobe, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a obhajobu. 38. K uvedenej žalobnej námietke je potrebné uviesť, že zákon č. 73/1998 Z. z. v § 266 upravuje dva spôsoby oznamovania rozhodnutí. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Z ustanovenia § 266 ods. 3, veta prvá citovaného zákona vyplýva, že rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a § 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Rozhodnutia citované v § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. sa teda doručujú do vlastných rúk policajta, pričom vo všetkých ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením, z čoho vyplýva, že aj disciplinárny rozkaz sa oznamuje vyhlásením. Uvedené vyplýva aj z § 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. Z vyššie uvedených dôvodov považuje správny súd túto žalobnú námietku za nedôvodnú. 39. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené vyhotoviť si fotokópiu listín v spise a nebolo tak umožnené ani jeho právnemu zástupcovi, ktorý o to písomne požiadal, je potrebné uviesť, že z ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že povinnosťou žalovaného bolo umožniť žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy. Z citovaného zákonného ustanovenia a ani žiadneho iného ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. nevyplýva žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vyhotovenie fotokópii spisu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza písomné podanie žalovaného, ktorým žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu v odpovedi na jeho „žiadosť o vysvetlenie“ zaslanej elektronickou poštou dňa 22.04.2016 súhlasil s možnosťou nahliadnutia do spisu s tým, že termín si môže dohodnúť formou e-mailovej komunikácie alebo na tel. č. XXXXXXXXXX. V administratívnom spise žalovaného sa na uvedené oznámenie žalovaného žiadne podanie právneho zástupcu žalobcu nenachádza, z čoho možno vyvodiť záver, že právny zástupca žalobcu na možnosť nahliadnutia do spisu tak, ako mu to oznámil žalovaný nereagoval. Z vyššie uvedených dôvodov považuje správny súd aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú. 40. Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal závažný nesúlad výrokovej časti rozhodnutia s odôvodnením, pretože vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu nadriadený uvádza, že mal porušiť svoje povinnosti tým, že sa zdržiaval v herni v čase od 12.41 hod. dňa 29.11.2015 ale nie je zrejmý čas dokedy mal porušovať svoje povinnosti a taktiež z výrokovej časti vyplýva, že mal porušiť predpisy v súvislosti s rozkazom prezidenta PZ č. 100/2015, avšak tak isto nie je zrejmé čo porušil, pričom uvedený rozkaz sa vzťahuje na vedúcich pracovníkov. Zároveň namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že v herni zotrval 40 minút a ani to, akú činnosť vykonával. 41. K uvedeným žalobným námietkam správny súd uvádza, že podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 42. Z výroku napadnutého disciplinárneho rozkazu je preukázané, že obsahuje rozhodnutie vo veci, v rámci ktorého je popísané konanie žalobcu, resp. skutok, ktorý je disciplinárnym previnením podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.. Z výroku preukázateľne vyplýva, že žalobca v čase kedy mal plniť úlohy vyplývajúce z rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 100/2015 o opatreniach na zabezpečenie ochrany života a zdravia občanov v súvislosti s teroristickými útokmi v Paríži sa nachádzal v herni na Ďumbierskej ulici, z čoho vyplýva, že štátnu službu nevykonával riadne a neplnil svedomite úlohy vyplývajúce mu z vyššie uvedeného rozkazu, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a/ a písm. b/ zákona. Výrok disciplinárneho rozkazu teda dostatočne konkrétne vymedzuje porušenie právnych predpisov žalobcom, pričom uvedenie aj ustanovení nariadenia prezidenta Policajného zboru, na ktoré poukazuje žalobca nemení nič na tom, že žalobca stanovené úlohy hliadkovej služby neplnil tak, ako mu bolo uložené. 43. Podľa názoru správneho súdu výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu je v súlade s citovaným ustanovením § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom skutok je uvedený určitým spôsobom tak, že nemôže byť zameniteľný s iným skutkom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/30/2011). Z uvedených dôvodov považuje správny súd aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú. 44. K žalobnej námietke týkajúcej sa rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 100/2015, že tento sa vzťahuje iba na riadiacich pracovníkov, považuje správny súd za potrebné uviesť, že plnenie úloh vyplývajúcich z tohto rozkazu zabezpečujú v ňom uvedení riadiaci funkcionári v priamom výkone služby, resp. vo výkone hliadkovej služby, obchôdzkovej služby a v rámci operatívno-pátracej činnosti. Tieto úlohy sa potom premietajú aj do inštruktáže hliadok. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza inštruktáž č. KRPZ-KE-OPP1-1-1607/2015 zo dňa 28.11.2015, s ktorou bol žalobca preukázateľne oboznámený, čo potvrdil svojim podpisom na uvedenej inštruktáži a v ktorej je v časti „aktuálne úlohy“ uvedené, že z dôvodu teroristických útokov v Paríži zvýšiť dohľad v okolí strategicky dôležitých objektov a v miestach s väčším počtom zhromaždených občanov. Kontrolovať podozrivé osoby podľa osobnej znalosti. Zvýšiť dohľad na úseku BaCP, situáciu pozitívne ovplyvňovať na základe vlastnej miestnej znalosti, hlavne v čase dopravnej špičky. Splnenie úlohy zaznamenať v zázname o výkone služby (rozkaz PPZ č. 100/2015). Z uvedeného je teda zrejmé akú činnosť, resp. aké úlohy mal žalobca plniť počas služby, a preto považuje správny súd aj túto žalobnú námietku za nedôvodnú. 45. K žalobnej námietke, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že v herni mal zotrvať 40 minút a ani to akú činnosť tam vykonával, k tomu správny súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že podstatnou okolnosťou v tomto konaní nebolo preukázať žalobcovi, čo v uvedenom čase vykonával, ale čo nevykonával, resp. že neplnil úlohy, ktoré mu boli uložené. Skutočnosť, že vozidlo používané hliadkou, ktorej bol žalobca veliteľom (B.-XXXXX) bolo v čase od 12.39 h. do 13.19 h. zaparkované na Ďumbierskej ulici pred herňou, jednoznačne preukazujú podklady o pohybe predmetného vozidla (GPS súradnice) zaslané odborom správy informačných systémov polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-OISI-316-035/2015 zo dňa 16.12.2015. Z videozáznamu mobilnej jednotky „SOITRON“, ktorou je vozidlo vybavené vyplýva, že hliadka, ktorej bol žalobca veliteľom cielene smerovala spolu s hliadkou vo vozidle B.-XXXXX, ktoré ich čakalo približne pred Mestskou krytou plavárňou na ulici Protifašistických bojovníkov, z tejto ulice až pred herňu na ulici Ďumbierskej. V tom čase sa tam už nachádzala ďalšia hliadka pohotovostnej motorizovanej jednotky so služobným cestným vozidlom. Správny súd sa v rámci prípravy na pojednávanie oboznámil s videozáznamom z mobilnej jednotky „SOITRON“ zo služobného cestného vozidla B.-XXXXX a záznamom na CD nosiči z IS REDAT súvisiaci s hliadkami PMJ, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise žalovaného a ktoré uvedené skutočnosti potvrdzujú tak, ako ich uviedol žalovaný. 46. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že výstupy GPS súradníc a videozáznamu mobilnej jednotky „SOITRON“ použité v rámci disciplinárneho konania nie sú zákonom schválené zariadenia na monitorovanie a kontrolu príslušníkov Policajného zboru k tomu správny súd uvádza, že v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že zákon nestanovuje žiadne obmedzenie využitia dôkazov pokiaľ sú v súlade so zákonom. Prevádzku, správu a používanie mobilnej jednotky upravuje nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 93/2015 o mobilnej jednotke a akvizičnom uzle. Podľa čl. 2 písm. a/ tohto nariadenia medzi poskytované informácie patria aj informácie o pohybe hliadok v reálnom čase. Z uvedeného ustanovenia taktiež vyplýva, že informácie poskytované mobilnou jednotkou sú informáciami v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pričom žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje možnosť ich použitia v disciplinárnom konaní vedenom voči príslušníkovi Policajného zboru. V súvislosti s vyššie uvedeným považuje správny súd žalobcom uvádzaný dôvod (fyziologická potreba) zdržiavania sa na uvedenom mieste za účelové tvrdenie so snahou odôvodniť neplnenie toho, čo mu bolo uložené inštruktážou. V tomto smere správny súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.09.2016, v ktorom uviedol, že celkom za nedôveryhodnú a účelovú argumentáciu žalobcu možno považovať tvrdenie ohľadne jeho akútnej nutnosti vykonania fyziologickej potreby práve v objekte na Ďumbierskej ulici, a to vzhľadom aj na to, že počas cesty k tomuto objektu mala hliadka možnosť zastaviť sa na obvodnom oddelení PZ Košice - Sever, ktoré sa nachádza na Tolstého ulici č. 34, teda na trase v smere jazdy hliadky. Z vyššie uvedených dôvodov považuje správny súd aj tieto žalobné námietky za nedôvodné. 47. K žalobnej námietke týkajúcej sa nezohľadnenia vyhlásení kolegov žalobcu, ktorí potvrdili, že v uvedenej herni bol výlučne z dôvodu vykonania potreby je potrebné uviesť, že žalovaným bolo vyhodnotené, že aj títo kolegovia sa v herni na ulici Ďumbierskej nachádzali bezdôvodne a bolo voči ním vedené aj disciplinárne konanie. Z uvedeného dôvodu žalovaný postupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku č. k. 5Sžo/141/2010 uviedol, že „z ustanovení čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ani z čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 listiny základných práv a slobôd nemožno vyvodiť právo účastníka konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej moci konajúceho vo veci vykonať všetky dôkazy označené účastníkom konania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci. Preto pokiaľ žalovaný za uvedených okolností nezohľadnil vyhlásenie kolegov žalobcu, ktorí mali potvrdiť, že žalobca bol v uvedenej herni výlučne z dôvodu vykonávania potreby, nemalo to vplyv na správne právne posúdenie veci. 48. Podľa názoru správneho súdu žalovaný pri vydávaní rozhodnutia zistil skutočný stav veci, obstaral si všetky príslušné podklady, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu, správne posúdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a rozhodol vo veci v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň je potrebné uviesť, že v danom prípade neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred správnym orgánom nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci. Správny orgán totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom (argumetum a simili PL.ÚS 12/97), pričom uvedená vec bola prerokovaná pred správnym súdom dňa 18. januára 2017. V tomto smere správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 134/2014-19 zo dňa 05. februára 2014. 49. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu jednomyseľne ako nedôvodnú zamietol. 50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.