Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200569 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200569.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: CREO ART s.r.o. Košice, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 44 471 165, zastúpený: B & B, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice - JUDr. Martin Breznen, advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102485883/2016, zo dňa 03. februára 2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 102485883/2016 z 03.02.2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice, Pobočka Spišská Nová Ves č. 21210922/2015 zo dňa 10.11.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 21.397,20 Eur daňovému subjektu CREO ART s.r.o, Werferova 1, Košice, potvrdil. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že Daňový úrad Košice, Pobočka Spišská Nová Ves vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 20932268/2015 z 05.10.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi 07.10.2015, ale žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu sa v stanovenej lehote nevyjadril zákonom predpísaným spôsobom (t. j. elektronickým podaním). 3. Žalobca si v zdaňovacom období jún 2014 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Amato company s.r.o., Y. XX, V. (od 23.08.2014 zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom bol Royal Gold, s.r.o.) (ďalej len „Amato company s.r.o.“) v celkovej výške 21.397,20 Eur na základe faktúr č. - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140093) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania vyhodnotenie reklamných kampaní na LED obrazovkách, celková suma 46.164,36 Eur, základ dane 38.470,30 Eur, daň 7.694,06 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140094) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - grafické služby, celková suma 6.642,00 Eur, daň 1.107,00 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140095) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - čistiace práce na LED obrazovke Žilina Dubeň, celková suma 18.216,00 Eur, daň 1.107,00 Eur, základ dane 15.180,00 Eur, daň 3.036,00 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140096) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - čistiace práce na LED obrazovke Košice OC Optima, celková suma 18.162,00 Eur, daň 1.107,00 Eur, základ dane 15.135,00 Eur, daň 3.027,00 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140097) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - počítačové služby, celková suma 1.356,84 Eur, základ dane 1.130,70 Eur, daň 226,14 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140098) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - reklamné služby, celková suma 11.442,00 Eur, základ dane 9.535,00 Eur, daň 1.907,00 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140099) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - reklamné služby, celková suma 2.400,00 Eur, základ dane 2.000,00 Eur, daň 400,00 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140100) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - reklamné služby, celková suma 8.400,00 Eur, základ dane 7.000,00 Eur, daň 1.400,00 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140101) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - reklamné služby, celková suma 6.000,00 Eur, základ dane 5.000,00 Eur, daň 1.000,00 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140102) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - reklamné služby, celková suma 6.000,00 Eur, základ dane 5.000,00 Eur, daň 1.000,00 Eur, - XXXXXXXX-XX (int. č. 30140103) zo dňa 30.06.2014, dátum dodania 30.06.2014, predmet dodania - reklamné služby, celková suma 3.600,00 Eur, základ dane 3.000,00 Eur, daň 600,00 Eur. 4. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2014 vykázal dodanie služby základ dane v celkovej výške 117.583,62 Eur a daň vo výške 23.516,72 Eur. Deklarovanými odberateľmi boli Build & Media, spol. s.r.o. Prešov (od 29.10.2014 zánik spoločnosti v dôsledku zlúčenia, právny nástupca Magic invest s.r.o., Bratislava, SALVADOR s.r.o. - poskytnutie reklamného priestoru, SPORTISIMO s.r.o. - odvysielanie reklamnej kampane, DIGITAL SCREEN s.r.o. - odvysielanie reklamného spotu, SMARTMEDIA solution s.r.o. - odvysielanie reklamného spotu, DomiDent s.r.o. - odvysielanie reklamného spotu, Build Produktion Media s.r.o. - grafické spracovanie hodnotiacich správ k projektu: ST DRIFT Orechová Potôň a grafické práce k projektu: ST DRIFT Prešov, JUDr. Y. F. - za grafické práce na web stránke. Správca dane pri výkone daňovej kontroly týkajúcej sa vykonávania ekonomickej činnosti daňového subjektu Amato company s.r.o. zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období bola dodávateľom spoločnosti žalobcu. Dňa 23.08.2014 došlo k zániku tejto spoločnosti a to zlúčením so spoločnosťou Royal Gold, s.r.o., ktorá podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I od 23.08.2014 je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti. Z informačných systémov finančnej správy bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť za zdaňovacie obdobie rok 2013 podala na dani z príjmu právnických osôb nulové daňové priznanie a za zdaňovacie obdobie rok 2014 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby vôbec (ani jej právny nástupca) a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012 až po 1. štvrťrok 2014 vykázala za jednotlivé štvrťroky daň v rozpätí od 10,00 do 48,00 Eur a od 3. štvrťroka 2014 už nepodala žiadne daňové priznanie a ani jej právny nástupca. V kontrolnom výkaze k dani z pridanej hodnoty za 2. štvrťrok 2014 spoločnosť Amato company s.r.o. uviedla na výstupe iba jednu odberateľskú faktúru č. XXXXXXXX-XX pre odberateľa DIGITUS, s.r.o., základ dane 8.328.113,23 Eur, daň 1.665.622,65 Eur a na vstupe iba jednu dodávateľskú faktúru č. XXXXXXXX od dodávateľa 21. Century Group, s.r.o., základ dane 8.317.952,35 Eur, daň 1.663.590,47 Eur. 5. Zo spisu správcu dane z daňovej kontroly z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 vykonávanej u právneho nástupcu spoločnosti Amato company s.r.o. vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly daňový subjekt na adrese Silná spoločnosť, uvedenej v obchodnom registri nesídlil a ekonomickú činnosť nevykonával, doklady pre výkon daňovej kontroly na základe miestnych zisťovaní ani na základe výzvy nepredložil, teda neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že nebolo preukázané, že tento daňový subjekt v danom zdaňovacom období reálne vykonával ekonomickú činnosť a nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti ani u jeho právneho nástupcu. Správca dane preto určil daňovému subjektu Amato company s.r.o. - jeho právny nástupca Royal Gold, s.r.o. daň podľa pomôcok v sume 1.665.622,65 Eur. Správca dane dňa 12.02.2015 vypočul ako svedka C. N., ktorý bol v období máj 2014 až jún 2014 konateľom spoločnosti Amato company s.r.o., pričom žalobca, ani jeho zástupca nevyužil možnosť zúčastniť sa tohto ústneho pojednávania. Svedok uviedol, že hlavným predmetom činnosti spoločnosti bol nákup a predaj tovaru a poskytovanie služieb, nemal žiadnych zamestnancov a všetko bolo dodávané v subdodávkach. Nepredložil žiadne účtovné, ani daňové doklady a uviedol, že 08.08.2014 došlo k spísaniu zmluvy o zlúčení spoločnosti so spoločnosťou Royal Gold, s.r.o. a doklady mal odovzdať konateľovi novej spoločnosti Y. V., ktorý odovzdané doklady stratil. Šetrením ohľadne vykonávania ekonomickej činnosti odberateľa Build & Media, spol. s r.o. zistil, že táto spoločnosť mala byť najväčším dodávateľom žalobcu, ako aj spoločnosti SALVADOR s.r.o., Century Group, s.r.o. a Amato company, s.r.o., pričom všetky spoločností sú personálne prepojené buď cez spoločníkov spoločností alebo konateľov spoločností alebo cez ich účtovníčky a taktiež ich právni nástupcovia. 6. Na základe uvedených skutočností, ktoré správcom dane boli zistené v priebehu vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly, správca dane - Daňový úrad Košice, Pobočka Spišská Nová Ves rozhodnutím č. 21210922/2015 z 10.11.2015 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty CREO ART s.r.o. rozdiel dane v sume 21.397,20 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2014. Rozhodnutie správca dane odôvodnil tým, že z predložených dokladov a vyjadrení konateľa spoločnosti vyplýva, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodávateľom Amato company, s.r.o., ani jeho subdodávateľmi nevedel určiť kto reálne deklarované práce a služby realizoval, keďže zo strany priameho dodávateľa nemohlo vzhľadom na jeho materiálne a personálne predpoklady dôjsť k dodaniu týchto služieb, nevedel určiť žiadnych subdodávateľov, vierohodne nepreukázal, že došlo k úhrade záväzkov zo sporných faktúr, nepredložil správcovi dane doklady o účtovaní zmeniek, ktorými malo dôjsť k úhrade záväzkov. Zaplatenie predložených zmeniek je sporné a z pôvodného vyjadrenia konateľa spoločnosti a z vyjadrenia svedka C. N. vyplýva, že malo dôjsť iba k úhrade časti záväzkov a to stále bezhotovostne na účet spoločnosti. Nepreukázal na uskutočnenie z akých zdaniteľných obchodov boli použité niektoré zdaniteľné obchody prijaté od spoločnosti Amato company, s.r.o., sú rozporné vyjadrenia konateľov spoločností kto reálne vykonával tieto činnosti a podľa predložených dokladov došlo v niektorých prípadoch k duplicitnému fakturovaniu týchto služieb. Konateľ spoločnosti nevedel priradiť k dvom dodávateľským faktúram od spoločnosti Amato company, s.r.o. - faktúra č. XXXXXXXX-XX a č. XXXXXXXX-XX prislúchajúce odberateľské faktúry, dodanie služieb na faktúrach je uvádzané všeobecne, nejednoznačne, nekonkrétne, bez bližšej identifikácie druhu a miesta vykonávaných služieb, spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o predmete a rozsahu fakturácie. Z odpovedí konateľov spoločnosti C. N. a Y. Y. na otázky správcu dane o tom čo malo byť predmetom dodania pri ich vzájomných rokovaniach vyplýva, že mali rokovať iba o dodaní údržbárskych a čistiacich prác na LED obrazovkách a predmetom dodania mali byť iba tieto práce a služby. Svedok C. N. až následne po predložení faktúr k nahliadnutiu zistil, že predmetom fakturácie mali byť aj iné služby a práce. U dodávateľa Amato company, s.r.o. neboli vytvorené žiadne materiálne ani personálne predpoklady k výkonu fakturovaných činnosti a konateľ spoločnosti prehlásil, že všetky činnosti vykonával v subdodávkach. Nebolo preukázané a to ani žalobcom a ani jeho dodávateľom kto boli ďalší subdodávatelia prác a služieb pre spoločnosť Amato company, s.r.o.. Ak dodávateľ Amato company, s.r.o. neprijal predmetné práce a služby od ďalších subdodávateľov, tak tieto práce a služby nemohol následne dodať žalobcovi. Žalobca nepreukázal na uskutočnenie akých zdaniteľných obchodov boli použité niektoré zdaniteľné obchody prijaté od spoločnosti Amato company, s.r.o., sú rozporné vyjadrenia konateľov spoločností kto reálne vykonával tieto činností a podľa predložených dokladov došlo v niektorých prípadoch k duplicitnému fakturovaniu týchto služieb. Vyjadrenia konateľov o spôsobe úhrady boli rozporné, doklady o úhrade týchto záväzkov a ich účtovaní v priebehu daňovej kontroly boli predkladané, stále s iným obsahom a formou a doklady o ich účtovaní neboli správcovi dane predložené tak, aby mohol potvrdiť preukáznosť a vierohodnosť ich účtovania. Na základe predložených dokladov a na základe vyjadrení konateľov spoločností správca dane konštatuje, že nebolo jednoznačne a vierohodné preukázané zo strany žalobcu, že došlo k úhrade týchto záväzkov a aj na základe týchto skutočností vznikli pochybnosti o reálnosti dodania deklarovaných služieb. Nebolo preukázané nadobudnutie prác a služieb od spoločnosti Amato company, s.r.o., správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane, ktoré na základe predložených dokladov a dôkazov je sporné, preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.. Dodávateľ Amato company, s.r.o., ani žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázali, že reálne boli dodané práce deklarované na predmetných faktúrach a že pri dodaní služieb vznikla daňová povinnosť. Rovnako nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti daňového subjektu Amato company, s.r.o., nakoľko nie sú k dispozícii žiadne účtovné a daňové výstupy a doklady k týmto evidenciám spoločnosti. V zdaňovacom období jún 2014 žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 21.397,20 Eur v rozpore s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca preto nemá právo na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v uvedenej výške, t. j. 21.397,20 Eur. 7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 102485883/2016 z 03.02.2016 potvrdil rozhodnutie správcu dane. 8. K námietke žalobcu, že nemá možnosť ovplyvniť správanie svojich obchodných partnerov a teda nemá možnosť ovplyvniť plnenie ich povinností voči správcovi dane, vedenie ich účtovníctva, zabezpečenie subdodávateľov, či výkon ich ekonomickej činnosti uviedol, že podmienky, ktoré sú uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby závady faktúry a ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľný obchod. Tým, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov), nemal žiadnych zamestnancov a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je opodstatnene spochybnené. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných obchodov zaťažuje žalobcu ako daňový subjekt. S poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočností rozhodujúcich pre určenie dane sa však tieto transakcie javia ako umelé bez ekonomického obsahu. Každý daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. V tejto súvislosti poukázal aj na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozhodnutí č. 3Sžf/81/2013, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Žalobca nepreukázal akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania služieb a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane v prípadoch deklarovaných od dodávateľa Amato company, s.r.o.. Dôkazy, ktoré predložil k preverovaniu neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane. 9. K námietke, že správca dane preniesol na žalobcu zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti Amato company, s.r.o. uviedol, že žalobca ako daňový subjekt musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami skutočne realizovala spoločnosť Amato company, s.r.o., bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Správca dane totiž nevyhľadáva za daňový subjekt, teda ani za žalobcu dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada. 10. K námietke, že za účelom preukázania zdaniteľného obchodu predložil faktúru so všetkými náležitosťami, ako aj ďalšie doklady, ktoré uskutočnenie preukazujú ako sú kontrolný výkaz, účtovný denník, kniha záväzkov a pohľadávok, evidencia dane z pridanej hodnoty, pokladničná kniha, zmluvy a pod. uviedol, že pochybnosti správcu dane boli opodstatnené aj z dôvodu, že zistil, že v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 podanom spoločnosťou Amato company, s.r.o. nie sú uvádzané dodania pre žalobcu ako daňový subjekt. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že konateľ dodávateľskej spoločnosti, t. j. Amato company, s.r.o. pri ústnom pojednávaní 12.02.2015 sa vyjadril, že kontrolný výkaz nevidel, takže nevie povedať, či žalobca bol uvedený v kontrolnom výkaze. K uvedeniu jedného dodávateľa a jedného odberateľa v kontrolnom výkaze došlo chybou účtovníčky. 11. K námietke žalobcu uvádzanej v odvolaní, kde sa opiera o rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie špecifikujúce podmienky odmietnutia nároku na odpočítanie DPH a to najmä na spojené rozsudky C-80/11 Mahagében a C-142/11 Dávid, rozsudok C-324/11 Tóth, rozsudok C-285/11 BONIK, v ktorých cituje iba tú časť rozsudku, kde súd vyslovil názor, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane vedela, alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb uvádza, že vychádzajúc z obsahu uvedených rozsudkov zastáva názor, že vo všetkých rozsudkoch Súdneho dvora sa konštatuje, že zamietnuť právo na odpočítanie dane nie je možné, ak z celkového posúdenia vyplýva, že sa predmetné dodanie tovaru (alebo služby) skutočne uskutočnili a že spoločnosť (napr. BONIK) tieto tovary využila na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-285/11 BONIK EOOD v bode 31., 32., 33., 35., uvádza, že aby bolo možné dospieť k existencii práva na odpočítanie dane, ktorého sa dovoláva BONIK na základe týchto dodaní tovarov treba overiť, či sa dodania skutočne uskutočnili a či BONIK tieto tovary skutočne využila pre potreby svojich vlastných zdaniteľných obchodov. V rámci konania začatého podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nemá právomoc preskúmať, či posúdiť skutkové okolností týkajúce sa konania vo veci samej. Vnútroštátnemu súdu tak prislúcha vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a skutkových okolností v tejto veci, aby bolo možné určiť, či BONIK môže vykonať svoje právo na odpočítanie dane na základe uvedených dodaní. Ak z tohto posúdenia vyplýva, že sa predmetné dodania skutočne uskutočnili a že BONIK tieto tovary využila na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, nemožno jej v zásade zamietnuť právo na odpočítanie dane. Treba však pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou 2006/112 (rozsudky Halifax, Kittel, Tanoarch, ako aj Mahagében a Dávid). V danom prípade správca dane opodstatnene konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania a na základe predložených dokladov nebolo preukázané, že k dodaniu služieb spoločnosťou Amato company, s.r.o. aj skutočne došlo. Žalobca uviedol, že predmetom služieb dodaných dodávateľom Amato company, s.r.o. boli údržba LED obrazoviek a nahadzovanie spotov, poskytla sa údržba obrazoviek, takže sú čisté a bežia, spoty sa odvysielali a to bol výsledok poskytnutej služby, ktorá bola vyfakturovaná. Žalobca, ani jeho dodávateľ však nepreukázali, či došlo reálne k dodaniu týchto služieb a kto reálne tieto práce realizoval. Zo strany dodávateľa však došlo k fakturácii za vyhodnotenie reklamných kampaní grafické služby, PC služby a reklamné služby, ktoré žalobca v odvolaní neuvádza. Ani žalobca, ani jeho dodávateľ správcovi nepreukázali, že k dodaniu týchto služieb reálne došlo a kto ich mal reálne vykonať. Zároveň uviedol, že žalobca v odvolaní iba poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a to predovšetkým na ich právny záver, ale nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky toho ktorého daného rozsudku. 12. Žalobca nesúhlasí s názorom správcu dane, že nepreukázal na aké zdaniteľné plnenia boli použité plnenia poskytnuté spoločnosťou Amato company, s.r.o., pričom od neho požadoval priradiť k dodávateľskej faktúre č. XXXXXXXX-XX za vyhodnotenie reklamných kampaní na LED obrazovkách prislúchajúcu odberateľskú faktúru, ale on nevedel k tejto faktúre priradiť žiadnu faktúru, lebo pre odberateľov Build & Media, spol. s r.o., ani pre SALVADOR s.r.o. takéto činnosti nefakturoval. Poukázal, že práve v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C-104/12, na ktoré žalobca aj poukazuje sa uvádza, že právo na odpočet sa rovnako priznáva zdaniteľnej osobe, dokonca aj pri absencii v priamej a bezprostrednej súvislosti medzi osobným plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť z celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou. Žalobca však nepreukázal, že náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov. V danom prípade k nepriznaniu práva na odpočítanie dane došlo najmä z dôvodu nepreukázania existencie zdaniteľného plnenia od dodávateľskej spoločnosti Amato company, s.r.o.. V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva záver, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúr od spoločnosti Amato company, s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku. Konštatuje, že postup správcu dane, keď vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 21.397,20 Eur bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Správca dane pri výkone kontroly postupoval v súlade s §§ 3, 24 a 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o neuznaní odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou Amato company, s.r.o.. 13. Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 102485883/2016 z 03.02.2016, ako aj rozhodnutie správcu dane č. 21210922/2015 z 10.11.2015 a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane. 14. V podanej žalobe žalobca uviedol, že má za to, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach, a to z dôvodu, že v predmetnej veci nesprávne ustálil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, čím dospel k nezákonným rozhodnutiam. Poukázal na to, že žalovaný v rozhodnutí zhodne zopakoval obsah odvolania podaného žalobcom, pričom všetky námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené a v konečnom dôsledku podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, čím neuznal žalobcovi ako daňovému subjektu právo na odpočítanie dane vo výške 13 670,64 Eur. 15. Žalobca k námietkam žalovaného, že spoločnosť Amato company, s.r.o. ako dodávateľ uvedený na faktúrach nemohla dodať fakturované služby vzhľadom na nedostatok personálneho a technického aparátu spoločnosti, a teda ak zdaniteľný obchod nie je dodaný priamo konkrétne dodávateľom uvedeným na faktúre, nezakladá takáto faktúra dostatočný predpoklad na uplatnenie si odpočtu DPH uviedol, že uvedený záver správcu dane je nesprávny, vzhľadom na to, že je bežne akceptovanou praxou v obchodných vzťahoch, že dodávatelia dodávajú tovar a služby prostredníctvom subdodávateľov a tento fakt nebráni vzniku nároku na odpočet DPH príjemcu takto dodaných tovarov a služieb. 16. Žalobca mal za to, že jeho dôkazné bremeno sa odvíja od základnej ústavnej zásady obsiahnutej v čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Na základe uvedeného nemožno rozširovať dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré sa týkajú jeho obchodného partnera a dodávateľa. Žalobca poukázal na to, že nie je povinný overovať si, alebo preukazovať kým konkrétne boli služby dodané, keďže nemá možnosť ovplyvniť správanie svojich obchodných partnerov, zabezpečenie subdodávateľov, či výkon ich ekonomickej činnosti. Pokiaľ takýto obchodný partner dodá službu, na ktorej sa dohodli, nemá žalobca dôvod nejakým spôsobom, pochybovať o jeho činnosti. Žalobca uviedol, že konal v súlade so zásadou dobrej viery v rámci obchodného styku a vzhľadom na to, že práce na LED obrazovkách boli vykonané, nie je jeho povinnosťou preukazovať akými subdodávateľmi boli dodané. 17. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že odmieta záver dokazovania, ku ktorému dospel žalovaný s poukazom na to, že žalobca okrem faktúr nepredložil žiadne iné dôkazy o uskutočnených obchodoch. Žalobca konštatoval, že už v priebehu daňových kontrol, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia Daňového úradu Košice - Pobočka Spišská Nová Ves, predložil okrem faktúr daňové priznania za rozhodné obdobia, kontrolné výkazy, výpisy z účtu žalobcu, účtovné denníky, knihy záväzkov a pohľadávok, evidencie DPH, vydané faktúry, výdavkové pokladničné doklady, pracovné zmluvy, zmenky, pokladničné knihy, leasingové zmluvy a pod.. Uviedol, že každý z týchto dokladov preukazoval svojim spôsobom uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou Amato company, s.r.o.. Takými dôkazmi sú hlavne výpisy z účtu, výdavkové doklady a zmenky, ktoré boli vystavené za účelom platieb za služby dodané spoločnosťou Amato company, s.r.o.. Poukázal na to, že ak by k dodaniu týchto služieb nedošlo, žalobca by v žiadnom prípade neplatil za ich dodanie, najmä s poukazom na to, že sa jedná o vyššie peňažné čiastky. Okrem vyššie uvedeného, uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili vo svojich výpovediach obaja konatelia spoločností. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí k uvedeným skutočnostiam uviedol, že v kontrolnom výkaze spoločnosti Amato company, s.r.o. sa dodanie služieb pre žalovaného neuvádza, čím žalovaný spochybňuje doklady predložené žalobcom. Uviedol, že to, že žalovaný uvedené doklady spochybnil, nemôže však automaticky znamenať, že fakturované služby neboli dodané a navyše opätovné pochybenia na strane spoločnosti Amato company, s.r.o. nemôžu byť pričítané na ťarchu žalobcovi. 18. Žalobca poukázal na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a uviedol, že uvedenú podmienku na uplatnenie nároku si žalobca splnil a okrem faktúr predložil správcovi dane aj iné doklady, ktoré preukazujú existenciu zdaniteľných obchodov a vznik nároku na odpočet dane. Žalobca zdôraznil, že nie je a ani nemôže byť zodpovedný za správanie iného subjektu, a to ani ak ide o jeho dodávateľa a nemôže byť postihovaný za to, že jeho dodávateľ si nevedie riadne účtovníctvo, neplní si povinnosti voči správcovi dane a nekomunikuje s ním. Poukázal na to, že žalobca ako daňový subjekt si splnil všetky svoje povinnosti uložené mu zákonom v zmysle ústavnej zásady obsiahnutej v čl. 2 ods. 3, pričom prenášanie dôkazného bremena a povinností týkajúcich sa preukazovania skutočností o dodávateľovi žalobcu ide nad rámec zákonom uložených povinností žalobcovi, a to aj s prihliadnutím na ustanovenia § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Žalobca mal za to, že vznik nároku na odpočet dane osvedčil, pričom žalovaný sa snaží vznik tohto nároku spochybniť. 19. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti sú podporené závermi Súdneho dvora Európskej únie obsiahnutými v rozsudkoch C-80/11 Mahagebén a C-142/11 Dávid, ako aj v ďalších, ktorými sa žalovaný vôbec nezaoberal, a to z dôvodu, že skutkový stav daňovej transakcie žalobcu vraj nemá prvky daného rozsudku. Uviedol, že s uvedeným záverom sa nemožno stotožňovať vzhľadom na to, že v jeho prípade sa jedná o spor o tom, či tu existuje, alebo neexistuje nárok na odpočet DPH a za akých okolností ho možno zamietnuť, pričom tieto rozsudky dávajú všeobecné výkladové pravidlá práve pre tieto situácie a sú aplikovateľné aj v prípade, ak skutkový stav nie je úplne totožný. Uviedol, že v zmysle uvedeného rozsudku SD EÚ treba povedať, že: „bod 42 ... prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne ... bod 45 ... môže byť nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe zamietnutý iba na základe judikatúry vyplývajúcej z bodov 56 až 61 už citovaného rozsudku Kittel a Recolta Recycling, podľa ktorého musí byť s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu ... bod 61 až bod 66, ktoré aj žalobca citoval. Na tento účel stanovuje smernica 2006/112 a predovšetkým jej článok 242 povinnosť každej zdaniteľnej osoby viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovým orgánom. Na uľahčenie výkonu tejto činnosti články 245 a 249 tejto smernice uvádzajú právo príslušných orgánov na prístup k faktúram, ktoré je zdaniteľná osoba povinná uchovávať podľa článku 244 tejto smernice. Je potrebné na prejudiciálne otázky položené vo veci C-80/11 odpovedať tak, že článok 167, článok 168 písm. a/, článok 178 písm. a/ a článok 273 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový úrad zamietne právo odpočítať daň z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať, a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené, a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. 20. Žalobca má za to, že v daňovom konaní riadne osvedčil vznik nároku na odpočet dane, predložením faktúr, ako aj podrobnej účtovnej evidencie, ktoré potvrdzujú existenciu zdaniteľných obchodov, čím spĺňa tak vecné, ako aj formálne predpoklady jeho vzniku v zmysle smernice č. 2006/112 a vzhľadom na vyššie uvedené vydal Daňový úrad Košice - Pobočka Spišská Nová Ves nezákonné rozhodnutie, ktorým odoprel žalobcovi právo na odpočet dane. Žalobca uviedol, že v súvislosti s tým mal žalovaný predmetné rozhodnutie v odvolacom konaní zrušiť, čo sa však nestalo a týmto postupom vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako aj s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. 21. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 22. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uvádza, že postupoval v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, o čom svedčí odôvodnenie jeho rozhodnutia, kde sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (námietky v odvolaní sú v podstate tie isté, ako v podanej žalobe). Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly vykonal dôsledné šetrenie a rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť Amato company, s.r.o. nedodala fakturované práce a služby a žalobca nepreukázal opak. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že predložením faktúr, ako aj podrobnej účtovnej evidencie, ktoré potvrdzujú existenciu zdaniteľných obchodov si splnil podmienky na odpočítanie dane uvedené v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a že uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili vo svijich výpovediach obidvaja konatelia. 23. K uvedeným tvrdeniam žalovaný uvádza, že nedostatok preukázateľnosti dodania prác a služieb nemôže byť odstránený tvrdením daňového subjektu a jeho dodávateľa, že fakturované práce a služby boli skutočne vykonané a boli prevzaté, najmä ak výpovede konateľov spoločností sú všeobecné, nekonkrétne a rozporuplné a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, okrem predložených listinných dokladov. Predložené listinné dôkazy nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane týkajúce sa ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Žalobca v podstate ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch, pretože iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predloženým dokladom absentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov neboli žalobcom odstránené. 24. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 4Sžf/20/2011 uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočností, správca dane tieto dôkazy posúdi a vyhodnotí. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak platiteľ neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. 25. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane sa predloženými listinnými materiálmi zaoberal a posudzoval ich v kontexte so zisteniami zo svedeckých výpovedí, ústnych pojednávaní, informáciami získanými z informačných systémov finančnej správy, ktoré spochybňujú daňovým subjektom uplatnený nárok. K faktúram nebol predložený žiadny súpis vykonaných prác, popis fakturácie uvedený na faktúrach je všeobecný, bez bližšieho určenia rozsahu, druhu, množstva, času a miesta vykonávania a dodania služieb, správca dane spochybnil aj doklady o úhrade týchto faktúr. 26. Podľa zistení správcu dane dodávateľská spoločnosť Amato company, s.r.o. v období od roka 2012 až 2014 podávala buď negatívne daňové priznania alebo daňové priznania, v ktorých vykázala daňovú povinnosť v rozpätí od 10,00 do 45,00 Eur, s výnimkou zdaňovacieho obdobia II. štvrťrok 2014, kedy v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty deklarovala dodanie tovaru a služby vo výške 8 328 113,23 Eur. Za nasledujúce zdaňovacie obdobie už nepodala žiadne daňové priznanie a dňa 23.08.2014 došlo k jej dobrovoľnému výmazu. Výmazom spoločnosti Amato company, s.r.o., a nekontaktnosťou jej právneho nástupcu bolo správcovi dane znemožnené preverenie vzniku daňovej povinnosti v účtovníctve dodávateľa. 27. Konateľ spoločnosti Amamto company, s.r.o., p. C. N. vo svojej výpovedi síce potvrdil, že práce boli vykonané v subdodávke, ale nevedel si spomenúť na meno žiadneho subdodávateľa. Uviedol, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne výrobné ani skladové priestory, ani majetok. Na každú otázku správcu dane smerujúcu k objasneniu deklarovaných obchodných aktivít odpovedal, že sa nepamätá, kontrolný výkaz nevidel, nevie, či v ňom bola uvedená spoločnosť CREO ART s.r.o. a k ústnemu pojednávaniu nepredložil žiadne doklady. Jeho tvrdenie, že k odovzdaniu dokladov spoločnosti Amato company s. r. o. došlo pred zlúčením spoločnosti dňa 08.08.2014 je v rozpore s tvrdením účtovníčky p. K. C., ktorá uviedla, že doklady odovzdala pánovi N. niekedy v jeseni, keď sa dozvedela, že spoločnosť zanikla. Rovnako jeho tvrdenie, že neuhradil všetky faktúry, niečo uhradil, ale nepamätá si čo presne, ani kedy, úhrady boli zaslané na účet, je v rozpore s tvrdením daňového subjektu, že faktúry boli uhradené formou zmeniek, ktoré vystavil p. N.. Správca dane z predložených kópii zmeniek zistil, že daňový subjekt deklaruje úhradu niektorých predložených zmeniek potvrdením na zmenke „prijal v hotovosti" veriteľa Amato company, s.r.o. s podpisom p. N.Ž. s dátumom po 23.08.2014, keď spoločnosť zanikla. 28. V rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. decembra 2011 č. 8Sžf/51/2010 bolo zdôraznené, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady, že do úvahy sa berie vždy skutočný obsah právneho úkonu, opodstatnené. 29. Žalovaný uvádza, že v zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, ako aj postup daňového subjektu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 30. K tvrdeniu žalobcu, že nie je povinný overovať si, kým boli konkrétne služby dodané, keďže nemá možnosť ovplyvniť správanie svojich obchodných partnerov, zabezpečenie subdodávateľov, či výkon ekonomickej činnosti, žalovaný uvádza, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nepožadoval od daňového subjektu žiadne úkony a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia. Žalobca síce nebol povinný skúmať, kým boli konkrétne služby dodané, ale takýmto postojom sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 31. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľný obchod. 32. Žalobcom predložené doklady majú povahu listinných dôkazov a samé o sebe nepreukazujú fakturované zdaniteľné obchody. Platiteľ musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne prišlo k fakturovaným obchodom. Každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho strane. 33. Správca dane vykonal dokazovanie v priamom vzťahu dodávateľ - odberateľ a vzhľadom na vyjadrenia žalobcu a jeho dodávateľa, bol správca dane v záujme úplného zistenia skutkového stavu oprávnený preverovať i ďalšie skutočnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. To ale neznamená, že žalobca sa mohol zbaviť dôkazného bremena vo veci preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Správca dane nepožadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca služby v skutočnosti nadobudol, alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetné práce boli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. 34. Správca dane nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti Amato company, s.r.o. na daňový subjekt, len poukázal na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami skutočne realizovala spoločnosť Amato company, s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane, t.j. v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada. 35. Subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich návrhy je v prvom rade žalobca, ktorý existenciu práva alebo povinnosti, resp. skutku, tvrdí. Ak žalobca nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku, t.j. že ani daňové orgány nepreukázali, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane. 36. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že celá argumentácia žalovaného je založená len na poukázaní nedostatkov zistených práve v spoločnosti Amato company, s.r.o. ako dodávateľa žalobcu. Žalovaný okrem iného v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na skutočnosti týkajúce sa vykonávania ekonomickej činnosti odberateľa Build & Média, spol. s r.o. a jeho ďalších dodávateľov a ich personálneho prepojenia. 37. Spoločnosť Build & Média, spol. s r.o. deklaruje ako najväčších dodávateľov spoločnosti CREO ART s.r.o., SALVADOR s.r.o., 21. Century Group, s.r.o. a Amato company, s.r.o.. Všetky spoločnosti, vrátane žalovaného sú personálne prepojené buď cez spoločníkov spoločnosti, alebo konateľov spoločností alebo cez ich účtovníčky, (taktiež ich právni nástupcovia). 38. V reťazci obchodujúcich spoločností, sa nachádzajú rizikové subjekty, zaniknuté subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú, resp. nepredložili požadované doklady a nepodali daňové priznania, ich podania vo vzťahu k správcovi dane nekorešpondujú navzájom s údajmi uvádzanými v týchto evidenciách ďalšími zúčastnenými stranami. Správca dane uvedené skutočnosti preveroval zisteniami z informačných systémov finančnej správy a zo spisov vykonaných daňových kontrol za účelom zistenia objektívnych dôkazov a ich celkovému posúdeniu a vyhodnoteniu. 39. Všetky uvedené spoločnosti, vrátane žalovaného deklarovali dodanie služieb len na základe listinných dokladov. Na materiálnej úrovni nebolo dostatočne preukázané ani prijatie, ani dodanie fakturovaných služieb. Pri deklarovaných obchodných vzťahoch sa jednalo o obchodné transakcie s rôznym tovarom a rôznymi službami, pričom dané spoločnosti nemali vytvorené ani personálne ani materiálne predpoklady na vykonávanie týchto činností. 40. Zistené skutočnosti zhrnuté v rámci vyhodnotenia dôkazov ako rozpory v tvrdeniach zúčastnených osôb, nevierohodnosť predložených dokladov, to všetko viedlo správcu dane k prijatiu záveru, že obchod nebol uskutočnený tak, ako to žalobca deklaruje predloženými faktúrami a účtovnými dokladmi. Správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré v danom prípade nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. 41. Žalovaný sa vo svojej žalobe odvoláva na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, špecifikujúce podmienky odmietnutia nároku na odpočítanie DPH a to na Rozsudok C-80/11 Mahagebén a C-142/11 Dávid, z ktorých žalovaný cituje iba tú časť rozsudku, v ktorej súd vyslovil názor, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu..., pričom poukazuje na skutočnosť, že tieto rozsudky dávajú všeobecné výkladové pravidlá práve pre tieto situácie a sú aplikovateľné aj v prípade, ak skutkový stav nie je úplne totožný. 42. Žalovaný vychádzajúc z obsahu týchto rozsudkov zastáva názor, že v týchto rozsudkoch Súdny dvor konštatuje, že zamietnuť právo na odpočítanie dane nie je možné, ak z celkového posúdenia vyplýva, že sa predmetné tovary alebo služby skutočne uskutočnili, a že spoločnosť tieto služby využila pre potreby svojich zdaniteľných plnení. 43. V uvedenom prípade nebolo dostatočne preukázané prijatie, a ani dodanie fakturovaných služieb. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty v rámci celého reťazca obchodu s predmetom fakturácie a vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi podnikateľskými subjektmi nešlo o reálne vykonávanú podnikateľskú činnosť. Personálne prepojenie jednotlivých spoločností cez konateľov, spoločníkov alebo cez účtovníčky nasvedčuje, že jednotlivé spoločnosti, vrátane žalovaného vedeli, resp. vedieť mohli, že sa svojou činnosťou podieľajú na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. 44. Treba pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznávaný a podporovaný Smernicou 2006/112. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. 45. Žalovaný pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia postupoval v zmysle ustanovení Daňového poriadku a podrobne sa zaoberal všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je nevyhnutné, aby bolo preukázané, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, skutočne existoval a že ho skutočne dodala spoločnosť, ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predložené doklady majú materiálny podklad. 46. Žalovaný zo spisového materiálu správcu dane zistil, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmet fakturácie od spoločnosti Amato company, s.r.o. existoval, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. 47. V zmysle zásady objektívnej pravdy, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvedené v daňovom priznaní, je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 48. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011), ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007- 119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. 49. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore splatnými právnymi predpismi a žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto námietky sú neopodstatnené. 50. Krajský súd uznesením č. k. 6S/56/2016-51 z 12.01.2017 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.01.2017. 51. V danej veci bola žaloba krajskému súdu doručená 30.03.2016 a uznesením č. k. 7S/37/2016-38 z 20.04.2016 bolo vylúčené na samostatné konanie preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102485883/2016 z 03.02.2016. 52. Žalobca bola doručená krajskému súdu 30.03.2016, dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny poriadok a dňom 30.06.2016 stratil účinnosť Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov). 53. Podľa § 491 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 54. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 55. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, ktorým bol ukrátený žalobca na svojich právach, nesprávne správnym orgánom bol ustálený skutkový stav a vec nesprávne posúdil, z ktorého dôvodu správny orgán aj dospel k nezákonnému rozhodnutiu. 56. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 57. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 58. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 59. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 60. Správca dane - Daňový úrad Košice - Pobočka Spišská Nová Ves vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014, o čom vyhotovil Protokol č. 20932268/2015 z 05.10.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi ako daňovému subjektu 07.10.2015. Žalobca sa k protokolu prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril, ale nie spôsobom ako to vyžaduje zákon, t. j. elektronickou formou podania. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu preveroval uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH a zistil, že žalobca neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane v mesiaci jún 2014 v celkovej sume 21.397,20 Eur z faktúr vystavených v júni 2014 spoločnosťou Amato company, s.r.o., Y. XX, V., ktorá spoločnosť 23.08.2014 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom bol Royal Gold, s.r.o. a to na základe faktúr, ako už bolo uvedené vystavených v júni 2014 a jednotlivé faktúry sú konkrétne uvedené nielen v protokole z daňovej kontroly, ale aj v rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného, na ktoré krajský súd odkazuje. 61. Zistený skutkový stav, ktorý bol zistený správcom dane je podrobne uvedený v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného, z ktorého dôvodu krajský súd odkazuje na skutočnosti ohľadne skutkového stavu tam uvedeného. 62. Je potrebné uviesť, že žalovaný v tomto konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom v podanom odvolaní a ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Zároveň je potrebné uviesť, že námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane sú v podstate totožné aj s námietkami, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe. 63. Z predloženého administratívneho spisu správcu dane vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly vykonal dôsledné šetrenie a rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť Amato comapny, s.r.o. nedodala fakturované práce a služby a žalobca nepreukázal opak. Žalobca tvrdí, že predložením faktúr, ako aj podrobnej účtovnej evidencie potvrdil a preukázal existenciu zdaniteľných obchodov, čím si splnil podmienky na odpočítanie dane stanovené v § 49 a v § 51 zákona o DPH a že uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili vo svojich výpovediach aj obidvaja konatelia spoločnosti Amato company, s.r.o.. 64. K uvedenému tvrdeniu a námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že nedostatok preukázateľnosti dodania prác a služieb nemôže byť odstránené tvrdením samotného žalobcu a jeho dodávateľa, že fakturované práce a služby boli skutočne vykonané a boli prevzaté, najmä ak výpovede, v danom prípade konateľov spoločnosti sú všeobecné, nekonkrétne, rozporuplné a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, okrem predložených listinných dokladov. Predložené listinné dôkazy žalobcom nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane týkajúce sa ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Totiž samotný listinný doklad bez reálneho preukázania dodania prác a služieb sám o sebe nemôže svedčiť o tom, že reálne práce a služby boli aj dodané tým dodávateľom, ktorý je uvedený na listinných dôkazoch. Žalobca v tomto prípade ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch. Nakoľko iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH ešte sama o sebe nezakladá právo na odpočítanie dane. Z vykonaného dokazovanie správcom dane je zrejmé, že predloženým dokladom absentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o skutočnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov, neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania odstránené. 65. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf /20/2011 kde uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti. Správca dane tieto dôkazy posúdi a vyhodnotí. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho dodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na predložených faktúrach pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak platiteľ neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. 66. Z administratívneho spisu správcu dane vyplýva, že tento sa predloženými listinnými dôkazmi zaoberal a posudzoval ich v kontexte so zisteniami zo svedeckých výpovedí, ústnych pojednávaní, informáciami získanými z informačných systémov finančnej správy, ktoré spochybňujú žalobcom uplatnený nárok. K faktúram nebol predložený žiadny súpis vykonaných prác, popis fakturácie uvedený na faktúrach je všeobecný bez bližšieho určenia, rozsahu, druhu, množstva, času a miesta vykonávania a dodania služieb. Teda správca dane spochybnil aj doklady o úhrade týchto faktúr. Podľa zistení správcu dane dodávateľská spoločnosť Amato company, s.r.o. v období od roku 2012 až roku 2014 podávala buď negatívne daňové priznania alebo daňové priznania, v ktorých vykázala daňovú povinnosť v rozpätí od 10,00 do 45,00 Eur s výnimkou zdaňovacieho obdobia 2. štvrťrok 2014, kedy v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty deklarovala dodanie tovaru a služby vo výške 8.328.113,23 Eur. Za nasledujúce zdaňovacie obdobie ale už nepodala žiadne daňové priznanie a dňa 23.08.2014 došlo k jej dobrovoľnému výmazu. Výmazom spoločnosti Amato company, s.r.o. a nekontaktnosťou jej právneho nástupcu bolo znemožnené preverenie vzniku daňovej povinnosti v účtovníctve dodávateľa. Konateľ uvedenej spoločnosti C. N. vo výpovedi síce potvrdil, že práce boli vykonané v subdodávke, ale nevedel si spomenúť na meno žiadneho subdodávateľa, ani ho bližšie označiť. Uviedol, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne výrobné ani skladové priestory a nemala ani majetok. Na každú otázku, ktorú mu položil správca dane smerujúcu k objasneniu deklarovaných obchodných aktivít konateľ odpovedal, že sa už nepamätá, kontrolný výkaz nevidel, nevie či v ňom bola uvedená spoločnosť CREO ART s.r.o. - žalobca a k ústnemu pojednávaniu nepredložil žiadne doklady. Tvrdil, že k odovzdaniu dokladov spoločnosti Amato company, s.r.o. došlo pred jej zlúčením dňa 08.08.2014, ktoré jeho tvrdenie je v rozpore s tvrdením účtovníčky K. C.Á.Č., ktorá uviedla, že doklady odovzdala C. N.V. niekedy v jeseni, keď sa dozvedela, že spoločnosť Amato company zanikla. Taktiež tvrdenie konateľa spoločnosti C. N., že neuhradil všetky faktúry, niečo uhradil, ale nepamätá si čo presne ani kedy, úhrady boli zaslané na účet je v rozpore s tvrdením žalobcu, ktorý tvrdí, že faktúry boli uhradené formou zmeniek, ktoré vystavil C. N.. Z predložených kópií zmeniek vyplýva, že žalobca deklaruje úhradu niektorých predložených zmeniek potvrdením na zmenke „prijal v hotovosti“ veriteľa Amato company, s.r.o. s podpisom C. N., s dátumom po 23.08.2014, t. j. potom, keď spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stal Royal Gold, s.r.o.. 67. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžf/51/2010, v ktorom súd zdôraznil, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady, že do úvahy sa berie vždy skutočný obsah právneho úkonu opodstatnene. 68. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi konateľa spoločnosti Amato company, s.r.o. C. N., účtovníčky K. C., žalobcu a predložených listinných dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatňovaní zákona o DPH. 69. K námietke žalobcu, že nie je povinný overovať si kým boli konkrétne služby dodané, nakoľko nemá možnosť ovplyvniť správanie svojich obchodných partnerov, zabezpečenie subdodávateľov, či výkon ekonomickej činnosti je potrebné uviesť, že v danom prípade správca dane ani nežiadal od žalobcu žiadne také úkony a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia. Síce žalobca nebol povinný skúmať kým boli konkrétne služby dodané, ale takýmto postojom v rámci svojho podnikania a zabezpečovania konkrétnych služieb sa vystavuje riziku, že potom nie je schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. 70. Za akých podmienok má platiteľ právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služieb je stanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Ide o podmienky hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, nakoľko to zákon neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľný obchod. 71. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil doklady, ktoré majú povahu listinných dôkazov, ale samé o sebe nepreukazujú fakturované zdaniteľné obchody. Platiteľ totiž musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne došlo k fakturovaným obchodom. Každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Malo by byť predovšetkým v záujme daňového subjektu - v danom prípade žalobcu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov v júni 2014 dodávateľom Amato company, s.r.o. aj skutočne došlo, nakoľko dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na strane daňového subjektu (žalobcu). 72. V tomto konkrétnom prípade správca dane vykonal dokazovanie v priamom vzťahu dodávateľ (Amato company, s.r.o.) - odberateľ CREO ART s.r.o. - žalobca a vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, ako aj jeho dodávateľa správca dane v záujme úplného zistenia skutkového stavu bol oprávnený preverovať aj ďalšie skutočnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov v júni 2014. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorý sa nemohol zbaviť dôkazného bremena vo veci preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane a keďže správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov, ktoré žalobca predložil, bolo na žalobcovi, aby správcovi dane predložil ďalšie hodnoverné dôkazy, ktoré by preukazovali reálnosť dodania služieb. Nie je pravdou alebo to aspoň nevyplýva z obsahu administratívnych spisov, aby správca dane požadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť by stíhala iný daňový subjekt. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom dane, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nebolo však povinnosťou správcu dane zisťovať od ktorého iného dodávateľa žalobca služby v skutočnosti nadobudol alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie o tom, že predmetné práce boli dodané spoločnosťou, ktorá bola uvedená na faktúre. V danom prípade na faktúrach vystavených v júni 2014 spoločnosťou Amato company, s.r.o. bolo správcom dane preukázané a napokon to aj konateľ spoločnosti Amato company, s.r.o. uviedol, práce neboli dodané touto spoločnosťou, ale boli dodávané v rámci subdodávateľa, pričom si nevedel spomenúť na meno žiadneho subdodávateľa, ani bližšie ozrejmiť kto bol subdodávateľom, ktorý dodal práce fakturované na faktúrach v júni 2014. 73. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že správca dane na neho preniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti Amato company, s.r.o., lebo na žalobcovi ako daňovom subjekte bolo dôkazné bremeno a on musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Preto ak tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami v júni 2014 skutočne realizovala spoločnosť Amato company, s.r.o., bolo aj jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Nie je úlohou, ani povinnosťou správcu dane vyhľadávať za daňový subjekt - žalobcu dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada. Dôkazné bremeno, ako už bolo uvedené je na žalobcovi ako na daňovom subjekte, ktorý je povinný predkladať dôkazy alebo navrhovať vykonanie dôkazov, ktorý existenciu práva alebo povinnosti, resp. skutku tvrdí. Ak žalobca nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku, t. j. aby správca dane preukázal, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane. 74. Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že celá argumentácia žalovaného je založená len na poukázaní nedostatkov zistených práve u jeho dodávateľa, t. j. v spoločnosti Amato company, s.r.o.. Žalovaný tak, ako aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali aj na skutočnosti týkajúce sa vykonávania ekonomickej činnosti odberateľa žalobcu Build & Media, spol. s r.o. a jeho ďalších dodávateľov a ich personálneho prepojenia. Uvedená spoločnosť deklaruje ako najväčších odberateľov žalobcu - CREO ART s.r.o., SALVADOR s.r.o., 21. Centrury Group, s.r.o. a Amato company, s.r.o.. Všetky uvedené spoločnosti teda vrátane aj žalobcu sú personálne prepojené buď cez spoločníkov spoločnosti alebo konateľov spoločnosti alebo cez ich účtovníčky, ako aj ich právni nástupcovia. 75. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v reťazci obchodných spoločností sa nachádzajú rizikové subjekty, zaniknuté subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú, resp. nepredložili požadované doklady a nepodali daňové priznania. Ich podania vo vzťahu k správcovi dane nekorešpondujú navzájom s údajmi uvádzanými v týchto evidenciách ďalšími zúčastnenými stranami. Správca dane tieto skutočnosti preveroval zisteniami z informačných systémov finančnej správy a zo spisov vykonaných daňových kontrol za účelom zistenia objektívnych dôkazov a ich celkovému posúdeniu a vyhodnoteniu. Všetky uvedené spoločnosti vrátane žalobcu deklarovali dodanie služieb len na základe listinných dokladov. Na materiálnej úrovni nebolo dostatočne preukázané ani prijatie, ani dodanie fakturovaných služieb. Pri deklarovaných obchodných vzťahoch sa jednalo o obchodné transakcie s rôznym tovarom a rôznymi službami, pričom tieto spoločnosti nemali vytvorené ani personálne ani materiálne predpoklady na vykonávanie týchto činnosti. Všetky zistené uvedené skutočnosti svedčia o tom, že obchod nebol uskutočnený tak, ako to žalobca deklaroval predloženými faktúrami a účtovnými dokladmi. 76. Žalobca v žalobe poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, v ktorých špecifikuje podmienky odmietnutia nároku na odpočítanie DPH a to konkrétne na rozsudok C-80/11 Mahagébeh, C-142/11 Dávid, z ktorých cituje iba tú časť rozsudku, v ktorej je vyslovený názor, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar, alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu ..., pričom poukazuje na skutočnosť, že tieto rozsudky dávajú všeobecné výkladové pravidlá práve pre tieto situácie a sú aplikovateľné aj v prípade, ak skutkový stav nie je úplne totožný. 77. Krajský súd vychádzajú z obsahu týchto rozsudkov sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v týchto rozsudkoch Súdny dvor konštatuje, že zamietnuť právo na odpočítanie dane nie je možné, ak z celkového posúdenia vyplýva, že sa predmetné tovary alebo služby skutočne uskutočnili a že spoločnosť tieto služby využila pre potreby svojich zdaniteľných plnení. V tomto konkrétnom prípade zo strany žalobcu nebolo dostatočne preukázané prijatie a ani dodanie fakturovaných služieb dodávateľom tam uvedeným. Správca dane správne v priebehu daňovej kontroly preveroval oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty v rámci celého reťazca obchodu s predmetom fakturácie a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi podnikateľskými subjektmi nešlo o reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. Personálne prepojenie jednotlivých spoločností cez konateľov, spoločníkov alebo cez účtovníčky, taktiež ich právnych nástupcov nasvedčuje, že jednotlivé spoločnosti vrátane žalobcu vedeli, resp. vedieť mohli, že sa svojou činnosťou podieľajú na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznávaný a podporovaný Smernicou 2006/112. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenia práva spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. 78. Žalovaný pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku a podrobne sa zaoberal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je nevyhnutné, aby bolo preukázané, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach skutočne existoval a že ho skutočne reálne dodala spoločnosť, ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je povinný vychádzať nielen z daňových dokladov, ktoré predloží platiteľ, v danom prípade, ktorý k daňovej kontrole predložil žalobca ale aj zo zistení, či predložené doklady majú materiálny podklad. Správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmet fakturácie od spoločnosti Amato company, s.r.o. existoval, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak ako nastali, či boli dodané tou spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúrach. V danom prípade dodávateľom prác podľa predložených faktúr mala byť spoločnosť Amato company, s.r.o., teda či údaje uvedené na faktúrach v júni 2014 odrážajú skutočnosti tak ako nastali, teda či došlo k reálnemu dodaniu prác. Správca dane, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia hodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako to vyplýva z § 3 Daňového poriadku. V zmysle zásady zistenia objektívnej pravdy, ktorá ale nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu uvedené v daňovom priznaní, je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veci sp. zn. 2Sžf/28/2010, ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu Českej republiky napr. vo veciach sp. zn. 9Afs/60/2012, 2Afs/24/2007 jednoznačne vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Daňové konanie vedie a dôkazy vykonáva správca dane, ale dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. 79. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že námietky žalobcu sú neopodstatnené, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane bolo v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na ich náhradu. 81. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. Z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.