Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200658 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200658.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu K. G., bytom M. XX, H., zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, so sídlom Štúrova 27, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2016/015535 zo dňa 04.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. A/2016/05063-10/II/MIN pôv. č. 17/2015/13218 zo dňa 04.01.2016 Mesto Košice, pracovisko Košice - Západ, Tr. SNP č. 48/A, Košice, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, posúdil spoločnú žiadosť na priznane postavenia účastníka územného konania podanú na tunajšom úrade Z. G. a K. G., obaja bytom M. XX I. H., v rámci konania o predĺžení platnosti územného rozhodnutia č. A/2013/08647-03/II/MIN zo dňa 28.03.2013, právoplatné dňa 02.05.2013, ktorým bolo povolené nové využívanie územia na pozemku registra KN-C parc. č. XXXX/X, kat. úz. A., na vybudovanie cvičiska pre psov a umiestnená stavba „výstavba cvičiska pre psov na T. ulici“ na pozemku registra „C“ parc.č. XXXX/X, kat. úz. A., pre navrhovateľa Mestská časť Košice - Sídlisko KVP, Tr. KVP č. 1, zastúpená starostom na základe jej vyhodnotenia, viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu podľa ust. § 14 v spojení s ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zamietol návrh a v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia č. A/2013/08647-03/ II/MIN zo dňa 28.03.2013, právoplatné dňa 02.05.2013, ktorým bolo povolené nové využívanie územia na pozemku registra KN-C parc.č. XXXX/X, kat. úz. A., na vybudovaní cvičiska pre psov a umiestnená stavba „výstavba cvičiska pre psov na T. ulici“ na pozemku registra „C“ parc.č. XXXX/X, kat. úz. A., nepriznal postavenie účastníka konania K. G., bytom M. XX I. H.. 2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Mesta Košice je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 3. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ č.: A/2016/0506-10/ II/MIN pôv. č. A/2015/13218 zo dňa 04.01.2016 žalobca navrhol zrušiť uvedené rozhodnutie v plnom rozsahu a vec vrátiť späť na ďalšie konanie s tým, že stavebný úrad využije aplikáciu ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ korešpondujú so žalobnými námietkami a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2016/015535 zo dňa 04.04.2016 podľa ust. § 59 ods.3 Správneho poriadku odvolanie K. G., M. XX, H., proti rozhodnutiu Mesta Košice, pracoviska Košice - Západ č. A/2016/0506-10/II/MIN zo dňa 04.01.2016 zamietol a rozhodnutie Mesta Košice, pracoviska Košice - Západ č. A/2016/05063-10/II/MIN zo dňa 04.01.2016 potvrdil. 5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ a uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v novom konaní po tom, čo nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie tunajšieho úradu č. OU-KE-OVBP2-2015/032477 zo dňa 14.09.2015, ktorým bola v odvolacom konaní vrátená vec na nové prejednanie a rozhodnutie. 6. Žalovaný poukázal na to, že proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolateľ v zákonom stanovenej lehote spoločné odvolanie s Z. G., M. XX, H. (rozhodnutie týkajúce sa účastníctva v konaní žiadateľa Z. G., bolo samostatným rozhodnutím a tunajší úrad vo veci viedol samostatné odvolacie konanie), v ktorom bolo uvedené, že „dôvody odvolania z objektívnych príčin doručia v čo najkratšom čase“. 7. Žalovaný uviedol, že dôvody odvolania odvolateľ (spoločným doplnením s Z. G.) doplnil listom zo dňa 26.02.2016 doručeným v ten istý deň. Žalovaný poukázal na to, že z ust. § 59 ods.1 Správneho poriadku vyplýva, že sa odvolaním napadnuté rozhodnutie preskúmava v celom rozsahu, t.j. nielen čo do dôvodov odvolania. Predmetné rozsiahle doplnenie vo svojom obsahu vysvetľuje, prečo majú odvolatelia za to, že majú byť účastníkmi konania o predĺžení platnosti predmetného územného rozhodnutia. V neposlednom rade doplnenie odvolania bolo doručené po lehote na podanie odvolania (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku). V závere doplnenia, odvolatelia žiadajú, aby napadnuté rozhodnutie bolo „zrušené v plnom rozsahu a vec bola vrátená späť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že následne stavebný úrad vydá rozhodnutie, ktorým obom prizná postavenie účastníka v konaní...“. 8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebný úrad pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval procesne správne, pričom dal zadosť aj ustanoveniu § 59 ods.3 Správneho poriadku, podľa ktorého bol viazaný právnym názorom, vysloveným vo vyššie uvedenom rozhodnutí tunajšieho úradu, ktoré bolo vydané v predchádzajúcom odvolacom konaní. 9. Žalovaný konštatoval, že okruh účastníkov konania určuje stavebný úrad podľa toho, o aké konanie podľa stavebného zákona ide. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach pri jednotlivých druhoch konaní väčšinou definuje okruh účastníkov konania. Tam kde tento okruh nie je definovaný, postupuje stavebný úrad podľa ust. § 140 stavebného zákona, v spojení s ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku. 10. Žalovaný uviedol, že za určenie okruhu účastníkov konania v konaniach podľa stavebného zákona zodpovedá stavebný úrad, ktorý je povinný sledovať správnosť jeho určenia počas celého konania. Účastník konania má procesné práva a povinnosti, ktoré nie sú prenosné, t.j. nemôžu byť prenesené na iný subjekt, okrem možnosti zastupovania účastníka konania (§ 17 ods.1 Správneho poriadku). Každý účastník konania má právo chrániť si svoje subjektívne práva, ktoré mu vyplývajú zo skutočnosti, ktorá so sebou nesie jeho právo na účastníctvo v tom-ktorom druhu konania podľa stavebného zákona. 11. Žalovaný poukázal na to, že v tomto prípade odvolateľ podal, ako už bolo vyššie uvedené, spoločnú žiadosť o priznanie postavenia účastníka konania v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia č. A/2013/08647-03/II/MIN zo dňa 28.03.2013 v čase, keď predmetné konanie nebolo ešte právoplatne ukončené. Pokiaľ niekto požiada o priznanie postavenia účastníka v konaní, ak stavebný úrad dôjde k záveru, že žiadateľ je účastníkom predmetného konania, vydá o tom procesné rozhodnutie, v ktorom mu neprizná postavenie účastníka v konaní. Každý účastník konania v konaní môže vystupovať len na ochranu svojich subjektívnych práv. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad po nadobudnutí právoplatnosti vyššie uvedeného predchádzajúceho rozhodnutia tunajšieho úradu vo veci, opätovne rozhodoval o spoločnej žiadosti zo dňa 18.05.2015 a dňa 04.01.2016 vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom nepriznal odvolateľovi postavenie účastníka konania v konaní o predĺžení platnosti vyššie uvedeného územného rozhodnutia, ktorú skutočnosť aj náležite, kvalifikovane a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil v jeho časti odôvodnenia, a to na strane 3 až 9. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s predmetným odôvodnením, a to v celom jeho rozsahu. 13. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že postupoval podľa ust. § 59 ods.1 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, t.j. nielen v intenciách dôvodov odvolania, aj keď ako bolo vyššie uvedené, dôvody odvolania neboli doručené v zákonnej lehote na podanie odvolania. Keďže „doplnenie odvolania“ bolo doručené po zákonnom stanovenej lehote na podanie odvolania, žalovaný nepovažoval za účelné vyjadrovať sa k obsahu predmetného doplnenia. 14. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 09.06.2016 doplnenou dňa 17.10.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia OÚ OVBP vedeného pod sp. zn. č.: OU-KE- OVBP2-2016/015535 zo dňa 04.04.2016, ako aj rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ vedeného pod sp. č. A/2016/05063-10/II/MIN zo dňa 04.01.2016 a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. 15. Z obsahu rozsiahlej podanej žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného vyplýva, že žalobca poukazuje na konania, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca uviedol, že v jeho podaní podanom na tunajšom pracovisku dňa 18.05.2015 pod názvom „Prihlásenia do konania a žiadosť o rešpektovanie práv účastníka konania“ okrem iného uviedol: K tejto žiadosti z našej strany dochádza z dôvodu, že podľa ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť dotknuté. S poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. c/ a d/ stavebného zákona uviedol, že záhradková osada Y. XX-XX v Košiciach je v tesnej blízkosti pozemku, na ktorom sa má realizovať navrhované „cvičisko pre psov“ a teda že s realizovaním a prevádzkou cit. cvičiska môžu byť dotknuté iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám tak, ako samotného právnického subjektu, ktorým je základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, vedená pod ev. č. XX-XX, pod ev. názvom Y. a na ev. U. Č.. Q. X v Košiciach tak, ako aj jednotlivých členov cit. ZO a zároveň užívateľov pozemkov v cit. záhradkovej osade, teda konkrétne tých, ktorí užívajú záhradky, ktoré sú jednak v bezprostrednej blízkosti, tiež v malej vzdialenosti, ale tiež aj vo väčšej vzdialenosti od pozemku, na ktorom sa má navrhované cvičisko pre psov zrealizovať, nakoľko už tu vyššie spomínaným rozhodnutím o využívaní územia na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, kat. úz. A. na vybudovanie cvičiska pre psov a rozhodnutia o umiestnení stavby „výstavba cvičiska pre psov na T. ulici“ na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, kat. úz. A., obe vedené pod sp. č. A/2013/08647-03/II/Min zo dňa 28.03.2013, ktorému neboli riadne doručené „a taktiež rozhodnutím o predĺžení platnosti cit. rozhodnutí, môžu byť jednoznačne dotknuté ich práva na nerušené užívanie ich záhrad v uvedenej záhradkovej osade. 16. V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy. Účastníkom, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 17. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že okruh účastníkov konania určuje stavebný úrad podľa toho, o aké konanie podľa stavebného konania ide. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach pri jednotlivých druhoch konaní väčšinou definuje okruh účastníkov konania. Tam, kde tento okruh nie je definovaný, postupuje stavebný úrad podľa ust. § 140 stavebného zákona, v spojení s ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku. Za určenie okruhu účastníkov konania v konaniach podľa stavebného zákona zodpovedá stavebný úrad, ktorý je povinný sledovať správnosť jeho určenia počas celého konania. Účastník konania má procesné práva a povinnosti, ktoré nie sú prenosné, t. j. nemôžu byť prenesené na iný subjekt, okrem možnosti zastupovania účastníka konania (§ 17 ods. 1 Správneho poriadku). Každý účastník konania má právo chrániť si svoje subjektívne práva, ktoré mu vyplývajú zo skutočnosti, ktorá so sebou nesie jeho právo na účastníctvo v tom - ktorom druhu konania podľa stavebného zákona. 18. Žalobca poukázal na to, že v tomto prípade odvolatelia podali spoločnú žiadosť o priznanie účastníka konania v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia č. A/2013/08647-03/II/MIN zo dňa 28. 03. 2013 v čase, keď predmetné konanie nebolo ešte právoplatne ukončené. Pokiaľ niekto požiada o priznanie postavenia účastníka v konaní a stavebný úrad dôjde k záveru, že žiadateľ nie je účastníkom predmetného konania, vydá o tom procesné rozhodnutie, v ktorom mu neprizná postavenie účastníka v konaní. 19. Žalobca mal za to, že rozhodnutie OÚ OVBP vedené pod sp. č. OU-KE-OVBP2-2016/015535 zo dňa 04. 04. 2016, aj rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ, vedené pod sp. č. A/2016/05063-10/II/Min zo dňa 04. 01. 2016 a aj obe správne konania, ktoré predchádzali ich vydaniu sú plne nezákonné. 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 01. 2017 k žalobe uviedol, že žaloba je obsažná, avšak principiálne je jej obsah identický s obsahom „Doplnenia odvolania“ žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu. Žalovaný mal za to, že rozhodol v odvolacom konaní správne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. A/2016/05063-10/2/Min zo dňa 04. 01. 2016, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka v konaní o predĺženie platnosti územného rozhodnutia č. A/2013/08647-03/II/Min zo dňa 28. 03. 2013. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu, ako je uvedené na str. 3 žalobou napadnutého rozhodnutia tunajšieho úradu, pričom stavebný úrad prvého stupňa kvalifikovane a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka predmetného konania. 21. Žalovaný poukázal na to, že aj keď to na veci nič nemení, je potrebné uviesť, že v tomto prípade bolo neštandardné, že žalobca podal spoločné odvolanie s Jozefom G., M. XX, H., hoci išlo o dve samostatné rozhodnutia, kde každý mal právo odvolať sa len proti rozhodnutiu, ktoré sa ho týkalo. 22. V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový stavebný úrad rozhodoval o spoločnej žiadosti žalobcu a Z. G. o priznanie postavenia účastníka v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia, vydaného prvostupňovým stavebným úradom pod č. A/2013/08647-03/II/Min zo dňa 28. 03. 2013, kde boli vydané dve samostatné rozhodnutia o nepriznaní práv účastníka a to v nových konaniach, keďže v predchádzajúcom odvolacom konaní tunajší úrad, rozhodnutím č. OÚ-KE-OVBP2-2015/032477 zo dňa 14. 09. 2015 zrušil predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu a vrátil vec na nové konania práve preto, že bolo vydané spoločné rozhodnutie o nepriznaní práv účastníka konania“. 23. Žalovaný vychádzal z tej skutočnosti, že pri rozhodovaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia sa nerozhoduje o návrhu na umiestnenie stavby, ako takom, ale len o predĺžení platnosti právoplatného a vykonateľného územného rozhodnutia o jej umiestnení, kde sa skúma len to, či bola žiadosť o predĺženie platnosti podaná včas a či sa medzitým nezmenili pomery v území, najmä z územno-plánovacieho hľadiska. Žalovaný uviedol, že žalobca sa nemohol a nemôže domáhať účastníctva konania v pôvodnom územnom konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným územným rozhodnutím vyššie špecifikovaným. Žalovaný mal za to, že je bezpredmetné a neúčelné vyjadrovať sa k dôvodom uvedeným v žalobe, ktoré sa týkajú domnienky žalobcu, že mal byť účastníkom pôvodného územného konania, zvlášť, keď žalobca neberie do úvahy fakt, že sa domáhal byť účastníkom konania o predĺžení platnosti právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o umiestnení stavby. 24. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa vyjadril aj k „nesprávnosti postupu stavebného úradu v pôvodnom územnom konaní“, ktoré bolo ukončené vyššie špecifikovaným rozhodnutím v roku 2013 a nadobudlo aj právoplatnosť a vykonateľnosť - len v prípade takéhoto rozhodnutia je možné žiadať o predĺženie jeho platnosti. Predmetom konania o predĺžení platnosti územného rozhodnutia nie je zisťovanie, či je možné stavbu umiestniť, ale či sa nezmenili podmienky v území, za ktorých bola umiestnená stavba v pôvodnom územnom konaní. Na konanie o predĺžení platnosti uvedeného územného rozhodnutia o umiestnení stavby (v tomto prípade to bolo spojené konanie s rozhodnutím o využití územia) sa vzťahujú len ust. § 40 ods. 1 a 3 stavebného zákona. 25. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca podal aj spoločný podnet s Z. G. na Krajskú prokuratúru Košice, výsledkom vybavenia podnetu nebolo žiadne opatrenie prokurátora (listom č. KD104/16/8800-13 zo dňa 06. 09. 2016 bol tunajšiemu úradu vrátený zapožičaný spisový materiál bez opatrenia). 26. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby po preskúmaní veci Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol. 27. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 28. Na pojednávaní súdu dňa 11. 10. 2017 právny zástupca žalobcu navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť, nakoľko z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že boli porušené subjektívne práva žalobcu. Poukázal na to, že žalobca sa nemohol oboznámiť s obsahom spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj so zistenými výsledkami stavebného úradu, pokiaľ ide o skúmanie podmienok týkajúcich sa predĺženia platnosti územného rozhodnutia. Podľa jeho názoru v danom prípade zo strany správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného bolo porušené ust. § 34 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebného zákona). 29. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu poukázala na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 23. 01. 2017 a na týchto dôvodoch aj zotrvala. Ďalej uviedla, že správny orgán prvého stupňa kvalifikovane rozhodol a jednoznačne aj odôvodnil po právnej a skutkovej stránke, na základe akých ustanovení nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia zo dňa 28. 03. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2013. Poukázala na to, že žalobca využil všetky právne prostriedky v predmetnej veci na to, aby sa oboznámil s celým spisovým materiálom správneho orgánu, v dôsledku čoho nezodpovedá skutočnosti tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť s výsledkami, resp. s obsahom spisu správneho orgánu. 30. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 31. Osobitným zákonom v danom prípade, ktorý ustanovuje účastníkov územného konania, je stavebný zákon. 32. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.1g ) 33. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 34. Podľa § 139 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. 35. Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 36. Podľa § 40 ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí 3 roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona (§ 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel. 37. Podľa § 40 ods. 3 stavebného zákona, čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal pred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie presiahnuť 5 rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté územie schválený územný plán zóny, ktorý nerieši predmet územného rozhodnutia. 38. V predmetnej preskúmavanej veci Mesto Košice, pracovisko Košice - Západ ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. A/2016/05063-10/II/MIN zo dňa 04. 01. 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, podľa ust. § 14 v spojení s ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol návrh a v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia č. A/2013/08647-03/II/Min zo dňa 28. 03. 2013, právoplatné dňa 02. 05. 2013, ktorým bolo povolené nové využívanie územia na pozemku registra KN-C parc. č. XXXX/X, kat. úz. A. na vybudovanie cvičiska pre psov a umiestnená stavba „výstavba cvičiska pre psov“ na T. ulici „na pozemku registra C“ parc. č. XXXX/X, kat. úz. A., nepriznal postavenie účastníka konania K. G., bytom M. XX, v H.Š.. 39. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, žalobca sa domáhal postavenia účastníka konania tak v konaní na vydanie rozhodnutia o využívaní územia na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, kat. úz. A., na vybudovanie cvičiska pre psov zlúčeného s konaním na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Výstavba cvičiska pre psov na T. ulici“ na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, kat. úz. A. a taktiež aj v konaní o vydanie rozhodnutia o predĺžení citovaného rozhodnutia, ktoré bolo začaté doručením správnemu orgánu prvého stupňa dňa 27. 04. 2015 žiadosti zo strany navrhovateľa Mestskej časti Košice - sídlisko KVP, o predĺženie platnosti územného rozhodnutia č. A/2013/08647-03/II/Min zo dňa 28. 03. 2013, právoplatného dňa 02. 05. 2013. 40. Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, územné konanie pre predmetnú stavbu bolo právoplatne ukončené dňa 02. 05. 2013. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že domáhať sa postavenia účastníka konania je možné len v prebiehajúcom konaní do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň je potrebné poukázať na to, že v územnom konaní na vydanie územného rozhodnutia o využívaní územia a umiestnení stavby „výstavba cvičiska pre psov na T.X. ulici“ na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, kat. úz. A., sa žalobca nedomáhal postavenia účastníka konania. 41. Aby osoba alebo subjekt bola riadnym účastníkom konania, musí spĺňať podmienky zákona, ktoré jej svojimi ustanoveniami toto zákonné právo priznávajú. Preto správny orgán pri určovaní účastníkov konania je vždy povinný skúmať, či konkrétna osoba alebo subjekt je nositeľom týchto základných práv. 42. Správny poriadok v ust. § 14 ustanovuje všeobecne spoločné podmienky pre identifikáciu účastníka konania t. j. okruh osôb, ktoré by pri rozhodovaní správneho orgánu prichádzali do úvahy v rámci jednotlivých druhov konania. Osobitné predpisy však môžu ustanovovať výnimku z tohto všeobecného pravidla, ak osobitný zákon dáva podrobnejšiu úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, správny orgán je povinný prednostne postupovať podľa tohto osobitného predpisu. 43. Stavebný zákon ako osobitný zákon okruh účastníkov územného konania vymedzuje podrobnejšie v už vyššie citovanom ustanovení § 34. Podmienkou účastníctva v konaní o umiestnení stavby podľa ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona je naplnenie dvoch zákonných podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Predovšetkým je to existencia vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb a následne potenciálna možnosť, že tieto práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný úrad je povinný v prvom rade skúmať splnenie prvého zákonného predpokladu účastníctva a ak sa tento preukáže, pristúpiť k skúmaniu a vyhodnoteniu, či existuje aj druhý zákonný predpoklad a to potenciálna možnosť priameho porušenia alebo ohrozenia vlastníckych alebo iných práv. Až na základe komplexného vyhodnotenia oboch kumulatívnych základných podmienok stavebný úrad zostaví okruh účastníkov konania. 44. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia skutkovo, ako aj právne odôvodnil, že umiestnením predmetnej stavby a využitím predmetného pozemku na vybudovanie cvičiska pre psov, nemôžu byť priamo dotknuté alebo narušené vlastnícke práva alebo právom chránené záujmy k týmto nehnuteľnostiam alebo obmedzené užívacie práva k nevysporiadaným pozemkom a stavbám. Z listín, ktoré uviedol a odôvodnil správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí je preukázané, že uvedený areál bezprostredne priamo nesusedí so záhradkárskou lokalitou (nie je umiestnený na hranici s pozemkami, ktoré sa nachádzajú v záhradkárskej lokalite) podľa KN-C XXXX a XXXX/X (KN-E XXXX/X a XXXX) kat. úz. Y., nakoľko jeho hranica definovaná oplotením je umiestnená v najbližšej vzdialenosti 11,04 m záhradkárskej lokality, pričom vzniknutý priestor medzi cvičiskom pre psov a záhradkárskou lokalitou, ktorý je tvorený nesúvislým pásom vzrastlej zelene, bude naďalej voľným priestranstvom s nezmeneným účelom. Na základe uvedených skutočností žalobcovi nemohlo byť priznané postavenie účastníka v pôvodnom územnom konaní aj vzhľadom na umiestnenie, druh a účel navrhovanej stavby a v tejto súvislosti ani vydaním rozhodnutia o predlžení platnosti územného rozhodnutia, nemôžu byť dotknuté vlastnícke alebo iné práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľností podľa registra KN-E parc. č. XXXX/X kat. úz. Y.. 45. Správny súd považuje za potrebné taktiež uviesť, že pri rozhodovaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia sa už nerozhoduje o návrhu na umiestnenie stavby ako takom, ale len o predĺžení platnosti právoplatného a vykonateľného územného rozhodnutia o jej umiestnení, kde sa skúma len to, či bola žiadosť o predĺženie platnosti podaná včas a či sa medzitým nezmenili pomery v území, najmä z územno- plánovacieho hľadiska. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preukázané, že podmienky, za ktorých bolo vydané územné rozhodnutie zostali nezmenené v území, ktoré rieši predmet územného rozhodnutia, nedošlo k zmenám platnej územnoplánovanej dokumentácie a taktiež nedošlo k žiadnym takým právnym zmenám, ktoré by odôvodňovali zmenu podmienok územného rozhodnutia. 46. Vzhľadom na tú skutočnosť, že na konanie o predĺženie platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby sa vzťahujú len ustanovenia § 40 ods. 1 a 3 stavebného zákona, a preto pokiaľ žalobca nebol účastníkom konania v pôvodnom územnom konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným územným rozhodnutím, nemôže sa domáhať byť účastníkom konania o predĺžení platnosti právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o umiestnení stavby. Z uvedených dôvodov nemohli byť porušené subjektívne práva žalobcu, ako na to poukázal právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu. 47. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 49. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení zák. č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).