Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200747 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200747.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu ELTRA, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Rampová 4, IČO: 31 674 267, zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stropkovská 48 (adresa pre doručovanie: Pribinova 8, Košice) proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. 05. 2016 č.: OPS/BEZ/2016/3678 O-262/2016 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 24. 05. 2016 č. OPS/BEZ/2016/3678 O-262/2016 ako odvolací orgán (príslušný podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania zo dňa 23. 03. 2016 účastníka konania Eltra, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Rampová 4 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 07. 03. 2016 č. k. 045/2016-IZA-2.6/pok/R/St o uložení pokuty vo výške 33.000 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce za porušenie § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o BOZP“) a § 5 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej aj „NV č. 395/2006 Z. z.“), tým, že v čase vzniku pracovného úrazu dňa 23. 07. 2015 neposkytol postihnutému zamestnancovi F. Q., A.. XX. XX. XXXX potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky (ďalej aj „OOPP“) na základe vypracovaného zoznamu pridelených OOPP zo dňa 02. 01. 2013 rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán Inšpektorát práce Žilina (ďalej aj: „inšpektorát práce“) vykonal u účastníka konania vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu zamestnanca F. Q. (ďalej aj „poškodený“), ktorý sa stal dňa 23. 07. 2015 na železničnej trati Železničná stanica Bytča - Železničná stanica Žilina, trakčná podpera č. 6, pri ktorom poškodený utrpel pád z výšky, na následky ktorého došlo k jeho úmrtiu. Konštatoval, že vyšetrovaním príčin vzniku pracovného úrazu bol zistený nedostatok u účastníka konania, ktorý je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a je označený v Protokole zo dňa 12. 10. 2015 č. IZA-77-51-2.6/P-J1-15 a dodatku č. 1 zo dňa 27. 10. 2015. Po začatí správneho konania, v jeho priebehu sa účastník konania bránil tým, že neporušil svoje zákonom uložené povinnosti tak, ako to konštatoval inšpektorát práce, pripustil, že k smrti postihnutého síce došlo v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri páde, mal však za to, že k jeho pádu nedošlo v príčinnej súvislosti s konaním či opomenutím zo strany zamestnávateľa a pochybenie poškodeného nemôže byť na jeho ťarchu. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia odvolal na § 6 ods. 2 písm. b/ zákona OBZP, ako aj § 5 ods. 1 NV č. 395/2006 Z. z. a konštatoval, že OOPP sú prostriedky určené na ochranu zamestnancov pred rizikom poškodenia zdravia, ktoré musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi vtedy, ak nemožno nebezpečenstvo vylúčiť alebo dostatočne obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany alebo organizačnými opatreniami. Zamestnávateľ je povinný posudzovať vhodnosť OOPP na účely ich poskytovania prostredníctvom posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z práce a vypracúvať vlastný zoznam poskytovaných OOPP, v ktorom stanoví vhodné OOPP pre jednotlivé činnosti vykonávané jeho zamestnancami. Tento zoznam je nevyhnutné pravidelne prehodnocovať a aktualizovať a po jeho vypracovaní je pre zamestnávateľa bezpodmienečne záväzný. Povinnosťou zamestnávateľa je nielen poskytnúť zamestnancovi funkčné OOPP, ale aj kontrolovať, či ich zamestnanec používa a zabezpečovať ich údržbu, čistenie a výmenu tak, aby boli funkčné a zdravotne nezávadné. Vykonávanie vhodných a účinných opatrení na zabezpečenie a zlepšovanie pracovných podmienok, zvlášť preventívnych opatrení a opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri práci patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa. To má zásadný právny význam a dopad, keďže zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za prípadné neplnenie úloh starostlivosti o BOZP alebo zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody pri pracovných úrazoch a pod. Ak teda zamestnávatelia či už z nevedomosti alebo nedbanlivosti umožnia, aby svoje prevádzkové, pracovné a iné úlohy ich zamestnanci plnili na úkor BOZP, berú na seba plnú zodpovednosť za prípadné dôsledky. Ku konkrétnym skutkovým okolnostiam žalovaný uviedol, že je nesporné, že Peter Vrábel pracoval u účastníka konania od 17. 07. 2015 na základe dohody o vykonaní práce a dňa 23. 07. 2015 o 16.25 hod. došlo pri práci na trakčnom stožiari k pádu z výšky, následkom čoho poškodený utrpel poranenia, ktorým podľahol. Inšpektori práce vychádzali pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu okrem iných informácií aj z písomne podaných informácií zamestnancami prítomnými na pracovisku a to Petrom Lenártom (hlavný stavbyvedúci), Stanislavom Staškom (elektromontér), Ing. Jaroslavom Dzuriakom (konateľ) a Ing. Jiřím Míčekom (projektový manažér). Žalovaný uzavrel, že poškodený pracoval vo svojich OOPP - pracovná obuv, odev a bezpečnostný postroj. Z uvedeného uzavrel, že účastník konania neposkytol poškodenému vhodné OOPP, teda také, aby zabezpečil jeho účinnú ochranu pred možným ohrozením zdravia a spoliehal sa na to, že tento má vlastné OOPP. Zdôraznil, že zamestnávateľ musí za každých okolností prideliť zamestnancovi primerané a vhodné OOPP, musí však tiež posúdiť ich vhodnosť vo vzťahu ku konkrétnej osobe a ku všetkým relevantným okolnostiam súvisiacim s konkrétnou vykonávanou pracovnou činnosťou. Zamestnanec vykonával prácu obvyklým spôsobom s využitím vlastných OOPP, o čom účastník konania vedel a toleroval to. Účastník konania síce namieta, že zrejme pochybil samotný poškodený, z výpovedí prítomných osôb však táto skutočnosť nie je zrejmá. Zdôraznil, že účastník konania má vo svojom vnútornom predpise „bezpečná práca a technologický postup pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou“ (platný od 05. 06. 2013 do odvolania) vypracovaný postup istenia pri výstupe nasledovne: „akonáhle pri výstupe pracovník dosiahne výšku 1,5 m nad zemou, založí do konštrukcie stožiara karabínku ypsilonky a postupuje vyššie tak, že ďalšiu karabínku založí nad seba v mieste, odkiaľ potom dokáže odpojiť spodnú karabínku“. Aj zo znaleckého posudku č. 4/2015 vypracovaného znalcom odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odvetvie stavebníctvo Ing. Rudolfom Zábojníkom vyplýva, že: „postroj ako súčasť osobného ochranného systému proti pádu musí obsahovať minimálne jeden spôsob pripojenia, ktorý je spojený so spoľahlivým kotviacim bodom“. Správny orgán konštatoval, že účastník konania poškodenému nepridelil potrebné účinné OOPP, preto nemohol ani postupovať pri práci vyššie uvedeným spôsobom, z čoho možno uzavrieť, že účastník konania nemohol poškodeného ani poučiť o bezpečnom spôsobe používania OOPP. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva „... len vtedy, ak by bola osoba vykonávajúca práce vo výške stále zaistená proti pádu, najmä druhým lanom, možno konštatovať, že pri práci vo výškach nebolo dodržané ust. § 12 ods. 2 písm. c/ zákona o BOZP a zásada bezpečnej práce vo výškach ustanovená v bode 5, 6 prílohy č. 6 vyhl. č. 147/2013 Z. z.“ Vzhľadom na skutočnosť, že takéto istenie nebolo realizované, nemohlo byť preto porušené ust. § 12 ods. 2 písm. c/ zákona o BOZP zo strany poškodeného. Opakovane poukázal na vnútorný predpis účastníka konania - „Bezpečná práca a technologický postup pri práci vo výške nad voľnou hĺbkou“, kde na str. 112 v bode 9.5 je uvedený návrh organizačných a technických riešení, podľa ktorých: „... pri práci priamo na konštrukcii stožiara musí dbať na zásadu nepretržitého istenia, tzn., že výstup a postup na miesto práce je samotným pracovníkom istený prekladaním karabínky ypsilonky.“ Uvedený postup zo strany poškodeného evidentne nebol dodržaný a účastník konania sa nemohol presvedčiť, či bezpečnostný postroj prinesený zamestnancom je účinný, pretože tento používal vlastný bezpečnostný postroj s úchytným lanom bez prídavného „ypsilon“ s dvoma lanami a tým jeho postroj nezabezpečoval nepretržité istenie. V znaleckom posudku je výslovne uvedené, že: „... postroj ako súčasť osobného ochranného systému proti pádu musí obsahovať minimálne jeden spôsob pripojenia, ktorý je spojený so spoľahlivým kotviacim bodom. Podľa technologického postup vypracovaného spoločnosťou ELTRA, s. r. o., sa mal použiť zachytávač pádovej energie „ypsilon“ s karabínkami. Ak v čase posudzovanej udalosti nebol spolu s postrojom použitý takýto zachytávač pádovej energie, alebo iný povolený systém chrániaci používateľa pred pádom spoľahlivo pripojeným k zadnému závesnému prvku alebo k jeho predĺženému popruhu alebo súčasne k obom popruhovým okám hrudného závesu, nemožno považovať postroj za účinný a spoľahlivý osobný ochranný systém proti pádu, napriek tomu, že na samotnom postroji nebolo zistené jeho poškodenie alebo opotrebovanie, ktoré by samo o sebe mohlo mať za následok pád jeho používateľa.“ Po posúdení všetkých relevantných skutočností sa odvolací orgán preto stotožnil s konštatovaním prvostupňového správneho orgánu, že skutok uvedený vo výroku rozhodnutia sa stal a uloženie pokuty je dôvodné. Inšpektorát práce v správnom konaní preukázal porušenie povinností účastníka konania vyplývajúcich zo zákona o BOZP. Ide o správny delikt právnickej osoby postihovaný bez ohľadu na zavinenie, teda o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania a nie aj jeho zavinenie. Zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo zákonným spôsobom aj k uloženiu pokuty, ktorú správny orgán riadne odôvodnil. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v 1. bode až 3. bode a 6. bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur. Žalovaný poukázal na to, že uložená pokuta má plniť tak preventívny, ako aj výchovný charakter, pričom v tomto prípade bola pokuta uložená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Výška uloženej pokuty je primeraná predovšetkým vzhľadom na to, že ide o závažné porušenie povinností zo strany účastníka konania, následkom čoho je pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť postihnutého. Na druhej strane bola zohľadnená aj skutočnosť, že účastník konania zamestnáva cca 100 zamestnancov, a v ich činnosti sa vyskytujú viaceré riziká a prípadné porušenie predpisov na zaistenie BOZP môže mať bezprostredný vplyv na vznik nebezpečných situácií. Tieto neboli dôsledne posúdené, resp. neboli prijaté účinné opatrenia aby nedošlo k nežiaducej okolnosti. V závere žalovaný konštatoval, že aj v minulosti boli u účastníka konania zistené nedostatky, ktoré spôsobili vznik pracovného úrazu, preto je možné konštatovať, že v danom prípade išlo o dôsledok neúčinného systému riadenia a ochrany práce. 2. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.06.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Národného inšpektorátu práce zo dňa 24.05.2016 sp.zn. OPS/BEZ/2016/3678-O-262/2016 a zrušenia rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 07.03.2016 sp. zn. 045/2016-IZA-2.6/POK/R/ST a žiadal priznať náhradu trov konania. Odôvodnil tým, že označené rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods.2 písm.a/ O.s.p.), zistený skutkový stav, z ktorého predmetné správne rozhodnutia vychádzajú je v rozpore s obsahom spisov (§ 250j ods.2 písm.b/ O.s.p.), zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods.2 písm.c/ O.s.p.) a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods.2 písm.d/ O.s.p.). Namietal, že žiadneho porušenia zákonných povinností sa nedopustil, preto rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 19 ods.1 písm.a/ zákona o inšpekcii práce správny orgán je oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu za správny delikt iba v prípade, ak je v konaní na základe vykonaného dokazovania preukázané, že zamestnávateľ porušil povinnosť a k vzniku pracovného úrazu, v tomto prípade s následkom smrti, došlo v príčinnej smrti s porušením tejto povinnosti. Príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím a následkom je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty za správny delikt. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt) a následok boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou následku a nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou môže byť len také konanie alebo opomenutie, bez ktorého by následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by následok nastal bez konania alebo opomenutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. V tej súvislosti poukázal na právne názory vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010 sp.zn. 5Cdo/126/2009. Tvrdil, že pokuta vo výške 33.000,- eur mu bola uložená bez toho, aby bola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním, či opomenutím ako zamestnávateľa a vznikom pracovného úrazu. K vzniku smrteľného pracovného úrazu postihnutého došlo z dôvodu, že tento nepoužil bezpečný pracovný postup a nie z dôvodu porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, o čom svedčia nasledovné dôkazy: - trestné stíhanie v predmetnej veci bolo zastavené, boli vykonané dôkazy výsluchom svedkov a bol vypracovaný znalecký posudok G.. H. N. č. 4/2015. Záver správneho orgánu, že k vzniku pracovného úrazu došlo v dôsledku porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa je v rozpore so záverom tohto znaleckého posudku, podľa ktorého boli porušené povinnosti zamestnanca podľa § 12 ods.2 písm.a/ a c/ zákona o BOZP, - podľa výpovede X. X. v trestnom konaní, ktorý bol bezprostredne prítomný pri pracovnom úraze „pri poslednom presune F. Q. došlo k tomu, že sa musel posunúť asi o 1,5 m vyššie, preto sa pravdepodobne odopol ... pri zapínaní, resp. zaistení na stožiar sa niečo stalo.“ nevedel uviesť, „či sa slabo zapol alebo pošmykol.“ Skutočnosť, že zamestnanec nepoužil bezpečný pracovný postup, nemôže byť na ťarchu žalobcu, - poškodený bol odborne spôsobilý na druh prác, pri ktorých došlo k pracovnému úrazu vrátane práce vo výškach, bol oboznámený a poučený o používaní OOPP a nebezpečenstve pri ich nesprávnom používaní. Žalobca poukázal na ustanovenie § 47 ods.3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec môže odmietnuť vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo bezprostredne a vážne ohrozujú jeho život alebo zdravie. Z týchto skutočností vyplýva, že smrť poškodeného nastala zrejme z dôvodu porušenia jeho povinnosti ako zamestnanca a v žiadnom prípade nie v príčinnej súvislosti s porušením predpisov zo strany zamestnávateľa. Tieto dôkazy boli známe Inšpektorátu práce Žilina v čase vydania prvostupňového rozhodnutia i žalovanému v čase vydania rozhodnutia o odvolaní, preto napadnuté rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. K samotnému prideleniu OOPP poškodenému žalobca v správnej žalobe uviedol, že v zozname pridelených OOPP zo dňa 02.01.2013 sa pre elektromontérov trakčných vedení uvádza ochranný bezpečnostný pás, postroj, ochranná prilba, ochranná obuv, ochranné rukavice, ochranný odev, ochranný odev zateplený, plášť do dažďa a kukla. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, ktorý konkrétny z týchto OOPP nemal zamestnávateľ poskytnúť a aj napriek tejto skutočnosti žalovaný prvostupňové rozhodnutie nezmenil a ani ho nezrušil. Z tohto dôvodu žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, pretože neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Žalobca sa odvolal aj na výpovede svedkov ( napr. H. P.), z výpovede ktorých vyplýva, že postihnutý nosil predpísanú bezpečnostnú výstroj. Tým bolo v konaní preukázané, že poškodený mal v čase vzniku úrazu na sebe nielen zachytávací postroj, ale aj úchytné lano. Na postroji ani na lane neboli zistené žiadne poškodenia, ani opotrebenia. Ochranný bezpečnostný pás a postroj sú navzájom zastupiteľné OOPP, pričom bezpečnostný pás sa už v súčasnosti nepoužíva a namiesto neho sa používa bezpečnostný postroj, ktorý v porovnaní s bezpečnostným pásom poskytuje vyššiu mieru ochrany. Ak sa žalobcovi vytýka, že neposkytol poškodenému zamestnancovi tzv. ypsilonku (hoci z výrokovej časti napadnutých rozhodnutí to nevyplýva) žalobca uviedol, že tzv. ypsilonka nie je ako OOPP uvedená v § 6 ods.2 písm.b/ zákona o BOZP, ani v § 5 ods.1 Nariadenia vlády a nepatrí ani medzi OOPP predpísané pri práci na stožiaroch podľa Nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. Tzv. ypsilonka nie je uvedená ani v zozname pridelených OOPP zo dňa 01.02.2013 pre elektromontérov trakčných vedení. Poškodený zamestnanec používal svoje vlastné OOPP a nie je pravdou, že zamestnávateľ sa nepresvedčil o ich vhodnosti. Skutočnosť, že tento zachytávací postroj bol vhodný pre prípadné zachytenie pádu používateľa a bol určený na bezpečnú prácu vo výškach podľa žalobcu vyplýva aj zo znaleckého posudku G.. H. N. č. 4/2015. V prospech skutočnosti, že zamestnávateľ riadne kontroloval, či poškodený zamestnanec mal všetky potrebné OOPP vyplýva aj zo zistení na strane 3 protokolu o výsledku inšpekcie práce, kde sa uvádza, že „stavbyvedúci pán F. D. poslal pre svoju prilbu, ktorú nemal. Pán Q. si prilbu požičal od firmy Heltra, s.r.o. Košice - bola modrej farby, jeho prilba bola oranžová - pridelená ŽSR. V prípade ak by poškodený nemal vlastný postroj zamestnávateľ by mu dal k dispozícii svoj postroj alebo bezpečnostný pás (obdobne ako tak urobil v prípade prilby).“ V závere správnej žaloby žalobca konštatoval, že z hľadiska príčinnej súvislosti medzi vznikom pracovného úrazu je preto bez právneho významu, či všetky OOPP poskytol zamestnancovi zamestnávateľ alebo niektoré boli zamestnancove vlastné, keď zamestnávateľ skontroloval, či má zamestnanec k dispozícii všetky potrebné OOPP a či sú tieto vyhovujúce. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2016 zopakoval argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutiach správnych orgánov a uviedol, že žaloba neobsahuje žiadne nové skutočnosti a ani argumenty, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na posúdenie prejednávanej veci. Má za to, že správne orgány sa so samotným skutkom ako aj s dôvodmi uloženia pokuty dostatočne vysporiadali už v napadnutom rozhodnutí, no napriek tomu považoval za potrebné znova poukázať na zásadné aspekty predmetu rozhodnutia, resp. porušenia povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta. Opätovne zdôraznil, že v konaní pred správnymi orgánmi bolo bezpochyby zistené, že žalobca neposkytol poškodenému na ochranu života a zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou dňa 23.07.2015 potrebné a účinné OOPP podľa vypracovaných vnútorných predpisov a vypracovaného zoznamu pridelených OOPP zo dňa 02.01.2013. Podľa tohto zoznamu má byť pre profesiu elektromontér trakčných vedení poskytnuté nasledovné OOPP: ochranný bezpečnostný pás, postroj, ochranná prilba, ochranná obuv, ochranné rukavice, ochranný odev, ochranný odev zateplený, plášť do dažďa, kukla a v zmysle bodu 9.5 vnútorného predpisu Bezpečná práca a technologický postup pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou s platnosťou od 05.06.2013 do odvolania majú byť použité OOPP - ochranná prilba, pracovný odev, nadčlenková pevná obuv, ochranné rukavice, bezpečnostný postroj, ypsilonka, ploché slučky s karabínkami, polohovací systém - skracovač lana. Žalobca neposkytol poškodenému také OOPP, aby zabezpečil jeho účinnú ochranu pred možným ohrozením jeho zdravia a spoliehal sa na to, že tento má vlastné OOPP. Zdôraznil, že žalobca má vo svojom vnútornom predpise Bezpečná práca a technologický postup pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou (platný od 05.06.2013 do odvolania) vypracovaný presný postup istenia pri výstupe nasledovne: „akonáhle pri výstupe pracovník dosiahne výšku 1,5 m nad zemou založí do konštrukcie stožiara karabínku ypsilonky a postupuje vyššie tak, že ďalšiu karabínku založí nad seba v mieste, odkiaľ potom dokáže odpojiť spodnú karabínu.“ Aj zo znaleckého posudku č. 4/2015 vypracovanom znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie stavebníctvo Ing. Rudolfom Zábojníkom vyplýva, že: „postroj ako súčasť osobného ochranného systému proti pádu musí obsahovať minimálne jeden spôsob pripojenia, ktorý je spojený so spoľahlivým kotviacim bodom.“ Žalobca poškodenému zamestnancovi nepridelil potrebné účinné OOPP (tento používal len vlastné) preto nemohol ani postupovať pri práci vyššie uvedeným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol poškodeného zamestnanca ani poučiť o bezpečnom spôsobe používania OOPP. Opakovane zdôraznil, že zo znaleckého posudku vyplýva, že „... len vtedy ak by bola osoba vykonávajúca prácu vo výške stále zaistená proti pádu, najmä druhým lanom, možno konštatovať, že pri práci vo výškach nebolo dodržané ustanovenie § 12 ods.2 písm.c/ zákona o BOZP a zásada bezpečnej práce vo výškach ustanovená v bode 5.6. prílohy č. 4 vyhlášky č. 147/2013 Z.z.“ Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené istenie nebolo realizované, nemôže byť zo strany zamestnanca porušené ustanovenie § 12 ods.2 písm.c/ zákona o BOZP. Vo vzťahu k uloženiu pokuty za správny delikt uviedol, že ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti nie však zavinenie, keďže fakticky ide o zodpovednosť za výsledok. Pri ukladaní výšky pokuty správny orgán vychádzal zo svojho kompetenčného zákona ako aj ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v oblasti ukladania sankcií. Úlohou uloženej pokuty v zmysle zákonnej sadzby je aj výchovný účel, ktorý má v budúcnosti odradiť žalobcu od protiprávneho konania, ale zároveň nemá byť pre neho likvidačná, pretože cieľom sankcie nie je len trest, ale aj prevencia. 4. Žalobca v replike zo dňa 20.10.2016 k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe a uviedol, že s názorom žalovaného, podľa ktorého v odvolacom konaní pred správnym orgánom boli posúdené všetky relevantné skutočnosti sa nestotožňuje. Opätovne zdôraznil, že v správnej žalobe namietali aj tú skutočnosť, že pri vymedzení skutku vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, ktorý konkrétny OOPP uvedený v zozname nebol poškodenému zamestnancovi pridelený, čo bez ďalšieho robí rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľnými a samo o sebe odôvodňuje ich zrušenie. Vytýkal žalovanému, že na túto námietku žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nereagoval. Ďalej uviedol, že uloženie pokuty za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa príslušných ustanovení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce je bez akýchkoľvek pochybností súčasťou správneho trestania a na základe analógie legis správne orgány sú povinné postupovať podľa zákonnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj : “zákon o priestupkoch“), v súlade so zásadami vyplývajúcimi zo zákona č. 301/2005 Z.z. o trestnom konaní (ďalej aj : „Trestný poriadok“) a zákona č. 300/2005 Z.z. trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej aj : „Trestný zákon“) a takisto rešpektovať článok 6 ods.1 prvej časti Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to z dôvodu, že zákon o inšpekcii práce neobsahuje hmotnoprávnu ani procesnoprávnu úpravu postihovania za správne delikty, v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o zodpovednosti účastníka za spáchanie takéhoto správneho deliktu. Zdôraznil, že neboli predvolaní na žiadne ústne pojednávanie a to tak na správnom orgáne prvého stupňa ako aj v rámci odvolacieho konania, aj keď v zákone o priestupkoch (§ 74 ods.1) sa výslovne uvádza, že o priestupku koná správny orgán v prvom stupni na ústnom pojednávaní. Tak ako aj v predchádzajúcich podaniach tvrdil, že k smrti poškodeného zamestnanca nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany žalobcu ako zamestnávateľa, ale v dôsledku nedodržania bezpečného pracovného postupu zamestnancom. Opätovne poukázal na závery znaleckého posudku G.. H. N. a odvolal sa na analogickú aplikáciu zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Namietal aj nelogičnosť záveru správneho orgánu, že pokiaľ poškodený zamestnanec používal len vlastné osobné ochranné pracovné prostriedky, nemohol postupovať pri práci zákonom predpísaným spôsobom a žalobca nemohol postihnutého ani poučiť o bezpečnom spôsobe ich používania. Otázka, či pracovný úraz nevznikol aj pričinením zamestnanca je zásadná, avšak vyšetrovanie inšpektorátu práce túto otázku nezodpovedalo. Zdôraznil, že poškodený mal v čase vzniku úrazu na sebe nielen zachytávací postroj, ale aj úchytné lano, teda mal všetky OOPP uvedené v zozname vypracovanom zamestnávateľom. Vo vzťahu k poskytnutiu tzv. ypsilonky žalobca uviedol, že ak by inšpektorát práce uložil zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcej z vnútorného predpisu - Bezpečná práca a technologický postup pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou, ktorý prijal sám zamestnávateľ bez toho, aby táto povinnosť vyplývala zo zákona a nariadenia vlády a dokonca bez toho, aby na tento vnútorný predpis zákon alebo nariadenie vlády odkazovali, došlo by tým podľa ich názoru aj k neoprávnenému zásahu do ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Zopakoval názor, že je bez právneho významu, kto bol vlastníkom OOPP, ktorými v čase úrazu disponoval poškodený, pretože pokiaľ sa zamestnávateľ presvedčil, že zamestnanec má predpísané OOPP, nemusel byť aj ich vlastníkom, pretože je nelogické, aby zamestnávateľ duplicitne zabezpečoval zamestnancovi pracovné pomôcky, ak tieto sú vyhovujúce a spĺňajú predpísané požiadavky. Ak žalovaný zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt, neznamená to, žalobca môže byť postihovaný za protiprávne konanie, či opomenutie, ktoré nie je v príčinnej súvislosti s následkom, a zamestnávateľ nemôže zodpovedať za akékoľvek úmrtie zamestnanca, ku ktorému dôjde počas pracovnej doby. 5. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi vo veci konajúcich správnych orgánov ako aj vyšetrovacím spisom oddelenia Železničnej polície, Policajného zboru SR v Žiline ČVS: KRP-92/Ž-Za-2015 týkajúceho sa smrteľného pracovného úrazu pracovníka žalobcu F. Q. na nariadených pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili 14.06.2017 a 20.09.2017 dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 6. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi vo výške 33.000 eur za porušenie zákonných povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom v dôsledku týchto porušení vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť zamestnanca žalobcu F. Q.. 7. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v správnom konaní prvostupňový orgán Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím zo dňa 07.03.2016 č.k.: 045/2016-IZA-2.6/POK/R/ST, ktoré bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného rozhodol tak, že žalobcovi na základe oprávnenia daného ustanovením § 19 ods.1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000,- eur za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods.3 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dňoch 24.07.2015, 28.07.2015, 09.09.2015, 30.09.2015 a 12.10.2015 pri šetrení závažného pracovného úrazu s následkom smrti F. Q., spočívajúce v porušení ustanovenia § 6 ods.2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 5 ods.1 Nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. s tým, že v čase vzniku úrazu dňa 23.07.2015 o 16.25 hod. zamestnávateľ neposkytol poškodenému potrebné účinné OOPP na základe vypracovaného zoznamu pridelených OOPP zo dňa 02.01.2013, kde podľa tohto zoznamu má byť pre profesiu „elektromontér trakčných vedení“ poskytnuté nasledovné OOPP: ochranný bezpečnostný pás, postroj, ochranná prilba, ochranná obuv, ochranné rukavice, ochranný odev, ochranný odev zateplený, plášť do dažďa, kukla a v zmysle bodu 9.5 vnútorného predpisu Bezpečná práca a technologický postup pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou s platnosťou od 05.06.2013 do odvolania, kde sú uvedené použité prostriedky osobného zabezpečenia - ochranná prilba, pracovný odev, nadčlenková pevná obuv, ochranné rukavice, bezpečnostný postroj, ypsilonka, ploché slučky s karabínami, polohovací systém - skracovač lana. Rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že pri šetrení závažného pracovného úrazu s následkom smrti na mieste samom v obvode osobnej Železničnej stanice Bytča, v železničnom kilometri 186,413, úsek železničnej trate Železničná stanica Bytča - Železničná stanica Žilina, trakčná podpera č.6, ktoré bolo vykonané v dňoch 13.01.2015, 30.01.2015, 05.02.2015, 06.02.2015, 12.02.2015, 04.03.2015 a 06.03.2015 orgán inšpekcie práce zistil nedostatky, ktorými boli porušené ustanovenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sú vyššie označené. Inšpektorom práce bolo zistené - táto skutočnosť vyplýva z Protokolu z výkonu inšpekcie práce č. IZA-77-51-2.6/P-JI-15 zo dňa 12.10.2015 a Dodatku č. 1 zo dňa 27.10.2015 (tvoriace podklad rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu), že účastník konania porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že poškodenému zamestnancovi neposkytol potrebné účinné OOPP, ktoré sú označené vo výroku rozhodnutia, čo je v rozpore s § 6 ods.2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj § 5 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie OOPP. Na základe týchto skutočností bolo začaté správne konanie, o čom bolo účastníkovi zaslané oznámenie zo dňa 08.02.2016, ktoré prevzal dňa 10.02.2016. V písomnom vyjadrení účastník konania nesúhlasil s tvrdením, že ich spoločnosť porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Inšpektorát práce vyhotovil Dodatok k protokolu zo dňa 27.10.2015, ktorým inšpektor práce zmenil protokol v časti obsahujúcej znenie nedostatku tak, že za nedostatok na strane zamestnávateľa v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu považoval to, že zamestnávateľ neposkytol poškodenému F. Q. potrebné účinné OOPP na základe vypracovaného zoznamu pridelených OOPP zo dňa 02.01.2013, a v zmysle bodu 9.5 vnútorného predpisu Bezpečná práca a technologický postup pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou, kde sú uvedené použité prostriedky osobného zabezpečenia (bezpečnostný postroj, ypsilonka, ploché slučky s karabínkami, polohovací systém - skracovač lana), čím porušil § 6 ods.2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 5 ods.1 Nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Z dodatku protokolu vyplývalo, že inšpektor práce vidí porušenie povinnosti zamestnávateľa v tom, že poškodený zamestnanec používal vlastný bezpečnostný postroj s úchytným lanom bez prídavného „Y“ s dvoma lanami a tým jeho postroj nezabezpečoval nepretržité istenie. Poškodený F. Q. používal vlastný bezpečnostný postroj. Zároveň dospel k záveru, že zamestnávateľ sústavne nekontroloval riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, pretože ak by takúto kontrolu vykonával, overil by si vhodnosť používaného bezpečnostného postroja, ktorý aj v čase úrazu používal poškodený. Tým, že stavbyvedúci F. D. napomenul poškodeného o používaní prilby na stavbe ešte nie je preukázaná skutočnosť, že zamestnávateľ vykonával sústavnú kontrolu riadneho používania OOPP. Takéto napomenutie poukazuje iba na to, že zamestnávateľ nepridelil poškodenému ani ďalší OOPP - prilbu, ktorú poškodený takisto používal vlastnú. Poukázal na vnútorný predpis Bezpečná práca technologický postup pri práci vo výške nad voľnou hĺbkou s platnosťou od 05.06.2013 do odvolania, kde na strane 112 v bode 9.5 je uvedený návrh organizačných a technických riešení, podľa ktorého : „Pri práci priamo na konštrukcii stožiara musí dbať na zásadu nepretržitého istenia, to znamená, že výstup a postup na miesto práce je samotným pracovník istený prekladaním karabíny ypsilonky.“ V odôvodnení rozhodnutia sa odvolal aj na závery znaleckého posudku č. 4/2015 vypracovaného znalcom z odboru bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci odvetvie stavebníctvo G.. H. N., z obsahu ktorého vyplýva, že: „Postroj ako súčasť osobného ochranného systému proti pádu musí obsahovať minimálne jeden spôsob pripojenia, ktorý je spojený so spoľahlivo kotviacim bodom. Podľa technologického postupu vypracovaným spoločnosťou ELTRA, s.r.o. sa mal použiť zachytávač pádovej energie „Y“ karabínkami. Ak v čase posudzovanej udalosti nebol spolu s postrojom použitý takýto zachytávať pádovej energie, alebo iný povolený systém chrániaci používateľa pred pádom, spoľahlivo pripojeným k zadnému závesnému prvku alebo k jeho predĺženému popruhu alebo súčasne k obom popruhovým okám hrudného závesu, nemožno považovať postroj za účinný a spoľahlivý osobný ochranný systém proti pádu, napriek tomu, že na samotnom postroji neboli zistené jeho poškodenia alebo opotrebovanie, ktoré by samo o sebe mohlo mať za následok jeho používateľa. Zo znaleckého posudku konštatoval aj tú skutočnosť, že „len vtedy ak by bola osoba vykonávajúca práce v o výške stále zaistená proti pádu, najmä druhým lanom, možno konštatovať, že pri práci vo výškach nebolo dodržané ustanovenie § 12 ods.2 písm. c/ zákona č. 124/2006 Z.z. a zásada bezpečnej práce vo výškach ustanovená v bode 5.6 prílohy č.6 vyhl. č. 147/2003 Z.z.“ Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené istenie nebolo realizované, nemôže byť porušené ustanovenie § 12 ods.2 písm. c/ zákona o BOZP zo strany poškodeného zamestnanca. Na základe týchto skutoční mal správny orgán za preukázané porušenie zákonných povinností zo strany zamestnávateľa tak, ako to uviedol vo výroku tohto rozhodnutia, a preto uložil pokutu vo výške 33.000,- eur v zmysle § 15 ods.1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom pri určovaní jej výšky správny orgán prihliadal na práva samotného účastníka konania, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle § 3 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že pokuta plní funkciu nielen výchovnú, ale aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bolo citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. 8. Odvolacie námietky žalobcu proti tomuto prvostupňového správneho orgánu sú v podstate totožné so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe. Žalobca tvrdil, že neporušil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k prideleniu účinných OOPP poškodenému zamestnancovi, pretože tento mal v čase úrazu potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky , ktoré boli jeho vlastníctvom a povinnosťou zamestnávateľa nebolo poskytnúť zamestnancovi aj tzv. ypsilonku, ktorá je uvedená iba vo vnútornom predpise zamestnávateľa - bezpečná práca technologický postup pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou. V zozname pridelených OOPP zo dňa 02.01.2013 pre elektromontérov trakčných vedení tzv. ypsilonka uvedená nie je. Táto sa nenachádza ani medzi OOPP predpísanými pri práci na stožiaroch podľa nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. Poškodený mal v čase vzniku úrazu na sebe zachytávací postroj, ktorý neskôr zaistili orgány policajného zboru ako aj úchytné lano, čo vyplýva aj z dôkazov vykonaných v trestnom konaní. Skutočnosť, že zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise rozšíril okruh používaných OOPP nad rámec povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, nemôže byť v jeho neprospech. Tvrdil, že skutočnosť, že zachytávací postroj bol vhodný pre prípadné zachytenie pádu zamestnanca a bol určený na bezpečnú prácu vo výškach, nebol poškodený a ani opotrebovaný, vyplýva zo znaleckého posudku G.. H. N. č. 4/2015. Nesúhlasil ani s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že „v danom prípade išlo o dôsledok neúčinného systému riadenia ochrany práce“. V ich spoločnosti išlo o ojedinelý prípad, pričom poškodený nebol ani ich kmeňovým zamestnancom. 9. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu oddelenia Železničnej polície Policajného zboru Žilina, č. ČVS: KRP-92/Ž-Za-Za-2015 vo veci trestného stíhania za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona bolo zistené, že toto trestné stíhanie bolo uznesením označeného policajného orgánu zo dňa 26. 11. 2015 zastavené, pretože vyhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne policajný orgán zistil, že v predmetnej veci neboli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. V priebehu skráteného vyšetrovania nebolo preukázané naplnenie znakov ani iného trestného činu a nie je dôvod ani na postúpenie veci. Súčasťou tohto vyšetrovacieho spisu je úplný Znalecký posudok č. 4/2015 znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie stavebníctvo G.. H. N. zo dňa 07. 09. 2015 (záver tohto posudku vo fotokópii je súčasťou administratívneho spisu žalovaného), v ktorom znalec hodnotil zachytávací postroj LX2 výrobcu firmy Lanex, ktorý používal v čase úrazu poškodený pracovník žalobcu. Tento postroj je vyrobený z polyamidových popruhov, ktoré sú pevne zošité a spojené pomocou kovových spôn tak, aby vytvorili vhodný celok pre prípadné zachytenie pádu jeho používateľa. Postroj je určený na bezpečnú prácu vo výškach, napr. na strechách, plošinách, lešeniach, stĺpoch a stožiaroch. Tento postroj je vybavený kotviacimi prvkami, ktoré sú tvorené zadným závesným prvkom s predlžovacím popruhom a popruhovými okami hrudného závesu a slúžia na pripojenie postroja do systému ochrany proti pádu a sú označené etiketou s písmenom „A“, tak aby sa predišlo ich nesprávnemu používaniu, pretože vybraný systém chrániaci pred pádom môže byť pripojený výlučne k takto označeným kotviacim prvkom postroja. Uvedený postroj je vybavený aj pracovným polohovacím systémom (úchytné lano), ktoré musí byť pripojené vždy do oboch pripojovacích prvkov bedrovej výstuhy (polohovacieho pásu) a musí byť opásaný okolo konštrukčného prvku vo výške pása pracovníka alebo vyššie. Znalec konštatoval, že podľa technologického postupu vypracovaného spoločnosťou ELTRA, s. r. o., sa mohol polohovací systém, pomocou ktorého sa dosiahne bezpečné istenie počas práce vo výške s výnimkou výstupu a zostupu, použiť v kombinácii s inými povolenými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami na stabilizáciu pracovnej polohy používateľa na zvislom pracovisku (stĺp, stožiar), pričom musel byť použitý vždy v kombinácii s pevnými alebo pohyblivými zachytávačmi pádu nasledovne: po výstupe na zvislé pracovisko sa mal najprv nainštalovať pevný alebo pohyblivý zachytávač pádu a až potom sa mala zapnúť karabína skracovacieho mechanizmu polohovacieho systému do jedného z dvoch bočných pripojovacích prvkov bedrovej výstuhy postroja. Potom sa malo pretiahnuť lano polohovacieho systému okolo vnútornej časti kolmého alebo šikmého prvku zvislého pracoviska a následne zapnúť koncová karabína polohovacieho systému do hrudného bočného prvku bedrovej výstuhy postroja. Postroj ako súčasť osobného ochranného systému proti pádu tak musel obsahovať minimálne jeden spôsob pripojenia, ktorý je spojený so spoľahlivým kotviacim bodom. Podľa technologického postupu žalobcu sa mal použiť zachytávač pádovej energie „ypsilon“ s karabínami. Ak v čase posudzovanej udalosti nebol spolu s postrojom použitý takýto zachytávač pádovej energie alebo iný povolený systém chrániaci používateľa pred pádom spoľahlivo pripojeným k závesnému prvku, alebo k jeho predĺženému popruhu, alebo súčasne k obom popruhovým okám hrudného závesu, nemožno považovať postroj za účinný a spoľahlivý osobný ochranný systém proti pádu, napriek tomu, že na samotnom postroji nebolo zistené jeho poškodenie alebo opotrebovanie, ktoré by samo osebe mohlo mať za následok pád jeho používateľa. Vo vzťahu k otázke, či pri práci poškodeného zamestnanca žalobcu boli dodržané všetky bezpečnostné predpisy pre tento konkrétny druh práce znalec uviedol, že zamestnanec, ktorý absolvoval opakované školenie pre prácu vo výškach a nad voľnou hĺbkou a bol držiteľom osvedčenia pre tieto práce, mal povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. c/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávať práce v súlade s poznatkami, ktoré boli súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti a v súlade s návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preskúmateľne oboznámený, v zmysle ktorého mal pripojiť systém chrániaci pred pádom k pripojovacím prvkom postroja označeným písm. „A“. Zároveň zdôraznil, že osoba vykonávajúca stavebné práce vo výške nad voľnou hĺbkou v zmysle bodu 5.6 prílohy č. 6 vyhl. č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, zaistiť osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu na iné miesto určeného ukotvenia, ak je stále zaistená proti pádu, najmä druhým lanom. Pracovné lano a bezpečnostné lano musia byť farebne odlíšené. Zo spisového materiálu predloženého k znaleckému skúmaniu, ako aj ohliadkou postroja vyplynulo, že v čase posudzovanej udalosti nebol k pripojovacím prvkom postroja označený písmenom „A“ pripojený žiadny systém chrániaci pred pádom, ktorý mohol byť zaistený na iné miesto určeného ukotvenia. Iba vtedy, ak by bola osoba vykonávajúca prácu vo výške stále zaistená proti pádu, najmä druhým lanom, bolo by možné konštatovať, že pri práci vo výškach nebolo dodržané ust. § 12 ods. 2 písm. c/ zák. č. 124/2006 Z. z. a zásada bezpečnej práce vo výškach ustanovená v bode 5.6 prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. Zároveň nie je možné objektívne zistiť, či zamestnanec pracujúci vo výške v čase posudzovanej udalosti bol riadne a preukázateľne oboznámený s plánom BOZP vypracovanom podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 396/2006 Z. z. a s technologickým postupom vydaným spoločnosťou ELTRA, s. r. o. Ďalej zo záverov tohto posudku vyplýva, že osoba pracujúca vo výške a nad voľnou hĺbkou, po potrebnom poučení by bola povinná dodržiavať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy pre práce vo výške ustanovené v internom dokumente žalobcu „Bezpečná práca a technologický postup pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou“, podľa ktorého okrem iných povinností by mala povinnosť pracovno-polohovací systém, ktorý nie je určený k zachyteniu pádu z výšky použiť vždy v kombinácii s pevnými alebo pohyblivými zachytávačmi pádu, pri práci priamo na konštrukcii stožiara dbať na zásadu nepretržitého istenia a výstup na miesto práce zaisťovať prekladaním karabín popruhového zachytávača pádovej energie - „ypsilon“, zabezpečiť istenie pri výstupe tak, že pri dosiahnutí výšky 1,5 m nad zemou mal pracovník založiť do konštrukcie stožiara karabínu ypsilonky a postupovať vyššie tak, že pre ďalšiu karabínu mal založiť nad seba v mieste, odkiaľ by potom dokázal odpojiť spodnú karabínu a zabezpečiť zostupovanie pri opúšťaní miesta pracoviska nepretržitým preisťovaním ypsilonky tak, ako pri výstupe. 10. Podľa § 6 ods.2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytnúť zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí. 11. Podľa § 12 ods.2 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. 12. V zmysle § 12 ods.2 písm. c/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov zamestnanec je povinný vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s 1/ návodom na používanie, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený 2/ poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti. 13. Podľa § 5 ods.1 Nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov vypracovanom na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev podľa § 4. V zozname zamestnávateľ špecifikuje konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach. 14. Podľa § 19 ods.1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- eur a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000, -eur. 15. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa v medziach podanej žaloby a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom predložených administratívnych spisov, vrátane záverov znaleckého posudku č. 4/2015 znalca G.. H. N. dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, z ktorého vyvodili aj správny právny záver , s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. 16. V danom prípade sa jedná o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorého predmetom je správny delikt právnickej osoby. Od ostatných správnych deliktov sa tento delikt odlišuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, nie teda fyzické osoby - zamestnanci, členovia a pod., ktorých prostredníctvom právnická osoba koná. Nepožaduje sa preto preukázanie zavinenia fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala, alebo mala konať. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby a takom prípade sa preukazuje iba porušenie právnej povinnosti. Ide tu teda o tzv. objektívnu zodpovednosť , a to zodpovednosť absolútnu. Za takéhoto právneho stavu preto neprichádza do úvahy ani exkulpácia (t.j. vyvinenie sa) zodpovednej osoby, t.j. zamestnávateľa, tak ako to požadoval v konaní pred súdom a to poukazom na to, že poškodený napriek ust. § 47 ods. 3 Zákonníka práce výkon práce pri ktorej došlo k pracovnému úrazu neodmietol. 17. Podľa názoru súdu z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania nepochybne vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu správneho deliktu , ktorý mu bol kladený za vinu v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pretože žalobca svojmu zamestnancovi F. Q. neposkytol potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) a to na základe interných predpisov - Zoznamu pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov zo dňa 02.01.2013 ako aj Bezpečná práca a technologický postup pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou s platnosťou od 05.06.2013, keď zo záverov znaleckého posudku G.. H. N. č. 4/2015 vyplýva záver, že v čase vzniku pracovného úrazu u poškodeného k pripojovacím prvkom postroja označeným písm. „A“ nebol pripojený žiaden systém chrániaci pred pádom, ktorý mohol byť zaistený na iné miesto určeného ukotvenia. Postroj ako súčasť osobného ochranného systému proti pádu pritom musí obsahovať minimálne jeden spôsob pripojenia, ktorý je spojený so spoľahlivým kotviacim bodom. Priamo z technologického postupu vypracovaného žalobcom vyplýva, že v takomto prípade sa mal použiť zachytávač pádovej energie „Y“, ktorý žalobca poškodenému neposkytol. Postroj poškodeného tak v čase úrazu bol vybavený pracovným polohovacím systémom (kotviacim lanom), ktorý slúžil iba na stabilizáciu pracovnej polohy užívateľa na zvislom pracovisku ( stĺp, stožiar). Poškodený v čase úrazu preukázateľne mal k dispozícii iba vlastné OOPP, medzi ktorými zachytávač pádovej energie „Y“ nebol a takýto OOPP mu v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci žalobca ani neposkytol. Povinnosť žalobcu poskytnúť poškodenému aj tento OOPP vyplývala z ním vypracovaného interného predpisu Bezpečná práca a technologický postup pri prácach vo výške a nad voľnou hĺbkou, kde na str. 112 pod bodom 9.5 - Výstavba elektrických vedení sa výslovne konštatuje, že okrem iných OOPP ( napr. polohovací systém - skracovač lana) musí byť pracovník vybavený aj tzv. ypsilonkou, ktorú používa tak, že dbá na zásadu nepretržitého istenia a výstup a postup na miesto práce je istený tak, že pracovník prekladá karabínku Ypsilonky. 18. Znalec v znaleckom posudku ďalej konštatuje, že poškodený pracovník za situácie, že jeho postroj nebol vybavený účinným systémom chrániacim pred pádom nemohol ani porušiť ust. § 12 ods. 2 písm. c/ zákona č. 124/2006 Z.z. a zásadu bezpečnej práce vo výškach ustanovenú v bode 5.6 prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. 19. S poukazom na tieto skutočnosti správny súd ako neopodstatnenú hodnotí námietku žalobcu uplatnenú v správnej žalobe, že k vzniku pracovného úrazu došlo z dôvodu, že pracovník žalobcu F. Q. nepoužil bezpečný pracovný postup. Z vyššie uvedeného totiž vyplýva (tak ako to skonštatovali aj správne orgány), že k pracovnému úrazu poškodeného došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu, ktorý svojmu zamestnancovi na výkon práce neposkytol účinné OOPP, pretože zamestnancom použitý postroj, bez zachytávača pádovej energie, resp. iného povoleného systému chrániaceho pred pádom nie je možné považovať za spoľahlivý osobný ochranný systém. 20. K námietke žalobcu o nesprávnosti záveru správnych orgánov, že „ v danom prípade išlo o dôsledok neúčinného systému riadenia ochrany práce“, je potrebné uviesť, že túto námietku považuje súd za nedôvodnú, pretože aj keď poškodený nebol kmeňovým zamestnancom žalobcu, a pred vznikom úrazu pracoval u žalobcu veľmi krátku dobu, povinnosťou žalobcu bolo poskytnúť mu pred začatím výkonu práce na trakčnom vedení potrebné OOPP a ak tieto (resp. niektoré z nich), mal vlastné, tak bolo jeho povinnosťou preveriť ich úplnosť ako aj funkčnosť, čo sa však nestalo. Tvrdenie o tom, že stavby vedúci F. D. pred začatím práce poškodenému požičal svoju prilbu o takejto kontrole nesvedčí. Z výpovede spolupracovníka poškodeného X. X., elektromontéra, ktorého výpoveď je zachytená v administratívnom spise vyplýva, že od zamestnávateľa mal pridelené OOPP - pracovný postroj- lano, skracovač, karabínky, Ypsilonky a iné, teda, aj tie OOPP, ktoré neboli poskytnuté poškodenému, čo svedčí o tom, že systém riadenia ochrany práce u žalobcu nebol účinný, ak pracovníci pri výkone rovnakých prác neboli vybavení OOPP rovnakej úrovne a v rovnakom rozsahu. 21. K námietkam žalobcu procesného charakteru, a to vo vzťahu k nedostatočne formulovanému výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ak z neho nie je zrejmé, ktorý OOPP nebol poskytnutý poškodenému je potrebné uviesť, že táto námietka žalobcu neobstojí, pretože výrok rozhodnutia správneho orgánu je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Z jeho formulácie vyplýva, aké boli povinnosti zamestnávateľa poškodeného zamestnanca v oblasti ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, ako aj to, ktoré OOPP bol povinný poskytnúť s tým, že poškodenému neboli z jeho strany poskytnuté účinné OOPP, ktoré podrobnosti sú ďalej konkretizované v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v spojení aj s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Z rozhodnutí správnych orgánov tak nevzniká žiadna pochybnosť o tom, ktoré OOPP bol žalobca povinný poškodenému poskytnúť, a akým spôsobom porušil zákonom stanovené povinnosti, t.j. naplnil skutkovú podstatu označeného správneho deliktu. Neobstojí ani námietka žalobcu, ktorú označil v priebehu konania pred správnym súdom vo svojej replike a to v tom smere, že aj napriek zásadám, ktorými sa riadi proces správneho trestania, na žiadnom stupni konania pred správnymi orgánmi nebolo nariadené ústne pojednávanie. Aplikačná prax zastáva názor, že v konaní o zisťovaní porušenia právnej povinnosti a uložení sankcie za správny delikt sa postupuje analogicky v zmysle trestnoprávnej úpravy tak, aby žalobcovi, ako subjektu obvinenému z administratívneho deliktu boli zabezpečené záruky, ktoré trestnoprávna úprava zaručuje obvinenému z trestného činu, a to predovšetkým právo na obhajobu svojich práv, spočívajúce v jeho práve vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam kladeným mu za vinu. Vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej v § 19 v spojení s § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcii práci v znení neskorších predpisov zákonodarca nestanoví Inšpektorátu práce povinnosť vo veci administratívneho trestania nariadiť ústne pojednávanie, najmä za situácie, ak skutkový stav bol pred správnymi orgánmi dostatočne preukázaný a o takto ustálenom skutkovom stave nevznikajú v priebehu správneho konania žiadne vážne pochybnosti. V danej veci bol skutkový stav správnymi orgánmi dostatočne preukázaný a ani zo strany súdu v tomto smere nevznikli žiadne pochybnosti, preto tvoril spoľahlivý základ pre právne hodnotenie rozhodujúcich skutočností. 22. Podľa názoru súdu aj výška pokuty, ktorá bola uložená za spáchanie predmetného správneho deliktu je primeraná a súladná s platnou právnou úpravou a táto bola správnymi orgánmi aj náležite odôvodnená. Správne orgány postupovali pri uložení pokuty v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a pokutu uložili na dolnej hranici zákonom vymedzeného rozpätia a to od 33.000 euro do 100.000 euro, pretože v dôsledku porušenia zákonných povinností vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť zamestnanca žalobcu. 23. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, dospel k záveru, že žalobca poškodenému neposkytol potrebné účinné OOPP, čím porušil svoje zákonné povinnosti, preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu jednomyseľne (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011) podľa § 190 SSP zamietol. 24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom a ani v časti úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. ( § 443 v spojení s ust. § 145 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.