Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201027 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201027.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: ISS Facility Services spol. s.r.o., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 31 345 212, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Matejka Friedmannová s.r.o. so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: Inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, 041 01 Košice - Staré mesto, o preskúmanie opatrenia žalovaného - protokolu č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16 zo dňa 05.05.2016, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e opatrenie žalovaného - protokol č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16 z 05.05.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo 06.09.2016, v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal proti žalovanému preskúmania jeho opatrenia - protokolu č. IKO-50-31-2.4/ P-E24-16 z 05.05.2016 v znení jeho dodatku č. 1/2016 z 28.06.2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu žalovaného z 05.05.2016. 2. Žalovaný Inšpektorát práce Košice vydal protokol č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16 z 05.05.2016 na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“), ktorá bola vykonaná v dňoch 08.03., 21.03. a 05.05.2016 u žalobcu ako zamestnávateľa. Podľa obsahu protokolu žalovaného z 05.05.2016 žalovaný konštatoval u žalobcu nasledovné zistené skutočnosti v oblasti nelegálneho zamestnávania. „Kontrolovaný subjekt predložil ku kontrole Dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú so zamestnancom A. Q., nar. XX.XX.XXXX dňa 30.05.2015 a Dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú so zamestnancom A. Q., nar. XX.XX.XXXX dňa 01.07.2015, spolu s Uzávierkou dochádzky za obdobie júl 2015 zamestnanca A. Q., os. číslo XXXXXX. Zamestnávateľ súčasne predložil ku kontrole Registračný list FO prihláška č. A., a Registračný list FO prihláška č. A.. Na základe písomnej žiadosti Inšpektorátu práce Košice spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., poskytla inšpekcii práce Výpis z Prístupového systému Frontier spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, za obdobie máj 2015 až október 2015, vyhotovený na meno A. Q., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedených písomných dokumentov vyplýva, že v mesiaci jún 2015 zamestnanec A. Q. dňa 01.06.2015 nastúpil na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 30.05.2015 na nočnú zmenu so začiatkom o 18.00 hod., ktorú ukončil dňa 02.06.2015 o 6.00 hodine a z Registračného listu FO prihláška č. A. vyplýva, že zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni splnil dňa 01.06.2015 až o 22.15 hodine. V mesiaci júl 2015 zamestnanec A. Q. dňa 02.07.2015 nastúpil na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.07.2015 na dennú pracovnú zmenu so začiatkom o 06.00 hod., ktorú ukončil dňa 02.07.2015 o 18.00 hodine a z Registračného listu FO prihláška č. A. vyplýva, že zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni splnil dňa 02.07.2015 až o 20.57 hodine. - rozpor s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ 3. Na základe predmetných zistených skutočností konštatovaných v protokole žalovaného z 05.05.2016 žalovaný uložil žalobcovi opatrenia v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z., ktorými nariadil žalobcovi prijať opatrenia s cieľom odstrániť nedostatky uvedené v bode 1, 2, 3, 4, 5 a 6 v lehote do 3 dní od prerokovania tohto protokolu a písomne informovať Inšpektorát práce Košice o odstránení nedostatku v lehote do 3 dní odo dňa splnenia uložených opatrení. 4. V dodatku č. 1/2016 z 28.06.2016 k protokolu z 05.05.2016 žalovaný zaujal stanovisko k námietkam žalobcu proti obsahu protokolu z 05.05.2016, v ktorých žalobca uviedol, že zabezpečuje výkon svojich činností v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a má za to, že všetky zistené nedostatky pramenili z nesprávnych záverov príslušného inšpektora práce. Zistené nedostatky podľa názoru žalobcu pramenia z nesprávnej interpretácie predložených dokladov. V závere dodatku č. 1/2016 z 28.06.2016 k protokolu žalovaného z 05.05.2016 žalovaný k námietkam žalobcu uviedol: „Prehlásenie kontrolovaného subjektu, že „Spoločnosť ISS Facility Services zabezpečuje výkon svojich činností v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a máme zato, že všetky zistené nedostatky pramenili z nesprávnych záverov príslušného inšpektora práce. Zistené nedostatky podľa nášho názoru pramenia z nesprávnej interpretácie predložených podkladov...“, je v celej svojej podstate mylné, účelové a zavádzajúce. Cieľom tohto prehlásenia zamestnávateľa je vyhýbanie sa sankčným dopadom voči zamestnávateľovi, ktoré vyplývajú z príslušných právnych predpisov. Na záver inšpektor práce konštatuje, že písomné Vyjadrenie kontrolovaného subjektu k protokolu Inšpektorátu práce Košice č.j. IKO-50-31-2.4/P-E24-16 zo dňa 05.05.2016, nezakladá dôvody na vykonanie zmien v záveroch uvedených inšpektormi práce v predmetnom protokole. Inšpektorát práce však po zistení chyby pri prepisovaní číselných údajov v bode 5. Protokolu, pôvodný text bodu 5. Protokolu nahradil textom správneho znenia, tak ako je uvedené v časti vyjadrenia inšpektora práce k vyjadreniu kontrolovaného subjektu k zisteniu časť B Pracovnoprávne vzťahy bod 5. Protokolu, na strane č. 8 tohto Dodatku k protokolu. Týmto úkonom sa obsah protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16 zo dňa 05.05.2016, považuje za prerokovaný a inšpekcia práce vo Vašom subjekte je ukončená. Táto písomnosť tvorí neoddeliteľnú súčasť protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16 zo dňa 05.05.2016.“ 5. Dodatok č. 1/2016 z 28.06.2016 k protokolu žalovaného z 05.05.2016 bol žalobcovi doručený 06.07.2016, pričom predmetné dva dokumenty - opatrenia žalovaného tvoria jednotný právny celok - opatrenie žalovaného napadnuté správnou žalobou danou na poštovú prepravu 06.09.2016, v súlade s obsahom ustanovenia § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. 6. V žalobe zo 06.09.2016 žalobca uviedol, že v súlade s platnou právnou úpravou a judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je predmetné opatrenie žalovaného spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve, a to v súlade s ustanoveniami § 177 a nasl. SSP (všeobecná správna žaloba). Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom žalovaného obsiahnutým v protokole z 05.05.2016 a jeho dodatku z 28.06.2016 žalobca uviedol, že ako u kontrolovaného subjektu bol u neho realizovaný výkon inšpekcie práce podľa zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý bol zameraný na dodržiavanie pracovno-právnych a mzdových predpisov a kontrolu dodržiavania zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Inšpekcia práce bola vykonaná žalovaným ako správnym orgánom inšpekcie práce v dňoch 08.03., 21.03. a 05.05.2016 na pracovisku žalobcu - Areál spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. Predmetom hlavnej činnosti žalobcu sú činnosti spojené s generálnym čistením budov, ktorú žalobca zabezpečuje prostredníctvom 489 zamestnancov vykonávajúcich služby žalobcu u odberateľa U. S. Steel Košice, s.r.o. Po rekapitulácii pracovno-právnych nedostatkov zistených inšpektorom práce žalovaného v rámci vykonanej inšpekcie práce (body 1 až 6 na str. 2, 3 žaloby z 06.09.2016) vzťahujúcich sa na zamestnanca A. Q. žalobca poukázal na následok takéhoto obsahu opatrenia žalobcu z 05.05.2016, a to zápis žalobcu do zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania vedeného Národným inšpektorátom práce Košice. 7. Ako dôvody nezákonnosti a nesprávnosti postupu žalovaného v súvislosti s vydaním protokolu z 05.05.2016 a jeho dodatku z 28.06.2016 žalobca označil právne dôvody podľa § 191 ods. 1 SSP, podľa ktorých zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a opatrenie žalovaného zároveň označil za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V podrobnostiach žalobca v nadväznosti na vytýkané právne vady žalobou napadnutého opatrenia argumentoval nasledovne: „V zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP a) zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko žalovaný sa v Opatrení opieral o evidenciu výskytu zamestnanca v areály pracoviska vyhotovenej Odberateľom služieb, namiesto o evidenciu pracovného času kontrolovaného zamestnanca vedenej zamestnávateľom. Inšpektorát práce Košice je v zmysle § 3 Zákona o inšpekcií práce orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Štátne orgány podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vydávanie rozhodnutí orgánov štátnej správy, ktorým je v tomto prípade Inšpektorátom práce Košice Opatrenie uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce uvedené v Opatrení, podlieha všeobecným pravidlám správneho konania. Rozhodnutie vo všeobecnosti musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musia v ňom byť uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán štátnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaného pod sp. zn. I./S 26/94 z 10. mája 1994 - obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Uvedené právne zásady sa plne vzťahujú aj na konanie inšpektorátov práce pri výkone kontroly inšpekcie práce, a to aj na proces vydania protokolu z vykonanej kontroly, v danom prípade Opatrenia vydaného žalovaným a Dodatku vydaného žalovaným. Žalovaný ako orgán štátnej správy bol povinný spoľahlivo zistiť všetky skutočnosti, ktoré mali byť podkladom pre vydanie Opatrenia a Dodatku, t.j. žalovaný bol povinný vykonať všetky dostupné dôkazy preukazujúce porušenie ako aj neporušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný sa vo všetkých zistených bodoch údajných nedostatkov uvedených v Opatrení opiera o evidenciu výskytu zamestnanca A. Q. v areály Odberateľa - Výpis z Prístupového systému Frontier Odberateľa (ďalej len „evidencia dochádzky systému Frontier“). Žalovaný si jednoznačne zamieňa evidenciu príchodov a odchodov zamestnancov z/do areálu Odberateľa (zaznamenávanú Odberateľom v prístupovom systéme Frontier), s evidenciou pracovného času v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Žalovaný neberúc ohľad na rozdielnosť týchto dvoch evidencií nesprávne posudzoval začiatok a koniec pracovného času kontrolovaného zamestnanca z evidencie príchodov a odchodov zamestnancov z/do areálu, a nie z evidencie pracovného času. Tieto dve evidencie sú od seba nezávislé, nie je možné zamieňať ich tak, ako to nesprávne urobil žalovaný. Žalovaný preukázateľne pri kontrole vychádzal z evidencie príchodov a odchodov zamestnancov z/do areálu Odberateľa, ktorý nemá a ani nemôže mať prehľad o evidencii pracovného času zamestnancov žalobcu, nakoľko evidenciu práce vedie výlučne zamestnávateľ. Odberateľ vedie jedine evidenciu príchodov a odchodov zamestnancov z/do areálu, ktorá za žiadnych okolností neodráža pracovný čas zamestnancov. Táto skutočnosť potvrdzuje fakt, že žalovaný vychádzal z nesprávnej evidencie, z nesprávnych zistení, keď údaje ohľadom pracovného času nesprávne posudzoval z evidencie príchodov a odchodov zamestnancov z/do areálu. Zákonník práce ustanovuje vedenie zákonom identifikovaných druhov evidencií zamestnávateľom. Zákonník práce na tento účel pritom osobitne nedefinuje pojem evidencia ani pojem jednotlivých druhov evidencií. Zákonník práce taktiež nekonkretizuje, akou formou, resp. spôsobom má zamestnávateľ uskutočňovať evidenciu pracovného času. Závisí to od konkrétnych podmienok u zamestnávateľa a od samotného rozhodnutia zamestnávateľa. Závisí od zamestnávateľa akú formu evidencie pracovného času si zvolí. Žalovaný nesprávne považuje uvedené dve evidencie za totožné, v rozpore s tou skutočnosťou, že evidencia príchodov a odchodov zamestnancov z/do areálu Odberateľa nedefinuje pracovný čas zamestnanca. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že akonáhle je zamestnancom žalobcu pridelená vstupná kartička do areálu U. S. Steel Košice, s.r.o., zamestnávateľ nemá dosah na to, aby zamestnancom zakázal, kontroloval resp. reguloval ich vstupy do areálu a ich výstupy z areálu. Tieto vstupy a výstupy sa preto nerovnajú pracovnému času kontrolovaných zamestnancov. Evidenciu vykonanej práce vedie výlučne žalobca, a to v evidencii pracovného času. Evidencia príchodov a odchodov zamestnancov z/do areálu je odlišná od evidencie pracovného času, pričom skutočnosť, že zamestnanec má v systéme zaznačený príchod do areálu neznamená, že tento moment je totožný so začiatkom výkonu práce. Žalobca ako zamestnávateľ zamestnávajúci zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru viedol evidenciu pracovného času svojich zamestnancov v zmysle § 224 ods. 2 písm. e) ZP (ďalej len „Evidencia pracovného času“). Žalobca poskytuj žalovanému Evidencie pracovného času vyžiadaných zamestnancov. Dané Evidencie pracovného času sú jediné spôsobilé dôkazy preukazujúce výkon práce zamestnancov žalobcu, nakoľko evidujú priamo vykonávanú prácu, ktorú zamestnanci vykonali pre žalobcu. Ďalej dané Evidencie pracovného času zohľadňujú presun zamestnancov od vstupu do areálu Odberateľa na miesto výkonu práce, čas nevyhnutný na prezlečenie do pracovného odevu, ako aj čas strávený prestávkou. Žalovaný v Opatrení vo všetkých zistených nedostatkoch odkazoval na evidenciu dochádzky systému Frontier zamestnanca A. Q.. Žalobca žalovanému poskytol Evidenciu pracovného času zamestnanca A. Q. vedeného žalobcom. Žalovaný pri zistení rozporu medzi evidenciami zamestnanca A. Q. mal povinnosť daný rozpor odstrániť vykonaním ďalších dôkazov. Žalobca vo Vyjadrení navrhol na odstránenie týchto rozporov nasledovné dôkazy - výpoveď zamestnanca A. Q., výpoveď jeho nadriadeného, ako aj zamestnancov pracujúcich na rovnakom pracovisku ako zamestnanec A. Q.. Podstatou zásady materiálnej pravdy je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia vo veci. O úplnosti zistení je možné hovoriť len pri vykonaní všetkých vyšetrení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolností dôležitých pre posúdenie veci a presnosť ako potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou. V zmysle § 32 ods. 1 Správny poriadok správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. V zmysle § 46 Správny poriadok rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I./S 26/94 obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Uvedené právne zásady sa plne vzťahujú aj na konanie inšpektorátov práce pri výkone kontroly inšpekcie práce, a to aj na proces vydania protokolu z vykonanej kontroly. Zásada materiálnej pravdy vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve stránky: úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov konania. Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, vzhľadom na rôznorodosť možných situácií, správny poriadok určuje demonštratívnym spôsobom (§ 32 ods. 2 Správny poriadok). Žalovaný ako správny orgán inšpekcie práce bol povinný zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti, bez ohľadu na to, či boli v prospech alebo neprospech žalobcu. V prípade rozporu evidencie dochádzky zo systému Frontier a Evidencie pracovného času vedenej žalobcom zamestnanca A. Q. bol žalovaný povinný vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by daný rozpor odstránili. Žalovaný by výsluchom zamestnanca A. Q. zistil z akého dôvodu sa nachádzal v areály Odberateľa, keď nepracoval pre žalobcu, čím by odstránil rozpor medzi evidenciami. Žalovaný sa namiesto ďalšieho vykonania dokazovania svojvoľne priklonil k názoru, že evidencia dochádzky systému Frontier je evidenciou pracovného času, ktorý zamestnanec Q. vykonával pre žalobcu. Takto svojvoľne zvolená evidencia pracovného času - evidencia dochádzky systému Frontier je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu. Žalobca ako zamestnávateľ veľkého množstva zamestnancov (u Odberateľa 489 zamestnancov) prijíma na dočasné práce každý mesiac niekoľko desiatok zamestnancov na základe dohody o pracovnej činnosti podľa potreby a objednávok Odberateľa. Nakoľko pre takéto množstvo zamestnancov nie je možné vykonať školenie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), školenie požiarnej ochrany (ďalej len „PO“), oboznámenie s pravidlami bezpečnosti pri práci objednávateľa (ďalej len „PBP“), pridelenie osobných ochranných pracovných pomôcok (ďalej len „OOPP“), pridelenie šatne priamo pred nástupom do práce, žalobca týchto zamestnancov školí vo väčšom predstihu (niekedy aj pár dní pred nástupom do práce). Ak by žalovaný vykonal žalobcom navrhované dôkazy, a teda náležíte by zistil skutkový stav, bol by oboznámený so skutočnosťou, že žalobca ako zamestnávateľ a zamestnanec A. Q. uzavreli dňa 30.05.2015 Dohodu o pracovnej činnosti. Zamestnanec Q. A. dňa 01.06.2015 vstúpil o 18:00 hod. do areálu objednávateľa za účelom školení BOZP, PO, PBP, pridelenie OOPP a pridelenia šatne. Tento proces trval niekoľko hodín a zamestnanec bol po jeho absolvovaní prihlásený do Sociálnej poisťovne o 22.15 hod. Následne zamestnanec nastúpil do práce na nočnú zmenu o 00.00 hod 02.06.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si splnil povinnosť voči Sociálnej poisťovni a prihlásil zamestnanca A. Q. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred začatím výkonu činnosti. Žalobca ako zamestnávateľ a zamestnanec A. Q. uzavreli dňa 01.07.2015 dohodu o pracovnej činnosti na inú činnosť a z daného dôvodu musel zamestnanec opätovne absolvovať školenia BOZP, PO, PBP, pridelenie OOPP a pridelenie šatne. Tento proces zamestnanec A. Q. absolvoval dňa 02.07.2015 na základe čoho bol následne prihlásený do Sociálnej poisťovne o 20.57 hod, dňa 02.07.2015. Zamestnanec A. Q. následne dňa 07.07.2015 nastúpil na výkon činnosti, t.j. žalobca si splnil povinnosť voči Sociálnej poisťovni a prihlásil zamestnanca A. Q. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku sporenia pred začatím výkonu činnosti. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaného pod 1. ÚS 114/08 sa zdôrazňuje povinnosť dodržiavať pravidlá logiky aj pri hodnotení dôkazov: „Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov (§ 132 OSP) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.“ Žalovaný musí pri hodnotení dôkazov vychádzať z pravidiel formálnej logiky a nie riadiť sa svojvôľou. Ak by žalovaný vykonal žalobcom navrhované dôkazy, jednoznačne by odstránil rozpor evidencií zamestnanca A. Q.. Taktiež by na základe logiky dospel k tomu, že evidencia dochádzky systému Frontier nemôže byť Evidenciou pracovného času zamestnanca A. Q.. Daným postupom by žalovaný dospel k tomu, že žalobca neporušil žiadne nedostatky, ktoré mu žalovaný vytýka v Opatrení. Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav aby mohol objektívne posúdiť vykonanú inšpekciu práce vykonanú u žalobcu v areály Odberateľa. V zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP Opatrenie a Dodatok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, následne nesprávne právne posúdil vec a určil porušenie pracovnoprávnych predpisov a predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a za základný podklad pre Opatrenie a Dodatok si svojvoľne zvolil evidenciu dochádzky systému Frontier a podklady pre fakturáciu služieb poskytovaných žalobcom Odberateľovi. Žalobca a odberateľ si dohodli fakturovanie poskytnutých služieb na základe elektronickej evidencie - Denník vykonaných prác, ktorý vyhotovoval žalobca. Žalobca vyhotovoval daný Denník vykonaných prác na základe prístupového systému Frontier odberateľa a z daného dôvodu sú tieto podklady (fakturačné podklady a evidencia dochádzky systému Frontier) identické. Z daného dôvodu nezrovnalosti medzi evidenciou pracovného času vedeného žalobcom a evidencie dochádzky systému Frontier sú obchodným rizikom odberateľa. V zmysle vyššie uvedeného je zrejme, že uvedené podklady nie sú relevantnými dôkazmi preukazujúcimi údajné nedostatky uvedené v Opatrení a Dodatku. 1. Evidencia pracovného času zamestnancov vedená žalobcom jednoznačne preukazuje, že zamestnanci, ktorých Dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce boli posudzované, vykonávali práce, ktoré boli výnimočné. Jednotlivé práce boli vykonávané na základe ad hoc objednávok Odberateľa a v rozsahu, ktorý si Odberateľ objednal, poprípade podľa vzniknutej nepredpovedateľnej potreby žalobcu, t.j. ich výkon bol výnimočný. Z daného dôvodu posúdenie, že predložené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru žalobca uzatvoril bez preukázania výnimočnosti, t.j. rozpor s ust. § 1 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 223 ods. 1 ZP považujem za nesprávne posúdené po právnej stránke. 2. Evidencia pracovného času zamestnanca A. Q. vedená žalobcom jednoznačne preukazuje, že žalobca viedol evidenciu práce v zmysle § 224 ods. 2 písm. e) ZP. V zmysle vyššie uvedeného rozpor evidencie času zamestnanca A. Q. s evidenciou dochádzky systému Frontier a podkladmi pre fakturáciu služieb poskytovaných žalobcom, ako aj poskytnutý počet stravných lístkov nepreukazuje, že žalobca neviedol riadne evidenciu pracovného Času zamestnanca A. Q. a z daného dôvodu považujem danú evidenciu za neprávne právne posúdenú. 3. Žalovaný v Opatrení uvádza, že žalobca v Dohode o vykonaní práce uzatvorenej so zamestnancom A. Q. z dňa 12.05.2015 nevymedzil druh práce, keďže pracovnú úlohu dohodol ako „Prenesenie zvitkov“. ZP v § 226 ods. 2 neuvádza v akom rozsahu treba definovať pracovnú úlohu. Mám za to, že dané vymedzenie pracovnej úlohy ako „Prenesenie zvitkov“, ak je medzi zamestnávateľom a zamestnancom zrejmé, nie je porušením daného ustanovenia ZP. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný dané údajné porušenie nesprávne právne posúdil. 4. Evidencia pracovného času zamestnanca A. Q. vedená žalobcom jednoznačne preukazuje, že zamestnanec A. Q. vykonával prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti z dňa 01.07.2015, prvý deň až dňa 07.07.2015. V zmysle vyššie uvedeného rozpor evidencie času zamestnanca A. Q. s evidenciou dochádzky systému Frontier a podkladmi pre fakturáciu služieb poskytovaných žalobcom nepreukazuje, že zamestnanec A. Q. vykonával práce na základe danej Dohody o pracovnej činnosti už dňa 02.07.2015. Z daného vyplýva, že žalovaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne právne posúdil údajné porušenie § 228a ods. 2 ZP. 5. Evidencia pracovného času zamestnanca A. Q. vedená žalobcom jednoznačne preukazuje, že zamestnanec A. Q. vykonával prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti z dňa 30.05.2016 a z dňa 01.07.2015 v zákonom určenom maximálnom rozsahu, t.j. 10 hodín týždenne. V zmysle vyššie uvedeného rozpor evidencie času zamestnanca A. Q. s evidenciou dochádzky systému Frontier a podkladmi pre fakturáciu služieb poskytovaných žalobcom nepreukazuje, že zamestnanec A. Q. vykonával práce na rámec časového rozsahu uvedeného v Dohode o pracovnej činnosti z dňa 30.05.2016 a z dňa 01.07.2015. Z daného vyplýva, že žalovaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne právne posúdil údajné porušenie § 228a ods. 1 ZP. 6. Evidencia pracovného času zamestnanca A. Q. vedená žalobcom jednoznačne preukazuje, že zamestnanec A. Q. vykonával prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti z dňa 30.05.2015, prvý deň až dňa 02.06.2015, t.j. žalobca si splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovne včas. Evidencia pracovného času zamestnanca A. Q. vedená žalobcom jednoznačne preukazuje, že zamestnanec A. Q. vykonával prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti z dňa 01.07.2015, prvý deň až dňa 07.07.2015, t.j. žalobca si splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovne včas. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne právne posúdil údajné porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálne práci. Dôkazy: Uzávierka dochádzky za obdobie: Jún 2015, zamestnanca A. Q. V zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP Opatrenie a Dodatok sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keď žalovaný sa nevysporiadal s argumentmi, námietkami a tvrdeniami žalobcu uvedenými vo Vyjadrení. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky v I. ÚS 407/08: „Jedným z princípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti ("fairness") pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody.“, náležité odôvodnenie rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivé konanie, v opačnom prípade sa zakladá nepreskúmatelnosť rozhodnutia. V zmysle § 47 ods. 3 Správny poriadok v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia. V ňom musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Žalovaný sa v odôvodnení Dodatku k Protokolu opiera pri údajných nedostatkoch predovšetkým o evidenciu dochádzky systému Frontier a podkladov pre fakturáciu služieb žalobcu Odberateľovi. V zmysle vyššie uvedeného podklady pre fakturáciu služieb žalobcu vychádzajú z evidencie dochádzky systému Frontier a z daného dôvodu sú identické. Nakoľko žalovaný nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy vo Vyjadrení, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, čím si zamieňal evidenciu dochádzky systému Frontier s Evidenciou pracovného času zamestnanca A. Q.. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal s vyššie uvedenými žalobcom navrhnutými dôkazmi (výpovede jednotlivých svedkov). V zmysle vyššie uvedeného, odôvodnenia uvedené v Dodatku nie sú v súlade so skutkovým stavom a nedostatočne odôvodňujú Opatrenie ani Dodatok žalovaného a z daného dôvodu sú Opatrenie aj Dodatok nepreskúmateľné.“ Žalobca navrhol, aby súd zrušil opatrenie žalovaného z 05.05.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Obsahom žaloby zo 06.09.2016 bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe proti opatreniu žalovaného, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8S/53/2016-39 z 28.11.2016 tak, že podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku priznal odkladný účinok správnej žalobe zo 06.09.2016 o preskúmanie opatrenia žalovaného - protokolu z 05.05.2016 v spojení s jeho dodatkom z 28.06.2016. 9. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 18.10.2016 k obsahu žaloby podrobným spôsobom zhrnul výsledky inšpekčných zistení u žalobcu. V reakcii na argumentáciu žalobcu o spôsobilosti žalobou napadnutého opatrenia byť predmetom súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve žalovaný poukázal na právne závery vyplývajúce zo žalobcom uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžf/31/2011, podľa ktorého na protokol o vykonanej kontrole sa nevzťahuje požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku, ale tieto ich náležitosti sú upravené osobitne (osobitným zákonom). Podľa názoru žalovaného je potrebné na preskúmavanú právnu vec (posúdenie obsahu protokolu o inšpekcii práce) aplikovať aj ustanovenie § 27 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku vzťahujúce sa na správnu úvahu orgánu verejnej správy. Predmetnú právnu úvahu žalovaný uzatvoril konštatovaním, že plne rešpektuje možnosť súdneho prieskumu protokolov, na druhej strane dáva do pozornosti skutočnosť, že „na protokoly z výkonu inšpekcie práce sa nevzťahuje požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku, pričom poukazujeme na osobitný režim, t.j. špecifiká výkonu inšpekcie práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.“ 10. V písomnom vyjadrení z 18.10.2016 žalovaný neuznal právnu argumentáciu obsiahnutú v žalobe zo 06.09.2016 tvrdiac, že ním zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a uložené opatrenia vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, sú preskúmateľné a odôvodnené. V podrobnostiach argumentoval nasledovne: „Žalobca opakovane zakladá všetky svoje závery v podstate prevažne na jednej a tej istej okolnosti, a to že inšpektor práce Inšpektorátu práce Košice B.. D. Š. neakceptoval ako relevantné a pravdivé iba dôkazy navrhované Žalobcom t.j. zamestnávateľom ISS Facility Services spol. s r.o., a naopak, že menovaný inšpektor práce akceptoval iné dôkazy. Námietky Žalobcu založené na tom, že inšpektor práce B.. D. Š. pri výkone inšpekcie práce nezobral do úvahy všetky dôkazy navrhované Žalobcom a tvrdenia podané Žalobcom, vo všeobecnosti odporujú esenciálnym zásadám logiky. Aj keď sa na protokoly v konečnom dôsledku nevzťahujú požiadavky pre formálne náležitosti rozhodnutia požadované Správnym poriadkom, analogicky tu treba, avšak primeraným spôsobom (opäť i s ohľadom na špecifiká inšpekcie práce) aplikovať ustanovenia Správneho poriadku o dokazovaní (napr. § 32 ods. 1 až 3 Správneho poriadku) v tom zmysle, že ako podklad môžu slúžiť doklady nielen od samotného účastníka konania /v prípade inšpekcie práce od samotného zamestnávateľa/, ale aj podklady získané od iných osôb, pritom správny orgán nie je v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú v zmysle citovaného ust. Správneho poriadku najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. /Z uvedeného je treba i s ohľadom na slovo: „najmä“ vyvodiť, že ide o príkladmý tzn. nie uzatvorený výpočet podkladu rozhodnutia správneho orgánu./ Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie pritom určuje správny orgán. Napríklad aj podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Ustanovenia § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku nemožno vykladať tak, že by bol správny orgán povinný vždy vyhovieť každej žiadosti účastníka o akceptáciu námietok účastníka alebo o vykonanie dôkazov. Teda aj správny orgán logicky môže vychádzať z podaní a dokladov od iných osôb, nielen od účastníka konania. Obdobne ako v správnom konaní, inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce ergo pri vypracúvaní protokolu o výsledku inšpekcie práce vychádza nielen z podkladov a informácií poskytnutých samotným kontrolovaným zamestnávateľom, ale aj z podkladov a informácii od iných osôb. Opačný výklad by bol v rozpore so zásadami logiky aj vzhľadom ku okolnosti, že inšpekciou práce sa často zisťujú nedostatky na strane kontrolovaných zamestnávateľov, pričom ťažko možno predpokladať, že ich všetci kontrolovaní zamestnávatelia vždy bez námietok akceptujú a nebudú sa chcieť zo svojich nedostatkov akýmikoľvek spôsobmi (či už legálne alebo nie) vyviniť. Len príkladmo tu uvádzame, že napr. podľa § 16 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Ďalej napr. podľa § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu. Ako vyhodnotí inšpektor práce zaobstarané dôkazy, závisí na konkrétnych okolnostiach toho ktorého prípadu. K uvedenému na okraj opäť primerane analogicky dodávame, že v prípadoch ak má správny orgán (podľa Správneho poriadku) k dispozícii viaceré protichodné tvrdenia alebo podklady ohľadne určitej skutočnosti, v zmysle judikatúry je výlučne na posúdení správneho orgánu, ktoré ž týchto protichodných tvrdení alebo dôkazov bude podľa konkrétnych okolností považovať za pravdivé a akceptuje, pokiaľ sa to neprieči obsahu spisu a zásadám logiky. Ak inšpektor práce B.. D. Š. vyhodnotil kontrolovaným zamestnávateľom - Žalobcom predloženú uzávierku evidencie pracovného času zamestnanca A. Q. ako účelovo a dodatočne vyhotovenú, pričom mal inšpektor práce súčasne k dispozícii jednoznačne protichodný dôkaz od užívateľského zamestnávateľa U. S. Steel Košice, s.r.o., neprieči sa to obsahu spisu a neodporuje to zásadám logiky, práve naopak. Inšpektor práce B.. D. Š. sa už detailne, a to na viacerých miestach dodatku zo dňa 28.06.2016 k protokolu vvsporiadal s námietkami Žalobcu v súvislosti s výpisom z Prístupového systému Frontier spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o.. Vstupný areál U. S. Steel, za obdobie máj 2015 až október 2015, vyhotoveným na meno A. Q.. Žalobca v predmetnom bode žaloby argumentuje v spojitosti s výpisom z Prístupového systému Frontier spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. i tým, že údajne v čase predchádzajúcom výkonu práce vykonával školenie zamestnanca pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, oboznámenie s pravidlami bezpečnosti pri práci objednávateľa atď. S uvedeným tvrdením sa nemožno stotožniť aj z dôvodu, že podľa § 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmetie a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa oboznamovanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov musia uskutočňovať v pracovnom čase. Jedná sa podľa nášho názoru o účelové tvrdenie Žalobcu, ako konštatoval aj inšpektor práce B.. D. Š. v dodatku k protokolu. S poukazom na vyššie uvedené v žiadnom prípade neobstoja tvrdenia Žalobcu o tom, že by inšpektor práce bol povinný akceptovať uzávierku dochádzky vypracovanú zamestnávateľom, a súčasne neobstoja ani tvrdenia žalobcu o tom, že by sa inšpektor práce s predmetnými námietkami žalobcu v rámci inšpekcie práce nevysporiadal. Žalobca v týchto bodoch žaloby opakovane napáda skutočnosť, že inšpektor práce nevychádzal z uzávierky dochádzky predloženej Žalobcom. S týmto zdôvodnením potom žalobca napáda jednotlivé body protokolu inšpektora práce. Inšpektor práce B.. D. Š. vytkol protokolom Žalobcovi nasledovné nedostatky: 1) porušenie povinnosti stanovenej § 1 ods. 3 v nadväznosti na § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákonník práce"); 2.) porušenie povinnosti stanovenej § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce; 3.) porušenie povinnosti stanovenej § 226 ods. 2 Zákonníka práce; 4.) porušenie povinnosti stanovenej § 228a ods. 2 Zákonníka práce; 5.) porušenie povinnosti stanovenej § 228a ods. 1 Zákonníka práce a 6.) porušenie povinnosti stanovenej § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Žaloba po obsahovej stránke de facto kopíruje skoršie vyjadrenie zamestnávateľa - Žalobcu k protokolu. Ku všetkým inšpekciou zisteným porušeniam zamestnávateľa - Žalobcu v súvislosti s námietkami Žalobcu vo vzťahu k jednotlivým bodom vyjadrenia Žalobcu k protokolu (včítane výpisu z Prístupového systému Frontier spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o.) zaujal inšpektor práce B.. D. Š. stanovisko už v dodatku zo dňa 28.06.2016 k protokolu č. IKO-50-31-2.4/P-E24- 16, a to okrem iného nasledovne: K námietkam Žalobcu vo vzťahu k porušeniu povinnosti stanovenej § 1 ods. 3 v nadväznosti na § 223 ods. 1 Zákonníka práce inšpektor práce B.. D. Š. v dodatku k protokolu uviedol: „...Uvedené tvrdenie zamestnávateľa ISS Facility Services spol. s r.o., sa nezakladá na pravde a je účelovo koncipované s cieľom vyhnúť sa plneniu zákonných povinností zamestnávateľa. Spoločnosť ISS Facility Services spol. s r.o., pôsobí v objektoch a na technologických zariadeniach v rámci výrobného areálu spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o.. ako i v sídle tejto spoločnosti na základe Rámcovej zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka SR v obchodnom prípade č. ANI I7CC0080, medzi objednávateľom U. S. Steel Košice, s.r.o., a ISS Facility Services spol. s r.o., v znení Dodatkov č. 1. 2. 3. 4. a 5 a Dohody zo dňa 31.01.2014. Konkrétne vytýkané dohody uzatvorené s uvedenými zamestnancami boli uzatvárané na výkon prác na pracoviskách U. S. Steel Košice, s.r.o., s nepretržitým režimom práce, kde potreba práce na strane odberateľa je permanentná, a teda tvrdenie kontrolovaného subjektu, že: „...Výkon špecifických činnosti, ktoré boli predmetom uvedených dohôd, boli neplánované (nakoľko boli vykonávané na základe ad hoc objednávok zákazníka) a boli vykonávané v rozsahu, ktorý si zákazník v danom období objednal. Výnimočnosť týchto prác je daná najmä tým, že vzhľadom na objednávky zákazníka, spoločnosť ISS Facility Services spol. s r.o. nemohla plánovať výkon týchto prác v časovom rozsahu na jeden týždeň vopred, ako to predpokladá § 90 ods. 9 Zákonníka práce pre výkon práce v pracovnom pomere“ sa nezakladá na pravde, pričom ako dôkazy slúžia evidencia dochádzky zamestnanca z pracoviska, ktorú vedie priamy nadriadený zamestnanec na pracovisku - zamestnanec odberateľa prác a služieb, ktorý zodpovedá za všetkých zamestnancov na danom pracovisku, plánuje, organizuje, riadi a kontroluje prácu zamestnancov, a elektronický denník zamestnanca, ktorý vyhotovuje samotný zamestnávateľ ISS Facility Srevices spol. s r.o.. zasiela odberateľovi prác a služieb spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., na schválenie, pričom tento dokument je podkladom pre vyhotovenie daňového dokladu -faktúry-, a v súlade s vyššie spomínanou Rámcovou zmluvou v sebe zahŕňa údaje ako: číslo objednávky, názov dodávateľa, číslo denníka, stav denníka, popis hlavičky denníka, preberacie miesto, protokol, dátum práce, meno a priezvisko zamestnanca, osobné číslo, firmu zamestnanca, odpracované hodiny a názov cenníkovej položky. Z pohľadu výkonu inšpekcie práce je podstatné a veľmi dôležité, že tento dokument vyhotovuje samotný dodávateľ prác a služieb, teda spoločnosť ISS Facility Services spol. s r.o.. a jeho obsah schvaľuje zamestnanec odberateľa spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o.. ktorý priamo výkon prác riadil, kontroloval, t.j. prevzal. Inšpektor práce vychádzal i z dokumentov, na základe ktorých došlo k finančnému plneniu podľa podmienok dohodnutých v Rámcovej zmluve. Výkon prác na základe dohôd o prácach Vykonávaných mimo pracovného pomeru bol v režime riadneho pracovného pomeru 12-násť hodinových pracovných zmien, nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, čo preukázateľne vyplýva z vyššie uvedených dokladov. ..." K námietkam Žalobcu vo vzťahu k porušeniu povinnosti stanovenej § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce inšpektor práce B.. D. Š. v dodatku k protokolu uviedol: Vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteniu časť B Pracovnoprávne vzťahy bod 2. Protokolu sa nezakladá na pravde. Inšpektor práce, ako je už vyššie uvedené, pri konštatovaní porušenia § 224 ods. 2 písm. e), vychádza! predovšetkým z relevantných písomných dokumentov. Kontrolovaný subjekt sa zmluvne zaviazal s odberateľom prác a služieb, dodržiavať okrem iných právnych dokumentov a predpisov i Obchodné podmienky U. S. Steel Košice, s.r.o.. z ktorých vyplývajú povinnosti, štandardy, ktoré je povinný dodržiavať i kontrolovaný subjekt. a na základe ktorých sú vystavované daňové doklady. Jedná sa teda o oficiálne dokumenty, zistenia z ktorých kontrolovaný subjekt mieni i naďalej spochybňovať. Inšpektorát práce Košice bude postupovať podľa § 7 ods. 10 zákona Č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Systém evidencie pracovného času podľa predpisov a štandardov odberateľa je založený na niekoľkoúrovňovej evidencii, pričom každá z úrovne evidencie zohráva dôležitú úlohu, keďže jednotlivé úrovne na seba nadväzujú a v konečnom dôsledku ako celok slúžia ako jeden zo základných podkladov ku schvaľovaciemu konaniu vykonaných prác pre odberateľ, a teda jedná sa o neoddeliteľnú súčasť dokumentov pre samotné finančné plnenie za vykonané práce. Výstupy z Prístupového systému Frontier spoločnosti U. S. Steel, sú ..párované" s evidenciou dochádzky zhotovovanej priamo na pracovisku zamestnanca. Ako ďalší podporný prvok k evidencii pracovného času slúži evidencia SAFETY, kde pred každým nástupom na pracovnú zmenu sú všetci prítomní zamestnanci preukázateľne oboznámení so základnými zásadami bezpečnej práce, čo každý jeden Zamestnanec potvrdí vlastnoručným podpisom. Na základe týchto písomných dokumentov je v elektronickej forme zo strany dodávateľa -ISS Facility Services spol. s r.o.- vypracovaný Elektronický denník a zaslaný na schválenie odberateľom. Doklady predložené kontrolovaným subjektom a uvádzané v bode 2. Protokolu, potvrdzujú skutočnosť že zamestnávateľ predložil doklady -Uzávierky dochádzky-, ktoré vyhotovil dodatočne účelovo, keďže si je vedomý nezákonného konania. Spochybňovaním konštatovania porušenia vyššie uvedeného ustanovenia Zákonníka práce, kontrolovaný subjekt spochybňuje plnenie obchodnej zmluvy a vyvoláva vlnu pochybností dodržiavania iných právnych predpisov z rôznych oblastí (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, daňové predpisy, a iné). Inšpektor práce vytýkané porušenie konštatoval na základe písomných dôkazov a nemá dôvod porušenie rušiť. resp. meniť. ... “ K námietkam Žalobcu vo vzťahu k porušeniu povinnosti stanovenej § 226 ods. 2 Zákonníka práce inšpektor práce B.. D. Š. v dodatku k protokolu uviedol: „...Zákonník práce v § 223 ods. 1 jasne vymedzuje podmienky uzatvorenia dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Dohody o vykonaní práce je možné uzatvárať na práce vymedzené výsledkom, preto zákonodarca v § 226 ods. 2 vyžaduje vymedziť pracovnú úlohu, t.j. vymedzenie výsledkom. Ak inšpektor práce zamestnávateľovi vytýka rozpor s § 226 ods. 2 Zákonníka práce, je to z dôvodu skutočnosti preukázanej samotnou písomnou dohodou o vykonaní práce uzatvorenou dňa 12.05.2015 so zamestnancom A. Q., v ktorej „Dojednal prácu Prenesenie zvitkov". Z uvedeného nevyplýva vymedzenie pracovnej úlohy (koľko zvitkov, akých zvitkov, odkiaľ kam a pod.) Navyše z legálnych dokladov vyplýva, že na základe tejto dohody kontrolovaný subjekt si u odberateľa uplatnil finančnú úhradu za obslužné činnosti pri zlievaní cínových anód. Podľa odberateľa „prenesenie zvitkov" nesúvisí s obslužnými činnosťami pri zlievaní cínových anód. Na základe uvedeného inšpektor práce sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu nestotožňuje a naďalej trvá na zistenom nedostatku.... “ K námietkam Žalobcu vo vzťahu k porušeniu povinnosti stanovenej § 228a ods. 2 Zákonníka práce inšpektor práce B.. D. Š. v dodatku k protokolu uviedol: „...Inšpektor práce svoje konštatovanie porušenia ust. § 228a ods. 2 Zákonníka práce opiera o dokumenty, ktoré vypracoval samotný kontrolovaný subjekt a u odberateľa prác a služieb si aj uplatnil za vykonané práce dotknutým zamestnancom v období od 02.07.2015 do 31.07.2015 pre odberateľa, po jeho schválení i finančné plnenie. Zamestnanec A. Q. vykonával práce - obslužné činnosti pri zlievaní cínových anód, a to v uvedené dni v rozsahu: dňa 02.07.2015 - 11,25 hod.; 07.07.2015 - 11.25 hod.; 08.07.2015 - 11.25 hod.; 10.07.2015 - 11,25 hod.; 13.07.2015 - 11,25 hod.; 15.07.2015 - 7.50 hod.; 16.07.2015 - 11,25 hod.; 20.07.2015 - 11,25 hod; 21.07.2015 - 11,25 hod.; 23.07.2015 - 11,25 hod; 28.07.2015 - 11,25 hod.; 29.07.2015 - 11,25 hod.; a 31.07.2015 - 7,50 hod.; Je preukázateľné, že zamestnanec A. Q. skutočne dňa 02.07.2015, odpracoval 11,25 hod., na pracovisku DZ ZU a OV, prevádzka Deliaca linka a zlievanie anód, pracovisko zlievareň anód, a to v čase od 6.00 hod do 18.00. hod. Z uvedeného vyplýva, že inšpektor práce naďalej trvá na zistenom nedostatku...." K námietkam Žalobcu vo vzťahu k porušeniu povinnosti stanovenej § 228a ods. 1 Zákonníka práce inšpektor práce B.. D. Š. v dodatku k protokolu uviedol: „...Konštatovanie porušenia ust. § 228a ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení, vychádza z písomných dokumentov, ktoré predložil ku kontrole kontrolovaný subjekt a z dokumentov, ktoré sám vypracoval a je nespochybniteľné. Inšpektor práce v bode 5. Protokolu uvádza nasledovný text: „ 5. Kontrolovaný subjekt predložil ku kontrole Dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú so zamestnancom A. Q., nar. XX.XX.XXXX, dňa 30.05.2015, na výkon práce „Naloženie cínových anód", a dňa 01.07.2015, na výkon práce „Obslužné práce". Dotknutý zamestnanec na základe uvedených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Výpisu z Prístupového systému Frontier spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., v príslušných mesiacoch a dňoch odpracoval nasledovný počet pracovných zmien: jún 2015 - dňa 01.06. - 11,5 hod.; 03.06. - 11,5 hod.; 04.06. - 11,5 hod.; 08.06. - 11,5 hod.; 09.06. - 11,5 hod.; 11.06. - 11,5 hod.; 12.06. - 11.5 hod.; 19.06. - 11,5 hod.; 22.06. - 11,5 hod.; 24.06. - 11,5 hod.; 25.06. - 11,5 hod.; 29.06. - 11.5 hod. a 30.06. - 11,5 hod. V mesiaci júl 2015 - dňa 02.07. - 11,5 hod.; 07.07. - 11,5 hod.; 08.7. - 11,5 hod.; 10.07. - 11,5 hod; 13.07. - 11,5 hod.; 15.07. - 7,5 hod; 16.07. - 11,5 hod; 20.7. - 11,5 hod; 21.07. - 11,5 hod; 23.07. - 11,5 hod.; 28.07. - 11,5 hod.; 29.07. - 11,5 hod.; 31.7. - 7,5 hod. V mesiaci august 2015 - dňa 03.08. - 11,5 hod.; 05.08. - 11,5 hod.; 10.08. - 11,5 hod.; 11.08. - 11,5 hod.; 14.08. - 7,5 hod.; 17.08. - 11,5 hod.; 24.08. - 11,5 hod.; 26.08. - 11,5 hod.; 27.08. - 11,5 hod.; 31.08. - 11,5 hod. V mesiaci september 2015 - dňa 03.09. - 7,5 hod.; 08.9. - 11,5 hod.; 09.09. - 11,5 hod.; 11.09. - 11,5 hod; 14.09. - 11,5 hod.; 16.09. - 11,5 hod.; 17.9. - 11,5 hod.; 21.09. - 11,5 hod.; 22.09. - 11,5 hod.; 24.09. - 11,5 hod. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dotknutý zamestnanec v uvedenom období vykonával pracovnú činnosť v rozsahu podstatne vyššom ako 10 hodín týždenne. - rozpor s ust. § 228a ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení. “ Dodatočnou kontrolou obsahu Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16, zo dňa 05.05.2016, bolo zistené, že pri prepisovaní číselných údajov došlo k chybe, a z tohto dôvodu inšpektor práce vyššie citovaný text bodu 5. Protokolu nahrádza textom správneho znenia: „5. Kontrolovaný subjekt predložil ku kontrole Dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú so zamestnancom A. Q., nar. XX.XX.XXXX, dňa 30.05.2015, na výkon práce „Naloženie cínových anód", a dňa 01.07.2015, na výkon práce „Obslužné práce“. Dotknutý zamestnanec na základe uvedených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Výpisu z Prístupového systému Frontier spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., v príslušných mesiacoch a dňoch odpracoval nasledovný počet pracovných zmien: jún 2015 - dňa 01.06. - 11,25 hod.; 03.6. - 11,25 hod.; 04.06. - 11,25 hod.; 08.06. - 11,25 hod.; 09.06. - 11,25 hod.; 11.06. -11,25 hod.; 12.06. - 11,25 hod; 19.06. - 11,25 hod.; 22.06. - 11,25 hod.; 24.06. - 11,25 hod.; 25.06. - 11.25 hod.; 29.06. - 11,25 hod. a 30.06. - 11,25 hod. V mesiaci júl 2015 - dňa 02.07. - 11,25 hod.; 07.7. - 11,25 hod.; 08.07. - 11,25 hod; 10.07. - 11,25 hod.; 13.07. - 11,25 hod.; 15.07. - 7,50 hod.; 16.07. - 11,25 hod.; 20.07. - 11,25 hod.; 21.07. - 11,25 hod; 23.07. - 11,25 hod.; 28.07. - 11.25 hod.; 29.07. - 11,25 hod.; 31.07. - 7,50 hod. V mesiaci august 2015 - dňa 03.08. - 11,25 hod.; 05.08. - 11,25 hod.; 10.08. - 11,25 hod; 11.08. - 11,25 hod; 14.08. - 7,50 hod.; 17.08. - 11.25 hod; 24.08. - 11,25 hod.; 26.08. - 11,25 hod; 27.08. - 11,25 hod.; 31.08. - 11,25 hod. V mesiaci september 2015 - dňa 03.09. - 7,50 hod.; 08.09. - 11,25 hod.; 09.09. - 11,25 hod.; 11.9. - 11,25 hod.; 14.09. - 11,25 hod; 16.09. - 11,25 hod.; 17.09. - 11,25 hod.; 21.09. - 11,25 hod.; 22.09. - 11,25 hod.; 24.09. - 11,25 hod. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dotknutý zamestnanec v uvedenom období vykonával pracovnú činnosť v rozsahu podstatne vyššom ako 10 hodín týždenne. - rozpor s ust. § 228a ods. I zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení.... “ K námietkam Žalobcu vo vzťahu k porušeniu povinnosti stanovenej § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní inšpektor práce B.. D. Š. v dodatku k protokolu uviedol: „...Tvrdenia kontrolovaného subjektu k zisteniam uvedeným v bode 6. Protokolu sú účelové, nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Poukazovanie kontrolovaného subjektu na - dochádzku kontrolovaného zamestnanca-, ktorú predložil inšpektorom práce neobstojí, keďže existujú, a inšpektor práce nimi disponuje, písomné dokumenty vychádzajúce a popisujúce reálny výkon pracovných činností uvedeného zamestnanca. Tieto dokumenty, tak ako je to už vyššie uvedené, vyhotovil samotný zamestnávateľ ako legálny podklad pre dosiahnutie finančného plnenia od odberateľa prác a služieb, za ním vykonané - dodané práce, služby. Pokus spochybniť, resp. vyvrátiť opodstatnenosť vytýkaného porušenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zo strany kontrolovaného subjektu inšpektor práce vníma ako obranu zamestnávateľ d pred sankčnými dopadmi naň, keďže je si vedomý závažnosti vytýkaného porušenia. Inšpektor práce však vo vyjadrení zamestnávateľa k bodu 6. Protokolu, nevzhliadol žiadne dôvody na vykonanie zmeny, resp. jeho zrušenie. Zamestnanec A. Q. jednoznačne dňa 01.06.2015, v čase o 18.00 hod, nastúpil do nočnej pracovnej zmeny a odpracoval 11,25 hod., pričom podľa Registračného listu FO, Prihláška, Dohoda o pracovnej činnosti, Číslo dokumentu A., ktorý inšpektorátu práce predložil kontrolovaný subjekt, rozhodujúci čas - čas prihlásenia je 01.06.2015 22:15:48 hod. Taktiež dňa 02.07.2015, v čase o 6.00 hod., nastúpil zamestnanec do dennej pracovnej zmeny a odpracoval 11,25 hod., pričom podľa Registračného listu FO, Prihláška, Dohoda o pracovnej činnosti, Číslo dokumentu A., ktorý inšpektorátu práce predložil kontrolovaný subjekt, rozhodujúci čas - čas prihlásenia je 02.07.2015 20:57:24 hod.... “ Inšpektor práce B.. D. Š. sa zaoberal aj s ďalšími námietkami žalobcu, v dodatku k protokolu napr. ďalej uviedol: „...Výkon inšpekcie práce u zamestnávateľa ISS Facility Services spol. s r.o., o výsledku ktorej bol vypracovaný Protokol č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16, zo dňa 05.05.2016, je plne v súlade správnymi predpismi Slovenskej republiky, kontrolnými metódami a konštatácie porušení jednotlivých ustanovení Zákonníka práce vychádzajú z relevantných písomných dokladov. Spochybňovanie písomných dokumentov, z ktorých inšpektor práce pri výkone kontroly vychádzal, ako i samotných zistení uvedených inšpektorom práce v predmetnom protokole, zo strany kontrolovaného subjektu z pohľadu inšpektora práce je spochybnením samotného právneho titulu, na základe k. zamestnávateľ ISS Facility Services spol. s r.o., pôsobí a vykonáva činnosť pre odberateľského partnera U. S. Steel Košice, s.r.o., a pokiaľ kontrolovaný subjekt naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených v Písomnom vyjadrení, zrejme si neuvedomuje vážnosť možných dopadov Inšpektorát práce v prípade, že kontrolovaný subjekt predloží ku kontrole fiktívne, účelovo vyhotovené doklady, v súlade s platným právom využíva možnosti dopracovať sa ku skutočnostiam preukazujúcim, dokumentujúcim písomným dôkazom a na ich základe robiť závery. Z uvedeného vyplýva, že kontrolovaný subjekt je zo zákona povinný postupovať podľa nariaďovacej časti predmetného protokolu...." Žalovaný sa v spojitosti s výpisom z Prístupového systému Frontier spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, a s uzávierkou evidencie dochádzky pridržiava stanoviska inšpektora práce B.. D. Š. v tom zmysle, že inšpektor práce predmetné dokumenty posúdil t.j. vyhodnotil správne a súladne s právnymi predpismi. V tomto bode žaloby Žalobca namieta nepreskúmateľnosť Protokolu pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov s odôvodnením, že údajne sa Žalovaný nevysporiadal s argumentmi, námietkami a tvrdeniami žalobcu uvedenými vo Vyjadrení. Žalobca tu podľa nášho názoru nesprávne argumentuje znením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré upravuje požiadavky na formálne náležitosti rozhodnutí správneho orgánu. Ako sme totiž uviedli už v bode 11. tohto nášho vyjadrenia, uznesením č. 5Sžf/31/2011 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so stanoviskom žalovaného správneho orgánu, že protokol o vykonanej kontrole a zápisnica o prerokovaní protokolu v zásade nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní, ale sú v prvom rade správami, či záznamami o tom, že bola vykonaná kontrola a aké boli jej zistenia. Citujúc uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.. 5Sžf/31/2011 „ ...nevzťahuje sa na ne preto požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutiu podľa Správneho poriadku, ale tieto ich náležitosti sú upravené osobitne. ... " (osobitným zákonom). Na základe uvedeného je potrebné zásadným spôsobom brať do úvahy skutočnosť, že na protokoly o výsledku inšpekcie práce sa nevzťahuje požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku, pričom poukazujeme na osobitný režim t.j. špecifiká výkonu inšpekcie práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z., o inšpekcii práce a o zmene a doplnení Zákona o inšpekcii práce. Inšpektor práce tu mal povinnosť danú § 14 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce, ktorú aj v plnom rozsahu dodržal. Podľa § 14 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce, po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. K uvedenej veci zo žaloby /stanovisko inšpektora k vyjadreniu zamestnávateľa (05/2016) k protokolu - dodatok k protokolu/ sme sa už vyjadrili v predošlom bode tohto vyjadrenia k žalobe. I bez zreteľa na skutočnosti uvedené nami v predchádzajúcich troch odsekoch, inšpektor práce Inšpektorátu práce Košice B.. D. Š. sa veľmi podrobne a obsiahlo zaoberal každou jednou pripomienkou či námietkou z vyjadrenia Žalobcu k protokolu. Svedčí o tom obsah dodatku zo dňa 28.06.2016 k protokolu č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16 vypracovaného inšpektorom práce B.. D. Š. o rozsahu 15 strán.“ Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozsudkom žalobu zamietol ako nedôvodnú. 11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP) a v právnej konfrontácii žalobných bodov s obsahom argumentácie žalovaného orgánu verejnej správy a obsahu jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 14. Už judikatúra k piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v čase jeho účinnosti (do 30.06.2016) v rámci svojho vývoja pri skúmaní otázky spôsobilosti predmetu súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve konštatovala možnosť preskúmania opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré nemá formálno-právnu povahu rozhodnutia, ale svojim obsahom zasahuje do subjektívnych práv účastníka konania uložením právnych povinností zo strany orgánu verejnej správy alebo iným spôsobom majúcim potenciál zasiahnuť do subjektívnych práv fyzických a právnických osôb. 15. Najvyšší súd SR v uznesení č.k. 8Sžo/19/2014 z 30.09.2015, ktorým zrušil uznesenie správneho súdu prvého stupňa v konaní piatej časti O. s. p. vydané podľa § 250d ods. 3 O.s.p. o zastavení konania vo veci žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia - protokolu Inšpektorátu práce vrátane jeho dodatku (v časti „zistené nedostatky“) formuloval okrem iného nasledovné právne závery: „Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je neoddeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na kontrole verejnej správy v tom smere, či táto neprekračuje jej zverené právomoci a tiež či poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Podľa článku 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok sa už niekoľko rokov ustálenej súdnej praxe považujú aj povolenia, alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydaného príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy) platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 8 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Základné pravidlá výkonu inšpekcie práce upravuje zákon č. 125/2006 Z.z. S výnimkou vydania oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona sa na výkon inšpekcie práce vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 21 ods. 3, veta druhá zákona č. 125/2006 Z.z.). Protokol o výsledku inšpekcie práce vyhotovuje inšpektor práce a jeho náležitosti upravuje § 14 ods. 1, prvá veta zákona č. 125/2006 Z.z. V zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Právo vyjadriť sa k protokolu predstavuje jediný prostriedok obrany kontrolovaného voči záverečným zisteniam inšpekcie. Preto aj inšpektor práce ako kontrolný subjekt musí k námietkam obsiahnutým vo vyjadrení pristupovať zodpovedne a riadne sa nimi zaoberať, vyhodnotiť ich a svoje závery riadne odôvodniť. Dodatok k protokolu predstavuje formu skutkového a právneho vyhodnotenia nielen výsledkov vykonanej inšpekcie práce, ale aj tvrdení (procesnej obrany) kontrolovaného subjektu orgánom kontroly. Výsledkom inšpekcie, počas ktorej boli zistené nedostatky je tiež autoritatívne uloženie opatrení kontrolovaného subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Napriek tomu, že nejde o sankciu, predstavuje uloženie opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Preto aj takéto uloženie opatrení odstrániť nedostatky zistené inšpekciou musí mať svoj základ v riadne zistenom skutkovom stave a musí byť odôvodnené nielen poukazom na právnu úpravu a všeobecný odkaz na výsledky inšpekcie. Samotné opatrenie musí byť formulované jednoznačne, t.j. musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia. Opatrenie uložené kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. možno považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy. Je preto dôležité, aby bolo ukladané len v prípadoch, kedy skutočne došlo k nedostatkom vysloveným v protokole o výsledku vykonanej kontroly. Je preto potrebné v zmysle § 3 ods.7 Správneho poriadku primerane aplikovať ustanovenia o základných pravidlách správneho konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 Správneho poriadku.“ 16. Vychádzajúc z hore uvedených hodnotiacich právnych kritérií, jednak pre posúdenie opatrenia žalovaného ako spôsobilého predmetu súdneho preskúmavacieho konania a taktiež na preskúmanie obsahových náležitostí, právnej kvality, dôvodnosti a presvedčivosti takéhoto opatrenia orgánu verejnej správy (protokolu žalovaného z 05.05.2016 v znení jeho dodatku z 28.06.2016) správny súd konštatuje nasledovné: 17. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, žalobca doručil žalovanému rozsiahle vyjadrenie kontrolovaného subjektu k protokolu Inšpektorátu práce Košice č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16 z 05.05.2016, v ktorom uviedol početné námietky voči skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v protokole z 05.05.2016. Obsah dodatku č. 1/2016 z 28.06.2016 k protokolu žalovaného z 05.05.2016, ktorým žalovaný reagoval na obsah vyjadrenia žalobcu z 19.05.2016 k vytýkaným inšpekčným zisteniam nemožno podľa názoru správneho súdu považovať za dostatočné vyporiadanie sa s namietanými právne významnými skutočnosťami, no predovšetkým aj s dôkaznými návrhmi, ktoré predložil žalobca ako kontrolovaný subjekt v reakcii na zistenia obsiahnuté v protokole z 05.05.2016. 18. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je teda zrejmé, že jeho súčasťou je aj vyjadrenie žalobcu ako kontrolovaného subjektu k protokolu Inšpektorátu práce Košice č. j. IKO-50-31-2.4/P- E24-16 zo dňa 05.05.2016. Žalobca v ňom vyjadrenil viacero skutkových a právnych výhrad k obsahu protokolu z 05.05.2016, nestotožňujúc sa pritom so závermi inšpektora Inšpektorátu práce Košice obsiahnutými v protokole. V predmetnom vyjadrení okrem iného uviedol, že za účelom preukázania skutočností uvádzaných zamestnávateľom (žalobcom) navrhuje v konaní vypočuť svedkov, ktorí v kontrolovanom období pracovali na rovnakom pracovisku ako zamestnanec pán Q., ako aj nadriadených uvedeného zamestnanca, ktorí sa vedia relevantne vyjadriť k tomu kedy a v akom rozsahu pán Q. pracoval na pracovisku žalobcu. Žalobca navrhol posúdiť toto vyjadrenie zamestnávateľa k protokolu, s ohľadom na prípadné výpovede svedkov a s ohľadom na uvedenú argumentáciu a vysvetlenie zamestnávateľa a požadoval bezodkladne upustiť od nariadenia odstrániť zistené nedostatky opísané v Protokole tvrdiac, že ako zamestnávateľ sa žiadnych takýchto porušení nedopustil. 19. Žalovaný v dodatku č. 1/2016 z 28.06.2016 k protokolu z 05.05.2016 zaujal právne stanoviská k jednotlivým tvrdeniam žalobcu uvádzaným na svoju obranu proti pôvodným inšpekčným záverom žalovaného, avšak obsahom dodatku č. 1/2016 k protokolu z 05.05.2016 nenaplnil zákonné požiadavky na postup správneho orgánu definované v dotknutej právnej úprave správneho poriadku, tak ako to vyplýva okrem iného aj z hore citovaného obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžo/19/2014 z 30.09.2015. Žalovaný predovšetkým nerešpektoval legitímnu požiadavku žalobcu na ďalšie objasnenie veci vykonaním ním navrhovaných dôkazov vo vyjadrení k protokolu z 05.05.2016. 20. Pokiaľ ide o ďalšie nedostatky zistené správnym súdom v preskúmavanej právnej veci, vzťahujúce sa na obsah dodatku č. 1/2016 z 28.06.2016 k protokolu z 05.05.2016, ktorý mal podľa názoru správneho súdu predstavovať dôkladné skutkové a právne zhrnutie obsahu a výsledkov inšpekcie práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. pri dodržaní procesnoprávnych kritérií obsiahnutých v Správnom poriadku, bolo povinnosťou žalovaného dôkladne sa vysporiadať s konkrétnou skutkovou a právnou argumentáciou týkajúcou sa skutočností zistených inšpektorom práce, ale taktiež s tvrdeniami a dôkaznými návrhmi žalobcu ako kontrolovaného subjektu. 21. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 22. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.), právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 24. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6). 25. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 26. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa. 27. Podľa § 21 ods. 3 veta druhá zákona č. 125/2006 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 28. Podľa čl. 152 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 29. Účastník konania, ktorý nie je spokojný s vydaným rozhodnutím alebo opatrením správneho orgánu, môže využiť svoje právo, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v II. hlave (základné práva a slobody), v siedmom oddiele (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 30. Neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnenie očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 48/97 zo 07. januára 1998). 31. Správne súdnictvo predstavuje inštitút súdnej ochrany zákonnosti právoplatných (aj neprávoplatných) rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj kontroly zákonnosti postupu tých orgánov, ktorá sa vykonáva v individuálnych správnych veciach fyzických osôb a právnických osôb. Pri vydávaní individuálnych správnych aktov musia byť splnené určité zásady, ktoré tvoria základ európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva. 32. Právo na riadne zistenie skutkového stavu a právne komplexné odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, resp. opatrenia a jemu zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu je jedným zo základných princípov právneho štátu a je nástrojom pre zaistenie predvídateľnosti aplikácie práva, právnej istoty a vylúčenie ľubovôle. Zásada zákazu ľubovôle je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní, je nevyhnutná nadväznosť medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré môže záporne ovplyvniť práva alebo záujmy dotknutej osoby je tiež jedným z dôležitých princípov dobrej správy. Základ európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, ktoré sú súčasťou súboru princípov dobrej správy, tvorí najmä základná Rezolúcia č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, podľa ktorej by mali byť správne akty riadne odôvodňované a preskúmateľné. Povinnosť správnych orgánov riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je súčasne obsiahnutá i v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý ustanovuje právo na riadnu správnu prax. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ majú súdy v správnom súdnictve preskúmavať rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy, je z povahy veci nutné, aby bolo z daného rozhodnutia zrejmé, z čoho správny orgán vychádzal a akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadil. Zároveň je potrebné uviesť, že protokol o výsledku inšpekcie je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve, čo vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011). 33. Preto na základe vyššie uvedených úvah možno dospieť k záveru, že napadnutý protokol žalovaného z 5.5. 2016 v časti B/, Zistené skutočnosti mali byť odôvodnené skutkovo a právne takým spôsobom, aby bol protokol inšpektora práce ako ucelený právny akt individuálnej povahy preskúmateľný a taktiež aby jeho odôvodnenie zodpovedalo dotknutým ustanoveniam Správneho poriadku. Pokiaľ tieto požiadavky nespĺňa, správny súd takéto opatrenie zruší pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov a nedostatočne zistenom skutkovom stave veci na jej riadne posúdenie. 34. Krajský súd v Košiciach ako správny súd vychádzajúc z hore uvedených právnych dôvodov dospel k záveru o potrebe zrušenia opatrenia žalovaného z 05.05.2016 z procesnoprávnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. d), e) Správneho súdneho poriadku a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie. 35. V ďalšom konaní u žalovaného ako orgánu verejnej správy bude povinnosťou žalovaného dôsledne sa zaoberať námietkami žalobcu spochybňujúcimi použiteľnosť a právny význam zadovážených výpisov z prístupového systému Frontier spoločnosti U.S.Steel Košice, a to v právnej konfrontácii so žalobcom navrhovanými dôkazmi uvedenými vo vyjadrení k protokolu o výsledku inšpekcie z 05.05.2016, ktoré žalovaný správny orgán neakceptoval. Bude predovšetkým potrebné žalobcom navrhovanými a prípadne aj ďalšími dôkazmi preveriť vypočutím zamestnanca žalobcu A. Q. a žalobcom navrhnutých svedkov potenciálne možnosti pohybu uvedeného zamestnanca po areáli U.S. Steel Košice bez jeho prítomnosti na pracovisku žalobcu a v tejto súvislosti možnosť výkonu práce uvedeného zamestnanca pre iný zamestnávateľsky subjekt. Až po náležitom skutkovom a právnom vyhodnotení zistení žalovaného správneho orgánu vyplývajúcich z dôkazného postupu v naznačenom smere, bude možné zo strany žalovaného formulovať právne závery v opatreniach vyplývajúcich z protokolu o vykonanej inšpekcii práce. 36. Potreba dôsledného preskúmania veci a na takomto základe postavených skutkových a právnych záverov správneho orgánu v oblasti inšpekcie práce v preskúmavanej právnej veci sú zvýraznené v danom predmete súdneho preskúmavacieho konania aj právnymi následkami priamo vyplývajúcimi z obsahu protokolu o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 4 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bod 9 uznesenia č.k. 8S/53/2016-39 z 28.11.2016, v ktorom v súvislosti s priznaním odkladného účinku správnej žalobe zo 06.09.2016 uviedol: „Medzi žalobcom a žalovaným zároveň nie je spornou skutočnosť, že práve v dôsledku záverov žalovaného správneho orgánu obsiahnutých v protokole č. IKO-50-31-2.4/P-E24-16 z 05.05.2016 a jeho dodatku č. 1/2016 z 28.06.2016 došlo právnou procedúrou podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. k zápisu žalobcu do centrálne verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Centrálny verejne prístupný zoznam Národného inšpektorátu práce obsahujúci údaje o subjektoch, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 125/2006 Z.z. obsahujúci zápis žalobcovi ako právneho dôsledku záverov vyplývajúcich z protokolu žalovaného z 05.05.2016 v znení jeho dodatku z 28.06.2016 má priame negatívne právne prepojenie na zníženie, resp. vylúčenie možnosti žalobcu uchádzať sa úspešne vo verejných obstarávaniach o získanie obchodných zákaziek (§ 7 ods. 3 písm. n) zák. č. 125/2006 Z.z.).“ 37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vo veci vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 38. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).