Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sa/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201088 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201088.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobcu C.. W. G., bytom B. č. X, T., zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, so sídlom Rázusova č. 1, Košice, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/43-0020 Km zo dňa 07.07.2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice rozhodnutím č. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE I, IV/ SOC/2016/60428-0065 zo dňa 04.04.2016, podľa § 10 ods. 3, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01.03.2016. 2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 02.05.2016, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/43-0020 Km zo dňa 07.07.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVaŠSD/ HNNV KE I, IV/SOC/2016/60428-0065 zo dňa 04.04.2016 potvrdil. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako prvostupňový orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.04.2016 účastníkovi konania podľa § 10 ods. 3 a § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01.03.2016 s odôvodnením, že účastníkovi konania bola dňa 27.01.2016 aktivačným centrom zaslaná výzva č. KE0/AC/ZAM/2016/22057 na preukázanie požadovaných skutočností, ktorou mu bolo ponúknuté vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činností, ktorým je MČ Košice - Nad Jazerom na obdobie od 01.02.2016 do 31.12.2016 s výkonom činností od marca 2016 v dňoch podľa rozpisu v ponuke v čase od 08.00 do 12.00. Príjemca si uvedenú výzvu prevzal dňa 11.02.2016 prostredníctvom splnomocnenca. Nakoľko do dnešného dňa na úrad, aktivačné centrum nedoručil tlačivo „Ponuka“, považuje sa to za odmietnutie ponuky, na základe čoho prišlo k zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, a preto úrad prehodnotil hmotnú núdzu domácnosti v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Domácnosť tvorí príjemca pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je toho času vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je bez príjmu, je vlastníkom rodinného domu, uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad, preto má nárok na príspevok na bývanie. 5. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že príjemca pomoci v hmotnej núdzi sa nezúčastňuje na vykonávaní činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu odmietnutia ponuky, a preto sa dávka znižuje o sumu 61,60 eur. Na základe uvedeného pomoc v hmotnej núdzi domácnosti pozostáva z dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca vo výške 61,60 eur, ktorá sa znižuje o 61,60 eur pre neúčasť na aktivácii a príspevku na bývanie v sume 55,80 eur, teda v celkovej výške 55,80 eur. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, sa suma pomoci v hmotnej núdzi určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov (55,80 eur) a príjmom. Keďže domácnosť nemá žiadny príjem, poskytuje sa účastníkovi konania pomoc v hmotnej núdzi vo výške 55,80 eur mesačne od 01.03.2016. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že preskúmaním spisovej dokumentácie zistil, že účastníkovi konania je pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná od 01.01.2013, ktorej výška sa menila z dôvodu zmeny príjmových pomerov a legislatívnych zmien. Pomoc v hmotnej núdzi mu bola naposledy poskytovaná v sume 117,40 eur mesačne. Výzvou na preukázanie požadovaných skutočností zo dňa 27.01.2016 bola účastníkovi konania zaslaná ponuka na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým je Mestská časť Košice - Nad Jazerom na obdobie od 01.02.2016 do 31.12.2016 s dátumom vykonávania činností v dňoch, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí konkretizoval, a to v čase od 08.00 do 12.00 s druhom pracovných činností - tvorba, ochrana, udržiavanie a zlepšenie životného prostredia a ekonomických podmienok obyvateľom obce, starostlivosť, rozvoj, ochrana a zachovanie kultúrneho dedičstva, napomáhanie udržiavania poriadku v obci, ďalšie činnosti. 7. Žalovaný poukázal na to, že vo výzve na preukázanie požadovaných skutočností úrad účastníka konania vyzval, aby v lehote do piatich dní od doručenia výzvy predložil na úrad tlačivo Ponuka, zaslaného v prílohe výzvy a vyznačil, či ponúkaný výkon činností prijíma alebo odmieta a písomné vyjadrenie s podpisom doručil na úrad osobne alebo poštou na adresu úradu. Ďalej bol vo výzve poučený, že ak ponuku odmietne alebo ju nedoručí na úrad v stanovenej lehote, úrad to bude považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, v zmysle ktorého sa dávka v hmotnej núdzi zníži o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti. 8. Žalovaný konštatoval, že účastník konania si výzvu prevzal dňa 11.02.2016 prostredníctvom svojho splnomocnenca, ale do piatich dní na výzvu s ponukou nereagoval, úrad považoval takéto správanie účastníka konania za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností a napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.04.2016 rozhodol o znížení pomoci v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01.03.2016. 9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval § 10 ods. 2 písm. a/, ods. 3, ods. 8 písm. i/, § 14 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konštatovaním dôvodov uvedených v rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice považoval zníženie dávky o sumu 61,60 eur podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi za dôvodné. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na námietku žalobcu v podanom odvolaní, a to že ho správny orgán nijakým spôsobom neupozornil na začatie konania, neumožnil nahliadnutie do spisu, návrh dôkazov a svedkov atď., čím mu malo byť obmedzené právo na obhajobu. Žalovaný poukázal na to, že na konanie o hmotnej núdzi sa v zmysle § 22 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi neuplatňuje § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je o začatí konania správny orgán povinný upovedomiť všetkých účastníkov konania. S poukazom na § 18 ods. 2 zákona o správnom konaní uviedol, že pokiaľ z hmotnoprávnej úpravy vyplýva pre správny orgán možnosť alebo povinnosť začať správne konanie, dochádza k začatiu správneho konania bez aktívnej účasti budúceho účastníka konania a konanie začína dňom, keď správny orgán urobí voči účastníkovi prvý úkon. 11. K námietke žalobcu v podanom odvolaní týkajúcej sa samotnej ponuky, teda jej formálnej a obsahovej stránky, ktorá je podľa jeho tvrdení zmätočná, žalovaný uviedol, že preskúmal vystavenú ponuku a zistil, že účastníkovi konania bola v rámci vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi ponúknuté vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým mala byť Mestská časť Košice - Nad Jazerom na obdobie od 01.02.2016 do 31.12.2016, v čase od 08.00 hod. do 12.00 hod., a to v rôznych dňoch podľa rozpisu uvedeného v ponuke a podľa potrieb organizátora. Žalovaný mal za to, že vystavená ponuka spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a bola dostatočne jasná, zrozumiteľná a určitá. 12. Žalovaný zároveň poukázal na to, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti s aplikáciou § 10 ods. 3 nehovorí ani o práci a ani o práci vhodnej podľa dosiahnutého vzdelania, veku alebo iných kritérií ale používa termín činnosť. Zákon stanovuje pre všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi splnenie identickej podmienky - vykonanie aktivačnej činnosti v rozsahu 32 hodín, a to buď formou menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného právneho predpisu alebo na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Ak prijímateľ dávky v hmotnej núdzi tento zákonný predpoklad nesplní, dávka sa bez ďalšieho znižuje o 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa ponúknutej činnosti nezúčastní. 13. Žalovaný bol toho názoru, že päťdňová lehota na vyjadrenie sa k ponuke a jej doručenia úradu, či už osobne alebo poštou, je dostatočne dlhá. 14. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že list účastníka konania zo dňa 12.02.2016, na ktorý poukázal vo svojom odvolaní, sa v spisovej dokumentácii nenachádza, preto sa musí dožadovať na úrade, ako uvedený list úrad vybavil. 15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.07.2016, č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/43-0020 Km, ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.04.2016 č. j. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE I, IV/ SOC/2016/60428-0065 a vrátenia veci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na ďalšie konanie. 16. V podanej žalobe po citácii čl. 46 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), žalobca zdôraznil, že tak rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.04.2016, ako aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.07.2016 sú založené na skutočnosti, že keďže žalobcovi bola dňa 11.02.2016 doručená „Výzva na preukázanie požadovaných skutočností“ a žalobca údajne odmietol ponuku práce zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zníženie pomoci v hmotnej núdzi žalobcu bolo oprávnené. V nadväznosti na vyššie uvedené považoval žalobca za potrebné uviesť, že je síce pravdou, že od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice obdŕžal vyššie uvedenú „Výzvu na preukázanie požadovaných skutočností“, avšak prílohou tejto výzvy bola výlučne len „Informácia k školeniu BOZP“ zo dňa 02.02.2016. Tlačivo, na ktoré odkazuje „Výzva na preukázanie požadovaných skutočností“, resp. na ktoré poukazuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako aj žalovaný („Ponuka“) nebolo súčasťou zásielky, ktorá bola zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny žalobcovi doručená. 17. Žalobca poukázal na to, že na vyššie uvedenú skutočnosť upozornil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bezodkladne potom, ako obdŕžal „Výzvu na preukázanie požadovaných skutočností“, a to listom zo dňa 12.02.2016, pričom okrem iného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice týmto listom vyzval, aby špecifikoval predmetné tlačivo (vrátane jeho obsahu) tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť. 18. Žalobca uviedol, že na uvedený list Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice nijakým spôsobom nereagoval, žalobcovi nedoručil tlačivo, ktoré malo údajne obsahovať časový rozpis pracovnej činnosti, na výkone ktorej sa mal žalobca zúčastniť. Naopak, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bez toho, aby sa akokoľvek zaoberal skutočnosťami uvedenými v liste žalobcu zo dňa 12.02.2016 (vrátane vznesených námietok zaujatosti voči zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice) vydal dňa 04.04.2016 rozhodnutie, ktorým znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi. Svoje rozhodnutie pritom založil na nepravdivých tvrdeniach o tom, že žalobcovi bolo údajne zaslané tlačivo s ponukou výkonu činnosti, t.j. s časovým harmonogramom výkonu činnosti. Žalobca konštatoval, že nakoľko mu nebola doručená ponuka pracovnej činnosti, t.j. tlačivo, na ktoré vo svojich rozhodnutiach poukazuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, resp. žalovaný, žalobca objektívne nemohol odmietnuť túto ponuku, resp. ju nedoručiť v stanovenej lehote Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice tak, ako to mylne prezentujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a žalovaný. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca považoval bez akejkoľvek pochybnosti za zrejmé, že nebol naplnený zákonný predpoklad zníženia pomoci v hmotnej núdzi a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.04.2016 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.07.2016 sú rozhodnutiami vydanými v rozpore so zákonom. 19. V podanej žalobe žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.04.2016 bola žalobcovi znížená pomoc v hmotnej núdzi od 01.03.2016, t.j. od uvedeného dátumu do budúcna, a to na dobu neurčitú. Žalobca uviedol, že na tlačive s ponukou pracovnej činnosti (ktoré žalobcovi nebolo nikdy doručené, a to ani po jeho žiadosti) by mal byť uvedený časový harmonogram pracovnej činnosti na obdobie od 01.02.2016 do 31.12.2016. Žalobca upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že žalobcovi bolo rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice znížená pomoc v hmotnej núdzi aj v období, na ktoré sa ponuka pracovnej činnosti, na ktorú poukazujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, resp. žalovaný vo svojich rozhodnutiach vôbec nevzťahovala, a to v období od 01.01.2017 do budúcna. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.08.2015, č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0007 Km, z obsahu ktorého vyplýva, že znížiť dávku v hmotnej núdzi možno účastníkovi konania len za obdobie, v ktorom mu bola predložená ponuka na vykonanie pracovnej činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne, pričom účastník konania túto ponuku odmietol. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca považoval za zrejmé, že zníženie dávky v hmotnej núdzi sa nemôže týkať obdobia, v ktorom žalobcovi nebola predložená ponuka na vykonanie pracovnej činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. 20. Žalobca poukázal taktiež na to, že obsahom listu žalobcu zo dňa 12.02.2016 boli okrem iného aj námietky predpojatosti voči dvom zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, a to voči G.. G. C. a K. N.. Nakoľko o vyššie uvedených námietkach predpojatosti nebolo nijakým spôsobom rozhodnuté a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 04.04.2016 rozhodol vo veci samej, žalobca podal námietku predpojatosti opätovne voči G.. G. C. a zároveň aj voči ďalším zamestnancom, a to voči W.. X. J. a C.. I. Y.. Dňa 17.06.2016 boli žalobcovi doručené rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 23.05.2016 a 24.05.2016, ktorými rozhodol, že námietku žalobcu voči W.. X. J. a C.. I. Y. zamietol. 21. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca považoval za potrebné uviesť, že o námietkach predpojatosti voči W.. X. J. a C.. I. Y. rozhodoval G.. G. C., t.j. osoba, ktorej zaujatosť žalobca v tej istej veci taktiež namietal. Žalobca považoval za neakceptovateľné, aby o zaujatosti jednej osoby rozhodovala osoba, u ktorej bola taktiež vznesená námietka zaujatosti. 22. Žalobca ďalej poukázal na to, že 29.07.2016 mu bola doručená odpoveď zo dňa 08.07.2016 na jeho námietku predpojatosti voči G.. G. C., z ktorej okrem iného vyplýva, že: „Vzhľadom ku skutočnosti, že ste námietku predpojatosti voči riaditeľovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G.O.. G. C. podali až po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu..., ktorým úrad rozhodol vo veci samej, o Vašej námietke predpojatosti nie je možné dodatočne rozhodovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Vašu námietku predpojatosti proti riaditeľovi a vedúcemu služobného úradu za neopodstatnenú.“. 23. V nadväznosti na vyššie uvedenú odpoveď žalobca považoval za potrebné uviesť jednak to, že tvrdenie žalovaného je nepravdivé (prvýkrát vzniesol námietku zaujatosti už v liste zo dňa 12.02.2016, t.j. ešte pred rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.04.2016), ale aj to, že názor žalovaného v nej prezentovaný nemá žiadnu oporu v zákone. Žalobca konštatoval, že správny poriadok neurčuje žiaden konkrétny časový okamih v rámci prebiehajúceho konania, počas ktorého účastník konania je oprávnený vzniesť námietku predpojatosti. 24. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave, sp. zn. 22Ca/79/2002 uviedol, že v prípade, ak sa odvolací správny orgán nevysporiada s námietkou predpojatosti, ktorá bola vznesená účastníkom správneho konania počas konania, nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, čo má za následok vadu rozhodnutia a v konečnom dôsledku aj jeho prípadnú nezákonnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zdôraznil, že nakoľko sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, resp. žalovaný nevysporiadali s námietkami predpojatosti, ktoré vzniesol žalobca v priebehu konania a tieto ignorovali, žalobcovi bolo nielen zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, ale v dôsledku toho postup správnych orgánov a ich rozhodnutia zo dňa 04.04.2016 a 07.07.2016 trpia aj vážnou vadou, a to z toho dôvodu, že nie je možné bez akejkoľvek pochybnosti vylúčiť, že vo veci rozhodovali zamestnanci správnych orgánov, u ktorých nie je pochybnosť o ich predpojatosti. 25. V podanej žalobe považoval žalobca za nevyhnutné taktiež zdôrazniť, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 07.07.2016 náležite nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu prezentovanými v jeho odvolaní, a to predovšetkým s tými podstatnými a z uvedeného dôvodu žalobca považoval rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.07.2016 za arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca považoval za nanajvýš za neprijateľné, aby žalovaný pri svojom rozhodovaní odignoroval list žalobcu zo dňa 12.02.2016, ktorým žalobca reagoval na „Výzvu na preukázanie požadovaných skutočností“, ktorá je de facto podkladom pre rozhodnutie tak Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako aj žalovaného, a to s odôvodnením, že ním nedisponuje, nakoľko mu ho nezaslal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Žalobca konštatoval, že je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu, aby ak zistí, že spisový materiál nie kompletný, dožadoval sa jeho doplnenia zo strany prvostupňového správneho orgánu. 26. V závere podanej žaloby žalobca zdôraznil, že postup a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako aj žalovaného je podľa názoru žalobcu v príkrom rozpore s článkom 18 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z uvedeného dôvodu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice nebol vonkoncom oprávnený nútiť žalobcu k výkonu práce pod hrozbou zníženia pomoci v hmotnej núdzi. 27. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.11.2016 po citácii § 98 ods. 1 písm. d/, § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, § 51 ods. 1, § 24 a § 25 Správneho poriadku uviedol, že z potvrdenia o doručení (doručenky) rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2016/43-0020 Km vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte dňa 18.07.2016. Žalobca si nevyzdvihol zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty, t.j. 21.07.2016 sa považuje za deň doručenia, dvojmesačná lehota na podanie žaloby tak začala plynúť 22.07.2016 a jej koniec pripadol na 22.09.2016, t.j. na štvrtok. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.07.2016 bola podaná dňa 27.09.2016, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku doručené dňa 21.07.2016, t.j. žaloba bola podaná oneskorene a z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku uznesením odmietol. 28. V písomnom vyjadrení žalovaný poukázal na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odvolacie námietky žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.07.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.04.2016. Mal za to, že druhostupňový orgán v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom o pomoci hmotnej núdzi, ako aj Správnym poriadkom, správny orgán náležíte odôvodnil svoje rozhodnutie, popísal všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, vysporiadal sa s námietkami účastníka konania a zrozumiteľne objasnil svoj postup v konaní, preto je toto rozhodnutie zákonné. 29. Žalovaný poukázal na námietku žalobcu, že z úradu práce obdŕžal „Výzvu na preukázanie požadovaných skutočností“, avšak prílohou tejto výzvy bola výlučne len „Informácia k školeniu BOZP“ zo dňa 02.02.2016. Tlačivo, na ktoré výzva odkazuje „Výzva na preukázanie požadovaných skutočností“ („Ponuka“) nebolo súčasťou zásielky, ktorá bola zo strany úradu práce žalobcovi doručená. Žalovaný poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania bolo odvolaciemu orgánu doručené od aktivačného centra úradu práce vyjadrenie - „Podanie správy“ zo dňa 11.07.2016, prílohu ktorého tvorilo vyjadrenie aktivačného centra úradu práce k aktivácii C.. W. G. zo dňa 26.02.2016. Vo vyjadrení aktivačného centra úradu práce zo dňa 26.02.2016 je uvedené: „Ponuka zo dna 27.01.2016 bola zaslaná spoločne s výzvou zo dňa 27.01.2016, s dátumom nástupu na výkon činností od 14.03.2016, ktorá bola občanovi doručená dňa 11.02.2016.“. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný zato, že námietka v zmysle ktorej tlačivo „Ponuka“ nebolo súčasťou zásielky, ktorá bola zo strany úradu práce žalobcovi doručená nie je dôvodná. 30. K námietke žalobcu, že rozhodnutím úradu práce mu bola znížená pomoc v hmotnej núdzi aj v období, na ktoré sa ponuka pracovnej činnosti, na ktorú úrad práce, ako aj žalovaný poukazuje vo svojich rozhodnutiach vôbec nevzťahovala, a to v období od 01.01.2017 do budúcna a v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0007 Km, žalovaný uviedol, že úrad práce rozhodnutím zo dňa 04.04.2016 znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01.03.2016. Poukázal na to, že v zmysle § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi je znížená do trvania podmienok. Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi úrad práce hmotnú núdzu žalobcu opätovne posúdi a rozhodne podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutím, na ktoré žalobca poukazuje, zmenil rozhodnutie Úradu práce. Rozhodnutím úradu práce bola účastníkovi konania znížená pomoc v hmotnej núdzi od 01.04.2015. V rámci odvolacieho konania preskúmalo Ústredie vystavenú ponuku a zistilo, že účastníkovi konania bolo ponúknuté vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne, a to na obdobie od 01.04.2015 do 31.12.2015 v mesiacoch apríl 2015, máj 2015, august 2015 a september 2015. Z dôvodu, že účastník konania nemal ponuku na vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne v mesiacoch jún a júl 2015 zmenilo Ústredie práce rozhodnutie úradu práce tak, že znížilo pomoc v hmotnej núdzi od 01.04.2015 do 31.05.2015. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie, na ktoré žalobca poukázal vychádza z odlišného skutkového stavu, a preto je pre dané konanie podľa názoru žalovaného irelevantné. 31. K námietkam zaujatosti, na ktoré poukázal žalobca v podanej žalobe žalovaný uviedol, že dňa 04.05.2016 bol na úrad práce doručený list, v ktorom žalobca vzniesol námietku predpojatosti proti úradnej osobe W.. J. a list, v ktorom žalobca vzniesol námietku predpojatosti proti úradnej osobe C.. C.. Y.. Žalovaný poukázal na rozhodnutia úradu práce zo dňa 23.05.2016 a 24.05.2016, ktorými podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Správneho poriadku námietku predpojatosti voči W.. J. a C.. C.. Y. zamietol. 32. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že dňa 04.05.2016 bol na Úrad práce Košice doručený list, v ktorom žalobca vzniesol námietku predpojatosti proti úradnej osobe G.. G. C.. Ústredie práce listom zo dňa 08.07.2016 žalobcovi oznámilo, že námietku predpojatosti proti riaditeľovi a vedúcemu služobného úradu považuje za neopodstatnenú. Vzhľadom na skutočnosť, že námietka predpojatosti bola podaná až po vydaní rozhodnutia úradu práce, nebolo možné o nej dodatočne rozhodovať. Žalobca mal za to, že názor žalovaného nemá oporu v zákone a nie je mu zrejmé odkiaľ žalovaný dospel k názoru, že námietka zaujatosti nemôže byť vznesená v rámci druhostupňového správneho konania. 33. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca uplatnil námietky zaujatosti voči riaditeľovi a zamestnancom úradu práce, ktoré boli úradu práce doručené 04.05.2016 v čase, keď už bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca odvolal a vo veci odvolania rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, z čoho vyplýva, že postup pri vydávaní rozhodnutia nemohol trpieť vadou, ako uvádza žalobca. Žalovaný poukázal na to, že podstata inštitútu námietky zaujatosti smeruje k zabezpečeniu objektivity rozhodovania správneho orgánu, t.j. aby vec neprejednával a nerozhodoval vylúčený zamestnanec. V prípade ak rozhodnutie prvostupňového orgánu už vydané bolo je podľa názoru žalovaného vylúčené dovolávať sa ex post aktivácie mechanizmu námietky zaujatosti. 34. K tvrdeniu žalobcu, že prvostupňový orgán nebol oprávnený ho nútiť k výkonu konkrétnej práce pod hrozbou zníženia pomoci v hmotnej núdze a rozhodnutie je podľa neho protiústavné, žalovaný uviedol, že z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL.ÚS 8/2014 zo dňa 27.05.2015 vyplýva, že napadnuté ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie sú v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Námietky žalobcu ohľadom nútených prác považoval žalovaný za irelevantné vzhľadom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu. 35. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci a pri vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade splatnými právnymi normami SR, ktorými sú štátne orgány viazané a musia postupovať v medziach zákona. 36. Na základe vyššie vymedzených skutočností považoval žalovaný žalobu na preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu za neopodstatnenú, a preto žiadal, aby súd tejto žalobe nevyhovel, zamietol ju v celom rozsahu a taktiež žiadal žalobcovi nepriznať náhradu trov konania, ani právneho zastúpenia. 37. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2016 uviedol, že sa nemôže vonkoncom stotožniť s názorom žalovaného prezentovaným v jeho vyjadrení, podľa ktorého žaloba bola zo strany žalobcu podaná oneskorene. Žalobca zdôraznil, že náhradné doručenie je výnimkou z riadneho doručenia písomnosti, a preto zákon (Správny poriadok) stanovuje prísne formálne podmienky na to, aby mohol byť tento inštitút v praxi uplatnený. Využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku prichádza do úvahy výlučne len v prípade, ak došlo k splneniu všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t.j. predovšetkým k preukázaniu skutočností, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručenia v mieste doručenia aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010, sp. zn. II. ÚS 65/2010-49 a uviedol, že v prípade, že ak by neboli splnené zákonné predpoklady náhradného doručenia písomnosti, teda ak by sa adresát zásielky do vlastných rúk v čase jej doručenia nezdržoval v mieste doručenia, nemohla by nastúpiť fikcia doručenia. S poukazom na vyššie uvedené považoval žalobca za nevyhnutné v prvom rade zdôrazniť, že v čase pokusu o doručenie zásielky poštovým doručovateľom, t.j. dňa 18.07.2016 sa žalobca nezdržiaval v mieste doručenia, nakoľko bol v tom čase mimo Košíc, a teda nemal reálnu možnosť dozvedieť sa o pokuse poštového doručovateľa doručiť mu zásielku. V dôsledku toho nebola splnená zákonná podmienka na použitie fikcie doručenia zásielky podľa ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca zdôraznil, že pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že adresát v mieste doručenia sa zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. Adresát zásielky nie je povinný preukazovať tvrdenie, že sa v čase doručenia zásielky nezdržiaval na mieste doručenia zásielky, a to predovšetkým z toho dôvodu, že adresát zásielky nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. V tomto smere žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.03.2012, sp. zn. 6Cdo/239/2011. Žalobca dal do pozornosti, že vychádzajúc z obsahu doručenky s rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/43-0020 Km je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že táto neobsahuje žiaden údaj o tom, že by sa žalobca v čase doručenia zásielky zdržoval v mieste doručenia zásielky, teda nijakým spôsobom nepotvrdzuje, resp. neosvedčuje splnenie zákonnej podmienky na použitie fikcie doručenia. Žalobca považoval za potrebné ďalej zdôrazniť, že na použitie fikcie doručenia nebola splnená ani ďalšia zákonná podmienka, a to opakovaný pokus o doručenie zásielky. Vychádzajúc z obsahu doručenky je zrejmé, že zásielka bola doručovaná žalobcovi výlučne len raz, a to 18.07.2016, pričom následne bola uložená na pošte (na doručenke absentuje dátum prvého a opätovného pokusu o doručenie). Žalobca ďalej poukázal na to, že nebola splnená ani ďalšia zákonná podmienka na použitie fikcie doručenia, a to doručovanie písomnosti do vlastných rúk. 38. S poukazom na vyššie uvedené považoval žalobca za nevyhnutné zdôrazniť, že nakoľko nedošlo k splneniu zákonných predpokladov využitia fikcie doručenia (zdržiavanie sa adresáta v mieste doručenia; opätovný pokus o doručenie zásielky; doručovanie písomností do vlastných rúk), žalovaný, ako ani konajúci súd nie sú oprávnení považovať za deň doručenia rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/ USl/SSVOPHNSSD/SOC/2016/43-0020 Km deň 21.07.2016, ale deň, kedy žalobca, resp, jeho splnomocnenec predmetnú zásielku fyzicky prebral, t.j. 29.07.2016. V opačnom prípade by totiž došlo nielen k porušeniu Správneho poriadku, ale predovšetkým k vážnemu zásahu do práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. 39. V ďalšej časti písomného vyjadrenia žalobca poukázal na skutočnosti a dôvody, ktoré korešpondujú so žalobnými námietkami. 40. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2016 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že za účelom preverenia postupu doručovania zásielky, telefonicky oslovil zákaznícky servis Slovenskej pošty, a.s., ktorý žalovanému oznámil, že adresát zásielky evidovanej pod podacím číslom UU013290244SK, t.j. žalobca má zriadený Post BOX, a teda zásielky mu nie sú doručované na adresu ale do daného Post BOXu. Pre krátkosť lehoty na vyjadrenie žalovaný požiadal Slovenskú poštu, a.s. o potvrdenie uvedených skutočností e-mailom. Uviedol, že v prílohe zasiela e-mail od zákazníckeho servisu Slovenskej pošty, a.s. potvrdzujúci uvedené skutočnosti a zároveň oznamuje súdu, že požiadal Slovenskú poštu, a.s. o stanovisko aj oficiálnym listom zo dňa 05.12.2016, ktoré doručí súdu dodatočne, ihneď po jeho obdŕžaní. Žalovaný poukázal na bod 1.1. písm. a/ Obchodných podmienok „PODAJ/ DODAJ ŠPECIÁL“, Slovenská pošta, a.s. poskytuje tieto špeciálne spôsoby podávania a dodávania zásielok, podávanie a dodávanie prostredníctvom poštových priečinkov, v rámci ktorých je možné využiť P.O.BOX - samoobslužný uzamykateľný priečinok umiestený v budove pošty v priestoroch pre verejnosť, ktorý je možné využívať na dodávania a zároveň podávanie zásielok, Post BOX - priečinok umiestený v prevádzkových priestoroch pošty, ktorý je možné využívať na dodávanie zásielok, SP poskytne Post BOX v prípade, ak konkrétna pošta nemá k dispozícii voľné P.O.BOXy, príp. na základe iných konkrétnych špecifických okolností. 41. S poukazom na vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s. obsiahnuté v e-maily zo dňa 02.12.2016, ako aj vyššie vymedzené Obchodné podmienky „PODAJ/DODAJ ŠPECIÁL“ považoval žalovaný námietku vznesenú žalobcom týkajúcu sa opakovaného doručovania za účelnú a zavádzajúcu, nakoľko žalobca má zriadený špeciálny spôsob dodávania zásielok - Post BOX, v rámci ktorého súhlasil, že jemu adresované zásielky nebude SP doručovať na jeho adresu ale bude ich doručovať do Post BOXu. 42. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na ustanovenie § 25 ods. 4 Správneho poriadku, sa v danom konkrétnom prípade žalované rozhodnutie považuje za doručené dňom 21.07.2016. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby (§ 181 ods. l Správneho súdneho poriadku) tak začala plynúť 22.07.2016 a jej koniec pripadol na 22.09.2016, t.j. na štvrtok. Z dôvodu, že žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.07.2016 bola podaná dňa 27.09.2016, t.j. oneskorene, žalovaný navrhol, aby súd žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku uznesením odmietol. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že ostatné žalobcom vznesené námietky týkajúce sa fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku sú bezpredmetné. 43. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosť, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, pričom tvrdenie žalobcu, že o skutočnosti, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval svedčí aj samotné potvrdenie o doručení zásielky (ďalej len „doručenka“), z obsahu ktorej je bez pochybnosti zrejmé, že predmetná zásielka bola za žalobcu prevzatá splnomocnencom, nie je možné považovať za objektívny dôkaz. 44. Žalovaný poukázal na to, že prípadná námietka žalobcu, týkajúca sa nenaplnenia žalobcom vymedzenej zákonnej podmienky fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku, by mohla byť opodstatnená iba vtedy, ak by žalobca nebol na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnil tretiu osobu v osobe splnomocnenca a preukázal by, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval. 45. Žalovaný konštatoval, že splnomocnením na preberanie písomností preberá na seba adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca. Na podporu svojho právneho názoru žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. septembra 2011, sp. zn. 3Obdo/56/2010, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2016, sp. zn. 3Obdo/28/2016. 46. V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že originál doručenky sa nachádza v administratívnom spise odvolacieho správneho orgánu, ktorý bol správnemu súdu doručený, pričom z doručenky jednoznačne vyplýva, že zásielka bola doručovaná ako zásielka „doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením“. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval predmetnú námietku žalobcu za neopodstatnenú. 47. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení, týkajúce sa tlačiva „Ponuka“, námietok zaujatosti, ako aj vyjadrenia, že úrad práce, resp. žalovaný neboli oprávnení znížiť pomoc v hmotnej núdzi v období od 01.01.2017 do budúcna, žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, žalovaný zotrváva na vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd tejto žalobe nevyhovel, zamietol ju v celom rozsahu a tiež žiadal žalobcovi nepriznať náhradu trov konania, ani právneho zastúpenia. 48. Dňa 12.01.2017 žalovaný doručil správnemu súdu poskytnutie informácií Slovenskou poštou, a.s., z ktorého vyplýva, že zásielka adresovaná pre C.. W. G., B. X, Košice bola dňa 18.07.2016 oznámená a uložená do Post BOXu č. XXX. Nakoľko adresát má na pošte zriadený Post BOX, pokus o opakované doručenie vykonaný nebol. Zásielku dňa 29.07.2016 prevzala splnomocnená osoba adresáta PS 132/2011/KE2. Za vzniknutý nedostatok sa Slovenská pošta, a.s. ospravedlňuje. 49. Žalobca v písomných podaniach zo dňa 05.06.2017 a 16.10.2017 uviedol, že v prípade ak si adresát zásielky osobne prevezme zásielku na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia, nakoľko takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. Poukázal na to, že žalobca si predmetnú zásielku prevzal prostredníctvom splnomocnenca na pošte dňa 29.07.2016 a z uvedeného dôvodu je preto aplikácia inštitútu náhradného doručenia vylúčená. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 6Sžo/81/2015. 50. Okrem vyššie uvedeného žalobca považoval za potrebné uviesť, že žalobca nikdy u Slovenskej pošty, a.s. nemal a v súčasnosti ani nemá zriadený poštový priečinok Post BOX, a preto tvrdenie žalovaného, resp. Slovenskej pošty, a.s. o opaku považuje žalobca za nepravdivé, zavádzajúce a do dnešného dňa za ničím nepreukázané. Žalobca poukázal na to, že vychádzajúc z bodu 2.1. obchodných podmienok podaj/dodaj špeciál je zrejmé, že predpokladom zriadenia poštového priečinku Post Box je podanie žiadosti o špeciálne spôsoby podávania/dodávania zásielok, ktorú je nutné podať na predpísanom tlačive. Žalobca považoval za nevyhnutné uviesť, že nemá vedomosť o tom, že by vyššie uvedené tlačivo niekedy vyplnil, podpísal a doručil poštovému podniku. Z uvedeného dôvodu mu preto objektívne nemohol byť zriadený ani Post Box, podľa vedomostí žalobcu poštový podnik disponuje výlučne len tzv. odnášacím vyhlásením brata žalobcu O. G.. Žalobca považoval bez akejkoľvek pochybnosti za zrejmé, že nemôže mať zriadený poštový priečinok Post Box, a teda poštový podnik je povinný mu akékoľvek zásielky doručovať na adresu jeho bydliska. Žalobca naďalej zotrval na svojom tvrdení, podľa ktorého Slovenská pošta, a.s. nebola oprávnená poskytnúť žalovanému informácie ohľadom toho, či žalobca má alebo nemá zriadený poštový priečinok Post Box. Žalobca zároveň zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach. 51. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 52. Na pojednávaní správneho súdu dňa 27. októbra 2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených, ako aj na ďalších písomných vyjadreniach, resp. podaniach zo dňa 23.11.2016, 05.06.2017 a 16.10.2017 zotrváva v celom rozsahu tak, ako aj boli súdom na dnešnom pojednávaní oboznámené. 53. Na otázku správneho súdu, či vie preukázať doručenie listu žalobcu zo dňa 02.12.2016, ktorý mal byť adresovaný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, a v ktorom okrem iného mal vznášať námietku zaujatosti, právny zástupca žalobcu uviedol, že túto skutočnosť preukázať nevie. 54. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na všetkých dôvodoch, uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 02.11.2016 k žalobe, ako aj vo vyjadrení žalovaného zo dňa 07.12.2016 k vyjadreniu žalobcu. 55. Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“), dávka je 61,60 eur mesačne, ak ide o jednotlivca. Podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom, v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní: a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu, alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Podľa § 14 ods. 2 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie je 55,80 eur mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti. Podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, v § 11 ods. 2, v § 12 ods. 2, v § 13 ods. 2 a v § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4. Podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume, alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. 56. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/ SOC/2016/43-0020 Km zo dňa 07.07.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 02.05.2016 a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/ OHNNVaŠSD/ HNNV KE I, IV/SOC/2016/60428-0065 zo dňa 04.04.2016. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 10 ods. 3, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01.03.2016 z dôvodu, že žalobca odmietol ponuku zaslanú aktivačným centrom, ktorou mu bolo ponúknuté vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činností, ktorým je MČ Košice - Nad Jazerom, v období špecifikovanom v tomto rozhodnutí, na základe čoho došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. 57. V preskúmavanej veci bola spornou otázka doručenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2016/43-0020 Km zo dňa 07.07.2016 žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi a následné posúdenie otázky včasnosti podania žaloby žalobcom proti tomuto rozhodnutiu. 58. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.11.2016 namietal, že z potvrdenia o doručení (doručenky) rozhodnutia žalovaného vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte dňa 18.07.2016, pričom žalobca si nevyzdvihol zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty, t.j. 21.07.2016 sa považuje za deň doručenia, pričom dvojmesačná lehota na podanie žaloby tak začala plynúť 22.07.2016 a jej koniec pripadol na 22.09.2016, t.j. na štvrtok. Žalovaný bol toho názoru, že žaloba bola podaná oneskorene, nakoľko bola podaná dňa 27.09.2016. 59. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca, resp. jeho splnomocnenec predmetnú zásielku fyzicky prebral dňa 29.07.2016, pričom žaloba bola podaná osobne dňa 27.09.2016 na Krajskom súde v Košiciach. 60. Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená v ustanoveniach § 24 až § 26 Správneho poriadku. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomností do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky z adries) podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku ku ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. 61. Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku o reálnom doručení. 62. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedná a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/81/2015 zo dňa 21. januára 2017. 63. Keďže žalobca, resp. jeho splnomocnenec rozhodnutie žalovaného fyzicky prebral dňa 29.07.2016, pričom žaloba bola podaná osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.09.2016, z uvedeného možno vyvodiť, že žaloba bola podaná v dvojmesačnej lehote v súlade ustanovením § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. 64. Žalobca v podanej žalobe namietal, že tlačivo, na ktoré odkazuje „Výzva na preukázanie požadovaných skutočností“, resp. na ktoré poukazuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako aj žalovaný („Ponuka“), nebolo súčasťou zásielky, ktorá bola zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny žalobcovi doručená, pričom na vyššie uvedenú skutočnosť žalobca upozornil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bezodkladne, a to listom zo dňa 12.02.2016 (vrátane vznesených námietok zaujatosti voči zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice), pričom na uvedený list Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice nijakým spôsobom nereagoval a žalobcovi nedoručil tlačivo. 65. K uvedenej žalobnej námietke správny súd uvádza, že v pripojenom žurnalizovanom administratívnom spise sa nachádza Výzva na preukázanie požadovaných skutočností (č. l. 93), pričom z uvedenej výzvy vyplýva, aby žalobca v lehote do piatich dní od doručenia tejto výzvy predložil na úrad tlačivo („Ponuka“) zaslaného v prílohe tejto výzvy, na ktorom je potrebné vyznačiť, či ponúkaný výkon činností prijíma alebo odmieta. Zároveň v žurnalizovanom administratívnom spise (č. l. 94) sa nachádza ponuka č. KE0/AC/ ZAM/2016/22057-6, ktorou Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ponúka žalobcovi vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činností, ktorým je Mestská časť Košice - Nad Jazerom na obdobie od 01.02.2016 do 31.12.2016 s konkrétnym rozpisom dátumu vykonávania, miesta výkonu a času vykonávania činností. Uvedená výzva na preukázanie požadovaných činností s priloženou ponukou bola žalobcovi doručená dňa 11.02.2016, čo vyplýva z pripojenej doručenky. 66. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi bola doručená Výzva na preukázanie požadovaných skutočností s priloženou ponukou na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činností, ktorým je Mestská časť Košice - Nad Jazerom. 67. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že „Ponuka“ nebola súčasťou Výzvy na preukázanie požadovaných skutočností, ktorá bola zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny žalobcovi doručená, pričom žalobca na uvedenú skutočnosť upozornil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bezodkladne listom zo dňa 12.02.2016, k tomu správny súd uvádza, že list žalobcu zo dňa 12.02.2016 sa v žurnalizovanom pripojenom administratívnom spise nenachádza, pričom právny zástupca žalobcu na pojednávaní správneho súdu dňa 27. októbra 2017 uviedol, že doručenie listu žalobcu zo dňa 02.12.2016, ktorý bol adresovaný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, nevie preukázať. 68. Na základe vyššie uvedeného považuje správny súd túto žalobnú námietku za neopodstatnenú. 69. Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že obsahom vyššie uvedeného listu žalobcu zo dňa 12.02.2016 boli okrem iného aj námietky predpojatosti voči dvom zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, a to voči G.. G. C. a K. N.. Nakoľko o vyššie uvedených námietkach predpojatosti nebolo nijakým spôsobom rozhodnuté a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 04.04.2016 rozhodol vo veci samej, žalobca podal námietku predpojatosti opätovne voči G.. G. C. a zároveň aj voči ďalším zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, a to voči W.. X. J. a C.. I. Y.. Dňa 17.06.2016 boli žalobcovi doručené rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 23.05.2016 a 24.05.2016, ktorými rozhodol, že námietku žalobcu voči W.. X. J. a C.. I. Y. zamietol. Dňa 29.07.2016 bola žalobcovi doručená odpoveď zo dňa 08.07.2016, v ktorej mu žalovaný oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že námietku predpojatosti voči riaditeľovi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G.O.. G. C. podal žalobca až po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým úrad rozhodol vo veci samej, o jeho námietke predpojatosti nie je možné dodatočne rozhodovať. a túto námietku považoval za neopodstatnenú. Žalobca vzhľadom na uvedené považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, keďže skutočnosť, že žalobca podal námietku predpojatosti spolu s podaním odvolania, nemá žiadny vplyv na to, že príslušný správny orgán bol povinný sa nimi riadne a náležite zaoberať, a to ešte pred vydaním rozhodnutia zo strany žalovaného. 70. K vyššie uvedenej žalobnej námietke správny súd uvádza, že podľa § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania, alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že cieľom vylúčenia je zabezpečiť nestrannosť rozhodovania a rozhodnutia správneho orgánu. Na zabezpečenie objektivity rozhodovania správneho orgánu je potrebné, aby vec neprejednával a nerozhodoval vylúčený zamestnanec, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok rozhodovania správneho orgánu. 71. V preskúmavanom prípade žalobca namietal, že prvýkrát vzniesol námietku zaujatosti už v liste zo dňa 12.02.2016, t.j. ešte pred rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.04.2016. K uvedenej žalobnej námietke správny súd opätovne uvádza, že list žalobcu zo dňa 12.02.2016, ako už bolo vyššie uvedené, sa v žurnalizovanom administratívnom spise nenachádza, právny zástupca žalobcu nevedel preukázať doručenie tohto listu, a preto o námietke zaujatosti ešte pred vydaním rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice nemohlo byť rozhodnuté. 72. Žalobca podal námietku predpojatosti voči G.. G. C. v čase, keď už Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice rozhodol vo veci, pričom túto námietku žalobca podal spolu s podaním odvolania. Žalovaný listom zo dňa 08.07.2016 oznámil žalobcovi, že námietku predpojatosti voči riaditeľovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice G.. G. C. podal až po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým úrad rozhodol vo veci samej a o jeho námietke predpojatosti nie je možné dodatočne rozhodovať, a preto považoval jeho námietku predpojatosti proti riaditeľovi a vedúcemu služobného úradu už za neopodstatnenú. 73. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca uplatnil námietky zaujatosti voči riaditeľovi a zamestnancom úradu práce, ktoré boli úradu práce doručené dňa 04.05.2016 v čase, keď už bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca odvolal a vo veci odvolania rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán. Ak má mať rozhodnutie o tom, či je zamestnanec prvostupňového orgánu vylúčený zmysel, musí uvedené rozhodnutie predchádzať rozhodnutiu prvostupňového orgánu vo veci samej, nakoľko zmyslom inštitútu námietky zaujatosti je vylúčiť možnosť, aby sa na výkone právomoci správneho orgánu bezprostredne podieľali osoby, pri ktorých je možné dôvodne pochybovať o ich nezaujatosti. Podstata inštitútu námietky zaujatosti smeruje k zabezpečeniu objektivity rozhodovania správneho orgánu, t.j. aby vec neprejednával a nerozhodoval vylúčený zamestnanec. Zároveň je potrebné uviesť, že aj keď žalovaný listom zo dňa 08.07.2016 oznámil žalobcovi, že o jeho námietke nie je možné dodatočne rozhodovať (námietku podal po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu), žalovaný v odvolacom konaní preskúmal zákonnosť vydaného rozhodnutia, zistil a zdôvodnil, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a teda, že zamestnanec, voči ktorému vzniesol námietku predpojatosti, ho nesprávnym postupom, resp. nezákonným rozhodnutím neukrátil na jeho právach. Je možné podať námietku predpojatosti voči zamestnancovi správneho orgánu aj v odvolacom konaní, ale odvolací orgán, v danom prípade žalovaný, po podaní odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej preskúmava zákonnosť celého rozhodnutia a zo všetkých hľadísk, čo v konečnom dôsledku zahŕňa aj posudzovanie, či vo veci nerozhodoval zaujatý zamestnanec. Z uvedených dôvodov považuje správny súd aj túto námietku žalobcu za neopodstatnenú. 74. Žalobca v podanej žalobe upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že žalobcovi bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice znížená pomoc v hmotnej núdzi aj v období, na ktoré sa ponuka pracovnej činnosti, na ktorú poukazuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, resp. žalovaný vo svojich rozhodnutiach, vôbec nevzťahovala, a to v období od 01.01.2017 do budúcna. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.08.2015, č. j. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0007 Km. 75. Ako vyplýva z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/ OHNNVaŠSD/ HNNV KE I, IV/SOC/2016/60428-0065 zo dňa 04.04.2016, žalobcovi bola znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01.03.2016. V zmysle už vyššie citovaného § 25 ods. 2 veta prvá zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že pomoc v hmotnej sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Aj keď z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva stanovenie presnej doby dokedy sa pomoc v hmotnej núdzi odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, z výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že pomoc v hmotnej núdzi sa zníži len do trvania podmienok, pričom ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, úrad opätovne posúdi hmotnú núdzu žalobcu a rozhodne podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čo analogicky vyplýva aj z § 25 ods. 5 citovaného zákona. Zároveň je potrebné uviesť, že z výroku rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE I, IV/SOC/2016/60428-0065 zo dňa 04.04.2016 nevyplýva, že žalobcovi bola znížená pomoc v hmotnej núdzi aj v období od 01.01.2017 do budúcna, ako na to poukazuje žalobca v podanej žalobe. Taktiež je potrebné uviesť, že rozhodnutie č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0007 Km zo dňa 17.08.2015, na ktoré poukazuje žalobca, uvedeným rozhodnutím bola účastníkovi konania znížená pomoc v hmotnej núdzi od 01.04.2015, pričom v rámci odvolacieho konania Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zmenilo rozhodnutie úradu práce tak, že znížilo pomoc v hmotnej núdzi od 01.04.2015 do 31.05.2015, a to z dôvodu, že účastník konania nemal ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne v mesiacoch jún a júl 2015. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie, na ktoré poukázal žalobca sa týka odlišného skutkového stavu. Z vyššie uvedených dôvodov považuje správny súd aj túto námietku žalobcu za neopodstatnenú. 76. V podanej žalobe žalobca taktiež namietal, že postup a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako aj žalovaného, je v príkrom rozpore s článkom 18 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Nikoho nemožno poslať na nútené práce“, a to preto, že dôvodom pre odňatie dávky, resp. jej podstatné zníženie, bola skutočnosť, že žalobca sa odmietol podrobiť postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý ho nútil vykonávať proti jeho vôli prácu. 77. V súvislosti s touto žalobnou námietkou správny súd konštatuje, že Ústavný súd SR pri posudzovaní ústavnosti ustanovení § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi dospel k záveru, že nie sú v rozpore s Ústavou SR, čo vyjadril v rozhodnutí z 27.05.2015 č. (ÚS) PL.ÚS 8/2014, v ktorom konštatoval: „Z pohľadu Ústavného súdu SR nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v článku 39 ods. 2 Ústavy SR vyžadovať participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené, alebo zbytočne zaťažujúce“. 78. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v ustanovení § 10 ods. 3 používa pojem dobrovoľnícka činnosť pre inú osobu s jej súhlasom, v jej prospech alebo vo verejný prospech v rozsahu 32 hodín mesačne. Podľa ponuky, ktorá bola zaslaná žalobcovi 27.01.2016 malo ísť o pracovné činnosti - tvorba, ochrana, udržiavanie a zlepšenie životného prostredia a ekonomických podmienok obyvateľov obce, starostlivosť, rozvoj, ochrana a zachovanie kultúrneho dedičstva, napomáhanie, udržiavanie a poriadku v obci. Ponúkané činnosti podľa názoru správneho súdu neboli neprimerané alebo zaťažujúce v porovnaní s výškou poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi. Z uvedených dôvodov považuje súd aj túto žalobnú námietku žalobcu za neopodstatnenú. 79. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 80. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorých účastníkom právo náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.