Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sa/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201159 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201159.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu V. M. P. T. X. L. , N.. XX.XX.XXXX, A. K., B.. K., Q. XXXX/X, zdržujúceho sa na adrese Košice, sídl. K., S. XX, zast. JUDr. Annou Lackovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Pražská 4, Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.08.2016 č. KRPZ- KE-KDI2-89/2016-P takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 17.08.2016 č. : KRPZ-KR-KDI2-89/2016-P žalovaný podľa § 58 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (v ďalšom aj: „správny poriadok“) zamietol odvolanie V.Á. M. a potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod č. : ORPZ-KE-ODI2-263/2016-P zo dňa 20.06.2016, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v ďalšom aj: „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tak, že dňa 22.03.2016 v čase o 10.50 hod. v Košiciach na ulici Národná trieda zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej zn. Mercedes Benz EČ: K. na jednom z dvoch vyhradených parkovacích miest pre mestskú políciu, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ s poukázaním na ustanovenie § 25 ods.1 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom aj : „zákon o cestnej premávke). Za takéto konanie bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 30,- eur a podľa § 79 ods.1 zákona o priestupkoch zároveň uložená povinnosť uhradiť trovy správneho konania vo výške 16,- eur. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán začal dňa 05.08.2016 konanie o odvolaní proti označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré preskúmal v celom rozsahu vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu tak, ako bol špecifikovaný v napadnutom rozhodnutí, pričom zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 22.03.2016, úradného záznamu zo dňa 22.03.2016, fotodokumentácie z miesta priestupku z uvedeného dňa, rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 06.04.2016, odporu žalobcu proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10.05.2016, záznamu o podaní vysvetlenia V.. V. B. zo dňa 07.06.2016, záznamov o podaní vysvetlenia T. T. zo dňa 07.06.2016, úradného záznamu zo dňa 14.06.2016, evidenčnej karty žalobcu zo dňa 20.06.2016, evidenčnej karty vozidla EČ: K. zo dňa 20.06.2016, údajov o osobe zo systému REGOB, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 20.06.2016, rozhodnutia o priestupku z uvedeného dňa, odvolania žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku a stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach k podanému odvolaniu vyplýva, že vodič motorového vozidla, t.j. žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods.2 písm. b/ s poukázaním na ustanovenie § 25 ods.1 písm. n/ zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm. l/ zákona o priestupkoch. 3. K námietke žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v tom smere, že ako vodič sa ku skutku priznal, ale nesúhlasil s opisom jeho priebehu tak ako bol zaznamenaný mestskou políciou, pretože na vyhradenom mieste zastavil z dôvodu, že v tom čase mal vážne zdravotné problémy, cítil nevoľnosť, slabosť, mal triašku a vážne obavy, že stratí vedomie, pričom v tom čase bolo jeho myslenie veľmi zacielené na potrebu zastavenia auta a jediným jeho cieľom bolo zvrátenie zlého zdravotného stavu, podľa jeho názoru nekonal nezodpovedne a nespôsobil žiadnu nehodu, nikoho neobmedzil a pri ústretovom prístupe konajúcej hliadky by k postihu vôbec nemuselo dôjsť odvolací orgán uviedol, že nesúhlas žalobcu s opisom priebehu skutku zaznamenaného mestskou políciou neznamená to, že sa žalobca skutku aj nedopustil. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku spísanej mestskou políciou priamo na mieste tvrdenie žalobcu nevyplýva, pretože tento sa vyjadril do správy o výsledku objasňovania priestupku písomne, kde uviedol: „Nepovažujem to za priestupok, pretože počas celej doby zastavenia na vyhradenom parkovisku sedela v aute moja manželka, ktorá bola ochotná preparkovať vozidlo, takže nedošlo k žiadnemu obmedzeniu parkovania na vyhradenom parkovisku mestskej polície. K tomuto dodávam, že sú vyhradené dve parkovacie miesta a druhé bolo voľné, takže v tomto prípade nemohlo dôjsť k dopravnému priestupku k parkovaniu MP.“ Žalovaný k tomu zaujal stanovisko, že ak žalobca zastavil na vyhradenom mieste za situácie, že mal vážne zdravotné problémy, mal o poskytnutie pomoci požiadať priamo mestských policajtov, ktorí by mu túto prvú pomoc poskytli alebo jej poskytnutie sprostredkovali. Takéto skutočnosti však žalobca neuviedol ani písomne do správy o výsledku objasňovania priestupku priamo na miesto a ani ústne hliadke mestskej polície. Zo záznamu o podaní vysvetlenia V.. V. B., policajtom mestskej polície vyplýva, že žalobca po doriešení dopravného priestupku nasadol do svojho osobného motorového vozidla a odišiel z miesta. Odvolací správny orgán takéto konanie žalobcu hodnotil ako nezodpovedné, potenciálne majúce za následok ohrozenie ostatných účastníkov cestnej premávky, pretože žalobca sám uvádzal svoje vážne zdravotné problémy. Odvolací orgán zdôraznil zákaz viesť motorové vozidlo, ak je schopnosť vodiča znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou (§ 4 ods. 2 písm. f/ zákona o cestnej premávke). 4. K námietke žalobcu, že úlohou polície je pomáhať a chrániť, pričom v tomto prípade si mestská polícia svoju povinnosť nesplnila, pretože svojimi konaním si pomohol sám a ak by členovia mestskej polície neboli zabránili jeho manželke z vyhradeného miesta vycúvať, čiastočne by naplnili úlohu, ktorú im zákon ukladá, odvolací orgán uviedol, že v prípade ak by žalobca požiadal o poskytnutie pomoci, táto by mu určite bola poskytnutá. Žalobca však o poskytnutie pomoci nepožiadal, ktorá skutočnosť vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku ako aj zo záznamov o podaní vysvetlenia hliadky mestskej polície. 5. K námietke žalobcu, že na vyhradenom parkovacom mieste zastavil, ale nie v úmysle parkovať a na tomto mieste s naštartovaným motorovým vozidlom nestál ani päť minút, odvolací orgán uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že od zistenia priestupku o 10.50 hod. po dobu, kedy sa k motorovému vozidlu dostavil žalobca, t.j. v čase o 11.00 hod. uplynulo 10 minút. V čase príchodu hliadky sa tento pri vozidle nenachádzal. Z toho je zrejmé, že časový úsek 10 minút uvádzaný hliadkou mestskej polície je len informatívny a nejde o čas skutočného parkovania na vyhradenom parkovacom mieste. Z ustanovenia § 25 ods.1 písm. u/ zákona o cestnej premávke pritom vyplýva, že vodič nesmie zastaviť a stáť na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. V zmysle príslušných ustanovení zákona sa státím rozumie uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie, pričom zastavením sa rozumie uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo vystúpenie prepravovaných osôb, alebo na urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu. Žalobca tak svojim konaním, t.j. zastavením a státím na mieste vyhradenom pre vozidlá mestskej polície nerešpektoval pokyn vyplývajúci mu z dopravného značenia, pričom dĺžka státia motorového vozidla žalobcu bola zistená objektívnym spôsobom. Žalovaný skonštatoval, že žalobca podľa vlastného tvrdenia naviac porušil aj ďalšie ustanovenie zákona, pretože zbytočne ponechal motor stojaceho vozidla v chode. 6. K žiadosti žalobcu o odpustenie uloženej pokuty vo výške 30,- eur ako aj trov správneho konania, a to z dôvodu : „- že počas jazdy v meste začal pociťovať nevoľnosť, ktorá sa stupňovala, začal sa potiť, mal pocit zimy a triašky, - keďže bol takmer čas obeda pripísal túto náhlu zmenu stavu diagnostikovanému diabetu a jeho prvoradým cieľom bolo zastaviť a v potravinách si kúpiť „sladkosť“, resp. sladký nápoj, ktorých použitím zvráti nastupujúce príznaky hypoglykémie, - nebolo iné voľné miesto na parkovanie pred obchodným domom Billa, - nechal auto naštartované, v aute ostala manželka K. M., ktorá bola pripravená v prípade obmedzenia Mestskej polície v parkovaní uvoľniť priestor, tomu, komu je určený, - čas strávený si neuvedomil, ale bola to niekoľko minútová záležitosť, ktorá s určitosťou netrvala ani päť minút“, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že si bol kúpiť sladkosť v potravinách je v rozpore s jeho konaním, pretože zo záznamu o podaní vysvetlenia V.. V. B. vyplýva, že po príchode vodiča k vozidlu mal vodič v ruke igelitovú tašku s nákupom, takže sa nejednalo iba o jednu sladkosť, prípadne sladký nápoj. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku ako aj v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok hodnotí ako účelové, uvádzané v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok a tvrdenia žalobcu v žiadosti o odpustenie uloženej pokuty sú v podstate totožné s námietkami uvádzanými v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. 7. Osobitnú pozornosť odvolací správny orgán venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie za priestupok, keď konštatoval, že sankcia bola uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch a uložená pokuta je v dolnej hranici sankčného rozpätia, pretože v zmysle označeného ustanovenia zákona správny orgán mohol za daný priestupok uložiť pokutu až do výšky 100,- eur. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy tak skutočnosti priťažujúce, poľahčujúce ako aj osobné a majetkové pomery obvineného. Prihliadnuc na tieto okolnosti ako aj na kritériá uvedené v § 12 ods.1 zákona o priestupkoch považoval odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a jej výšku za dostatočne odôvodnenú. Rozhodnutie o uložení sankcie bolo vydané aj za použitia správnej úvahy, ktorá bola limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov odvolací orgán dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval aj v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Priestupok žalobcu na úseku cestnej dopravy bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Predmetom konania o odvolaní bolo len preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia o priestupku vydaného správnym orgánom prvého stupňa a pri rozhodovaní o odvolaní sa odvolací správny orgán nemohol zaoberať inými skutočnosťami, nakoľko tieto neboli predmetom konania prvostupňového správneho orgánu. 8. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 20. 10. 2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach osobne dňa 21. 10. 2016 žalobca navrhol, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a upustil od uloženia sankcie za priestupok. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že nepopiera zastavenie na mieste vyhradenom pre parkovanie mestskej polície, avšak nesúhlasil s opisom deja hliadkou mestskej polície dokumentujúcou dopravný priestupok tak, ako bol tento zachytený v rozhodnutiach správnych orgánov. Zhodne s tým, čo uviedol pred správnymi orgánmi oboch stupňov tvrdil, že motorové vozidlo zastavil z dôvodu, že počas jazdy v meste začal pociťovať nevoľnosť, ktorá sa stupňovala, začal sa potiť, mal pocit zimy a triašku. Keďže išlo o čas obeda, pripísal túto náhlu zmenu svojho zdravotného stavu diagnostikovanému diabetu a jeho prvotným cieľom bolo zastaviť a kúpiť „sladkosť“, resp. sladký nápoj, ktorých použitím zvráti nastupujúce príznaky hypoglykémie. Pre zaparkovanie motorového vozidla pred obchodným domom Billa nebolo iné voľné parkovacie miesto, preto zastavil na najbližšom voľnom mieste pred vchodom do obchodu, nechal auto naštartované, v aute ostala jeho manželka, ktorá bola pripravená v prípade obmedzenia mestskej polície v parkovaní uvoľniť priestor tomu, komu je určený. Neuvedomil si čas strávený v obchode, išlo však o niekoľko minútovú záležitosť, ktorá s určitosťou netrvala ani päť minút. Počas jeho neprítomnosti sa na parkovisko dostavila hliadka mestskej polície, manželke nedovolila preparkovať motorové vozidlo a po jeho príchode k autu hliadka nebola ochotná vypočuť si jeho argumentáciu a už vôbec nebola ochotná túto argumentáciu zaznamenať. Z miesta incidentu (spáchania priestupku) odišiel preto, lebo sa necítil zdravotne v poriadku a hliadka mestskej polície jeho zlý zdravotný stav zneužívala, jej cieľom bolo ho pokutovať a vynútiť si jeho podpis a nie vec riešiť. Ďalej kategoricky poprel, že z obchodu k autu sa vrátil s nákupnou taškou. Vyslovil názor, že tým, že na mieste vyhradenom pre mestskú políciu zastavil na dobu nepresahujúcu 5 minút, spáchal priestupok, ktorý nemal žiaden následok. Mestská polícia mala na zaparkovanie v prípade potreby jedno parkovacie miesto voľné a jeho manželka bola pripravená uvoľniť aj druhé parkovacie miesto, čo jej však nebolo umožnené. Svojím konaním s veľkou pravdepodobnosťou predišiel následkom, ktoré mohli byť spôsobené na zdraví aj na majetku. Odvolal sa na ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch, (priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak), s tým, že pri priestupku je podľa vyššie citovaných ustanovení dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti. 9. V písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2016 žalovaný navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu a potvrdiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Zopakoval v podstatných dôvodoch argumentáciu z rozhodnutí správnych orgánov a k námietkam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol, že tieto sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí. 10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho poriadku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa na nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 02. 10. 2017 ( na tomto pojednávaní bol účastníkom konania v zmysle ust. § 116 SSP oznámený termín vyhlásenia rozsudku dňa 18. 10. 2017) dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 11. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy vypracovanej Mestskou políciou Košice, stanica Sever dňa 22. 03. 2016 č. písomnosti: MsP-10/2016/P-0025/BC vyplýva, že žalobca dňa 22. 03. 2016 v čase o 11.00 hod. na Národnej triede 45 v Košiciach spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorým porušil ust. § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, pretože motorovým vozidlom ev. zn. K. XXXEC továrenskej značky Mercedes stál a parkoval na vyhradenom mieste pre mestskú políciu. Po príchode hliadky k uvedenému vozidlu sa na mieste nachádzala neznáma osoba a to spolujazdec vodiča. V čase 11.00 hod. sa k vozidlu dostavil žalobca, ktorý uviedol, že nie je si vedomý priestupku, preto bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, na ktorú sa vodič vyjadril a podpísal. Z miesta priestupku bola vyhotovená fotodokumentácia. Vo vyjadrení podľa § 10 ods. 1 zák. č 564/1991 Zb. o obecnej polícii vodič motorového vozidla po poučení uviedol vysvetlenie, že svoje konanie nepovažuje za dopravný priestupok, pretože počas celej doby zastavenia na vyhradenom parkovisku sedela v aute jeho manželka, ktorá bola ochotná preparkovať vozidlo, takže nedošlo k žiadnemu obmedzeniu parkovania na vyhradenom parkovisku mestskej polície. Dodal, že na uvedenom mieste sú vyhradené dve parkovacie miesta a druhé bolo voľné, takže v tomto prípade nemohlo dôjsť k dopravnému priestupku k parkovaniu MP. Z úradného záznamu spísaného uvedeného dňa mestským policajtom č. 621 T. T. V.. vyplýva, že dňa 22. 03. 2016 v čase o 10.50 hodín vykonávali hliadkovú činnosť na ul. Národná trieda č. 45 v Košiciach, kde uvideli stáť a parkovať na vyhradenom mieste (réservé) pre mestskú políciu osobné motorové vozidlo zn. Mercedes s evidenčným číslom : K.-XXXEC. Po príchode k uvedenému vozidlu sa na mieste nachádzala neznáma osoba a to iba spolujazdec. V čase o 10.55 hod. bola z miesta priestupku vyhotovená fotodokumentácia. V čase o 11.00 hod. sa na miesto dostavila neznáma osoba mužského pohlavia, ktorá uviedla, že je vodič daného vozidla a táto osoba bola vyzvaná, aby predložila doklad totožnosti z dôvodu, že sa dopustila priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch s poukazom na § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke s tým, že s osobným motorovým vozidlom parkoval na vyhradenom mieste pre mestskú políciu. Neznáma osoba predložila doklad totožnosti, jednalo sa o žalobcu, ktorý bol príslušníkom mestskej polície V.. B. upozornený, že môže byť riešený v blokovom konaní za daný priestupok do výšky 50,- eur. Na otázku, či si je vedomý dopravného priestupku uviedol, že dopravného priestupku si nie je vedomý z dôvodu, že: „nepovažujem to za dopravný priestupok, pretože počas celej doby zastavenia na vyhradenom parkovisku sedela v aute moja manželka, ktorá bola ochotná preparkovať vozidlo, takže nedošlo k žiadnemu obmedzeniu parkovania na vyhradenom parkovisku MsP. K tomu dodávam, že sú na vyhradenom mieste dve parkovacie miest a druhé bolo voľné, takže v tomto prípade nemohlo dôjsť k dopravnému priestupku.“ Z tohto dôvodu bola vypísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, na ktorú sa žalobca po poučení vyjadril a podpísal. Vzhľadom na uvedené bola vec mestskou políciou v Košiciach postúpená Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát v Košiciach. 12. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát, Rampová 7 v Košiciach vydal dňa 06.04.2016 Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. : ORPZ-KE-ODI1-263/2016- P, ktorým žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.03.2016 v čase o 10.50 hod v Košiciach, na ul. Národná trieda zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej zn. MERCEDES BENZ, evidenčné číslo K. na vyhradenom parkovacom mieste, čím porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke. Žalobca v podanom odpore proti rozkazu o uložení sankcie zhodne s neskorším odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietal, že je diabetikom, liečeným na Diabetes mellitus 2. typu a v uvedenom čase začal pociťovať nevoľnosť ktorá sa stupňovala (potil sa, mal pocit zimy a triašky), čo pripísal v tom čase nastupujúcim príznakom hypoglykémie. Aj keď nepoprel, že zastavil na mieste vyhradenom mestskej polícii (išlo o najbližšie voľné miesto pred vchodom do obchodu), v naštartovanom aute zostala jeho manželka, ktorá v prípade potreby mohla parkovacie miesto uvoľniť tomu, pre koho bolo určené. Celé jeho konanie bolo motivované tým, že si chcel kúpiť sladkosť, resp. sladký nápoj, a ich požitím zvrátiť akútne príznaky jeho choroby. Vozidlom stál na vyhradenom mieste iba veľmi krátku dobu. Zo správania hliadky mestskej polície mu bolo zrejmé, že ho nepočúvajú, a nemajú ani snahu mu pomôcť. Svojim konaním nikoho neohrozil a ani nespôsobil žiaden následok, pretože na danom mieste boli vyhradené pre mestskú políciu dve parkovacie miesta, a v danom čase neprišli dve motorové vozidlá, ktoré by nemali kde zaparkovať. Za podstatné považoval to, že pri náhlej zmene zdravotného stavu je vodič povinný si počínať tak, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky. Keď pocítil náhlu motorickú, rozpoznávaciu a vôľovú slabosť, tak zastavil na mieste, na ktorom nikoho neohrozil a ani neobmedzil a zabezpečil pre seba potrebné potraviny, ktoré po požití zabránili nástupu hypoglykémie. 13. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti aj za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. 14. Podľa ust. § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 15. Podľa § 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ: - a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo - b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 16. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 17. Podľa § 3 ods. 1, 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a ďalej je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 18. Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. 19. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písm. a/ - k/ poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 20. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za priestupok podľa ods. 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100,- eur. 21. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. 22. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku). 23. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. 24. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 25. Krajský súd zdôrazňuje, že správny súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 26. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správne orgány v priebehu správneho konania dostatočne zistili skutkový stav veci, vyvodili z neho aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. 27. Pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.06.2013 sp. zn. 10Sžd/3/2013). 28. Z obsahu správnej žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca nepopiera zastavenie a státie jeho motorového vozidla na mieste vyhradenom pre parkovanie mestskej polície, ako ani tú skutočnosť, že išlo o zákonným spôsobom vyhradené parkovisko a tieto skutočnosti v konaní nerobil spornými. Aj z obsahu administratívnych spisov (vrátane tam obsiahnutej fotodokumentácie) možno prijať záver, že žalobca ako vodič stál motorovým vozidlom továrenskej značky MERCEDES BENZ, EČ : K. dňa 22.03.2016 o 11.00 hod. na parkovacom mieste vyhradenom pre mestskú políciu. Žalobca do Správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy spísanej dňa 22.03.2016 (ktorú bez výhrad vlastnoručne podpísal) uviedol, že toto konanie nepovažuje za priestupok, pretože v naštartovanom vozidle zostala jeho manželka, ktorá bola ochotná v prípade potreby vozidlo preparkovať, ako aj to, že druhé vyhradené parkovacie miesto pre mestskú políciu zostalo voľné. Až neskôr v priebehu konania pred správnymi orgánmi (v odpore zo dňa 05.05.2016 proti rozkazu o uložení sankcie) a tiež aj pred súdom tvrdil, že dôvodom jeho zastavenia na mieste vyhradenom na parkovanie bola náhla zdravotná indispozícia a snaha predísť prípadným vážnejším následkom. 29. Správny súd zastáva názor, že okolnosti zastavenia a státia motorového vozidla žalobcu boli v konaní pred správnymi orgánmi dostatočným spôsobom preukázané a zdôrazňuje, že tak zo Správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy spísanej na mieste samom dňa 22.03.2016 (číslo písomnosti : MsP - 10/2016/P-0025/Bc) ako aj Úradného záznamu zasahujúcej hliadky v zložení : MP č. 621 T. T. V.. a MP č. 125 V.. V. B. z toho istého dňa ( č.j. : MsP - 10/2016/P-0025/Bc) nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali o neštandardnom priebehu kontroly dopravného priestupku, ktorého sa dopustil žalobca. Žalobca do označenej správy výslovne uviedol, že svoje konanie nepovažuje za priestupok a to z dôvodov, ktoré sú už vyššie uvedené a žiadne tvrdenia o jeho zlom zdravotnom stave v správe nie sú zachytené. V takejto podobe žalobca označenú správu aj podpísal. Žalobca to vysvetľoval tým, že hliadka nebola ochotná si vypočuť jeho argumenty, a už vôbec nebola ochotná ich zaznamenať. V žalobe tvrdil, že z miesta incidentu odišiel preto, že sa necítil zdravotne v poriadku a hliadka mestskej polície jeho zdravotný stav zneužívala a jej cieľom bolo ho pokutovať a vynútiť si jeho podpis a nie vec vyšetriť. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v správe o výsledku objasňovania priestupku je zachytené vyjadrenie žalobcu, ktoré aj bez výhrad podpísal, jeho tvrdenie o tom, že hliadka nebola ochotná si vypočuť jeho argumentáciu a túto aj zaznamenať považuje správny súd za účelové, v snahe sa vyhnúť zodpovednosti za daný priestupok. 30. K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že zastavením na vyhradenom mieste nepresahujúcim dobu piatich minút spáchal priestupok, ktorý nemal žiaden následok a svojím konaním vzhľadom na nastupujúce akútne zdravotné problémy s veľkou pravdepodobnosťou predišiel následkom, ktoré mohli byť spôsobené na zdraví aj na majetku, preto podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch takéto konanie vylučuje spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť činu, ktorý inak vykazuje znaky priestupku, správny súd uvádza, že túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. Aj keď v správnom konaní a ani pred súdom nebolo sporné, že žalobca v čase spáchania priestupku trpel diagnózou Diabetes mellitus 2. typ (na pojednávaní dňa 02.10.2017 na potvrdenie tejto skutočnosti žalobca do spisu preložil Lekársku správu Poliklinika ProCare Košice s.r.o., podpísanú MUDr. Monikou Rudíkovou), konanie žalobcu nemožno považovať za konanie v krajnej núdzi. Konaním v krajnej núdzi sa odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Tým je vyjadrený princíp subsidiarity, ktorý vyžaduje, aby sa najprv vyčerpali všetky iné možné prostriedky, napr. privolanie pomoci a pod. Za situácie, že žalobca začal počas vedenia motorového vozidla pociťovať nevoľnosť, tak ako to uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom, jeho povinnosťou bolo ihneď zastaviť motorové vozidlo a privolať lekársku pomoc, alebo sa na mieste vodiča vystriedať s inou osobou, napr. s manželkou, ktorá zrejme bola v tom čase držiteľkou vodičského oprávnenia (žalobca po odchode do predajne ju poveril, aby v prípade potreby preparkovala motorové vozidlo), ktorej povinnosťou bolo zaparkovať motorovým vozidlom na parkovacom mieste vyhradenom pre zákazníkov, pričom vo všeobecnosti je známe, že obdobné obchodné centrá disponujú dostatočnou kapacitou parkovacích miest pre verejnosť najmä v dopoludňajšom čase počas pracovného dňa (dňa 22.03.2016 bol utorok). 31. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodovali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a spáchanie predmetného priestupku žalobcom v správnom konaní bolo dostatočne preukázané. Podľa názoru súdu žalobcom uplatnená argumentácia nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Námietky a argumenty obsiahnuté v žalobe korešpondujú s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal a to tak citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. 32. Výška uloženej pokuty na dolnej hranici stanoveného rozpätia (od 0 eur do 100 eur) zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam a sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená. 33. Vo vzťahu k návrhu, ktorým žalobca žiadal o upustenie od uloženia sankcie za priestupok správny súd uvádza, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky sankčnej moderácie uvedené v ust. § 198 ods. 1 písm. a/ a b/ SSP, pretože vzhľadom na výšku uloženej sankcie táto nie je neprimeraná povahe skutku a nemá pre žalobcu likvidačný charakter a zároveň podľa názoru súdu vzhľadom na charakter priestupku účel správneho trestania v danej veci nemožno dosiahnuť samotným prejednaním veci. 34. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní ( § 443 SSP v spojení s ust. § 145 ods. 2 SSP) od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.