Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200119 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200119.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobcu: S. N., D. XXX, práv. zast.: JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, Rooseveltova 6, Košice, ako Centrom právnej pomoci, Kanceláriou Košice určená advokátka, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 52799-4/2016-BA zo dňa 02.12.2016, takto r o z h o d o l : I. Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.12.2016, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 52799-4/2016-BA bolo zamietnuté odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXXXX- XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia, citujúc ust. § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“), argumentoval nasledovne: „Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej len „pobočka“), na základe žiadosti pána S. N., rodné číslo XXXXXXXXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“), o priznanie náhrady za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX. I. XXXX, ktorá bola doručená pobočke dňa 26. júna 2015, vydala dňa 7. júla 2016 rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-J. (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016“), ktorým poškodenému priznala nárok na náhradu za bolesť v sume 325,00 EUR, určenej podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“). Proti rozhodnutiu zo dňa 7. júla 2016, ktoré poškodený prevzal osobne na pobočke dňa 13. júla 2016, podal poškodený v zákonom ustanovenej lehote dve odvolania datované dňom 10. júla 2016 a 4. augusta 2016 spolu s prílohami (ďalej len „odvolanie“), obidve doručené pobočke dňa 10. augusta 2016, v ktorých nesúhlasí s rozhodnutím zo dňa 7. júla 2016. Poškodený v odvolaní opisuje liečbu súvisiacu s pracovným úrazom zo dňa XX. I. XXXX, pričom nesúhlasí so znížením bodového hodnotenia a žiada, aby mu bolo priznané bodové hodnotenie určené ošetrujúcim lekárom a bolo navýšené o 50 %. Poškodený uvádza, že Sociálna poisťovňa vec nesprávne právne posúdila a dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom poukazuje na ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Bodové ohodnotenie vykonané pobočkou považuje za podhodnotené a neadekvátne náročným operáciám, ktorým sa podrobil následkom predmetného pracovného úrazu. Poškodený ďalej poukazuje na ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. a cituje právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. 3 Sžf 32/2007 zo dňa 24. apríla 2008. Podľa názoru poškodeného odškodnenie za bolesť nie je primerané povahe poškodenia na jeho zdraví a priebehu liečby, ktorá je navyše dlhodobá a veľmi bolestivá. Poškodený má za to, že spĺňa zákonné podmienky pre zvýšenie odškodnenia za bolesť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Poškodený eventuálne navrhuje, aby bola výška bolestného ohodnotená a hodnota bodov stanovená podľa súčasných právnych predpisov, t. j. zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“). Poškodený záverom navrhuje Sociálnej poisťovni, ústredie, zrušiť rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016 a vec vrátiť pobočke na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016 a priloženú spisovú dokumentáciu poškodeného v celom rozsahu, pričom zo zisteného skutočného stavu veci v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona dospela k záveru, že postup pobočky pri priznaní nároku na náhradu za bolesť v sume 325,00 EUR bol správny. Poškodený utrpel dňa XX. I. XXXX pracovný úraz ako učeň u zamestnávateľa v tom čase pod názvom C. Ž., R. N., J. - bol zasiahnutý elektrickým prúdom s následnou popáleninou 65 % tela. Odvtedy absolvuje jeden až dvakrát do roka opakované operácie pre kontraktúry s obmedzením pohyblivosti trupu. Dňa 8. júla 2013 podstúpil opakovaný operačný zásah v oblasti trupu. Následne v priebehu roku 2013, 2014, 2015 bol hospitalizovaný na Klinike plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie, B. R. Q.. N. J., I. I. W. XX, XXX XX J. (ďalej len „B. J.“), kde absolvoval operačné výkony. Poškodený spolu so žiadosťou o priznanie náhrady za bolesť predložil aj „Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia“ (ďalej len „lekársky posudok“), vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z. K.. K. U., N.., N. P., B. J. (ďalej len „posudzujúca lekárka“) a potvrdený K.. W. I., K., N. B. J., v ktorom bola bolesť poškodeného stanovená vo výške 325 bodov. V zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť v sporných prípadoch. Pobočka v nadväznosti na § 153 ods. 4 písm. c) zákona požiadala odbor lekárskej posudkovej činnosti listom č. XXXXX-XX/ XXXX-J. zo dňa 9. júla 2015 o kontrolu správnosti lekárskeho posudku a v ňom obsiahnutého bodového hodnotenia bolesti poškodeného. Následný postup posudkového lekára pobočky spočíval v tom, že listom č. XXX/XXXX-J. zo dňa 20. augusta 2015 (ďalej len „výzva na opravu“) vyzval posudzujúcu lekárku na opravu lekárskeho posudku z dôvodu, že lekársky posudok bol vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a nie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá bola účinná v čase vzniku pracovného úrazu zo dňa XX. I. XXXX. Dňa 29. septembra 2015 pobočka rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-J., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. októbra 2015 prerušila konanie z dôvodu, že v lehote ustanovenej zákonom nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Zo spisovej dokumentácie ďalej vyplýva, že posudzujúca lekárka opravila lekársky posudok (ďalej len „opravený lekársky posudok“) v zmysle zaslanej výzvy na opravu, pričom hodnotenie bolesti navýšila na celkových 650 bodov. Následne odbor lekárskej posudkovej činnosti pobočky požiadal listom č. J.-XXXXX/XXXX, XXXXX-X/XXXX-J. zo dňa 4. apríla 2016 znaleckú organizáciu K.-N.-V., I.. W.. V.., so sídlom T. B.. XX, XXX XX J., o vypracovanie znaleckého posudku na účely predmetného konania z dôvodu, že posúdenie bolesti si vyžadovalo špeciálne vedomosti a skúsenosti z odboru traumatológia, ortopédia. Dňa 14. júna 2016 bol odboru lekárskej posudkovej činnosti pobočky doručený znalecký posudok číslo: XX/XXXX zo dňa 17. mája 2016 (ďalej len „znalecký posudok“), v ktorom K.. D. Q., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ortopédia (ďalej len „znalec“) stanovil bolesť vo výške 162,50 bodov.“ Následne dňa 21.06.2016 vykonal posudkový lekár pobočky kontrolu bodového hodnotenia bolesti z opraveného lekárskeho posudku vystaveného posudzujúcou lekárkou, pričom stanovil celkový počet bodov 162,50. Ďalej dôvodil, že: „Posudkový lekár pobočky sa v uvedenej kontrole stotožnil s hodnotením bolesti zo znaleckého posudku, t. j. hodnotenie bolesti stanovil vo výške 162,50 bodov, čo odôvodnil v „Kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť“ zo dňa 21. júna 2016 na strane 3 v bode „Výsledok kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia (zdôvodnenie)“ nasledovne: „Bodové hodnotenie znalca s celkovým počtom bodov 162,50 je správne. Operačné výkony nemožno z hľadiska utrpenej bolesti porovnávať s popáleninami III. stupňa (položka č. 243), ale operačné výkony možno analogicky hodnotiť podľa položky 239 ako rozsiahlejšia incízia.“ Proti vykonanej kontrole poškodený nevzniesol námietky, čo potvrdil svojím podpisom. Na základe takto vykonanej kontroly vydala pobočka rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016, v ktorom priznanú sumu 325,00 EUR určila ako súčin počtu bodov 162,50 a sumy 2,00 EUR (60 SK) za jeden bod - podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31. júla 2004. Po podaní odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 7. júla 2016 bola na základe žiadosti pobočky č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa 11. augusta 2016 vykonaná dňa 24. augusta 2016 opätovná kontrola bodového hodnotenia bolesti v dôsledku pracovného úrazu poškodeného zo dňa XX. I. XXXX. Posudkový lekár pobočky zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, čím odvolaniu poškodeného nevyhovel v plnom rozsahu a listom č. XXXXX/XXXX-J. zo dňa 24. augusta 2016 predložil vec na ďalšie konanie posudkovej lekárke Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice (ďalej len „posudková lekárka ústredia“). Posudková lekárka ústredia sa v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu poškodeného zo dňa XX. I. XXXX na účely náhrady za bolesť, vykonanej dňa 13. októbra 2016 stotožnila so záverom a odôvodnením posudkového lekára pobočky z kontroly bodového hodnotenia zo dňa 21. júna 2016 a bolesť ohodnotila vo výške 162,50 bodov, čím odvolaniu poškodeného nevyhovela.“ Žalovaný ďalej, citujúc na vec žalobcu sa vzťahujúce zákonné ustanovenia, uviedol: „K námietke ohľadom zníženia bodového hodnotenia a podhodnoteného a neadekvátneho ohodnotenia bolesti uvádzame, že v kontrole bodového hodnotenia zo dňa 21. júna 2016 vykonanej posudkovým lekárom pobočky, na základe ktorej vydala pobočka napadnuté rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016, bol dôsledne zohľadnený znalecký posudok vypracovaný znalcom. Po podaní odvolaní bola za účelom zabezpečenia nezávislej kontroly bodového hodnotenia bolesti poškodeného vyhotovená kontrola bodového hodnotenia posudkovou lekárkou ústredia, ako inštančne nadriadeného orgánu, dňa 13. októbra 2016, pričom posudková lekárka ústredia potvrdila závery posudkového lekára pobočky ako aj stanovený počet bodov z kontroly bodového hodnotenia zo dňa 21. júna 2016. Posudková lekárka ústredia vo vykonanej kontrole poukázala na § 3 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a ďalej uviedla, že operačné výkony tak, ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácii poškodeného nemožno z hľadiska utrpenej bolesti porovnávať s popáleninami III. stupňa. Operačný výkon možno analogicky hodnotiť podľa položky č. 239 ako rozsiahlejšia incízia, preto položku č. 243 hodnotenú v opravenom lekárskom posudku pokladá posudková lekárka ústredia za neodôvodnenú a stanovenú nesprávne. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, ústredie, nevidí dôvod na spochybnenie medicínskych záverov posudkových lekárov sociálneho postenia, ktorých postup a závery sa opierajú o znalecký posudok. Poškodený predmetnou námietkou nepriamo spochybňuje správnosť vypracovaného znaleckého posudku, čo mu neprináleží. V tejto súvislosti ďalej dodávame, že závery posudkových lekárov sociálneho poistenia sa v zmysle § 196 zákona považujú za hodnoverný dôkaz v konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1So109/03 konštatoval, že „posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia“. Lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok úrazového poistenia. Vzhľadom na uvedené považujeme námietku poškodeného ohľadom zníženia bodového hodnotenia za irelevantnú. K argumentácii poškodeného, ktorou poukazuje na ustanovenia Správneho poriadku uvádzame nasledovné: Podľa § 172 ods. 1 zákona sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na konanie poškodeného o nároku na náhradu za bolesť nie je možné aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok, na ktorého ustanovenia poškodený vo svojom odvolaní poukazuje. Z tohto dôvodu, je preto predmetná argumentácia poškodeného jednoznačne vyvrátená, nakoľko je v rozpore s § 172 ods. 1 zákona. K námietke ohľadom zvýšenia odškodnenia za bolesť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. uvádzame nasledovné: Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Z uvedeného ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. nesporne vyplýva, že zvýšiť odškodnenie za bolesť môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa jedine súd, tzn. nie Sociálna poisťovňa, ako to požaduje poškodený vo svojom odvolaní. Na základe tohto dôvodu je predmetná požiadavka poškodeného na zvýšenie odškodnenia za bolesť z právneho hľadiska neopodstatnená a nedôvodná. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 32/2007 zo dňa 24. apríla 2008 uvádzame, že tento rozsudok nijakým spôsobom nepotvrdzuje správnosť argumentácie poškodeného z odvolania, pričom citácia z tohto rozsudku, na ktorú poukazuje poškodený sa týka vo všeobecnosti výkladu právnych noriem v právnom štáte, a teda nijako nesúvisí so špecifikami jeho prípadu. Poškodený v odvolaní taktiež navrhuje eventuálne postupovať podľa zákona č. 437/2004 Z. z. K tomu uvádzame nasledovné: Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Zákaz pravej retroaktivity je teda významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95) a je v súlade s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Pri nepravej retroaktivite, ktorá sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci, zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku určitých právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita je v legislatívnej a normotvornej praxi akceptovateľná aj napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. pred 1. augustom 2004), a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb. Toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne, neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia, preto nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom odchýliť sa od ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Poznamenávame, že existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. napríklad rozhodnutie sp. zn. 2 Cdo 97/2009 zo dňa 27. apríla 2010, rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 112/2010 zo dňa 26. mája 2010, rozhodnutie sp. zn. 9 So/143/2009 zo dňa 26. mája 2010 a rozhodnutie 4 Cdo 124/2009 zo dňa 28. septembra 2010. Z týchto rozhodnutí NS SR, ako aj z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali, nevyplývajú žiadne pochybnosti o uplatňovaní § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v súvislosti s § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pokiaľ ide o sumu náhrady za bolesť a sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. V žiadnom z týchto rozhodnutí sa nepoukazuje na určovanie sumy náhrady za bolesť a sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnotách podľa zákona č. 437/2004 Z. z. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004 Z. z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb., okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo, potom by sa logicky mal aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje teda striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Sociálna poisťovňa považuje toto ustanovenie svojím obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona. Žiadna časť tohto prechodného ustanovenia však nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Aj keď vzhľadom na koncepciu odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bola posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia, prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pre Sociálnu poisťovňu je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Poškodený utrpel pracovný úraz za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej výška odškodnenia za bolesť sa určuje sumou 60 SK za jeden bod. Sociálna poisťovňa, ústredie, záverom dodáva, že sa nesnaží spochybniť celoživotné zdravotné ťažkosti poškodeného, ktoré sú následkom pracovného úrazu zo dňa XX. I. XXXX, avšak vzhľadom na účinnú právnu úpravu, na základe ktorej sa posudzuje jeho nárok na náhradu za bolesť, nie je možné priznať predmetnú úrazovú dávku vo vyššej sume ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia. Na základe vyššie uvedenej argumentácie vyhodnotila Sociálna poisťovňa, ústredie, odvolanie poškodeného za nedôvodné, nakoľko námietky v ňom uvádzané nie je možné z právneho hľadiska akceptovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 12.12.2016. 2. Včas podanou žalobou, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.02.2017, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ako aj zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016 v plnom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. V žalobe žalobca uviedol: „Žalobca utrpel dňa XX.X.XXXX pracovný úraz ako učeň u zamestnávateľa v tom čase pod názvom C. Ž., R. N., J. - bol zasiahnutý elektrickým prúdom s následnou popáleninou na 65 % tela. Odvtedy žalobca absolvuje jeden až dvakrát ročne opakované operácie pre kontraktúry s obmedzením pohyblivosti trupu. Dňa 10.10.2013 podstúpil žalobca opakovaný operačný zásah v oblasti trupu. Žalobca žiadosťou doručenou dňa 26.06.2015 Sociálnej poisťovni, pobočke Košice požiadal o priznanie náhrady za bolesť, s ktorou žiadosťou predložil aj Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z. K.. K. U., N.. N. P., B. J. a potvrdený K.. W. I., K., N.W. B. J., v ktorom bola bolesť poškodeného stanovená vo výške 325 bodov a po oprave na 650 bodov. Odbor lekárskej posudkovej činnosti pobočky v Košiciach požiadal znaleckú organizáciu K.-N.-V., I..W..V.. o vypracovanie znaleckého posudku. V znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.05.2016 vypracovaného znalcom K.. D. Q., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ortopédia stanovil bolesť vo výške 162,50 bodov. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vydala rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016, v ktorom priznanú sumu 325,00 EUR určila ako súčin počtu bodov 162,50 a sumy 2,00 EUR (60 Sk) za jeden bod - podľa § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31.7.2004. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016 podal žalobca odvolanie, ktorému nebolo vyhovené. Sociálna poisťovňa ústredie Rozhodnutím číslo 52799-4/2016-BA zo dňa 02.12.2016 odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Rozhodnutie žalovaného číslo 52799-4/2016-BA zo dna 02.12.2016 bolo žalobcovi doručené dňa 12.12.2016. Podľa § 71 ods. 2 Správneho súdneho poriadku Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Žalobca pred podaním žaloby požiadal dňa 10.01.2017 Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta, preto od podania tejto žiadosti Centru dňa 10.1.2017 do právoplatnosti rozhodnutia Centra dňa 12.12.2016 (doručenie rozhodnutia žalobcovi) lehota na podanie správnej žaloby neplynula. Podanie žiadosti Centru preukazujeme poukazom na rozhodnutie Centra č. XXXX/XXXX-J., kde v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že žiadosť Centru podal žalobca dňa 10.1.2017. S rozhodnutím žalovaného a s predchádzajúcim rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, nesúhlasíme, žiadame zrušenie týchto rozhodnutí a to z nasledujúcich dôvodov: Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu (§191 ods. 1 písm. a) SSP). Žalovaný ako aj orgán nižšieho stupňa rozhodli o výške náhrady za bolesť podľa neúčinného právneho predpisu a to podľa Vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu Sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (Vyhláška č. 32/1965 Zb.). Poukazujeme na to, že táto Vyhláška č. 32/1965 Zb. bola zrušená zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (zákon č. 437/2004 Z. z.), vyhláška 32/1965 Zb. je počnúc dňom 01.08.2004 neúčinná. Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c) SSP), právny nárok žalobcu na náhradu za bolesť posudzovali a priznali podľa nesprávneho právneho predpisu a to Vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom správne mali aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. Ďalej namietame tú skutočnosť, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§191 ods. 1 písm. e) SSP). Nedôverujeme záverom znaleckého posudku vyhotoveného znaleckou organizáciou K.-N.-V., I..W..V.., pretože ide o znaleckú organizáciu, ktorú si zvolil sám žalovaný a preto vyjadrujeme pochybnosť o tom, že znalecký posudok bol vypracovaný objektívne a nestranne. Namietame nesprávnosť znaleckého posudku aj z dôvodu, že bol vypracovaný podľa neúčinnej vyhlášky č. 32/1965 Zb. Trváme na tom, že žalobcovi mala byť priznaná náhrada v súlade s Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný lekárkou K.. K. U., N.., ktorý posudok bol zároveň potvrdený ďalším lekárom K.. W. I., N. B. J., ktorí určili počet bodov za bolesť na 650 bodov. Ďalej namietame, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§191 ods. 1 písm. f) SSP). V administratívnom spise sa nachádza Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný lekárkou K.. K. U., N.., ktorý posudok bol zároveň potvrdený ďalším lekárom K.. W. I., N. B. J., ktorí určili počet bodov za bolesť na 650 bodov. Z tohto dôvodu priznanie bolestného v rozsahu 162,50 bodov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Poukazujeme na Lekársku správu K.. K. N., v ktorej sú podrobne opísané následky úrazu, ktorý utrpel žalobca vinou zamestnávateľa, najmä výrazné zníženie kvality života žalobcu, spoločenského, pracovného aj rodinného života žalobcu a výrazné obmedzenia v každodennom živote žalobcu. Označujeme nasledujúce dôkazy, ktoré žiadame v konaní vykonať: - obsah administratívneho spisu žalovaného - navrhujeme, aby súd vyzval žalovaného o jeho predloženie, - obsah administratívneho spisu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - navrhujeme, aby súd vyzval Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice o jeho predloženie, - Rozhodnutie Centra právnej pomoci, kanc. Košice sp. zn.: XXXX/XXXX-J. zo dňa 31.1.2017, - Rozhodnutie žalovaného č. 52799-4/2016-BA zo dňa 02.12.2016, - Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016, - Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12.06.2015 vypracovaný K.. K. U., N.., - Odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXXXX-XX/XXXX-J., - Navrhujeme vykonať znalecké dokazovanie súdom vybraným a ustanoveným znalcom za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci, - Lekárska správa - nález vystavená K.. K. K., N. dňa 10.08.2016 . Vzhľadom na uvedené, žalobcovi mala byť priznaná náhrada za bolesť vo výške súčinu počtu bodov 650 a hodnoty bodu 16,10 EUR (platný v r. 2013) = 10 465,- EUR. Rozhodnutie žalovaného ako aj Sociálnej poisťovne, pobočky Košice je potrebné zrušiť z dôvodu ust. § 191 ods. 1 písm. a), c), e), f) Správneho súdneho poriadku.“ 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.03.2017, v ktorom zotrval na skutočnostiach a tvrdeniach uvedených v žalovanom rozhodnutí a s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., vychádzajúc pritom z pravej a nepravej retroaktivity, považoval svoje rozhodnutie, ktoré opieral o vyhlášku ÚRO č. 32/1965 Zb., za vecne správne. Zaujal pritom právny názor, že ak k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa predpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z.z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Preto odmietol akceptovať tvrdenie žalobcu o povinnosti žalovaného aplikovať na jeho prípad zákon č. 437/2004 Z.z., a preto odmietol aj námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, ako aj námietku žalobcu, že priznanie náhrady za bolesť vo výške 162,50 bodov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a poukázal na svoje rozhodnutie, dôvody ktorého sa opierajú o znalecký posudok, ktorý si žalovaný zaobstaral ako podklad pre svoje rozhodnutie. K námietke žalobcu, že nebolo oznámené ustanovenie súdneho znalca, uviedol, že to nebolo jeho povinnosťou s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.05.2016 č.k. 6S/155/2014-54. 4. K vyjadreniu žalovaného, ktoré súd doručil žalobcovi dňa 06.04.2017, sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 07.04.2017, doručeným súdu dňa 10.04.2017, v ktorom uviedol: „Trváme na našom návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, pretože znalecký posudok vypracovaný na objednávku žalovaného znalcom K.. D. Q. je nepoužiteľný a to aj z dôvodu, že bol vypracovaný podľa neúčinnej vyhlášky č. 32/1965 Zb. Taktiež máme pochybnosť o objektívnosti záverov znaleckého posudku vyhotoveného znaleckou organizáciou K.-N.-V., I..W..V.., pretože ide o znaleckú organizáciu, ktorú si zvolil sám žalovaný, preto máme za to, že pre zachovanie nestrannosti je potrebné, aby bol vypracovaný znalecký posudok znalcom, ktorého zvolí a určí výlučne súd. Poukazujeme na to, že počet bodov v počte 650 bol určený a potvrdený dvomi lekármi a to lekárkou K.. K. U., N.., a ďalším lekárom K.. W. I., N. B. J.. Vzhľadom na uvedené, trváme na tom, že správny počet bodov je 650, pokiaľ súdom určený znalec uvedený údaj nevyvráti, resp. neurčí inú bodovú hodnotu. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci založenom na nesprávnom výklade a interpretácii zákonného ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Výklad a aplikácia tohto ustanovenia je medzi účastníkmi sporná. Žalovaný odôvodňuje aplikáciu vyhlášky č. 32/1965 Zb. poukazom na to, že žalobca utrpel úraz v r. XXXX, teda za účinnosti vyhlášky č. 62/1965 Zb. Tento právny záver žalovaného je absolútne nesprávny a zjavne účelový, pretože rozhodujúci nie je dátum, kedy k úrazu došlo, ale rozhodujúci a určujúci je časový moment, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu alebo zhoršeniu poškodenia zdravia žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn.: 3Cdo/295/2009 zo dňa 05.08.2010 v obdobnej skutkovej veci (t.j. úraz sa stal ešte za účinnosti vyhlášky 32/1965 Zb., ale ustálenie zdravotného stavu nastalo za účinnosti vyhlášky 437/2004 Z. z.) vyslovil nasledujúce právne posúdenie: „Dovolací súd posúdenie tejto otázky odvolacím súdom, keď za vznik nároku považoval deň pracovného úrazu žalobcu, nepovažuje za správne. Nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade nemožno zdravotný stav žalobcu považovať za ustálený ku dňu vzniku pracovného úrazu, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, keď v r. 2013 vznikla potreba ďalšieho operačného zákroku, ktorý žalobca podstúpil dňa 10.10.2013. Žalobcovi sa priznáva v napadnutom rozhodnutí žalovaného náhrada za bolesť, ktorú žalobca vytrpel v r. 2013 a nie v r. XXXX. Potreba operačného zákroku je jednoznačným prejavom vyvíjajúceho sa a zhoršujúceho zdravotného stavu žalobcu, ktorú nebol ustálený za účinnosti vyhlášky 32/1965 Zb., preto je použitie tejto vyhlášky na daný skutkový stav vylúčené. Ďalej poukazujeme na to, že ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. ustanovuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa má posudzovať podľa doterajších predpisov, ale nie že sa má určovať aj výška náhrady za bolesť podľa doterajších predpisov. V tejto otázke bolo na základe uznesenia Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2009 rozhodnuté o publikovaní rozhodnutia 4Sžo/23/2009 z 28. apríla 2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2010 (Rozhodnutie č. 47), z ktorého citujeme: Zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona, a to: poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady (§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9), zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb, stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Publikovanie rozhodnutí Najvyššieho súdu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky slúži práve na zjednocovanie výkladu právnych predpisov. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti“. Vzhľadom na uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, musí byť výška náhrady za bolesť u žalobcu určená podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. S rozhodnutím bez nariadenia pojednávania nesúhlasím, navrhujem, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. Vzhľadom na uvedené, navrhujem, aby súd vyhovel žalobe žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.“ 5. K vyjadreniu žalobcu, ktoré súd doručil žalovanému dňa 25.04.2017, sa žalovaný už nevyjadril. 6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, po vypočutí účastníkom konania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov. 7. Podľa ust. § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 11 ods. 1 a § 12 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Zrušuje sa vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 84/1967 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 78/1981 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 19/1999 Z.z. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2004. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že na svojom vyjadrení zo dňa 10.03.2017 naďalej trvá. 9. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že žalovaný trvá na podanej žalobe tak, ako to zdôvodnili v žalobe a na tom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.04.2017. 10. Medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav veci, ale bol sporný len právny výklad ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. 11. Žalobca nesúhlasil s hodnotou bodu stanovenou žalovaným správnym orgánom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a tvrdil, že táto mala byť stanovená podľa zákona č. 437/2004 Z.z., pretože pri posudzovaní výšky náhrady za bolesť sa má postupovať podľa zákona a nie podľa vyhlášky. 12. Aj s prihliadnutím na uvedené ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona súd dospel k záveru, že v danom prípade náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi treba poskytnúť podľa predpisu účinného v čase, keď žalobcovi vznikol nárok na túto náhradu. 13. Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). 14. V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady - § 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9), zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). 15. Z uvedeného je teda zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 16. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa počtu bodov stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. 17. Súd poukazuje na to, že správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 13. novembra 2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia sp.zn. 4Sžso/23/2008 z 28. apríla 2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, ktorého právna veta, ako na to správne poukázal žalobca v podaní zo dňa 10.03.2017, aj keď nesprávne uviedol rok spisovej značky konania 2009 a správne má byť 2008, znie: Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti. 18. Súd sa v prejednávanej veci cíti viazaný publikovaným rozhodnutím ako rozhodnutím, ktoré zjednocuje súdnu prax v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch (pozri aj obdobné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. januára 2010 sp.zn. 9Sžso/18/2009). 19. Z týchto dôvodov preto krajský súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 07.07.2016 č. XXXXX-XX/ XXXX-J. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 20. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na úplnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP. 21. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.