Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200423 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200423.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: K. N. C. G. F., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Spojené štáty mexické, mexickej národnosti, toho času miesto pobytu D. F. O. U. H., zastúpený Ligou za ľudské práva, o. z., občianske združenie, Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 08.06.2017 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-DS-22-26/2017-Ž zo dňa 15.05.2017, takto r o z h o d o l : I./ Správnu žalobu z a m i e t a. II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-DS-22-26/2017-Ž zo dňa 15.05.2017 (č.l. 4-6 spisu) podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) zamietol žiadosť cudzinca - žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú a určil, že podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle je v prípade cudzinca príslušné na konanie o udelenie azylu Holandské kráľovstvo. V súlade s článkom 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej „Dublinské nariadenie III“) sa odovzdanie cudzinca do Holandského kráľovstva uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s článkom 29 ods. 2 Dublinského nariadenia III táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na 18 mesiacov ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žiadateľ o azyl po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky (ďalej „SR“) dňa 26.03.2017 požiadal pred pracovníkmi O. K. D. T. o udelenie azylu na území SR z dôvodu, že bol v krajine pôvodu prenasledovaný pre svoje vierovyznanie a tiež pre svoj zdravotný hendikep, keďže je U.. 3. Doplnil, že z daktyloskopických odtlačkov prstov cudzinca podľa Nariadenia č. 603/2013 z 26.06.2013 bola zistená zhoda a kladný výsledok z dôvodu, že tento dňa 09.02.2016 požiadal o udelenie azylu v Holandsku, dňa 10.03.2016 vo Švédsku, dňa 03.09.2016 vo Fínsku, dňa 17.01.2017 v Nemecku a dňa 12.03.2017 v Rakúsku. V pohovore dňa 05.04.2017 uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval spolu s priateľom v novembri 2015 do Španielska, kde bol asi dva mesiace, pričom do Holandska vycestovali kvôli priateľovej práci a zdržiaval sa tam asi pol roka. Následne sa rozhodol odísť za svojim otcom do Ruska, takže cestoval vlakom cez nemecké a rakúske územie až na Slovensko. Na slovensko- ukrajinskej hranici bol kontrolovaný políciou a keďže bol bez dokladov, nemohol vycestovať za otcom do Ruska a rozhodol sa požiadať o udelenie azylu na slovenskom území. Uviedol, že žiadal o udelenie azylu len v Holandsku, cez Nemecko a Rakúsko iba cestoval a nikdy nebol vo Fínsku, ani vo Švédsku, kde mu mali byť odobraté odtlačky prstov. 4. Správny orgán poukazoval na znenie ustanovenia § 53b ods. 1 zákona o azyle a na kapitolu I článok 1 a článok 2 Dublinského nariadenia III stanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú v jednom členskom štáte a Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30.01.2014, ktorým sa mení Nariadenie (ES) č. 1560/2003, pričom v prípade cudzinca dňa 06.04.2017 bola zaslaná žiadosť o prijatie späť menovaného podľa článku 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III holandskému, švédskemu, fínskemu, nemeckému a rakúskemu partnerskému úradu. Následne boli obdržané negatívne odpovede od švédskeho, fínskeho, nemeckého a rakúskeho partnerského úradu zdôvodnené zodpovednosťou Holandského kráľovstva za cudzinca podľa Dublinského nariadenia III, pričom Holandské kráľovstvo písomne dňa 11.04.2017 akceptovalo prijatie späť cudzinca podľa článku 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III, ktorého žiadosť o azyl je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte Dublinského nariadenia III a súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie. Správny orgán ďalej uviedol, že aj vzhľadom k zdravotnému hendikepu cudzinca vo svojom rozhodnutí zohľadnil i uplatnenie článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia III, podľa ktorého môže každý členský štát posúdiť žiadosť o azyl, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny aj keď mu podľa kritérií Dublinského nariadenia III neprislúcha zodpovednosť na takéto posúdenie. Po posúdení všetkých skutočností vzťahujúcich sa k predmetnej žiadosti však správny orgán nepovažoval za relevantné uplatniť článok 17 ods. 1 Dublinského nariadenia III v prípade žiadateľa o udelenie azylu. Dodal, že Dublinské nariadenie III, ako vyplýva z jeho preambuly, dodržiava základné práva a princípy uznané Chartou základných práv Európskej únie, ktorá je svojim obsahom v podstate totožná s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“). 5. Správny orgán zdôraznil, že Holandské kráľovstvo je členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu cudzinca a vyslovil súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu. Holandské kráľovstvo je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú Dublinské nariadenie, rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Vzhľadom na to, že v zmysle článku 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej cudzincom je Holandské kráľovstvo, správny orgán zamietol jeho žiadosť o azyl na území Slovenskej republiky v súlade s článkom 26 Dublinského nariadenia III podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle ako neprípustnú a cudzinec bude odovzdaný z územia SR v súlade s článkom 29 ods. 1 Dublinského nariadenia III. 6. Správnou žalobou zo dňa 08.06.2017 (č.l. 1-3 spisu) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-DS-22-26/2017-Ž zo dňa 15.05.2017 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ohľadne tejto skutočnosti uviedol, že dňa 26.03.2017 podal žalobca na O. K. D. Q. T. žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu, že bol vo svojej krajine pôvodu prenasledovaný. Preverením v systéme EURODAC bolo zistené, že žalobca v roku 2016 žiadal o udelenie azylu v Holandsku, Švédsku a Fínsku, v roku 2017 o udelenie azylu v Nemecku a Rakúsku a v jeho prípade bolo začaté konanie podľa Dublinského nariadenia III. Vo vstupnom pohovore dňa 05.04.2017 za účelom objasnenia a odôvodnenia svojej žiadosti o udelenie azylu výslovne uviedol, že do Holandska sa nechce vrátiť a rovnako tam nechce byť žiadateľom o azyl. 7. Zdôraznil, že v konaní je žalovaný povinný preskúmať a zohľadniť osobné pomery žiadateľa, a to vrátane jeho zdravotného stavu. Pred vydaním rozhodnutia je povinný prihliadnuť na tieto osobné pomery najmä v prípadoch, ak zakladajú osobitnú zraniteľnosť žiadateľa o azyl a patričným spôsobom sa s nimi vysporiadať. Podotkol, že žalobca je mladý 23-ročný muž, ktorý je viac než 10 rokov, teda takmer svoju polovicu života, liečený u psychiatrov z dôvodu pretrvávajúcich depresií. V stresových situáciách sa uchyľuje k autoagresivite, vdychuje dym pálením umelej hmoty alebo si nožom reže predlaktia, o čom svedčí aj správa z psychiatrického vyšetrenia žalobcu u MUDr. G. W. zo dňa 29.05.2017. Dlhodobo trpí subdepresívnou náladou, čo potvrdzuje správa z psychiatrického vyšetrenia u MUDr. G. W. zo dňa 04.05.2017, pričom táto sa prejavuje najmä hlbokou skľúčenosťou, stratou záujmov a môže vyústiť až do samovražedných úvah. Rovnako trpí epilepsiou typu GM (grand mal), čo potvrdzuje správa z lekárskeho vyšetrenia u MUDr. G. E., neurológa, zo dňa 22.05.2017, ktorá sa prejavuje tzv. veľkými generalizovanými záchvatmi. Tonická fáza záchvatov je charakterizovaná náhlou stratou vedomia, zatiaľ čo počas klinickej fázy dochádza u pacienta ku krátkym, ale mocným zášklbom svalstva. Po dlhších záchvatoch môže dôjsť k upadnutiu do kómy. Epilepsia typu GM sa u pacientov prejavuje okrem somatických príznakov aj výrazným nekľudom, poruchami správania, po epileptických stavoch aj poruchami osobnosti a intelektu. Vzhľadom na svoj zdravotný stav mal za to, že jeho presun a odovzdanie do Holandského kráľovstva sú neprimerané, vyvolávajúce v žalobcovi značný stres ústiaci do autoagresívnych a depresívnych stavov, čo sa prejavilo v mesiaci apríl 2017, kedy po opakovanom potvrdení zo strany jeho právnej zástupkyne, že Holandské kráľovstvo akceptovalo jeho prijatie späť a súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie, sa neprimerane uzavrel do seba, odmietal komunikovať a spolupracovať so zamestnancami Q. F. T., prestal prijímať stravu a začal byť agresívny aj voči svojmu okoliu, o čom svedčí správa MUDr. K. N., internistky, zo dňa 19.04.2017. Tento stav vyústil až do hospitalizácie žalobcu na psychiatrickom oddelení U. K.. M. H. T.. 8. Poukazoval na úvodné ustanovenia Dublinského nariadenia III, v zmysle ktorých každý členský štát by mal mať možnosť odchýliť sa od kritérií zodpovednosti, a to najmä z humanitárnych dôvodov a dôvodov súcitu ... a posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú v tomto alebo v inom členskom štáte, aj keď za takéto posúdenie nie je zodpovedný podľa záväzných kritérií stanových v tomto nariadení. Záverom dodal, že je si vedomý tej skutočnosti, že v danom prípade by išlo o správnu úvahu žalovaného a že na možnosť odchýliť sa od kritérií všeobecnosti neexistuje právny nárok, avšak bol presvedčený, že žalovaný nesprávne právne posúdil možnosť presunu a odovzdania žalobcu do Holandského kráľovstva v spojitosti s jeho zlým psychickým stavom. V prípade jeho odovzdania na územie Holandského kráľovstva mal za to, že mu hrozí zhoršenie psychického stavu ústiace do eskalácie jeho depresií do tej miery, že bude to nebezpečné pre jeho zdravie. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe urobené podaním zo dňa 10.07.2017 (č.l. 35-36 spisu) navrhol zamietnuť správnu žalobu. Vo svojom vyjadrení poukázal na článok 3 ods. 4 zákona o azyle, v zmysle ktorého boli preverené daktyloskopické odtlačky prstov žalobcu podľa Dublinského nariadenia III v systéme EURODAC na porovnávanie odtlačkov prstov a bolo zistené, že žalobca už v minulosti požiadal o medzinárodnú ochranu vo forme azylu na území iných členských štátov, a to Holandska, Švédska, Fínska, Nemecka a Rakúska (09.02.2016). Následne bolo holandskému partnerskému úradu zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť na územie Holandska, ktoré dňa 11.04.2017 písomne akceptovalo jeho prijatie späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III. Uviedol, že podľa § 53b ods. 1 ZoA pri určovaní členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ako vyplýva z preambuly Nariadenia, toto rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je svojim obsahom v podstate totožná s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako vyplýva zo spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že Holandsko je plnohodnotný partner, je to členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť, vyslovil súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie a je považované za bezpečnú krajinu pre štátnych príslušníkov tretích krajín. 10. Pokiaľ sa týka námietky uvádzanej v správnej žalobe, že presun a odovzdanie žalobcu do Holandska by bolo neprimerané, vyvolávajúce v žalobcovi značný stres ústiaci do autoagresívnych a depresívnych stavov, hoci aj podložený lekárskymi správami, žalovaný nepovažoval danú námietku za relevantnú na uplatnenie článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia III, čo v podstate potvrdil aj krajský súd vo svojom uznesení o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe. Zdravotný stav žalobcu nepovažoval žalovaný za také humanitné dôvody, pre ktoré by mohlo byť uplatnené ustanovenie článku 17 ods. 1 Nariadenia a mal za to, že Holandsko, ako vyspelý štát EÚ, je počas posudzovania žalobcovej žiadosti o udelenie azylu schopné poskytnúť žalobcovi dostatočnú zdravotnú starostlivosť eliminujúcu nebezpečenstvo pre zdravie žalobcu. Ak teda žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia a následne aj dostatočne odôvodnené, tak vec správne právne posúdil a postupoval vecne správne a zákonne. 11. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak c) je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. 12. Podľa § 53b ods. 1 zákona o azyle, Pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie; 20b) na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie. 13. K poznámke 20b) je uvedené - Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013). 14. Podľa Bodu 17 Úvodných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej „Dublinské nariadenie III“), Každý členský štát by mal mať možnosť odchýliť sa od kritérií zodpovednosti, a to najmä z humanitárnych dôvodov a dôvodov súcitu, aby sa umožnilo zlúčenie rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine, a posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú v tomto alebo v inom členskom štáte, aj keď za takéto posúdenie nie je zodpovedný podľa záväzných kritérií stanovených v tomto nariadení. 15. Podľa článku 17 ods. 1 (Ustanovenia o práve vlastného uváženia) bod 1 Dublinského nariadenia III, 1. Odchylne od článku 3 ods. 1 môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie. 16. Podľa čl. 26 ods. 1 (Oznámenie rozhodnutia o odovzdaní) Dublinského nariadenia III, 1. Keď dožiadaný členský štát akceptuje, že má prevziať alebo prijať späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d), žiadajúci členský štát oznámi dotknutej osobe rozhodnutie o jej odovzdaní do zodpovedného členského štátu a v príslušných prípadoch aj rozhodnutie neposudzovať jej žiadosť o medzinárodnú ochranu. Ak dotknutú osobu zastupuje právny zástupca alebo iný poradca, môže členský štát rozhodnúť, že rozhodnutie oznámi tomuto právnemu zástupcovi alebo poradcovi a nie dotknutej osobe, a prípadne ju o rozhodnutí upovedomí. 17. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 18. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 19. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon. 20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 21. Pokiaľ sa týka žalobných námietok súd právne uzatvára: 22. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-DS-22-26/2017-Ž zo dňa 15.05.2017, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoA zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú a určil, že podľa § 11 ods. 3 ZoA je v jeho prípade príslušné na konanie o udelenie azylu Holandské kráľovstvo 23. V zmysle ustanovenia § 53b ods. 1 ZoA sa pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 (Dublinské nariadenie III). 24. V konaní bolo preukázané, že v prípade žalobcu ide o osobu, ktorá požiadala o poskytnutie medzinárodnej ochrany vo viacerých krajinách Európskej únie. Konkrétne tento dňa 09.02.2016 požiadal o udelenie azylu v Holandsku, dňa 10.03.2016 vo Švédsku, dňa 03.09.2016 vo Fínsku, dňa 17.01.2017 v Nemecku a dňa 12.03.2017 v Rakúsku. Následne dňa 26.03.2017 požiadal o udelenie azylu na území SR. 25. Z administratívneho konania vyplynulo, že Holandské kráľovstvo dňa 11.04.2017 písomne akceptovalo prijatie späť žalobcu podľa článku 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III a súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie. 26. Žalobca v správnej žalobe uvádzal, že vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie má byť posudzovaný ako zraniteľná osoba. Súd dáva do pozornosti, že Dublinské nariadenie III nemá špeciálne ustanovenia týkajúce sa určenia zodpovednej krajiny v prípade tzv. zraniteľných osôb, resp. osôb so zdravotným postihnutím a v prípade týchto osôb neobsahuje a neurčuje špeciálny režim. Teda v ich prípade sa použije takisto všeobecný režim. 27. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na úvodné ustanovenia Dublinského nariadenia III, v zmysle ktorých sa mal žalovaný odchýliť od kritérií zodpovednosti, s prihliadnutím na humanitné dôvody a dôvody súcitu, súd poukazuje nato, že žalobcom citované ustanovenie sa nachádza v Bode 17 Úvodných ustanovení Dublinského nariadenia III. Dané ustanovenie dáva možnosť členským štátom, aby sa odchýlili od kritérií zodpovednosti, a to najmä z humanitárnych dôvodov a dôvodov súcitu, aby sa umožnilo zlúčenie rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine. Teda žalobcom uvádzaný Bod 17 sa vzťahuje iba na prípady zlúčenia rodinných príslušníkov a nie na prípad určenia iného zodpovedného členského štátu v prípade tzv. zraniteľných osôb, za ktorú sa žalobca považuje. Navyše dané ustanovenie iba poskytuje možnosť odchýliť sa od kritérií zodpovednosti v takýchto prípadoch a neukladá povinnosť členskému štátu v takomto prípade (zlúčenie rodinných príslušníkov) prevziať na seba zodpovednosť za posúdenie ich žiadosti. Z daného jednoznačne vyplýva, že žalobcov prípad nemožno subsumovať pod dané ustanovenie Dublinského nariadenia III. Teda jeho žalobná námietka týkajúca sa daného je nedôvodná. 28. Súd len dopĺňa, že správny orgán do preskúmavaného rozhodnutia zahrnul svoju správnu úvahu týkajúcu sa uplatnenia článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia III (Ustanovenia o práve vlastného uváženia), v rámci ktorej dospel k záveru, že nepovažuje za relevantné uplatniť predmetný článok v prípade žalobcu, pričom doplnil, že Holandské kráľovstvo je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Patrí medzi členský štát, ktorý uplatňuje Dublinské nariadenie, rešpektuje najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non- refoulement) a je považované za bezpečnú krajinu pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Žalovaným produkovanú správu úvahu v tomto smere ani žalobca nespochybňoval. 29. Navyše Holandsko patrí medzi vyspelé štáty sveta a súd má zato, že počas posudzovania žalobcovej žiadosti o udelenie azylu je schopné poskytnúť žalobcovi dostatočnú zdravotnú starostlivosť eliminujúcu nebezpečenstvo pre zdravie žalobcu. 30. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 08.06.2017 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-DS-22-26/2017-Ž zo dňa 15.05.2017 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. V prípade žalobcu bolo preukázané, že v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III je za posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu zodpovedné Holandské kráľovstvo. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval správne a zákonne a ním produkované správne úvahy, v rámci ktorých dospel k záveru, že žalobcovu žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle v súlade s článkom 26 Dublinského nariadenia III, náležite odôvodnil. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.