Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sa/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200765 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200765.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobcu S. P., bytom L. XXX, Z., zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom Hutnícka 1, Košice, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 41188-3/2017-BA zo dňa 14.06.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala dňa 05. apríla 2017 rozhodnutie č. 7150-71/2017-BA na základe ktorého pán S. P., nar. XX. N. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX Z., ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05. mája 2010, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 1,8 % v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z., nárok na úrazovú rentu od 01. februára 2011 v sume 358,70 eur mesačne. Ďalšími výrokmi rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie, zvyšila sumu úrazovej renty od 01. januára 2012, 01. januára 2013, 01. januára 2014, 01. januára 2015, 01. januára 2016 a od 01. januára 2017 sa suma úrazovej renty zvýšila na celkovú sumu 405,90 eur mesačne. 2. Na základe podaného odvolania žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, žalovaný rozhodnutím č. 4118-3/2017-BA zo dňa 14.06.2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na základe odvolania pána S. P., rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom L. XXX, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokát, so sídlom Hutnícka č. 1, 040 01 Košice, podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 7150-71/2017-BA zo dňa 05. apríla 2017, vo veci priznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05. mája 2010, zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že výrok rozhodnutia nahradil nasledovným znením: „Pán S. P., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom L. XXX, XXX XX Z., ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05. mája 2010, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 1,8 % v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z., v ktorom sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011, nárok na úrazovú rentu od 01. februára 2011 v sume 448,40 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. januára 2012 o 3,3 % na celkovú sumu 463,20 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. januára 2013 o 3,05 % na celkovú sumu 477,40 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ druhého bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. januára 2014 o 2,3 % na celkovú sumu 488,40 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ tretieho bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. januára 2015 o 1,32 % na celkovú sumu 494,90 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ štvrtého bodu a § 89 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016, sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. januára 2016 o 0,46 % na celkovú sumu 497,20 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ piateho bodu, § 293dq ods. 2 a § 293dr ods. 283 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. januára 2017 o 2,00 % na celkovú sumu 507,20 eur mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.“ 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na konania a rozhodnutia, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a uviedol, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 05. apríla 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu poškodeného v celom rozsahu a uvádza nasledovné: 4. Poškodený bol v čase vzniku pracovného úrazu zo dňa 05. mája 2010 zamestnaný u zamestnávateľa LESY SR, š. p. Odštepný závod Lesnej techniky Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „zamestnávateľ“) s druhom vykonávanej práce: približovanie dreva ako viazač, pílič. Poškodený utrpel úraz dňa 05. mája 2010 o 11.00 hod. tak, že pri výkone jeho pracovnej činnosti sa vozík vymrštil zo zarážiek a smeroval priamo na poškodeného. Ten v snahe vyhnúť sa vozíku spadol na zem a utrpel zranenie. Zamestnávateľ uznal úraz ako pracovný. 5. Žalovaný uviedol, že po podaní odvolania požiadalo ústredie listom zo dňa 04. mája 2017 posudkového lekára pobočky RV o prehodnotenie správnosti Lekárskej správy zo dňa 02. marca 2017, ktorý však trval na svojej Lekárskej správe zo dňa 02. marca 2017, v ktorej určil mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 60 %. Posudkový lekár pobočky RV nevyhovel odvolaniu a preto dňa 11. mája 2017 listom č. 11796-6/2017-RV odstúpil spisovú dokumentáciu posudkovej lekárke ústredia. 6. Žalovaný poukázal na to, že posudková lekárka ústredia vykonala posúdenie zdravotného stavu poškodeného na účely určenia miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného dňa 31. mája 2017 na základe zdravotnej dokumentácie poškodeného z dôvodu, že poškodený si neželal byt' vyšetrený posudkovou lekárkou ústredia. Posudková lekárka ústredia konštatovala, že poškodený si pracovným úrazom zo dňa 05. mája 2010 poškodil koleno, ktoré už v minulosti (november 1983) mal poškodené. Pri hodnotení zdravotného stavu poškodeného je podľa nej potrebné túto skutočnosť zohľadniť. Ďalej uviedla, že pokles miery pracovnej schopnosti podmieňuje iba to poškodenie zdravia, ktoré jednoznačne súvisí s vykonávanou prácou. Posudkový lekár musí pri posúdení zdravotného stavu poškodeného vylúčiť všetky poškodenia zdravia, ktoré nesúvisia s pracovným úrazom a určiť pokles miery pracovnej schopnosti, ktorý je následkom výlučne toho poškodenia, ktoré je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. 7. V tejto súvislosti posudková lekárka ústredia uviedla, že zákon výslovne nerieši situáciu, ak bol pracovným úrazom poškodený orgán, resp. zdravotný systém, ktorý už bol poškodený v minulosti pred vznikom pracovného úrazu. Z toho dôvodu zvolila posudková lekárka ústredia postup, pri ktorom analogicky použila ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z., ktorý hovorí, že ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. 8. Žalovaný konštatoval, že s ohľadom na vyššie uvedené, posudková lekárka ústredia aplikovala krátenie miery poklesu pracovnej schopnosti o jednu štvrtinu a určila ju v rozsahu 75 %, nakoľko podiel pracovného úrazu a vekom podmienených symetrických degeneratívnych zmien na výslednom stave neschopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca nie je možné jednoznačne určiť, čo potvrdil aj znalecký posudok. Posudková lekárka ústredia pri danom vyššie uvedenom analogickom postupe plne rešpektovala aj ďalšie závery znalca a to, že účastník konania, t.j. poškodený, v žiadnom prípade nie je schopný vykonávať fyzickú prácu (pilčík, vodič - traktorista, viazač bremien) v ťažkom teréne, ako aj profesiogramu, kde pri práci so špeciálnym lesným kolesovým traktorom musí okrem šoférovania, ťahať a upínať lano, čím zaťažuje dolné končatiny. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že záverom posudková lekárka ústredia konštatuje, že nemá žiadne dôvodné pochybnosti o vplyve poškodenia kolena pred vznikom pracovného úrazu zo dňa 05. mája 2010 na aktuálny funkčný stav kolena, a preto nevidí dôvod na ďalšie preskúmanie tohto vplyvu znalcom. Znalecké dokazovanie už bolo vykonané a znalec jednoznačne nevylúčil tento vplyv staršieho zranenia na aktuálny zdravotný stav poškodeného. Vzhľadom na vyššie uvedené, posudková lekárka ústredia stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 75 %. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 88 ods. 1, 3 a uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza najmä z náplne práce (profesiogramu) poškodeného v rámci jeho pracovného zaradenia, pričom: ? dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca, ? vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania, ? zohľadňuje stupeň, formu a štádium poškodenia orgánu alebo systému, t.j. prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia, ? skúma možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce. 11. Žalovaný konštatoval, že z uvedených zásad posudzovania poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že ak vzhľadom na priame následky pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu práce, prípadne druh pracovných činností pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok automatické stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške 100 %. Reálna miera poklesu pracovnej schopnosti vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže na pôvodnom pracovisku vykonávať a ostatných posudkovo závažných skutočnosti tak, ako sú tieto vymenované vyššie. 12. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorej účelom je zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu alebo preradení na iné pracovné miesto a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. 13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok úrazového poistenia. Na základe uvedeného nie je z pohľadu poškodeného dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona sú správne a v súlade s citovaným zákonom. 14. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že poškodenému bola v roku 1983 odstránená časť vnútorného menisku, pričom samotné koleno poškodeného trpí vekom podmienenými degeneratívnymi zmenami a pod jeho nadváhou, bolo zo strany Sociálnej poisťovne potrebné túto skutočnosť vziať do úvahy. Preto analogicky aplikovala na predmetnú situáciu iný predpis, ktorý svojím znením najviac zodpovedá povahe prejednávanej veci. V samotnej podstate veci bolo odvolaniu poškodeného posudkovou lekárkou ústredia vyhovené, nakoľko bola miera poklesu pracovnej schopnosti stanovená vo výške 100 %, no keďže bolo potrebné vziať do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, nebolo možné v konečnom dôsledku stanoviť mieru poklesu pracovnej schopnosti u poškodeného viac ako 75 %. 15. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný špecifikoval výpočet sumy úrazovej renty s poukazom na právne predpisy, ktoré v danej veci aplikoval. 16. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie poškodeného je dôvodné len čiastočne. 17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.06.2017 č. 41188-3/2017-BA podľa § 191 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zák. č. 162/2015 Z. z. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 18. V podanej žalobe žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi priznaná úrazová renta od 01.02.2011 v sume 448,40 eur mesačne do budúcnosti a zároveň bola vykonaná valorizácia sumy úrazovej renty za nasledujúce obdobia. 19. Žalobca uviedol, že základom rozhodnutia bola lekárska správa posudkovej lekárky S.. A. L. zo dňa 31.05.2017, ktorou bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskôr prijatých zmien vo výške 75 %. 20. Žalobca konštatoval, že posudková lekárka, na rozdiel od predošlých záverov posudkových lekárov prvýkrát konštatovala, že žalobca následkom pracovného úrazu nie je vôbec spôsobilý vykonávať prácu pilčíka, viazača bremien a ani vodiča lesného kolesového traktora (LKT), čo znamená 100 % mieru poklesu. Následne posudková lekárka aplikovala pri posúdení miery poklesu krátenie vo výške 25 % z dôvodu predchádzajúceho poškodenia orgánu alebo zdravotného systému. 21. Žalobca poukázal na to, že pri aplikácii krátenia miery poklesu sa žalovaný odvoláva v rozhodnutí na analógiu ust. § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý upravuje postup pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa tohto ustanovenia, ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. V prípade žalobcu sa jednalo o posúdenie následkov poškodenia vnútorného menisku z roku 1983, resp. odstránenia časti vnútorného menisku pravého kolenného kĺbu. 22. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného a striktné uplatnenie uvedenej analógie považoval za účelové, okrem iného aj z dôvodu, že rozhodujúcim kritériom pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca podľa § 88 ods. 3 zákona je dohodnutý druh práce, ktorú zamestnanec vykonával (priama príčinná súvislosť s plnením pracovných povinností). Pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia je schopnosť výkonu povolania iba jedným z kritérií životného a spoločenského uplatnenia. 23. Žalobca poukázal na to, že v administratívnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a ortopédia S.. S. J., ktorý vypracoval znalecký posudok pod č. 28/2014 zo dňa 28.09.2014. Podľa záverov znalca, tento síce konštatoval, že nie je možné presne určiť podiel následkov odstránenia časti vnútorného menisku v roku 1983 a vekom podmienených degeneratívnych zmien, avšak zároveň konštatoval, že tieto mali iba minimálny podiel na poškodení pravého kolenného kĺbu. Znalec svoj záver aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a súčasne zdôvodnil konštatovanie, že k výraznému zhoršeniu pravého kolenného kĺbu došlo až po úraze z 05.05.2010. 24. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia iba zjednodušene a podľa názoru žalobcu aj účelovo uvádza iba skutočnosť, že „...znalec jednoznačne nevylúčil tento vplyv staršieho zranenia na aktuálny zdravotný stav poškodeného ....“, čo považuje žalovaný za dôvod pre krátenie miery poklesu schopnosti vykonávať prácu pilčíka, viazača bremien a vodiča LKT o 25 %. 25. Žalobca bol toho názoru, že ak znalec konštatoval minimálny podiel predošlého poškodenia zdravia, podiel stanovený žalovaným vo výške 25 % je neprimeraný. Už samotný pojem „minimálny podiel“ je podľa názoru žalobcu pri logickom výklade zanedbateľným podielom a je v zjavnom rozpore so „štvrtinovým podielom“, ktorý pokladá žalobca za poškodzujúci. V administratívnom konaní žalobca považoval za primerané krátenie miery poklesu vo výške 15 %, t.j. stanovenie miery poklesu vo výške 85 % a požadoval v tomto smere doplnenie znaleckého dokazovania. 26. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že postup žalovaného pri vydaní napádaného rozhodnutia zo dňa 14.06.2017 pokladá za porušenie ust. § 195 ods. 1 a § 196 zákona a § 191 ods. 1 písm. c/ a f/ Správneho súdneho poriadku. 27. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19. septembra 2017 poukázal na predchádzajúce konanie o nároku žalobcu na úrazovú rentu. Uviedol, že žalobca si pracovným úrazom zo dňa 05. mája 2010 poškodil koleno, ktoré už v minulosti, v novembri 1983, mal poškodené. Pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť, nakoľko pokles miery pracovnej schopnosti podmieňuje iba to poškodenie zdravia, ktoré jednoznačne súvisí s pracovným úrazom a pôvodne vykonávanou prácou. Posudkový lekár teda musí pri posúdení zdravotného stavu poškodeného vylúčiť všetky poškodenia zdravia, ktoré nesúvisia s pracovným úrazom a určiť pokles miery pracovnej schopnosti, ktorý je následkom výlučne toho poškodenia, ktoré je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. 28. Žalovaný poukázal na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v súvislosti s úrazovou rentou výslovne nerieši situáciu, ak bol pracovným úrazom poškodený orgán, resp. zdravotný systém, ktorý už bol poškodený v minulosti pred vznikom pracovného úrazu. Z toho dôvodu zvolila posudková lekárka ústredia pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu postup, pri ktorom analogicky použila ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí, že ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. 29. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobcovi bola v roku 1983 odstránená časť vnútorného menisku, pričom samotné koleno žalobcu trpí vekom podmienenými degeneratívnymi zmenami a pod jeho nadváhou. Túto skutočnosť musela Sociálna poisťovňa vziať do úvahy. 30. Žalovaný uviedol, že uvedené krátenie miery poklesu pracovnej schopnosti na 75 % nebolo samoúčelné a bezdôvodné. Naopak je podložené odborným názorom posudkovej lekárky ústredia v lekárskej správe zo dňa 31. mája 2017 a plne rešpektuje znalecký posudok. Znalec totiž neuviedol, že jediným dôvodom zdravotného stavu žalobcu je pracovný úraz. Naopak konštatoval, že nie je možné presne určiť, aký podiel má úraz, ktorý žalobca utrpel v roku 1983 na jeho aktuálny zdravotný stav a že pracovný úraz žalobcu zhoršil už v predchádzajúcom období poškodený zdravotný stav žalobcu. Uviedol, že zákon predmetnú situáciu nerieši, a preto postup Sociálnej poisťovne, keď analogicky aplikovala predpis, ktorý svojím znením najviac zodpovedá povahe prejednávanej veci, považuje žalovaný za logický a správny. 31. Žalovaný ďalej uviedol, že naopak tvrdenie žalobcu, že podľa jeho názoru je primerané krátenie miery poklesu pracovnej schopnosti o 15 %, nie je podložené žiadnym právnym predpisom ani iným dôkazom. Ide o subjektívny názor žalobcu, ktorý Sociálna poisťovňa nemôže akceptovať. Žalovaný mal za to, že takéto laické určovanie miery poklesu pracovnej schopnosti zo strany žalobcu je nenáležité. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. 32. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.10.2017 uviedol, že k uplatnenému postupu podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. považuje za nevyhnutné uviesť, že tento analogický postup považuje za účelový. Zásady pre hodnotenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné s podmienkami pre vznik nároku na úrazovú rentu podľa § 88 ods. 1 a ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa pokles pracovnej schopnosti viaže výlučne vo vzťahu k dohodnutému druhu práce. Uviedol, že žalobca bol v čase pred úrazom bez akéhokoľvek obmedzenia spôsobilý vykonávať dohodnutý druh práce pilčík, viazač bremien. 33. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj vo svojom vyjadrení sa nevysporiadal so záverom znalca S.. S. J., ktorý konštatoval, že poškodenie kolena z roku 1983, ako aj vekom podmienené degeneratívne zmeny, mali iba minimálny podiel na poškodení pravého kolenného kĺbu. V období pred pracovným úrazom u žalobcu nebola medicínsky potvrdená žiadna funkčná porucha pravého kolenného kĺbu. 34. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného, v ktorom uvádza, že žalobcom uvádzané krátenie miery poklesu vo výške 15 % nie je podložené žiadnym právnym predpisom a ani iným dôkazom. Žalobca k tomuto tvrdeniu uviedol, že lekársky posudok S.. A. L. je v poradí už siedmym posudkom, pričom miera poklesu bola postupne posudzujúcimi posudkovými lekármi priznaná od 10 % až po súčasných 75 %. To samo o sebe svedčí o nejasnosti pravidiel pre stanovenie poklesu pracovnej schopnosti. Pre úplnosť žalobca dodal, že až posledným lekárskym posudkom bolo posúdené, že žalobca vôbec nie je spôsobilý vykonávať dohodnutý druh práce. Z tohto dôvodu bol žalobca toho názoru, že žalovaný pri uplatnení postupu podľa §10 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z. konal účelovo. Na základe uvedeného žalobca zotrval na podanej žalobe, ktorú pokladal za dôvodnú. 35. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12. októbra 2017 poukázal na skutočnosti a dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj vyjadrením zo dňa 19.09.2017. Žalovaný ďalej poukázal na to, že jeho postup okrem iného vyplýva aj z rozsudku KS KE sp. zn. 6Sp/54/2015-20 zo dňa 19. októbra 2016, ktorým KS KE zrušil predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne vo veci nároku žalobcu na úrazovú rentu. V predmetnom rozsudku KS KE konštatoval, že je potrebné vziať do úvahy všetky dôkazy predložené do konania. Na základe uvedeného záveru žalovaný v novom odvolacom konaní rešpektoval všetky dôkazy predložené do konania, vrátane znaleckého posudku znalca S.. S. J., ktorý konštatoval, že nie je možné presne určiť, aký podiel má úraz, ktorý žalobca utrpel v roku 1983, na jeho aktuálny zdravotný stav. Rovnako je v znaleckom posudku uvedené, že pracovný úraz zo dňa 05. mája 2010 zhoršil už v predchádzajúcom období poškodený zdravotný stav žalobcu. 36. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe predmetného konštatovania, ako aj na aktuálny zdravotný stav žalobcu, v nadväznosti na jeho doterajšie zamestnanie, bola lekárskou posudkovou činnosťou stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vo výške 100 %. No nakoľko bolo v konaní preukázané, že pravé koleno, poškodené pracovným úrazom zo dňa 05. mája 2010, bolo už v predchádzajúcom období poškodené, čo vo svojej podstate znamená, že následky pracovného úrazu nemuseli byt' v takom rozsahu, ako sa aktuálne podľa lekárskych nálezov javia, bolo potrebné túto percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti primerane znížiť. Nakoľko § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ani iná právna norma nestanovuje presne stanovené pravidlá na posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti, žalovaný pristúpil k analogickému postupu podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. ako k norme špeciálnej k zákonu z dôvodu, aby sa nedopustil svojvôle a arbitrárnosti. 37. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že postup Sociálnej poisťovne bol účelový a pravidlá Sociálnej poisťovne pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti sú nejasné. Naopak trval na tom, že analogická aplikácia ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. je logická, nakoľko svojím znením najviac zodpovedá povahe prejednávanej veci a plne rešpektuje právne predpisy, ako aj závery posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne a znalecký posudok. Naopak tvrdenie žalobcu, že podľa jeho názoru je primerané krátenie miery poklesu pracovnej schopnosti o 15 %, nie je podložené žiadnym právnym predpisom ani iným dôkazom a preto pre žalovaného nemohlo byt' relevantné pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úrazovú rentu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu rozsudkom zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. 38. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s pripojenými administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 39. Na pojednávaní správneho súdu dňa 24. novembra 2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvedených v podanej žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 03.10.2017. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia nemal vychádzať z posudku posudkovej lekárky S.. A. L. zo dňa 31.05.2017, ktorá pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti aplikovala analógiu § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., ale posudková lekárka mala postupovať pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení a v súlade s týmto zákonným ustanovením mala aj vyhodnotiť mieru poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu. Podľa jeho názoru v danom prípade posudková lekárka nesprávne aplikovala ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.. 40. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na všetkých vyjadreniach žalovaného k podanej žalobe, a to zo dňa 19.09.2017, ako aj 12.10.2017. K prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 88 zákona o sociálnom poistení a nepostupoval výlučne podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.. Poukázala na tú skutočnosť, že žalobca mal stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti na základe posudku posudkového lekára vo výške 100 %, pričom posúdenie poklesu pracovnej schopnosti je medicínskou otázkou a v dôsledku tejto skutočnosti bol aj vypracovaný znalecký posudok. Ďalej uviedla, že po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného posudková lekárka S.. L. podrobne vo svojom posudku odôvodnila, na základe akých úvah dospela k stanoveniu miery poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu vo výške 75 %, pričom žalovaný je povinný ako dávkový orgán prevziať do svojho rozhodnutia závery takéhoto posudku, ako aj vychádzať zo stanovenej miery poklesu, ktorú stanovil posudkový lekár sociálneho poistenia. Bola toho názoru, že posudkový lekár vo svojom posudku náležite odôvodnil, na základe čoho dospel k stanoveniu miery poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu a z týchto dôvodov navrhla, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonnou úpravou. 41. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 42. V predmetnej preskúmavanej veci bola napadnutým rozhodnutím žalovaného priznaná žalobcovi úrazová renta od 01.02.2011 v sume 448,40 eur mesačne do budúcnosti a zároveň bola vykonaná valorizácia sumy úrazovej renty za nasledujúce obdobia. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bol posudok posudkovej lekárky sociálneho poistenia S.. A. L. zo dňa 31. mája 2017, v ktorom posudková lekárka sociálneho poistenia konštatovala, že žalobca si pracovným úrazom zo dňa 05. mája 2010 poškodil koleno, ktoré už v minulosti (november 1983) mal poškodené. Pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu bolo podľa jej názoru potrebné túto skutočnosť zohľadniť, pričom konštatovala, že pokles miery pracovnej schopnosti podmieňuje iba to poškodenie zdravia, ktoré jednoznačne súvisí s vykonávanou prácou, a preto posudkový lekár musí pri posúdení zdravotného stavu poškodeného vylúčiť všetky poškodenia zdravia, ktoré nesúvisia s pracovným úrazom a určiť pokles miery pracovnej schopnosti, ktorý je následkom výlučne toho poškodenia, ktoré je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. 43. V uvedenom posudku posudková lekárka sociálneho poistenia však uviedla, že zákon výslovne nerieši situáciu, ak bol pracovným úrazom poškodený orgán, resp. zdravotný systém, ktorý už bol poškodený v minulosti pred vznikom pracovného úrazu a z tohto dôvodu postupovala použitím ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a aplikovala krátenie miery poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu o jednu štvrtinu a určila ju v rozsahu 75 %, nakoľko podiel pracovného úrazu a vekom podmienených symetrických degeneratívnych zmien na výslednom stave neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu nie je možné jednoznačne určiť. 44. V pripojenom administratívnom spise sa nachádza znalecký posudok č. 28/2014 vypracovaný znalcom S.. S. J. v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia. Znalec na otázku, aký podiel na poškodení pravého kolenného kĺbu má prekonaný pracovný úraz zo dňa 05.05.2010, aké predošlé poškodenie vnútorného menisku z roku 1983 a zároveň vekom podmienené degeneratívne zmeny uviedol, že nie je možné presne určiť aký podiel na vzniku artrózy má odstránenie časti vnútorného menisku v roku 1983 a vekom podmienené degeneratívne zmeny, a aký pracovný úraz v roku 2010. Zároveň znalec uviedol, že k výraznému zhoršeniu artrózy pravého kolenného kĺbu došlo až po pracovnom úraze, v dôsledku čo možno konštatovať, že na poškodení pravého kolenného kĺbu má hlavný podiel prekonaný pracovný úraz zo dňa 05.05.2010. V uvedenom posudku znalec taktiež uviedol, že žalobca v žiadnom prípade nie je schopný vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne (pilčík, vodič, traktorista, viazač bremien). Artróza pravého kolenného kĺbu 3. stupňa mu neumožňuje bezpečný pohyb v ťažkom teréne a pri zlyhaní kolenného kĺbu by mohol pri práci ohroziť svoje zdravie, ale aj zdravie iných. 45. Žalobca v podanej žalobe nesúhlasil s právnym názorom žalovaného a striktné uplatnenie analógie považoval za účelové aj z dôvodu, že rozhodujúcim kritériom pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca podľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. je dohodnutý druh práce, ktorú zamestnanec vykonával, pričom pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia je schopnosť výkonu povolania iba jedným z kritérií životného a spoločenského uplatnenia. 46. K uvedenej žalobnej námietke správny súd uvádza, že posudková lekárka sociálneho poistenia vo svojom posudku zo dňa 31. mája 2017 pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť žalobcu postupovala v súlade s ustanovením § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj v súlade so závermi znalca uvedenými v jeho posudku č. 28/2004, keď vychádzala z toho, že žalobca v žiadnom prípade nie je schopný vykonávať fyzickú prácu (pilčík, vodič, traktorista, viazač bremien) v ťažkom teréne, ako aj profesiogramu, kde pri práci so špeciálnym lesným kolesovým traktorom musí okrem šoférovania, ťahať a upínať lano, čím zaťažuje dolné končatiny, a preto stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vo výške 100 %. 47. Ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku vypracovaného znalcom S.. S. J. č. 28/2004, ako aj z posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia S.. A. L. zo dňa 31. mája 2017, v konaní bolo preukázané, že pravé koleno žalobcu poškodené pracovným úrazom zo dňa 05. mája 2010 bolo už v predchádzajúcom období poškodené, a preto bolo potrebné stanovenú percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 100 % primerane znížiť. 48. Spornou skutočnosťou v danej preskúmavanej veci bola výška zníženia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, nakoľko ust. § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. a ani iná právna norma neupravuje presne stanovené pravidlá na posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti. Z uvedeného dôvodu žalovaný postupoval tým spôsobom, že na danú vec aplikoval § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. ako normu špeciálnu k zákonu, a to z dôvodu, aby sa nedopustil svojvôle a arbitrárnosti. 49. Ako vyplýva z ust. § 10 ods. 6, posledná veta zákona č. 437/2004 Z. z., ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. 50. Skutková podstata § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. svojim znením zodpovedá danej preskúmavanej veci, čo vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom S.. S. J., ktorý konštatoval, že nie je možné presne určiť, aký podiel má úraz, ktorý žalobca utrpel v roku 1983 na jeho aktuálny zdravotný stav a rovnako v tomto posudku je znalcom konštatované, že pracovný úraz zo dňa 05. mája 2010 zhoršil už v predchádzajúcom období poškodený zdravotný stav žalobcu. 51. Keďže ako už bolo vyššie uvedené, ust. § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. a ani žiadne iné ustanovenie tohto zákona neupravuje presné stanovené postupy na posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti, ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť (v danom prípade poškodenie pravého kolena žalobcu pracovným úrazom zo dňa 05. mája 2010), preto podľa názoru správneho súdu žalovaný správne postupoval, keď na danú vec aplikoval § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., nakoľko stanovenie akejkoľvek inej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, by nemalo oporu v žiadnom právnom predpise, v dôsledku čoho by takéto rozhodnutie bolo postihnuteľné vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti. 52. Pokiaľ žalobca bol toho názoru, že v danej veci je primerané krátenie miery poklesu pracovnej schopnosti o 15 % s poukazom na posudok znalca S.. S.M. J.M., k tomu správny súd uvádza, že takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v žiadnom právnom predpise a ide len o subjektívny názor žalobcu, ktorý nemohol byť relevantný pri rozhodovaní žalovaného o nároku žalobcu na úrazovú rentu. 53. Správny súd ďalej uvádza, že z výkladu pojmu analógia legis vyplýva, že pokiaľ zákon nejakú problematiku neupravuje, môže sa analogicky použiť iná norma na daný prípad. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda že vec sa nemôže neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje použiť ustanovenie svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli. Správny orgán pri aplikácii analógii legis sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. 54. Podľa názoru správneho súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že aplikácia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. v danom prípade je založená na racionálnej argumentácii, keďže žalovaný aj s poukazom na znalecký posudok znalca S.. S.M. J.M. konštatoval, že v predmetnej veci nie je možné presne určiť aký podiel má úraz, ktorý žalobca utrpel v roku 1983 na jeho aktuálny zdravotný stav, pričom ust. § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. ani iná právna norma neupravuje presne stanovené pravidlá na posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti pri úrazovej rente. 55. Správny súd zvážil uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.