Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/328/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213200417 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213200417.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: F.. V. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., L.B. X, zastúpenej JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28 proti žalovaným: X. D.. V. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., L. X, X. P. C., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. X., E. XX, obaja zastúpení JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.4.2016 č.k. 22C/4/2013-214 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyňa má voči žalovaným právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa X.XX.XXXX, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade, ktorou previedol obchodný podiel spoločnosti LINE s.r.o., IČO: 31 660 215, so sídlom Pod Kalváriou 19 v Prešove, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 11519/P na žalovaného v 2. rade, je neplatná. Žalovaným v 1. a 2. rade určil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 299,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.818,62 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách štátu si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutia o priznaní znalečného. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 39, § 40a veta prvá, § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 105 ods. 1, § 114 ods. 1, § 115 ods. 1, 3 a § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa X.XX.XXXX, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade a ktorou previedol obchodný podiel spoločnosti LINE s.r.o, so sídlom v Prešove, Pod Kalváriou 19, IČO: 31 660 215 na žalovaného v 2. rade je neplatná, je opodstatnená. 3. Vychádzajúc z ust. § 80 písm. c/ O.s.p. uzavrel, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý odôvodnila tým, že v prípade, pokiaľ súd určí neplatnosť napadnutej zmluvy o prevode obchodného podielu, hodnota tohto obchodného podielu bude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže je manželkou žalovaného v 1. rade, ktorý previedol obchodný podiel, ktorého hodnota patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) bez jej súhlasu na žalovaného v 2. rade a za takejto situácie už nebude mať možnosť uplatniť hodnotu tohto obchodného podielu v konaní o vyporiadanie BSM. 4. V danom prípade súd prvej inštancie mal za to, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení je daný aj za situácie, že bol podaný návrh na vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade, keďže sa tak stalo až po začatí konania v tejto veci a podľa právnej teórie začatie konania o určovacej žalobe netvorí prekážku začatého konania pre akúkoľvek žalobu na plnenie. Naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení musí byť daný už len z tohto dôvodu, že v danej veci sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pričom podmienkou uplatnenia takejto žaloby je práve dovolanie sa neplatnosti súdnou cestou. 5. V konaní nebolo pochýb o tom, že obchodný podiel žalovaného v 1. rade v obchodnej spoločnosti LINE s.r.o. bol nadobudnutý za trvania manželstva so žalobkyňou a za finančné prostriedky patriace do ich BSM a že došlo k prevodu tohto obchodného podielu medzi žalovanými, na základe čoho sa žalovaný v 2. rade stal jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti LINE s.r.o. 6. Medzi žalobkyňou a žalovanými nebol jednotný právny názor na otázku, ktorá bola podstatná pre posúdenie žalobného návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu z hľadiska ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalobkyňa poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo/11/2007 a žalovaní na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Cob/64/2008 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obdo/30/2009. 7. Súd prvej inštancie posudzoval otázku platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to konkrétne ust. § 115 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že zmluva o prevode obchodného podielu tejto právnej úprave neodporovala, bola uzavretá v súlade s ňou (v písomnej forme, so súhlasom valného zhromaždenia, pravosť podpisov zmluvných strán bola úradne overená), pričom podmienkou platnosti tejto zmluvy nie je súhlas žalobkyne ako manželky žalovaného v 1. rade. Predmetom prevodu bol totiž obchodný podiel, ktorý nepatrí do BSM a ktorý predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti, ktoré sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou a sú upravené výlučne Obchodným zákonníkom ako lex specialis k Občianskemu zákonníku. Preto nik iný než spoločník (ani jeho manžel) nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobou za podmienok stanovených v § 115 Obchodného zákonníka a v spoločenskej zmluve. V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie teda žalobkyňa nebola oprávnená domáhať sa relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodov ňou uvedených, teda že nedala súhlas žalovanému v 1. rade na uzatvorenie tejto zmluvy, tak ako má na mysli § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka. 8. Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala aj na tú skutočnosť, že predmetnú zmluvu možno považovať za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka argumentujúc tým, že zmluva o prevode obchodného podielu svojim účelom odporuje zákonu. Jej účelom totiž bolo ukrátiť ju o podiel, ktorý by jej pripadol pri vyporiadaní BSM so žalovaným v 1. rade. Takéto konanie sa prieči aj dobrým mravom. Poukazovala totiž na časovú súvislosť medzi jej oznámením žalovanému v 1. rade, že sa s ním hodlá rozviesť a uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu, neprimeranosťou odplaty za prevod obchodného podielu a tvrdením, že žalovaný v 1. rade v spoločnosti stále pôsobí. 9. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že aj keď do BSM nepatrí obchodný podiel predstavujúci práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti, súčasťou BSM - v danom prípade žalobkyne a žalovaného v 1. rade je hodnota obchodného podielu ako spoločné majetkové právo oboch manželov, ktorá je pri zániku BSM predmetom vyporiadania podľa zásad stanovených v Občianskom zákonníku. 10. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval za dôvodné zaoberať sa otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 11. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie právne uzatvoril, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu neodporuje zákonu ani obsahom, ani účelom (nie je centra legem), keďže ide o prevod zákonom dovoleným; neobchádza zákon, nakoľko svojimi dôsledkami (zmena spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným) nesleduje, aby zákon dodržaný nebol. Prevod obchodného podielu bol urobený v súlade so zákonom a žalovaný v 1. rade ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je oprávnený disponovať obchodným podielom, ktorý previedol na spoločníka v súlade s ust. § 115 Obchodného zákonníka za účelom zmeny spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že daný právny úkon nie je absolútne neplatný z dôvodu, že by táto zmluva obsahom alebo účelom odporovala zákonu, alebo ho obchádzala (§ 39 Občianskeho zákonníka) a súčasne ani podľa ust. § 37 a § 38 Občianskeho zákonníka, upravujúcich všeobecné náležitosti vyžadované pre platnosť každého právneho úkonu, ktoré skúmal ex offo. 12. Pokiaľ išlo o namietanú neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu z dôvodu, že táto sa prieči dobrým mravom, a ktorú žalobkyňa odôvodnila neprimeranosťou odplaty za prevod obchodného podielu a časovou súvislosťou medzi jej oznámením žalovanému v 1. rade, že sa s ním hodlá rozviesť a uzavretím tejto zmluvy s poukazom na to, že žalovaný v 1. rade aj naďalej v spoločnosti pôsobí, súd prvej inštancie uzavrel, že z týchto hľadísk je žaloba opodstatnená. 13. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť účastníkov jeho obsah stanoviť, sa ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t.j. so všeobecne uznávanými názormi (uznávanou mienkou), ktoré vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určujú, aký má byť obsah právneho úkonu, aby bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami morálneho poriadku demokratickej spoločnosti. Po preskúmaní zmluvy z týchto hľadísk súd prvej inštancie dospel k záveru, že daná zmluva sa dostala do rozporu s dobrými mravmi vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade týmto spôsobom zneužil svoje postavenie spoločníka v obchodnej spoločnosti a hodnotu obchodného podielu, ktorá sa stáva pri zániku BSM predmetom majetkového vyporiadania podľa zásad stanovených úpravou v Občianskom zákonníku, bez vedomia a súhlasu žalobkyne znížil prevodom za cenu 6.240,46 eur, t.j. za cenu podstatne nižšiu než tento obchodný podiel v čase jeho prevodu mal a ktorá činí 126.169,15 eur, a ktorá bola zistená znaleckým posudkom. Takýmto spôsobom žalovaný v 1. rade zbavil žalobkyňu možnosti podieľať sa na jeho všeobecnej trhovej hodnote a objektívne tak zmenšil majetok - hodnotu BSM, pričom vedel, že táto bude vzhľadom na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva so žalobkyňou predmetom ich vzájomného vyporiadania. Súd prvej inštancie bol presvedčený o tom, že žalovaný v 1. rade ako spoločník a súčasne aj konateľ spoločnosti musel mať vedomosť o neprimeranosti dohodnutej odplaty za prevod, rovnako ako žalovaný v 2. rade. Podľa názoru súdu prvej inštancie popri osobitnej úprave § 115 Obchodného zákonníka nie je možné opomenúť v danej veci ani všeobecnú úpravu v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/1653/2009 a uzavrel, že toto rozhodnutie je aplikovateľné aj na daný prípad. V danej veci totiž ide o dopad, žalovanými v 1. a 2. rade neprimerane nízko dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu na majetkové právo žalobkyne podieľať sa na hodnote obchodného podielu, či už za trvania manželstva alebo po jeho zániku, na základe vyporiadania BSM. Hrubý nepomer medzi trhovou (všeobecnou) cenou obchodného podielu vo výške 126.169,15 eur zistenou znaleckým dokazovaním a ktorú nadobudol žalovaný v 2. rade a cenou 6.240,46 eur (podľa zmluvy), resp. 8.000,00 eur (podľa sumy stanovenej vo výpovedi žalovaných), za ktorú previedol tento obchodný podiel žalovaný v 1. rade s tou okolnosťou, že k prevodu došlo v čase prebiehajúceho súdneho konania o rozvod manželstva účastníkov, v dôsledku ktorého rozvodu a zániku BSM sa hodnota obchodného podielu stala predmetom vyporiadania BSM, tak tento (hrubý nepomer) viedol k neprimeranému skráteniu majetkového práva žalobkyne podieľať sa na hodnote obchodného podielu. Napadnutý zmluvný vzťah tak za zistených okolností napĺňa znaky konfliktu s dobrými mravmi, nakoľko týmto prevodom žalovaný v 1. rade (s vedomím žalovaného v 2. rade) bez vedomia a súhlasu žalobkyne a na jej úkor hrubo (viac než 20 krát) zmenšil - znížil hodnotu obchodného podielu ako majetkovej hodnoty, na profite z ktorej za trvania manželstva sa mala podieľať aj žalobkyňa, rovnako ako aj po zániku manželstva, nakoľko tento sa stal predmetom vyporiadania BSM. Takéto konanie podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne nie je v súlade s dobrými mravmi, dobrým mravom odporuje a z týchto dôvodov je napadnutá zmluva o prevode obchodného podielu, neplatná. Vychádzajúc z týchto úvah súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne a určil, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa X.XX.XXXX, ktorú uzatvorili žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade, je neplatná. 14. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 eur za podanú žalobu a zaplatenom preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,00 eur, čo spolu činí 299,50 eur. Priznal jej aj trovy právneho zastúpenia vo výške 1.818,62 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 10 ods. 2 tejto vyhl. za 10 úkonov právnej služby - 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.12.2012 - 210,81 eur + režijný paušál - 7,63 eur, 2/ písomné dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 18.12.2012 - 210,81 eur + režijný paušál - 7,63 eur, 3/ podanie žalobného návrhu dňa 10.1.2013 - 210,81 eur + režijný paušál - 7,81 eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 17.9.2013 - 210,81 eur + režijný paušál - 7,81 eur, 5/ písomné podanie zo dňa 18.112013 - vyjadrenie k odvolaniu vo veci námietky vecnej a miestnej príslušnosti súdu - 105,41 eur (§13a ods. 2 písm. b/ vyhl.) + režijný paušál - 7,81 eur, 6/ účasť na pojednávaní dňa 27.3.2015 - 210,81 eur + režijný paušál - 8,39 eur, 7/ účasť na pojednávaní dňa 17.4.2015 - 52,71 eur (§13a ods. 4 vyhl.) + režijný paušál - 8,39 eur, 8/ písomné podanie zo dňa 23.4.2015 - vyjadrenie vo veci - 210,81 eur + režijný paušál - 8,39 eur, 9/ písomné podanie zo dňa 29.5.2015 - vyjadrenie k námietke zaujatosti znalca - 105,11 eura (§13a ods. 2 písm. b/ vyhl.) + režijný paušál - 8,39 eur a 10/ účasť na pojednávaní dňa 13.4.2016 - 210,81 eur + režijný paušál - 8,58 eur, je vo výške spolu 1.818,62 eur (odmena 1.739,19 eur + paušálne náhrady 79,43 eur). Pri určení tarifnej odmeny vychádzal z tarifnej hodnoty práva 6.240,46 eur. 15. O trovách štátu, ktoré vznikli z dôvodu priznania znalečného znaleckej organizácii si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnili náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedli, že bezdôvodné opomenutie konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ale aj nálezov Ústavného súdu SR vykazuje snahy jurisdikčnej ľubovôle a z tohto hľadiska je protiústavné a nezákonné, ak všeobecné súdy nižších stupňov dostatočným spôsobom nevyložia dôvody, ktoré ich viedli k odmietnutiu ustálenej rozhodovacej praxe. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/185/2006 v rámci záväznosti súdnej judikatúry vyplýva, že ak bol k určitej otázke vyslovený právny názor v stanovisku Najvyššieho súdu SR, sú všetky súdy všeobecných súdov vrátane samotného Najvyššieho súdu SR povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné. Žalovaní od počiatku boli toho právneho názoru, že žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obdo/30/2009, ktoré rieši zhodný predmet konania s prejednávanou vecou. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že nie je potrebný súhlas manžela na prevod obchodného podielu v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel nepatrí do BSM, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad spoločníka môže byť zaplatený z peňazí patriacich do BSM, pretože podľa ustanovení Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a disponovanie s obchodným podielom nie je viazané na súhlas manžela. Obchodný podiel nie je súčasťou BSM. Súčasťou BSM manželov sa stane podiel na zisku. Súd sa týmto stanoviskom Najvyššieho súdu SR neriadil a dokonca ho odignoroval. Z prednesov samotnej žalobkyne, ako aj jej právneho zástupcu vyplýva, že žalobkyni sa výlučne jedná o stanovenie výšky hodnoty obchodného podielu pre účely vyporiadania BSM po zániku manželstva so žalovaným v 1. rade, ku ktorému došlo rozvodom. O pravdivosti tohto tvrdenia svedčí aj žalobkyňou podaný návrh o vyporiadanie BSM vedený na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 25C/214/2016 v konaní začatom dňa 12.4.2016 (pred vyhlásením rozsudku v prejednávanej veci), kde z návrhu vyplýva, že žalobkyňa zahrňuje do masy BSM aj hodnotu obchodného podielu vo výške 126.000,00 eur, ktorá bola v danej veci ustálená znaleckým posudkom podaným znaleckou spoločnosťou POVMART s.r.o. Košice výlučne pre potreby žalobkyne a následnú realizáciu ustálenia hodnoty obchodného podielu k uplatňovanému súdnemu sporu o vyporiadanie BSM. Súd rozhodujúci o vyporiadaní obchodného podielu neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale len obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Pri ocenení obchodného podielu patriaceho do BSM sa vychádza z jeho stavu, ktorý je určený kvantitou v danom čase, teda v čase zániku BSM, avšak z ceny či cenových relácií platných v čase vyporiadania (viď rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/168/2005, R 27/2007, ZSP 34/2007 a rozsudky Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/700/2004, 22Cdo/1119/2005). Pri správnom výklade citovanej judikatúry je preto potrebné prijať jediný záver, ktorý môže byť správny, a to že obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti a že práva a povinnosti spoločníka môžu byť obmedzené iba Obchodným zákonníkom a nemôžu byť obmedzené alebo viazané na súhlas tretej osoby vrátane manžela, ktorý nepodniká. Ako akt nezákonný sa javí vzhľadom na vyššie uvedené dôvody výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktoré súd vyčíslil z hodnoty predmetu sporu a to napriek tomu, že sa jednalo o určenie neplatnosti zmluvy. 17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne. V súvislosti s odvolacími námietkami uviedla, že po rozvode sa niekoľkokrát snažila vyriešiť otázku vyporiadania BSM so žalovaným v 1. rade mimosúdne, avšak tento so žiadnym jej návrhom nesúhlasil, preto bola nútená podať návrh na vyporiadanie BSM. Podľa jej názoru súd prvej inštancie logicky v súlade so zákonom a judikatúrou odôvodnil naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení na str. 9 rozsudku. Poukázala na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obdo/30/2009 nie je stanoviskom kolégia Najvyššieho súdu SR ako sa mylne domnievajú žalovaní. Žalovaní pritom úplne opomenuli iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo/11/2007, ktoré najvyšší súd podrobne odôvodnil a v ktorom je vyjadrený celkom iný názor ako v rozhodnutí uvádzanom žalovanými. Žalovaní v odvolaní úplne pozabudli na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne, keď uzavrel, že ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku. S týmito dôvodmi sa žalobkyňa stotožnila. Tiež poukázala na to, že z výpovede žalovaného v 2. rade vyplýva jednoznačný záver, že tento stále pracuje (vykonáva činnosť) pre spoločnosť LINE s.r.o. Uvedená skutočnosť vzbudzuje odôvodnenú pochybnosť, či prevod obchodného podielu nebol robený len po formálnej stránke, aby žalovaný v 1. rade nefiguroval ako spoločník spoločnosti do vyporiadania BSM, teda k tomuto prevodu došlo výlučne zo špekulatívneho dôvodu v súvislosti s rozvodovým konaním a následným vyporiadaním BSM. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí logicky, právne, opierajúc sa judikatúru odôvodnil, prečo rozhodol o absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy. Žalovaní otázku absolútnej neplatnosti v odvolaní nenapadli. Pokiaľ ide o otázku náhrady trov konania, nesúhlasí s tvrdením žalovaných. Podľa názoru žalobkyne tak ako uzavrel súd prvej inštancie, hodnotou predmetu sporu je hodnota obchodného podielu. Aj keď s názorom súdu prvej inštancie o výške hodnoty obchodného podielu nesúhlasí, rešpektuje ho a v tej časti nepodala odvolanie. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. 18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené. 19. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil. 20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.11.2017 o 9,50 hod., č.dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 9.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.. 21. Žalovaní namietajú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., ide pritom o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. účinného od 1.7.2016. 22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 24. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 25. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanými v odvolaní. Žalovaní pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní, pričom správne posúdil aj otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, preto odvolacie námietky žalovaných nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd dodáva nasledovné: 27. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre disponovanie s obchodným podielom a platný prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne vysvetlil svoje úvahy z hľadiska aplikácie ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka na daný prípad aj s poukazom na uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2009 sp.zn. 6 Obdo/30/2009, na ktorý poukázali aj odvolatelia v odvolaní. Z toho vyplýva, že naliehavý právny záujem žalobkyne na vyslovení relatívnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu nemôže byť daný. Tá skutočnosť, že žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa relatívnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu - prevodu obchodného podielu v zmysle § 40a ods. 1 v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka však nevylučuje možnosť domáhať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. 28. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení absolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu, ktorá sa takýmto spôsobom domáha ochrany svojich práv a oprávnených záujmov. 29. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm.c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. 30. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. 31. V zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 34/2007) obchodný podiel patrí do BSM, ak tento jeden z manželov nadobudol počas trvania manželstva, ak bol nadobudnutý sčasti aspoň zo spoločných prostriedkov. Do BSM patrí však len samotná hodnota obchodného podielu, a to len v prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela - spoločníka. 32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade vyhovenia žalobe a určenia neplatnosti prevodu obchodného podielu by sa hodnota tohto obchodného podielu v prípade zániku BSM zahrnula do masy BSM strán sporu a stala sa tak predmetom vyporiadania, čo zakladá aj podľa názoru odvolacieho súdu existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. 33. Súd prvej inštancie správne posudzoval aj otázku platnosti daného právneho úkonu z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi podľa ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, teda podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje pri posudzovaní masy a pri vyporiadaní BSM. Správne v tej súvislosti zohľadnil, že napadnutý právny úkon bol urobený v krátkom časovom úseku potom, ako žalobkyňa oznámila žalovanému v 1. rade svoj zámer sa s ním rozviesť, ktorá skutočnosť vedie k zániku BSM a jeho následnému vyporiadaniu. Významným z hľadiska posúdenia obsahu tohto právneho úkonu v súlade s dobrými mravmi je aj cena, za ktorú bol obchodný podiel prevedený. V tej súvislosti totiž nemožno prehliadnuť, že daný obchodný podiel bol prevedený za výrazne nižšiu sumu, ako je jeho reálna hodnota, čo by viedlo k zmenšeniu majetku patriaceho do BSM, a tým aj k nepriaznivému zásahu do majetkových práv žalobkyne. 34. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že napadnutý právny úkon - prevod obchodného podielu spoločnosti LINE s.r.o. uskutočnený žalovanými zmluvou zo dňa X.XX.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Preto správne rozhodol súd prevej inštancie, pokiaľ žalobe vyhovel. 35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny. 36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).