Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/49/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216200060 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216200060.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. Š.Y. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov D. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. na J. ul. č. XX a D.Š. Š. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v X. na I. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P 3/2016-58 z 4.11.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 2.7.2014 č.k. 23P 12/2014-67 tak, že zvýšil výživné otca na mal. D. z 40 € na 80 € mesačne počnúc dňom 5.1.2016 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Dlžné výživné 393,54 € za obdobie od 5.1.2016 do 31.10.2016 určil otcovi zaplatiť matke maloletého dieťaťa v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky o zvýšenie v celom rozsahu zamietol. Vytkol konajúcemu súdu, že neprihliadol na jeho zdravotné problémy, ktoré dlhodobo pretrvávajú a v dôsledku ktorých nemôže vykonávať akúkoľvek prácu. Zdôraznil, že je dlhodobo nezamestnaný a je bez akéhokoľvek príjmu. 3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že zdravotné problémy otca maloletého dieťaťa sú ním prezentované len účelovo, aby sa vyhol povinnosti platiť výživné. Súčasne zdôraznila, že otec bol zamestnaný a zo zamestnania odišiel dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia. Výšku výživného 40 € považuje za absolútne nezodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa aj s prihliadnutím na to, že od poslednej úpravy uplynulo niekoľko rokov, počas ktorých nastala zmena tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca. Navrhla preto, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 5. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 7. Podľa ust. § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a prihliada predovšetkým na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri zvýšení výživného vychádzal z ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, kedy pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na nesporne preukázané skutočnosti, že otec maloletého bol zamestnaný vo firme URAM - Kamenosochárstvo v čase od 1.4.2011 do 17.7.2012, kedy ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť dohodou a kde dosahoval priemerný mesačný zárobok 470 €. Takisto dobrovoľne ukončil pracovný pomer vo firme Top Steel s.r.o., kde ukončil pracovný pomer 14.1.2016 takisto na základe vlastnej žiadosti o ukončenie pracovného pomeru. Odvolací súd poukazuje aj na dosiahnuté vzdelanie otca maloletého dieťaťa, ktorý ukončil stredné odborné učilište obchodné, odbor kuchár - čašník, čo v súčasnej dobe je povolanie, ktorým sa môže nepochybne uplatniť aj v lokalitách, kde je vysoké percento nezamestnanosti a takisto absolvoval skúšky vyžadujúce si prácu v SBS, čím získal ďalšiu kvalifikáciu. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca získať zamestnanie, a to aj s prihliadnutím k jeho zdravotnému stavu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z priemerného mesačného zárobku, ktorý dosahoval vo firme URAM - Kamenosochárstvo, a to v priemere 400 € mesačne a vzhľadom k tomuto príjmu je zvýšené výživné na 80 € mesačne primerané a dostatočné. Odvolací súd dodáva, že zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z tohto uhla pohľadu správne a zákonné. Odvolací súd poznamenáva, že argumentácia otca týkajúca sa rozsahu vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k výživnému pre maloletého nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 11. Toto rozhodnutie súd prijal v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).