Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/511/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511207502 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7511207502.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu L.. M. Y.F., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G. D. C., M. XX, zastúpeného JUDr. Ing. Radoslavom Huljakom, advokátom zo sídlom v Košiciach, Kremnická 61, proti žalovanej F. Y., D.. X.X.XXXX, N. S. Y. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14. decembra 2015 č.k. 7C/130/2011- 276 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok vo výroku o výplatnej povinnosti žalovanej žalobcovi tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 25.334,37 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu skrine 2 ks a toaletný stolík so zrkadlom v hodnote 70 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla na parcele č. XXX/XX, zapísaný na LV č. XXX v katastrálnom území S., P. S., P. G.L.-P., v hodnote 34.700 eur, práčku značky Whirlpool v hodnote 30 eur, videorekordér značky JVC v hodnote 30 eur, chladničku značky Calex v hodnote 30 eur, televízor značky OTP v hodnote 10 eur, plynový kotol značky Protherm 24 v hodnote 700 eur, stropné panely 25 ks v hodnote 50 eur, roxory v hodnote 50 eur, teda veci v celkovej hodnote 35.600 eur. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej sporiteľni a.s. zostatok úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 5.811,24 eura a do 30 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť štátu trovy konania vo výške 232,83 eura a v prevyšujúcej časti štátu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 22.511,10 eura do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Nakoniec vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 30.5.2011 na výzvu súdu doplnenou dňa 12.8.2011 a dňa 24.10.2012 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „ BSM“), ktoré vzniklo uzavretím manželstva so žalovanou dňa XX.X.XXXX a zaniklo rozvodom manželstva dňa X.X.XXXX, a to tak, že žiadal do svojho výlučného vlastníctva prikázať do BSM patriace nehnuteľnosti v k.ú. S., zapísané na LV č. XXX, t.j. rozostavaný rodinný dom na parcele č. XXX/XX a pozemky parc. č. XXX/XX V. XXX/X a z hnuteľných vecí: dve skrine, toaletný stolík so zrkadlom, vysávač, automatická práčka, videorekordér, chladnička, mixér, sendvičovač, varná kanvica, televízor, krbová vložka, kotol, garážová brána, osobné motorové vozidlo zn. P. G. I.: G. XXXAT, stavebný materiál - 25 ks stropných panelov a roksory, prikázať do jeho výlučného vlastníctva krbovú vložku, kotol, garážovú bránu a stavebný materiál. Zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť splatiť hypotekárny úver SLSP a.s. č. XXXXXXXXXX R. X.X.XXXX a žalovanej zaplatiť na vyrovnanie podielu 89 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázať ostatné hnuteľné veci a uložiť jej povinnosť splatiť pôžičku L.. O. X. R. XX.X.XXXX, tvrdiac pritom, že do BSM patria aj pasíva plynúce zo spotrebiteľského úveru ČSOB a.s. č. XXXXXXXXXR R. X.XX.XXXX, spotrebiteľského úveru City financial č. XXXXXXXXXX R. X.X.XXXX. Žalobca žiadal prikázať rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva s odôvodnením, že má len dočasné bývanie u rodičov, viac sa zaslúžil o jeho výstavbu, dom mieni dokončiť a bývať v ňom, pričom žalovanú vyplácať z domu nehodlá, pretože splatil spoločné pôžičky. 3. Poukázal takisto na tvrdenie žalovanej, ktorá žiadala rozostavaný dom prikázať do jej výlučného vlastníctva s prihliadnutím na to, že žalobca sa správal nezodpovedne počas trvania manželstva, havaroval tri osobné motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu, často požíval alkoholické nápoje, bez jej vedomia uzavrel spotrebiteľské úvery, ktoré premárnil, neplatil výživné na deti od apríla 2005 do rozvodu manželstva t.j. do júna 2008, ako i na to, že ak chcel žalobca dom dokončiť, mal dostatočný časový priestor urobiť a ona si finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu vie zabezpečiť pôžičkou, ktorá súčasne vyslovila súhlas s prikázaním hnuteľných vecí špecifikovaných vo výroku rozsudku do jej výlučného vlastníctva, a namietla, že do BSM nepatria žalobcom označené pozemky, nakoľko tieto nadobudli darom do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1/2, keďže parcelu č. XXX/ X daroval žalovanej starý otec a žalovaná následne v súvislosti s plánovanou výstavbou rodinného domu spoluvlastnícky podiel 1/2 parcely darovala žalobcovi, pričom parcela č. XXX/XX bola odčlenená parc. č. XXX/X. Poukázal tiež na argument žalovanej, že krbovú vložku predala a garážová brána bola v septembri 2005 iba objednaná, zakúpená nebola (ona osobne zrušila objednávku), motorové vozidlo bolo po havárii rozbité a nepojazdné, hypotekárny úver od SLSP a.s. v sume 16.596,96 eura (500.000,- Sk) čerpali na dokončenie rodinného domu, pričom z tejto sumy čiastka 11.617,87 eura (350.000,- Sk) bola vložená na jej vkladnú knižku, suma 4.979,09 eura (150.000,- Sk) na účet žalobcu na stavebný materiál a zo sumy zloženej na účte žalobcu, žalobca kúpil krbovú vložku, motorovú pílu pre svojho otca ako dar k jeho narodeninám, uhradil dve splátky hypotéky, zaplatil ročnú poistku za rozostavaný dom, splatil svojej matke ich spoločný dlh a zvyšok peňazí 1.864 eura premárnil, spotrebiteľské úvery z ČSOB a.s. a City financial zobral žalobca bez jej vedomia a peniaze premárnil a o úveroch sa dozvedela len z upomienok. Nakoniec dodal, že žalovaná pri vyporiadaní BSM žiadala zohľadniť odchodné vyplatené žalobcovi jeho zamestnávateľom za trvania manželstva a poukázal na i tvrdenie žalovanej, že z dôvodu, že žalobca koncom septembra 2005 prerušil ambulantnú liečbu zo závislosti na alkohole a začal požívať alkohol, opakovane jej vulgárne nadával a žiadal od nej peniaze uložené na vkladnej knižke z hypotekárneho úveru, z obavy, aby žalobca nepremárnil aj tieto financie, dňa 5.12.2006 mimoriadnou splátkou 9.958,18 eura (300.000,- Sk) predčasne splatila hypotekárny úver, zaplatila poplatok za predčasné splatenie úveru 398,33 eura (12.000,- Sk) a zaplatila dve splátky úveru 87,15 eura (2.625,50 Sk) + 99,58 eura (3.000,- Sk) a poplatok 2,32 eura (70,- Sk) a čo sa týka žalobcom tvrdenej pôžičky od L.. O. X., ide o tetu žalobcu a nakoľko žalobcovi bolo vyplatené odchodné, nepotreboval si požičiavať na splatenie zostatku sociálnej návratnej výpomoci ním tvrdenú sumu, ale iba sumu 3.983,27 eura (120.000,- Sk). 4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo dňa X.X.XXXX rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.4.2008 č.k. 11C/35/2007 - 65 a maloleté deti pochádzajúce z manželstva, B. D.. XX.X.XXXX V. H. D.. X.X.XXXX, boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti žalovanej, mimosúdnu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov strany neuzavreli. Zo súhlasných výpovedí účastníkov súd zistil, že za trvania manželstva zakúpili zo spoločných finančných prostriedkov dve skrine (dvojdverovú a trojdverovú) a toaletný stolík so zrkadlom bielej farby, vysávač zn. Rowenta, práčku zn. Whirpool, videorekordér zn. JVC, chladničku zn. Calex 275 l, mixér zn. ETA, sendvičovač zn. Moulinex, varnú kanvicu zn. Tefal, televízor zn. OTP, krbovú vložku, plynový kotol zn. Protherm 24, osobné motorové vozidlo zn. P. G. I.: G. XXXAT (ďalej len „vozidlo zn. Opel“), stavebný materiál nezabudovaný do domu a to 25 ks stropných panelov a roksory s tým, že garážová brána bola v 9/2005 iba objednaná, zakúpená nebola, žalovaná objednávku zrušila, krbovú vložku žalovaná predala na jar 2008 pred rozvodom manželstva za kúpnu cenu 400 eur, pretože potrebovala peniaze pre deti a z takto získaných finančných prostriedkov kúpila deťom postele a matrace, ako i že ku dňu rozvodu boli nefunkčné, nepoužiteľné a neopraviteľné vysávač zn. Rowenta, mixér zn. ETA, sendvičovač zn. Moulinex a varná kanvica zn. Tefal, preto ich sporové strany spolu s garážovou bránou vylúčili z masy BSM a dohodli na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, vrátane zostatkovej hodnoty 100 eur vozidla zn. Opel, ktoré bolo po rozvode manželstva dňa XX.XX.XXXX vyradené z evidencie vozidiel, rozobraté a zošrotované. Zo súhlasných výpovedí účastníkov a z výpisu z LV č. XXX pre kat. územie S. ďalej súd prvej inštancie zistil, že zo spoločných finančných prostriedkov žalobca a žalovaná za trvania manželstva postavili hrubú stavbu rodinného domu na parcele č. XXX/XX S. G.. Ú. S., ktorá je zapísaná na LV č. XXX, dom je zastrešený, zateplený, má osadené okná (okrem troch), suterén a prízemie sú omietnuté, v dome sú sčasti urobené elektrické rozvody, pri dome je elektrická prípojka a v takomto stave je dom od apríla 2005, odkedy strany sporu spolu nežijú, a je neobývaný, pretože žalovaná s deťmi býva u svoje matky. Pretože zostatková hodnota domu bola medzi sporovými stranami sporná, súd prvej inštancie zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jána Hrabinského č. 13/2015 z 5.5.2015 zistil, že všeobecná hodnota rozostavaného rodinného domu na parcele č. XXX/XX ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva činila 34.700,- eur. 5. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní zo zistenia zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX R. X.X.XXXX, potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. z 10.9.2012 o zostatku úveru a zhodnej výpovede sporových strán, že SLSP, a.s. ako veriteľ poskytla žalobcovi a žalovanej ako dlžníkom úver PLUS na bývanie, zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške 16.596,96 eura (500.000,- Sk), úročený 4,20 % ročne, splatný od 10.8.2005 do 10.6.2030 v mesačných splátkach po 91,81 eura (2.766,- Sk), zostatok záväzku z úveru ku dňu rozvodu manželstva účastníkov t.j. ku dňu X.X.XXXX činil 5.811,24 eura, od rozvodu úver spláca výlučne žalobca a konštatoval, že so získanými finančnými prostriedkami strany naložili spôsobom uvedeným žalovanou a žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že finančné prostriedky z úveru, ktoré podľa tvrdenia žalovanej premárnil, použil na vyplatenie kamarátov pomáhajúcich pri výstavbe domu. Z úverových zmlúv č. XXXXXXXXXR R. W. X.XX.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX R. W. X.X.XXXX a výpovede žalobcu súd prvej inštancie zistil, že predmetné zmluvy uzavrel ako dlžník len žalobca, prvú v poradí s ČSOB, a.s. a druhú v poradí s Citibank (Slovakia) a.s. ako veriteľmi, predmetom zmlúv boli úvery, každý vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk), pričom žalobca vzhľadom na účel, na ktorý boli získané finančné prostriedky použité, nežiadal ich zohľadňovať pri vyporiadaní BSM. Zo zhodnej výpovede žalobcu a žalovanej súd prvej inštancie zistil, že na výstavbu rodinného domu boli použité finančné prostriedky nadobudnuté na základe zmluvy č. XX/XXXX R. W. XX.X.XXXX, uzavretej medzi KR PZ Košice a žalobcom ako dlžníkom, o poskytnutí sociálnej návratnej výpomoci zo sociálneho fondu na výstavbu rodinného domu vo výške 13.277,57 eura (400.000,- Sk), splatnej od 3/2004 do 12/2013 v mesačných splátkach po 3.400,- Sk s tým, že žalobca sa zaviazal pri skončení pracovného pomeru splatiť zostatok sociálnej výpomoci najneskôr do 6 mesiacov odo dňa ukončenia pracovného pomeru a to prednostne z vyplácaného odstupného. Z rozhodnutia MV SR zo dňa 5.3.2007 a výpovede žalobcu súd prvej inštancie zistil, že k 31.12.2006 bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru u polície, žalobcovi bolo priznané a vyplatené odchodné v sume 161.183,- Sk, teda 5.350,30 eura, avšak do konca mesiaca jún 2007 žalobca musel vrátiť MV SR zostatok sociálnej výpomoci cca 280.000,- Sk, na čo bol nútený požičať si peniaze od svojej H. O. X., s ktorou uzatvoril dňa XX.X.XXXX zmluvu o pôžičke, ktorá žalobcovi požičala bezúročne sumu 9.294,30 eura (280.000,- Sk) s tým, že pôžička bola splatná do jedného kalendárneho roka odo dňa jej podpisu zmluvnými stranami a bola účelovo viazaná na splatenie dlhu žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy č. XX/XXXX R. XX.X.XXXX o poskytnutí návratnej výpomoci zo sociálneho fondu KR PZ Košice. Z výpovede svedkyne L.. O. X. súd prvej inštancie zistil, že žalobca jej doposiaľ pôžičku nevrátil, pretože je bez príjmu. Z výpovede svedkyne R. Y., matky žalobcu, zistil, že pokiaľ jej synovi bolo vyplatené odchodné 161.000,- Sk, z tejto sumy vybrala 147.000- Sk, z čoho hradila výdavky žalobcu, pričom z týchto peňazí žalobca splácal aj hypotéku. Napokon z výpovede žalovanej súd prvej inštancie zistil, že za obdobie rokov 2008 až 2015 uhradila ročne titulom dane z domu 6,25 eura, poistenia domu 20 eur a platby za elektrinu 10,78 eura, spolu 37,03 eura. 6. Po právnom posúdení sporu podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka a vychádzajúc zo zistenia z výpovede žalovanej, darovacích zmlúv zo dňa XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX a výpisu z LV č. XXX A. G.. Ú. S., že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/X V. A.. Č.. XXX/XX každý v podiele 1/2 titulom daru, a to žalobca titulom daru od žalovanej a žalovaná titulom daru od svojho starého otca V. G., súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom označené pozemky parc. č. XXX/X V. A.. Č.. XXX/XX nepatria do BSM žalobcu a žalovanej. Konštatoval, že v prejednávanej veci nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku, žiadna zo strán sa toho ani nedomáhala, lebo sporné medzi stranami bolo to, kto sa stane výlučným vlastníkom rozostavaného domu, výška prípadného vyrovnávacieho podielu a vyporiadanie pasív. Dôvodil, že hnuteľné veci prikázal stranám do ich výlučného vlastníctva zohľadniac ich návrhy, keď žalobca prejavil záujem len o skrine a toaletný stolík, čo žalovaná akceptovala, nehnuteľnosť - rozostavaný rodinný dom, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, pretože preukázala, že si vie zabezpečiť finančné prostriedky na vyrovnanie podielu žalobcovi, zabezpečila pozemok, na ktorom je dom postavený, v jej starostlivosti sú deti pochádzajúce z manželstva a pokiaľ aj žalobca uviedol, že chce dom dokončiť a bývať v ňom, finančné možnosti na realizáciu uvedeného ničím neosvedčil, o dom a udržiavacie práce ohľadom domu a jeho okolia od rozvodu nejaví záujem. Dôvodiac, že žalobca, ktorý od rozvodu spláca hypotekárny úver od SLSP, a.s., prejavil vôľu splácať uvedený úver aj naďalej, zaviazal žalobcu splatiť zostatok záväzku z predmetného úveru v sume 5.811,24 eura. Pôžičku od L.. X. súd prvej inštancie vyhodnotil ako dlh žalobcu, preto výrokom neuložil žalobcovi, aby dlh uhradil. Pri vyporiadaní potom prvoinštančný súd zohľadnil, že návratná finančná výpomoc poskytnutá žalobcovi vo výške 13.277,57 eura (400.000,- Sk) KR PZ Košice bola použitá na výstavbu domu a okrem spoločných prostriedkov čiastočne splatená z pôžičky žalobcu od L.. X., ktorú súd zohľadnil vo výške 3.977,19 eura (pôžička 9.327,49 eura - odchodné 5.350,30 eura vyplatené žalobcovi zamestnávateľom po skončení služobného pomeru), pretože vyplatené odchodné, žalobca disponujúci výsluhovým dôchodkom, mohol a podľa zmluvy aj mal použiť na vyplatenie zostatku návratnej finančnej výpomoci a pokiaľ tak neučinil išlo z jeho strany o účelové konanie. Doplnil, že výpovedi matky žalobcu ohľadom naloženia s vyplateným odchodným žalobcu patriacim do BSM neuveril a vyhodnotil ju ako účelovú aj s prihliadnutím na dobu vyplatenia odchodného a splatnosť finančného príspevku. Vychádzajúc zo záveru, že cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve činí 35.670 eur, z čoho polovica predstavuje suma 17.835,- eur, zostatok spoločného záväzku sporových strán z hypotekárneho úveru SLSP, a.s., ktorý od rozvodu manželstva spláca a jeho zaplatenie bolo uložené žalobcovi, činí 5.811,24 eura, z čoho polovica je 2.905,62 eura, ako i že polovica dlhu žalobcu voči L.. X., v rozsahu v akom k nemu súd prihliadol pri vyporiadaní BSM ako je uvedené zhora, je 1.988,60 eura a polovica platieb, ktoré žalobkyňa uhradila za dom v období rokov 2008 až 2015 (daň za dom, poistka domu, platby za elektrinu) z výlučných prostriedkov činí 148,12 eura, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 22.511,10 eura (17.835 - 70 + 2.905,62 + 1.988,60 - 148,12 eura). 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2, § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) a poukazom na fakt, že každá zo strán dostala polovicu spoločného majetku, žiadnej z nich nepriznal náhradu trov konania. Vychádzajúc následne zo skutočnosti, že znalečné 641,66 eura za znalecký posudok č. 13/2015 bolo priznané a vyplatené znalcovi Ing. Jánovi Hrabinskému v sume 100 eur zo zálohy zloženej žalobcom a v sume 541,66 eura preddavkovo z finančných prostriedkov štátu a trovy dôkazu 24 eur boli SLSP, a.s. vyplatené preddavkovo z finančných prostriedkov štátu, žalobcovi podľa výsledku konania uložil nahradiť štátu 50 % trov konania ktoré platil, čo činí 232,83 eura (50 % zo sumy 641,66 eura + 50 % zo sumy 24 eur - záloha 100 eur) a vzhľadom na priznané oslobodenie od súdnych poplatkov žalovanej, v prevyšujúcej časti štátu náhradu trov konania nepriznal. 8. Proti tomuto podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak, že žalobca žiadal nehnuteľnosť (rodinný dom) prikázať v celosti do jeho výlučného vlastníctva a žalovanej priznať nárok na vyplatenie vyrovnania jej podielu vo výške zohľadňujúcej hodnotu majetku a všetky záväzky patriace do BSM a hnuteľné veci prikázať do vlastníctva strán tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť rozsudku, ak súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď svedkyne R. Y. ako účelovú bez bližšieho vysvetlenia dôvodov pre takéto hodnotenie, ako i prečo súd nezohľadnil odchodné, majúc súčasne za to, že prvoinštančný súd jednostranne a tendenčne vyhodnocoval dôkazy výlučne v prospech žalovanej, a preto konanie má podľa žalobcu vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu, nakoľko prvoinštančný súd pri posudzovaní účelu a spôsobu použitia finančných prostriedkov patriacich do BSM, získaných úverov, nepochyboval o tvrdeniach žalovanej, že ich použila počas trvania manželstva pre potrebu domácnosti, a odmietol ako nepreukázané jeho tvrdenia, že tieto použil na vyplatenie kamarátov pomáhajúcich pri výstavbe domu, ktorý svojpomocne staval spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi a ani tieto osoby nevypočul a ako oprávnené mal súd prvej inštancie vyhodnotiť i jeho úhrady na bežné výdavky získané z úverov, resp. odchodného, čo potvrdila i výpoveď svedkyne R. Y.. Podľa žalobcu mal súd prvej inštancie pripojiť spis Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/144/2009 v skôr prebiehajúcom konaní o zrušenie a vyporiadanie BSM, v ktorom boli výpovede žalovanej odlišné od jej tvrdení v tomto spore. Žalobca namietol správnosť záveru prvoinštančného súdu, že pôžička od L.. X. nie je spoločným dlhom, i keď bolo preukázané, že celá suma pôžičky bola uhradená na účet veriteľa žalobcu za účelom splatenia zostatku sociálnej návratnej výpomoci a v celej výške použitá na výstavbu rodinného domu, a preto mali byť všetky prostriedky použité na vrátenie tohto záväzku zahrnuté do záväzkov patriacich do BSM, a nie iba čiastočne vo výške 3.977,19 eur. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že do BSM nepatria záväzky z úverových zmlúv s ČSOB, a.s. a City bank (Slovakia) a.s. a tieto nezaradil do BSM. Za najväčšie pochybenie súdu prvej inštancie žalobca označil záver o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, hoci žalovaná má zabezpečené bývanie a uviedla, že ju chce predať a ak pritom prvoinštančný súd usúdil, že žalovaná preukázala schopnosť vyplatiť mu finančné prostriedky na vyrovnanie podielu, hoci žalovanej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a on jednoznačne žiadal o prikázanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva za účelom zabezpečenia bývania a od rozvodu manželstva sám uhrádza splátky úveru použitého na výstavbu domu. V tejto súvislosti žalobca predložil výpis zo svojho stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni na preukázanie toho, že mu vznikol nárok na získanie medziúveru vo výške cieľovej sumy 30.000 eur, čo dokladuje jeho schopnosť vyplatiť žalovanej jej vyporiadací podiel. 9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a jasne a zrozumiteľne odôvodnený. Zopakovala, že bývanie v rodičovskom dome s dcérami je len dočasné riešenie a vynaloží všetko úsilie, aby dom dokončila a mohla v ňom spoločne s deťmi bývať. Podčiarkla, že žalobca od apríla 2005, keď opustil spoločnú domácnosť, neprejavil záujem o dokončenie domu a ani o udržiavacie práce, ktoré od tej doby (11 rokov) až dodnes zabezpečuje výlučne sama a dodala, že žalobca môže takisto bývať u svojich rodičov v sedem izbovom rodinnom dome, kde bývajú iba jeho rodičia sami. Ako nepravdivé označila tvrdenie žalobcu, že peniaze získané z pôžičiek v ČSOB, a.s. a Citibank (Slovakia) a.s. použil na vyplatenie kamarátov, ktorí pracovali na stavbe rodinného domu, pretože za prácu vyplatili robotníkom hneď v ten deň ako pracovali a nezostali im voči nim žiadne dlhy a navyše sám žalobca tieto pôžičky nežiadal zohľadňovať pri vyporiadaní BSM. Ako nepravdivé žalovaná označila takisto tvrdenie žalobcu, že vo vzťahu k zmluve o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX R. W. X.X.XXXX zo Slovenskej sporiteľne vychádzal súd prvej inštancie iba z jej tvrdení, nakoľko v spore predložila doklady o mimoriadnom splatení tohto úveru a o vynaložení splátok. K tvrdeniam žalobcu o jeho schopnosti vyplatiť jej vyporiadací podiel žalovaná poukázala na to, že takýto dôkaz žalobca mal a mohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak tieto skutočnosti neuviedol a ničím nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol označiť, preto na túto nemožno prihliadať. 10. Žalobca právo na dupliku k vyjadreniu žalovanej nevyužil. 11. Žalobca podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016, a odvolací súd vec prejednal v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ktorý ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP). 12. Odvolací súd (§ 34 CSP) v intenciách uvedeného na základe včas podaného odvolania žalobcu preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné len sčasti. 13. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v prvom rade odvolací súd nezistil žalobcom namietané vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v odvolaní, že postupom súdu prvej inštancie z dôvodu vydania nedostatočne odôvodneného (nepreskúmateľného) rozhodnutia došlo k takej vade konania, ktorá má za následok vecne nesprávne rozhodnutie, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky kladené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP pre obsah vyhotovovaného rozhodnutia (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 157 ods. 2 O.s.p.), lebo z jeho odôvodnenia je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, pričom sporovým stranám vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu súdneho sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, pretože súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu náležite vysvetlil, na základe akého skutkového stavu a právnych úvah rozhodol, t.j. akými ustanoveniami zákona sa riadil a aké skutkové zistenia a závery ho viedli k vyslovenému právnemu názoru o spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na dielčích nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V tomto smere námietky žalobcu v odvolaní vyjadrujú nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozsudku (v časti hodnotenia výpovede svedkyne R. Y. a dôvodov nezohľadnenia odchodného) ako i skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. 14. K odvolaniu žalobcu je potrebné ďalej uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy (najmä výpoveď samotného žalobcu a svedkyne R. Y.) a „jednostranne a tendenčne vyhodnocoval dôkazy výlučne v prospech žalovanej“, keď pri posudzovaní účelu a spôsobu použitia finančných prostriedkov patriacich do BSM, získaných úverov, nepochyboval o tvrdeniach žalovanej, že ich použila počas trvania manželstva pre potrebu domácnosti, a odmietol ako nepreukázané jeho tvrdenia, že tieto použil na vyplatenie kamarátov pomáhajúcich pri výstavbe domu a ani tieto osoby nevypočul. 15. Odvolací súd pripomína, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov uplatňujúca sa v civilnom sporovom konaní (aj v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) totiž vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon pritom nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti, stranami sporu tvrdené, má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a okrem toho i vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je potom úsudok o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov súčasne vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ani v tomto smere nemožno vycˇítatˇ súdu žiadne pochybenia, napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Nemožno preto priznať relevanciu polemike žalobcu v odvolaní so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, spočívajúcej v námietke, že súd mal uveriť inému svedkovi a že niektorý dôkaz je (by mohol byť) pre skutkové zistenie dôležitý. 16. Žalobca neopodstatnene namietal i záver prvoinštančného súdu, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej nepatria záväzky z úverových zmlúv č. XXXXXXXXXR R. W. X.XX.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX R. W. X.X.XXXX, ktoré počas trvania manželstva so žalovanou uzatvoril žalobca ako dlžník, prvú v poradí s ČSOB, a.s. a druhú v poradí s Citibank (Slovakia) a.s. ako veriteľmi, predmetom zmlúv boli úvery, každý vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk), a to za stavu, ak tieto sám žalobca v priebehu sporu na súde prvej inštancie bezpochyby nežiadal zohľadňovať pri vyporiadaní BSM, a to vzhľadom na účel, na ktorý boli získané finančné prostriedky použité. Žalobca v priebehu sporu netvrdil, že by takto získané peniaze použil na kúpu určitej veci, t.j. získanie určitej majetkovej hodnoty, ktorá by mohla patriť za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej a nepreukázal ani svoje všeobecné tvrdenie, že práve peniaze získané z označených úverových zmlúv boli použité na úhradu ceny práce kamarátov žalobcu pri výstavbe rodinného domu. Za takejto situácie správne súd prvej inštancie uvedené záväzky žalobcu nezohľadnil pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 17. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť ani správnosť záveru súdu prvej inštancie o prikázaní označenej nehnuteľnosti (rodinného domu) do výlučného vlastníctva žalovanej, pokiaľ pritom žalobca jedine namietal, že on jednoznačne v priebehu sporu žiadal o prikázanie tejto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva za účelom zabezpečenia bývania, od rozvodu manželstva sám uhrádza splátky úveru použitého na výstavbu domu a na rozdiel od žalovanej, ktorej súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, je schopný zabezpečiť finančné prostriedky na zaplatenie vyrovnávacieho podielu žalovanej. 18. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku v BSM je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Za týmto vyporiadaním z hľadiska kvantitatívneho, nasleduje vyporiadanie kvalitatívne, t.j. určenie, ktoré veci a pohľadávky z BSM pripadnú každému z manželov. Pre určenie, ktoré veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov prikázané, nestanoví zákon žiadne kritériá a ani žiadne hľadiská, nakoľko ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, a ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí s tým, že pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti, predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. V skutkových okolnostiach posudzovanej veci a za stavu, ak žalobca od apríla 2005 neprejavil záujem o dokončenie domu a ani o udržiavacie práce, ktoré od tej doby (11 rokov) až dodnes zabezpečuje výlučne sama žalovaná (žalobca túto skutočnosť vo svojom odvolaní nespochybňuje), ktorá mieni dom dokončiť a bývať v ňom spolu s deťmi, lebo bývanie žalovanej v rodičovskom dome s dcérami je len dočasným riešením žalovanej, a pokiaľ ani jeden z bývalých manželov na vyporiadanie podielu druhého manžela nemá k okamžitej dispozícii prostriedky, avšak obaja hodnoverne doložili, že ich budú mať k dispozícii v primeranej lehote na základe pôžičky (úveru), súd prvej inštancie v danom prípade pri rozhodovaní o tom, ktorému z bývalých manželov má byť prikázaná nehnuteľnosť (rodinný dom) do výlučného vlastníctva, správne prihliadol (aj) k tomu, že to bola žalovaná, ktorá zabezpečila pozemok, na ktorom je dom postavený a v jej starostlivosti sú aj deti pochádzajúce z manželstva so žalobcom, a preto nemožno ako nesprávny a nepatričný vyhodnotiť záver prvoinštančného súdu, ak predmetnú nehnuteľnosť (rodinný dom) prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Nakoľko v posudzovanom prípade bola hypotéza právnej normy súdom prvej inštancie vymedzená správne, rozhodnutie vo veci nemôže byť v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie okolnosti, prípadne že sa neprihliadlo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či významné. 19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o výplatnej povinnosti žalovanej žalobcovi, keďže vo vzťahu k tomuto výroku žalobca dôvodne vo svojom odvolaní namietol, že pôžička od L.. X. v sume 9.327,49 eur má byť zohľadnená pri vyporiadaní BSM, keďže bezpochyby bola uhradená na účet veriteľa žalobcu za účelom splatenia zostatku sociálnej návratnej výpomoci a v celej výške použitá na výstavbu rodinného domu, a preto mala byť zahrnutá do záväzkov patriacich do BSM v celom rozsahu, a nie iba čiastočne vo výške 3.977,19 eura. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd súlade s § 388 CSP zmenil rozsudok v tejto jeho časti tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na vyrovnanie jeho podielu sumu 25.334,37 eura [(35.600 eur - 17.835 eur = 17.765 eur/aktíva) + {(9.327,49 eura/pôžička od L.. X. + 5.811,24 eura/zostatok hypotekárneho úveru ku dňu rozvodu manželstva účastníkov t.j. ku dňu 2.6.2008) = 15.168,73 eura}: 2 = 7.569,365 eura/pasíva) = 25.334,365 eura], t.j. spolu po zaokrúhlení čiastku 25.334,37 eura. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na predmet sporu, ktorým je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na osobitné procesné postavenie strán (iudicium duplex), stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).