KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice29. 11. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/31/2017 z 29. 11. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 29. novembra 2017, sp. zn. 3Cob/31/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7515212188.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/31/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515212188
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515212188.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Mechel Service Hungary Kft,
so sídlom Hermina út. 17, 1146 Budapešť, Maďarská republika, identifikačné číslo: 01-09-942120, zast.
Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584,
proti žalovanému STEEL MAXX, s.r.o., Štós 209, IČO: 44 643 322, o zaplatenie 24.516,69 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 8.11.2016 č.k. 10Cb/132/2015-51
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 24.516,69
eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.828,85 eur od 19.9.2011 až do zaplatenia a
zo sumy 11.687,84 eur od 26.9.2011 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v pôvodnom konaní (sp.zn. 10Cb/26/2013) domáhal
zaplatenia istiny 82.189,48 eur s prísl. Po schválení zmieru medzi účastníkmi (žalovaný bol zaviazaný
zaplatiť žalobcovi istinu 42.038,48 eur s úrokmi vo výške 2.961,52 eur) súd prvej inštancie zastavil
konanie aj v časti o 15.634,31 eur a nárok na zaplatenie istiny 24.516,69 eur vylúčil na samostatné
konanie (sp.zn. 10Cb/132/2015), v ktorom sa teda žalobca domáhal zaplatenia istiny 24.516,69 eur s
9% úrokom z omeškania z istiny 12.828,85 eur od 19.9.2011 do zaplatenia a z istiny 11.687,84 eur od
26.9.2011 až do zaplatenia. Uviedol, že žalobca na základe objednávky dodal žalovanému betonársku
oceľ, a to dňa 19.8.2011 v množstve 22 990 kg a dňa 28.6.2011 v množstve 24 520 kg. Následne žalobca
vystavil žalovanému faktúru č. 2982/2011/V z 19.8.2011 na sumu 12.828,85 eur a faktúru č. 3139/2011/V
z 26.8.2011 na pôvodnú sumu 13.118,20 eur. Keďže časť faktúry č. 3139/2011/V bola započítaná vo veci
vedenej pod sp.zn. 10Cb/26/2013, žalobca v tomto konaní požadoval z tejto faktúry sumu 11.687,84 eur.

3. Žalovaný predmetné faktúry doposiaľ žalobcovi neuhradil.

4. Z vykonaného dokazovania (listinnými dôkazmi - dodací list - CMR č. SK 4567884, CMR - bez
čísla, faktúra č. 2982/2011/V a fa.č. 3139/2011/V) súd zistil, že medzi účastníkmi nebola sporná cena
dodaného tovaru. Konštatoval, že obrana žalovaného, spočívajúca v tom, že predmetné faktúry boli
uhradené, avšak doklady o úhrade boli predložené Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej



agentúre, nebola v priebehu konania preukázaná. Totiž z vyjadrenia tohto orgánu vyplýva, ktoré doklady
boli spoločnosti odňaté a ktoré vrátené a že síce vo výdavkovom pokladničnom doklade V XXXX. a V
XXXX je uvedené, že dňa 11.6.2011 bola vyplatená čiastka 12.715,00 eur, avšak nie je z nej zrejmé, či
túto čiastku žalobca prevzal a navyše sa jedná o úhradu DF - 1763/2011 a nie o úhradu faktúr, ktoré
sú predmetom sporu.

5. Preto súd prvej inštancie obranu žalovaného nepovažoval za dôvodnú a vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 409 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1,2 Obchodného zákonníka)
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny v celovej sume 24.516,69 eur. Keďže žalovaný je s
úhradou faktúr v omeškaní, súd ho s poukazom na ust. § 369 ods. 1, Obchodného zákonníka, § 517
Občianskeho zákonníka zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania tak ako je uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalobca mal v
konaní plný úspech, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov celého konania (teda aj konania vo veci
10Cb/26/2013), o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

8. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že sumu 15.634,31 eur zobral žalobca v priebehu konania späť na
základe preukázania jednotlivých platieb zo strany žalovaného; v časti tzv. nesporného dlhu sa žalobca
a žalovaný dohodli a uzavreli súdny zmier na sumu istiny 42.038,48 eur s prísl. a teda sporným ostal
dlh 24.516,69 eur s prísl. Podľa žalovaného počas súdneho konania, ktorým bola uvedená suma
vylúčená na samostatné konanie, žalobca sám spochybnil správnosť svojej evidencie o úhradách, keďže
požadoval od žalovaného preukázanie úhrad 2 faktúr, ktoré neboli predmetom tohto sporu a o ktorých
dokladoch o úhradách sa vyjadroval, že ich zdokladovaním zváži procesný úkon späťvzatia žaloby. Išlo
o podanie z 9.3.2016 k fa.č. 1762/2011 a fa.č. 1763/2011.

9. Žalovaný zdôraznil, že dodávky betonárskej ocele boli realizované a uhrádzané tak, že na účet
žalobcu boli zasielané platby vopred - tzv. zálohová a z týchto platieb sa odpočítavali sumy jednotlivých
faktúr. Napriek snahe žalovaného k odsúhlaseniu vzájomného stavu pohľadávok a záväzkov nedošlo.
Podľa účtovníctva žalovaného tento už nemá vo svojej evidencii žiadny záväzok voči žalobcovi.
Spochybnenie správnosti účtovania jednotlivých úhrad u žalobcu je námietkami žalovaného v spise
zrejmé a preukázateľné.

10. Preto má žalovaný za to, že nebol dostatočne objasnený skutkový základ, na základe ktorého súd
zaviazal žalovaného k úhrade tzv. sporných faktúr.

11. Navyše žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania vo výške
100%, aj keď v časti nároku zobral svoju žalobu späť.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

13. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného
odvolací súd uvádza:

14. Skutočnosť, že žalovaný nemá vo svojej evidencii žiaden záväzok voči žalobcovi nepreukazuje
splnenie záväzku.



15. Žalovaný ani v odvolacom konaní žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal splnenie svojho
záväzku t.j. zaplatenia 24.516,69 eur s prísl. a nepreukázal ani spochybnenie správnosti účtovania
jednotlivých úhrad.

16. Jeho tvrdenia sú iba všeobecné a žiaden dôkaz na ich potvrdenie žalovaný nepredložil.

17. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Výrok o náhrade trov konania bol nesprávne právne posúdený (nebolo zohľadnené späťvzatie
žaloby), a preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP v tejto časti zrušil napadnutý rozsudok a
v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7515212188