KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice10. 5. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/34/2017 z 10. 5. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 10. mája 2017, sp. zn. 7To/34/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7516010394.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/34/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516010394
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7516010394.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Martina
Michalanského a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája
2017, v trestnej veci obžalovaného E. Q. a spol., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr.zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaných E. Q.,
E. Q. E. Y.. V. V., obhajcu obžalovaného Y.. V. V. a zákonného zástupcu obžalovaného Y.. V. V. proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 8.2.2017 sp. zn. 3T/93/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora, obžalovaných E. Q., E. Q. E. Y.. V.
V., obhajcu obžalovaného Y.. V. V. a zákonného zástupcu obžalovaného Y.. V. V..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T/93/2016 zo dňa 8.2.2017 boli obžalovaní

1/ E. Q. - nar. XX.XX.XXXX U. V., trvale bytom Ž.E. Č..XXX, okres
V. -I., t.č. vo väzbe v ÚVV Košice

2/ E.Á. Q. - nar. XX.XX.XXXX U. V., trvale bytom Ž. Č..XXX, okres
V.-I.K., t.č. vo väzbe v ÚVV Košice

3/ Y.. V. V. - XX.XX.XXXX U. V., trvale bytom Ž. Č..XXX, okres
V.-I., t.č. vo väzbe v ÚVV Košice

uznaní vinnými na tom skutkovom základe, že

dňa 22.3.2016 v čase okolo 21.30 hod. v obci Ž., I. V. - I., fyzicky napadli L. J. tak, že na ceste oproti
rodinnému domu č. XXX najprv E. Q. udrel päsťou do oblasti tváre poškodeného L. J., následkom čoho
poškodený spadol na cestu, následne ho obžalovaní E. Q. E. Y.. V. V. chytili za ruky a nohy a odtiahli do
neďalekého parku, kde ho obžalovaní E. Q. E. Y.. V. V. bili a kopali do oblasti hlavy, rebier a brucha, Y..
V. V. ho lakťom udrel do brucha a obžalovaný E. Q., ktorý k nim dobehol poškodeného kopol do oblasti
rebier, čím E. Q.M. E. Y.. V. V. spôsobili poškodenému L. J. zranenia, a to trieštivé zlomeniny nosových
kostí, fisurálnu zlomeninu ľavej lícnej kosti pomliaždenie mozgu, krvné výrony medzi mäkkými plenami
a krvný výron pod tvrdou plenou mozgu a natrhnutie rozhrania mostu mozgu od predĺženej miechy,
pomliaždenie prednej brušnej steny, dvojnásobné roztrhnutie veľkej predsteny, viacnásobné povrchové
natrhnutie zadnej plochy ľavého laloka pečene, prekrvácanie a pomliaždenie hlavy a tela podžalúdkovej
žľazy, prekrvácanie a pomliaždenie puzdra ľavej obličky a okružia tenkého čreva, zlomeniny rebier
obojstranne, následkom ktorých zranení poškodený L. J. zomrel, pričom bezprostrednou príčinou smrti
bolo zlyhanie centier v mozgovom kmeni regulujúcich srdcovo cievnu a dýchaciu činnosť pri natrhnutí
mostu mozgu od predĺženej miechy a k smrti poškodeného došlo bezprostredne po utrpení tohto
zranenia.



Za to boli o d s ú d e n í

Obžalovaný E. Q.

Podľa § 147 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. d/, l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 5 Tr.zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 9 /deväť/ rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. pre účely výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný E. Q.

Podľa § 364 ods.1 Tr.zák., § 36 písm. d/, l/ Tr.zák., § 37 písm.m/ Tr.zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. pre účely výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný Y.. V. V.

Podľa § 147 ods.1 Tr.zák., § 117 ods.1 Tr.zák., § 36 písm. j/ Tr.zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky.

Podľa § 117 ods.4 Tr.zák. pre účely výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody pre mladistvých .

Podľa § 288 ods.1 Tr.por. súd poškodenú E. J., W.. X.X.XXXX, bytom Q.Ľ., G.. S. Č.. XXX/XX, I. F. s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný E. Q. zahlásil
odvolanie čo do výroku o treste, Y.. V. V. proti všetkým výrokom, obhajca mladistvého obžalovaného V. V.
proti všetkým výrokom, rovnako podal odvolanie aj zákonný zástupca mladistvého obžalovaného V. V..
V zákonom stanovenej lehote podali odvolanie proti rozsudku obžalovaný E. Q., a to proti výroku o vine a
treste a prokurátor podal odvolanie proti výroku o vine a treste v časti týkajúcej sa obžalovaného E. Q.M..

Zahlásené odvolania boli písomne odôvodnené nasledujúcim spôsobom.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že správne mal okresný súd uznať vinu
u obžalovaného E. Q. pre zločin zabitia, nakoľko zo žalovaného konania bol usvedčený výpoveďami
spoluobžalovaných z prípravného konania, a to E. Q. E. Y.. V. V.. Týmto výpovediam zodpovedá aj záver
znaleckého posudku o príčine smrti poškodeného, z ktorého vyplýva, že poškodený utrpel zlomeniny
rebier obojstranne. Z uvedeného dôvodu prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný E. Q. vo svojich písomných dôvodoch odvolania namietal výšku uloženého trestu, nakoľko
9-ročný trest nie je primeraný. Súd nezobral pri určovaní výšky trestu do úvahy, že v podstate sám
poškodený bol iniciátorom konfliktu a v čase skutku mal v krvi takmer 5 promile alkoholu. Zároveň
poukázal na to, že u neho prevyšujú poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi. V závere navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil mu trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby.

Obžalovaný E. Q. v písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na výpovede svedkýň Y. E. T.
Q., ktoré v zhode s jeho výpoveďou uviedli, že sa poškodeného mal jedenkrát veľmi malou intenzitou
dotknúť nohou za účelom zistenia jeho stavu. Uvedené konanie podľa jeho názoru nenapĺňa ani pojmové
znaky prečinu výtržníctva. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
oslobodil ho spod skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.



Obžalovaný Y.. V. V. - prostredníctvom svojho obhajcu - dôvody svojho odvolania videl predovšetkým
v absencii úmyslu spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví poškodenému L. J. na jeho strane. Taktiež aj v
príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a smrťou poškodeného. Zároveň namietol aj to, že okresný
súd mu uložil v rámci trestnej sadzby, ktorá v jeho prípade činí 2 až 4 roky, maximálny možný trest.
Nezohľadnil pritom to, že nebol doposiaľ súdne trestaný a že v škole dosahuje dobré študijné výsledky.
Zároveň poukázal na účel trestu u mladistvých.

Zákonný zástupca obžalovaného Y.. V. V. E. V. taktiež poukázal na výšku trestu, ktorý bol uložený jeho
synovi obžalovanému Y.. V. V.. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že jeho syn dal poškodenému L.
J. len jeden úder do brucha, ktorý nespôsobil smrť, čo potvrdili aj vypočutí znalci. Zároveň poukázal na
jeho diagnózu - poruchu správania a na jeho stále zhoršujúci psychický stav vo väzbe, pričom priložil aj
lekársku správu vystavenú Y.. M. C.. V závere navrhol, aby odvolací súd zmenil právnu kvalifikáciu na
trestný čin výtržníctva a uložil mu trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby.

Dňa 6.4.2017 podal obžalovaný E. Q. prostredníctvom svojho obhajcu vyjadrenie k odôvodneniu
odvolania prokurátora, v ktorom sa nestotožnil s tvrdením prokurátora, že okresný súd vyhodnotil
vykonané dôkazy neprimerane v prospech obžalovaného E. Q.. Podľa jeho názoru k výpovedi E. Q. z
prípravného konania nie je možné prihliadnuť, nakoľko jej obsahom je úplné popretie viny obžalovaného
E. Q., čo je zase v absolútnom rozpore s jeho vyhlásením o vine, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní
a ktoré okresný súd prijal. Zároveň zdôraznil, že jeho konanie, v rámci ktorého sa poškodeného L. J.
jedenkrát dotkol nohou veľmi malou intenzitou za účelom zistenia jeho stavu, nemožno podriadiť ani
pod prečin výtržníctva a už vôbec nie pod zločin zabitia. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol a rozsudok v časti výroku o jeho vine
a treste zrušil a rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby prokurátora.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania okresného prokurátora,
obžalovaných E. Q., E. Q. E. Y.. V. V., obhajcu obžalovaného Y.. V. V. a zákonného zástupcu
obžalovaného Y.. V. V. nie sú dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd zistil, že
okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v zmysle podanej obžaloby výsluchmi
obžalovaných, znalcov, svedkov, prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov.

Obžalovaný E. Q. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a súd uvedené
vyhlásenie prijal.

Obžalovaný E. Q. zo spáchania skutku usvedčoval oboch spoluobžalovaných a uviedol, že videl, ako
E. Q. L. Y.. V. V. chytili za ruky a nohy poškodeného a odtiahli ho do parku. Po tomto odbehol preč do
krčmy a keď sa obžalovaný E. Q. vrátil do parku, videl, ako E. Q. poškodeného niekoľkokrát kopol do
tváre a Y.. V. V. ho udrel lakťom do oblasti brucha. I. J. iba raz kopol do nôh, aby zistil, či žije, ale J. už
nežil. Svedkom toho mala byť Y. Q. E. T. Q..

Obžalovaný Y.. V. V. vypovedal, že motívom násilného správania sa E. Q. k poškodenému bolo to, že
Y. Q. sa sťažovala na sexuálne narážky zo strany poškodeného. Útok na osobu poškodeného opísal v
podstate rovnako ako obžalovaný E. Q.. Rozdiel bol len v tom, že hlavným aktérom mal byť E. Q. E.
E. Q. mal kopnúť poškodeného do oblasti rebier, aby zistil, či ešte žije. Je pravdou, že on udrel L. J.
lakťom pravej ruky, ale len preto, že ho k tomu prinútil E. Q. tým, keď mu povedal, že keď to neurobí,
tak skončí takisto ako J..

Nakoľko pri skutku prítomná svedkyňa Y. Q. využila svoje oprávnenie podľa § 130 ods. 1 Tr. por., bola
prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej súd zistil, že z krčmy vyšli spoločne E. Q. L. Y.. V.
V. a s poškodeným, kde pri parku E. Q. podkopol poškodeného L. J. a udrel ho do tváre, v dôsledku čoho
menovaný spadol na zem a následne ho E. Q. chytil za ruky a odtiahol spolu s Y.. V. do parku, kde ho
kopali do oblasti tváre, brucha a rebier spodnou časťou obuvi. Obžalovaný Y.. V. V. udrel poškodeného
lakťom aj do oblasti brucha a obžalovaný E. Q. poškodeného kopol iba raz do sedacieho svalu.



Svedkyňa - krčmárka E. Č. uviedla, že poškodený pil v pohostinstve v obci Ž., z ktorého odišiel a o
dve minúty sa vrátil s tým, že ho chcú zbiť. Z uvedeného dôvodu vyšla z pohostinstva a pýtala sa
obžalovaného E. Q., že prečo chcú zbiť J. a tento odpovedal, že preto, že jeho sestre vulgárne vynadal.
Taktiež bola svedkyňou toho, ako poškodeného L. J. obžalovaný Y.. V. V. vylákal z krčmy s tým, že ho
nezbijú a spoločne aj s obžalovaným E. Q. odišli preč.

Ostatné výpovede svedkov E. V., X. N., J. L., E. J. E. E. Č. sú výpovede svedkov, ktorí neboli na mieste
činu a vyjadrovali sa k okolnostiam, ktoré predchádzali skutku alebo nasledovali po ňom.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia súdne lekárstvo o príčine smrti L. J., ktorého
podstatné závery predniesla na hlavnom pojednávaní znalkyňa Y.. J. vyplýva, že bezprostrednou
príčinou smrti L. J. bolo zlyhanie centier v mozgovom kmeni pri natrhnutí mostu mozgu od predĺženej
miechy. Všetky poranenia, ktoré utrpel poškodený L. J. vznikli mechanizmom, ako je to uvedené v
záveroch znaleckého posudku a bol spôsobený viacerými osobami. K smrti poškodeného L. J. došlo
bezprostredne po utrpení zranenia mozgu.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatria vyplýva, že všetci traja
obžalovaní v čase spáchania skutku netrpeli na duševnú chorobu ani poruchu, mohli svoje konanie
rozpoznať a ovládať a chápať zmysel trestného konania.

Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychológia vyplýva, že u obžalovaného E. Q. je prognóza
resocializácie minimálna, ale nie nemožná. U obžalovaného E. Q. ide o psychopatickú osobnosť
štruktúrovanú s asociálnymi črtami a skresleným sebahodnotením. U obžalovaného Y.. V. V. prognóza
resocializácie je možná, aj keď je významne limitovaná úrovňou jeho rozumových schopností.

Ďalej boli súdom oboznámené charakteristiky obžalovaných, odpisy registra trestov, z ktorých vyplýva,
že obžalovaný E. Q. bol 6-krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť a naposledy rozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T/161/13 k súhrnnému podmienečnému trestu odňatia slobody
pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. obžalovaný E. Q. bol doposiaľ 8-
krát súdne trestaný. Obžalovaný Y.. V. V. nemá záznam v registri trestov.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre
rozhodnutie a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak k
správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.

Aj odvolací súd má za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný E. Q. najprv udrel päsťou
L. J. do tváre, v dôsledku čoho menovaný spadol na cestu a potom ho spoločne s obžalovaným Y.. V.
V. odtiahli do neďalekého parku, kde na neho obžalovaní E. Q. E. Y.. V. V. útočili kopaním, pričom išlo
o veľmi početné údery a kopy zasadzované aj veľkou intenzitou do celého tela a najmä hlavy, ktoré
útoky boli v príčinnej súvislosti v zmysle záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia
súdneho lekárstva so smrťou poškodeného L. J..

Taktiež obžalovaný Y.. V. V. fyzicky útočil na poškodeného L. J. tak, že ho kopal do oblasti hlavy, rebier
a brucha, pričom ho raz lakťom hodiac sa na neho dozadu udrel do oblasti brucha. Aj napriek tomu, že
obžalovaný Y.. V. V. útok na osobu poškodeného L. J. popieral, priznal len jeden úder lakťom do oblasti
brucha poškodeného L. J., je okrem výpovede očitej svedkyne Y. Q. usvedčovaný aj závermi znaleckého
posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia súdne lekárstvo, z ktorého záverov vyplýva, že na
osobu poškodeného útočili viaceré osoby a tieto útoky podľa ich názoru mali fatálny následok a spôsobili
smrť poškodeného L. J..

Možno teda konštatovať, že konanie obžalovaných E. Q. E. Y.. V. V. bolo v príčinnej súvislosti so smrťou
poškodeného L. J., pretože vzhľadom na opakovaný a závažný charakter týchto útokov na hlavu a telo



poškodeného mohli vedieť, že môžu spôsobiť jeho smrť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali,
že k tomu nedôjde.

Ohľadom konania obžalovaného E. Q. je potrebné uviesť, že tento sa zapojil do bitky len v parku, a to tak,
že poškodeného L. J. ležiaceho v parku kopol do oblasti rebier a ďalej na jeho osobu neútočil. Uvedené
kopnutie nohou podľa znalcov nemohlo spôsobiť u poškodeného zranenie s fatálnym následkom, pričom
u poškodeného vzhľadom na intenzitu útoku nedošlo k žiadnemu poraneniu. Vzhľadom na spôsob
vedenia útoku obžalovaného E. Q. na ležiaceho zakrvaveného a už v podstate nevládneho poškodeného
a na miesto spáchania skutku a jeho okolnosti, správne okresný súd postupoval, keď konanie kvalifikoval
ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zák.

Ani odvolací súd nemal dôvody pochybovať o pravdivosti výpovede svedkyne Y. Q., lebo jej výpoveď
úplne korešponduje s výpoveďou spoluobžalovaného E. Q. so závermi znaleckého posudku znalcov z
odboru zdravotníctva, odvetvia súdne lekárstvo a taktiež aj so závermi znaleckých posudkov V. E. X.
Ú. T. A. V., ktoré zadokumentovali krvné stopy poškodeného L. J. na obuvi Y.. V. V. E. E. Q., pričom E.
Q. mal krvné stopy aj na oblečení.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu. Trest,
ktorý bol obžalovanému E. Q. uložený okresným súdom zodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle
§ 34 a nasl. Tr.zák. Osoba obžalovaného E. Q. je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade
s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okresný súd správne dospel k záveru, keď vyhodnotil
existenciu dvoch poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm.d), l) Tr.zák. a jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm.m) Tr.zák. a predovšetkým to, že obžalovaný E. Q. opätovne spáchal zločin, za čo
mu okresný súd správne uložil trest odňatia slobody pri zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu.

Práve vzhľadom na jeho osobu, kriminálnu minulosť, spôsob spáchania skutku, jeho fatálny následok, a
to že bol iniciátorom trestného činu, len trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov zabezpečí prevýchovu
obžalovaného E. Q., čím je naplnený účel trestu v zmysle § 34 ods.1 Tr.zák. formou individuálnej, ako
aj generálnej prevencie.

Výsledkom vykonaného dokazovania zákonu zodpovedá aj rozhodnutie okresného súdu vo výroku o
treste, pokiaľ obžalovanému E. Q.M. uložil trest odňatia slobody pri polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, aplikujúc prevahu poľahčujúcich okolností. Obžalovaný E. Q. sa súdeného skutku dopustil v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,
ods.2 Tr.zák., pričom skúšobná doba mu má uplynúť 10.8.2017.

Aj tento trest považuje odvolací súd za primeraný, spravodlivý a zodpovedajúci hľadiskám uvedeným
v § 23 ods.1 a § 34 Tr.zák.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného Y.. V. V. okresný súd správne prihliadol na
ustanovenie o trestaní osoby, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila 14 rok a neprekročila 18
rok svojho veku, teda na osobu mladistvého. Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovení
upravujúcich trestanie mladistvých páchateľov, § 117 ods.1, ods.2 Tr.zák. a uložil mu nepodmienečný
trest odňatia slobody pri hornej hranici zákonom zníženej trestnej sadzby pre mladistvých v trvaní 4
rokov. Pri ukladaní trestu správne okresný súd zobral do úvahy spôsob spáchania činu kopanie do
tela poškodeného L. J., ktorý sa vzhľadom na nimi spôsobené zranenia, stupeň opilosti ani nebránil.
Odvolací súd opätovne poukazuje aj u tohto obžalovaného na neodvrátiteľný následok, ktorým je smrť
poškodeného L. J.. Ani existencia poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm.j/ Tr.zák. nie je podľa názoru
odvolacieho súdu na uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody.

Správne a zákonné je aj zaradenie obžalovaných E. Q. E. E. Q. do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, t.j. v súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. a
obžalovaného Y.. V. V. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých tak, ako upravuje §
117 ods.4 Tr.zák.



Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaných E. Q., E.
Q. E. Y.. V. V., obhajcu obžalovaného Y.. V. V. a zákonného zástupcu obžalovaného Y.. V. V. rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7516010394)