Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/320/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810205263 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7810205263.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu P. O., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. X. XXX, zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Rožňava, ul. Cyrila a Metoda 4, proti žalovanej B. M., A.. XX. XX.XXXX, W. T. Q. XXX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, Rožňava, Čučmianska dlhá 45, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 5C/73/2010-603 z 12.5.2016 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom 5C/73/2010-370 zo 14.12.2012 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal byt č. 20, zapísaný na LV č. XXX,Q. O.. Ú.. X., garáž a motorové vozidlo, ako aj ďalšie špecifikované hnuteľné veci, ďalej účastníkov zaviazal splácať pôžičky v prospech konkretizovaných peňažných ústavov a spoločností a na vyrovnanie podielov zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 5.018,65 €. 2. Krajský súd v Košiciach rozhodujúci o odvolaní žalobcu uznesením 11Co/52/2013-392 z 29.1.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že sa dôsledne neriadil zásadami uplatňovanými pri vyporiadavaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nedostatočne sa vyporiadal aj s dlhmi strán. 3. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 5C73/2010-603 z 12.5.2016 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nasledovné veci v hodnote: hodnotu bytu v osobnom vlastníctve s. č. 273, č. bytu XX, v bytovom dome zapísanom na LV č. XXX, na parcele č. 1930/8 v k. ú. X.......................................7.950,58 Eur, garáž s. č. 536, na parcele č. 1930/83, zapísaná na LV č. XXX v k. ú. X................................................................................................2.056,92 Eur, motorové vozidlo zn. M. Y. X.X.........................................................3.877.00 Eur, obývaciu stenu.........................................................................................................81,22 Eur, sedaciu súpravu rohovú + kreslo...........................................................................182,89 Eur, konferenčný stolík...................................................................................................21,99 Eur, spálňovú skriňu.....................................................................................................62,94 Eur, kuchynskú linku..................................................................................................111,08 Eur, botník trojzásuvkový.............................................................................................19,99 Eur, vešiakovú stenu.....................................................................................................37,77 Eur, predsieňovú zostavu...............................................................................................31,96 Eur, luster z chodby......................................................................................................14,73 Eur, luster z obývacej izby............................................................................................29,44 Eur, komodu..................................................................................................................31,88 Eur, koberec z obývacej izby.........................................................................................14,97 Eur, záclonu z obývacej izby...........................................................................................6,51 Eur, garníž z obývacej izby.............................................................................................1,92 Eur, garníž zo spálne.......................................................................................................1,92 Eur, záclonu zo spálne.....................................................................................................6,85 Eur, koberec z detskej izby.............................................................................................23,29 Eur, poschodovú posteľ, matrace..................................................................................101,90 Eur, študentskú izbu......................................................................................................106,47 Eur, PC stolík rohový....................................................................................................79,76 Eur, kancelárske kreslo..................................................................................................28,52 Eur, luster z detskej izby................................................................................................18,41 Eur, garníž z detskej izby................................................................................................1,92 Eur, záclonu z detskej izby..............................................................................................5,87 Eur, kuchynský stôl.......................................................................................................35,87 Eur, stoličky z kuchyne...................................................................................................31,88 Eur, taniere........................................................................................................................7,12 Eur, garníž z kuchyne........................................................................................................1,92 Eur, záclonu z kuchyne.....................................................................................................5,87 Eur, zrkadlo s bodovými svetlami...................................................................................41,45 Eur. Zaviazal tiež žalobcu a žalovanú splácať pôžičky po polovici v prospech spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., VÚB a.s., Home Credit a.s., Slovenskej sporiteľne a.s. a Cetelem Slovensko a.s. v presne vyčíslených sumách a samostatne žalobcu zaviazal zaplatiť dlh voči Stavebnému bytovému družstvu Rožňava vo výške 416,27 €. Ďalším výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 163,20 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote zaviazal strany zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania po 371,32 € a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zrekapituloval priebeh konania a podrobne reprodukoval obsah vyjadrení a podaní strán. Podrobne tiež ďalej reprodukoval podstatný obsah správ podaných spoločnosťami Home Credit Slovakia, a.s., Slovenskej sporiteľne a.s., Cetelem Slovensko a.s., Ge Money, a.s., Prvej stavebnej sporiteľne a.s., VÚB a.s., Consumer Finance Holding a.s., Poštovej banky a.s. a spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o.. Z výpisu z LV č. XXX mu vyplynulo, že nehnuteľnosti na parcele č. 1930/83 a to garáž č. 536 je v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán. Reprodukoval tiež obsah výpovedí svedkov Y. O., S. O., U. D., F. O., B. H., U. M., Q. S., M. O. Y. Q. X.. N. N. znaleckého posudku znalca G.. W. S. mu vyplynula všeobecná hodnota garáže č. 536 v sume 2.056,92 € a bytu č. 20 nachádzajúceho sa v kat. území X. v sume 7.950,58 €. Všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí a automobilu zistil zo znaleckých posudkov G.. Q. P. Y. G.. O. O.. Z pripojeného spisu 10C/15/2010 Okresného súdu Rožňava mu vyplynulo, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom z dňa 24.2.2010 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.3.2010. Citoval § 143 a § 150 Obč.zákonníka a dospel k záveru, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril byt č. 20, zapísaný na LV č. XXX Q. O..Ú.. X. a tento v priebehu konania bol predaný na dražbe. Do BSM ďalej patrí garáž č. 536 v hodnote 2.056,92 € a pri jej hodnote prihliadol na investície vynaložené žalobcom vo výške 9.216 €. Do BSM patrí aj vozidlo M. Y. v hodnote 3.877 €, pri ktorom žalobca nevedel preukázať, že čiastočne bolo zakúpené aj z jeho finančných prostriedkov. Do BSM zahrnul nasledovné hnuteľné veci: obývacia stena v hodnote 81,22 Eur, sedacia súprava rohová + kreslo v hodnote 182,89 Eur, konferenčný stolík v hodnote 21,99 Eur, spálňová skriňa v hodnote 62,94 Eur, kuchynská linka v hodnote 111,08 Eur, botník trojzásuvkový v hodnote 19,99 Eur, vešiaková skriňa v hodnote 37,77 Eur, predsieňová skriňa v hodnote 31,96 Eur, luster v chodbe v hodnote 14,73 Eur, luster v obývacej izbe v hodnote 29,44 Eur, komoda v hodnote 31,88 Eur, koberec v obývacej izbe v hodnote 14,97 Eur, záclona v obývacej izbe v hodnote 6,51 Eur, garníž v obývacej izbe v hodnote 1,92 Eur, garníž v spálni v hodnote 1,92 Eur, záclona v spálni v hodnote 6,85 Eur, koberec v detskej izbe v hodnote 23,29 Eur, poschodová posteľ, matrace v hodnote 101,90 Eur, študentská izba - stena v hodnote 106,47 Eur, PC stolík rohový v hodnote 79,76 Eur, kancelárske kreslo v hodnote 28,52 Eur, luster v detskej izbe v hodnote 18,41 Eur, garníž v detskej izbe v hodnote 1,92 Eur, záclona v detskej izbe v hodnote 5,87 Eur, kuchynský stôl v hodnote 35,87 Eur, stoličky v kuchyni v hodnote 31,88 Eur, taniere v hodnote 7,12 Eur, garníž v kuchyni v hodnote 1,92 Eur, záclona v kuchyni v hodnote 5,87 Eur a zrkadlo s bodovými svetlami v hodnote 41,45 Eur. Mal za preukázané, že po zániku BSM účastníkov žalobca sám splatil na pôžičky sumu 7.638,64 €, (pre Consumer 5.046,24 Eur, pre VÚB 1.329,34 Eur, pre Home Credit Slovensko 3,06 Eur, pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. 280.- Eur a pre Poštovú banku 700.- Eur/. K námietkam žalovanej uviedol, že táto nevedela preukázať, že zmluvy o pôžičkách neboli uzavreté počas trvania manželstva a že neboli použité na spoločné účely. Spoločné dlhy strán vyporiadal tak, že ich obe zaviazal splatiť zostatok pôžičiek po polovici a dlh voči SBD Rožňava zaviazal uhradiť len žalobcu, pretože dlh vznikol už po prerušení spolužitia manželov a byt užíval výlučne on. Pri vyporiadaní v zmysle § 150 Obč.zákonníka vychádzal zo zásady, že podiely oboch manželov majú byť zásadne rovnaké a prihliadal na hodnotu vecí v sume 5.025,31 €. Berúc do úvahy investície žalobcu na výstavbu garáže vo výške 1.369 € a splatenie pôžičiek vo výške 3.819,32 € zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 163,20 €. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. 4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p.. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný a neodôvodnený, keď tento neposkytuje odpoveď na všetky sporné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania. S poukazom na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu považoval rozsudok okresného súdu za nedostatočne odôvodnený, keď z neho nie je možné vyvodiť, akými úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní a vyporiadaní najmä dlhov. Nesúhlasil so záverom súdu, že splatil na pôžičkách sumu 7.638,64 €, pretože od 1.7.2009, odkedy nežije so žalovanou v spoločnej domácnosti, do 31.3.2016 uhradil sám sumu 30.652,81 €, o čom predložil dôkazy do súdneho spisu. Polovicu tejto sumy by mu žalovaná mala zaplatiť a nie polovicu zo sumy 7.638,64 € tak, ako to ustálil súd. Poukázal pritom na svoje podania a prílohy nachádzajúce sa v súdnom spise a nepreskúmateľným rozhodnutím došlo podľa neho k odňatiu možnosti konať pred súdom. Rozsudku vytkol aj nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k bytu, garáži a osobnému autu. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Upozornila, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa dlhov na pôžičkách a kreditných kartách, keď v rozhodnej dobe účastníci nežili v spoločnej domácnosti a platobné kreditné karty boli používané len žalobcom a v tejto časti rozhodnutie nenapadla odvolaním iba s prihliadnutím na hospodárnosť konania a jeho dĺžku. Žalobca rozhodnutím získal majetok v značne vyššej sume, ako bola vyčíslená znaleckými posudkami, avšak opätovne v snahe ukončiť spor závery posudkov nenamietala. 6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, pretože neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia. 7. Žalobca podané odvolanie podľa jeho obsahu odôvodnil tým, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery a nedostatočne zistil skutkový stav. 8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 9. Nová úprava (CSP) prepracovala odvolacie dôvody vzťahujúce sa na procesné vady konania v dôsledku zmeny koncepcie civilného procesu, pričom v základných rysoch bola prebratá predchádzajúca úprava, došlo však k jej formulačnej úprave. Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ CSP ktorý zahŕňa odlišne rozšpecifikované a formulačne upravené dôvody pôvodne obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. 10. V zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa článku 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). 11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. 12. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. § 220 ods. 2 CSP, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. 14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepreskúmateľný je rozsudok vtedy, ak dôvody neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. 15. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 16. Žalobca v odvolaní dôvodne argumentuje nepreskúmateľnosťou rozsudku predovšetkým v časti vyporiadaných dlhov bývalých manželov. Poukázal okrem iného na to, že od doby ukončenia vedenia spoločnej domácnosti so žalovanou do 31.3.2016 uhradil sám titulom splácania pôžičiek sumu 30.652,81 € a nie je mu zrejmé, ako súd prvej inštancie ustálil, že na pôžičkách uhradil len sumu 7.638,64 €. Je nutné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie po obsiahlych citáciách z jednotlivých správ peňažných ústavov a spoločností poskytujúcich úvery len maximálne stručne uviedol, že po „zániku BSM účastníkov navrhovateľ sám splatil na pôžičky vo výške 7.638,64 € /pre Consumer 5.046,24 Eur, pre VÚB 1.329,34 Eur, pre Home Credit Slovensko 3,06 Eur, pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. 280.- Eur a pre Poštovú banku 700.- Eur/ a svoj záver o uhradení sumy 7.638,64 € bližšie nezdôvodnil a neumožnil tak odvolateľovi a ani odvolaciemu súdu, aby sled jeho úvah posúdili. Pritom charakter dlhov, ktoré žalobca žiadal zohľadniť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov si vyžaduje, aby súd pri každom jednom peňažnom záväzku skúmal, či konkrétna pôžička bola použitá (vynaložená) na získanie spoločného majetku a či žalobca môže oprávnene pri vyporiadaní požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. K otázke vyporiadania dlhov je možné ďalej len poukázať na argumentáciu odvolacieho súdu použitú v rozhodnutí 11Co/52/2013-392 z 29.1.2014. Navyše suma ustálená súdom ako žalobcom splatená nezodpovedá matematickému výpočtu a nie je zrejmé, z ktorých správ bola zistená. 17. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenia o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a ktoré vznikli za jeho trvania. Tieto totiž v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, v dôsledku čoho sa na nich nevzťahuje ustanovenie § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené pri týchto osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však samozrejme týka len vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. Ak mali manželia spoločnú pôžičku, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý splatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo jeho väčšiu časť) môže domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť, podľa rovnakého (či odlišného) podielu ich obidvoch na tomto dlhu. Súd v rámci vyporiadania majetku manželov teda vyporiadava len doposiaľ nesplatený spoločný dlh voči veriteľovi (banke, či inému subjektu). Judikatúra pripúšťa vyporiadanie záväzku tvoriaceho spoločný majetok manželov podľa okolností prípadu, a to buď prikázaním dlhu obom manželom, alebo len niektorému z nich. Pokiaľ sa predmetom vyporiadania spoločného majetku manželov ku dňu, kedy o ňom rozhoduje súd, stane zatiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, vyporiada súd nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku spoločného majetku manželov do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú len v budúcnosti. Ak nie je ku dňu vyporiadania spoločného majetku manželov dlh účastníkov uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, t.j. vrátane do tej doby už kapitalizovaného príslušenstva (úrokov). Nie je teda správny postup, pokiaľ súd rozhodne o vyporiadaní dlhu podľa stavu ku dňu zániku spoločného majetku manželov a nie podľa stavu ku dňu rozhodovania súdu so zohľadnením toho, čo prípadne po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov už bolo z dlhu vyplatené. 18. Pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, napr. zanikli splnením sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jeden účastník zaplatiť na vyrovnaní podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu (rozsudok NS ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo 14/06). Ak niektorý z manželov vynaložil na spoločný majetok peňažné prostriedky z pôžičky (úveru) uzavretej výlučne ním, treba ju vyporiadať ako vnos vynaložený týmto manželom na spoločný majetok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, keďže tento manžel je pri vyporiadaný oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ak išlo o vnosy, nie je pre ich vyporiadanie významné, či dlh z pôžičky bol po rozvode manželstva resp. po zániku BSM manželom uhradený, resp. či by mohlo ísť o dlhy premlčané. Ak nejde o vyporiadanie spoločného dlhu, potom netreba požičiavateľovi výrokom ukladať, aby dlh zaplatil (uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1151/2007). 19. Ak by nešlo o spoločný dlh účastníkov, nemožno ho podľa § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadať tak, že by bol prikázaný niektorému z účastníkov na zaplatenie. To však neznamená, že by sa pri vyporiadaní BSM na dlh vôbec neprihliadalo. Pri vyporiadaní BSM treba vychádzať z toho, že je zaťažené dlhom, ktorého zaplatením jeden z manželov vynaložil svoje prostriedky na vec, ktorú manželia nadobudli do BSM. Preto treba v takomto prípade postupovať podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 270/2005). Ak nie je ku dňu vyporiadania BSM dlh účastníkov uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, teda včítane do tej doby už kapitalizovaného príslušenstva - úrokov. Súd musí pritom vyporiadať nielen splatnú časť úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu pritom nie je možné vylúčiť možnosť, aby súd prikázal celý zostatok spoločného dlhu účastníkom (včítane jeho príslušenstva) k úhrade každému z nich rovným dielom (rozsudok NS ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo 14/2006). Logicky sa však môže jednať len o úroky dlhu, ktoré je možné s poukazom na príslušnú zmluvu vyčísliť do budúcnosti, a nie o úroky z omeškania, ktoré nie je možné predvídať, keďže zaviazaný účastník môže dlh uhradiť aj ihneď po rozhodnutí súdu, ktorým bude k tomu zaviazaný, čím úroky z omeškania k dlhu neprirastú. 20. K argumentácii žalovanej, že peňažné prostriedky z platobných kreditných kariet čerpal len žalobca a nešlo o vnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné uviesť, že otázke dôkazného bremena v konaní o vyporiadaní BSM sa venovala súdna prax (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co 5/2007, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 4009/2007) z ktorých vyplýva, že ak účastník tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie hodnoverne preukázať; dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ak tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci za trvania manželstva patria do BSM a treba ich vyporiadať. Zároveň sa žiada dodať, že týmto svojim argumentom žalovaná poukazovala na dôkaznú situáciu, ktorá vychádza z predpokladu, že dokazovanie neexistujúcej skutočnosti je vylúčené povahou vec, pretože dokázať možno len to čo existuje, nie to čo neexistuje. Táto teória je však považovaná za prekonanú so zdôraznením, že negatívne skutočnosti možno v konaní dokazovať aj použitím nepriamych dôkazov. 21. K otázke vyporiadania hodnoty bytu strán, ktorý v priebehu konania bol predaný na dražbe je potrebné uviesť, že nemožno niektorému z manželov v rámci vyporiadania prikázať do jeho výlučného vlastníctva vec, ktorá tvorila súčasť spoločného majetku manželov, ak po zániku spoločného majetku bola takáto vec platne predaná. 22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám na rozhodnutie, aby bolo presvedčivé a úplné. S prihliadnutím na doterajší priebeh konania a odvolacie námietky žalobcu sa sústredí okrem iného predovšetkým na vyporiadanie dlhov strán a pri relevantných dlhoch (pôžičkách) podrobne zdôvodní hlavne čiastky, ktoré zohľadní v prospech žalobcu a uvedie, z ktorých dôkazov (dokladov) čerpal údaje o rozsahu splatenia tej-ktorej pôžičky, aby neboli pochybnosti o tom, na základe ktorých údajov dospel k záveru o celkovom rozsahu splatenia pôžičiek. 23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).