Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201110 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:8015201110.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu S. M. S., bytom C. XXX, XX-XXX C., C. M., zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 63617-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013, takto r o z h o d o l : I. Žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Žalobca sa žalobou zo dňa 24.11.2015 doručenou súdu dňa 26.11.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému, resp. organizačnej zložke Sociálnej poisťovni, pobočka Košice povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 63617-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013 (v ďalšom texte aj „označené rozhodnutie“, resp. „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), alebo zrušil označené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 2) V podanej žalobe uviedol, že organizačná zložka žalovaného označeným rozhodnutím rozhodla o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.07.2012. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca podal odvolanie zo dňa 27.07.2015, v ktorom namietal neúčinné doručenie označeného rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu. Následne žalovaný prostredníctvom Vyjadrenia č. 52276-4/2015-BA zo dňa 21.09.2015 oznámil žalobcovi, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa účastníkom správneho konania neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk, v dôsledku čoho bolo doručenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa matke žalobcu pani B. Darlak účinným doručením, následkom čoho došlo k nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti označeného rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdil, že takýmto rozhodnutím a procesným postupom organizačnej zložky žalovaného došlo k ukráteniu jeho subjektívnych práv, preto žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu konajúcich správnych orgánov. Tvrdil, že podľa príslušných zákonných ustanovení je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím o poistnom, ktoré podľa § 212 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom poistení“) sa doručuje účastníkovi konania do vlastných rúk. Z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného je zrejmé, že označené rozhodnutie neprevzal žalobca, ale jeho matka pani B. Darlak, preto nedošlo k účinnému doručeniu do vlastných rúk. Z týchto podstatných dôvodov, s odvolaním sa na § 250b ods. 2 a 4 O.s.p. žiadal uložiť žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť účinne a zákonným spôsobom doručiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 63617-2/2013-KEM zo dňa 19.04.2013 a v prípade neuposlúchnutia výzvy súdu uložiť pokutu až do výšky 1 640 eur. 3) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.01.2016 uviedol, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa Zdzislaw Mieczyslaw Pitera - Blue - Media, IČO: 46 213 058, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.07.2012 podľa slovenskej legislatívy. Proti označenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zamestnávateľ Zdzislaw Mieczyslaw Pitera - Blue - Media. Zamestnanec S. M. S. odvolanie nepodal. Dňa 24.09.2014 bolo žalovanému doručené oznámenie, ktorým poľská inštitúcia Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Oddzial w Rzeszowie, určila, že sa na S. M. S. od XX.XX.2012 vzťahuje poľská legislatíva. Následne žalovaný ako odvolací orgán pokračoval v konaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, rozhodnutím č. 42298-2/2013-BA zo dňa 30.09.2013, napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamestnávateľa zamietol. 4) V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že aj keď rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť, žalobca ako zamestnanec podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie zo dňa 27.07.2015. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie organizačnej zložky žalovaného zo dňa 19.04.2013 bolo žalobcovi doručené ako zásielka doručená na adresu žalobcu zaevidovaná v systéme Sociálnej poisťovne, ako aj na adresu miesta podnikania zamestnávateľa. Rozhodnutie organizačnej zložky žalovaného zo dňa 19.04.2013 bolo teda žalobcovi doručené dňa 29.04.2013 aj napriek tomu, že predmetné rozhodnutie prevzala osoba žijúca v spoločnej domácnosti so žalobcom. Zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť doručovať rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia do vlastných rúk, avšak sociálna poisťovňa sa pokúšala rozhodnutie doručiť adresátovi takýmto spôsobom a to doručenkou pre medzinárodný styk. Tvrdil, že v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, a preto iný spôsob doručovania ako zvolil ani nebol možný. 5) Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.09.2016, doručeného súdu dňa 29.09.2016 uviedol, že z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o poistnom, ktoré sa v zmysle § 212 ods. 3 písm. c/ doručuje do vlastných rúk, pričom zotrval na všetkým dôvodoch, ktoré uviedol vo svojej žalobe. 6) Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, ak nie je ďalej stanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7) Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 8) Aj keď bola žaloba žalobcu podaná v čase účinnosti a platnosti príslušných ustanovení O.s.p. účinného do 30.06.2016, z vyššie uvedených prechodných ustanovení SSP vyplýva, že na rozhodovanie o podanej žalobe sa po 01.07.2016 budú vzťahovať príslušné ustanovenia SSP, pričom vo veci rozhoduje sudca s odkazom na § 23 ods.2 SSP. 9) Podľa § 2 ods.1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10) Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11) Podľa § 178 ods.1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 12) Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 13) Podľa § 180 ods.1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 14) Podľa § 181 ods.1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 15) Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 16) Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 17) Podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 18) Z uvedených ustanovení SSP vyplýva, že na to, aby sa mohla fyzická osoba, resp. právnická osoba úspešne domáhať ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení SSP, je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky. Jednou zo základných podmienok v zmysle ustanovenia § 7 písm. a/ SSP je, že žalobou možno napadnúť len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis nadobudlo právoplatnosť. Musí teda v zásade ísť o také rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku. 19) Z obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 24.11.2015, ako aj z tam uvedeného žalobného návrhu (žalobného petitu) vyplýva, že žalobca ako opomenutý účastník správneho konania (podľa § 250b ods. 2 O.s.p., teraz § 179 ods. 1 SSP) žiada, aby súd uložil žalovanej, resp. jej organizačnej zložke doručiť mu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa eventuálne toto rozhodnutie žiada zrušiť. 20) V súvislosti s takto formulovaným žalobným návrhom správny súd konštatuje neexistenciu procesnoprávnych podmienok pre žalobcom navrhovaný postup podľa § 179 ods. 1 SSP, pretože z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice so žalobcom konala ako s účastníkom administratívneho konania a doručovala mu aj označené rozhodnutie na známu adresu v cudzine. Možnosť aplikácie právneho režimu uvedeného v ustanovení § 179 ods. 1 SSP (predtým v ust. § 250b ods. 2 O.s.p.) predpokladá taký procesný stav v administratívnom konaní, v rámci ktorého správny orgán nepovažuje dotknutý subjekt za účastníka konania, nekoná s nim a ani mu nedoručí svoje rozhodnutie. Dané zákonom predpokladané východiskové skutočnosti pre možný procesný postup podľa označeného ustanovenia procesného predpisu v preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu však nevyplývajú. 21) V prípade eventuálneho petitu žalobcu, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a navrhol toto rozhodnutie zrušiť súd zdôrazňuje, že pred žalovaným na základe odvolania podaného jeho zamestnávateľom prebehlo odvolacie konanie, ktorého výsledok - rozhodnutie zo dňa 30.09.2013, č. 42298-2/2013-BA mu bolo doručené dňa 11.10.2013. Za takejto situácie je podľa názoru súdu vylúčené zo samostatného súdneho prieskumu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému bol podaný riadny opravný prostriedok, na základe ktorého prebehlo aj riadne konanie pred odvolacím orgánom. 22) V tej súvislosti súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať žalobu (právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 4Sža/3/2013 zo dňa 11.12.2013). Skutočnosť, že proti rozhodnutiu pobočky žalovaného podal odvolanie zamestnávateľ žalobcu (toto odvolanie bolo druhostupňovým správnym orgánom, t.j. žalovanou zamietnuté) na tomto závere súdu nič nemení, pretože z dikcie zákona nevyplýva, že na splnenie procesnej podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov sa vyžaduje, aby tento opravný prostriedok využil priamo žalobca. Je preto postačujúce, aby odvolací správny orgán vo veci rozhodol nehľadiac, kto podal opravný prostriedok v správnom konaní. Uvedený záver, ktorý má oporu v ustálenej judikatúre možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že v opačnom prípade by sa pri úspechu odvolania v správnom konaní ten, kto bol úspešný v správnom konaní prvého stupňa nemohol domáhať na súde práva na súdnu ochranu (právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 4Sža/3/2013 zo dňa 09.03.2016). 23) Vo vzťahu k námietke žalobcu o neúčinnom doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa súd uvádza, že táto námietka sa javí ako neopodstatnená práve v súvislosti s tým, že žalobcovi bolo žalovaným doručované do cudziny aj rozhodnutie zo dňa 30.09.2013 č. 42298-2/2013-BA, ktoré žalobca, tak ako o tom svedčí doručenka pre medzinárodný poštový styk prevzal dňa 11.10.2013, teda mal k dispozícii rozhodnutie žalovaného. Práve toto rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu bolo po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov spôsobilé na súdny prieskum pred správnym súdom (na základe žaloby podanej v zákonnej lehote) a to vrátane námietok o nedodržaní procesného postupu pri doručovaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V prípade, ak žalobca toto právo nevyužil, a napriek tomu sa domnieval, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, spôsobilým opatrením orgánu verejnej správy na súdny prieskum jeho zákonnosti bolo Vyjadrenie žalovaného č. 52276-4/2015-BA zo dňa 21.09.2015, ktorým žalovaný zasiahol do práv žalobcu tým, že konštatoval zmeškanie lehoty na podanie odvolania zo strany žalobcu. 24) S odkazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je neprípustná, lebo smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré za daných okolností nie je spôsobilé na súdny prieskum. 25) Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP žalobu ako neprípustnú odmietol. 26) O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Košiciach (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.