Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/96/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201119 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201119.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu G. I. SANDOP s.r.o., so sídlom Košice, Dopravná 240, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Košice, Floriánska 16, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23.08.2016 č. 103772733/2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím, ktoré žalobca napadol žalobou, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice z 09.06.2016 č. 103311862/2016, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods.6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 40.000,-- eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012. 2. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia daňového úradu boli závery správcu dane o porušení ustanovení § 49, § 51 a zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“). Správca dane za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012 neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 40.000,-- eur z faktúr vystavených spoločnosťou RASMAR s.r.o., Dopravná 2, Košice (zrušená od 13.06.2013, z obchodného registra SR dobrovoľne vymazaná k 12.07.2013, právny nástupca KEBIG s.r.o., Zámocká 30, Bratislava). Išlo o faktúry č. 2012/12/01, ktorej predmetom bolo dodanie športového vozidla I. X.O. C. I. C.X.: Z., dátum dodania 05.12.2012 (základ dane 80.000,-- eur, DPH 16.000,-- eur, celková fakturovaná suma 96.000,-- eur) a faktúru č. 2012/12/04, ktorej predmetom bolo dodanie športového vozidla I. X. C. I. C.X.: Z. s dátumom dodania 06.12.2012 (základ dane 120.000,-- eur, DPH 24.000,-- eur, celková fakturovaná suma 144.000,-- eur). 3. Žalovaný z výpisu z obchodného registra zistil, že nástupnícka spoločnosť KEBIG s.r.o., s ktorou sa dodávateľská spoločnosť RASMAR s.r.o. zlúčila, bola od 14.07.2015 zrušená a dňom 10.12.2015 došlo k ex offo výmazu z obchodného registra, a to na základe rozhodnutia konkurzného súdu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku úpadcu. 4. Správca dane za účelom zistenia oprávnenosti odpočítania dane z vyššie uvedených faktúr preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov u dodávateľa spoločnosti, ktorá sa zlúčila so spoločnosťou KEBIG s.r.o. Konateľom spoločnosti bola Q. H., A. Z. Ú.. XX C. XXXX, K., preto správca dane požiadal o súčinnosť miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Bratislava, z ktorého odpovede vyplynulo, že daňový subjekt KEBIG s.r.o. je nekontaktný, zásielky sa vracajú na Daňový úrad Bratislava späť s poznámkou „Adresát neznámy“, sídlo spoločnosti zapísané v obchodnom registri je len registračnou adresou, na ktorej spoločnosť nevykonáva ekonomickú činnosť. 5. Pretože správca dane nezískal doklady a informácie od dožiadaného správcu dane, predvolal bývalého konateľa spoločnosti RASMAR s.r.o., S. Z., ktorý sa k preverovaným zdaniteľným obchodom do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 13.02.2014 vyjadril tak, že všetky doklady spoločnosti RASMAR s.r.o., odovzdal hneď pri prepise spoločnosti konateľke spoločnosti KEBIG s.r.o., ktorej meno si nepamätal. K požiadavke správcu dane o identifikáciu dodávateľa motorových vozidiel, svedok uviedol, že vozidlá boli kúpené aj dovezené z Maďarska od spoločnosti, ktorej meno si nepamätal. Išlo o ojazdené športové motorové vozidlá určené na really motorových vozidiel, jedno bolo vyrobené približne v roku 2006, a druhé asi v roku 2010. S. Z. poskytol správcovi dane informáciu o športovom technickom preukaze, do ktorého sa zapisujú technické údaje auta a evidujú sa tam všetky vykonané preteky. Okrem tohto preukazu majú tieto vozidlá aj klasický technický preukaz, ktorý sa obnovuje stále po jednom roku platnosti. Po kúpe vozidiel od maďarskej spoločnosti ich svedok neevidoval na polícii, ale hneď ich predal žalobcovi. 6. V informačnom systéme VIES správca dane zistil, že jediným zahraničným dodávateľom spoločnosti RASMAR s.r.o. v roku 2012 bola maďarská spoločnosť HRT Motorsport Kft., Lórántffy Zsuzsanna utca 53 Miskolc. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.06.2013 nakúpené motorové vozidlá mali byť uskladnené v autoservise na adrese tejto spoločnosti. 7. Na výzvu správcu dane adresovanú žalobcovi, aby predložil dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH, žalobca dňa 26.02.2014 zaslal správcovi dane vyjadrenie, v ktorom uviedol, že motorové vozidlo J.-XXX sa zúčastnilo v roku 2013 pretekov na našom území podľa športového preukazu (toto vozidlo nebolo predmetom kontroly vykonávanej za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012), druhé motorové vozidlo sa zúčastnilo v roku 2013 pretekov na území Slovenska iba Really Košice ako predjazdec. Zúčastňovalo sa aj pretekov na území Maďarska ako predjazdec, avšak bez vyznačenia pretekov v športovom preukaze. Žalobca zároveň predložil správcovi dane odberateľskú faktúru č. 14001 zo dňa 03.02.2014 s dátumom dodania 03.02.2014 pre odberateľa BLUEADVERTIC Kft., Nagytétényi, út 190, B12, Budapest, Maďarsko, predmetom ktorej bola fakturácia za prenájom športových motorových vozidiel na športové účely za rok 2013. Fakturovaná suma bola 125.000,-- eur. V prílohe elektronického podania žalobcu sa nachádzali aj kópie športových preukazov motorových vozidiel C.: Z. (nebolo predmetom odpočítania dane v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2012, preto sa správca dane s týmto dôkazom nezaoberal) a C.: Z. (J.XXX) - posledné vyznačené preteky v dňom 14. - 15.10.2011 na Really Košice. Správca dane zistil rozpor medzi dôkazmi a vyjadreniami žalobcu, pretože prenajatie motorových vozidiel na športové účely v roku 2013 deklarované faktúrou č. 14001 vybočuje možnosť zúčastnenia sa druhého „bližšie neidentifikovaného“ vozidla na pretekoch na území Maďarska ako predjazdca pod vedením žalobcu. 8. Správca dane z dôvodu potreby preveriť údajného odberateľa žalobcu - spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. a dodávateľa spoločnosti RASMAR s.r.o., spoločnosť HRT Motorsport Kft., zaslal dňa 12.03.2014 maďarskej daňovej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to preverenie predloženej odberateľskej faktúry č. 14001, preverenie spoločnosti HRT Motorsport Kft., preverenie Q. H., konateľky právneho nástupcu dodávateľa RASMAR s.r.o. spoločnosti KEBIG s.r.o. V odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou správca dane žiadal preveriť Q. H. konateľku spoločnosti KEBIG s.r.o. maďarská finančná správa dňa 26.06.2014 uviedla, že Q. H. nepočula o spoločnostiach KEBIG s.r.o., alebo RASMAR s.r.o., nedisponuje žiadnymi dokumentmi uvedených spoločností a nevie o tom, že je konateľkou spoločnosti KEBIG s.r.o. Podľa jej vyjadrenia bola v roku 2013 na Slovensku, kedy ju neznámy muž zobral na neznáme miesto, kde podpísala rád dokumentov, za čo prevzala finančné prostriedky. 9. Z konečnej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií - preverenie spoločnosti HRT Motorsport Kft. vyplynulo, že dodávateľom motorových vozidiel maďarskej spoločnosti mala byť spoločnosť MARIOL KN s.r.o. Šaľa, ktorá preverované vozidlo predala spoločnosti HRT Motorsport Kft. za 40.000,-- eur/ks. Motorové vozidlá boli prevzaté spoločníkom HRT Motorsport Kft. dňa 28.11.2012 a 29.11.2012 v Komárne, a prepravené vozidlom spoločnosti. 10. Spoločnosti RASMAR s.r.o. boli športové motorové vozidlá odovzdané v Košiciach dňa 03.12.2012, ktorá motorové vozidlo s C.: Z. kúpila za 60.000,-- eur a motorové vozidlo s C.: Z. XXXXXX za 80.000,-- eur. Konateľka maďarskej spoločnosti uviedla, že spoločnosť RASMAR s.r.o. za vozidlá zaplatila bankovým prevodom, čo sa však v účtovníctve maďarského daňového subjektu nepotvrdilo. Športové motorové vozidlá mali byť uskladňované v maďarskej spoločnosti pár dní v roku 2012 a v roku 2013 mali byť priestory maďarskej spoločnosti prenajaté. Konateľka spoločnosti nemala žiadne informácie o skladovaní áut v roku 2014. 11. V konečnej odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcej sa údajného odberateľa žalobcu spoločnosti BLUEADVERTIC Kft., maďarská daňová správa nepotvrdila uskutočnenie zdaniteľného plnenia podľa predloženej odberateľskej faktúry č. 14001 zo dňa 03.02.2014 a uviedla, že za obdobie mesiacov marec až jún 2014 podala spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. nulové daňové priznania. V odpovedi bolo uvedené, že konateľom tejto spoločnosti je zahraničný občan bez bydliska v Maďarska, s ktorým sa maďarskej daňovej správe skontaktovať nepodarilo, neboli získané žiadne doklady spoločnosti, spoločnosť bola od 04.11.2014 v procese deregistrácie. Maďarská daňová správa ďalej uviedla, že spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. priznala v mesiaci február 2014 intrakomunitárne dodanie služieb žalobcovi, nie nadobudnutie služieb, ako to deklaroval samotný žalobca. Predmetné dodanie služieb maďarskou spoločnosťou žalobcovi malo byť uskutočnené v sume 15,690.000 HUF = 50.327,17 eur (kurz ECB zo dňa 03.02.2014 - 1 eur = 311,76 HUF), pričom žalobca deklaroval dodanie služieb maďarskej spoločnosti v sume 125.000,-- eur, čo je 38,970.000 HUF. 12. Podľa zistení správcu dane pri preverovaní nákupu športových motorových vozidiel značky I. X. mali byť tieto vozidlá od dátumu 28.11.2012 do 06.12.2012 predmetom nákupu v reťazci: slovenská spoločnosť MARIOL KN s.r.o. Šaľa › maďarská spoločnosť HRT Motorsport Kft. › slovenská spoločnosť RASMAR s.r.o. › žalobca a cena motorových vozidiel bola navýšená u týchto dodávateľov v prípade prvého motorového vozidla o 80.000,-- eur, a v prípade druhého vozidla o 40.000,-- eur. Správca dane zistil, že predajom vozidiel v uvedenom reťazci dodávateľov v dôsledku navyšovania cien motorových vozidiel vznikol nadmerný odpočet DPH vo výške 40.000,-- eur, ktorý si uplatnil žalobca. Na základe týchto zistení správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zaslaný žalobcovi. 13. Vo vyrubovacom konaní za účelom prerokovania pripomienok žalobcu vykonal správca dane s povereným zástupcom žalobcu ústne pojednávanie, v ktorom uviedol, že predloženými dôkazmi preukázal použitie športových motorových vozidiel na svoju ekonomickú činnosť, preto nie je možné sa stotožniť so závermi správcu dane. Pretože na ústnom pojednávaní žalobca neuviedol, ani nepredložil žiadne nové dôkazy, správca dane oznámil, že spísaná zápisnica bola poslednou vo vyrubovacom konaní. 14. Dňa 07.06.2016 zaslal splnomocnený zástupca žalobcu mailom, a tiež elektronickým podaním správcovi dane ďalšie doklady: nájomnú zmluvu zo dňa 07.01.2013 (v maďarskom jazyku bez prekladu) a prílohu k faktúre č. 14001 zo dňa 03.02.2014, ktoré mali preukázať množstvo a druh dodanej služby. Pretože tieto dôkazy neboli dôkazmi, ktoré by žalobca nemohol správcovi dane predložiť v priebehu výkonu daňovej kontroly, tak ako to ukladá ustanovenie § 46 ods.8 Daňového poriadku, správca dane na tieto dôkazy neprihliadal, a dňa 09.06.2016 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 40.000,-- eur, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán potvrdil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice a konštatoval, že splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie DPH uvedené v § 49 ods.1 a 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotno-právnej povahy, a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pre ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie stanovil. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi DPH, pričom jednému vzniká daňová povinnosť, a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcom dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Hodnotenie dôkazov neznamená len mechanické preberanie informácie, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia, a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne, a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. 15. K odvolacej námietke žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za vedenie účtovníctva, neplnenie povinností a neodvedenie dane iných spoločností (dodávateľa RASMAR s.r.o. a jeho právny nástupca KEBIG s.r.o.), žalovaný uviedol, že z odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane prenášal zodpovednosť za vedenie účtovníctva, neplnenie si povinností voči správcovi dane z iných spoločností na žalobcu. Správca dane za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu preveroval dodávateľa športových motorových vozidiel - spoločnosť RASMAR s.r.o., ktorá vystavila predmetné faktúry č. 2012/12/01 a č. 2012/12/04, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH. Dôvodom neuznania práva na odpočítanie DPH nebolo to, že by správca dane spochybnil reálne nadobudnutie motorových vozidiel od spoločnosti RASMAR s.r.o. Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr, pretože na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že motorové vozidlá nadobudnuté od spoločnosti RASMAR s.r.o. žalobca nevyužíval na ekonomickú činnosť, takže podľa ustanovenia § 49 ods.2 zákona o DPH si nemohol odpočítať z nadobudnutých vozidiel daň, pretože ich nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. 16. Žalobca v odvolaní namietal konštatovanie správcu dane, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí, že v prípade prvého motorového vozidla bola cena navýšená o 80.000,-- eur, a v prípade druhého o 40.000,-- eur. A tvrdí, že nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti správca dane dospel k tomuto záveru. Žalovaný na uvedenú odvolaciu námietku uviedol, že skutočnosti, ktoré viedli správcu dane k záverom, že ceny motorových vozidiel boli navýšené, sú uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, a správca dane ich zistil z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií, ktorou správca dane žiadal preveriť spoločnosť HRT Motorsport Kft. zaevidovanej pod č. 5/5512533/2014, ktorá bola doručená správcovi dane 29.12.2014. Z tejto odpovede a príloh, ktoré boli jej súčasťou (kúpna zmluva zo dňa 28.11.2012 uzavretá medzi MARIOL KN s.r.o. a HRT Motorsport Kft., kúpna zmluva zo dňa 03.12.2012 uzavretá medzi HRT Motorsport Kft. a RASMAR s.r.o., odberateľské faktúry č. 20120291 a 20120290, vrátane dvoch kusov CMR odberateľa MARIOL KN s.r.o., odberateľské faktúry č. WH1SA 1474165 a WH1SA 1474164, vrátane dvoch kusov CMR odberateľa HRT Motorsport Kft. vyplynulo, že športové motorové vozidlá I. X. WRX STI (C.: Z. XXXXXX a C.: Z. XXXXXX) boli od dátumu 28.11.2012 do 06.12.2012 predmetom predaja a nákupu v reťazci MARIOL KN s.r.o. (SK) › HRT Motorsport Kft. (HU) › RASMAR s.r.o. (SK) › G. I. SANDOP s.r.o. (SK) takto: - dňa 28.11.2012 dodala slovenská spoločnosť MARIOL KN s.r.o. maďarskej spoločnosti HRT Motorsport Kft. predmetné vozidlá za 40.000,-- eur/ks, - dňa 03.12.2012 spoločnosť HRT Motorsport Kft. predala predmetné vozidlá slovenskej spoločnosti RASMAR s.r.o., cena vozidla s C.: Z. XXXXXX bola 60.000,-- eur a cena vozidla s C.: Z. XXXXXX bola 80.000,-- eur, - spoločnosť RASMAR s.r.o. (do 11.07.2013) následne v dňoch 05.12.2012 a 06.12.2012 predala žalobcovi vozidlá už za ceny 80.000,-- eur bez DPH (C.: Z. XXXXXX) a 120.000,-- eur bez DPH (C.: Z. XXXXXX). Z tejto genézy predaja a nákupu motorových vozidiel vyplýva, že v priebehu 8 dní sa cena motorových vozidiel navýšila zo sumy 40.000,-- eur na 80.000,-- eur, a u druhého motorového vozidla zo sumy 40.000,-- eur na 120.000,-- eur. Podľa vyjadrenia konateľky maďarskej spoločnosti HRT Motorsport Kft. R. D. spoločnosť RASMAR s.r.o. vykonala platby za vozidlá bankovým prevodom, čo sa však v účtovníctve maďarskej spoločnosti nepotvrdilo. Žalobca v odvolaní namietal, že správca dane bez dokazovania uviedol, že cena za vozidlá je nadhodnotená, ale vo svojom rozhodnutí opomenul uviesť významné tvrdenie konateľky maďarskej spoločnosti, ktorá sa vyjadrila, že autá získali za výrazne nižšie ceny, a tak ich mohli ďalej dodať za veľmi dobrú cenu. K tejto námietke žalovaný uviedol, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol, že ceny boli „nadhodnotené“, ale uviedol, že bola „navýšená v prípade prvého vozidla o 80.000,-- eur, a v druhom prípade vozidlá o 40.000,-- eur“, čo je rozdiel pojem. Správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval cenový rozdiel medzi prvým a posledným predajom vozidiel v reťazci, čo je skutočnosť zrejmá z predložených faktúr, i z odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií. 17. Na odvolaciu námietku žalobcu, že správcovi dane riadne preukázal, že prijaté tovary použil na ekonomickú činnosť, a predložil správcovi dane doklady (odberateľskú faktúru č. 14001, prílohu k faktúre, a nájomnú zmluvu zo dňa 07.01.2013), s ktorými sa však správca dane nezaoberal, žalovaný uviedol, že na základe výzvy č. 9812401/5/479121/2014/KoAn doručenej 18.02.2014 žalobca správcovi dane predložil ako dôkaz preukazujúci použitie motorových vozidiel na ekonomickú činnosť, iba odberateľskú faktúru č. 14001 zo dňa 03.02.2014 pre maďarského odberateľa BLUEADVERTIC Kft. za prenájom športových motorových vozidiel na športové účely. Faktúra neobsahovala identifikáciu prenajatých motorových vozidiel, takže nebolo možné identifikovať, ktoré motorové vozidlá mali byť prenajaté. Žalobca predložil ako dôkazy, ktoré mali preukázať využitie nadobudnutých vozidiel na ekonomickú činnosť, kópiu športového preukazu vozidla J. (C.: Z. XXXXXX), v ktorom boli zaznačené posledné preteky v dňoch 14. - 15.10.2011, kópiu športového preukazu a vyjadrenie týkajúce sa motorového vozidla, ktoré nebolo predmetom daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie, a druhého, bližšie neidentifikovaného vozidla, ktoré sa malo zúčastniť pretekov v Maďarsku, avšak bez vyznačenia preteku v športovom preukaze. Podľa žalovaného ani jeden z predložených dokladov nepreukazoval využitie vozidiel na ekonomickú činnosť, a v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobca žiadne ďalšie dôkazy nepredložil. Žalovaný poukázal na rozpor, ktorý správca dane zistil v tvrdeniach žalobcu, keďže celoročný prenájom vozidiel deklarovaný odberateľskou faktúrou č. 14001 zo dňa 03.02.2014 pre maďarskú spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. vylučoval zúčastnenie sa druhého vozidla na pretekoch na území Maďarska ako predjazdca pod vedením žalobcu. Ďalej poukázal na ďalší rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď vyjadrenie konateľa žalobcu N. Z. zo dňa 27.05.2013 na ústnom pojednávaní so správcom dane o uskladnení vozidiel v maďarskom autoservise (na adrese spoločnosti HRT Motorsport Kft.) vylučuje ich prenajatie spoločnosti BLUEADVERTIC Kft. v období od 07.01.2013 do 31.12.2013, ktoré žalobca deklaroval predložením odberateľskej faktúry a nájomnou zmluvou. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií tiež vyplynulo, že údajný odberateľ BLUEADVERTIC Kft. priznal v mesiaci február 2014 intrakomunitárne dodanie služieb žalobcovi, a nie nadobudnutie služieb, ako to žalobca deklaroval, pričom omyl v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií vylučujú rozdielne sumy, keďže žalobca deklaroval, že spoločnosti BLUEADVERTIC Kft. dodal službu - prenájom vozidiel v sume 125.000,-- eur a BLUEADVERTIC Kft. deklarovala, že dodala službu žalobcovi v sume 50.327,17 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane postupoval správne, keď neprihliadal na dôkazy, ktoré žalobca predložil po ukončení daňovej kontroly. Predložená príloha k faktúra je datovaná zo dňa 03.02.2014 a nájomná zmluva v maďarskom jazyku je zo dňa 07.01.2013, čo znamená, že ak tieto dôkazy boli skutočne v tieto dni vystavené, žalobca týmito dôkazmi disponoval už v čase výkonu daňovej kontroly, a mali byť správcovi dane predložené v čase, kedy bol na ich predloženie vyzvaný (výzva na predloženie dôkazov zo dňa 06.02.2014 č. 9812401/5/479121/2014/KoAn, oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly zo dňa 25.08.2015 č. 20728299/2015). Žalovaný k uvedenému dodal, že žalobca mal možnosť kedykoľvek v priebehu daňovej kontroly uplatniť svoje práva v zmysle ustanovenia § 45 ods.1 Daňového poriadku, ktoré nevyužil, a nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o použití nadobudnutí motorových vozidiel na ekonomickú činnosť. 18. K žalobnej námietke, v ktorej sa žalobca odvolával na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 4Sžf/7/2011, žalovaný uviedol, že v týchto rozsudkoch sa prejednával odlišný skutkový stav, a preto nie je možné závery Najvyššieho súdu SR aplikovať na zistený skutkový stav v preskúmavanej veci. Žalobca v odvolaní opieral svoju argumentáciu vyčerpaním vlastného dôkazného bremena rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, ku ktorému žalovaný uviedol, že na rozdiel od prejednávaného prípade žalobcu nebola spochybnená materiálna existencia tovaru, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané použitie nadobudnutého tovaru (motorových vozidiel) na vykonávanie ekonomickej činnosti. Konštatoval, že uskutočňovanie deklarovaných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu, preto žalobca ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného deklarovaného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítane dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, a toto právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. 19. Žalovaný konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane vykonaným dokazovaním zistil také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane. V danom prípade nebolo sporným to, či fakturované tovary - motorové vozidlá boli spoločnosťou RASMAR s.r.o. uvedenou ako dodávateľ v skutočnosti dodané, ale dôvodom, pre ktorý správca dane konštatoval porušenie ustanovenia § 49 ods.2 zákona o DPH, bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal použitie vozidiel na účely svojho podnikania, t.j. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 (ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods.2 zákona o DPH), čím nepreukázal opodstatnenosť nákupu fakturovaných motorových vozidiel a v danej veci neuniesol dôkazné bremeno. Správca dane umožnil žalobcovi predložiť dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdili právo na odpočítanie dane. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom, na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, ani počas výkonu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že motorové vozidlá, z nákupu ktorých si uplatnil odpočítanie dane, boli použité na vykonávanie ekonomickej činnosti. Pretože žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, a neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 49 zákona o DPH a z ustanovenia § 24 Daňového poriadku, bol postup správcu dane, ktorý neuznal odpočítanie dane z preverovaných faktúr, v súlade s platnými právnymi predpismi. 20. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Navrhol, aby toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery a vec tiež nesprávne právne posúdil. Svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. 21. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie, proti ktorému smeruje žaloba, mu bolo doručené dňa 09.09.2016, ale ku dňu podania žaloby nebolo doručené jeho právnemu zástupcovi. Vytýkal žalovanému, že pri doručovaní napadnutého rozhodnutia nepostupoval v súlade s ustanovením § 30 ods.3 Daňového poriadku. Žalobca má za to, že závery prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného, že žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly a nasledujúceho vyrubovacieho konania nepreukázal použitie prijatých tovarov - športových motorových vozidiel podľa dodávateľských faktúr č. 2012/12/01 a 2012/12/04 na dodávky tovarov a služieb, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 22. Žalobca poukázal na to, že ako prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že spoločnosť RASMAR s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia a právny nástupca KEBIG s.r.o. je nekontaktný, resp. konateľka spoločnosti KEBIG s.r.o. Q. H. nemá k dispozícii žiadne dokumenty spoločnosti RASMAR s.r.o. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalobca nemá prístup k účtovníctvu iných obchodných spoločností, a teda nevie nijako ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, z čoho následne vyplýva, že žalobca nemôže niesť žiadnu zodpovednosť, a ani sankcie za to, že iná spoločnosť si nesplnila svoje povinnosti a neodviedla daň. Napokon samotné dodanie a nadobudnutie tovaru od spoločnosti RASMAR s.r.o. správca dane, ani žalovaný, nespochybňujú, spochybňujú len využitie týchto motorových vozidiel na ekonomickú činnosť, a preto uvedený dôvod nepriznania nadmerného odpočtu považuje žalobca za irelevantný. 23. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že mu nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti dospel prvostupňový orgán k záveru, že v prípade prvého motorového vozidla bola cena navýšená o 80.000,-- eur, a v prípade druhého vozidla o 40.000,-- eur. Túto skutočnosť riadne neozrejmil ani žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu 29.12.2014. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že v zmysle uvedenej odpovede bolo zistené, že športové motorové vozidlá mala nakúpiť spoločnosť HRT Motorsport Kft. od slovenskej spoločnosti MARIOL KN s.r.o., a to prvé motorové vozidlo (C.: Z.A.) za 40.000,-- eur a druhé motorové vozidlo (C.: Z. XXXXXX) za 40.000,-- eur, za účelom ich ďalšieho predaja, a nákupná cena bola výsledkom vzájomnej dohody. Spoločnosť RASMAR s.r.o. športové motorové vozidlá kúpila od spoločnosti HRT Motorsport Kft., pričom cena motorového vozidla C.: Z. bola 60.000,-- eur a motorového vozidla C.: Z. XXXXXX bola 80.000,-- eur. Platba bola spoločnosťou RASMAR vykonaná bankovým prevodom. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia však opomenul uviesť aj ďalšie významné skutočnosti, ktoré zástupkyňa spoločnosti HRT Motorsport Kft. uviedla, a to, že „hodnota týchto áut spoločnosťou nebola navýšená. Dôvodom pre značný rozdiel nákupných cien bolo, že sa podarilo získať autá výrazne nižšie ako trhové ceny, a tak mohli tieto dodať za veľmi dobrú cenu“. Z tohto vyjadrenia zástupkyne spoločnosti HRT Motorsport Kft. je zrejmé, že táto spoločnosť bola následne schopná tieto športové motorové vozidlá predať ďalej spoločnosti RASMAR s.r.o. za veľmi dobrú cenu, t.j. nielenže táto cena nebola nadhodnotená, táto cena nebola ani trhová, bola nižšia, čo umožnilo spoločnosti RASMAR s.r.o. tieto autá predať drahšie ako ich nadobudla. K vedomosti žalobcu k tejto otázke správca dane nevykonal žiadne dokazovanie a svojvoľne bez všetkého uviedol, že cena za motorové vozidlá je nadhodnotená. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, iba uviedol, že uvedené vyplýva, že medzi prvým a posledným predajom v reťazci bol vyššie uvedený cenový rozdiel. 24. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nesúhlasí so záverom správcu dane a žalovaného, že nepreukázal hodnovernými dokladmi a dôkazmi použitie prijatých dodávok na uskutočnenie svojich dodávok, tovarov a služieb. Žalobca na preukázanie použitia prijatých tovarov - športových motorových vozidiel predložil prvostupňovému orgánu odberateľskú faktúru č. 14001 zo dňa 03.02.2014, ktorou žalobca fakturoval spoločnosti BLUEADVERTIC Kft. prenájom športových motorových vozidiel na športové účely za rok 2013, pričom jej prevzatie spoločnosťou BLUEADVERTIC Kft., a teda aj jej oprávnenosť preukazuje pečiatka spoločnosti a podpis zodpovednej osoby. Ďalej predložil prílohu k faktúre č. 14001 zo dňa 03.02.2014, v ktorej sa špecifikuje, že predmetom prenájmu za obdobie od 07.01.2013 do 31.12.2013 boli športové motorové vozidlá Z., C.: Z. XXXXXX. Predložil tiež nájomnú zmluvu zo dňa 07.01.2013 opatrenú pečiatkou spoločnosti a podpisom zodpovednej osoby. Tieto doklady prvostupňový orgán, ani žalovaný nevzal do úvahy, žiadnym spôsobom ich nevyhodnotili, iba uviedli, že spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. priznala v mesiaci február 2014 intrakomunitárne dodanie služieb, a nie nadobudnutie služieb, ako to deklaroval žalobca. Z uvedeného potom obidva orgány dospeli k ničím nepodloženým záverom, že k dodaniu služby žalobcom nedošlo. 25. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ ide o daňové, účtovné a obchodné doklady iných obchodných spoločností (BLUEADVERTIC Kft.), žalobca nemá prístup k účtovníctvu iných obchodných spoločností a nevie nijako ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, z čoho potom vyplýva, že nemôže niesť ani žiadnu zodpovednosť, a ani sankcie za to, že si iná spoločnosť nesplnila svoje povinnosti a neodviedla daň. Samotná skutočnosť, že spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. si nesplnila svoje daňové povinnosti, nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu uplatňovaného žalobcom v tomto konaní. S touto námietkou žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom nezaoberal, a ani nevysporiadal. 26. Žalobca namietal, že ako prvostupňový orgán, tak ani žalovaný sa dôkazom, ktoré predložil žalobca, podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 07.06.2013, vôbec žiadnym spôsobom nezaoberal, tvrdiac, že na tieto neprihliada, lebo nejde o dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol správcovi dane predložiť v priebehu výkonu daňovej kontroly, ale naopak, sú to dôkazy, na predloženie ktorých bol žalobca vyzvaný v priebehu výkonu daňovej kontroly. Podľa žalobcu takýto postup žalovaného, ako aj správcu dane je v rozpore s platnou právnou úpravou uvedenou v § 24 ods.2, ods.4 Daňového poriadku. Ako aj so zásadami zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods.1, ods.3 Daňového poriadku). Aby daňové orgány mohli tieto zásady realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami. Žalobca zdôraznil, že ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti, nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/7/2011 z 31.05.2011). 27. Žalobca v žalobe namietal postup prvostupňového orgánu, ktorý sa dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom vo vyrubovacom konaní nezaoberal, tvrdiac, že boli podané neskoro, čo je v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou správcu dane zisťovať vždy a za každých okolností skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. Žalovaný sa bez všetkého stotožnil so závermi prvostupňového orgánu. 28. Žalobca v žalobe ku tvrdeniam prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného, ohľadom údajného rozporu v tvrdeniach žalobcu, kedy žalovaný uviedol, že celoročný prenájom vozidiel deklarovaný odberateľskou faktúrou č. 14001 zo dňa 03.02.2014 pre maďarskú spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. vylučoval zúčastnenie sa druhého vozidla na pretekoch na území Maďarska (vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.02.2014) ako predjazdec pod vedením žalobcu, žalobca uvádza, že mu nie je zrejmé, na základe akého vyjadrenia žalobcu obaja dospeli k záveru, že žalobca, resp. osoby, ktoré zaň konajú, sa mal zúčastňovať ako predjazdec akýchkoľvek pretekov. Z vyjadrenia zo dňa 26.02.2014 je zrejmé, že pretekov sa mali zúčastňovať športové motorové vozidlá, ktoré mala v danej dobe v prenájme maďarská spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. a pod jej vedením sa tieto športové motorové vozidlá pretekov aj zúčastňovali. Kópie športových preukazov predložených správcovi dane boli žalobcovi poskytnuté práve touto spoločnosťou na preukázanie, že tieto športové vozidlá nachádzajúce sa v prenájme spoločnosti BLUEADVERTIC Kft. sa zúčastňujú pretekov jednak na území Maďarska. 29. K tvrdeniam prvostupňovému orgánu, ako aj žalovaného, ohľadom údajného rozporu v tvrdeniach žalobcu ohľadom vyjadrenia konateľa žalobcu o uskladnení vozidiel v maďarskom autoservise, ktoré vylučuje ich prenajatie spoločnosti BLUEADVERTIC Kft. v období od 07.01.2013 do 31.12.2013, žalobca uviedol, že v tomto prípade oba orgány dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Spoločnosť BLUEADVERTIC Kft., ktorá mala športové motorové vozidlá v prenájme, a zúčastňovala sa s nimi na pretekoch, tieto športové motorové vozidlá v čase medzi jednotlivými pretekmi uskladňovala v maďarskom autoservise, ktorý sa staral o servis týchto vozidiel, pretože je veľmi zložitý, komplikovaný a nákladný, a spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. na jeho výkon nedisponovala ani personálnymi, ani technickými prostriedkami. Žalobcovi nie je známe, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k záveru, že žalobca mal predmetné športové motorové vozidlá v tom istom čase jednak uskladňovať v maďarskom autoservise, a jednak ich prenajímať, pričom uvedené nevyplýva ani zo správneho spisu. 30. Žalobca v žalobe zdôraznil, že správcovi dane poskytoval plnú súčinnosť a predkladal dôkazy k svojim tvrdeniam, až nad rámec svojej povinnosti, kedy žalobca preukazoval aj činnosti, na ktoré športové motorové vozidlá využívala spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. Ustanovenie § 24 ods.2 Daňového poriadku určitou mierou koriguje dôkaznú povinnosť samotného platiteľa dane a správca dane nemôže prenechať na daňovom subjekte absolútne dôkazné bremeno. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, ktorá uvádza, že „v prípade, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno, i dôkaznú núdzu správca dane“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.03.2011 č. 3Sžf/1/2011). 31. Podľa žalobcu predložením všetkých jemu dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného obchodu vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane. Žalobca poukázal na to, že ako orgán prvého stupňa, tak ani žalovaný ku dňu podania žaloby nepreukázali opak, t.j. že k zdaniteľnému obchodu nedošlo. Nereálnosť zdaniteľného obchodu orgán prvého stupňa a žalovaný odôvodnili výlučne tou skutočnosťou, že spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. priznala v mesiaci február 2014 intrakomunitárne dodanie služieb, a nie nadobudnutie služieb. Žalobca má za to, že oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach neoznačili jediný dôkaz, resp. neuviedli jedinú relevantnú skutočnosť, ktorou by vyvrátili, resp. preukázali opak žalobcom tvrdenej a dôkazmi podloženej skutočnosti, že sa uskutočnil zdaniteľný obchod, t.j. prenájom športových motorových vozidiel. 32. Podľa žalobcu dôkazné bremeno nezaťažuje daňový subjekt bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. V danom prípade však prvostupňový orgán na jednej strane vyčítal žalobcovi, že na preukázanie použitia prijatých tovarov na ekonomickú činnosť nepredložil v konaní žiaden relevantný dôkaz, na druhej strane sa dôkazmi predloženými žalobcom v rozpore s platnou právnou úpravou odmietol zaoberať. Je preto chybný záver, ako prvostupňového orgánu, tak i žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal použitie prijatých tovarov na ekonomickú činnosť, keďže všetkými dôkazmi vykonaných počas daňovej kontroly bol preukázaný opak. Podľa žalobcu uniesol svoje dôkazné bremeno, keď prvostupňovému orgánu predložil všetky jemu dostupné informácie, listiny a doklady na preukázanie svojich tvrdení, a za predkladanie dôkaz tretím subjektom - obchodnou spoločnosťou BLUEADVERTIC Kft. a plnenie si jej daňových povinností nemôže niesť žalobca zodpovednosť a právne následky. 33. Žalobca v žalobe namietal postup z prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného pri vyhodnocovaní dôkazov vykonaných v konaní, pretože vo svojich rozhodnutiach sa nezaoberajú každým jedným dôkazom získaným v konaní, dôkazy hodnotia jednotlivo bez nadväznosti na ďalšie v konaní vykonané dôkazy, dôkazy v prospech žalobcu bez relevantného zdôvodnenia vyhodnocujú ako nepreukázané, resp. sa nimi vôbec nezaoberajú, a v konaní a pri rozhodovaní vychádzajú iba z dôkazov, ktoré reálnosť použitia prijatých tovarov na ekonomickú činnosť žalobcom nepotvrdzujú, ale podľa žalobcu ani nevyvracajú. Podľa žalobcu prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, vydali predčasné, a teda nezákonné rozhodnutie, prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, nesprávne aplikoval splatné právne predpisy na daný prípad, a zároveň žalobca poukázal na tú skutočnosť, že konanie prvostupňového orgánu, resp. jeho procesný postup obsahuje také vady, ktoré majú za následok jeho nezákonnosť a odňatie možnosti žalobcu konať a uplatniť si procesné práva, pričom žalovaný sa s týmto postupom bez všetkého stotožnil. Na základe uvedených skutočností považuje žalobca rozhodnutie žalovaného, ktoré sa opiera o záver, o nepreukázanie použitia prijatých tovarov - športových vozidiel podľa dodávateľských faktúr č. 2012/12/01 a 2012/12/04 na dodávky tovarov a služieb za nedôvodné, nesprávne, sčasti nepreskúmateľné, až zmätočné, a v konečnom dôsledku nezákonné. 34. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.12.2016 žalobným k dôvodom uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. Konštatoval, že žalobné námietky žalobcu (že žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť za iné spoločnosti a ich neplnenie si povinností, že nie je zrejmé, ako správca dane, i žalovaný dospeli k tvrdeniu o navýšení cien za motorové vozidlá, že na preukázanie použitia prijatých tovarov na uskutočnenie svojich dodávok tovarov a služieb, predložil žalobca dôkazy, ktorými sa však správne orgány nezaoberali, námietky týkajúce sa spôsobu vedenia dokazovania a dôkazného bremena) korešpondujú s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane, a s ktorými sa žalovaný riadne vysporiadal na žalobou napadnutom rozhodnutí. 35. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo doručené jeho právnemu zástupcovi, v dôsledku čoho žalovaný nepostupoval v súlade s právnymi predpismi. K tejto námietke žalovaný uviedol, že plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil JUDr. Miroslava Katunského, bolo správcovi dane predložené na ústnom pojednávaní dňa 26.05.2016, na ktoré sa dostavila poverená zamestnankyňa splnomocneného zástupcu. Plnomocenstvo zo dňa 24.05.2016 bolo formulované všeobecne, avšak týkalo sa zastupovania pred Daňovým úradom Košice, pobočka Spišská Nová Ves, vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012. Keďže o odvolaní rozhodoval žalovaný, ktorý nie je Daňovým úradom Košice, pobočka Spišská Nová Ves, ani odvolacím súdom, doručoval žalobou napadnuté rozhodnutie žalobcovi. Žiadne iné plnomocenstvo, ktoré by JUDr. Miroslava Katunského oprávňovalo prijímať písomnosti v mene žalobcu, nebolo správcovi dane doručené. Z uvedeného dôvodu považuje túto žalobnú námietku za neopodstatnenú. 36. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca, ktorý v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012 vykázal nadmerný odpočet DPH vo výške 40.000,-- eur, postupoval v rozpore so zákonom o DPH, keďže nepreukázal, že prijaté dodávky tovarov (športové motorové vozidlá) použil na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ, ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH. A teda, podmienky pre odpočítanie DPH stanovené v tomto zákone neboli naplnené. Správca dane v záujme úplného a presného zistenia skutkového stavu sa neobmedzil len na doklady, ktoré mu predložil žalobca, ale za týmto účelom vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom preveroval jednak dodanie športových motorových vozidiel žalobcovi, ako aj použitie týchto športových vozidiel na účely uskutočňovania svojich dodávok, tovarov a služieb ako platiteľ (s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 § 49 zákona o DPH). Reálne dodanie športových motorových vozidiel nebolo správcom dane spochybnené, pochybnosti správcu dane boli v účele deklarovaných zdaniteľných obchodov, a vznikli na základe skutočností zistené daňovou kontrolou u žalobcu a jeho údajného odberateľa: - podľa slov žalobcu mali byť motorové vozidlá uskladnené v autoservise v Maďarsku - vlastník autoservisu HRT Motorsport Kft., - dňa 26.02.2014 predložil žalobca odberateľskú faktúru č. 14001 zo dňa 03.02.2014 vystavenú pre maďarskú spoločnosť BLUEADVERTIC Kft., ktorá mala preukazovať použitie motorových vozidiel na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, pričom faktúra neobsahovala identifikáciu vozidiel, ktoré mal žalobca prenajať, - tvrdenie o údajnom prenájme vyvracia tvrdenie žalobcu zo dňa 27.05.2013 o uskladnení vozidiel v autoservise v Maďarsku, - vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.02.2014 o tom, že druhé (bližšie neidentifikované) vozidlo sa zúčastnilo pretekov v Maďarsku vylučuje tvrdenie žalobcu o prenajatí, pretože ak bolo vozidlo prenajaté, nemohlo sa zúčastniť pretekov pod vedením žalobcu ako predjazdec, - nájomnú zmluvu zo dňa 07.01.2013 a prílohu k odberateľskej faktúre č. 14001 s identifikáciou prenajímaných vozidiel predložil žalobca až po poslednom ústnom pojednávaní dňa 07.06.2016, dva dni pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia, napriek skutočnosti, že podľa dátumov vystavenia na predmetných dokladoch nimi mal disponovať už v čase výkonu daňovej kontroly, - maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. priznala v mesiaci február 2014 intrakomunitárne dodanie služieb žalobcovi - nie nadobudnutie služieb ako deklaroval žalobca. 37. Pokiaľ žalobca v žalobe k zistenému rozporu v jeho tvrdeniach uviedol, že pretekov sa v čase prenájmu maďarskej spoločnosti BLUEADVERTIC Kft. zúčastňovali športové motorové vozidlá pod vedením tejto spoločnosti, a nie pod vedením žalobcu, a kópie športových preukazov boli žalobcovi poskytnuté práve spoločnosťou BLUEADVERTIC Kft., žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že rozpor, ktorý v tvrdeniach žalobcu zistil správca dane, bol uvedený už v protokole z daňovej kontroly (strana 10), ako aj v rozhodnutí správcu dane (strana 7). Žalobca sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole, podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, avšak v žiadnom z týchto podaní žalobcu sa nenachádzalo toto tvrdenie, ktoré ak by sa zakladalo na pravde, by malo zásadný vplyv na posúdenie veci. Navyše, z odpovede na medzinárodnú žiadosť o výmenu informácií vyplynulo, že maďarská odberateľská spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. je nekontaktná, konateľkou je zahraničná osoba bez bydliska v Maďarsku, a informácie o zdaniteľných obchodoch boli získané len z daňového priznania a súhrnného výkazu, je preto otázne, akým spôsobom sa žalobcovi podarilo získať detailné informácie od nekontaktnej spoločnosti. 38. Žalovaný k ďalšiemu rozporu uviedol, že konateľ žalobcu odpovedal na ústnom pojednávaní dňa 27.05.2013 na otázku správcu dane, či vlastní, resp. prenajíma skladové priestory tak, že nakúpené autá sú uskladnené v autoservise v Maďarsku. Z tejto odpovede nevyplynulo, že by do autoservisu v Maďarsku dala uskladniť spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. Žalobca na ústnom pojednávaní sa dokonca ani nevyjadril, že by športové motorové vozidlá vôbec prenajímal, pričom v čase konania ústneho pojednávania už športové vozidlá, ako to deklarovala dodatočne predložená odberateľská faktúra, mali byť prenajímané. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný tieto tvrdenia, ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe, za nepravdivé. 39. K žalobcovej námietke, že na preukázanie použitia športových motorových vozidiel predložil správcovi dane odberateľskú faktúru č. 14001 zo dňa 03.02.2014, prílohu a nájomnú zmluvu zo dňa 07.01.2013, s ktorými sa správca dane, ani žalovaný nezaoberali, ani ich nevyhodnotili, žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa riadne vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia (strana 13). Žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré správca dane na dôkazy predložené až dňa 07.06.2016 neprihliadal, a opätovne poukázal na to, že ak boli tieto dni vystavené v tie dni, ktoré sú na nich uvedené, nebol dôvod nepredložiť ich počas daňovej kontroly. 40. K námietke žalobcu o povinnosti správcu dane a žalovaného úplne zistiť skutkový stav, žalovaný uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Bolo v prvom rade povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane je oprávnený, a za tým účelom predložiť správcovi dane doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Počas daňovej kontroly vyrubovacieho konania, ani v odvolacom konaní neboli pochybnosti správcu dane o účele deklarovaných zdaniteľných obchodov a oprávnenosti odpočítania dane odstránené, keďže žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať, že športové motorové vozidlá nadobudnuté od spoločnosti RASMAR s.r.o. využíval na ekonomickú činnosť, a použil ich na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca okrem odberateľskej faktúry č. 14001 nepredložil počas daňovej kontroly žiadne hodnoverné dôkazy, ktoré by boli schopné preukázať, že športové motorové vozidlá využíval na svoju ekonomickú činnosť, a ktoré by vyvracali zistenia správcu dane, a to, že odberateľská spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. je nekontaktná v procese deregistrácie a nepredložila žiadne doklady, priznala intrakomunitárne dodanie služieb žalobcovi, rozpory v tvrdeniach žalobcu a jeho účelové predkladanie dokladov. 41. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojich žalobných dôvodoch a námietkach, a poukázal na to, že samotná povaha ním nadobudnutého tovaru - športové motorové vozidlá predurčuje, že tieto boli zakúpené na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu, nakoľko tieto vozidlá sú špecifické a nepoužiteľné pre bežné účely, a zástupca žalobcu nemá licenciu na vedenie takýchto vozidiel na športových pretekoch. Uviedol, že v roku 2013 vyfakturoval za prenájom športových motorových vozidiel sumu 125.000,-- eur, v roku 2014 132.000,-- eur, a v roku 2015 127.000,-- eur, ktoré príjmy riadne zdanil. Hlavnou činnosťou žalobcu je prenájom športových motorových vozidiel, a preto závery prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného, že v konaní nepreukázal použitie uvedených športových vozidiel na svoju ekonomickú činnosť, vyznievajú absurdne. Žalobca tiež poukázal na to, že za rok 2013 bola u neho uskutočnená daňová kontrola na daň z príjmov, ktorá bola ukončená konštatovaním, že daňová povinnosť, ktorá bola deklarovaná v daňovom priznaní, je v poriadku. Žalobca má za to, že je neakceptovateľné, aby v jednom prípade správca dane počas kontroly na daň z príjmov faktúru vyhodnotil ako správnu, a následne však počas daňovej kontroly na DPH túto istú faktúru neakceptoval. 42. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie Daňového úradu Košice a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 43. Na pojednávaní na krajskom súde zástupca žalovaného opätovne poukázal na to, že žalovaný a správca dane odôvodnil svoj záver o nepreukázaní žalobcu, že nadobudnutý tovar bol využitý na ekonomickú činnosť, predovšetkým nekontaktnosťou spoločnosti BLUEADVERTIC Kft. a rozporom v tvrdeniach žalobcu, v ktorom videl to, že celoročný prenájom vylučoval účasť jedného motorového vozidla na súťaži. Nie je tiež zrejmé, z čoho žalovaný vyvodil záver, že žalobca sa mal zúčastniť na súťaži ako predjazdec, pretože táto okolnosť nevyplývala z vykonaného dokazovania. Žalobca sa dňa 26.02.2014 vyjadril, že motorové vozidlá sa zúčastnili na športovej súťaži, v ktorej súťažil BLUEADVERTIC Kft. s prenajatými vozidlami od žalobcu. Tieto športové motorové vozidlá boli potom uskladnené v servise HRT Motorsport Kft. Žalovaný a prvostupňový správny orgán však dospeli k záveru, že v tom čase mali byť motorové vozidlá uskladnené v uvedenom servise, a uskladňovať ich mal žalobca. Také tvrdenia sú vyfabulované a nezodpovedajú dôkazom. Opätovne poukázal na to, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. je nekontaktná, a že neviedla riadne svoje účtovníctvo. 44. Zástupca žalovaného na pojednávaní konštatoval, že namietané rozpory si správca dane nevymyslel, ale vyplývajú z vyjadrenia konateľa žalobcu v máji 2013 po začatí daňovej kontroly, keď správcovi dane uviedol, že nakúpené motorové vozidlá sú uskladnené v autoservise v Maďarsku, ale nevedel si spomenúť na názov tohto autoservisu. Až dňa 26.02.2014 predložil správcovi dane faktúru, ktorou fakturoval spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. celoročný prenájom športových motorových vozidiel, ale táto faktúra nemala náležitosti, pretože neobsahovala predmet prenájmu. Z tejto skutočnosti si správca dane vyvodil záver, že žalobca nepreukázal, že nakúpené športové motorové vozidlá boli prenajaté spoločnosti BLUEADVERTIC Kft. Túto spoločnosť žalobca spomenul až vo februári 2014. Pokiaľ ide o zmluvu uzavretú s touto spoločnosťou, ak existovala v čase, ktorý je uvedený na písomnej zmluve, žalobcovi nič nebránilo, aby ju predložil správcovi dane. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že nemohol použiť športové motorové vozidlo v nejakej športovej súťaži ako predjazdec, lebo nemá licenciu na zúčastnenie sa v takejto súťaži, zástupca žalovaného uviedol, že konateľ žalobcu vo vyjadrení z 26.02.2014 uviedol, že jedno športové motorové vozidlo jazdilo v súťaži ako predjazdec, a z toho správca dane vyvodil záver, že išlo o žalobcu, ktorý sa zúčastnil na súťaži. 45. Podľa § 19 ods.1 prvá veta a ods.1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovar a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a) mala faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 46. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami, a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods.3 Daňového poriadku). Podľa § 24 ods.1 písm.a), b), c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods.2 Daňového poriadku). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (§ 24 ods.3 Daňového poriadku). Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a s objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods.4 Daňového poriadku). Podľa § 30 ods.3 Daňového poriadku ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu a aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods.2 a 11. 47. Žalobná námietka, že rozhodnutie žalovaného nebolo žalobcovi doručené podľa ustanovenia § 30 ods.3 Daňového poriadku, t.j. jeho splnomocnenému zástupcovi, ale priamo žalobcovi, nie je opodstatnená vzhľadom na to, že plnomocenstvo zo dňa 24.05.2016 udelené advokátovi JUDr. Miroslavovi Katunskému sa týkalo zastupovania pred Daňovým úradom Košice, pobočka Spišská Nová Ves vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012. Plnomocenstvo sa už nevzťahovalo na odvolacie konanie pred žalovaným, a preto žalovaný neporušil zákon, keď svoje rozhodnutie doručil priamo žalobcovi. Samotný žalobca nepreukázal, že udelil plnomocenstvo inej osobe, ktorá by ho zastupovala v odvolacom konaní pred Finančným riaditeľstvom SR ako odvolacím orgánom, a takýto doklad sa nenachádzal ani v spisovom materiáli. 48. Námietka žalobcu, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie DPH je skutočnosť, že dodávateľ obchodná spoločnosť RASMAR s.r.o., resp. jej právny nástupca KEBIG s.r.o. je nekontaktný a jeho konateľka Q. H. nemá k dispozícii žiadne doklady, je nedôvodná, pretože správca dane nespochybnil dodanie predmetných športových vozidiel žalobcovi. Zisťoval však všetky okolnosti obchodnej transakcie, teda aj dodávateľa žalobcu a svoje zistenia, že právny nástupca dodávateľa KEBIG s.r.o. je nekontaktný, a že jeho konateľka nemá žiadnu vedomosť o spoločnosti RASMAR s.r.o. a KEBIG s.r.o. uviedol v protokole a v dôvodoch svojho rozhodnutia. 49. Dôkazy získané správcom dane vo vykonanom dokazovaní vyvolali v ňom pochybnosti o účele deklarovaných zdaniteľných obchodoch, keď obe športové vozidlá boli kúpené slovenskou obchodnou spoločnosťou MARIOL KN Šaľa od maďarskej spoločnosti HRT Motorsport Kft., Miskolc, každý po 40.000,-- eur. Spoločnosť RASMAR s.r.o. ich od nej kúpil, jeden za 60.0000,-- eur, a druhé vozidlo za 80.000,-- eur, a RASMAR s.r.o. ich žalobcovi odpredal jeden za 80.000,-- eur, a druhé vozidlo za 120.000,-- eur bez DPH. Žalobca obe vozidlá podľa svojho vyjadrenia mal prenajímať maďarskej spoločnosti BLUEADVERTIC Kft., Budapest, a uskladnené mali byť v servise spoločnosti HRT Motorsport, Kft., Miskolc. Správca dane poukázal v tejto súvislosti na navýšenie cien oboch športových motorových vozidiel, nie nadhodnotenie, ako to namietal žalobca v odvolaní, a tiež v podanej žalobe. Táto okolnosť však nemá žiadny vplyv na záver správcu dane o nesplnení zákonných podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH žalobcom. 50. Dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 40.000,-- eur, bola tá okolnosť, že žalobca nepreukázal, že prijaté tovary a služby použil na ekonomickú činnosť. Ako to vyplýva z oboch rozhodnutí, ako aj z protokolu, žalobca predložil správcovi dane faktúru č. 14001, ktorou fakturoval prenajatie športových motorových vozidiel BLUEADVERTIC Kft., Budapest, za obdobie od 07.01.2013 do 31.12.2013. Faktúra však neobsahovala označenie motorových vozidiel, ktoré mali byť tejto spoločnosti prenajaté. Nájomnú zmluvu uzavretú s touto spoločnosťou dňa 07.01.2013 a prílohu k faktúre žalobca predložil správcovi dane až vo vyrubovacom konaní, pričom nešlo o také doklady, ktoré v prípade, ak by boli vyhotovené v tom čase, ktorý je na nich uvedený, bolo povinnosťou žalobcu ich správcovi dane predložiť už pri daňovej kontrole. Žalobca pritom správcovi dane neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mu v tom bránili, a nepožiadal ani správcu dane o poskytnutie lehoty na ich predloženie. Pretože každý doklad je možné vyhotoviť aj dodatočne, nie je možné vytýkať správcovi dane, keď tieto dodatočne predložené doklady správca dane nevzal do úvahy. Navyše, spoločnosť BLUEADVERTIC Kft., ktorej žalobca športové motorové vozidlá prenajímal, nepriznal nadobudnutie služieb od žalobcu, ale naopak, deklaroval intrakomunitárne dodanie služieb žalobcovi. Správcovi dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií sa nepodarilo získať od tejto spoločnosti žiadne doklady, pretože konateľ spoločnosti BLUEADVERTIC Kft. nemá bydlisko v Maďarsku, nie je občanom Maďarska, a maďarskej daňovej správe sa s ním nepodarilo skontaktovať. Bolo zistené, že táto spoločnosť v mesiacoch marec - jún 2014 podala nulové daňové priznanie, a od novembra 2014 je v procese deregistrácie. 51. Súd nepovažuje žalobnú námietku žalobcu, že neprihliadanie na predložené doklady je porušením povinností správcu dane zisťovať skutočný stav veci. Z ustanovenia § 24 ods.1 Daňového poriadku vyplýva žalobcovi povinnosť preukázať, že nárok na odpočítanie dane je oprávnený, a predložiť správcovi dane všetky doklady, ktoré preukazujú jeho tvrdenie. Žalobca však doklady - prílohu k faktúre zo dňa 03.02.2014 a nájomnú zmluvu zo dňa 07.01.2013 predložil až vo vyrubovacom konaní. 52. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Podmienky uvedené v ustanoveniach § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH sú hmotno-právnej povahy, preto pre záver, že sú splnené podmienky na vznik nároku na odpočítanie dane, sa musí overiť, či údaje uvedené na dokladoch (faktúrach) preukazujú skutočnosť v nich deklarovanú. Preto pre rozhodnutie, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane, je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, za účelom preverenia, či údaje uvedené na faktúrach zodpovedajú skutočnosti. Dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte (žalobcovi). 53. Správca dane vykonanými dôkazmi spochybnil žalobcove tvrdenie, že športové motorové vozidlá prenajal spoločnosti BLUEADVERTIC Kft., Budapest, a teda že ich využíval pre svoju ekonomickú činnosť. Žalobcovi sa tieto pochybnosti správcu dane nepodarilo vyvrátiť žiadnymi objektívnymi dôkazmi. Samotný žalobca zo začiatku v priebehu daňovej kontroly neuviedol správcovi dane, že motorové vozidlá prenajíma na automobilové súťaže, ale iba uviedol, že sú uskladnené v HRT Motorsport Kft., Miskolc. Neskôr predložil správcovi dane faktúru, ktorou účtoval spoločnosti BLUEADVERTIC Kft., Budapest, prenájom neidentifikovaných motorových vozidiel. Uvedená spoločnosť však bola voči správcovi dane v Maďarsku nekontaktná, preto sa nezistili žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že faktúra predložená žalobcom odráža skutočnosť. Naopak, spoločnosť BLUEADVERTIC Kft. účtovala žalobcovi dodávku intrakomunitárnych služieb. Za týchto okolností, aj podľa názoru súdu dodatočne predložené písomné doklady žalobcom, a to príloha k predmetnej faktúre a nájomná zmluva neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosť správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal splnenie hmotno-právnych podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH. Hodnotenie dôkazov správca dane vykonal podľa citovaných ustanovení Daňového poriadku, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom závery, ku ktorým správca dane dospel, zodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov a zásadám logického uvažovania a myslenia. Nie je preto možné vytýkať, keď žalovaný považoval postup správcu dane za zákonný a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 54. Súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nebol v konaní úspešný (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). 55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.