Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/105/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201167 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201167.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Inžinierske stavby, a. s., Košice, Priemyselná 6, proti žalovanému Inšpektorátu práce Košice, so sídlom Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie opatrenia - protokolu žalovaného zo dňa 25. 08. 2016 č.: IKO-21-09-2.4/P-E24-16, v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 09. 09. 2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 24. 10. 2016, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 24. 10. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného citovaného v záhlaví tohto rozsudku a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nesprávneho právneho posúdenia veci. 2. V dôvodoch uviedol, že v dňoch 20. 07. 2016, 27. 07. 2016, 11. 08. 2016 a 25. 08. 2016 Inšpektorát práce Košice vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa inšpekciu práce, o výsledku ktorej bol dňa 25. 08. 2016 žalovaným v zmysle § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) vypracovaný protokol č.: IKO-21-09-2.4/P-E24-16. Z citovaného protokolu vyplynulo, že pri uvedenej inšpekcii práce boli u žalobcu ako zamestnávateľa zistené nedostatky, špecifikované v bodoch B)1. a B)2. protokolu, na základe ktorých žalovaný podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce žalobcovi nariadil odstrániť uvedené nedostatky do jedného mesiaca od prevzatia protokolu a uložil mu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. 3. Poukázal na to, že vo vyjadrení k predmetnému protokolu namietal, že lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vystavený Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice dňa 24. 09. 2015, nesprávne stanovuje, že v prípade p. J. ide o chorobu z povolania, pretože pri rozhodovaní neboli vyhodnotené všetky okolnosti prípadu, čo bolo dôvodom podania žaloby o preskúmanie tohto lekárskeho posudku príslušným súdom. Mal za preukázané, že p. J. podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a to bolo dôvodom rozviazania pracovného pomeru s ním. Domnieval sa, že pracovný pomer s menovaným bol rozviazaný zo správneho dôvodu, ktorý nie je možné zameniť s iným a preto z jeho strany nedošlo k porušeniu Zákonníka práce. Pokiaľ sa zamestnanec domnieval, že pracovný pomer s ním bol skončený neplatne, mal možnosť v zákonom stanovenej lehote uplatniť si svoj nárok v zmysle § 77 Zákonníka práce na všeobecnom súde. Inak sa predpokladá, že pracovný pomer bol skončený platne. 4. Zároveň uviedol, že dňa 14. 09. 2016 mu bol žalovaným doručený Dodatok č. 1 k citovanému protokolu, v ktorom žalovaný zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, keďže zo strany žalobcu mu neboli predložené ďalšie doklady a dôkazy, preukazujúce nové skutočnosti. Zastával názor, že dôvodom skončenia predmetného pracovného pomeru bol lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vystavený Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice dňa 24. 09. 2015, čo bolo potvrdené aj uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR č. 6 zo dňa 24. 09. 2015. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, na ktorý sa odvolával žalobca, bol vydaný až následne dňa 01. 12. 2015. Zotrval na zistených nedostatkoch, špecifikovaných v predmetnom protokole i uložených opatreniach. 5. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného, uvedené v protokole i jeho dodatku, v zmysle ktorých mal byť pracovný pomer s p. J. skončený z iného dôvodu ako podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, za jeho subjektívny názor a svoj postup pri skončení pracovného pomeru s menovaným zamestnancom za správny, keďže tento vzhľadom na jeho zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Preto mu nemôže patriť odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku, ako to má na mysli ustanovenie § 76 ods. 4 Zákonníka práce, ako sa mylne domnieva žalovaný. 6. Poukázal aj na to, že na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/166/2015 prebieha súdne konanie, predmetom ktorého je jeho žaloba proti žalovanému - Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Rastislavova 43, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania č. 46/2015/CKD zo dňa 24. 09. 2015 v spojení s Uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR č. 6 zo dňa 24. 09. 2015. Bez právoplatného rozhodnutia v tejto veci považuje závery žalovaného za predčasné. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 01. 2017 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že z formálneho hľadiska protokoly z výkonu kontrol štátnymi orgánmi možno preskúmavať iba v zákonom stanovenom rozsahu a za podmienok, stanovených zákonom. Zistenie skutkového stavu tak, ako bolo premietnuté v predmetnom protokole považoval za postačujúce na riadne posúdenie veci. V danom prípade považoval za preukázané, že žalobca si riadne neplnil svoje zákonné povinnosti, ako to bolo inšpekciou, vykonanou v súlade s právnymi predpismi zistené a za neopodstatnené považoval jeho tvrdenie o tom, že pokiaľ sa zamestnanec domnieval, že pracovný pomer s ním bol skončený neplatne, mal možnosť v zákonom stanovenej lehote uplatniť si svoj nárok v zmysle § 77 Zákonníka práce na všeobecnom súde s tým, že inak sa predpokladá, že pracovný pomer bol skončený platne. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že nesúhlasu zamestnanca s predmetným postupom žalobcu pri skončení pracovného pomeru nasvedčuje aj to, že tento odmietol výpoveď pri osobnom doručovaní dňa 25. 01. 2016 prevziať. Zdôraznil, že inšpektorát práce je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. oprávnený kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane Zákonníka práce a to aj v súvislosti so skončením pracovného pomeru zamestnancov i v súvislosti s poskytovaním finančných nárokov zamestnancov spojených s pracovným pomerom. Žalovaný totiž nikdy nekonštatovať neplatnosť skončenia pracovného pomeru s menovaným zamestnancom, t. j. že k skončeniu tohto pracovného pomeru nedošlo. Tento však kontroloval dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov žalobcom v už uvedených súvislostiach. Prioritným cieľom inšpekcie práce ako takej je práve ochrana práv zamestnancov i s ohľadom na to, že sú zraniteľnejšou a v mnohých ohľadoch podriadenou osobou vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec. Poukázal na konkrétne skutkové zistenia, vyplývajúce z predmetného protokolu a ich dopad postavenie menovaného zamestnanca, ktorý pracoval u žalobcu viac ako 32 rokov a konštatoval, že účelom inštitútu odstupného a zákonného určenia jeho minimálnej výšky je zabezpečenie zamestnanca bezprostredne po skončení pracovného pomeru, keď to najviac potrebuje. 8. K námietke nepreskúmateľnosti uviedol, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 protokol v zásade nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ale správou, resp. záznamom o tom, že bola vykonaná kontrola a aké súd jej zistenia. Preto sa na ne nevzťahuje požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku, ale tieto náležitosti sú upravené osobitným predpisom (§14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce). 9. Zdôraznil, že inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce a pri vypracúvaní protokolu vychádza nielen z podkladov a informácií vypracovaných samotným kontrolovaným zamestnávateľom, ale aj z podkladov a informácií od iných osôb, napr. z lekárskej oblasti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, ktorý nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Ako vyhodnotí inšpektor zaobstarané dôkazy závisí na konkrétnych okolnostiach toho - ktorého prípadu. V danom prípade boli dôkazy inšpektorom práce vyhodnotené dostatočne, v súlade so zásadami logiky a obsahom spisu. Tento sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu obsiahnutými vo vyjadrení k predmetnému protokolu, a to v Dodatku č. 1 zo dňa 09. 09. 2016. 10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7S 166/2015 dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 11. Z protokolu zo dňa 25. 08. 2016 č.: IKO-21-09-2.4/P-E24-16 vyplýva, že u žalobcu bola v dňoch 20. 07. 2016, 27. 07. 2016, 11. 08. 2016 a 25. 08. 2016 Inšpektorátom práce Košice vykonaná inšpekcia práce so zameraním na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov pri ukončení pracovného pomeru. Predmetom hlavnej činnosti žalobcu bola výstavba ciest a diaľnic, predmet svojej činnosti realizoval prostredníctvom svojich zamestnancov v celkovom počte 611, z toho 107 žien. U tohto pôsobila odborová organizácia, mal uzatvorenú kolektívnu zmluvu. Pri uvedenej inšpekcii práce boli zistené nedostatky, špecifikované pod bodmi B)1. a B)2. protokolu. Podľa bodu B)1. zamestnávateľ skončil pracovný pomer s p. J. výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ nemá možnosť zamestnancovi ponúknuť žiadnu vhodnú prácu spĺňajúcu podmienky jeho vtedajšieho zdravotného stavu, pričom zamestnanec zamestnávateľovi predložil doklady preukazujúce uznanie choroby z povolania, čo bolo prvotným a podstatným dôvodom skončenia pracovného pomeru. Preto mal žalovaný za to, že zamestnávateľ skutkovo nevymedzil dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, čo bolo v rozpore s § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa bodu B)2. zamestnancovi bolo v tejto súvislosti na základe dôvodu uvedeného vo výpovedi z pracovného pomeru vyplatené odstupné vo výške 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku v zmysle § 76 Zákonníka práce a podnikovej kolektívnej zmluvy. Keďže menovaný zamestnanec predložil zamestnávateľovi lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vystavený Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice dňa 24. 09. 2015 a priložil lekársku správu zo dňa 15. 10. 2016 - Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, z ktorých vyplýva, že o chorobe z povolania rozhodlo špecializované pracovisko, zamestnávateľ bol povinný poskytnúť zamestnancovi, s ktorým skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, odstupné v sume najmenej 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku, t.j. postupoval v rozpore s § 76 ods. 3 Zákonníka práce. V časti opatrenia bolo inšpektorom v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov nariadené zamestnávateľovi odstrániť nedostatky v bode 1, 2 do jedného mesiaca od prevzatia protokolu. Zároveň mu bola podľa § 14 ods. 2 cit. zákona uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Protokol bol kontrolovanému subjektu doručený dňa 25. 08. 2016 s tým, že tento sa mal k nemu vyjadriť v lehote 5 dní odo dňa jeho doručenia. 12. V písomnom vyjadrení zo dňa 30. 08. 2016 k protokolu žalovaného zo dňa 25. 08. 2016 č.: IKO-21-09-2.4/P-E24-16 žalobca uviedol, že lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vystavený Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice dňa 24. 09. 2015, nesprávne stanovuje, že v prípade p. J. ide o chorobu z povolania, pretože pri rozhodovaní neboli vyhodnotené všetky okolnosti prípadu, čo bolo dôvodom podania žaloby o preskúmanie tohto lekárskeho posudku príslušným súdom. Mal za preukázané, že p. J. podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a to bolo dôvodom rozviazania pracovného pomeru s ním. Domnieval sa, že pracovný pomer s menovaným bol rozviazaný zo správneho dôvodu, ktorý nie je možné zameniť s iným a preto z jeho strany nedošlo k porušeniu Zákonníka práce. Pokiaľ sa zamestnanec domnieval, že pracovný pomer s ním bol skončený neplatne, mal možnosť v zákonom stanovenej lehote uplatniť si svoj nárok v zmysle § 77 Zákonníka práce na všeobecnom súde v zákonom stanovenej lehote. Inak sa predpokladá, že pracovný pomer bol skončený platne. Zároveň požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov do rozhodnutia súdu v citovanej veci. 13. V Dodatku č. 1 zo dňa 09. 09. 2016 k protokolu zo dňa 25. 08. 2016 č.: IKO-21-09-2.4/P- E24-16 inšpektor práce k námietkam žalobcu, uvedeným v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 30. 08. 2016, zaujal stanovisko, v zmysle ktorého, keďže žalobca nepredložil žiadne ďalšie doklady a dôkazy preukazujúce nové skutočnosti, zotrval na svojom stavisku, obsiahnutom v citovanom protokole. Zdôraznil, že uznanie choroby z povolania v danom prípade bolo potvrdené Uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR č. 6 zo dňa 24. 09. 2015, pričom lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti menovaného zamestnanca na prácu bol vydaný až následne dňa 01. 12. 2015. Tento dodatok k protokolu obsahuje opatrenia obsahovo zhodné s opatreniami v protokole a žalobcovi bol doručený dňa 14. 09. 2016. 14. Súčasťou administratívneho spisu je Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania vystavené Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura Košice, Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Rastislavova 43, Košice z apríla 2015, z ktorého vyplýva, že u zamestnanca Inžinierskych stavieb, a. s., Košice E. J. bola prvýkrát zistená choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou ako choroba z povolania dňa 11. 12. 2014 a uznaná bola dňa 29. 04. 2015 s odporučením preradenia na iné pracovisko mimo rizika vibrácií. 15. Z lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Rastislavova 43, Košice zo dňa 29. 04. 2015 E. č. posudku: 46/2015 okrem skutočností, vyplývajúcich z vyššie citovaného hlásenia choroby z povolania tiež vyplýva, že závery boli zrealizované na základe klinického nálezu včítane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície vibrácií, ktoré boli uznané Regionálnou komisiou pre posudzovanie chorôb z povolania v Košiciach so záverom: choroba z povolania uznaná. 16. Z lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Rastislavova 43, Košice zo dňa 29. 04. 2015 E. č. posudku: 46/2015/CKD okrem skutočností, vyplývajúcich z už vyššie citovaného lekárskeho posudku zároveň vyplýva, že uznanie choroby z povolania bolo potvrdené Uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR č. 6 zo dňa 24. 09. 2015 v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá vo veci rozhodla na základe odvolania žalobcu zo dňa 16. 07. 2015 proti uznanej chorobe z povolania, ktorý sa odvolával na odpoveď Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach zo dňa 01. 07. 2015, ktorý konštatoval, že podmienky práce E. J. nespĺňajú kritériá pre priznanie choroby z povolania. 17. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti E. J. na prácu, vypracovaného lekárom pracovného lekárstva spoločnosti Ergomed Poliklinika, s. r. o., Košice dňa 01. 12. 2015 po jeho dlhodobej práceneschopnosti vyplýva, že menovaný je dlhodobo nespôsobilým na výkon posudzovanej práce. 18. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. j. 06/110-627/2002 zo dňa 28. 03. 2002 došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 1983 s účinnosťou od 01. 04. 2002 pokiaľ ide druh práce - tesár, stavebný robotník a ďalšie náležitosti s týmto súvisiace s tým, že opis pracovných činností je obsahom prílohy k tejto dohode. 19. Súčasťou administratívneho spisu je tiež výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcom už vyššie menovanému zamestnancovi zo dňa 25. 01. 2016 podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ nemá možnosť zamestnancovi ponúknuť žiadnu vhodnú prácu, spĺňajúcu podmienky jeho vtedajšieho zdravotného stavu. Vo výpovedi sa zároveň konštatuje, že skončenie pracovného pomeru touto formou bolo prerokované s Odborovým zväzom dňa 11. 12. 2015, výpovedná doba je 3 mesiace a že zamestnancovi bude vyplatené odstupné vo výške 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Z prílohy tejto listiny, obsahom ktorej je záznam o doručení výpovede zo dňa 25. 01. 2016 vyplýva, že menovaný po podrobnom oboznámení s obsahom výpovede v prítomnosti 2 svedkov odmietol túto výpoveď prevziať, vzhľadom na ktorú skutočnosť sa táto listina považuje za doručenú dňa 25. 01. 2016. Výpoveď bola zamestnancovi zároveň doručovaná do vlastných rúk aj prostredníctvom pošty a tento ju prevzal dňa 26. 01. 2016, ako to vyplýva z kópie poštovej doručenky. 20. Z potvrdenia o dĺžke trvania zamestnania a o zápočte doby zamestnania E. J., vystaveného žalobcom ako jeho posledným zamestnávateľom dňa 02. 05. 2016vyplýva, že pracovný pomer menovaného u tohto zamestnávateľa trval od 16. 12. 1983 do 30. 04. 2016. 21. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7S/166/2015 vyplýva, že uznesením zo dňa 24. 05. 2017 bolo konanie o žalobe žalobcu: Inžinierske stavby, a. s., Priemyselná 6, Košice, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Rastislavova 43, Košice, na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania č. 46/2015/CKD zo dňa 24. 09. 2015 v spojení s Uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR č. 6 zo dňa 24. 09. 2015 podľa § 99 písm. b/ SSP zastavené pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, ktorý nedostatok je neodstrániteľnou podmienkou konania. Zo záveru tohto uznesenia vyplýva, že problematika uznania choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania je upravená v § 31a zákona č. 355/2007 Z. z., v zmysle ods. 2 ktorého chorobu z povolania uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytujúci zdravotnú starostlivosť vykonávanú lekármi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Toto pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania, pričom odborné stanovisko príslušného orgánu verejného zdravotníctva z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia je povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania a jeho náležitosti sú uvedené v prílohe č. 3d. Po vydaní hlásenia je zamestnávateľ označený hlásením za zodpovedného oprávnený uskutočniť procesný úkon, ktorým je napríklad podanie určovacej žaloby vo veci určenia zodpovednosti, resp. miery zavinenia zamestnávateľa za vznik choroby z povolania, smerujúci k zbaveniu sa svojej zodpovednosti za chorobu z povolania v rámci konania pred Sociálnou poisťovňou. Znamená to, že vzniká pracovnoprávny spor medzi ním a poškodeným zamestnancom ohľadom posúdenia miery zodpovednosti zamestnávateľa, resp. zamestnanca za vznik choroby z povolania. Na rozhodnutie tohto pracovnoprávneho sporu je príslušný všeobecný súd. Keďže ide o pracovnoprávny spor medzi zamestnávateľom a poškodeným zamestnancom, je na mieste, aby práve zamestnávateľ inicioval uvedené civilné konanie pred všeobecným súdom, ktoré by bolo považované za predbežnú otázku v konaní pred Sociálnou poisťovňou. Avšak aj napriek tomu, že dôkazné bremeno v tomto prípade nesie zamestnávateľ, nie je vylúčené iniciovanie tohto civilného sporového konania aj poškodeným zamestnancom. Sociálna poisťovňa samostatne vo forme rozhodnutia o otázke či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu zodpovednosti za škodu ním vzniknutú nerozhoduje. Priamo prejednať a rozhodnúť takúto vec môže len súd v občianskom súdnom konaní. Takýmto rozhodnutím je Sociálna poisťovňa potom v samotnom konaní o úrazovej dávke viazaná. V zmysle § 7 písm. d) SSP správne súdy súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese nepreskúmavajú. 22. Žalobca sa na pojednávanie dňa 17. 01. 2018, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. 23. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 25. 01. 2017, ktoré bolo súdu doručené a zo skutkových aj právnych dôvodov v ňom obsiahnutých navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnila sa so závermi krajského súdu, uvedenými v odôvodnení jeho uznesenia zo dňa 24. 05. 2017 vo veci sp. zn. 7S/166/2015. 24. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (SSP) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 27. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi 4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). 29. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) cit. zákona inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia. 30. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 31. Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 32. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta cit. zákona protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. 33. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 34. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. 35. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole. 36. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to požiada. 37. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 38. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že na konanie podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. 39. Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 40. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, 41. Podľa § § 76 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov. 42. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť. 43. V danom prípade žiadal žalobca preskúmať protokol, ako aj postup žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydanie protokolu a uloženie určitej povinnosti žalobcovi vo forme opatrenia. Pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou v tomto konaní je skutočnosť, že protokol (opatrenie) bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na dodržiavanie príslušných ustanovení právnych predpisov a zároveň doručiť inšpektorátu v stanovenej lehote písomnú správu o splnení opatrení špecifikovaných v protokole. To znamená, že žalovaný predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie. Svojím charakterom je teda spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle citovaných ustanovení predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom. Uvedené vyplýva aj z názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v uznesení sp. zn. 1Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008, resp. sp. z. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25. augusta 2011. 44. Súd preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného (protokol) v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto opatrenie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Zodpovedá zákonu aj po jeho formálnej stránke tak, ako to vyplýva z už citovaného ustanovenia § 14 zákona o inšpekcii práce, keďže v zmysle § 21 ods. 3 cit. zákona sa na konanie podľa § 12 ods. 2 písm. b/tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Žalovaný podľa názoru súdu dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom vyjadrení k predmetnému protokolu, ako to vyplýva z Dodatku č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 09. 09. 2016. 45. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru, že námietky žalobcu, vznesené v podanej žalobe, korešpondujúce s jeho námietkami obsiahnutými v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 30. 08. 2016 k protokolu dôvodné nie sú. 46. Z dôkazov, špecifikovaných v predmetnom protokole i vyššie nepochybne vyplýva, že žalobca sa dopustil porušení, uvedených v časti B)1. a B)2. cit. protokolu. Z obsahu predmetnej výpovede z pracovného pomeru síce vyplýva, že pracovný pomer s E. J. bol skončený zo zdravotných dôvodov, pretože vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu v zmysle so žalobcom uzavretej pracovnej zmluvy a jej dodatkov. Jeho vymedzenie však aj podľa názoru súdu vzhľadom na listinné dôkazy uvedené v bodoch 14. až 17. odôvodnenia rozsudku, ktorými žalobca disponoval ešte pred skončením pracovného pomeru s menovaným zamestnancom, t. j. ku dňu skončenia pracovného pomeru výpoveďou mu boli známe, nebol výpovedný dôvod, uvedený vo výpovedi s poukazom na znenie § 63 ods. 1 písm. c) a dôsledky z neho vyplývajúce v zmysle § 76 ods. 1písm. d) a ods. 3 Zákonníka práce, vymedzený dostatočne a správne tak, aby nebol zameniteľný s iným, ako to bolo konštatované žalovaným v napadnutom protokole. 47. Účelom a cieľom inšpekcie práce je okrem iného aj ochrana práv zamestnancov, ktorí sú vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec zraniteľnejším subjektom. Preto inšpektorát práce je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. oprávnený kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane Zákonníka práce, t. j. aj v súvislosti so skončením pracovného pomeru zamestnancov a uspokojovaním finančných nárokov zamestnancov spojených so skončením pracovného pomeru, čo bolo predmetnou inšpekciou práce aj realizované. Žalovaný v protokole ani jeho dodatku nekonštatoval neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu s jeho menovaným zamestnancom, pričom podľa názoru správneho súdu okolnosť, či zamestnanec napadol neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo nie na všeobecnom súde vzhľadom na charakter tohto konania je právne bezvýznamné. Výsledkom inšpekcie práce boli zistenia, vyplývajúce z citovaného protokolu (časť pracovnoprávne vzťahy B1. a 2.), ktoré korešpondujú s dôkazmi, obsiahnutými v administratívnom spise, na základe ktorých boli žalobcovi uložené príslušné opatrenia na ich odstránenie v súlade s už citovanou právnou úpravou. Žalovaným nariadené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri aplikácii ust. § 14 zákona o inšpekcii práce sú dostatočne určité, pretože je z nich zrejmé, akého konkrétneho právneho predpisu a v akej konkrétnej súvislosti v nadväznosti na časť pracovnoprávne vzťahy B1. a 2. predmetného protokolu sa týkajú. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že formu a jednotlivé konkrétne kroky pri odstraňovaní konkrétneho nedostatku si musí zamestnávateľ zvoliť sám s prihliadnutím na svoje špecifiká a možnosti. Vo vzťahu k uvedeným opatreniam zo strany žalobcu žiadne konkrétne námietky vznesené neboli. 48. Pokiaľ žalobca tvrdí, že u jeho zamestnanca E. J. nejde o chorobu z povolania (ako to vyplýva z obsahu listín pod bodom 14. ž 16. odôvodnenia rozsudku), prípadne že za túto nie je zodpovedný, je oprávnený uskutočniť procesný úkon - podanie určovacej žaloby vo veci určenia zodpovednosti, resp. miery zavinenia zamestnávateľa za vznik choroby z povolania, smerujúci k zbaveniu sa svojej zodpovednosti za chorobu z povolania v rámci konania pred Sociálnou poisťovňou. Znamená to, že vzniká pracovnoprávny spor medzi ním a poškodeným zamestnancom ohľadom posúdenia miery zodpovednosti zamestnávateľa, resp. zamestnanca za vznik choroby z povolania, na rozhodnutie ktorého je príslušný všeobecný súd. Priamo prejednať a rozhodnúť takúto vec môže len súd v občianskom súdnom konaní, ako to vyplýva aj z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7S/166/2015 zo dňa 24. 05. 2017. 49. S poukazom na uvedené považoval súd námietky žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe za právne irelevantné a neopodstatnené. 50. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol. 51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodolrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.