Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200280 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu INVITA, s.r.o., Jazerná 3, Košice, zastúpená advokátom JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., Advokátska kancelária so sídlom Zátišie 1841/23, Sládkovičovo, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100382670/2017 z 02.03.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX z 02.03.2017, ktorý podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXXX/XXXX z 24.10.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil rozdiel v sume 201.643,42 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume 78.380,67 Eur a vyrubil daň v sume 123.262,75 Eur daňovému subjektu D., Q..J..H.., P. X, A. (žalobcovi), potvrdil. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že žalobca podal 24.07.2012 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 78.380,67 Eur. Správca dane u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 až jún 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXXX/XXXX z 03.11.2015. Protokol doručil žalobcovi s výzvou na vyjadrenie k skutočnostiam zisteným a uvedeným v protokole. Prevzatím protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou daňová kontrola bola ukončená. žalobca zaslal písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, z ktorého dôvodu správca dane v rámci vyrubovacieho konania doplnil dokazovanie o výsluch svedka - konateľa prepravnej spoločnosti a uskutočnil dve ústne pojednávania. Správca dane preveroval nielen doklady k daňovej kontrole predložené žalobcom, ale vykonal rozsiahle dokazovanie a to predovšetkým preveroval dodanie a prepravu tovaru z tretích krajín, následný predaj a prepravu tohto tovaru do Maďarska, zaslal žiadosti o výmenu informácií, preveroval odberateľov tovaru z iných členských štátov EÚ, spolupracoval s kriminálnym úradom finančnej správy, inými zamestnancami správcu dane poverenými preveriť zdaniteľné obchody uvedené v žiadosti z Českej finančnej správy, vykonal ústne pojednávania so zástupcom žalobcu. Žalobca dovážal oceľové zvitky z Ukrajiny, ako aj tovar z členských štátov EÚ, Maďarska, činnosť vykonával vo vlastných priestoroch v Košiciach, mal vlastných zamestnancov. Splnomocnený zástupca žalobca k nákupu tovaru od švajčiarskej spoločnosti T. F. T., ktorý bol naložený na Ukrajine uviedol, že bol dodaný colnému orgánu a po jeho prepustení do režimu voľný obeh a zaplatení DPH bol ďalej spracovaný, po spracovaní výrobkov bol tovar predaný, pričom približne 80% išlo do členských krajín EÚ a 20% na slovenský trh. K predaju tovaru maďarským odberateľom a následnému nákupu toho istého tovaru od rovnakých spoločností uviedol, že išlo o režim 42:00, ktorý umožňuje doviezť tovar z tretích krajín s oslobodením od DPH na územie Slovenska za podmienky, že bude dodaný do iného členského štátu. Po prepustení tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH bola Colným úradom Košice uložená žalobcovi povinnosť do 30 dní predložiť prepravné doklady potvrdzujúce, že tovar bol dodaný do členského štátu EÚ, čo bolo zakaždým splnené. Následne takto dodaný tovar žalobca odkúpil za účelom jeho ďalšieho spracovania a predaja. V súvislosti s prepravou tovaru vykonal výsluch konateľkou spoločnosti C. Q., Q..J..H.. A., ktorá uviedla, že pre žalobcu zabezpečovala dopravu oceľových zvitkov železničnou dopravou z Ukrajiny na vlečku žalobcu v Košiciach. Splnomocnený zástupca žalobcu ohľadne prepravy tovaru uviedol, že prepravu oceľových zvitkov zabezpečovala spoločnosť C. Q., Q..J..H.. (železničnú prepravu) priamo k nemu, kde sa zabezpečilo prepustenie tovaru do režimu voľný obeh 42:00 s oslobodením od DPH. Po prepustení tovaru do režimu voľný obeh sa tovar predal maďarskej spoločnosti, kamiónovú prepravu tovaru do Maďarska zabezpečovala spoločnosť Q.-, Q..J..H.., ktorá prepravu preukázala potvrdením dodania tovaru od odberateľov na prepravnom doklade CMR. Prepravca Q.-, Q..J..H.. prostredníctvom výsluchu splnomocneného konateľa spoločnosti miestne príslušným správcom dane potvrdil uskutočnenie prepravy tovaru pre žalobcu na základe písomnej objednávky od p. E. (konateľka spoločnosti C. Q., Q..J..H..). Presné termíny konkrétnych prepráv boli dohodnuté telefonicky a žalobca faktúry za prepravu uhradil bezhotovostne. Národná diaľničná spoločnosť na základe žiadosti správcu dane mu zaslala výpisy z elektronického mýtneho systému týkajúceho sa všetkých požadovaných motorových vozidiel. Z dôvodu preverovania deklarovaného dodania tovaru do Českej republiky, Maďarska a Poľska správca dane zaslal k príslušným zahraničným finančným správam žiadosť o o preverenie informácií týkajúcich sa odberateľa B., T..Q.., X., K. M., X., G., T..Q.., X. T. B. I.., F.. Kriminálny úrad Finančnej správy Bratislava postúpil správcovi dane informácie týkajúce sa žalobcu a deklarovaného dodania tovaru maďarským spoločnostiam F. Q. F., A.., a L. O. A.. a z odpovede na žiadosť o preverenie týkajúce sa predaja tovaru žalobcom maďarskému odberateľovi F. Q. F., A.., ako aj následného predaja toho istého tovaru späť žalobcovi. Riaditeľ spoločnosti Q. K. písomne vyhlásil, že spoločnosť vykonáva obchodné činnosti, ale v súčasnosti nie je aktívna. Ďalej uviedol, že žalobca je vlastníkom a pridruženým podnikom spoločnosti F. Q. F. A.., potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom a uviedol, že od žalobcu nakupoval tovar - oceľové výrobky a následne tento tovar predal v rovnaký deň späť spoločnosti D., Q..J..H.. (žalobcovi) bez jeho vyloženia na území Maďarska s benefitom 1,00 Eur na 1 tonu. Prepravu tovaru z Maďarska späť k žalobcovi zabezpečovala spoločnosť Q.-, Q..J..H... Tovar bol prepravovaný z Košíc do Encsu, kde sa motorové vozidlo zabezpečujúce prepravu otočilo a bez vyloženia tovaru vrátilo na územie Slovenskej republiky. Ich spoločnosť nemá žiadne predajné miesto, ani skladovacie priestory v meste Encs, kde mal byť tovar vyložený. K úhradám uviedol, že boli realizované formou kompenzácie medzi ich spoločnosťou a žalobcom. Účelom týchto obchodov bolo podľa jeho vyjadrenia zvýšenie obratu spoločnosti F. Q. F., A.., ako podmienok pre rôzne európske tendre. Správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacom období jún 2012 uskutočnil nákup tovaru valcované oceľové odliatky od spoločnosti T. F. T. v hodnote 1.282.874,78 Eur. Železničnú prepravu tovaru z Ukrajiny zabezpečovala spoločnosť C. Q., Q..J..H.. prostredníctvom Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s.. Žalobca po dovoze tovaru na územie Slovenskej republiky požiadal Colný úrad Košice o prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh 42:00 s tým, že do 30 dní predloží doklady preukazujúce dodanie tohto tovaru do iného členského štátu Európskej únie, čím preukáže splnenie zákonnej podmienky pre oslobodenie dovezeného tovaru od DPH. Tovar bol následne predaný spoločnostiam F. Q. F., A.. T. L. O. A.., pričom jeho kamiónovú prepravu zabezpečovala spoločnosť Q.-, Q..J..H... Tovar bol od maďarských spoločností následne spätne kúpený žalobcom. Prepravu tohto tovaru taktiež zabezpečovala spoločnosť Q.-, Q..J..H... Podľa CMR dokladov, ktoré k jednotlivým faktúram vystaveným v zdaňovacom období žalobca správcovi dane predložil, malo byť miesto nakládky tovaru na adrese P. X, A. (areál žalobcu) a tovar mal byť pre odberateľa F. Q. F., A.. vyložený v Encs, Maďarsko. Na základe informácií od Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá preverovala trasy motorových vozidiel, ktoré boli uvedené v CMR bolo zistené, že preverované motorové vozidlá mali uskutočniť prepravy v časových intervaloch, ktoré nezodpovedali ani približným časovým intervalom obojsmernej cesty z miesta nakládky v Košiciach do miesta vykládky v Maďarsku v F. alebo v M. nezahŕňajúc prípadný čas vyloženia tovaru a jeho prevzatie odberateľom. Niektoré motorové vozidlá v deň deklarovaný na CMR dokladoch ani neprešli Slovensko - Maďarskú hranicu. Ohľadne zabezpečovania prepravy tovaru bol vypočutý konateľ prepravnej spoločnosti Q.-, Q..J..H.. Š. X., ktorý uviedol, že tovar bol fyzicky nakladaný v A. Z. P. X. K samotnému priebehu nakládky uviedol, že vodič pristaví vozidlo do haly, odplachtuje ho a ide si vybaviť doklady o preprave, pracovníci naložia tovar a vodič si už len zaplachtuje náves a odchádza. Pri prvých prepravách pre žalobcu sa najprv išlo na colnicu a tovar sa potom previezol na miesto určenia, neskôr sa už colné papiere vybavovali priamo vo firme žalobcu. Pred vstupom na hranicu s Maďarskom za Shell pumpou na Slovensku boli kamióny niekoľkokrát kontrolované. Ohľadne miesta vykládky uviedol, že prvé vykládky boli dávané na F. a potom sa to zmenilo na M.. Vodič dorazil na miesto vykládky, kde ho čakal človek, ktorý preberal túto prepravu s pečiatkou príjemcu, tovar si riadne skontroloval podľa štítkov a dokladov a potvrdil príjem tovaru vodičovi. Niekedy sa tovar vykladal a niektorý sa nevykladal, lebo príjemca si u nich objednal prepravu ďalej. Niektoré prepravy boli zmenené počas prepravy na vykládku v K., čo nebol problém, keďže taký bol dohovor. Zmeny miesta vykládky boli oznámené telefonicky, počas nakládky alebo počas prepravy. K miestam vykládky uviedol, že v F. bolo len niekoľko prepráv, v M. to bolo na odstavnej ploche a v K. sa vykládka konala tiež na odstavnej ploche pri cintoríne. Niektoré prepravy boli vykladané a pri niektorých bol podpísaný doklad CMR, prevzaté doklady a prevzatý tovar tak, že odberateľ potvrdil všetky doklady a skontroloval si tovar. K preprave tovaru, ktorý nebol fyzicky vyložený v Maďarsku uviedol, že objednávka na túto prepravu prebehla telefonicky, keďže tovar už bol na vozidle, príjemca prevzal tovar aj všetky doklady a boli mu vystavené ďalšie doklady na ďalšiu prepravu. Všetky prepravy boli uhradené aj od slovenského, aj od maďarského odberateľa. Tovar bol následne vyložený v areáli žalobcu. Pri zmene miesta vykládky cena prepravy sa nemenila, pretože bola dohodnutá fixne. Zmeny miesta vykládky tovaru neboli v CMR dokladoch zaznamenané. K preprave tovaru z Maďarska na Slovensko uviedol, že maďarský odberateľ si prepravu na Slovensko objednával telefonicky v mieste vykládky tovaru v čase, keď tam ten kamión fyzicky bol. Najprv si prebral tovar a doklady a následne si telefonicky objednal prepravu, vystavil ďalšie doklady - dodacie listy, nové CMR doklady a dal ich vodičovi. Dopredu nevedel, či bude následná preprava späť na Slovensko, ceny boli nacenené ako keby cestou späť išiel nakladať do R..Q.. Q., nakoľko je to zmluvný partner prepravcu. K nezrovnalostiam na CMR dokladoch zaznamenaných v elektronickom mýtnom systéme uviedol, že hľadali úspornosť prepravy bez zaplatenia mýta a z toho dôvodu niektoré prepravy realizovali cez Q. Z. F., a preto neboli nájdené v elektronickom mýtnom systéme. K časovým intervalom, že pri niektorých deklarovaných prepravách boli zaznamenané prechody maďarskou hranicou v rozmedzí 3 - 4 minút uviedol, že tento čas bol reálny vtedy, ak nedochádzalo k vyloženiu tovaru na odstavnej ploche v K., lebo táto je od hranice vzdialená len 600 metrov. 3. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane - Daňový úrad Košice rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 24. 10. 2016 podľa § 68 ods. 5 a ž zák. č 563/2009 Z.z. určil rozdiel v sume 201643,42 eur na dani z DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012. Nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 78.380,67 eur a vyrubil mu daň v sume 123.262,75 eur. V rozhodnutí uviedol, že žalobca porušil ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru deklarované 114-timi faktúrami vystavenými Maďarskej odberateľskej spoločnosti F. Q. F., A.. , A. T. R. XX F., predmet: ploché valcované výrobky vo zvitkoch v celkovej sume 1 209 860, 50 eura. 4. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 02. 03. 2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane a uviedol, že záver správcu dane o porušení § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o neoprávnenom oslobodení dodania tovaru od dane v zdaňovacom období jún 2012 podporujú skutočnosti zistené správcom dane : žalobca preukazoval splnenie podmienok pre oslobodenie dovozu tovaru od DPH v zmysle § 48 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. splnením podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., teda, že preprava dovážaného tovaru skončila v inom členskom štáte. Ako dôvod uskutočnenia zdaniteľných obchodov Maďarská spoločnosť F. Q. F., A.. uviedla navýšenie obratu, ktorý je podmienkou rôznych európskych tendrov, teda žalobca vedel, že tovar ihneď spätne odkúpi. Zástupca maďarskej spoločnosti uviedol, že tovar bol bez vykládky prepravený späť žalobcovi. Prepravu tovaru do Maďarska a späť do SR vykonával jeden prepravca tým istým vozidlom bez vyloženia tovaru mimo územia SR. Niektoré motorové vozidla nemohli prepravu do Maďarska vykonať, pretože neprešli v daný deň slovensko-maďarské hranice, bolo spochybnené, že miestom deklarovaného dodania tovaru v Maďarsku v meste M., ktorý mal byť miestom vykládky k čomu zástupca maďarskej spoločnosti ako aj prepravca sa vyjadrili, že došlo k zmene miesta dodania tovaru, pričom malo byť spochybnené miesto dodania tovaru tvrdiac, že miestom dodania tovaru mali byť v Maďarsku mestá O. T. K.. Táto zmena miesta dodania tovaru v CMR dokladoch nebola zaznamenaná, miesto nakládky tovaru v CMR dokladoch bolo vyznačené mesto M. aj keď podľa výpovede svedkov to mali byť obce O. a K., preprava dodávaného tovaru zo Slovenska neskončila v Maďarsku ale sa začala a skončila na území Slovenska. Tovar bol fyzický vyložený v priestoroch žalobcu a bol použitý na výrobu finálnych výrobkov, teda bol spotrebovaný vo výrobnom procese žalobcu na území Slovenskej republiky, ktorý je aj štátom konečnej spotreby. 5. K námietke žalobcu týkajúcej sa nulitného rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že ho vydal vecne nepríslušný správca dane uviedol, že zastáva názor, že žalobca na r. 16 podaného daňového priznania vykazoval následné dodanie dovezeného tovaru svojim maďarským odberateľom, o čom svedčí aj evidencia DPH (podklad pre daňové priznanie XXXXXXXX) za zdaňovacie obdobie jún 2012, ktorú žalobca predložil k daňovej kontrole a v ktorej sú ako doklady vstupujúce do daňového priznania (do r. 16 z toho : podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona) uvedené aj faktúry vystavené maďarskému odberateľovi F. Q. F., A... Podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 ako aj žalobcom predložené evidencie DPH za dôkazy o tom, že námietky týkajúce sa vecnej nepríslušnosti správcu dane vo vzťahu ku kontrole splnenia podmienok v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. sú neopodstatnené. 6. Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX z 02. 03. 2017 ako aj rozhodnutie Daňového úradu v Košiciach č. XXXXXXXXX/XXXX z 24. 10. 2016 ako nezákonné zrušiť. Žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. 7. Predovšetkým uviedol, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného považuje za nezákonný v celom rozsahu a to z dôvodov, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 8. Ohľadne námietky, že rozhodnutie správnych orgánov považuje za nezákonné, pretože boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený uviedol, že v danej právne veci on vystupuje v postavení deklaranta v colnom konaní a v súlade s § 24 ods. 2 zák. č. 199/2004 Z.z. Colný zákon podal návrh na začatie colného konania podaním colného vyhlásenia, ktorého účelom bolo rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhovaného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH (režim 42:00). Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné podmienky na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu jeho následného dodania do iného členského štátu, colný úrad rozhodnutiami v colnom konaní prepustil tovar do režimu voľný obeh a vymeral colný dlh, ktorý pozostával zo sumy cla. Keďže dovozom tovaru vzniká aj daňová povinnosť k DPH ale zároveň boli splnené podmienky aj pre oslobodenie, colný úrad rozhodol o prepustení tovaru do režimu voľný obeh, ale zároveň priznal v rámci svojej vecnej príslušnosti o oslobodení od DPH. Na preverenie skutočnosti, či došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu a teda či boli splnené podmienky pre oslobodenia od DPH dodaním do iného členského štátu, môže colný úrad postupovať týmito spôsobmi: - aplikuje § 48b zákona o DPH, ktorý bol zavedený s potrebou zamedziť možnosť daňových únikov na DPH a to tak, že podmieni prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH zložením zábezpeky sumy DPH a toto zabezpečenie bude trvať až do predloženia dôkazu o tom, že tovar bol dodaný do iného členského štátu. Ust. § 48b ods. 3 zákona o DPH požaduje predloženie dokladu o prevzatí vystaveného príjemcom. Colný úrad právoplatným rozhodnutím rozhodol, že tovar bol prepustený do režimu voľný obeh a bolo právoplatne rozhodnuté aj o výške colného dlhu. V prípade, žeby žalobca nepotvrdil dodanie tovaru do iného členského štátu, by bol colný úrad povinný vydať rozhodnutie, ktorým dovyrubi dlžnú časť colného dlhu pozostávajúceho zo sumy DPH. Je bežnou aplikačnou praxou colných úradov a štandardne využívaný spôsob dovymerania DPH, kde vecne príslušný colný úrad vydá dlžníkovi rozhodnutie, ktorým po predchádzajúcom zápise do svojej účtovnej evidencie „ dovyrúbi“ colný dlh o rozdiel sumy DPH. - rovnako colný dlh pozostávajúci zo sumy DPH môže colný úrad vyrúbiť na základe výsledkov kontroly po prepustení tovaru tzv. následnej kontroly podľa § 12 Colného zákona v rámci colného dohľadu. Rovnako colný dlh pozostávajúci zo sumy DPH môže colný úrad vyrubiť na základe výsledkov kontroly po prepustení tovaru tzv. následnej kontroly podľa § 12 Colného zákona v rámci colného dohľadu. V praxi to znamená, že ak po prepustení tovaru do režimu voľný obeh, colný úrad na základe vlastnej činnosti alebo na podnet zistí, že došlo k skutočnostiam ovplyvňujúcim výrok o sume colného dlhu, je oprávnený zahájiť kontrolu po prepustení tovaru - následnú kontrolu ak tak sa zistia skutočnosti, že DPH mala byť ale nebola zaplatená, je oprávnený dovymerať dlžnú sumu colného dlhu podľa colných predpisov. Žalovaný sa s námietkami vecnej (ne) príslušnosti vysporiadal tak, že „dovoz tovaru z tretieho štátu a jeho následný predaj nemožno považovať za jedno a to isté plnenie. Dovoz oceľových zvitkov do tuzemska od dodávateľov sa prostredníctvom železničnej prepravy, ktorú zabezpečil prepravca C. Q. Q..J..H.. je jedným plnením; dodávateľom v danom prípade je švajčiarska spoločnosť T. F. T. a nadobúdateľom daňový subjekt D. Q..J..H... Následný deklarovaný predaj takto dovezeného tovaru z tuzemska maďarským odberateľom do iného členského štátu prostredníctvom prepravcu Q.-K. Q..J..H.. je už druhým plnením“. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s touto jeho námietkou a nedozvedel sa, z akého dôvodu prijal právne závery o vecnej príslušnosti, z ktorého dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné pre rozpor s ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku. Argumentácia žalovaného, že dovoz tovaru a jeho následný prejav nie je možné považovať za to isté plnenie, je vo vzťahu k plateniu DPH právne irelevantná. Podstatné je to, aby bola DPH odvedená finančnému orgánu vecne príslušnému a aby bola odvodená zo správneho základu a v správnej výške. Postupom žalovaného nie je ustálená DPH v správnej výške, pretože do základu DPH nie je započítané clo, ktoré tvorí základ DPH podľa § 22 ods. 2 zákona o DPH. Aj táto skutočnosť potvrdzuje jeho názor, že žalovaný, tým že „ za každú cenu“ si uzurpuje vecnú príslušnosť, vlastne poškodzuje štát, pretože nezohľadnil v základe DPH dovozné clo. Vecná príslušnosť na správu daní je s poukazom na § 6 rozdelená medzi daňový a colný úrad. Colný úrad vykonáva správu spotrebných daní a podľa § 84 zák. o DPH je správcom DPH pri dovoze tovaru a na správcu dane sa použijú colné predpisy. Vo veci dovozu tovaru z tretích krajín bol správcom DPH pri dovoze colný úrad. Bol to orgán vecne príslušný rozhodnúť aj o oslobodení DPH pri následnom dodaní vycleneného tovaru do iného členského štátu únie. Rozhodnutia, ktorými v rámci svojej právomoci vydal vecne príslušný úrad a ktorými tovar prepustil do režimu voľný obeh nadobudli právoplatnosť a sú nadané prezumpciou správnosti. Daňový úrad neskúmal základnú procesnú podmienku pre daňové konanie ale zahájil, vykonal a ukončil daňovú kontrolu a vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, ktorým určil rozdiel dane, čo malo za následok, že daňový úrad vydal rozhodnutie ako absolútne vecne nepríslušný orgán. Nulitou rozhodnutia je potrebné rozumieť prípad, kedy rozhodnutie trpí takými závažnými vadami, pre ktoré ho nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo schopné vyvolať určité právne následky. Ide o pseudorozhodnutie, ktorý nikoho nezaväzuje a nemožno naň nazerať optikou prezumpcie správnosti. Takéto rozhodnutie nie je schopné vyvolať verejnoprávne účinky, aj keď je formálne vydané a aj oznámené adresátom. Nulitný akt nie aj ani nadaný prezumpciou správnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné považovať za nulitné rozhodnutie aj rozhodnutie správcu dane. 9. Zo zásady spravodlivého procesu ne bis in idem vyplýva, že nie je dovolené rozhodovať dva krát v tej istej veci, keďže išlo o totožnú vec (oslobodenie od DPH dovezeného tovaru ) s totožnými účastníkmi konania ( žalobca ako deklarant a dlžník colného dlhu) a vo veci už rozhodol colný úrad znamená to, že v danej veci ide o prekážku veci právoplatne rozhodnutej a nemôže byť predmetom konania znovu. V prípade pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane bolo možné danú vec postúpiť colným orgánom ako vecne príslušným na výkon následnej kontroly po prepustení tovaru do colného režimu podľa § 12 colného zákona. 10. K námietke, že právna vec bola žalovaným nesprávne právne posúdená uviedol, že predmetný tovar bol prepustený v kontrolovanom období apríl - jún 2012 Colným úradom Košice vyššie uvedenými rozhodnutiami v colnom konaní bolo povinnosťou Daňového úradu Košice daňové konanie začaté na podklade protokolu z daňovej kontroly podľa § 62 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku zastaviť, pretože bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté a to rozhodnutiami Colného úradu Košice v colnom konaní. 11. Ohľadne námietky, že výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný uviedol, že podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí hodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia, alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby zníženú o daň podľa ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona do základu dane sa zahŕňajú aj iné dane, cla a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu. Podľa § 68 ods. 4 písm. a/ daňového poriadku, daň je vyrúbená rozhodnutím správcu dane a podľa ods. 5 cit. zákona správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrúbi daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 63 ods. 3 písm. d/ daňového poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písm. c/ rozhodnutie vo veci s uvedením ust. právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Lehota plnenia ak sa ukladá povinnosť plniť rozhodnutia o náhrade nákladov správy dane podľa § 12 ak ide o peňažné plnenie aj suma a č.ú. príslušného poskytovateľa platobných služieb. V danej veci správca dane postupuje pri daňovej kontrole intrakomunitárneho dodania tovaru podľa § 43 zákona o DPH, kde základom dane je kúpna cena. Ak by sa v danej veci postupovalo podľa zákona a kontrolu a následne vyrubovacie konanie by vyruboval vecne príslušný colný úrad, do základe pre DPH by boli započítané aj sumy cla podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Vymeraný rozdiel dane v napadnutom rozhodnutí nekorešponduje s § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. 12. Žalobca spolu v žalobe žiadal o priznanie o priznanie odkladného účinku správnej žaloby v zmysle § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V písomnom vyjadrení predovšetkým poukázal na to, čo uviedol aj v samotnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a to predovšetkým skutočnosti týkajúce sa vydania nulitného rozhodnutia, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, t.j. správca dane a následne aj žalovaný. 14. K námietke týkajúcej sa vypočítania rozdielu dane z DPH uviedol, že pri určovaní rozdielu dane postupoval v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby. Základom dane je protihodnota, t.z. odplata za tovar a službu. Žalobca vystavenými faktúrami deklaroval, že maďarskému odberateľovi dodal oceľové zvitky v sume 1 2909 860, 50 eura a na faktúrach uviedol v súlade s ust. § 74 ods. 1 písm. h/ zákona o DPH informáciu o oslobodení od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a EÚ s odkazom na § 43 zákona o DPH. Dokazovaním však bolo zistené, že miesto plnenia a skutočnej spotreby tovaru je územie Slovenskej republiky, preto mal žalobca toto dodanie zdaniť v tuzemsku 20 % sadzbou DPH, čo predstavuje sumu 21 643,42 eura. 15. Žiadosť žalobcu o priznanie odkladného účinku žaloby považuje za neopodstatnenú. 16. Krajský súd uznesením č.k. 6S/40/2017/47 zo 07.12.2017 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.12.2017. 17. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a pri oslobodení dodania tovaru alebo služieb od dane z pridanej hodnoty, či splnili podmienky pre takéto oslobodenie. Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a z ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 - 4. Oslobodenie od dane sa uplatní ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, identifikačné číslo pre daň zákazníka prideleného v inom členskom štáte alebo svoje IČ pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí a dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad. 19. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účel ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 20. Podľa zákona o DPH dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu môže uplatniť oslobodenie od dane ak sú splnené tieto podmienky: a/ tovar je fyzicky pripravený ( t.j. tovar fyzicky opustil územie SR) do iného členského štátu, b/ ide o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom - predaj tovaru (nie darovanie) c/ o predaji tovaru musí byť vyhotovená faktúra d/ tovar bude odberateľom objednaný pod IČ DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom štátu e/ tovar prepravy, dodávateľ, alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou, avšak na účet dodávateľa alebo odberateľa (t.j. dodávateľ alebo odberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu). 21. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 a/ kópiou faktúry b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu tovaru, ktorou je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou nimi poverenou ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať: 1/ meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesto podnikania, prevádzkarenie, alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2/ množstvo a druh tovaru, 3/ adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy ak prepravu tovaru vykoná odberateľ 4/ meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedeného paličkovým písmom a jeho podpis 5/ evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru dodacím listom dokladom o prijatí platby za tovarom, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 22. Podľa § 64 ods. 1 daňového poriadku za nulitné rozhodnutie sa považuje rozhodnutie vydané uvedené v ods. 2 daňového poriadku. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. 23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia je pri správe daní nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a/ vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie , ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný b/ bolo vydané omylom inej osobe c/ nadväzuje na nulitné rozhodnutie. 24. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane o priebehu daňovej kontroly alebo daňového poriadku c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný uviesť. 25. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 26. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane preukazuje skutočnosť o úkonoch vykonaných daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 27. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom a doklady k ním. 28. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 29. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 30. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje jej poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon, správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 31. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 32. Z citovaného ustanovenia § 24 daňového poriadku vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na oslobodenie od dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane DPH. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie záznamov, ktoré je povinný viesť, dokazovanie vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Hodnotenie dôkazov vyplýva z citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku a dôkazy hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. To neznamená mechanické preberanie informácií, čo je bezvýhradné akceptovanie dôkazov, resp. údajov v nich uvedených. Hodnotením dôkazov sa musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, preto každý dôkaz sa hodnotí samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý oslobodil dodanie tovaru od dane preukázal existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na takéto oslobodenie od dane stanovené. Preto môže nahliadať do spisov z iných daňových kontrol u daňového subjektu, použiť protokol z daňovej kontroly, zápisnice o ústnom pojednávaní, zabezpečené dôkazy hodnotí predovšetkým z hľadiska pravdivosti. 33. Základnou a najpodstatnejšou námietkou zo strany žalobcu je námietka, že rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane je nulitné, pretože bolo vydané nepríslušnými orgánmi. Vo veci oslobodenia od DPH už rozhodoval orgán k tomu určený, t.j. colný úrad a daňový úrad bol povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutie colného úradu. 34. Krajský súd k tejto námietke, ktorú považuje za neopodstatnenú poukazuje na to, že podľa § 6 daňového poriadku je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak daňový poriadok alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný na správu daní, je vecne príslušný daňový úrad. V danom prípade predmetom dane z pridanej hodnoty sú v zmysle zákona o DPH tieto druhy zdaniteľných obchodov a to dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru z územia tretích štátov. Dovoz tovaru z tretieho štátu a jeho následný predaj nemožno považovať za jedno a to isté plnenie. V danom konkrétnom prípade dovoz oceľových zvitkov do tuzemska pre žalobcu prostredníctvom železničnej dopravy, ktorú mal zabezpečovať prepravca C. Q. Q..J..H.. je jedným plnením, dodávateľom v tomto prípade bola švajčiarska spoločnosť T. F. T. a nadobúdateľom bol žalobca. Následný deklarovaný predaj tohto dovezeného tovaru z tuzemska maďarským odberateľom do iného členského štátu prostredníctvom prepravcu Q.-K. Q..J..H.. je už druhým plnením, pričom žalobca je v tomto plnení v postavení dodávateľa oceľových zvitkov a maďarská spoločnosť F. Q. F., A.G.. odberateľom tohto tovaru. Správca dane pri daňovej kontrole žalobcu na dani z DPH za zdaňovacie obdobie apríl-jún 2012 nepreveroval nákup a dovoz tovaru z tretích krajín, ktorý spadá do kompetencie colných orgánov , ale preveroval až následné dodanie tohto dovezeného tovaru odberateľovi v inom členskom štáte a to či boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v cit. § 43 zákona o DPH, čo však spadá už do kompetencie daňových úradov. Až splnením podmienok pre oslobodenie tovaru od dane podľa cit. ust. § 43 zákona o DPH dochádza aj k naplneniu podmienky pre oslobodenie od dane pri dovoze podľa citovaného § 48 zákona o DPH. Z postavenia samotného žalobcu v týchto zdaniteľných obchodoch pri dovoze tovaru ako odberateľ pri intrakomunitárnom dodaní ako dodávateľ ako aj z citovaných ustanovení zákona o DPH je zrejme, že dovoz tovaru z územia tretích štátov a následné dodanie tovaru sú dva rozdielne druhy zdaniteľných obchodov, pričom zákon o DPH jedine v prípade dovozu tovaru do tuzemska odkazuje na ustanovenia colných predpisov a to konkrétne na zák. č. 199/2004 Z.z. colný zákon v znení neskorších predpisov. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že ním podané daňové priznanie k DPH neobsahuje možnosť oslobodenie od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, nakoľko aj sám v žalobe uvádza, že omylom nesprávne vykázal v daňovom priznaní k DPH v riadku 16 oslobodený dovoz tovaru v zmysle § 48 ods. 3 zákona o DPH. Zo skôr citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt v danom prípade žalobca preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj vierohodnosť správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Žalobca počas daňovej kontroly predložil evidenciu DPH, ktorá je podkladom pre daňové priznanie 20120600 za zdaňovacie obdobie jún 2012, v ktorej sú ako doklady vstupujúce do daňového priznania - do riadku 16 ( podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona o DPH) uvedené aj faktúry vystavené deklarovanému maďarskému odberateľovi, t.j. F. Q. A.. Z toho je zrejmé, že žalobca na riadku 16 podaného daňového priznania sám deklaroval následný predaj dovezených oceľových zvitkov, teda, že v uvedenom zdaňovacom období dodal tovar s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH v celkovej sume 2 285 933,89 eura vrátane aj tovaru pre Maďarskú spoločnosť F. Q. A.. v sume 1 209 860,50 eura. Pravdivosť týchto údajov uvedených samotným žalobcom následne daňový úrad daňovou kontrolou iba preveroval, pretože kontroloval správnosť údajov uvádzaných v žalobcom podanom daňovom priznaní, čo spadá do kompetencie daňových úradov nie colných úradov. Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že v predmetnom zdaňovacom období bol tovar uvedený na faktúrach vystavených žalobcom pre maďarskú odberateľskú spoločnosť, s ktorou podľa obsahu pripojených administratívnych spisov bol v preverovanom období aj personálne prepojený a vo všetkých prípadoch hneď spätne odkúpený a bez vyloženia v inom členskom štáte v danom prípade v Maďarsku, bol na tom istom vozidle tým istým prepravcom a v ten istý deň dopravný späť na územie Slovenskej republiky a to žalobcovi, kde tovar bol aj vyložený. Sám žalobca k predaju tovaru maďarskému odberateľovi a následnému nakúpeniu toho istého tovaru od toho istého maďarského odberateľa uviedol, že išlo o režim 42:00, ktorý umožňuje doviesť tovar z tretích krajín s oslobodením od DPH na územie SR za podmienky, že bude dodaný do iného členského štátu. Po prepustení tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH bola Colným úradom Košice uložená žalobcovi povinnosť do 30-tich dní predložiť prepravné doklady potvrdzujúce, že tovar bol dodaný do iného členského štátu EÚ, následne takto dodaný tovar žalobca odkúpil za účelom jeho ďalšieho spracovania a predaja. Personálne prepojenou osobou v preverovanom období bol Q.Í. K., ktorý bol konateľom žalobcu a zároveň bol riaditeľom Maďarskej spoločnosti F.Q. Q. F., A.G.., potvrdil obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a maďarskou spoločnosťou a uviedol, že tovar nakúpený od žalobcu predali v ten istý deň späť žalobcovi bez jeho vyloženia na území Maďarska s benefitom 1 euro za jednu tonu. Dôvodom týchto obchodov malo byť zvýšenie obratu spoločnosti v Maďarsku F. Q. F., A.. ako podmienky pre rôzne európske tendre. 35. Správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil aj pravdivosť predložených CMR dokladov, nakoľko na základe výpisov z mýtnych transakcií bolo zistené, že v niektorých prípadoch pohyb vozidiel, ktoré mali prepravu tovaru zabezpečiť maďarskému odberateľovi v mýtnom systéme vôbec neboli zaznamenané. V prípadoch, kde bol v mýtnom systéme zaznamenaný prechod nákladnými motorovými vozidlami na slovensko-maďarskej hranici a späť, bol v takom časovom rozpätí, že objektívne nemohlo dôjsť k preprave tovaru až do deklarovaného miesta vykládky maďarského mesta M.. Vykonaným dokazovaním boli dokonca spochybnené aj miesta dodania tovaru v Maďarsku, čo bolo aj v rozpore s predloženými CMR dokladmi, na ktorých bolo vyznačené iné miesto dodania tovaru ako v reáli a podľa svedeckých výpovedí svedkov malo dôjsť. Konateľ prepravnej spoločnosti potvrdil, že v niektorých prípadoch až počas prepravy došlo k zmene miesta dodania tovaru, pričom tieto zmeny na CMR dokladoch vyznačené neboli. Pravdivosť predložených CMR dokladov spochybnil napokon aj sám žalobca, keď uviedol, že jeho odberatelia upresnili, že k prevzatiu tovaru dôjde v obci O., alebo K.. Porovnaním údajov uvedených na CMR dokladoch s výpismi z mýtnych transakcií ako aj z vyjadrenia Q. K. je zrejme, že preprava z tuzemska do Maďarska neskončila v inom členskom štáte, ale tovar bol ihneď spätne prepravený do tuzemska tým istým prepravcom a dopravnými prostriedkami bez toho, aby bol v inom členskom štáte vyložený, t.z. že potom preprava tovaru začala ako aj skončila na území Slovenska len bola vykonaná cez iný členský štát, t.j. Maďarsko. Miestom dodania tovaru v danom prípade oceľových zvitkov a miestom skutočnej spotreby tovaru, t.j. oceľových zvitkov bolo územie Slovenska a nie územie iného členského štátu ako to deklarovali predložené doklady. 36. Na základe zistených a uvedených skutočností možno dospieť jedine k záveru, že deklarovaný obchod bol účelový. Územie EÚ je jednotným colným územím a dovoz tovaru z tretích štátov na jeho územie sa v zásade zdaňuje. Daňová povinnosť vzniká v nadväznosti na povinnosť zaplatiť clo pri dovoze tovaru. Dovoz tovaru z tretích štátov do EÚ možno oslobodiť od DPH za podmienok uvedených v citovanom ustanovení § 48 ods. 3 zákona o DPH, ktorý dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte je oslobodený od dane za podmienky ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. 37. Dôvodom deklarovaných dodávok tovaru zo Slovenska do Maďarska odberateľovi F. Q. F., A.. bolo preukázané splnenie podmienok pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z DPH (režim 42:00) Colnému úradu Košice. Je však potrebné uviesť, že ustanovenie § 48 ods. 3 zákona o DPH odkazuje na splnenie podmienok, ktoré pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu stanovuje § 43 zákona o DPH, teda že až splnením podmienok pre oslobodenie dodania tovaru od dane podľa uvedeného ustanovenia dochádza aj k faktickému naplneniu podmienku pre oslobodenie od dane pri dovoze podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH. Žalobca v colnom konaní v postavení colného deklaranta pri dovoze tovaru z tretích štátov formálne predložením požadovaných dokladov deklaroval, že dovezený tovar následne dodal odberateľovi v inom členskom štáte, t.j. v Maďarsku, na základe čoho bol dovezený tovar v colnom konaní oslobodený od DPH. Správca dane daňovou kontrolou na dani z DPH vykonanou u žalobcu nepreveroval postup Colného úradu Košice ale preveroval iba pravdivosť a správnosť údajov uvádzaných samotným žalobcom v daňovom priznaní k DPH vrátane údajov uvádzaných na r. 16 daňového priznania a preverovaním zistil, že žalobca si neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru - oceľové zvitky deklarované 114- imi faktúrami vystavenými v období od 05. 06. do 29. 06. 2012 pre maďarského odberateľa F. Q. F., A.., ktorá bola personálne prepojená so žalobcom prostredníctvom Q. K., nakoľko tento bol riaditeľom maďarskej spoločnosti a súčasne bol aj konateľom žalobcu do 27.10.2015. 38. K nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu oslobodenia v rámci EÚ dôjde v zmysle judikatúry súdneho dvora vo veci C-409/04 TELEOS, z ktorého vyplýva, že pojem „odoslaný“ sa má vykladať tak, že k nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu oslobodenia v rámci ES dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na dodávateľa a dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný, resp. prepravený do iného členského štátu, teda fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Pokiaľ sa teda tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania a tým istým dopravným prostriedkom v ten istý deň sa vráti do členského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o DPH je miestom nadobudnutia tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi (Čl. 40 Smernice 2006/112/ES). Ak teda preprava tovaru v rámci spoločenstva neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom štáte dodania, nie je možné uplatniť ust. § 43 zák. o DPH. 39. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ (Mecsek - Gabona) vyplýva, že ak platiteľ dane nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH, v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol, že čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel, alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode. Z judikatúry súdneho dvora EÚ vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie o oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu daňového úniku či prípadnému zneužitiu boli splnené. Predloženie falošných dokladov ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane (rozsudok SD EÚ vo veci C- 285-09/R). 40. K námietke žalobcu, ktorú uviedol v podanej žalobe, kde namietal správnosť vypočítania rozdielu dane z DPH je potrebné uviesť, že správca dane pri určovaní rozdielu dane postupoval podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby zníženú o daň. Do základu dane sa zhŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že základom dodaní je protihodnota, t.z. odplata za tovar alebo službu. Žalobca vystavenými faktúrami deklaroval, že maďarskému odberateľovi dodal oceľové zvitky deklarované 114-mi faktúrami v celkovej sume 1 209 860, 50 eura a na faktúrach uviedol v súlade s § 74 ods. 1 písm. h/ zákona o DPH informáciu o oslobodení od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ (Maďarska) s odkazom na § 43 zákona o DPH. Vykonaným dokazovaním správcom dane v priebehu daňovej kontroly ale bolo zistené, že miestom plnenia a skutočnej spotreby tovaru je územie SR a preto mal žalobca toto dodanie tovaru zdaniť v tuzemsku, a to 20 % sadzbou DPH. 41. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že správca dane, ktorý u žalobcu vykonal daňovú kontrolu dane z DPH za zdaňovacie obdobe apríl 2012 až jún 2012 postupoval v súlade so zákonom o DPH a nepreveroval nákup - dovoz tovaru z tretích krajín, ktorý spadá do kompetencie colných orgánov, ale preveroval len následné dodanie tohto dovezeného tovaru odberateľovi v inom členskom štáte a to či boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH a toto spadá do kompetencie daňových úradov. Preto Daňový úrad Košice bol vecne príslušným správcom dane na preverenie interakomunitárneho dodania tovaru podľa uvedeného ustanovenia. Zdaniteľné obchody medzi dvoma platiteľmi dani z iných členských štátov deklarované preverovanými faktúrami nespĺňali podmienky pre oslobodenie dodania tovaru od dane uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH a aj napriek skutočnosti, že žalobca vo vystavených faktúrach a predloženej evidencii DPH uvádzal, že ide o dodávky tovaru s oslobodením od dane podľa § 48 zákona o DPH nebolo možné tieto dodávky tovaru maďarskému odberateľovi oslobodiť o dane (dokazovaním bolo zistené, že miestom plnenia a skutočnej spotreby tovaru je územie SR). Žalobca tieto dodávky tovaru oslobodil od dane neoprávnene ale správne mal toto dodanie zdaniť v tuzemsku 20% DPH. 42. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú nedôvodné a preto žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 43. Žalovaný súdu zaslal aj odpoveď Finančného riaditeľstva SR z 29. 05. 2018 - podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, z ktorého vyplýva, že v zmysle § 62 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku navrhuje konanie vo veci preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXXXX/XXXX z 02.03.2017 mimo odvolacieho konania zastaviť. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu. 45. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.