Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/47/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200326 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200326.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu belasaNET s.r.o., so sídlom nám. Mieru 941/8, Moldava nad Bodvou, IČO: 45 487 626, zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, so sídlom Bajazová 2, Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/ BEZ/2017/2552/O-9/2017 zo dňa 07. 03. 2017, t a k t o r o z h o d o l : I. Rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2017/2552, O-9/2017 zo dňa 07.03.2017 vo výroku, ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, č. k. 459/16/0 zo dňa 14.11.2016 z r u š u j e a m e n í rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 459/16/0 zo dňa 14.11.2016 vo výroku o uložení pokuty vo výške 10.000,00 EUR a ukladá žalobcovi pokutu vo výške 5.000,00 EUR. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania v rozsahu 50%. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. 459/16/0 zo dňa 14.11.2016 ako prvostupňový orgán podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vo veci účastníka konania belesaNET s.r.o., nám. Mieru 941/8, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 45 487 626 uložil pokutu vo výške 10.000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne : § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spočívajúce v tom, že právnická osoba belesaNET s.r.o., nám. Mieru 941/8, 045 01 Moldava nad Bodvou porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 30. 08. 2016 o 11.13 hod. využívala závislú prácu fyzických osôb: K. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX K. R. D., C. W., R.. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX K. R. D., N. W., R.. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX K. R. D., Q. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX K. R. D. a N. W., nar. X. XX. XXXX, trvale D. D. XX, XXX XX K. R. D., ktorí pre ňu vykonávali výkopové práce pre umiestnenie optického kábla na pracovisku Severná, 045 01 Moldava nad Bodvou a mali s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, a to dohody o vykonaní práce a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu ( zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou bolo zistené, že fyzické osoby K. J., C. W., N. W., Q. H. O. N. W.W. boli prihlásení do registra sociálnej poisťovne dňa 30. 08. 2016 11.34 hod., teda po začiatku výkonu práce. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 2. V odvolaní proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 459/16/0 zo dňa 14. 11 2016 žalobca uviedol, že nespochybňuje zákon, ale cíti krivdu voči jeho osobe, pričom jeho odvolanie je apelovanie na ľudskú stránku a morálne hľadisko. Poukázal na to, že osoby, ktoré zamestnal boli výslovne vydierané, to bol dôvod, prečo ich dobrovoľne vzal priamo do svojej spoločnosti na práce, ktoré pre predchádzajúceho podnikateľa „Ľ. K. - T.“ má uzavretú zmluvu o výkopových prácach, odmietali pracovať. Dotyčný podnikateľ „ doslova úžerník“ sa rozhodol, že sa mu pomstí v tomto konaní a anonymom jeho spoločnosť udal. Uviedol, že za svojimi spolupracovníkmi si stojí a oni stoja za ním, navzájom si pomáhajú a stretávajú sa aj mimo pracoviska. Jeho účtovník je skromný človek, ktorému tento prípad ešte vôbec nespomenul a verí v jeho dobrú vôľu, keďže je to človek, ktorý pracuje, robí aj chyby. Nahlásil pracovníkov o 18 min. neskôr ako prišla kontrola z IP. Zdôraznil mu, aby ich nahlásil čo najskôr, no zrejme pri množstve povinností na to pozabudol. Žalobca žiadal prihliadnuť na výšku možnej pokuty, ktorú žiadal znížiť na najnižšiu možnú mieru, pretože Inšpektorátom práce Košice uložená pokuta je pre neho likvidačná. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/2552/O-9/2017 zo dňa 07.03.2017 podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej správny poriadok) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, č. k. : 459/16/0 zo dňa 14. 11. 2016 potvrdil. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000 eur ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a taktiež na odvolacie námietky žalobcu proti tomuto rozhodnutiu. 5. Žalovaný poukázal na to, že ako druhostupňový správny orgán po prevzatí administratívneho spisu v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnutý správny akt po vecnej ako aj právnej stránke s ohľadom na popisované okolnosti a skutočnosti tohto prípadu dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že zo strany účastníka konania v pozícii zamestnávateľa došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 6. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 3 ods. 2, § 2 ods. 2, písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a uviedol, že z dikcie ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) je jednoznačne zrejmé, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, resp. pred začatím výkonu práce zamestnancom. 7. Žalovaný konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj zo samotných relevantných podkladov nevyhnutných pre vydanie napadnutého správneho aktu (viď najmä protokol o výsledku inšpekcie práce č. IKO-209-3-1.2/P-A28-16 zo dňa 05. 09. 2016, dohody o vykonaní práce zo dňa 29. 08. 2016 uzatvorené medzi účastníkom konania a nižšie uvedenými zamestnancami, zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30. 08. 2016 spísané s kontrolovanými dotknutými zamestnancami, registračné listy FO a elektronické výpisy z registra poistencov a sporiteľov sociálnej poisťovne), plynie jednoznačný právny záver o tom, že účastník konania v pozícii zamestnávateľa využíval dňa 30. 08. 2016 o 11.13 hod. závislú prácu fyzických osôb - K. J., C. W., N. W., (nar. XX.XX.XXXX), Q. H. O. N. W. ( nar. XX.XX.XXXX), s ktorými mal uzatvorené dohody o vykonaní práce zo dňa 29. 08. 2016 s vymedzenou pracovnou úlohou - pomocný robotník pri výstavbe optickej siete s dohodnutým nástupom do práce dňa 30. 08. 2016, bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Účastník konania mal prihlásiť vyššie uvedených dotknutých zamestnancov do registra poistencov sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne v súlade s dikciou ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení a to buď pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti. 8. Žalovaný konštatoval, že obstarané dôkazy - najmä registračné listy FO a elektronické výpisy z registra poistencov a sporiteľov sociálnej poisťovne, nesporne potvrdzujú tú skutočnosť, že účastník konania si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť dotknutých zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu splnil dňa 30. 08. 2016 až o 11.34 hod., teda až po začatí výkonu dohodnutej pracovnej činnosti týmito uvedenými zamestnancami, čím účastník konania nespochybniteľne spáchal správny delikt premietnutý v ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu k týmto piatim uvedeným fyzickým osobám majúcich vo vzťahu k účastníkovi konania status zamestnancov. 9. Žalovaný poukázal na to, že z dôkazov - zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30. 08 2016 spísané s kontrolovanými zamestnancami počas výkonu inšpekcie práce na mieste samom je evidentne zrejmé, že títo dotknutí zamestnanci začali s výkonom dohodnutej pracovnej činnosti pre účastníka konania dňa 30. 08. 2016 už od 8.00 hod., teda ešte pred ich samotným prihlásením do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne účastníkom konania. 10. Žalovaný poukazujúc na vyššie uvádzanú odvolaciu argumentáciu účastníka konania vo vzťahu k tomuto správnemu deliktu považoval za právne irelevantnú, jednak i s ohľadom na to, že dôkazy zaobstarané v rámci výkonu inšpekcie práce nesporne potvrdzujú spáchanie tohto správneho deliktu účastníkom konania a jednak i s ohľadom na to, že táto argumentácia účastníka konania nemá žiaden rozhodujúci vplyv na právne posúdenie danej veci a na skutkové zistenia tohto preskúmavaného prípadu. 11. V spojení s odvolacou námietkou účastníka konania týkajúcou sa toho, že k oneskorenému prihláseniu dotknutých zamestnancov došlo len nepatrnou chybou externého účtovníka účastníka konania, žalovaný v tejto súvislosti poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý je vlastný každému administratívno-deliktuálnemu konaniu a ktorého podstata tkvie v tom, že kontrolovanému subjektu vzniká zodpovednosť za správne delikty už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo o opomenutie. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade, keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť účastníka konania za zistený správny delikt by sa účastník konania mohol z tejto zodpovednosti vyviniť len za predpokladu, ak by predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že tento zistený správny delikt nespáchal, avšak v danom prípade takýto dôkaz, ktorý by osvedčoval uvedenú skutočnosť účastníkom konania predložený nebol. 12. V spojení s výškou uloženého sankčného postihu žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán na základe nižšie cit. ustanovení právneho predpisu pristúpil k uloženiu sankcie a svoje rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil a pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky prvoinštančný správny orgán prihliadal na relevantné kritéria plynúce mu z ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bol 1 a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Žalovaný konštatoval, že v preskúmavanom prípade inšpektorát práce nemá žiadnu zákonnú možnosť upustiť od uloženia tejto sankcie, keďže povinnosť jej uloženia v prípade zistenia spáchania takéhoto správneho deliktu vyplýva inšpektorátu práce priamo zo zákona č. 125/2006 Z. z. 13. Žalovaný poukázal na to, že v prejednávanom prípade, teda inšpektorát práce správne právne posúdil zistený skutkový stav, prihliadajúc na špecifiká a okolnosti daného prípadu, nevynímajúc pritom ani tú skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o nelegálne zamestnávanie piatich fyzických osôb a pristúpil legitímnym spôsobom k sankcionovaniu účastníka konania za spáchanie tohto deliktu uložením pokuty vo výške 10.000 eur, ktorá sa žalovanému javí ako primeraná (zákonné maximálne rozpätie v danom prípade je až do sumy 200.000 eur), plniaca preventívnu a výchovnú funkciu a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére účastníka konania, splní svoju represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. 14. V dôsledku týchto posúdení a zhodnotení výšky sankčného postihu za daný správny delikt, s poukazom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty a na zásadu materiálnej rovnosti (§ 3 ods. 5 správneho poriadku) sa javí žalovanému argumentácia účastníka konania súvisiaca s prehodnotením výšky ukladanej sankcie, jednak i s poukazom na maximálnu zákonnú hranicu stanovenej sadzby, ako i na špecifiká daného prípadu, ako nedôvodná. 15. Žalovaný mal zato, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 10.000 eur sledoval predovšetkým jej výchovný a represívny význam, ktorý však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Sž-oKs/56/2006 : „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku „. 16. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1, ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. a uviedol, že v prejednávanej právnej veci sa stotožnil s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý rozhodol o uložení sankčného postihu na základe spoľahlivo zistených skutočností vychádzajúc z relevantných dôkazov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého správneho aktu. Postup správneho orgánu prvého stupňa bol preto plne v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku. 17. Včas podanou žalobou žalobca navrhol správnemu súdu, aby zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce zo dňa 07. 03. 2017 č. OPS/BEZ/2017/2552/O-9/2017 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. 459/16/0 zo 14. 11. 2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10.000 eur na základe ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, že od uloženia sankcie upúšťa podľa § 198 ods. 1 písm. b/ CSP. V prípade, ak správny súd dospeje k záveru po vykonaní dokazovania, že uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku a má pre žalobcu likvidačný charakter, žalobca navrhol alternatívne zmeniť napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce zo dňa 07. 03. 2017 č. OPS/ BEZ/2017/2552-09/2017 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. 459/16/0 zo 14. 11. 2017 a uloženú peňažnú pokutu žalobcovi vo výške 10.000 eur na základe ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a podľa § 198 ods. 1 písm. a/ SSP nahradiť peňažnou pokutou vo výške 500 eur, ktorú je povinný žalobca zaplatiť žalovanému do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 18. V podanej žalobe žalobca poukázal na rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, odvolacie námietky žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Uviedol, že je nepopierateľné čo potvrdzuje aplikačná súdna prax, že z dôvodu absencie zákonných nástrojov, postupov a inštitútov v procese správneho trestania ( bez ohľadu na charakter správneho deliktu) je nevyhnutné uplatnenie analógie, a to najmä v oblasti trestnoprávnej. V súčasnej hmotnoprávnej úprave správnych deliktov právnických osôb chýba úprava všeobecných inštitútov, ako sú napr. okolnosti vylučujúce protiprávnosť a trestnosť, zánik trestnosti, zásady pre ukladanie sankcií, upustenie od potrestania, účinná ľútosť a pod. Trestnoprávna úprava týchto všeobecných inštitútov trestnej zodpovednosti je naproti tomu pomerne veľmi precízna a prispeje tým k väčšej právnej istote pri postihu právnických osôb. 19. Žalobca konštatoval, že žalovaný vykonaným dokazovaním zistil , že žalobca povinnosť prihlásiť dotknutých zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku, ktorú mu ukladá zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prihlásil dňa 30.08.2016 o 11.34 hod., pričom výkon kontroly inšpekcie práce začal u žalobcu toho istého dňa o 11.13 hod. a ak by žalovaný zisťoval skutočný stav veci, zistil by výsluchom externého pracovníka, ekonóma Š. I.U.O., že ešte pred začatím výkonu prác dňa 30. 08. 2016 dotknutí zamestnanci odovzdali požadované doklady ekonómovi za účelom ich prihlásenia do sociálnej poisťovne. Práve na túto námietku žalobcu odpovedal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že zodpovednosť právnickej osoby pri spáchaní správneho deliktu je objektívna zodpovednosť a ani žalovaný nemá žiadnu zákonnú možnosť upustiť od uloženia tejto sankcie, keďže povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo zákona č. 125/2006 Z. z. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako právnická osoba nikdy nemal postih za protiprávne konanie. 20. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ani nijaký platný a účinný zákon nepozná inštitút upustenia od potrestania nemôže byť vykladaná v neprospech obvineného, resp. zodpovedného za iný správny delikt. Takýto výklad by bol v rozpore so základnými zásadami správneho trestania, ktoré podliehajú ochrane zaručenej v čl. 6 Dohovoru, právo na spravodlivé súdne konanie, zahrňujúce i správne konanie orgánu verejnej správy. V tradičnom trestnom procese sú známe oveľa účinnejšie procesné prostriedky, umožňujúce zachovanie objektívnej pravdy a presadenie účelu konania, než je to v správnom konaní. V tomto smere žalobca poukázal na ust. § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Aj zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb č. 91/2016 v § 8 ods. 1 hovorí o tom, že trestná zodpovednosť právnickej osoby zaniká, ak právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a škodlivý následok trestného činu zamedzila alebo napravila. 21. Žalobca poukázal na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím , ktorým bola potvrdená pokuta za spáchaný iný správny delikt vo výške 10.000 eur žalobcovi bez toho, aby bol zisťovaný dopad na jeho prevádzkovanú činnosť, veriteľov, majetkovú stratu, sa dopustil nespravodlivosti. V prípade potrestania žalobcu ako právnickej osoby je nespravodlivé, má sociálne dôsledky, majetkovú stratu, neuspokojenie veriteľov, ktorí konali v dobrej viere, či stratu zamestnania pracovníkov pri likvidácii právnickej osoby. 22. Žalobca konštatoval, že v tejto správnej žalobe vo veci správneho trestania na základe konkrétnych skutočností preukázal, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. hmotnými a procesnými predpismi, najmä so zákonnými ustanoveniami § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 32 ods. 2, § 47 ods. 3 správneho poriadku, so zákonnými ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nie je v súlade s koncepciou práva na spravodlivý proces, ktorej podstatu predstavuje zachovávanie právnych požiadaviek v priebehu konania pred orgánom verejnej moci, ktorej pôvodný význam tkvie v Dohovore č.l. 6 ods. 1. 23. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný zaujal negatívny postoj k implementácii záruk spravodlivého procesu, zrejme v dôsledku absencie jednotnej úpravy správneho trestania a pominuli tak záruky a požiadavky vyplývajúce z práva na dobrú správu a spravodlivý proces, neaplikoval tak pevne zavedené záruky v trestnom konaní na analogické použitie trestnoprávnej úpravy. 24. Žalobca konštatoval, že dôvody správnej žaloby vo veci správneho trestania a ich rozsah uvádza v č.l. II. až V. tejto správnej žaloby, vymedzuje ich ust. § 195 písm. a/, b/, c/, d/, e/ SSP a vytýkal žalovanému, že jeho zistenie skutkového stavu v rámci správneho konania bolo - nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože nezisťoval akým spôsobom a z akého dôvodu došlo zo strany žalobcu k odstráneniu protiprávneho stavu. Žalovaný nedostatočne zistil majetkové pomery žalobcu ako právnickej osoby, na pomery právnickej osoby aj jej doterajšiu činnosť, nezisťoval vplyv trestu na zamestnancov žalobcu, na právom chránené záujmy veriteľov žalobcu, ktorých pohľadávky voči žalobcovi vznikli v dobrej viere a najmä dôsledok výkonu trestu pre ďalšiu činnosť žalobcu. Žalovaný sa nezaoberal otázkou zániku zodpovednosti za správny delikt a nepoužil v rámci analógie základné zásady trestného konania, ktoré je potrebné použiť na ukladanie sankcií v rámci správneho konania. 25. V podanej žalobe žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka Š. I., výsluchom účastníka konania Š. F., ako aj vykonať dokazovanie týkajúce sa majetkovej situácie žalobcu. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že nie je schopný zaplatiť pokutu vo výške 10.000 eur, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, úverom vo výške 10.000 eur by tak zaťažil po finančnej stránke hospodárenie a prevádzku firmy, že by nebola schopná plniť si záväzky podľa uzatvorených zmlúv, čím by bola ohrozená prevádzka žalobcu a nutne by nastala likvidácia žalobcu. 26. Žalobca uviedol, že využíva možnosť správneho súdu stanovenú v § 198 ods. 1 písm. a/, b/ SSP a domáha sa sankčnej moderácie a rozhodnutia súdu o zmene sankcie, resp. o upustení od jej uloženia bez toho, aby došlo k zmene tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným zo spáchania správneho deliktu. 27. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 02. 2018 k správnej žalobe poukázal na zistené skutočnosti a dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k žalobcom namietanej analógii legis, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžso/28/2014 zo dňa 15. 04. 2015, v ktorom súd skonštatoval, že analógia je označená za interpretačný postup, ku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny prístup. Kritika k využitiu analógie v správnom trestaní je založená na viacerých argumentoch, ktoré spočívajú najmä v nesplnení podmienok jej prípustnosti v otázkach správneho trestania. Uvádza sa, že analógia je jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch, kedy zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. Všeobecne sa v správnom práve analógia nepripúšťa. Na jej výnimočné a obmedzené použitie by mali byť zároveň splnené tieto podmienky : medzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ, jej použitím neutrpí chránený záujem. Uvádza sa tiež, že pre uplatnenie väčšiny zásad aplikovaných v trestných konaniach aj v konaniach, v ktorých sú ukladané správno-právne sankcie, analógia vôbec potrebná nie je. 28. Žalovaný žalobný dôvod žalobcu týkajúci sa toho, že dotknutí zamestnanci odovzdali požadované doklady ekonómovi za účelom ich prihlásenia do Sociálnej poisťovne, a to ešte pred začatím výkonu prác dňa 30. 08. 2016, považoval vo vzťahu ku sankcionovanému skutku za právne bezvýznamný. Uvedené odôvodnil tým, že k naplneniu skutkovej podstaty porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania premietnutého do zákonného ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní, účinného v čase spáchania skutku, dôjde za predpokladu kumulatívneho splnenia dvoch základných zákonných podmienok, a to zákonnej podmienky založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. a zákonnej podmienky nesplnenie povinnosti voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - zákona o sociálnom poistení, t.j. neprihlásenie zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu dohodnutej práce zamestnancom. S poukazom na túto zákonnú definíciu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, účinnú v čase spáchania skutku žalobcom, žalovaný konštatoval, že v posudzovanom prípade preukázateľne došlo ku kumulatívnemu naplneniu oboch vyššie uvádzaných zákonných podmienok, čím teda zo strany žalobcu nepochybne došlo k spáchaniu deliktu posúdeného ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Z uvedeného dôvodu nemôže žalovaný na tento uvádzaný žalobný dôvod žalobcu vzhliadnuť ako na právne relevantný zakladajúci žalobcovi liberáciu z jeho zodpovednosti za zistený skutok. 29. Žalovaný ďalej argumentoval i tým, že žalobcu neoslobodzuje od spáchania tohto skutku ani namietaný fakt, že žalovaný v danom konaní nedostatočne skúmal majetkové pomery žalobcu, že neskúmal vplyv trestu na zamestnancov žalobcu, že neprihliadal na právom chránené záujmy veriteľov žalobcu, ani na dôsledok výkonu trestu pre ďalšiu činnosť žalobcu a to z dôvodu, že samotný právny predpis upravujúci porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania vo svojich jednotlivých zákonných ustanoveniach neustanovuje konajúcemu správnemu orgánu vo veci správneho trestania povinnosť skúmať tieto vyššie žalobcom namietané skutočnosti. 30. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobcu ani v konaní vedenom na II. stupni neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal, že žalovaný svojim postupom porušil základné zásady správneho konania, najmä zásadu materiálnej pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na obhajobu a že by pri hodnotení dôkazov porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku. 31. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach bez nariadenia pojednávania správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 32. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08. 03. 2018 k vyjadreniu žalovaného z 22. 02. 2018 uviedol, že napriek tomuto vyjadreniu žalovaného žalobca zotrváva v plnom rozsahu na správnej žalobe. Poukázal na to, že v správnej žalobe zaujal v teoretickej podobe výhrady voči ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní s ohľadom na zásady správneho trestania. Konštatoval, že s účinnosťou od 01. 01. 2018 sa pravidlá pre posúdenie nelegálneho zamestnávania zmenili a to na základe zákona č. 294/2017 Z. z. ktorý mení ust. § 2 ods. 2 písm. b/, pretože nevyhovoval potrebám práce a nevychádzal v ústrety pri zamestnávaní tak podnikateľom či už fyzickej osobe alebo právnickej osobe a ani potrebám orgánov verejnej správy, alebo miestnej samosprávy. Žalobca navrhol, aby krajský súd prihliadol aj na túto zmenu právneho predpisu. 33. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi konajúcich správnych orgánov dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. 34. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ,1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 36. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2003 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2. 000, - EUR do 200.000,- EUR, a ak ide o nelegálne zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5. 000, - EUR. 37. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1, 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 38. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenia a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do 8 dní od zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 39. Zákonom č. 294/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018 sa zmenilo ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. tak, že v § 2 ods. 2 písm. b) sa slová „nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu6)“ nahrádzajú slovami „neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra“. 40. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 41. Podľa § 198 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak takáto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 42. Podľa § 198 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 43. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán s konečnou platnosťou rozhodol o uložení sankcie žalobcovi za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. 44. Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Košice ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. 459/16/0 zo dňa 14.11.2016 podľa § 19 ods. 2 písm. a), bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000, - EUR za porušenie zákazu vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. na tom skutkovom základe, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb, a to K. J., C. W., N. W., Q. H., N. W., ktorí pre žalobcu vykonávali výkopové práce pre umiestnenie optického kábla na pracovisku Severná, Moldava nad Bodvou a mali s ňou založený pracovnom právny vzťah podľa osobitného predpisu, a to Dohody o vykonaní práce a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou bolo zistené, že fyzické osoby K. J., C. W., N. W., Q. H. O. N. W. boli prihlásení do registra sociálnej poisťovne dňa 30.08.2016 o 11.34 hod., teda po začiatku výkonu práce. Žalovaný správny orgán - Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach na základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 45. Správny súd zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. považuje za nelegálne zamestnávanie právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona - Zákonníka práce a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. 46. Z obsahu administratívneho spisu, najmä z protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IKO-209-3-1.2/ P-28-16 zo dňa 05.09.2016, dohôd o vykonaní práce zo dňa 29.08.2016 uzatvorenými medzi žalobcom a uvedenými zamestnancami, zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30.08.2016 spísané s kontrolovanými dotknutými zamestnancami, registračnými listami FO a elektronickými výpismi z registra poistencov a sporiteľov sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca v pozícii zamestnávateľa dňa 30.08.2016 o 11.13 h. využíval závislú prácu fyzických osôb - K. J., C. W., N. W. (R.. XX.XX.XXXX), Q. H. O. N. W. (R.. XX.XX.XXXX), s ktorými mal uzatvorené Dohody o vykonaní práce zo dňa 29.08.2016 s vymedzenou pracovnou úlohou, pomocný robotník pri výstavbe optickej siete s dohodnutým nástupom do práce dňa 30.08.2016, bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. 47. Žalobca mal v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zákonnú povinnosť prihlásiť uvedených dotknutých zamestnancov, s ktorými mal uzatvorené Dohody o vykonaní práce zo dňa 29.08.2016, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne, a to buď pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu ich činnosti. Z vyššie citovaných dôkazov vyplýva, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť dotknutých zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, splnil dňa 30.08.2016 o 11.34 h., teda až po začatí výkonu dohodnutej pracovnej činnosti týmito uvedenými zamestnancami. Taktiež zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30.08.2016 spísané s kontrolovanými zamestnancami vyplýva, že títo zamestnanci začali s výkonom dohodnutej pracovnej činnosti pre žalobcu dňa 30.08.2016 už od 8.00 h., teda ešte pred ich samotným prihlásením do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne žalobcom. Z vyššie uvedeného možno ustáliť záver, že správnym orgánom prvého stupňa bolo presné zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnancov, čo je základným predpokladom pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania. 48. V danom prípade v priebehu konania pred správnym súdom bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu správneho deliktu uvedeného v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, za čo žalobcovi ako zamestnávateľovi bola uložená pokuta vo výške 10.000, - EUR. 49. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností, správny súd zdôrazňuje, že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo opomenutie. Zamestnávateľ administratívnu zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne, v dôsledku nedostatočnej vedomosti zamestnávateľa (prípadne jeho zamestnancov), či vinou jeho zamestnancov, alebo aj iných okolností. Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov, alebo za akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť. 50. Žalobca v podanej žalobe žiadal moderovať výšku uloženej pokuty tak, aby správny súd upustil od uloženej sankcie podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP alebo alternatívne zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice a uloženú peňažnú pokutu žalobcovi vo výške 10.000, - EUR podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP nahradil peňažnou pokutou vo výške 500,- EUR. 51. Aj keď správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný v tejto veci pri svojom rozhodovaní pri ukladaní sankcie nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, povinnosťou správneho súdu bolo vzhľadom na formuláciu žalobného návrhu skúmať, či táto sankcia je primeraná povahe skutku. 52. Z obsahu administratívneho spisu, ako už už bolo vyššie uvedené vyplýva, že výkon dohodnutej pracovnej činnosti fyzickými osobami pre žalobcu bol inšpekciou zistený dňa 30.08.2016 o 11.13 hod., teda pred samotným prihlásením do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne žalobcom, pričom žalobca si túto povinnosť splnil dňa 30.08.2016 o 11.34 hod., čo žalobca pokladal za malé meškanie 18 minút. 53. Z už vyššie citovaného ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku vyplýva, že pod neprimeranou sankciou k povahe skutku je nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t.j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej výška. Dôvody takéhoto pochybenia zo strany žalovaného orgánu verejnej správy môžu byť rôzne, ale primárne sú založené na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej sankcie vo vzťahu k spáchanému skutku. Neprimeranosť sankcie k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom, ktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude vždy závislý od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom právna veda aj judikatúra majú mať snahu vymedziť aspoň všeobecné axiómy, ktoré by sa v tomto smere mali zohľadňovať. Neprimeranosť sankcie môže mať objektívny i subjektívny rozmer. Musí však ísť vždy o vyššiu intenzitu neprimeranosti a nestačí len jej „bežný“ rozsah, ktorý nie je možné jednoznačne identifikovať. Pri posudzovaní tejto otázky sa posudzujú všetky relevantné skutočnosti. Preto správny súd v objektívnej rovine musí prihliadnuť na povahu a závažnosť spáchaného deliktu a význam chráneného záujmu a súčasne zohľadniť aj subjektívne okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, spôsobu spáchania, pri priestupku formy zavinenia a pohnútky. Pod neprimeranou sankciou sa pritom v zásade rozumie druh a výška sankcie, ktorá navonok nie je v rozpore so zákonom, teda vo všeobecnosti za príslušný správny delikt v širšom zmysle bolo možné takúto sankciu v predmetnej výške uložiť. 54. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2011 k výške uloženej pokuty uviedol: „....v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha je aj pri takomto rozhodovaní myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavky represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania“. 55. Správny súd po zhodnotení rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že výška uloženej sankcie správnymi orgánmi v sume 10.000,- EUR nezodpovedá zákonným kritériám stanoveným v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a práve z tohto dôvodu správny súd výšku uloženej sankcie moderoval na sumu 5.000,- EUR. Realizujúc zásadu proporcionality v správnom trestaní vychádzal zo zistenia, že u žalobcu išlo o prvý takýto prípad porušenia zákonných povinností, pričom inšpekciou práce zistený protiprávny stav trval veľmi krátke časové obdobie (18 minút od výkonu kontroly). Zistené porušenia zákona naviac nie sú v ustanovení § 19 ods. 3 zákona o inšpekcie práce definované ako závažné porušenie povinnosti zamestnávateľa. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že zamestnanci žalobcu tým, že neboli prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne, a to buď pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu ich činnosti, používali nižší stupeň ochrany, napr. v prípade pracovného úrazu. 56. Správny súd potrebuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že pri menej závažných správnych deliktoch v širšom zmysle prichádza v rámci sankčnej moderácie aj možnosť upustenia od sankcie za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci a upustiť od potrestania mohol v preskúmavanom rozhodnutí aj orgán verejnej správy (§ 198 ods. 2 SSP). Zákonodarca v § 198 ods. 2 SSP ustanovil pre rozhodovanie správneho súdu o sankčnej moderácii limit spočívajúci v tom, že správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. Inak povedané, správny súd bude pri svojom rozhodovaní viazaný normatívnou úpravou v rovnakom rozsahu ako bol orgán verejnej správy. Teda aj správny súd bude môcť uložiť len takú sankciu a v takej výške ako mohol uložiť orgán verejnej správy a rovnako upustiť od potrestania bude správny súd môcť len v tých prípadoch, keď to zákon umožňoval aj orgánu verejnej správy. Výslovne ustanovenie tohto limitu má jednak zabrániť prípadným aplikačným nejasnostiam a súčasne zabrániť tomu, aby sa zo sankčnej moderácie stal prostriedok na dosahovanie priaznivejších rozhodnutí, než aké bolo možno dosiahnuť v administratívnom konaní. Podstatou správneho súdnictva vrátane jeho plnej jurisdikcie v širšom zmysle je totiž prieskum zákonnosti rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy a nie jej nahrádzanie. 57. Keďže ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. neumožňovalo upustiť od potrestania správnemu orgánu prvého stupňa, ako aj žalovanému, preto ustanovenie § 198 ods. 2 SSP bránilo správnemu súdu upustiť od uloženia sankcie. 58. Správny súd považuje taktiež za potrebné uviesť, že v danej preskúmavanej veci nemohol správny súd aplikovať novelizované znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2018 za použitia § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože z tohto novelizovaného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom1), ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra. V danom prípade však kontrola začala dňa 30.08.2016 o 11.13 hod., pričom do začatia tejto kontroly žalobca neprihlásil zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. 59. V prípade využitia analógie trestného práva, na ktorý žalobca poukazuje, správny súd poznamenáva, že analógia predstavuje interpretačný postup, ku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny prístup. Kritiku k využitiu analógie v správnom trestaní nachádzame u J., a táto je založená na viacerých argumentoch, ktoré spočívajú najmä v nesplnení podmienok jej prípustnosti v otázkach správneho trestania. Uvádza, že analógia je jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. Všeobecne sa v správnom práve analógia nepripúšťa. Na jej výnimočné a obmedzené použitie by mali byť zároveň splnené tieto podmienky: medzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ, jej použitím neutrpí chránený záujem. Uvádza tiež, že pre uplatnenie väčšiny zásad aplikovaných v trestných konaniach aj v konaniach, v ktorých sú ukladané správno-právne sankcie, analógia vôbec potrebná nie je (J., Ľ.. Správne trestanie v judikatúre NS SR. In: Správne súdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v Slovenskej republike : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336). Na základe uvedeného súd je toho názoru, že zákonná úprava trestania správnych deliktov fyzických osôb - podnikateľov v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní je upravená dostatočným a jasným spôsobom, preto využitie analógie trestného práva nie je potrebné. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžso/28/2014 z 15.04.2015. 60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd rozhodol o moderácii uloženej sankcii a uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- EUR a v prevyšujúcej časti žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 61. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania v rozsahu 50%, nakoľko žalobca mal vo veci čiastočný úspech, keď rozhodnutím správneho súdu došlo k zníženiu uloženej pokuty o 5.000,- EUR. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). 62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3:0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.