Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/21/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200367 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200367.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, práv. zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Žalobu žalobcu z a m i e t a ako nedôvodnú. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017, podanou osobne na tunajšom súde dňa 16.05.2017, domáhal v zmysle ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku v spojení s doplnením podania doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.07.2017, aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie rok 2012 a zdaňovacie obdobie rok 2013 vykonávanej u spoločnosti VENERG, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK 2022917578, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice, vložka č.: 24639/V, oddiel: Sro a prikázal žalovanému v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2012 a zdaňovacie obdobie 2013 ukončil. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. 2. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva „správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2012 a 2013, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia.“ Ďalej uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. 9810401/5/3409621/2014 zo dňa 11.07.2014 „...prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o MVI k dnešnému dňu správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Správca dane však aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EU) č. 904/2010. Máme za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Dovoľujem si poukázať na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu, správca dane v predmetnom protokole uvádza, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle § 2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť. Žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní mal žalovaný, ako orgánom verejnej moci ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Taký zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. V zmysle uvedeného je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 Daňového poriadku, nakoľko: Uplynula lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo...“ 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.10.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.10.2017, a doplnením vyjadrenia zo dňa 27.11.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2017, pričom k obsahu žaloby žalobcu uviedol, že: „U daňového subjektu VENERG, s.r.o., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK2022917578 (ďalej len žalobca) bola dňa 23.10.2013 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 03.10.2013 začatá daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012 - apríl 2012, jún 2012 - december 2012 (prílohy č. 2 a 4). Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov určuje v ustanovení § 46 ods. 10 zákona lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je v zmysle uvedeného ustanovenia najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Prerušenie daňovej kontroly zákon o správe daní špeciálne neupravuje. Ustanovenie § 46 ods. 10 citovaného zákona určuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61 daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 má správca dane povinnosť daňové konanie prerušiť, a to v prípade ak má vedomosť, že začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa písm. b) citovaného ustanovenia, správca dane môže daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Zákonodarca v poznámkach k zákonu príkladmo uvádza zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. Podľa ustanovenia § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú. Ak je daňová kontrola prerušená, správca dane nesmie robiť priamo výkon daňovej kontroly, tzn. preverovať skutočnosti, ktoré vedú k správnemu určeniu dane (napr. požadovať od daňového subjektu predložiť doklady, dôkazy alebo vysvetlenia). Nemožnosť vykonávať priame úkony v daňovej kontrole sa týka aj dožiadaného správcu dane, pretože prostredníctvom dožiadaného správcu dane „akoby“ konal správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu. Z uvedeného dôvodu počas prerušenej daňovej kontroly nemôže konať ani dožiadaný správca dane, na základe čoho je potrebné pred prerušením daňovej kontroly preveriť stav dožiadaní. Správca dane však môže napr. umožniť daňovému subjektu nazrieť do spisu - nejedná sa o preverovanie skutočností správcom dane. Ale napríklad, ak daňový subjekt žiada o vrátenie dokladov, správca dane mu ich môže vrátiť aj počas prerušenej daňovej kontroly. Zamestnanci správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012 - apríl 2012, jún - december 2012, požiadali žiadosťami č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX Y.;E. zo dňa 4.7.2014, č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX Y.;E. zo dňa 9.7.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX Y.;E. zo dňa 9.7.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX Y.;E. zo dňa 9.7.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX Y.;E. zo dňa 9.7.2014 o medzinárodnú výmenu informácií (prílohy č. 9 až 13). Daňový úrad Košice podľa ustanovenia § 61 ods. 1 daňového poriadku rozhodnutím č. 9810401/5/3409621/2014 zo dňa 11.07.2014 daňovú kontrolu odo dňa 18.07.2014 do dňa doručenia konečnej odpovede v súvislosti s medzinárodnou výmenou informácií prerušil z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (príloha č. 14). Žiadosti č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX Y.;E., č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX Y.;E., č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX Y.;E., č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX Y.;E. všetky zo dňa 9.7.2014 boli v rámci medzinárodného dožiadania vybavené. Správca dane žiadosťou č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX Y.;E. zo dňa 4.7.2014 (príloha č. 9) požiadal poľskú daňovú správu o preverenie dodania repkových výliskov pre daňový subjekt D. X D. X. M. M. W. F. D. I., A.. O. XXXX O., XXX XX B. G., IČ DPH G. v zdaňovacom období december 2012 v celkovej sume 87 118,32 €. Poľská daňová správa mala na základe predmetnej žiadosti preveriť a potvrdiť, či tovar bol prijatý a zaúčtovaný, priznaný a zaplatený ich zdaniteľnou osobou. Zároveň mal oznámiť adresu, na ktorú bol tovar doručený, komu bol tovar ďalej predaný, uviesť názov spoločnosti a IČ DPH, uviesť fakturovanú sumu, potvrdiť zaplatenú sumu, uviesť názov majiteľa bankového účtu, resp. ak bola platba uskutočnená v hotovosti, kto odovzdal peniaze, dostupné údaje o osobe, ktorá uskutočnila objednávku atď.. E-mailom zo dňa 5.9.2014 poľská daňová správa informovala správcu dane, že žiadosť vybaví v termíne do 31.12.2014 z dôvodu prebiehajúcej kontroly (príloha č. 16). Dňa 05.12.2014 bola správcovi dane zaslaná čiastočná odpoveď, že ich daňovník priznal IC nadobudnutie tovaru v hodnote 356 580 PLN. V spoločnosti sú vykonávané aktivity a v prípade, že získajú ďalšie informácie budú žiadateľa informovať obratom (príloha č. 19). Dňa 29.09.2015 bola správcovi dane doručená ďalšia čiastočná odpoveď, v ktorej správcovi dane bolo oznámené, že predpokladaný dátum odoslania odpovede bude 31.03.2016 (príloha 22). Dňa 26.09.2016 poľská daňová správa zaslala odpoveď, ktorú označila ako konečnú, v ktorej uviedla, že zasielajú doklady vrátane faktúr z následného predaja tovaru. Zároveň bolo žiadateľovi oznámené, že u dožadovaného daňového subjektu prebiehajú kontroly za roky 2012-2014, pričom doklady daňovníka boli zaistené. Poľská daňová správa ďalej uviedla, že doposiaľ preverené informácie boli žiadateľovi zaslané a že nemajú nové informácie a doklady (príloha č. 23). Počas prerušenia daňovej kontroly môže správca dane zasielať aj urgencie v zmysle W. č. X/XXXX/XXXXXXX/P Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej o povinnosti zasielať urgencie pri medzinárodnej výmene informácií. Na základe odpovede zo dňa 26.9.2016 správca dane e-mailom zo dňa 6.10.2016 zaslal reklamáciu, pričom informoval poľskú daňovú správu, že túto odpoveď nemôže považovať za vybavenú z dôvodu, že neboli preverené skutočnosti požadované v žiadosti o MVI zo dňa 4.7.2014. V reklamácii sa uvádza, že doklady a informácie, ktoré mali byť zaistené pre žiadateľa, žiadateľovi neboli doručené (príloha č. 25). Vzhľadom na uvedené správca dane nemôže správne vyhodnotiť, či skutočne došlo k intrakomunitárnemu dodaniu resp. nadobudnutiu tovaru zúčastnenými osobami, a preto túto odpoveď z ich strany správca dane nepovažuje za konečnú. Dňa 15.02.2017 bol správcovi dane e-mailom zaslaný oznam z oddelenia CLO v súvislosti so žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX Y.;E., v zmysle ktorého poľská daňová správa informovala žiadateľa, že berú do úvahy dodatočnú žiadosť o poskytnutie informácií, ale v súčasnosti nevedia spracovať zaslanú žiadosť. Kontroly a postupy sú stále vykonávané u ich spoločnosti. Keď vyriešia prípad, budú správcu dane informovať (príloha č. 24). Pokračovanie v daňovom konaní, resp. v daňovej kontrole je správca dane povinný písomne oznámiť účastníkom konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. z dôvodu, že vo veci intrakomunitárneho dodania resp. nadobudnutia tovaru zúčastnenými osobami nemá žiadateľ konečnú správu od poľskej daňovej správy, správca dane nevydal oznámenie, že by pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Daňový úrad Košice má za to, že námietka žalobcu uvedená na strane 2 žaloby ohľadne porušenia § 46 ods. 10 z. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov je irelevantná. Tak ako bolo vyššie uvedené, podľa ustanovenia § 61 ods. 5 citovaného zákona, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňový úrad Košice zároveň uvádza, že správca dane v rámci preverovania intrakomunitárneho dodania resp. nadobudnutia tovaru zúčastnenými osobami postupoval v nadväznosti na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, pričom priebežne komunikoval s poľskou daňovou správou prostredníctvom kontaktnej osoby a oddelenia CLO Finančného riaditeľstva SR. Vzhľadom na neúplnú odpoveď poľskej daňovej správy správca dane zaslal poľskej daňovej správe reklamáciu aj v nadväznosti na W. č. X/ XXXX/XXXXXXX/P Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej o povinnosti zasielať urgencie pri medzinárodnej výmene informácií. Tak ako bolo vyššie uvedené, daňová kontrola začala dňa 23.10.2013 a prerušená bola dňa 18.7.2014. Daňový úrad Košice má za to, že z jeho strany nebolo porušené ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, nakoľko vzhľadom na neplynutie lehôt počas prerušenia daňovej kontroly jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012 - apríl 2012, jún 2012 - december 2012 neuplynula. Správca dane v čase výkonu kontroly spolupracoval aj s Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality a dňa 22.5.2014 vydal všetky účtovné doklady predložené ku kontrole za mesiac február 2012 (viď zápisnica o vydaní veci a odovzdávací protokol zo dňa 22.05.2014), k číslu vyšetrovacieho spisu T.- XX/OEK-T.-XXXX (prílohy č. 7 a 8). Záverom Daňový úrad Košice uvádza, že účelom daňovej kontroly je zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Preverovanie intrakomunitárneho dodania resp. nadobudnutia tovaru zúčastnenými osobami formou medzinárodného dožiadania správca dane vykonáva so zámerom dosiahnutia účelu daňovej kontroly. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca má za to, že správca dane pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012 - apríl 2012, jún 2012 - december 2012 postupuje v súlade so zákonom, nie je nečinný a v predmetnej veci rozhodne po obdržaní a vyhodnotení všetkých dôkazov v zákonom stanovenej lehote. Daňový úrad Košice navrhuje Krajskému súdu v Košiciach, aby správnu žalobu žalobcu VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO 45282897, proti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietol z dôvodu jej nedôvodnosti. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Daňový úrad Košice zároveň žiada Krajský súd v Košiciach, aby v predmetnej veci nariadil pojednávanie.“ a taktiež uviedol, že: „Podľa ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. V nadväznosti na uvedené žalovaný uvádza, že rozhodnutie č. 9810401/5/3409621/2014 zo dňa 11.7.2014 bolo žalovanému doručené dňa 21.7.2014, pričom žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 16.5.2017, t.j. po zákonom určenej lehote. Dôkaz o doručení preskúmavaného rozhodnutia je súčasťou žurnalizovaného spisu, ktorý bol Krajskému súdu v Košiciach doručený s vyjadrením zo dňa 3.10.2017. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. V nadväznosti na uvedené Daňový úrad Košice navrhuje Krajskému súdu v Košiciach, aby správnu žalobu žalobcu VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO 45282897, proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol z dôvodu jej nedôvodnosti a porušenia ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku.“ 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.10.2017, ktoré mu súd doručil dňa 23.10.2017, už nevyjadril. 5. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 19.01.2018, ktoré súd nariadil na základe požiadavky žalovaného, poverená advokátska koncipientka v zastúpení právneho zástupcu žalobcu uviedla: „Vážený súd, žalobca v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, ako aj na doplnení tejto žaloby a svojich písomných vyjadreniach, a žiadame, aby Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, ako navrhoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 17.07.2017. Viac nemám čo uviesť, všetky skutočnosti už boli uvedené.“ 6. Na pojednávaní súdu poverená zástupkyňa žalovaného vo veci uviedla: „Vážený súd, aj my trváme na všetkých našich podaniach, vyjadreniach, ktoré sú uvedené vo vyjadrení zo dňa 03.10.2017, bližšie by som uviedla, že aj v súčasnosti stav, ktorý je popísaný v tomto vyjadrení, trvá, nakoľko odpoveď od poľskej daňovej správy, ktorá je dôležitá pre správne určenie dane, do dnešného dňa nebola Daňovému úradu Košice doručená. V prípade, ak aby daňový úrad nevykonal dokazovanie tak, aby bola správne určená daň, vystavil by sa riziku, ďalšej správnej žalobe voči rozhodnutiu, ktoré by bolo vydané na základe nedostatočne vykonaného dokazovania. Záverom by som chcela poukázať aj na skutočnosť, ktorá bola uvedená v našom doplnení zo dňa 27.11.2017, a to na ust. § 256 Správneho súdneho poriadku, kde v tomto ustanovení sa hovorí, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy môže byť podaná najneskôr do 2 rokov, odkedy sa o tomto zásahu daňový subjekt dozvedel, teda žalobca. Ako je uvedené v tomto doplnení, rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa 21.07.2014, kdežto žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola doručená až 16.05.2017, to znamená po dvojročnej lehote. To je všetko.“ 7. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadreniami žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov. 8. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 9. Vyššie uvedené a citované prvé dve zákonné ustanovenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy. 10. Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). 11. V zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP je pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. 12. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Doktrína sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP. 13. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie. 14. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP (predtým do 30.06.2016 ust. § 250v ods. 1 O.s.p.), ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). 15. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu hradiť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu. 16. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane vykonal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 až apríl 2012, jún 2012 až december 2012, pričom požiadal žiadosťami č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX Y.;E. zo dňa 04.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX Y.;E. zo dňa 09.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX Y.;E. zo dňa 09.07.2014, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX Y.;E. zo dňa 09.07.2014, č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XX Y.;E. zo dňa 09.07.2014 o medzinárodnú výmenu informácií (prílohy č. 9 až 13 administratívneho spisu žalovaného). Správca dane podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím č. 9810401/5/3409621/2014 zo dňa 11.07.2014 daňovú kontrolu odo dňa 18.07.2014 do dňa doručenia konečnej odpovede v súvislosti s medzinárodnou výmenou informácií prerušil z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (príloha č. 14 administratívneho spisu žalovaného). Žiadosti č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX Y.;E., č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX Y.;E., č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX Y.;E., č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX Y.;E. všetky zo dňa 09.07.2014 boli v rámci medzinárodného dožiadania vybavené. Správca dane žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX Y.;E. zo dňa 04.07.2014 (príloha č. 9 administratívneho spisu žalovaného) požiadal poľskú daňovú správu o preverenie dodania repkových výliskov pre daňový subjekt D. X D. X. M. M. W. F.B. D. I., A.. O. XXXX O., XXX XX B. G., IČ DPH G. v zdaňovacom období december 2012 v celkovej sume 87.118,32 eur. Poľská daňová správa mala na základe predmetnej žiadosti preveriť a potvrdiť, či tovar bol prijatý a zaúčtovaný, priznaný a zaplatený ich zdaniteľnou osobou. Zároveň mal oznámiť adresu, na ktorú bol tovar doručený, komu bol tovar ďalej predaný, uviesť názov spoločnosti a IČ DPH, uviesť fakturovanú sumu, potvrdiť zaplatenú sumu, uviesť názov majiteľa bankového účtu, resp. ak bola platba uskutočnená v hotovosti, kto odovzdal peniaze, dostupné údaje o osobe, ktorá uskutočnila objednávku atď. E-mailom zo dňa 05.09.2014 poľská daňová správa informovala správcu dane, že žiadosť vybaví v termíne do 31.12.2014 z dôvodu prebiehajúcej kontroly (príloha č. 16 administratívneho spisu žalovaného). Dňa 05.12.2014 bola správcovi dane zaslaná čiastočná odpoveď, že ich daňovník priznal IC nadobudnutie tovaru v hodnote 356 580 PLN. V spoločnosti sú vykonávané aktivity a v prípade, že získajú ďalšie informácie budú žiadateľa informovať obratom (príloha č. 19 administratívneho spisu žalovaného). Dňa 29.09.2015 bola správcovi dane doručená ďalšia čiastočná odpoveď, v ktorej správcovi dane bolo oznámené, že predpokladaný dátum odoslania odpovede bude 31.03.2016 (príloha č. 22 administratívneho spisu žalovaného). Dňa 26.09.2016 poľská daňová správa zaslala odpoveď, ktorú označila ako konečnú, v ktorej uviedla, že zasielajú doklady vrátane faktúr z následného predaja tovaru. Zároveň bolo žiadateľovi oznámené, že u dožadovaného daňového subjektu prebiehajú kontroly za roky 2012-2014, pričom doklady daňovníka boli zaistené. Poľská daňová správa ďalej uviedla, že doposiaľ preverené informácie boli žiadateľovi zaslané a že nemajú nové informácie a doklady (príloha č. 23 administratívneho spisu žalovaného). Na základe odpovede zo dňa 26.09.2016 správca dane e-mailom zo dňa 06.10.2016 zaslal reklamáciu, pričom informoval poľskú daňovú správu, že túto odpoveď nemôže považovať za vybavenú z dôvodu, že neboli preverené skutočnosti požadované v žiadosti o MVI zo dňa 04.07.2014. V reklamácii sa uvádza, že doklady a informácie, ktoré mali byť zaistené pre žiadateľa, žiadateľovi neboli doručené (príloha č. 25 administratívneho spisu žalovaného). Vzhľadom na uvedené správca dane nemôže správne vyhodnotiť, či skutočne došlo k intrakomunitárnemu dodaniu resp. nadobudnutiu tovaru zúčastnenými osobami, a preto túto odpoveď z ich strany správca dane nepovažuje za konečnú. Dňa 15.02.2017 bol správcovi dane e-mailom zaslaný oznam z oddelenia CLO v súvislosti so žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX Y.;E., v zmysle ktorého poľská daňová správa informovala žiadateľa, že berú do úvahy dodatočnú žiadosť o poskytnutie informácií, ale v súčasnosti nevedia spracovať zaslanú žiadosť. Kontroly a postupy sú stále vykonávané u ich spoločnosti. Keď vyriešia prípad, budú správcu dane informovať (príloha č. 24 administratívneho spisu žalovaného). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. z dôvodu, že vo veci intrakomunitárneho dodania, resp. nadobudnutia tovaru zúčastnenými osobami nemá žiadateľ konečnú správu od poľskej daňovej správy, správca dane nevydal oznámenie, že by pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. 17. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú. 18. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami uvedenými v bode 17 tohto uznesenia, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 19. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone alebo v jeho pokyne, a nebola teda naplnená ani materiálna, ani formálna stránka verejnej správy (bod 11 až 14 tohto uznesenia). 20. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 241 SSP ako nedôvodnú zamietol. 21. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca, súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.