Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sa/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200375 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200375.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu VENAS, a.s., Sekčovská 54, Prešov, IČO: 36 206 270, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017, podanou osobne na tunajšom súde dňa 16.05.2017, domáhal v zmysle ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku v spojení s opravou žaloby zo dňa 04.10.2017, aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 10/2010, 2011, 2012, 01, 03-12/2013 a 01-03/2014, vykonávanej u žalobcu a uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s § 46 Daňového poriadku a ukončiť daňovú kontrolu. Zároveň žiadal priznať trovy konania. 2. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia. Ďalej uviedol, že žalovaný rozhodnutiami: - č. 9801404/5/1047501/2014 zo dňa 19.03.2014, - č. 9801401/5/2561226/2014/Ora zo dňa 17.06.2014, - č. 9813401/5/1558770/2014 zo dňa 22.04.2014, - č. 9813401/5/129603/2015 zo dňa 19.01.2015, - č. 9810401/5/1076395/2014/Cupj zo dňa 21.03.2014, - č. 9801403/5/2253825/2014 zo dňa 27.05.2014, - č. 9801403/5/187150/2015/Hys zo dňa 26.01.2015, - č. 9801402/5/3626628/2014/Kreš zo dňa 25.07.2014, - č. 9810401/5/3955251/2014/Mark zo dňa 22.08.2014, - č. 9801403/5/365251/2014 zo dňa 16.10.2014, - č. 9801404/5/4937417/2014 zo dňa 06.11.2014, - č. 9810401/5/2315558/2014/Sab zo dňa 29.05.2014, - č. 9801403/5/4495805/2014 zo dňa 03.10.2014, - č. 60572/2015 zo dňa 17.03.2015, - č. 9810401/5/5400767/2014/Mark zo dňa 11.12.2014 a - č. 2010496/2015/2015 z 20.04.2015 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o MVI (medzinárodnú výmenu informácií) a ku dňu podania žaloby správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Citoval žalobcu: „Správca dane však aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa“. Konštatoval, že podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 a mal za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Tvrdil, že žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože žalovaný ako orgán verejnej moci mal ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a takýto zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. Poukázal aj na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Správca dane v predmetnom protokole uviedol, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle § 2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť. V zmysle uvedeného podľa žalobcu je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1, 2 SSP na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 Daňového poriadku, pretože uplynula lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.06.2018, doručeným správnemu súdu dňa 29.06.2018, v ktorom uviedol, že predmetom správnej žaloby je celkovo šestnásť rozhodnutí, ktorými bola prerušená daňová kontrola a vpo vyjadrení sa podrobne vyjadril ku každému z vyššie označených rozhodnutí ( špecifikovaných v bode 2. odôvodnenia tohto uznesenia) správcu dane o prerušení daňovej kontroly. 4. Krajský súd v Košiciach procesným uznesením č. k. 10Sa/14/2017-39 zo dňa 11.02.2019 vylúčil veci proti inému zásahu orgánu verejnej správy týkajúcich sa vyššie označených rozhodnutí správcu dane o prerušení daňovej kontroly do samostatných konaní (v zmysle § 66 SSP), pričom v tomto konaní sa predmetom stalo konanie proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktoré je vedené pred žalovaným pod č. 9801403/5/465251/2014 (v žalobe uvedené nesprávne č. 9801403/5/365251/2014). 5. Vo vzťahu k tomuto konaniu žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe (bod 7) uviedol, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január, august, september 2013 bola začatá dňa 28.02.2014 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9801403/5/394837/2014 zo dňa 31.01.2014 doručeného zástupcovi žalobcu dňa 06.02.2014. Pri tejto kontrole bolo zistené, že daňový subjekt t.j. žalobca dodával tovar ako aj služby do iného členského štátu a zároveň z iného členského štátu nadobúdal služby, preto správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií na preverenie transakcií: - GALLDORF TAKARMÁNYGYÁRTÓ KERESKEDELMI ZÁRTKŐRŰEN MŰKÖDÖ RÉSZVÉNYTÁRSASÁG, IČ DPH HU 24172233 - žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9801403/5/3083257/2014 za účelom preverenia dodávky sójového oleja, ktorú správca dane zaslal 26.06.2014 a dňa 30.09.2014 obdržal čiastočnú odpoveď, dňa 13.10.2014 konečnú odpoveď, - Pawel Wojtarovicz, Jana Pawla II. 26,36-200 Jaslo, IČ DPH PL 6852250759 (prepravca) - žiadosť o MVI č. 9801403/5/4456692/2014 bola zaslaná 02.10.2014 vo veci preverenia prepravy tovaru, odpoveď správca dane obdržal 21.08.2015, - PAPI SERVICE PALIWÁ SPÓLKA Z.o.o. IČ DPH PL 7361440391 (prepravca) - žiadosť č. 9801403/5/4456841/2014 bola zaslaná 02.10.2014, odpoveď správca dane obdržal 10.04.2015, - Krzystof Bak, Vojska Polskiego 8, 39-200 Debica, IČ DPH PL 8721007798 (prepravca) - žiadosť č. 9801403/5/4456890/2014 bola zaslaná dňa 08.10.2014 a odpoveď správca dane obdržal 14.07.2015, - Aniela Firganek, Stará Wes, Bestvinska 32, 43-330 Vlamowice, IČ DPH PL 9371048158 (prepravca) - žiadosť č. 9801403/5/4480939/14 zaslaná dňa 08.10.2014, odpoveď správca dane obdržal 06.02.2015, - AGROZOM CZ, s.r.o., IČDPHCZ 28991788 - žiadosť č. 9801403/5/3083780/2014 zaslaná dňa 26.06.2014 vo veci dodania repky olejnej, odpoveď správcovi dane bola doručená dňa 20.08.2014, - AMGRAM SPÓLKA Z.o.o. IČ DPH PL 5862279273, žiadosť č. 9801403/5/3284235/2014 zaslaná dňa 28.07.2014, odpoveď správca dane obdržal 13.01.2015, - AGEIEN - TRADE KERESKEDELMI, Kft., IČ DPH HU 24311249 - žiadosť č. 9801403/5/3698318/2014 bola odoslaná 04.08.2014 (dodanie repky olejnej) a po množstve čiastočných odpovedí konečná odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 12.09.2017, - BIO FREEZ S.R.L, IČ DPH RO 18821866 - žiadosť č. 9801403/5/3285995/2014 zaslaná dňa 04.07.2014 (dodanie repkového oleja) odpoveď správcovi dane bola doručená 19.09.2014, - RED-DEMON KERESKÉDELMI ES SZOLGÁLTATÓ Kft. , IČ DPH HU 23855368 žiadosť č. 9801403/5/4546014/2014 bola odoslaná 08.10.2014 (dodanie repkového oleja), - ROMBUSZ - 04 FEHÉRJE ES GABONA KERESKEDELMI Kft., IČ DPH HU 11117306- žiadosť č. 9801403/5/4480970/2014 bola zaslaná 08.10.2014 (dodávka repkových výliskov) odpoveď správcovi dane bola doručená dňa 09.07.2015, - TOM S TRADE LTD, IČ DPH GB 156495576 žiadosť č. 9801403/5/3698533/2017 bola zaslaná 04.08.2014 (dodanie repkového oleja) odpoveď správca dane obdržal dňa 14.11.2014. Zároveň správca dane zaslal výzvu č. 9801403/5/4622549/2014 zo dňa 14.10.2014 Národnej diaľničnej spoločnosti. a.s. za účelom získania údajov o mieste a dátume vstupu a výstupu vybraných motorových vozidiel z mýtneho systému, odpoveď bola doručená daňovému úradu 06.11.2014. Žalovaný ďalej vo vyjadrení konštatoval, že na základe týchto 12 žiadostí o MVI a žiadosti zaslanej Národnej diaľničnej spoločnosti správca dane dňa 16.10.2014 vydal rozhodnutie č. 9801403/5/4656251/2014, ktorým prerušil daňovú kontrolu od 20.10.2014. Daňový kontrola podľa § 61 ods.1 Daňového poriadku bola prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu. Posledná konečná odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 12.09.2017 (týkala sa maďarského daňového subjektu AGEIEN - TRADE KERESKEDELMI KFT) a správca dane túto skutočnosť oznámil zástupcovi daňového subjektu oznámením zo dňa 29.09.2017 č. 102070740/2017, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 12.09.2017 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Následne správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly, zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole ako aj samotný protokol č. 102627340/2017 zo dňa 20.12.2017 (doručené zástupcovi žalobcu 11.01.2018). Vyrubovacie konanie ku dňu podania vyjadrenia vo veci stále prebiehalo. Z dôvodu, že rozhodnutie podľa § 68 ods.3 Daňového poriadku vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu nebolo možné vydať v zákonnej lehote, správca dane požiadal žiadosťou č. 100657959/2018 zo dňa 04.04.2018 o predĺženie lehoty, ktorej Finančné riaditeľstvo SR vyhovelo listom zo dňa 18.04.2018. O tejto skutočnosti bol informovaný aj zástupca daňového subjektu. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že správnej žalobe, ktorá mu bola doručená sa číslo rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly 9801403/5/4656251/2014 nenachádza a vzhľadom na dátum vydania rozhodnutia 16.10.2014 žalovaný predpokladal, že sa jedná o vyššie označené rozhodnutie. V žalobe sa uvádza, že ku dňu 16.05.2017 napriek konečnej odpovedi z MVI nebolo vydané oznámenie o pokračovaní daňovej kontroly, avšak z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že po doručení poslednej odpovede z MVI dňa 12.09.2017 bolo oznámené pokračovanie v daňovej kontrole, ktorá bola aj riadne ukončená. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 46 ods.10 Daňového poriadku ak je konanie prerušené, lehoty neplynú. 6. Ďalej vo vyjadrení žalovaný zdôraznil, že pojem „iný zásah orgánu verejnej správy“ má svoju legálnu definíciu v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP a bremeno tvrdenia tejto skutočnosti, ako aj dôkazné bremeno patrí žalobcovi. Zástupca žalobcu však paušalizoval dôvody uvedené v žalobe na výpočet rozhodnutí o prerušení daňových kontrol bez znalosti veci a ich aktuálneho stavu. Žalovaný sa odvolal aj na právne závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/21/2017 zo dňa 19.01.2018, ktoré možno použiť aj pre toto konanie. Z uvedených dôvodov preto navrhol , aby konajúci správny súd žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 261 SSP zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.06.2018, ktoré mu súd doručil dňa 14.09.2018 vyjadril podaním zo dňa 01.10.2018, v ktorom namietal, že vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu podľa § 61 Daňového poriadku prerušiť a vzniká dôvodná pochybnosť, že správca dane prerušil daňovú kontrolu skôr, ako bola žiadosť o MVI overená Finančným riaditeľstvom SR a odoslaná dožiadanej finančnej správe. Z uvedeného preto podľa žalobcu je zjavné, že boli naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1,2 SSP na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia podľa § 46 Daňového poriadku. 8. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadrením žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná. 9. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 10. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 11. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 12. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 13. Správny súd poukazuje na to, že vyššie citované zákonné ustanovenia pod bodmi 9. a 10. tohto odôvodnenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy. Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Z ust. § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo o ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. 14. Podľa právnej teórie tak pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Právny teória sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP. 15. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie. 16. V zmysle vyššie uvedeného základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP, ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu. 17. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január, august, september 2013 osobitnými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií (celkovo 12 žiadosťami) ako aj žiadosťou adresovanou Národnej diaľničnej spoločnosti žiadal o poskytnutie informácií dôležitých pre preukázanie oprávnenosti nároku žalobcu v súvislosti s dodávaním tovaru ako aj služieb do iného členského štátu, ako aj nadobudnutia služby z iného členského štátu, pričom z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že posledná odpoveď na žiadosť MVI bola žalovanému doručená dňa 12.09.2017 a následne aj pominuli dôvody pre prerušenie daňovej kontroly. Správca dane túto skutočnosť oznámil splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu JUDr. Vasilikovi oznámením č. 102070740/2017 zo dňa 29.09.2017, v ktorom uviedol, že dňa 12.09.2017 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Správca dane preto pokračoval vo výkone daňovej kontroly, ktorá ku dňu podania písomného vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe stále pokračovala. 18. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 19. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 20. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. 21. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú. 22. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými vyššie označenými zákonnými ustanoveniami, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 23. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone alebo v jeho pokyne, a neboli tak naplnené zákonné predpoklady namietaného iného zásahu orgánu verejnej správy. Ak žalobca namietal nesprávny procesný postup správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, tak v prípade súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia ako výsledku daňového konania túto skutočnosť účastník konania môže namietať vo všeobecnej správnej žalobe. 24. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25. Správny súd účastníkom právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 a § 168 SSP nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému v konaní nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by mohol od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.