Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sa/20/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200469 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200469.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu U-Shin Slovakia, s.r.o., so sídlom Košice, K letisku, budova 1329, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Iuristico, s.r.o., so sídlom Košice, Cimborkova 13, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 04. 2017 č. OPS/BEZ/2017/3434, O-128/2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 26.04.2017 č. OPS/BEZ/2017/3434, O-128/2017 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 01. 01. 2017 č. 524/16/Or, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce č. 125/2006 Z. z. za porušenie § 121 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce tým, že nevyplatil kontrolovaným zamestnancom T. V., Y. H. a E. L.-Š. mzdové zvýhodnenie v sume 25 % ich priemerného zárobku za prácu nadčas dňa 06. 03. 2016 a za porušenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce, ktorého sa dopustil tým, že nevyplatil tým istým zamestnancom náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku za deň štátneho sviatku 28. 03. 2016, ktorý podľa rozvrhu pracovných zmien pripadol na ich obvyklý pracovný deň. 2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu v dňoch 13. 04., 26. 04. a 04. 05. 2016 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovno- právnych predpisov a dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 04. 05. 2016 protokol č. IKO-36-58-2.4/P-E 24,25-16, ktorý bol so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný v ten istý deň. Splnomocnený zástupca žalobcu X. L. voči protokolu nemala žiadne námietky a vyjadrila sa, že nedostatky berie na vedomie a odstráni ich. 3. Na základe zistených nedostatkov bolo žalobcovi listom zo dňa 05. 12. 2016 oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie povinností, ku ktorým sa účastník konania vyjadril v určenej lehote, pričom vo vyjadrení namietal, že správne konanie by malo byť začaté iba v prípadoch, ak ide o závažné porušenie predpisov, alebo ak je inšpektorát práce povinný pokutu uložiť. Žalobca vo vyjadrení zároveň uviedol, že nepopiera nedostatky, ku ktorým došlo pri spracovávaní miezd, tieto však boli spôsobené nepozornosť a ich negatívny dôsledok bol nepatrný. Navyše došlo k zjednaniu nápravy a odstráneniu týchto nedostatkov, o čom bol inšpektorát práce informovaný. Vzhľadom na to, že sa nejednalo o nesprávne zavedený systém, ale o ojedinelý výskyt nedostatkov, ktoré neboli závažným porušením predpisov, podľa názoru žalobcu inšpektorát práce nebol povinný uložiť pokutu v danej veci, nakoľko táto ani nesplní svoj preventívny účel. 4. Inšpektorát práce neakceptoval argumenty účastníka konania a po prehodnotení veci vydal rozhodnutie, ktorým mu uložil pokutu vo výške 2.000 eur, ktorú odôvodnil porušením povinností a závažnosťou nedostatkov a ich dôsledkov. Vychádzal zo stavu zisteného inšpekciou práce a zaoberal sa skutkami uvedenými vo výroku rozhodnutia tak, ako vyplývajú z protokolu o inšpekcii práce. Inšpektorát konštatoval porušenie povinností vyplývajúcich z § 121 ods. 1 a § 122 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko z podkladov predložených účastníkom konania, predovšetkým z pracovných zmlúv kontrolovaných zamestnancov vrátane dohôd o zmene pracovnej zmluvy, (ich mzdových listov za mesiac marec 2016, evidencie pracovného času a mesačného protokolu dochádzky) vyplýva, že účastník konania neposkytol zamestnancom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa mzdové zvýhodnenie v sume 25 % ich priemerného mesačného zárobku za prácu nadčas odpracovanú dňa 06. 03. 2016 a náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku za štátny sviatok, ktorý pripadol na deň 28. 03. 2016. Konštatoval, že účastník konania nepoprel existenciu uvedených nedostatkov a v celom konaní argumentoval iba tým, že ide o chyby pri spracovávaní miezd a ich negatívny dôsledok bol nepatrný. Namietal, že sumy, o ktoré sa jednalo boli nízke a navyše nedostatky obratom odstránil. Podľa predloženej správy o odstránení nedostatkov zo dňa 31. 06. 2016 a upravených mzdových listov za apríl 2016 bolo dotknutým zamestnancom dodatočne zaplatené mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas odpracovanú dňa 06. 03. 2016 v sume 25 % ich priemerného mesačného zárobku, ako aj náhrada mzda v sume priemerného zárobku za sviatok dňa 28. 03. 2016, to znamená, že došlo k plnej náprave. Ak zamestnanec vykonáva prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný mu za túto prácu vyplatiť dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie, ktorého minimálnu výšku pre vzťahy, na ktoré sa aplikuje Zákonník práce určujú ustanovenia § 119 a § 120 Zákonníka práce. Zákon umožňuje, aby zamestnávateľ uzavrel so zamestnancom dohodu, podľa ktorej mu namiesto mzdového zvýhodnenia poskytne náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas, či práca vo sviatok trvala. Účastník konania však podľa predložených dokladov pri vydaní rozhodnutia neuzatvoril s kontrolovanými zamestnancami dohodu o čerpaní náhradného voľna, ani nepoprel povinnosť vyplatiť im citované mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a prácu vo sviatok. Rovnako nepoprel, že predmetní zamestnanci vykonali prácu nadčas a prácu vo sviatok tak, ako to konštatuje inšpektorát práce, ako to vyplýva z písomností vedených účastníkom konania. Po posúdení všetkých dôkazov, ktoré má odvolací orgán k dispozícii, považoval tieto za dostatočné pre objektívne rozhodnutie vo veci. Preto sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty za porušenie citovaných povinností tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia. 5. Odvolací orgán sa stotožnil so závermi inšpektorátu práce a konštatoval, že vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo spočívajúce v oslabení sociálnych istôt zamestnancov, aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie citovaných sankcionovaných povinností zamestnávateľa, je tento správny delikt považovaný za závažný, navyše v dôsledku neho môže reálne vzniknúť zamestnancom škoda spočívajúca v oneskorených platbách, splátkach a pod., a to aj napriek tomu, že v danom prípade ide o pomerné nízke sumy. Sankcionované povinností sú stanovené explicitne a zamestnávateľ nemôže ospravedlniť ich nesplnenie administratívnou chybou, či výškou nevyplatených mzdových nárokov. Ide o správne delikty právnickej osoby, ktoré sú postihované bez ohľadu na zavinenie, to znamená, že ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka, nie zavinenie. Správnym deliktom je teda protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívno- právnou normou. Keďže účastník konania neuviedol počas inšpekcie práce, ani v správnom konaní žiadne argumenty, ktoré by ho zbavili zodpovednosti za zistené správne delikty, považoval napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za súladné s platnou právnou úpravou. Správny orgán prvého stupňa rozhodol správne aj o uložení pokuty a túto riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. a), ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Uložená pokuta je dôvodná, táto má naplniť ako preventívny, tak aj výchovný charakter, bola uložená v súlade s citovaným zákonným ustanovením v nadväznosti na § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Jej výška primeraná, predovšetkým vzhľadom na to, že išlo o závažné porušenie povinností, ale keďže v minulosti neboli u účastníka konania zistené obdobné nedostatky a nejde o dôsledok neúčinného systému riadenia ochrany prác, výška pokuty bola stanovená blízko dolnej hranice zákonom stanovenej sadzby. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalovaného spĺňa všetky zákonné kritéria a obsahuje všetky predpísané náležitostí a jeho odôvodnenie je dostatočné. Odvolací orgán by bol oprávnený rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť len v prípade, že by voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia, čo v danom prípade naplnené nebolo. 6. Včas podanou žalobou zo dňa 03. 07. 2017 žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov, uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku. Poukázal na to, že zodpovednosť za správny delikt sa má vyvodzovať za porušenie povinností a nie za náhodný stav, ktorý zodpovedný subjekt nemohol ovplyvniť. Zároveň by malo porušenie povinností vykazovať určitú materiálnu závažnosť. Poukázal na to, že od počiatku nepopieral existenciu nedostatkov, ku ktorým došlo pri spracovaní miezd za uvedené dní u troch zamestnancov, avšak podotkol, že sa jednalo o nedostatky, ktoré vznikli z bežnej ospravedlniteľnej nepozornosti, ktorých negatívny dôsledok bol nepatrný a navyše došlo k plnej náprave. K tejto náprave by došlo aj na žiadosť zamestnancov bez zásahu inšpektorátu práce. Dotknutí zamestnanci však žiadne nezrovnalosti zamestnávateľovi nesignalizovali. Kriminalizovanie banality je celkom nemiestne a pôsobí presne opačne ako výchovne. Poukázal na to, že vždy dochádzalo, dochádza a bude dochádzať v ľudskej činnosti k chybám, je to imanentná a nevylučiteľná súčasť akejkoľvek ľudskej činnosti. Sebadrakonickejšie tresty tomu nezabránia, ani nebudú mať žiadny vplyv na vylúčenie omylnosti do budúcna, opačný predpoklad žalovaného je úplne iracionálny. Aj preto sa v teórii trestného práva, ktorá by sa mala aplikovať aj v oblasti správneho trestania, vyvinul princíp ultima racio. Tento princíp vyjadruje subsidiaritu trestania a poskytuje riešenie otázky, nakoľko je trestanie vôbec nevyhnutné, pričom sa vychádza z princípu proporcionality. Trestanie by malo byť poslednou možnosťou pre nápravu najzávažnejších deliktov. V danom prípade si však zamestnanci voči zamestnávateľovi nič neuplatňovali a z uvedeného dôvodu zastáva žalobca názor, že nebola splnená podmienka pre potrestanie zamestnávateľa, pretože existovali iné spôsoby nápravy než uloženie pokuty, ktoré by viedli k náprave a tieto neboli nevyužité. Podstatnou je aj tá skutočnosť, že zamestnávateľ obratom po tom, ako sa prvýkrát dozvedel chybe, túto napravil. Z tohto pohľadu je pokuta zbytočná. V danom prípade došlo k chybe pri výpočte a nie k nepriznaniu nároku zamestnancom a vzhľadom na výšku nevyplatených súm, nemôže žalobca súhlasiť s hodnotením inšpektorátu práce, že by došlo k výraznému zásahu do práv zamestnanca a k zníženiu jeho ekonomickej úrovne a spôsobeniu závažných sociálnych dopadov, prípadne k oslabeniu sociálnych istôt zamestnancov. Úvahy žalovaného v tomto smere sú špekulatívne a nezodpovedajú konkrétnemu prípadu. U žalovaného ide len o všeobecné a ničím nepodložené dohady, ktoré v oblasti správneho trestania nemajú miesto. K začatiu správneho konania vo veci uloženia pokuty by malo dochádzať iba v prípadoch, ak sa zistia závažné porušenia predpisov alebo ak je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu. Opačná tendencia by skôr potvrdzovala, že správne orgány nie sú nezaujaté, keď je všeobecne známy fakt, že zamestnanci sú odmeňovaní podľa uložených a vybraných pokút. Poukázal na to, že v samotnej praxi správnych orgánov sa vyskytujú chyby, pričom žiadne pokuty zamestnancom, ktorí sa ich dopúšťajú nehrozia. Nie je mu preto zrejmé, v čom sa odlišuje činnosť podnikateľskej sféry od orgánov verejnej správy z hľadiska ich povinnosti dodržiavať zákon. Nakoľko ukladanie pokuty je iba fakultatívne, odôvodnenie pristúpenia k uloženiu pokuty v danom prípade je pre neho nezrozumiteľné. Všeobecné floskuly použité inšpektorátom práce aj žalovaným sú bez konkrétneho obsahu a sú nezrozumiteľné. Každému normálne pracujúcemu človeku je jasné, že pri akejkoľvek svojej činnosti bude vždy vykazovať aj nejaké chyby. Ťažko potom uveriť tomu, že pokuta skutočne bude mať preventívnu a výchovnú funkciu. Pre neho je nezrozumiteľné a nedostatočné odôvodnenie uloženia pokuty vo výške 2.000 eur. Jednotlivé okolnosti sú hodnotené len formalisticky, správne orgány si túto svoju povinnosť splnili iba vymenovaním a pritom nie je zrejmé, ako a prečo sú jednotlivé okolností zohľadňované raz na prospech a raz na neprospech žalobcu. Úplne absentuje ich zhodnotenie aj vo vzťahu ku konkrétne uloženej pokute. V tejto činnosti neexistuje žiadna jednotná prax, ktorá by zabezpečovala, že podobné porušenia budú trestané podobne. Výška uloženej pokuty je vecou úplnej náhodnosti a nepremyslenej činnosti. Takýto prístup nie je možné odobriť v žiadnom prípade. Namietal nesprávne vyhodnotenie priznania pochybenia a jeho odstránenia zo strany spoločnosti žalobcu, pretože je v rozpore so zásadami ukladania trestov. Neprihliadal na to ani žalovaný správny orgán, ani správny orgán prvého stupňa, aj keď to bolo v priebehu správneho konania namietané. Záver žalovaného popiera, že by žalovaný uskutočnil plné preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ako také je nezákonné. 7. V písomnom vyjadrení zo dňa 07. 11. 2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Opätovne poukázal na to, že skutkové zistenia inšpektorátu práce žalobcom žiadnym spôsobom rozporované neboli, tento sa iba snažil liberovať sa z porušenia povinností a poukázal na to, že išlo o náhodný stav, ktorý nemohol ovplyvniť a ktorého negatívny dôsledok bol nepatrný. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 107/2014, z ktorého vyplýva, že konanie právnickej osoby pri plnení úloh, ktoré sú predmetom jej činnosti prostredníctvom jej zamestnancov je vždy postihované bez ohľadu na zavinenie. Subjektívna stránka tohto správneho deliktu nie je založená na báze zavinenia, o tomto možno hovoriť iba u fyzickej osoby. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby, preto správne orgány zavinenie ani neskúmajú a pre správny orgán je relevantná iba existencia protiprávneho stavu spôsobená činnosťou, resp. nečinnosťou subjektu. Správny orgán postihujúci právnickú osobu nebude v súlade so zásadou objektívnej zodpovednosti a rýchlosti, resp. hospodárnosti konania zisťovať, kto nežiaduci stav privodil, ako a prečo a pod., ale postihne právnickú osobu, ak sa preukáže, že zákonom predvídaný nežiaduci stav nastal. Právnická osoba potom môže na základe interných predpisov v súlade so zákonom sankcionovať tú fyzickú osobu, ktorá tento nežiaduci stav privodila. Na posúdenie predmetnej veci ako správneho deliktu nemá vplyv následné odstránenie zistených nedostatkov, či odkaz na to, že dotknutí zamestnanci sami uvedené porušenie nesignalizovali a nežiadali o nápravu protiprávneho stavu. Odstránenie nedostatkov žalobcom predstavuje iba splnenie zákonnej povinnosti žalobcu, ktorá nadväzuje na postupy inšpektora práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Žalobca teda len reagoval na vynútiteľné opatrenia inšpektora práce, pričom žalovaný zastáva názor, že tento jeho počin nemôže byť považovaný za rozhodujúci pre upustenie od jeho potrestania za pochybenia, ktorých sa preukázateľne dopustil. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty žalovaný konštatoval, že inšpektorát práce pri jej určovaní prihliadal na závažnosť porušení právnych predpisov a na vysoký počet zamestnancov žalobcu, ktorý je dôkazom jeho ekonomickej sily, ako na priťažujúce okolnosti. Ďalej zohľadnil riziká vyskytujúce sa v činnosti žalobcu, či skutočnosť, že sa nejednalo o opakované zistené nedostatky ako poľahčujúce okolnosti. Vzhľadom na hornú hranicu sadzby, ktorú zákon o inšpekcii práce s porušením pracovno-právnych predpisov spája mal žalovaný za to, že pokuta v sume 2.000 eur, ktorou bol žalobca postihnutý, nemôže vzhľadom na okolnosti prípadu a veľkosť žalobcu ako zamestnávateľa predstavovať postih neprimerane prísny. Poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf 27/2011 konštatoval, že uložená pokuta vo sfére vinného zo správneho deliktu má naplniť úlohu jednak preventívno-výchovnú, ale aj represívnu, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, pretože sa inak nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Táto pokuta plní tiež preventívnu úlohu vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Žalovaný vychádzajúc z uvedeného zastáva názor, že na splnenie oboch funkcií sankcie musela byť jej výška stanovená tak, aby pôsobila na žalobcu aj do budúcna a primäla ho k zodpovednému plneniu jeho zákonných povinností. Uložená pokuta túto úlohu spĺňa, pričom úvahy inšpektorátu práce zodpovedajú obsahu spisu a nepriečia sa ani zásadám logického myslenia, ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. 8. V replike zo dňa 23. 11. 2017 žalobca zotrval na svojom názore obsiahnutom v podanej žalobe, nesúhlasil s argumentáciou žalovaného v písomnom vyjadrení. Za účelom preukázania jeho tvrdenia o zaujatosti zamestnancov inšpekčných orgánov navrhol vyžiadať si informácie o platení odmien zamestnancom inšpektorátu práce, o ich výške a dôvodoch ich priznania za posledných 12 mesiacov. Samotný argument o nepodložení tohto vyjadrenia nepovažoval za účinné popretie skutkového tvrdenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky uloženej pokuty, závažnosťou zásahu s prihliadnutím na vysoký počet zamestnancov, ktorý má byť dôkazom o ekonomickej sile žalobcu (1850 osôb) logika veci káže skôr prihliadať na to, že pri vyššom alebo vysokom počte zamestnancov môže skôr dôjsť k omylu, pričom traja zamestnanci z 1850 zamestnancov predstavujú 0,16 % a teda došlo k chybe pri výpočte miezd vo vzťahu k 0,16 % zamestnancov za daný mesiac. Ak sa vezme do úvahy širšie časové obdobie, toto percento bude klesať až na 0,01 % v chybovosti za rok. V záveroch závažnosti zásahu tak postráda logický základ. Zároveň nepovažoval za dôkaz o ekonomickej sile zamestnávateľa počet jeho zamestnancov. Ekonomická sila sa odvodzuje skôr od dosahovaného zisku, disponibilných zdrojov, výšky nadbytočného majetku a jedná sa o skutočnosti, ktoré zisťované neboli. Ukázal na potrebu individuálneho posúdenia každej veci. Konštatoval, že žalovaný považuje preklopenie pokuty na zamestnanca za primeranú v tom zmysle, že uvedená pokuta je primeraná aj pre dotknutú zamestnankyňu, ktorá tým bude v konečnom dôsledku postihnutá, pričom v danom prípade ide o pokutu, ktorá zodpovedá výške štvornásobku mesačného zárobku zamestnankyne zodpovednej za porušenie týchto povinností. Pokiaľ žalovaný poukazuje na potrebu preventívneho generálneho pôsobenia i vo vzťahu k nositeľom totožných zákonných povinností žalobca zdôrazňuje, že samotný žalovaný nemá vedomosť o iných prípadoch, kedy by bola za takéto porušenia povinností uložená pokuta, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia, resp. odpovede na písomnú žiadosť o poskytnutie informácie, pričom v skutočnosti toto nemohol byť prvý prípad toho, kedy by pri spracovaní dochádzky vôbec došlo zo strany akéhokoľvek zamestnávateľa na Slovensku k omylu a k nevyplateniu niektorých nárokov zamestnancom. Aj tvrdenie žalovaného, že pokuta má primäť žalobcu k zodpovednému plneniu jeho zákonných povinností, vo svetle nemožnosti vylúčiť omyl do budúcna predstavuje celkom nesprávnu úvahu týkajúcu sa ukladania pokuty. 9. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 10. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 04.05.2016 č. IKO-36-58-2.4/P-E 24,25-16 vyplýva, že inšpekcia práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola u žalobcu vykonaná v dňoch 13. 04. 2016, 26. 04. 2016, 04. 05. 2016. Výkon inšpekcie bol zameraný na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych predpisov a mzdových predpisov a kontrolu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone inšpekcie bolo zistené, že prevažujúcim predmetom činnosti zamestnávateľa je výroba automobilových súčiastok a komponentov a iné činnosti v zmyslu výpisu obchodného registra s tým, že zamestnávateľ zabezpečuje predmet činnosti prostredníctvom 1850 zamestnancov, z toho 902 žien a 20 zamestnancov ZPS. Kontrolovaným obdobím bolo obdobie január až marec 2016. Z obsahu protokolu zároveň vyplýva, že zo strany Inšpektorátu práce Košice v zamestnávateľskom subjekte nebola v kontrolovanom období vykonaná inšpekcie práce so zameraním na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych a mzdových predpisov. Pri predmetnej inšpekcii práce bolo kontrolou mzdových listov a mesačných protokolov dochádzky kontrolovaných zamestnancov zistené, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi T. V., Y. H. a E. L.- Š. za vykonanú prácu nadčas dňa 06. 03. 2016 mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v sume 25 % jeho priemerného mesačného zárobku, čím postupoval v rozpore s § 121 ods. 1 Zákonníka práce. Zároveň bolo kontrolou mzdových listov a mesačných protokolov dochádzky kontrolovaných zamestnancov zistené, že uvedení traja zamestnanci nepracovali v deň štátneho sviatku dňa 28. 03. 2016, ktorý podľa rozvrhu pracovných zmien bol ich obvyklým pracovným dňom, ktorý sa mal vykonávať v rannej zmene, pričom týmto zamestnancom nebola poskytnutá náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku. Zamestnávateľ uvedeným zamestnancom, ktorí nepracovali preto, že sviatok pripadol na ich obvyklý pracovný deň, za ktorý im ušla mzda, neposkytol náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku, čím postupoval v rozpore s § 122 ods. 3 Zákonníka práce. Zároveň bolo kontrolou kolektívnej zmluvy, zamestnávateľom predloženého prehľadu o splnení požiadaviek na vyplatenie mzdového zvýhodnenia za prácu na lakovacej linke za kontrolované obdobie, mzdového listu a dokladov o vyplatení mzdy za kontrolované obdobie zistené, že zamestnávateľ neposkytol za mesiac marec 2016 zamestnancovi T. V. E. E. X. mzdové zvýhodnenie za prácu na lakovacej linke v sume 20 eur, pričom boli splnené podmienky na jeho vyplatenie, čím postupoval v rozpore s § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v nadväznosti na časť D. Odmeňovanie zamestnancov, bodu 10 kolektívnej zmluvy. V oblasti nelegálnej práce neboli pri kontrole zistené žiadne porušenia zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V časti Opatrenia inšpektor v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nariadil žalobcovi odstrániť nedostatok v bode 1, 2, 3 Protokolu do 10 dní odo dňa prevzatia tohto protokolu a prijať opatrenia na zamedzenia nedostatkov uvedených v prerokovanom protokole. Ďalej v súlade s § 14 ods. 2 uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránení nedostatkov v lehote do 5 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 04. 05. 2016 so splnomocneným zástupcom žalobcu X. L., pričom táto v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že ho berie na vedomie a nedostatky odstráni. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 04. 05. 2016. 11. Listom zo dňa 13. 06. 2016, adresovaným Inšpektorátu práce Košice, žalobca podal správu o odstránení nedostatkov s tým, že tieto boli odstránené v najbližšom výplatnom termíne, to znamená v mzde za apríl 2016 s tým, že menovaným zamestnancom boli dodatočne zaplatené mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v sume 25 % priemerného zárobku za deň 06. 03. 2016, dodatočne im bola zaplatená náhrada mzdy v sume priemerného zárobku za neodpracovaný sviatok dňa 28. 03. 2016, ako aj mzdové zvýhodnenie za prácu na lakovacej linke v sume 20 eur za mesiac marec 2016 zamestnancom T. V. a E. X.. K uvedenej správe boli pripojené listinné dôkazy potvrdzujúce obsah správy. 12. Na základe uvedeného bol správnemu orgánu prvého stupňa podaný podnet na začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie pracovnoprávnych predpisov vo výške 2.000 eur. Správne konanie bolo začaté na základe oznámenia zo dňa 05. 12. 2016, ktoré bolo žalobcovi doručené 08. 12. 2016 a ktorým bol zároveň poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania, predložiť, navrhnúť príslušné dôkazy, resp. ich doplnenie v lehote 8 dní od doručenia tohto oznámenia. 13. Na základe uvedenej výzvy žalobca podaním, doručeným Inšpektorátu práce Košice dňa 19.12.2016 uviedol, že k začatiu správneho konania o uložení pokuty za porušenie pracovnoprávnych predpisov by malo dochádzať len v prípadoch, ak sa zistili závažné porušenia predpisov alebo ak je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu. V danom prípade nepopiera existenciu nedostatkov, ku ktorým došlo pri spracovaní miezd za dni 06. a 28. marca 2016 u troch zamestnancov, avšak tento nedostatok považoval za nedostatok vzniknutý z bežnej ospravedlniteľnej nepozornosti, ktorého negatívny dôsledok bol nepatrný a navyše došlo k plnej náprave. K tejto náprave by došlo aj na žiadosť zamestnanca, zamestnanci však žiadne nezrovnalosti zamestnávateľovi nesignalizovali. Poukázal na to, že sa nejednalo o nesprávne zavedený systém alebo nesprávnu obvyklú prax, ale o ojedinelý výskyt nedostatku. Tieto nedostatky neboli závažným porušením predpisov a v týchto prípadoch správny orgán nemá povinnosť uložiť pokutu podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Nedostatky boli obratom odstránené, o čom bol správny orgán informovaný listom zo dňa 13. 06. 2016. Žalobca v závere konštatoval, že pravidelne a bežne poskytuje zamestnancom mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas, ako aj náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku za dni, počas ktorých ich práca odpadla pre sviatok, ak sú odmeňovaní hodinovou mzdou. Uloženie pokuty v danej veci nie je potrebné a podľa jeho názoru nesplní svoj účel. 14. K uvedenému vyjadreniu zaujal stanovisko inšpektor, pričom toto stanovisko je premietnuté v zázname zo dňa 02. 01. 2016, z ktorého vyplýva, že inšpektor konštatuje, že v uvedených bodoch nenastali žiadne nové skutočností, a preto trvá na porušeniach uvedených v prerokovanom protokole a zároveň trvá aj na uložení postihu v kontrolovanom subjekte. 15. Na základe uvedeného vydal správny orgán prvého stupňa dňa 04. 01. 2017 pod č. 524/16/Or rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce uložil pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. l písm. a), bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a to konkrétne § 121 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré spočívalo v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom T. V., Y. H. a E. L.-Š. mzdové zvýhodnenie v sume 25 % ich priemerného zárobku za prácu nadčas dňa 06.03.2016 a § 122 ods. l Zákonníka práce, ktoré spočívalo v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom rovnakým náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku za deň štátneho sviatku 28.03.2016, ktorý podľa rozvrhu pracovných zmien pripadol na ich obvyklý pracovný deň. 16. O včas podanom odvolaní, ktoré bolo správnemu orgánu doručené 26.01.2017 a ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutí. 17. Súčasťou administratívneho spisu sú aj listiny, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a to pracovné zmluvy jednotlivých zamestnancov vrátane dohôd o ich zmene, ich mzdové listy za mesiac marec 2016, mesačné protokoly dochádzky, zmenovka za mesiace január až máj 2016 a ďalšie listiny. 18. Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. 19. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. 20. Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety. 21. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 1 až 3 bode a 6 bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000 eur. 22. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosti ich výsledkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) 1. bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 23. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Podľa názoru súdu žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V správnom konaní neboli zistené ani pochybenia v zmysle § 195 SSP. 24. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, čo žalobcom spochybňované ani nebolo. Argumentáciu žalobcu, že v danom prípade ide o materiálne nezávažný správny delikt, že správne orgány kriminalizujú banalitu, čo nepôsobí výchovne, ako aj to, že vždy dochádzalo, dochádza a bude dochádzať v ľudskej činnosti k chybám a že sebadrakonickejšie tresty tomu nezabránia, ani nebudú mať žiadny vplyv na vylúčenie omylnosti do budúcna, že v danom prípade nebola splnená podmienka pre potrestanie zamestnávateľa, pretože dotknutí zamestnanci si voči zamestnávateľovi nič neuplatňovali, ani mu nesignalizovali žiaden nedostatok, ako aj jeho tvrdenie, že aj v práci správnych orgánov sa vyskytujú chyby, považoval súd za právne irelevantné, pretože zákon o inšpekcii práce vymedzuje zodpovednosť za správny delikt na princípe objektívnej zodpovednosti. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť pri posudzovaní zisteného porušenia právnych povinností, sú právne bezvýznamné uvedené okolnosti, na ktoré poukazoval v rámci svojej argumentácie žalobca. Uvedené môže mať vplyv iba na výšku uloženej sankcie. 25. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade nebolo preukázané, aké sociálne dopady na zamestnancov zistené porušenia majú a pokiaľ by tomu tak bolo, bolo by potrebné v tejto súvislosti vykonať dokazovanie, ako aj s tvrdeniami, že v danom prípade nešlo o závažné porušenia predpisov a nešlo o povinnosť správneho orgánu uložiť pokutu a že odôvodnenie uloženia pokuty vo výške 2.000 eur považuje za nezrozumiteľné a nedostatočné, nakoľko ako to vyplýva z odôvodnenia, či už rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali v súlade s platnou právnou úpravou. Správne orgány aj podľa názoru správneho súdu zistili, že postupom žalobcu došlo k ukráteniu dotknutých zamestnancov bez ohľadu na výšku plnenia na ich mzdových nárokoch, čo bolo legitímnym dôvodom pre vyvodenie jeho zodpovednosti za uvedené delikty tak, ako to opierajúc sa o § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce učinili správne orgány. Na veci nič nemení ani to, že v danom prípade došlo k následnému odstráneniu týchto nedostatkov v celom rozsahu. Irelevantným je aj to, že dotknutí zamestnanci žalobcu nevyzvali na nápravu a nesignalizovali, že došlo k porušeniu povinností. 26. Súd sa stotožnil aj s odôvodnením výšky uloženej pokuty správnymi orgánmi, pretože tieto pri jej ukladaní zohľadnili všetky skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Vzhľadom na hornú hranicu sadzby, ktorú zákon o inšpekcii práce s porušením pracovnoprávnych predpisov spája, je pokuta v sume 2.000 eur naplnením úloh preventívnovýchovnej aj represívnej. Právna úvaha správnych orgánov pri ukladaní pokuty nevybočila z rámca a medzí zákona a táto bola uložená s prihliadnutím na poľahčujúce okolností špecifikované v napadnutých rozhodnutiach na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. S prihliadnutím na splnenie všetkých funkcií sankcie musí byť jej výška stanovená tak, aby pôsobila na žalobcu aj do budúcna a primäla ho k zodpovednému plneniu jeho zákonných povinností. 27. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v § 107 Správneho súdneho poriadku podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.