Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200482 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200482.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu FÚRA, s.r.o., SNP 44, Rozhanovce, zast. advokátskou kanceláriou Agile & Clever, s.r.o., Rázusova 49, Košice, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Petraško, proti žalovanej Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Jeséniova 17D, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Evou Slašťanovou, Tomášikova 50/A, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 3553-11832/27/2017/Šop zo dňa 11.04.2017, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 3553-11832/27/2017-Šop z 11.04.2017 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 4492502816/7950-40001/57/2016/Ber zo dňa 14.12.2016 a v r a c i a vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 11.07.2017 podanou toho istého dňa osobne na Krajskom súde v Košiciach sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 3553-11832/27/2017/Šop zo dňa 11.04.2017, ktorým žalovaná podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 4492502816/7950-40001/57/2016/Ber zo dňa 14.12.2016. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanej. 2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 14.12.2016 uložil žalobcovi pokutu 2.000,- eur za správny delikt podľa § 37 ods.1 písm.e/ zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o IPKZ“), ktorého sa žalobca dopustil tak. že ako prevádzkovateľ prevádzky si nesplnil povinnosti podľa § 33 ods.4 písm.f/ zákona o IPKZ, t.j. za to, že ako prevádzkovateľ nevytvaroval teleso skládky odpadov „Kazeta č.1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec“ podľa projektu na uzavretie skládky odpadov „Skládka TKO Kráľovský Chlmec, OBJEKT SO 029-Uzavretie a rekultivácia skládky, Tvar skládky po prevedení rekultivácie“ vypracovaného spoločnosťou A.S.A., s.r.o., Ďáblická 791/89, 182 00 Praha 8, Česká republika: I.Tesařovou, hlavním projektantom Ing. Sedláčkom a podpísaného autorizovaným stavebným inžinierom Ing. Miroslavom Čunderlíkom, číslo autorizácie: 1534* Z* 2-2, schváleného rozhodnutím IŽP Košice č. 107/12-OIPK/2004-Ha, č.i.750280104 zo dňa 15.04.2004, čím nesplnil opatrenie na nápravu č.2 nariadené prevádzkovateľovi rozhodnutím IŽP Košice č. 6521-30878/57/2014/Per zo dňa 30.10.2014 v tomto znení: Prevádzkovateľ je povinný vytvarovať teleso skládky odpadov „Kazeta č.1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec“ podľa projektu na uzavretie skládky odpadov „skládka TKO Kráľovský Chlmec, OBJEKT SO 029-Uzavretie a rekultivácia skládky, Tvar skládky po prevedení rekultivácie“ vypracovaného v spoločnosťou A.S.A., s.r.o., Ďáblická 791/89, 182 00 Praha 8, Česká republika: I.Tesařovou, hlavním projektantom Ing. Sedláčkom a podpísaného autorizovaným stavebným inžinierom Ing. Miroslavom Čunderlíkom, číslo autorizácie: 1534* Z* 2-2. Uvedený projekt je súčasťou projektovej dokumentácie na uzatvorenie skládky odpadov, jej rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzatvorení „skládka TKO Kráľovský Chlmec“, vypracovanej projektantom A.S.A., s.r.o. Ing. Jaroslav Sedláček, 07/2003, ktorá bola schválená rozhodnutím IŽP Košice č. 107/12-OIPK/2004- Ha, č.i. 750280104 zo dňa 15.04.2004 s termínom: 31.01.2015. Ďalej vo výroku rozhodnutia bolo uvedené, že nesplnenie povinnosti podľa § 33 ods.4 písm.f/ zákona o IPKZ bolo zistené mimoriadnou environmentálnou kontrolou č. 68/2015/Ber/P, e.č. 7540-30975/57/2015/ Ber vypracovanou dňa 04.12.2016, s ktorou bol konateľ kontrolovaného subjektu H.. H. O. oboznámený dňa 17.12.2015, pričom výsledky predmetnej správy sú podkladom pre predmetné správne konanie a vydanie rozhodnutia v predmetnej veci. 3. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28.10.2015 v prevádzke „Kazeta č.1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec“, ktorej prevádzkovateľom je žalobca, vykonal kontrolu plnenia nápravných opatrení nariadených prevádzkovateľovi rozhodnutím IŽP Košice č. 6521-30878/27/2014/Ber zo dňa 30.10.2014, ktoré mal vykonať v určených termínoch na predmetnej skládke odpadov. Výsledky kontroly sú podrobne popísané, v Správe z mimoriadnej environmentálnej kontroly č. 68/2015/Ber/P, e.č. 7540-30972/57/2015/Ber vypracovanej 04.12.2016, s ktorou bol konateľ žalobcu oboznámený dňa 17.12.2015 a ktoré sú podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia. Podľa správneho orgánu prvého stupňa týmto konaním došlo k správnemu deliktu podľa § 37 ods.1 písm.e/ zákona OIPKZ, a preto správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 03.11.2016 doručeným žalobcovi 28.11.2016 začal správne konanie vo veci porušenia zákona o IPKZ. 4. V ďalšej časti odôvodnenia správny orgán prvého stupňa odcitoval vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 01.12.2016. V tomto vyjadrení žalobca uviedol, že ku kapacite skládky 62.000 m3 je potrebné započítať ešte 25 % krycieho materiálu, v dôsledku čoho je potom celková kapacita skládky 77.500 m3 . Ďalej žalobca vo vyjadrení uviedol, že v súčasnosti nie je nutná akákoľvek úprava skládky odpadov odoberaním alebo presúvaním materiálu, pretože skládka odpadov nedosahuje rekultivačné kvóty podľa schválenej projektovej dokumentácie. Preto nebolo nutné upravovať tvar skládky. Žalobca upozornil, že rozhodnutie na vykonanie úpravy skládky nebolo možné realizovať z dôvodu, že projekt, podľa ktorého bolo vyžadované vykonať úpravu bol vypracovaný na všetky kazety skládky a nie iba na jednu. Pri rekultivácii je štandardným postupom aktualizovanie alebo vypracovanie nového projektu, jeho schválenie a následná rekultivácia. Žalobca 25.08.2016 predložil žiadosť na schválenie projektovej dokumentácie, podľa ktorej bude možné upraviť a rekultivovať skládku. Do dňa podania vyjadrenia IŽP na to nereagoval. Nebol predložený žiaden relevantný dôkaz o narušení alebo možnom narušení statiky skládky, na základe ktorého by bolo nevyhnutné vykonať úpravu skládky. Žalobca navrhoval na zistenie skutočného stavu a nutnosti vykonať rekultiváciu skládky vypracovať znalecký posudok. 5. Správny orgán prvého stupňa zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu v jeho liste z 01.12.2016. Uviedol, že v čase fyzickej kontroly skládky odpadov dňa 10.06.2016 bola na predmetnej skládke odpadov takmer celá plocha otvorená a neprekrytá, čím žalobca nesplnil jednu z podmienok integrovaného povolenia. Podľa fotokópií vykonaných meraní objemu skládky odpadov (prírastok kubatúry) predložených žalobcom bola z tovaru skládky odpadov skontrolovaná a zmeraná iba výška v jednom bode a táto výška bola porovnaná s výškou identického bodu skládky v uvedenom projekte - príloha č. 16. Z toho nie je možné vyvodiť záver, že celá skládka odpadov bola výškovo zrealizovaná v súlade s predmetnou projektovou dokumentáciou. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z predpokladu, že projekt na rekultiváciu predmetnej skládky je realizovateľný aj čiastočne. Správny orgán prvého stupňa o žiadosti žalobcu - prevádzkovateľa zo dňa 25.08.2016 o zmenu integrovaného povolenia pre predmetnú skládku, súčasťou ktorej je aj žiadosť o schválenie projektovej dokumentácie, koná v samostatnom správnom konaní. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že pri výraznom prekročení kapacity akejkoľvek kazety skládky odpadov (statika predmetnej skládky odpadov je vypočítaná na kapacitu prvej kazety 62.000 m3) môže byť ohrozená statika celej skládky odpadov. Ak by chcel prevádzkovateľ preukázať, že nebola ohrozená statika predmetnej skládky odpadov, musel by to preukázať statickým posudkom na predmetnú stavbu s tým, že uvedený posudok by musela vypracovať osoba oprávnená na danú činnosť. 6. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že v rámci zisťovania skutočného stavu veci si objednal fotogrametrické zameranie územia skládky (kazeta č. 1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec). Toto zameranie vykonala spoločnosť PHOTOMAP, s.r.o., Poludníková 3, Košice. Táto spoločnosť porovnávala dva povrchy digitálnych terénnych modelov, ktoré boli vytvorené na základe leteckých snímok predmetnej skládky odpadov, a to v čase pred jej uvedením do prevádzky v máji/júni 2002 a k dátumu 27.11.2013. Na základe toho bola vypracovaná „Technická správa Databáza digitálneho terénneho modelu a digitálnej ortofotomapy skládky odpadu Kráľovský Chlmec - Svätuše“, a to uvedenou spoločnosťou. Správa bola aj autorizačne overená. Výsledkom porovnania dvoch povrchov digitálnych terénnych modelov ( z roku 2002 a z roku 2013) bolo zistenie, že v kazete č.1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec bol k dátumu 27.11.2013 oproti máju/ júnu 2002 uložený objem 83.549,9 m3. 7. Správny orgán prvého stupňa ďalej odcitoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.041.2016 k Správe z mimoriadnej environmentálnej kontroly č. 68/2015/Ber/P. V tomto liste žalobca nesúhlasil s bodom 2 tejto správy, kde sa konštatuje nesplnenie nápravného opatrenia - nevytvarovanie telesa skládky podľa projektu A.S.A., s.r.o. Žalobca vyslovil výhrady k rozhodnutiu Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 6521-30878/57/2014/Ber zo dňa 30.10.2014 o uložení opatrení na nápravu na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou 10.06.2014 v predmetnej prevádzke. Inšpektorát životného prostredia vychádzal z mylného predpokladu, že statika skládky je vypočítaná na kapacitu 62.000 m3, pričom statika skládky bola v skutočnosti vypočítaná a projektovaná nie na jednu skládku, ale celkovo na 5 kaziet, čo niekoľkonásobne prekračuje kapacitu 62.000 m3 prvej kazety. Celková kapacita skládky je 260.000 m3. Inšpekcia životného prostredia nariadila nevykonateľné podmienky, pokiaľ ide o vytvarovanie telesa skládky. Predmetný projekt, na ktorý inšpekcia životného prostredia poukázala, rieši spoločnú rekultiváciu všetkých piatich kaziet, pričom podľa tohto projektu nie je možné vykonávať čiastkovú úpravu len jednej kazety. Žalobca tvrdil, že nedošlo k naplneniu kapacity predmetnej skládky. 8. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa odcitoval svoje písomné vyjadrenie č. 7540-1427/57/2016/Ber zo dňa 19.01.2016, ktorým správny orgán prvého stupňa reagoval na list žalobcu zo dňa 02.01.2016. Správny orgán prvého stupňa konštatoval obsah štyroch meraní objemu skládky, ktoré mu predložil žalobca. Poukázal na rozdiel medzi plochami pokrytými odpadom v technických správach z týchto meraní, ktorý je veľký s tým, že plocha pokrytá odpadom dňa 31.12.2015 a dňa 31.12.2014 je menšia ako plocha pokrytá odpadom v septembri 2014 a táto plocha je ešte menšia ako plocha pokrytá odpadom dňa 31.12.2013, pritom IŽP Košice nemá zdokumentovanú alebo ináč zaznamenanú takú činnosť prevádzkovateľa predmetnej skládky odpadov, ktorá by viedla k zmenšovaniu plochy pokrytej odpadom ani prevádzkovateľ takúto činnosť neoznámil. Poukázal na skutočnosť, že plocha pokrytá odpadom má veľký vplyv na výsledok výpočtu celkového objemu odpadu uloženého na skládke odpadov. Správny orgán prvého stupňa poukázal na obsah technickej správy, ktorú spracovala spoločnosť PHOTOMAP, s.r.o., podľa ktorej vypočítaná kubatúra skládky je 83.549,9 m3. Po odpočítaní teoreticky zrealizovaného tesnenia a drenáže skládky odpadov a teoreticky zrealizovanie rekultivačnej vrstvy z prednej a bočnej strany skládky dostane sa výsledný objem 70.269,9 m3. Z tohto výsledného objemu vyplýva, že prevádzkovateľ preberal do skládky odpad v objeme 8.269,9 m3 za účelom jeho zneškodnenia aj po naplnení jej kapacity, t.j. 62.000 m3 zneškodnených odpadov. Preto IŽP Košice nemôže akceptovať správnosť uvedených štyroch meraní objemu predmetnej skládky odpadov, ktorých objednávateľom bol žalobca. IŽP vychádza z predpokladu, že pri výraznom prekročení kapacity hociktorej kazety skládky odpadov môže byť ohrozená statika celej skládky odpadov a že projekt na rekultiváciu predmetnej skládky je realizovateľný aj čiastočne. na základe svojich zistení IŽP Košice dospel k názoru, že žalobca ako prevádzkovateľ preberal odpady do skládky odpadov za účelom ich zneškodnenia aj po naplnení jej kapacity, t.j. 62.000 m3 zneškodnených odpadov, čo bolo dôvodom vydania rozhodnutia zo dňa 30.10.2014. Rekultiváciu predmetnej skládky je možní realizovať aj čiastočne, t.j. je možné zrekultivovať časť prvej kazety predmetnej skládky odpadov podľa už uvedeného projektu. 9. V závere dôvodov svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa opätovne konštatoval výsledok mimoriadnej environmentálnej kontroly predmetnej skládky vykonanej dňa 28.10.2015 a text opatrenia na nápravu č. 1 nariadené prevádzkovateľovi rozhodnutím IŽP Košice zo dňa 30.10.2014. Išlo o doslovné zopakovanie konštatovaní z výrokovej časti rozhodnutia. V závere dôvodoch svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v rámci správneho konania bolo zo strany IŽP Košice preukázané nesplnenie povinností podľa § 33 ods.4 písm.f/ zákona o IPKZ, t.j. že prevádzkovateľ nevytvaroval teleso skládky odpadov „Kazeta č.1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec“ podľa predmetného projektu na uzavretie skládky odpadov, čím nesplnil opatrenie na nápravu č. 2 nariadené prevádzkovateľovi rozhodnutím IŽP Košice č. 6521-30878/57/2014/Ber zo dňa 30.10.2014. Výšku pokuty odôvodnil ustanovením § 37 ods.3 zákona o IPKZ s tým, že vychádzal zo závažnosti porušenia povinností žalobcom. 10. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.04.2017 po zamietnutí odvolania žalobcu potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14.12.2016. Žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožnila s postupom správneho orgánu prvého stupňa v správnom konaní a s argumentmi správneho orgánu prvého stupňa v jeho rozhodnutí. Zaujala stanovisko k odvolacím námietkam žalobcu. Konštatovala, že správny orgán prvého stupňa vychádzal z fotogrametrického merania, na základe ktorého bol na skládke odpadov uložený odpad o objeme cca 83.550 m3. Merania vykonala nezávislá organizácia - spoločnosť PHOTOMAP, s.r.o., Košice a žalovaná nemá dôvody spochybňovať jej merania. Teda správny orgán prvého stupňa zistil presne a úplne skutočný stav veci v súlade s § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní. Ďalej uviedla, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal, že terén pod skládkou odpadov bol pri výstavbe upravený. Preto správny orgán prvého stupňa vychádzal z meraní pred výstavbou skládky odpadov, pretože iné neboli k dispozícii. Žalovaná sa stotožnila aj s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že skládka odpadov sa dá rekultivovať podľa projektu rekultivácie aj čiastočne. Správny orgán prvého stupňa počas kontroly zistil, že žalobca nesplnil podmienku č. 2 rozhodnutia o opatreniach - nevytvaroval teleso skládky odpadov podľa projektu rekultivácie, čo je uvedené aj v správe. Žalovaná nemá dôvody spochybňovať kontrolné zistenia správneho orgánu prvého stupňa. Výšku pokuty považovala žalovaná za primeranú, pretože sa vychádzalo zo závažnosti porušenia povinnosti, akým je nesplnenie podmienky rozhodnutia o opatreniach, pričom súčasne bolo prihliadnuté na to, že prevádzkovateľ čiastočne vykonal opatrenia na nápravu, ktoré mu boli uložené rozhodnutím o opatreniach a na skutočnosť, že prevádzkovaním skládky odpadov nebolo preukázané poškodenie životného prostredia. 11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ SSP. Uviedol, že skládku prevádzkoval tak, aby po dokončení prevádzky skládky bol dosiahnutý tvar v súlade s projektom na jej uzavretie. V čase vykonanej kontroly boli rozmery skládky v súlade s uvedeným projektom, čo potvrdzujú vykonané merania a vyjadrenia projektanta - odborníka na projektovanie skládok. Rozhodnutie o uložení pokuty považuje žalobca za predčasné a neoprávnené. Žalovaná nariadila vytvarovať teleso skládky na základe merania spoločnosti PHOTOMAT, pričom v svojej správe č. 34/2014 uviedla kubatúru skládky 83.549,9 m3, pričom v bode 2 na strane 4 svojho vyjadrenia zo dňa 04. 08. 2014 pripúšťa, že kubatúra skládky by mohla byť menšia ako 83.549,9 m3. Tým si žalovaná nesplnila povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci. 12. Žalobca vytýkal žalovanej, že vychádzala z pôvodného merania terénu ešte pred výstavbou skládky, pričom terén skládky bol pri výstavbe radikálne upravený. V rámci dokazovanie žalobca predložil viac meraní, ktoré vo všetkých prípadoch potvrdzujú objem odpadu menší ako 62.000 m3. Projekt rekultivácie skládky odpadov Kráľovský Chlmec zahŕňa rekultiváciu piatich vybudovaných etáp, pričom reálne prebehla výstavba iba prvej etapy. Nie je ekonomicky, ani reálne možné rekultivovať skládku podľa uvedeného projektu, najprv je nutné schváliť nový projekt rekultivácie a to len pre prvú etapu. Žalobca uviedol, že teleso skládky odpadov Kráľovský Chlmec bolo vytvarované v súlade s predmetným projektom v čase vydania rozhodnutia zo dňa 30. 01. 2014, aj v čase kontroly dňa 10. 06. 2014. Nebolo preto potrebné vykonávať akékoľvek podstatné zmeny a opravovať tvar telesa skládky. V tomto smere predložil vyjadrenie odborne spôsobilej osoby na vydávanie posudkov vo veciach odpadov zo dňa 06. 07. 2017 a to A.. H. P.. 13. Žalobca ďalej namietal rozpor medzi skutkovými zisteniami a ich právnym hodnotením v rozhodnutí žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutie žalovanej hodnotil ako nepreskúmateľné, pretože neobsahuje relevantné dôvody, odôvodnenie rozhodnutia je nezrozumiteľne podané a právne závery rozhodnutia sú v nesúlade so skutkovými zisteniami. S poukázaním na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. 14. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14. 08. 2017 navrhla žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zaujala stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Uviedla, že správny orgán prvého stupňa vypočítal, že ak by od objemu skládky odpadu zisteného fotogrametricky, t. j. 83.549,9 m3 sa odpočítalo teoreticky zrealizované tesnenie a drenáže skládky odpadov v objeme 10.050 m3 a teoreticky zrealizované rekultivačné vrstvy z prednej a bočnej strany skládky odpadov o objeme 3.230 m2, potom by sa dostal výsledný objem 70.269,9 m3. Z tohto výsledného objemu po porovnaní s kapacitou skládky odpadov (62.000 m3), by vyplývalo, že žalobca preberal do skládky odpadov odpad o objeme 8.269,9 m3 za účelom jeho zneškodnenia aj po naplnení jej kapacity, t. j. 62.000 m3 zneškodnených odpadov. Predmetné zistenie, že žalobca preberal do skládky odpadov za účelom jeho zneškodnenia aj po naplnení jej kapacity je rovnaké, či už sa berie ako zistený fakt skutočnosť, že na predmetnej skládke odpadov bolo už uložených 83.549,9 m3 odpadu (objem zistený fotogrametricky) alebo že na predmetnej skládke odpadov bolo uložených 70.269,9 m3 (objem vypočítaný po zohľadnení pripomienok žalobcu). Z toho vyplýva, že správny orgán prvého stupňa zistil presne a úplne skutočný stav veci. 15. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca nepredložil doklad, ktorým by dokázal svoje tvrdenie, že terén skládky odpadov bol pri výstavbe radikálne upravený. K žalobcom predloženým meraniam objemu skládky za obdobie od 31. 12. 2013 do 05. 01. 2017 žalovaný uviedol rovnakú argumentáciu ako správny orgán prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia zo dňa 14. 12. 2016. Žalovaná zotrvala na názore, že rekultiváciu skládky odpadov je možné realizovať aj čiastočne, t. j. je možné rekultivovať časť z prvej kazety skládky odpadov podľa predmetného projektu. K vyjadreniu odborne spôsobilej osoby na vydávanie posudkov vo veciach odpadu zo dňa 06. 07. 2017 A.. H. P., ktoré žalobca predložil ako dôkaz k žalobe žalovaná uviedla, že nemá zákonom predpísané náležitosti, aby mohlo byť považované za odborný posudok. Podľa žalovanej ide len o vyjadrenie súkromného názoru uvedenej osoby, ktoré nemá náležitosti odborného posudku, a preto sa žalovaná s ním ako irelevantným nezaoberala. Žalovaná ďalej uviedol, že žalobca v správnom konaní stále rozporoval podklady, ktorými disponoval správny orgán prvého stupňa. Na výzvu správneho orgánu prvého stupňa, aby svoje tvrdenia doložil relevantnými dokumentmi, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že konštatovanie žalobcu je pravdivé a správne (napr. pôvodná projektová dokumentácia, v ktorej by mali byť uvedené nadmorské výšky dna skládky odpadov a pod.) žalobca nepredložil. Žalovaná zotrvala na svojom stanovisku, že v súlade s § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní bol riadne zistený skutočný stav veci tým, že na zistenie naplnenosti skládky odpadov bolo objednané fotogrametrické zameranie územia skládky odpadov s výsledkom, ktorý je zrejmý z rozhodnutí obidvoch správnych orgánov. 16. Žalobca v replike zo dňa 14. 09. 2017 zotrval na svojich žalobných námietkach. Navyše dodal, že žalovaná vytýkala žalobcovi nepredloženie pôvodnej projektovej dokumentácie, pričom sama je povoľovacím orgánom a túto dokumentáciu schvaľovala. Žalovanej vytkol, že sa opiera len o jeden sporný dôkaz a to je meranie spoločnosťou PHOTOMAP, ktorého správnosť žaloba dostatočne vyvrátil. 17. Súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP za použitia ust. § 177 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalovaného, rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22. 03. 2018 v neprítomnosti zástupkyne žalovanej. Pred začatím pojednávania nedopatrením konštatoval vykázanie doručenia predvolania do vlastných rúk zástupkyni žalovanej dňom 02. 03. 2018, pričom v skutočnosti išlo o doručenie predvolania na pojednávanie zástupcovi žalobcu. V skutočnosti zástupkyňa žalovanej zásielku s predvolaním na pojednávanie uloženú na dodacej pošte 06. 03. 2018 prevzala až dňa 22. 03. 2018. 18. Podľa § 33 ods. 4 zákona o IPKZ prevádzkovateľ (§ 2 písm. g/ zákona) je povinný na účely kontroly plnenia povinností podľa ods. 1 tohto ustanovenia odstrániť v určenej lehote nedostatky zistené kontrolou prevádzky a vykonať dodatočné vhodné nápravné opatrenie prevádzke uložené inšpekciou. 19. Podľa § 37 ods. 1 písm. e/ zákona IPKZ inšpekcia uloží pokutu prevádzkovateľovi, ktorý nevykonal dodatočné nápravné opatrenia uložené inšpekciou podľa § 33 ods. 4 písm. f/. 20. Za porušenie povinnosti podľa ods. 1 písm. e/, f/, j/ - m/, písm. p/, q/ a s/ inšpekcia uloží prevádzkovateľovi pokutu od 1000 eur do 333.000 eur. 21. Podľa § 39 zákona IPKZ na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon v § 4, 6, 7, § 9 - 12, § 15 - 19, § 21, § 25, § 26 ods. 9 a § 29 neustanovuje inak. 22. Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 23. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24. Z administratívnych spisov žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa správny súd zistil, že Inšpektorát životného prostredia Košice rozhodnutím č. 6521-30878/57/2014/Ber zo dňa 30. 10. 2014 podľa § 35 ods. 2 písm. a/ zákona o IPKZ nariadil žalobcovi vykonať opatrenia na nápravu na odstránenie nedostatkov zistených mimoriadnou environmentálnou kontrolou dňa 10. 06. 2014 v prevádzke „Kazeta č. 1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec“. V bode 2 výrokovej časti tohto rozhodnutia mu uložil opatrenie, ktorého text je doslovne prevzatý do rozhodnutia Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 4492502816/7950-40001/57/2016/Ber zo dňa 14. 12. 2016 s termínom splnenia do 31. 01. 2015. Podľa § 55 ods. 2, 3 zákona o správnom konaní bol súčasne vylúčený odkladný účinok odvolania proti nápravným opatreniam uvedeným v tomto rozhodnutí. Rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia Košice zo dňa 30. 10. 2014 potvrdila žalovaná svojím rozhodnutím č. 587-7471/27/2015/Šop zo dňa 12. 03. 2015. 25. Dňa 28. 10. 2015 Inšpektorát životného prostredia Košice vykonal mimoriadnu environmentálnu kontrolu v predmetnej prevádzke žalobcu, z ktorej bola dňa 04. 12. 2015 spracovaná správa pod č. 7540-30972/57/2015/Ber. Predmetom mimoriadnej environmentálnej kontroly bola kontrola splnenia nápravných opatrení nariadených rozhodnutím IŽP Košice č. 6521-30878/57/2014/Ber zo dňa 30. 10. 2014. V správe zo 04. 12. 2015 sa konštatuje, že žalobca - prevádzkovateľ nesplnil nápravné opatrenie pod č. 2 rozhodnutia zo dňa 30. 10. 2014, pretože nevytvaroval teleso skládky odpadov „Kazeta č. 1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec“, podľa projektu na uzavretie skládky odpadov. Projekt na uzavretie skládky odpadov bol v tejto správe špecifikovaný zhodne s výrokovou časťou rozhodnutia Inšpektorátu životného prostredia Košice zo dňa 14. 12. 2016. 26. Správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. e/ zákona o IPKZ sa dopustí prevádzkovateľ skládky, ktorý nevykonal dodatočné nápravné opatrenia uložené inšpekciou podľa § 33 ods. 4 písm. e/ zákona. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu je nevyhnutná presná špecifikácia nápravného opatrenia a nesporné jednoznačné zistenie a konštatovanie, v čom spočíva nevykonanie dodatočného nápravného opatrenia, t. j. v akom smere a v akých parametroch prevádzkovateľ skládky nesplnil uložené nápravné opatrenie. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 12. 2016 (z jeho výroku, ako aj z odôvodnenia), ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovanej, nie je možné zistiť, ako mal žalobca ako prevádzkovateľ vytvarovať teleso skládky odpadov „Kazeta č. 1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec“ podľa špecifikovaného projektu a v ktorých parametroch teleso skládky predmetnej skládky odpadov tomuto projektu nezodpovedalo. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nie je konkretizované, v ktorých parametroch žalobca nesplnil opatrenie na nápravu č. 2, ktoré mu bolo nariadené rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 30. 10. 2014, t. j., či žalobca nedodržal výšku skládky, t. j., či prekročil stanovené kvóty uvedené v časti projektovej dokumentácie - skládka TKO Kráľovský Chlmec, objekt SO 029 - uzavretie a rekultivácia skládky, tvar skládky po vykonaní rekultivácie, či žaloba nedodržal parameter sklonu svahu skládky podľa uvedeného projektu, či pôdorysne prekročil rozmery skládky a pod. Z rozhodnutia žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa ani z ďalšieho obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, ako v čase mimoriadnej environmentálnej kontroly vykonanej dňa 28. 10. 2015 bolo vytvarované teleso skládky a v čom nezodpovedalo už uvedenému projektu. 27. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v správnom konaní, ako aj v súdnom konaní argumentácia žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj reakcie a stanoviská žalobcu k tejto argumentácii sa týkali otázky prekročenia kapacity skládky 62.000 m3 zneškodnených odpadov a toho, či bolo možné v súlade s už uvedeným projektom uzatvoriť skládku odpadov „Kazeta č. 1 skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Kráľovský Chlmec“. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca bol postihnutý za preberanie odpadov do skládky odpadov za účelom jeho znehodnotenia aj po naplnení jej kapacity 62.000 m3 zneškodnených odpadov (správny delikt podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o IPKZ v znení platnom do 31. 12. 2015) rozhodnutím Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 4492500915/4818-26331/57/2015/Ber zo dňa 10. 09. 2015. Žalovaná potvrdila toto rozhodnutie svojím rozhodnutím zo dňa 18. 01. 2016 č. 8571-4051/27/2015/ŠOP). Tieto rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/36/2016. 28. Rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa súd hodnotí ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zrušil. Súčasne podľa § 191 ods. 4 veta 1. SSP vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa. V ďalšom konaní sú žalovaný a správny orgán prvého stupňa viazaný právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP). 29. Pretože žalobca mal vo veci celkom úspech, súd mu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 30. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.