Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/90/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200780 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: P. T.K. - B. B. V. H., E. XX, K., práv. zast.: JUDr. Jozef Göbl, advokát, Jantárova 30, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3873 O-314/2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. XX/XX/O zo dňa 20.03.2017. V rozhodnutí žalovaný dôvodil nasledovne: „Z odvolacieho spisu vyplýva, že dňa 01.12.2016 u účastníka konania na pracovisku: rekonštrukcia objektu K. E. XX, Y. P., N.V. Y. X, XXX XX K. a dňa 12.01.2017 na inšpektoráte práce vykonal inšpektorát práce inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone inšpekcie práce bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k zamestnancovi p. M. P.. Predmetný nedostatok bol zdokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: J.-X-X-X.X/P-P.-XX zo dňa 12.01.2017 (ďalej „protokol“). Protokol bol dňa 12.01.2017 prerokovaný so splnomocneným zástupcom účastníka konania p. JUDr. Jozefom Göblom, ktorý uviedol, že sa k jeho obsahu vyjadrí do troch dní. Dňa 17.01.2017 bolo na inšpektorát práce prostredníctvom elektronickej pošty doručené vyjadrenie k protokolu, v ktorom účastník konania uviedol, že menovanému nedal žiadne pokyny k výkonu práce, keďže mal nastúpiť do práce až dňa 02.12.2016. Účastník konania ani jeho ekonómka takúto situáciu neočakávali. Účtovníčka účastníka konania je pred pôrodom a menovaného ani nemohla prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne, keďže je doma a prístupové kódy má na pracovisku. V prípade potreby je možné realizovať aj konfrontáciu osôb, resp. vypočuť spomínanú účtovníčku. Účastník konania uviedol, že nijakým spôsobom nezneužíva systém, čo je možné si aj preveriť. Účastník konania uviedol, že nedostatok bol odstránený a do budúcna zaviedol opatrenia, ktoré zabezpečia predchádzanie obdobných situácii. Následne inšpektorát práce vypracoval k protokolu Dodatok č.:R. zo dňa 18.01.2017 a zaslal ho účastníkovi konania. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt právne posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (špecifikovaný v protokole v časti Nelegálne zamestnávanie, bod B.) oznámením o začatí správneho konania doručeným dňa 22.02.2017. Účastník konania sa k oznámeniu o začatí správneho konania v stanovenej lehote nevyjadril. Po preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie Č.: XX/XX/O zo dňa 20.03.2017, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu v sume 2000 eur za to, že dňa 01.12.2016 o 14:45 h využíval závislú prácu p. M. P., ktorý vykonával pomocné práce pri montáži sadrokartónu v objekte K. E. XX, Y. P., a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Predmetné rozhodnutie bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 24.03.2017, čo potvrdzuje poštová doručenka. Proti vydanému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené na inšpektorát práce dňa 10.04.2017. Vo svojom odvolaní účastník konania zopakoval tvrdenia, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k protokolu a to, že menovanému nedal žiadne pokyny k výkonu práce, keďže mal nastúpiť do práce až dňa 02.12.2016. Účastník konania ani jeho ekonómka takúto situáciu neočakávali. Účtovníčka účastníka konania je pred pôrodom a menovaného ani nemohla prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne, keďže je doma a prístupové kódy má na pracovisku. Účastník konania uviedol, že navrhol vypočuť spomínanú účtovníčku - p. Z. K. a uskutočniť konfrontáciu účastníka konania s p. P.. Účastník konania žiadal od menovaného, aby si zriadil živnosť, ale to nebolo možné z dôvodu nesplnenia podmienky bezúhonnosti. Preto sa účastník konania s menovaným dohodli, že spolu uzatvoria pracovnoprávny vzťah a dohodli si deň nástupu. Z týchto stretnutí bolo menovanému známe, kde má účastník konania pracovisko. Účastník konania odstránil po výkone inšpekcie práce zistené nedostatky a menovaného prihlásil do registra Sociálnej poisťovne a zároveň prijal opatrenia, aby obdobným prípadom predchádzal. S menovaným mal účastník konania riadne uzatvorený pracovnoprávny vzťah a odvádzal za neho odvody, a preto podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnom zamestnávaní ani k jeho obchádzaniu. V danom prípade absentuje u účastníka konania vôľová zložka obchádzať zákon. Účastník konania uviedol, že inšpektorát práce sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami a argumentáciami, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným. Postupom prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu práv účastníka konania, keďže je neodôvodnené a arbitrálne. V závere svojho odvolania účastník konania požiadal o zastavenie konania a zrušenie uloženej pokuty. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu má Národný inšpektorát práce s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V zmysle ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.: „Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.“ „Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.“ Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 01.12.2016 o 14:45 h u účastníka konania na pracovisku: rekonštrukcia objektu K.Ň. E. XX, Y. P., N. Y. X, XXX XX K., kde závislú prácu vykonávala fyzická osoba p. M. P., ktorý vykonával pomocné práce pri montáži sadrokartónu. Vyššie uvedený záver vyplýva zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných dňa 01.12.2016 s menovaným, zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 01.12.2016 s V. V. a protokolu. Pán M. P. v zápisnici zo dňa 25.10.2016 uviedol, že prácu vykonáva odo dňa 01.12.2016 od 11:00 h, vykonáva pomocné práce pri montáži sadrokartónu, na práci sa dohodol s účastníkom konania, ktorý ho poslal vykonávať prácu spolu s p. V. a nemá s účastníkom konania uzatvorený žiadny pracovnoprávny ani obchodnoprávny vzťah. Pán V. V. v zápisnici zo dňa 01.12.2016 uviedol, že prácu vykonáva na základe živnostenského oprávnenia a spolu s ním vykonáva prácu aj p. R. a p. P.. K námietke účastníka konania, že menovanému nedal žiadne pokyny k výkonu práce, keďže mal nastúpiť do práce až dňa 02.12.2016 odvolací správny orgán uvádza, že túto námietku považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa uloženému postihu. Pán P. v zápisnici zo dňa 01.12.2016 uviedol, že prácu ho poslal na pracovisko vykonávať účastník konania a nevyjadril sa, že prácu prišiel vykonávať v predstihu, resp. bez vedomia účastníka konania. Okrem toho Národný inšpektorát práce dodáva, že je povinnosťou zamestnávateľa, aby zabezpečil pracovisko tak, aby sa na ňom nenachádzali nepovolané osoby. K námietke účastníka konania, že navrhol vypočuť spomínanú účtovníčku - p. Z. K. a konfrontáciu účastníka konania s p. P. odvolací správny orgán uvádza, že podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán nariadi ústne pojednávanie v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t. j. ak to bude nevyhnutné na splnenie účelu zákona (predovšetkým ak ústne pojednávanie bude môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu a pre uplatnenie práv účastníkov konania). Odvolací správny orgán považuje porušenie zákona zo strany účastníka konania s poukázaním na skutočnosti, ktoré uviedol menovaný počas výkonu inšpekcie práce do zápisnice za dostatočne preukázané a z tohto dôvodu je názoru, že nariadenie ústneho pojednávania nebolo potrebné. Účastník konania mal od začiatku správneho konania dostatok priestoru na to, aby mohol uplatniť všetky svoje procesné práva. K tvrdeniam účastníka konania, že odstránil po výkone inšpekcie práce zistené nedostatky a menovaného prihlásil do registra Sociálnej poisťovne a zároveň prijal opatrenia, aby obdobným prípadom predchádzal, odvolací správny orgán považuje za potrebné poukázať na tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené, alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo iných subjektov, ako zamestnávateľa. K tvrdeniu účastníka konania, že v danom prípade absentuje u účastníka konania vôľová zložka obchádzať zákon druhostupňový správny orgán uvádza, že túto námietku považuje za irelevantnú, keďže účastník konania podľa názoru odvolacieho správneho orgánu mal vedomosť o tom, že so zamestnancom musí mať pred začatím výkonu práce uzatvorený pracovnoprávny vzťah a napriek tomu tak neurobil a jednoznačne sa tým dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. K námietke účastníka konania, že inšpektorát práce sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami a argumentáciami, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným Národný inšpektorát práce uvádza, že inšpektorát práce sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami účastníka konania, a preto považuje túto námietku za irelevantnú. S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav odvolací orgán má za to, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2000 eur prihliadal predovšetkým na závažnosť zisteného porušenia a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov účastníka konania a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnávaných osôb - 1, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku, dobu protiprávnosti a či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.“ Odvolací orgán má za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Vzhľadom na zistené skutočnosti odvolací orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 12.06.2017 (pondelok). 2. Žalobca v žalobe zo dňa 10.08.2017, podanej na poštovú prepravu dňa 14.08.2017 (pondelok), namietal voči žalovanému rozhodnutiu (bod 1 tohto rozsudku), že P. nastúpil do práce o deň skôr, ako to bolo pôvodne dohodnuté, a to, že príde na pracovisko neočakávala ani ekonómka žalobcu. Tvrdil, že žalobca sa dňa 01.12.2016 s P. nestretol a nedal mu ani žiadne pokyny na výkon, čo je možné podľa žalobcu preukázať aj konfrontáciou, ktorú žalobca aj navrhoval, ale neúspešne. Žalobca ďalej tvrdil, že počas správneho konania navrhol vypočuť aj svoju ekonómku p. Z. K. a že P. mal prácu vykonávať na živnosť, ale keďže má zápis v registri trestov, tak to nebolo možné. Žalobca nikdy nevyužíval nelegálnu prácu, čo je možné si overiť v príslušných registroch. Tento nedostatok bol žalobcom odstránený a dňa 02.12.2016, keď P. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne a prijal interné opatrenia, aby sa podobné prípady neopakovali. Žalobca uviedol, že mal s P. riadne uzatvorený pracovnoprávny vzťah a boli za neho riadne uhradené všetky odvody. Taktiež namietal, že v danom prípade absentuje u účastníka konania vôľová zložka obchádzať zákon. Žalobca nakoniec namietal, že inšpektorát práce sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami a argumentáciami, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným a upozornil na tvrdosť zákona. Podľa žalobcu postupom prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu práv žalobcu, keďže toto je neodôvodnené a arbitrárne. Žalobca namietal aj svojvoľnosť správneho orgánu v aplikácii a výklade na vec žalobcu sa vzťahujúceho práva a poukázal na pripravovanú novelu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.10.2017 k žalobe žalobcu uviedol, že „...pokuta vo výške 7 000 eur (nesprávne žalovaný uviedol 7.000,- eur, čo súd považoval za zrejmý omyl - preklep žalovaného, správne podľa rozhodnutia je pokuta 2.000,- eur) bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnom zamestnávaní“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 01.12.2016 o 14:45 h využíval závislú prácu p. M. P., ktorý vykonával pomocné práce pri montáži sadrokartónu v objekte K. E. XX, Y. P. a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“). Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania vykonanej 01.12.2016 o 14:45 h na pracovisku: rekonštrukcia objektu K. E. XX, Y. P., N. Y. X, XXX XX K. a je dôkazovo podložená nielen samotným protokolom, ale zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými dňa 01.12.2016 s menovaným a p. V. V.. Pán M. P. v zápisnici zo dňa 01.12.2016 uviedol, že prácu vykonáva odo dňa 01.12.2016 od 11:00 h, vykonáva pomocné práce pri montáži sadrokartónu, na práci sa dohodol so žalobcom, ktorý ho poslal vykonávať prácu spolu s p. V. a nemá s ním uzatvorený žiadny pracovnoprávny ani obchodnoprávny vzťah. Pán V. V. v zápisnici zo dňa 01.12.2016 uviedol, že prácu vykonáva na základe živnostenského oprávnenia a spolu s ním vykonáva prácu aj p. R.K. a p. P.K.. K námietke žalobcu, že menovanému nedal žiadne pokyny k výkonu práce, keďže mal nastúpiť do práce až dňa 02.12.2016 odvolací správny orgán uvádza, že túto námietku považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa uloženému postihu. Pán P. v zápisnici zo dňa 01.12.2016 uviedol, že prácu ho poslal na pracovisko vykonávať žalobca a nevyjadril sa, že prácu prišiel vykonávať v predstihu, resp. bez vedomia žalobcu. Okrem toho žalovaný dodáva, že je povinnosťou zamestnávateľa, aby zabezpečil pracovisko tak, aby sa na ňom nenachádzali nepovolané osoby. K námietke žalobcu, že navrhol vypočuť účtovníčku - p. Z. K. a vykonať konfrontáciu s p. P. žalovaný uvádza, že podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán nariadi ústne pojednávanie v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t.j. ak to bude nevyhnutné na splnenie účelu zákona (predovšetkým ak ústne pojednávanie bude môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu a pre uplatnenie práv účastníkov konania). Žalovaný považuje porušenie zákona zo strany účastníka konania s poukázaním na skutočnosti, ktoré uviedol menovaný počas výkonu inšpekcie práce do zápisnice za dostatočne preukázané a z tohto dôvodu je názoru, že nariadenie ústneho pojednávania nebolo potrebné. Žalobca mal od začiatku správneho konania dostatok priestoru na to, aby mohol uplatniť všetky svoje procesné práva. K tvrdeniam žalobcu, že po výkone inšpekcie práce odstránil zistené nedostatky a menovaného prihlásil do registra Sociálnej poisťovne a zároveň prijal opatrenia, aby obdobným prípadom predchádzal, žalovaný považuje za potrebné poukázať na tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené, alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo iných subjektov, ako zamestnávateľa. K tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade absentuje vôľová zložka obchádzať zákon žalovaný uvádza, že túto námietku považuje za irelevantnú, keďže účastník konania podľa názoru odvolacieho správneho orgánu mal vedomosť o tom, že so zamestnancom musí mať pred začatím výkonu práce uzatvorený pracovnoprávny vzťah a napriek tomu tak neurobil a jednoznačne sa tým dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami a argumentáciami, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným žalovaný uvádza, že sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, a preto považuje túto námietku za irelevantnú. K poukázaniu žalobcu na pripravovanú novelu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní žalovaný uvádza, že vychádzal z platnej právnej úpravy a dodáva, že delikt, ktorého sa žalobca dopustil by bol považovaný za porušenie zákona aj po nadobudnutí účinnosti pripravovanej novely k zákonu o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.“ V závere vyjadrenia k žalobe žalovaný poukázal na to, že: „Prvostupňový orgán jednoznačne preukázal, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a to ust. § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní, v ktorom je uvedené, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Inšpektorát práce okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol, aby súd preskúmal právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania a po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadril, a teda nevyužil svoje právo na repliku. 5. Súd v konaní podľa ustanovení § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom žaloby, žalobou napadnutými rozhodnutiami žalovaného, ako aj po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ust. § 107 ods. 2, § 105 ods. 2 písm. a) a § 182 ods. 1 písm. g) SSP dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 6. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 7. Predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), pri ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistí niektorý z dôvodov vymedzených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP. 8. Súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, má za to, že žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere zo strany správnych orgánov nie sú dané. 9. Podľa ust. § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: a) inšpektorát práce, b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej o soby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (Zákonník práce). Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa ust. § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa ust. § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 10. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že inšpektorát práce bol oprávnený ako príslušný orgán verejnej správy prvého stupňa vykonať u žalobcu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.) a v prípade zistenia pochybenia bolo jeho povinnosťou uložiť žalobcovi sankciu za zistený správny delikt (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 6 zákona č. 82/2005 Z.z). 11. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplynulo, že v prípade žalobcu bola naplnená skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, keďže žalobca dňa 01.12.2016 vo štvrtok o 14:45 hod. využíval závislú prácu M. P., ktorý vykonával pomocné práce pri montáži sadrokartónu v objekte K. E. XX, Y. P. a žalobca nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. 12. Uvedená skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania vykonanej 01.12.2016 o 14:45 hod. na pracovisku: rekonštrukcia objektu K. E. XX, Y. P., N. Y. X, XXX XX K. a je podložená dôkazom, nielen samotným protokolom, ale aj zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými dňa 01.12.2016 s P.K. ako zamestnancom a V. V. ako SZČO. 13. M. P. v zápisnici zo dňa 01.12.2016 uviedol, že prácu vykonáva odo dňa 01.12.2016 od 11:00 hod., pričom vykonáva pomocné práce pri montáži sadrokartónu a na tejto práci sa dohodol so žalobcom, ktorý ho poslal vykonávať prácu spolu s V. a nemá s ním uzatvorený žiadny pracovnoprávny ani obchodnoprávny vzťah. 14. V. V. vykonávajúci práce pre žalobcu ako SZČO v zápisnici zo dňa 01.12.2016 uviedol, že prácu vykonáva na základe živnostenského oprávnenia a spolu s ním vykonáva prácu aj p. R. a p. P.. 15. K žalobnej námietke žalobcu, že s P.V. sa dohodli na nástupe práce dňa 02.12.2016 (piatok) a nie na nástupe do práce dňa 01.12.2016 (štvrtok), súd uvádza, že P. nič podobné v zápisnici z 01.12.2016 neuvádzal, ale uviedol, že žalobca mu na stretnutí pred P. povedal, aby išiel na 1. poschodie a robil sadrokartonárske práce spolu s V.. Súd považoval za iracionálne, aby P. bez toho, aby ho žalobca poslal za V. 02.12.2016, nastúpil pracovať k V. o deň skôr (01.12.2016), ako to tvrdí žalobca. Preto súd túto námietku žalobcu taktiež považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa sankcii. 16. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že všetky nedostatky odstránil, P. prihlásil ako svojho zamestnanca hneď na druhý deň a že prijal interné opatrenia, aby sa podobné prípady neopakovali, súd uvádza, že pokiaľ P. bol prihlásený dňa 02.12.2016 ako zamestnanec žalobcu, tak je zrejmé, že dňa 01.12.2016 ako zamestnanec žalobcu nebol legálne zamestnaný u žalobcu. Preto tieto žalobcom tvrdené skutočnosti nemali vplyv na nelegálne zamestnávanie P. žalobcom dňa 01.12.2016. 17. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval, podobne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, že nezavinil svojím konaním to, že P. nastúpil do práce o deň skôr, tak súd zhodne so žalovaným uvádza, že z právneho hľadiska je predmetný správny delikt založený na objektívnej zodpovednosti, a preto otázka zavinenia tu nezohráva žiadnu úlohu. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. 18. K námietke žalobcu, že žalovaný nevypočul účtovníčku Z. K. a nevykonal konfrontáciu žalobcu s P., súd poukazuje na jednoznačne zistený správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca, a aj podľa názoru súdu výsluch uvedenej účtovníčky žalobcu, resp. konfrontácia žalobcu s P. by nemohla prispieť k väčšiemu objasneniu veci, ako je zistenie žalovaného, ktoré vyplýva z výpovedí P. a V., ktoré sú uvedené v zápisniciach o podaní informácií, ktoré boli spísané dňa 01.12.2016, a ktoré informácie oboch týchto osôb sú jednoznačné bez potreby vypočuť účtovníčku Z. K., resp. vykonať konftrontácie žalobcu s P.. 19. K žalobným námietkam žalobcu, v ktorých poukazuje na tvrdosť zákona, na nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení žalovaným a na trend právnej úpravy nelegálneho zamestnania, súd uvádza, že žalovaný bol povinný po zistení nelegálneho zamestnávania P. u žalobcu postupovať v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a zákon neustanovuje odstránenie tvrdosti zákona, zistenie skutkového stavu veci bolo pre právne posúdenie veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, dostatočné a trend právnej úpravy nelegálneho zamestnania je pre posúdenie veci žalovaným nepodstatný. Preto námietky žalobcu v uvedenom smere súd považoval za neakceptovateľné. 20. K tvrdeniu žalobcu o svojvôli žalovaného a arbitrárnosti jeho rozhodnutia súd uvádza, že ani týmto žalobným námietkam nie je možné vyhovieť, pretože orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa platnej právnej úpravy a vzhľadom na obligatórny charakter dikcie ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. nemohli od uloženia pokuty upustiť, pretože v oblasti verejného práva, na rozdiel od súkromného práva, je značne zúžená možnosť súdu odkloniť sa od doslovného znenia zákonného ustanovenia. Zákonodarca v snahe naplniť cieľ zákona, ktorým je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale najmä chrániť fyzické osoby, pre ktoré ich nelegálne zamestnávanie predstavuje sociálnu neistotu, upravil skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania bez výhrad. Podľa názoru súdu výklad a uplatňovanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a ďalších súvisiacich právnych predpisov dotknutých orgánov verejnej správy je v súlade s Ústavou SR. 21. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd podľa ust. § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 22. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca, súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP, a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vyslovil vo výroku svojho rozsudku, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.