Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sa/24/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200843 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200843.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: W. A. Z. R. J. Š., trvale bytom B. K. K., adresa doručovania: V.. T.. Š. XXXX/XXX, C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 11. augusta 2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11.08.2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie W. A. (žalobcu) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 24.04.2017 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok jeho zdravotný stav na účely invalidity posúdila posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 06.04.2017 a po zhodnotení odborných lekárskych nálezov ako prepúšťacej správy z Kliniky pracovného lekárstva a Klinickej toxikológie v Košiciach, Neurologického vyšetrenia, vlastného vyšetrenia dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu sú choroby podporného a pohybového aparátu, t. j. degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím a stanovila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení podľa kapitoly XV. oddiel E, položka 3, písm. b) kde je stanovený rozsah 20 - 35 % a to v rozsahu 20 % s prihliadnutím k objektívnemu nálezu predloženým žalobcom. 3. Na základe takto zisteného stavu veci Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 24.04.2017 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo 06.04.2017, pretože podľa posudku posudkového lekára zo 06.04.2017 tento nespĺňa podmienky invalidity stanovené v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podľa jeho názoru určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť malo byť určené na hornej hranici kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b), lebo tomu zodpovedá jeho reálny zdravotný stav. Opísal čo znamená diagnóza cervikokraniálny syndróm, jeho zdravotné ťažkosti súvisiace s touto diagnózou. Žiadal zrušiť rozhodnutie a nahradiť ho novým rozhodnutím, ktorým by mu bol priznaný invalidný dôchodok. K odvolaniu pripojil nové lekárske správy z neurologického a ortopedického vyšetrenia. 5. Po podaní odvolania zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovými lekármi a to dňa 01.07.2017, v ktorej posudkový lekár zotrval na záveroch, ktoré vyplývajú z odborného posudku o invalidite zo dňa 06.04.2017. 6. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený aj posudkovým lekárom, čo vyplýva z odborného lekárskeho posudku zo dňa 07.08.2017, ktorý hodnotil lekárske vyšetrenie neurologické, ortopedické, správu z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a Klinickej toxikológie Košice. V závere odborného lekárskeho posudku uviedol, že žalobca je vyučený murár, naposledy pracoval v roku 2013 pri montáži plastových okien. V minulosti utrpel zlomeninu hrudníkového stavca Th 12, asi od roku 2012 - 2013 liečený pre bolesti chrbtice, prevažne v krčnej oblasti, v roku 2015 bol kompletne prešetrený aj Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie pre bolesti krčnej chrbtice a bolesti kĺbov horných končatín. Po kompletnom vyšetrení zistené obmedzenie pohyblivosti oboch ramien ľavého stupňa, známky epikondylitidy obojstranne, bez útlakového syndrómu karpálneho tunela. V poslednom období je sporadicky vyšetrený neurológom a ortopédom pre bolesti prevažne krčnej oblasti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien. V objektívnom funkčnom vyšetrení prítomná porucha statodynamiky chrbtice, bez trvalých znakov koreňového poškodenia cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil recidivujúce bolesti krčnej oblasti chrbtice (choroby podporného a pohybového aparátu) s mierou poklesu schopnosti podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) v rozsahu 20 %. 7. Na základe takto doplneného skutkového stavu žalovaného rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11.08.2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 24.04.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 3, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo žalobca nespĺňa podmienky stanovené pre invaliditu v citovanom ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1, lebo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho nie je o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 8. Včas podanou žalobou žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, vrátiť mu vec na ďalšie konanie s tým, aby bola u neho určená miera poklesu pracovať podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c) na úrovni hornej hranice rozpätia vo výške 50 %. Uviedol, že 19.08.2016 podal žiadosť o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 12.12.2013. Posudková lekárka sociálnej poisťovne v posudku nijako neodôvodňuje prečo sa rozhodla určiť mieru poklesu práve na 20 %, keď on je presvedčený, že určenie miery poklesu na úrovni hornej hranice lepšie zodpovedá jeho zdravotnému stavu, t. j. podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. d) vo výške 50 %, ako aj vyjadreniam a záväzným odporučaniam jeho ošetrujúceho lekára, špecialistu v odbore neurológia MUDr. V. C. a MUDr. V. Q. v odbore ortopédia. Ďalej uviedol čo znamená cervikokraniálny syndróm a aké súvisiace s touto diagnózou má príznaky. Ďalej poukázal aj na to, že ani posudková lekárka, ktorá posudzovala zdravotný stav po podaní odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa nezaoberala posúdením jeho zdravotného postihnutia na základe odborných lekárskych nálezov, ale obchádzala závery z ortopédie, ako aj neurológie a kliniky pracovného lekárstva. Uviedol, čo posudková lekárka uviedla v odbornom posudku ohľadne vlastného vyšetrenia a čo bolo zistené na klinike pracovného lekárstva, ako aj to, čo vyplýva zo záverov odborných lekárskych vyšetrení. Pri študovaní zákona č. 461/2003 Z. z. a prílohy č. 4 k zákonu so zaradením do kapitoly XV, oddiel E, položka 3c, kde je rozpätie 40 % až 50 % je vydané aj posudkové hľadisko s citáciou „miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu aktivity a funkčných porúch chrbtice potvrdených RTG diagnostikou chrbtice“. Po jeho námietke posudkovej lekárky, že má so sebou CD disk vyšetrenia z magnetickej rezonancie mu bolo oznámené, že ho nepotrebuje, lebo aj tak sa v tom nevyzná a má pred sebou lekárske správy. 9. K odbornému lekárskemu posudku zo 07.08.2017 uviedol, že nie recidivujúce bolesti v krčnej oblasti chrbtice, ale trvalé bolesti krčnej, ako aj Th oblasti chrbtice ľahká skolióza LS chrbtica premosťujúca spondylóza L3/4, skolióza sklerotizácia Si bilatso škubaním rúk, tŕpnutím rúk, kŕče nôh, bolesťami hlavy a ramien, ľahká skolióza LSl chrbtica premosťujúca spondylóza L3/4, skolióza sklerotizácia Si bilat, čo vyplýva z posudkov. Diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia nie sú podľa jeho názoru značného rozsahu. Z rozhodnutia je nesporné, že bolo vydané na základe posudku vypracovaného posudkovou lekárkou sociálneho poistenia sociálnej poisťovne a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie boli stanovené choroby podporného a pohybového aparátu. Z posudkov nie je jasné meno a priezvisko účastníkov konania (posudkového lekára) a boli porušené jeho práva, ktoré svojim obsahom a účelom odporujú zákonu a ho obchádzajú a sa priečia dobrým mravom a odcitoval ustanovenia § 209 ods. 1, 4, 6, § 153 ods. 1, 5, § 195 ods. 1, 2, 3, § 196 ods. 1, 6, § 173 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyplýva aké náležitosti má obsahovať rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhoduje podľa uvedeného zákona, kto vykonáva lekársku posudkovú činnosť, čo sa hodnotí, aké dôkazy je potrebné vykonať, ako ich hodnotiť a že sa má rozhodovať na základe skutočného stavu veci. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovými lekármi dňa 01.06.2017 a 07.08.2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili choroby podporného a pohybového aparátu - XV, oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z rozpätia 20% až 35 %, určili 20 %. Žalobca k správnej žalobe pripojil odborné lekárske nálezy, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii pri posudzovaní zdravotného stavu. K lekárskej správe z neurologického vyšetrenia z 08.09.2017 uviedol, že závery neurológa v lekárskej správe sú totožné so závermi z lekárskej správy z 23.12.2016, na základe čoho má za to, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu u žalobcu. Žalobca nepreukázal žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov zadovážených v konaní a ktoré by prijatý záver posudkov posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplne, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, z ktorého dôvodu ani nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. 11. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby a pripojenými prílohami, vyjadrením žalovaného, doplnením odborného lekárskeho posudku zo dňa 19.03.2018, pripojeným administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 12. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o invalidnom dôchodku. 13. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. zákona č. 461/2004 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 14. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zdravotného liečenia s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 15. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia je upravená v § 153 zákona o sociálnom poistení tak, že lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobou nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 16. Po podaní žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok a pripojení odborných lekárskych nálezov zdravotný stav žalobcu na účely invalidity posudzovali posudkoví lekári v súlade s ustanovením § 153 zákona o sociálnom poistení a ako vyplýva z pripojených odborných lekárskych posudkov zo 06.04.2017, 01.07.2017 a 07.08.2017, zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný aj v jeho prítomnosti, ale predovšetkým posudkoví lekári posúdili a zhodnotili odborné správy z odborných vyšetrení a to neurologického, ortopedického, ako aj správu z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a Klinickej toxikológie Košice. Posudkoví lekári v uvedených odborných lekárskych posudkoch dospeli k zhodnému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu sú recidivujúce bolesti v krčnej oblasti chrbtice, teda, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby podporného a pohybového aparátu a stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b) v rozsahu 20 %, pričom je tam stanovené 20 až 35 %. 17. Krajský súd požiadal posudkovú lekárku Sociálnej poisťovne, ústredie, aby doplnila odborný lekársky posudok a zhodnotila aj novo doložené odborné lekárske správy aj v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru neurológie a aby zároveň dôsledne zdôvodnila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Posudková lekárka v doplňujúcom posudku zo dňa 19.03.2018, ktorý bol vyhotovený aj v spolupráci s prísediacim lekárom z odboru neurológie, po zhodnotení odborných lekárskych nálezov a to neurologického vyšetrenia a to predovšetkým novo doložených správ z 19.03.2018, 08.09.2017, 04.12.2017 uviedla: „Zo zdravotnej dokumentácie zisťujeme, že v dávnej minulosti - v roku 1990 prekonal zlomeninu stavca L3 a asi pred 15 rokmi mal zlomeninu aj Th 12. V minulosti bol liečený aj na žalúdočné vredy, naposledy bol gastroenterologicky vyšetrený v roku 2013. Od roku 2012 veľmi sporadicky je v liečbe aj neurológa a ortopéda pre chronické bolesti prevažne krčnej oblasti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien chrbtice vyšetrením magnetickou rezonanciou verifikované. Doteraz nebolo indikované odbornými lekármi hospitalizačné preliečenie, infúzna alebo injekčná liečba, ozonoterapia, nikdy neabsolvoval kúpeľnú liečbu a nechodí ani na rehabilitáciu. 18. V roku 2015 bol zdravotný stav účastníka konania kompletne prešetrený aj Klinikou pracovného lekárstva pre bolesti krčnej chrbtice a bolesti kĺbov horných končatín. Po kompletnom vyšetrení zistené obmedzenie pohyblivosti oboch ramien ľahkého stupňa, známky epikondylitídy obojstranne, EMG vyšetrenie periférnych nervov horných končatín v norme, bez poruchy mikrocirkulácie prstov rúk, funkčné vyšetrenie sluchu svedčí pre počínajúcu poruchu sluchu (CCS 8,4 %). V kolektíve lekárov Kliniky pracovného lekárstva a Kliniky toxikológie hodnotená kompletná dokumentácia pacienta so záverom - nespĺňa klinické kritéria pre hlásenie choroby z povolania. 19. Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. sa pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity poistencov postihnutých chorobami podporného a pohybového aparátu (kapitola XV) uvádza, že MPSVZČ sa určí podľa funkčného postihnutia. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenoligicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola na chrbtici vykonaná operácia. 20. Pre lepšiu zhrozumiteľnosť uvádzame, že z medicínskeho hľadiska rozlišujeme akútnu alebo chronickú bolesť chrbta. Najčastejšími príčinami bolesti chrbta je nesprávne držanie tela, ochabnuté svalstvo, stres, prechladnutie, nedostatočná alebo prílišná aktivita, obezita, degeneratívne zmeny na chrbtici alebo úrazy. Ohrození sú tí, ktorí pri práci dvíhajú ťažké bremená, ale aj tí, ktorí takmer celý pracovný čas presedia. Chronická bolesť chrbta je v súčasnosti považovaná za biopsychosociálny problém. subjektívne ťažkosti ako aj objektívny nález mávajú kolísavý priebeh. Z uvedeného dôvodu je posudkový lekár povinný vypracovať posudok v kontexte dlhodobého sledovania vývoja klinického obrazu, nie na základe individuálneho vyšetrenia dokumentujúceho akútne zhoršenie stavu. 21. Prísediaci lekár z odboru neurológie na základe preštudovania všetkých odborných vyšetrení, na základe svojho objektívneho vyšetrenia a na základe doterajšieho klinického priebehu bolesti chrbtice hodnotí stav ako chronické bolesti chrbtice bez známok koreňového poškodenia s ľahkou poruchou statokinetiky chrbtice s negatívnym objektívnym neurologickým nálezom. 22. Chronické bolesti chrbtice na základe klinického priebehu a aj dnešného odborného neurologického vyšetrenia zaraďujeme do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) s MPSVZČ 20 %. 23. Z posudkového hľadiska sú nezávažné aj ďalšie zdravotné postihnutia, konkrétne obmedzenie pohyblivosti oboch ramien ľahkého stupňa - podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., kapitola XV, oddiel G, položka 6 - MPSVZČ 10 - 15 %, známky epikondylitídy obojstranne - kapitola XV, oddiel G, položka 10, písm. b) MPSVZČ 20 - 25 %, funkčné vyšetrenie sluchu svedčí pre počínajúcu poruchu sluchu (CCS 8,4 %) - kapitola VII, oddiel B, položka 6 MPSVZČ 10 %. 24. Z posudkového hľadiska sú nezávažné aj akroparestézie (trpnutie, zmenená citlivosť prstov rúk) - bez poruchy mikrocirkulácie prstov rúk, EMG vyšetrenie periférnych nervov horných končatín v norme - bez útlakového syndrómu. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že u účastníka konania žiadne zo zdravotných postihnutí nespĺňa posudkové kritéria invalidity“. 26. Z citovaných ustanovení § 70 ods. 1 § 71 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený okrem iného aj tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedené v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 27. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je však možné zvýšiť najviac o 10 % a to v prípade, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 28. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázkou vplyv dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. V konkrétnom prípade posudkoví lekári, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobcu na účely invalidity v jeho prítomnosti, ale predovšetkým na základe predložených aktuálnych, odborných lekárskych vyšetrení, ako aj správy z hospitalizácie žalobcu ako pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia, tak aj pred vydaním rozhodnutia žalovaného postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. 29. Z dôvodu, že žalobca aj v žalobe namietal, že posudkoví lekári pred vydaním rozhodnutí správnym orgánom neposudzovali jeho zdravotný stav na základe ním predložených odborných lekárskych nálezov, ani nesprávne zaradili rozhodujúce zdravotné postihnutia, ako aj nedostatočne zdôvodnili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, krajský súd doplnil dokazovanie posudkovým lekárom, ktorý v doplnení posudku zo dňa 19.03.2018, ktorý bol vyhotovený aj v spolupráci s prísediacim lekárom z odboru neurológie, t. j. z odboru pre rozhodujúce zdravotné postihnutie a posúdením aj novo doložených odborných vyšetrení, predovšetkým z neurologického vyšetrenia dospeli k zhodnému záveru ako posudkoví lekári pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím na základe zhodnotenia odborných lekárskych nálezov, ktoré boli predložené samotným žalobcom a išlo o aktuálne odborné lekárske nálezy dospeli k zhodnému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u neho sú chronické bolesti chrbtice, teda ide o choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) v rozsahu 20 % a že ostatné zdravotné postihnutia u žalobcu z posudkového hľadiska sú nezávažné, prečo ani neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Teda námietke žalobcu ohľadne posúdenia jeho zdravotného stavu na účely invalidity, ako aj stanovením a zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia bolo súdom v plnom rozsahu vyhovené, čo vyplýva aj z doplnenia lekárskeho posudku zo dňa 19.03.2018. 30. Na základe doplneného skutkového stavu krajský súd dospel k záveru, že nie sú dôvodné a opodstatnené námietky žalobcu ohľadne posúdenia jeho zdravotného stavu a jemu zodpovedajúca miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 31. Krajský súd považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyhotovené či už pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia alebo rozhodnutia žalovaného aj s prihliadnutím na doplnenie odborného posudku za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav žalobcu nespôsobuje viac ako 20 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z odborných lekárskych posudkov nevyplýva zmena diagnostických záverov posudkových lekárov oproti záverom stanovených odbornými lekármi. Pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je podstatný a rozhodujúci subjektívny pocit žiadateľa o invalidný dôchodok, ale podstatné a rozhodujúce sú odborné lekárske správy, ktoré aj v danom prípade žalobca posudkovým lekárom predložil, teda bol posúdený aktuálny zdravotný stav žalobcu na základe ním predložených odborných lekárskych nálezov, na základe čoho možno konštatovať, že posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav žalobcu na účely invalidity objektívne. 32. Námietky žalobcu týkajúce sa náležitosti rozhodnutia, či už prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného nie sú opodstatnené, pretože ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj so svojou prílohou - odborný posudok o invalidite zo 06.04.2017 má náležitosti, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení pre toto rozhodnutie a tak isto aj rozhodnutie žalovaného má náležitosti, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení, pričom žalovaný sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, o čom svedčí skutočnosť, že jeho zdravotný stav po podaní odvolania bol posúdený aj iným posudkovým lekárom. 33. K námietkam žalobcu, že odborný lekársky posudok neobsahuje meno, priezvisko účastníka konania, ani posudkového lekára je neopodstatnené, pretože odborný lekársky posudok nie je rozhodnutím, ktoré by bolo preskúmateľné súdom. Odborný lekársky posudok obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje, je v ňom uvedené, ktoré odborné lekárske nálezy boli hodnotené, čo je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a taktiež je uvedený aj záver posudkového lekára. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu má náležitosti, ktoré zákon pre rozhodnutie vyžaduje a toto rozhodnutie obsahuje pečiatku, ktorý správny orgán ho vydal a je aj podpísané. Tak isto rozhodnutie žalovaného je opatrené pečiatkou správneho orgánu, ktorý ho vydal a je aj podpísané. V rozhodnutiach správnych orgánov sú označení aj účastníci tak, ako majú byť. 34. Krajský súd ako správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že námietky nie sú dôvodné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, lebo v konaní úspešný nebol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.