Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sa/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200909 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200909.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobcu VENERG, s.r.o., so sídlom Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO: 45 282 897, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, so sídlom Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 16.05.2017, v spojení s doplnením podania doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.07.2017, domáhal v zmysle ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku, aby Krajský súd v Košiciach zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie rok 2012 a zdaňovacie obdobie rok 2013 vykonávanej u spoločnosti VENERG, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45 282 897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK 2022917578, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice, vložka č.: 24639/V, oddiel: Sro a zároveň prikázal, aby žalovaný v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2012 a zdaňovacie obdobie 2013 ukončil. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. 2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že podáva správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2012 a 2013, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia. Citoval rozhodnutia Daňového úradu Košice, ktorými prerušil daňovú z dôvodu podania žiadosti o MVI a uviedol, že k dnešnému dňu správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Správca dane však aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa. 3. Žalobca citoval § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku a mal za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola kontrola prerušená a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. 4. Žalobca ďalej poukázal na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu, správca dane v predmetnom protokole uvádza, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle § 2 písm. c/ citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť. 5. Žalobca konštatoval, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní mal žalovaný, ako orgánom verejnej moci ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Taký zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. V zmysle uvedeného je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu, a to vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 Daňového poriadku, nakoľko uplynula lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.01.2018 uviedol, že na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9810401/5/418823/2014/Ber zo dňa 03.02.2014 bola u daňového subjektu VENERG, s.r.o., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45 282 897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK 2022917578 (ďalej len „žalobca“) začatá dňa 28.02.2014 daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2013, august 2013, september 2013 a november 2013. Žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2013 uplatnil nadmerný odpočet vo výške 39 008,58 eur, za zdaňovacie obdobie september 2013 uplatnil nadmerný odpočet vo výške 919,47 eur, za zdaňovacie obdobie august 2013 priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 577,25 eur a za zdaňovacie obdobie november 2013 priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 387,07 eur. Hlavným predmetom podnikania vo vyššie uvedených zdaňovacích obdobiach bol nákup a predaj repkového oleja. Počas výkonu daňovej kontroly vyšli najavo také skutočnosti, ktoré spochybňujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov. 7. Žalovaný poukázal na zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), ktorým určuje v ustanovení § 46 ods. 10 lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je v zmysle uvedeného ustanovenia najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Prerušenie daňovej kontroly zákon o správe daní špeciálne neupravuje. Ustanovenie § 46 ods.10 citovaného zákona určuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61 Daňového poriadku. 8. Žalovaný citoval § 61 ods. 1 Daňového poriadku a uviedol, že správca dane v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2013, august 2013, september 2013 a november 2013 rozhodnutím č. 9810401/5/5461673/2014/Ber zo dňa 18.12.2014 od 23.12.2014. 9. Žalovaný poukázal na to, že správca dane daňovú kontrolu prerušil z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady č. 904/2010/EU na základe podaných žiadostí, ktoré citoval. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že z vyššie uvedeného vyplýva, že boli na jeho žiadosť č. 9810401/5/5441883/2014 zo dňa 16.12.2014 doručené tri čiastočné odpovede. Žalovaný konečnú odpoveď urgoval dňa 03.10.2016, dňa 24.05.2017, dňa 08.09.2017 a dňa 03.01.2018. Aj napriek podaným urgenciám žalovanému konečná odpoveď nebola do dnešného dňa doručená. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Žalovaný mal za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko v zmysle § 61 ods. 5 cit. zákona, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 11. Žalovaný poukázal na to, že počas daňovej kontroly v zmysle ustanovenia § 3 a § 46 Daňového poriadku, vykonával úkony, aby zabezpečil a preveril všetky relevantné skutočnosti, za účelom správneho určenia dane. Okrem medzinárodnej výmeny informácií žalovaný pred prerušením daňovej kontroly, v nadväznosti na ustanovenie § 21 Daňového poriadku, preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcu u iných správcov daní na základe dožiadaní. 12. V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že správcovi dane v čase výkonu daňovej kontroly bolo prostredníctvom účtovníčky žalobcu oznámené, že pre účely vyšetrovania v trestnej veci ČVS: KRP-47/OEK-KE-2013 boli orgánom činným v trestnom konaní vydané účtovné a iné doklady týkajúce sa daňových subjektov VENERG, s.r.o., VENAS, a.s. a MVR, s.r.o., personálne a majetkovo prepojených spoločností, za zdaňovacie obdobia rokov 2012 a 2013. O uvedenom žalovaný spísal úradný záznam č. 9801401/5/ 978849/2014/Ber zo dňa 14.03.2014. 13. Žalovaný konštatoval, že Daňový poriadok v prípadoch, kedy nie je možné v konaní konať pre rôzne prekážky, upravuje procesný inštitút prerušenia daňového konania. Zákon rozlišuje okolnosti, pre ktoré správca dane je povinný obligatórne prerušiť daňové konanie a okolnosti, pre ktoré môže fakultatívne prerušiť daňové konanie. Inštitút prerušenia daňového konania sa používa aj pri prerušení daňovej kontroly na základe odkazu v ustanovení § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61 Daňového poriadku. Správca dane môže prerušiť daňové konanie, resp. daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti dôležitej pre vydanie rozhodnutia. 14. Žalovaný poukázal na to, že prerušenie daňového konania, resp. daňovej kontroly znamená, že správca dane voči daňovému subjektu nevykonáva úkony, t.j. nevykonáva dokazovanie a preverovanie sám, ani prostredníctvom dožiadaného správcu dane. Žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu prílohu, Stanovisko k prerušeniu kontroly č. 1400205/1/160398/2014 zo dňa 27.03.2014, vydané Finančným riaditeľstvom SR, Odbor daňovej a colnej metodiky, Oddelenie metodiky daňového procesu, ktoré aj citoval. 15. Žalovaný k doplneniu podania zo dňa 17.07.2017 uviedol, že podanie žalobcu je nejednoznačné a zmätočné. Výpočet rozhodnutí uvedených v žalobe 1Sa/21/2017 nie je možné paušalizovať zdaňovacím obdobím roku 2012 a 2013, nakoľko žalobca je mesačným platcom dane z pridanej hodnoty a daňové kontroly sa vykonávajú za rôzne zdaňovacie obdobia a rôznymi kontrolnými skupinami. Na podporu uvedeného žalovaný dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1Sa/21/2017 zo dňa 25.09.2017, ktorým Krajský súd v Košiciach vylúčil rozhodnutia uvedené v správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy na samostatné konania. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že správca dane pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2013, august 2013, september 2013 a november 2013 postupoval v súlade so zákonom, nie je nečinný a v predmetnej veci rozhodne po obdŕžaní a vyhodnotení všetkých dôkazov v zákonom stanovenej lehote. 17. Žalovaný konštatoval, že žalobná legitimácia v konaniach o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je upravená v ustanovení § 244 Správneho súdneho poriadku. Podľa citovaného ustanovenia, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca podal sťažnosť proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa osobitného predpisu, resp. že by bol podaný podnet na prokuratúru. 18. Žalovaný upriamil pozornosť súdu na ustanovenie § 256 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že rozhodnutie č. 9810401/ 5/5461673/2014/Ber zo dňa 18.12.2014 bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 05.01.2015, pričom žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 16.05.2017, t.j. po zákonom určenej lehote. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 19. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol Krajskému súdu v Košiciach, aby správnu žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá súvisí s prerušením daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2013, august 2013, september 2013 a november 2013 na základe rozhodnutia č. 9810401/5/ 5461673/2014/Ber zo dňa 18.12.2014 odmietol, z dôvodu jej nedôvodnosti a porušenia ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku. Zároveň nežiadal, aby Krajský súd v Košiciach v predmetnej veci nariadil pojednávanie. 20. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 05.02.2018 uviedol, že s tvrdeniami uvádzanými žalovaným v predmetnom stanovisku sa žalobca nestotožňuje, pričom má naďalej za to, že žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní mal žalovaný, ako orgán verejnej moci ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Vzhľadom k uvedenému žalobca aj naďalej v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvádzaných. 21. Správny súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku, po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadreniami žalovaného a žalobcu, ako aj obsahom administratívneho spisu žalovaného, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), dospel k záveru, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná. 22. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 23. Vyššie uvedené a citované prvé dve zákonné ustanovenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy. 24. Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP, možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). 25. V zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP, je pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. 26. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Doktrína sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP. 27. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie. 28. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP (predtým do 30.06.2016 ust. § 250v ods. 1 O.s.p.), ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). 29. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu hradiť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu. 30. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, žalovaný ako správca dane na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9810401/5/418823/2014/Ber zo dňa 03.02.2014 začal u žalobcu dňa 28.02.2014 daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2013, august 2013, september 2013 a november 2013. Žalovaný v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia rozhodnutím č. 9810401/5/5461673/2014/Ber zo dňa 18.12.2014 od 23.12.2014, a to z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady č. 904/2010/EU na základe podaných žiadostí č. 9810401/5/5469440/2014 zo dňa 18.12.2014, č. 9810401/5/5441868/2014 zo dňa 16.12.2014 a č. 9810401/5/5441877 /2014 zo dňa 16.12.2014. Žalovanému boli doručené odpovede VAT SK 1327/15/Lam GB 050216 20150114 G RI R zo dňa 22.04.2015, odpoveď VAT SK 30802/15/Merc CZ P201501353 20150420 G RI R zo dňa 21.05.2015, odpoveď VAT SK 1322/15/Lam HU 50413 20150114 G RI R zo dňa 22.04.2015, čiastočná odpoveď VAT SK 1324/15/Lam HU 51403 20150114 G RI zo dňa 02.04.2015, čiastočná odpoveď VAT SK 1324/15/ Lam HU 53807 20150114 G RI zo dňa 03.07.2015 a čiastočná odpoveď VAT SK 1324/15/Lam HU 55818 20151110 G RI R zo dňa 10.11.2015. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný konečnú odpoveď urgoval podaniami zo dňa 03.10.2016, 24.05.2017, 08.09.2017 a dňa 03.01.2018. Uvedené urgencie žalovaného sa nachádzajú v administratívnom spise označené pod č. 22. Aj napriek týmto podaným urgenciám žalovanému konečná odpoveď nebola doručená. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovanému nebola doručená konečná odpoveď na základe jeho písomných dožiadaní, žalovaný nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. 31. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú. 32. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami uvedenými v bode 31. tohto uznesenia, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 33. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov (žalobca v podanej žalobe neuviedol, kedy presne pominuli dôvody), pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru správneho súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone alebo v jeho pokyne, a nebola teda naplnená ani materiálna, ani formálna stránka verejnej správy. 34. Preto z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 36. Podľa § 140 Správneho súdneho poriadku vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku, správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. V tomto smere správny súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/21/2017 zo dňa 19. januára 2018. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.