Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sa/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201013 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201013.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: Slovenská regionálna spoločnosť, o.z., so sídlom Ambroseho 8, 851 02 Bratislava, IČO: 31 802 923, zastúpeného: GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Obec Vojčice, so sídlom P. O. Hviezdoslava 408/1, 076 22 Vojčice, zastúpeného: JUDr. Miroslav Bereš, advokát, Kukučínova 184/1, 075 01 Trebišov, o iný zásah orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá bola doručená správnemu súdu 16.112017 žiadal, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práva žalobcu na poskytnutie dotácie na mzdy a prevádzku na rok 2017 na žiaka Súkromnej základnej umeleckej školy C. XX, Q., P. P. C. XX, Q., I.: XXXXXXXX a uložil mu povinnosť obnoviť mesačné vyplácanie pomernej časti dotácie na mzdy a prevádzku na rok 2017 na žiaka Súkromnej základnej umeleckej školy vo výške podľa všeobecne záväzného nariadenia obce F. Č.. X/XXXX na účet žalobcu ako zriaďovateľa a vyplatiť na účet žalobcu pomernú časť dotácie na mzdy a prevádzku za mesiace september až december 2017 do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a priznať mu náhradu trov konania. 2. V žalobe uviedol, že Súkromná základná umelecká škola C. XX, Q., ktorej zriaďovateľom je žalobca, vznikla z elokovaného pracoviska na adrese W. XXX, F. ako súčasti Súkromnej základnej umeleckej školy T. M. A. XXX a s účinnosťou od 1. septembra 2015 bola Súkromná základná umelecká škola vedená v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky ako samostatná právnická osoba, pôsobiaca na adrese W. XXX, F.. S účinnosťou od 01.09.2017 došlo k zmene názvu a sídla Súkromnej základnej umeleckej školy z adresy W. XXX, F. M. J. C. XX, Q.Č.. 3. S účinnosťou od 01.09.2017 došlo na návrh žalobcu k zmene v sieti škôl a školských zariadení tak, že bolo zmenené sídlo Súkromnej základnej umeleckej školy z obce F. R. G. Q.. Zmena sídla Súkromnej základnej umeleckej školy spôsobila skutočnosť, že žalovaný od septembra 2017 prestal poskytovať žalovanému dotáciu. Iná zmena pomerov u žalobcu v tom období nenastala. Súkromná základná umelecká škola bola financovaná z dotácie na mzdy a prevádzku, ktorú žalovaný má povinnosť poskytovať žalobcovi v súlade s § 6 ods. 12 písm. písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Žalovaný si túto svoju povinnosť voči žalobcovi riadne plnil a postupoval v súlade § 6 ods. 12 písm. b) zákona č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a to až do konca augusta 2017, kedy bola žalobcovi poslednýkrát vyplatená dotácia. 4. V zmysle § 4 Všeobecne záväzného nariadenia obce F. č. 2/2013 0 určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy v školách a v školských zariadeniach na území obce F. a Centrách voľného času a Základných umeleckých školách za dieťa s trvalým pobytom v obci F. (ďalej len „VZN2/2013") „ Obec poskytne príjemcovi dotáciu s právnou subjektivitou, zriaďovateľovi neštátneho zariadenia mesačne do 29. dňa príslušného mesiaca vo výške 1/12 z celkového rozpočtu, resp. podľa výšky poskytnutých finančných prostriedkov v rámci podielových daní." Dotáciu za mesiac september mal teda žalobca obdržať do 29.09.2017, k čomu však nedošlo. 5. Žalobca vidí iný zásah žalovaného ako orgánu verejnej správy v tom, že žalovaný bez opory v právnej úprave a v rozpore s § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. od septembra 2017 do súčasnosti neoprávnene zadržiava vyplácanie pomernej časti dotácie na rok 2017 určenej na financovanie Súkromnej základnej umeleckej školy. Žalobca nemá k dispozícii iné formy súdnej ochrany. Žalobca splnil podmienky podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. na poskytovanie dotácie žalovaným, žalovaný túto povinnosť porušil tým, že dotácie poskytoval len do konca augusta 2017. Štát má povinnosť zabezpečovať financovanie súkromných základných umeleckých škôl prostredníctvom obcí, ktoré poskytujú zriaďovateľom súkromných základných umeleckých škôl dotáciu na mzdy a prevádzku v súlade s podmienkami stanovenými v § 6 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z. z.. Žalobca konštatoval, že bol v dôsledku zásahu žalovaného ukrátený o dotácie na mzdy a prevádzku, ktorou dochádza k zabezpečeniu financovania Súkromnej základnej umeleckej školy, garantované v § 15 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z., v zmysle ktorého zaradením Súkromnej základnej umeleckej školy do siete vzniklo Súkromnej základnej umeleckej škole. Dňa 13.10.2017 bezvýsledne podal žalovanému sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, v ktorej ho vyzval na to, aby žalovaný pokračoval v poskytovaní dotácie a aby poskytol žalobcovi pomernú časť dotácie za mesiac september 2017, ktorú mu zadržiaval. 6. Podľa § 6 ods . 12 písm. a), písm . b ) zákona č . 596/ 2003 Z . z . „obec poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej materskej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa, poslucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských 11 zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo okresný úrad v sídle kraja . Podľa § 6 ods. 11 uvedeného zákona „obec každoročne poskytuje finančné prostriedky zriaďovateľom podľa písmena b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok mesačne v lehote určenej vo všeobecne záväznom nariadení". Podľa § 6 ods. 12 písm. c ) uvedeného zákona „ obec určí všeobecne záväzným nariadením pre zriaďovateľov podľa písmena b) a základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 1. podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, 2. lehotu na predloženie údajov, podľa ktorých bude financovať základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy a školské zariadenia okrem údajov podľa osobitného predpisu, 3. výšku finančných prostriedkov určených na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia; v zariadeniach školského stravovania na žiaka školy, skutočného stravníka alebo na jedno hlavné jedlo alebo doplnkové jedlo 4. deň v mesiaci, do ktorého poskytne finančné prostriedky.. Podľa § 6 ods. 12 písm. i ) uvedeného zákona „ obec poskytne finančné prostriedky na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevne jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce". Podľa v § 15 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z., zaradením Súkromnej základnej umeleckej školy do siete vzniklo Súkromnej základnej umeleckej škole právo a) vykonávať výchovu a vzdelávanie podľa osobitného predpis, b) na zabezpečenie financovania podľa osobitného predpisu. 7. Podľa žalobcu zmena sídla Súkromnej základnej umeleckej školy v priebehu kalendárneho roka nemôže byť dôvodom na pozastavenie vyplácania dotácie, inak by bolo fakticky znemožnené zriaďovateľovi uplatniť výlučnú kompetenciu rozhodnúť o zmene sídla súkromnej základnej umeleckej školy v priebehu kalendárneho bez dopadu na jej financovanie. Zákonodarca garantuje právo na financovanie z podielu výnosu dane z príjmov každej súkromnej základnej a umeleckej škole po dobu jej zaradenia do siete. 8. Žaloba uviedol, že zákonodarca výslovne zakotvil do § 6 ods. 12 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z., že obec poskytuje dotáciu na kalendárny rok, pričom jej rozdelenie do mesačných „splátok" je podľa názoru žalobcu len spôsobom jej pravidelného poukazovania, avšak nárok žalobcu na poskytnutie dotácie nevzniká osobitne vo vzťahu ku každej mesačnej časti dotácie, ale vznikol naraz, po splnení zákonom stanovených podmienok, a to na celý kalendárny rok. Žalovaný má povinnosť poskytovať dotáciu zriaďovateľovi počas celého kalendárneho roka bez ohľadu na zmenu sídla Súkromnej základnej umeleckej školy. Žalobca vychádza z gramatického výkladu ustanovenie § 6 ods. 12 písm. b) zákona. ktoré v prvej časti sa obci ukladá povinnosť poskytnúť na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa zákona č.564/2004 Z. z. ako podiel na výnose dane z príjmov dotáciu zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy. V druhej časti sa len vysvetľujú podrobnosti o žiadosti na poskytovanie dotácie, ktorá je predpokladom poskytnutia dotácie, a to kto môže žiadosť predložiť, komu sa žiadosť predkladá a čo je jej predmetom. /podľa pravidiel slovenského pravopisu, sa bodkočiarka píše v jednoduchej vete alebo súvetí pred tou ich časťou, ktorá podáva vysvetlenie predchádzajúcej časti. 2 preto kritérium sídla Súkromnej základnej umeleckej školy je určujúce len vo vzťahu k identifikácii obce, ktorú zriaďovateľ Súkromnej základnej umeleckej školy môže požiadať o poskytnutie dotácie na mzdy a prevádzku. 9. Žalobca tvrdí, že v tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že zmena sídla Súkromnej základnej umeleckej školy neznamená, že v priebehu kalendárneho roka dôjde k zmenu obce, ktorej sú zo strany štátu poskytnuté finančné prostriedky na zabezpečenie financovania tejto Súkromnej základnej umeleckej školy. Obci Q. neboli zo strany štátu poskytnuté prostriedky na zabezpečenie financovania Súkromnej základnej umeleckej školy žalobcu. Obec je podľa žalobcu „platobné miesto“, cez ktoré sa na daný kalendárny rok pre tú ktorú súkromnú školu uskutočňuje transfer finančných prostriedkov. Podľa § 73 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam na nasledujúci kalendárny rok podľa zákona č. 564/2004 Z. z. sa zbierajú údaje o počte žiakov základnej umeleckej školy v individuálnej forme vzdelávania a v skupinovej forme vzdelávania od piatich rokov veku do dovŕšenia 25 rokov veku podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka. Ak súkromná škola má svoje sídlo na území obce k 15. 9., potom je to práve táto obec, ktorej budú tieto finančné prostriedky pridelené prostredníctvom podielových daní, a teda vzniká jej povinnosť tieto finančné prostriedky presmerovať ďalej zriaďovateľovi súkromnej školy, a to za podmienok uvedených v zákona č. 596/2003 Z. z. a v lehote stanovenej vo VZN. 10. Podľa žalobcu žalovaný nie je oprávnený rozhodovať o tom, či vôbec bude žalobcovi poskytnutá dotácia bez ohľadu na skutočnosť, že boli splnené podmienky na jej poskytnutie vyplývajúce z platnej legislatívy na poskytovanie dotácie, vrátane VZN Č. 2/2013. Takýto výklad kompetencie žalovaného vyplývajúcej zo zákona č.596/2003 Z. z. je v príkrom rozpore s právom na financovanie, ktoré je Súkromnej základnej umeleckej škole zo strany zákonodarcu garantované a v konečnom dôsledku vydáva žalobcu na milosť žalovaného a jeho „dobrej vôle" plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona č.596/2003 Z. z. Financovanie školy takmer výlučne závisí od financií pochádzajúcich od štátu v podobe dotácie. nevyplatením dotácie, dostal Súkromnú základnú umeleckú školu do značných finančných ťažkostí a ohrozuje tak jej ďalšiu existenciu a plnenie jej hlavného účelu, za ktorým vznikla a môže mať vo vzťahu k Súkromnej základnej umeleckej škole likvidačný charakter. 11. Zo VZN č . 2/2013 obce F. z 24.03.2013 obce F. o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy v školách a v školských zariadeniach na území obce F. a Centrách voľného času a Základných umeleckých školách za dieťa vyplýva, že príjemcom dotácie podľa tohto nariadenia je a) základná umelecká škola, materské školy a školské zariadenia s právnou subjektivitou zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. b) Obec F. za materskú školil bez právnej subjektivity. c) štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť alebo iná právnická osoba a fyzická osoba ako d) zriaďovateľ základnej umeleckej školy a školských zariadení, ktoré majú sídlo na území obce, ako dotáciu písomne požiada. Výška a účel dotácie sú upravené v § 2 VZN. Zriaďovatelia škôl a školských zariadení sú povinní oznámiť obci údaje podľa § 7a odsekov 1 až 5 zákona č. 597/2003 Z. z. a v znení neskorších predpisov najneskôr do 25. septembra kalendárneho roka za školy a školské zariadenia, ktoré majú sídlo na území obce. Výška dotácie na príslušný kalendárny rok na prevádzku a mzdy na žiaka v školách a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti obce F. je určená v prílohe č. všeobecne záväzného nariadenia. Výška dotácie na príslušný kalendárny rok na prevádzku a mzdy na žiaka základných umeleckých školách a centrách voľného času v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osoby a fyzickej osoby je určená v prílohe č. 2 všeobecne záväzného nariadenia. Prijímateľ dotácie je oprávnený použiť dotáciu len na úhradu osobných a prevádzkových nákladov v školách a školských zariadeniach so sídlom na území obce a pri jej použití musí zabezpečiť hospodárnosť. efektívnosť a účinnosť jej použitia. V prípade, že dotácia nebude vyčerpaná do 31.12. príslušného kalendárneho roku, je prijímateľ povinný nevyčerpanú časť dotácie vrátiť späť na účet obce do 31.12. príslušného kalendárneho roku. V § 4 VZN upravuje termín a spôsob poskytovania dotácie VZN upravuje, že Obec poskytne príjemcovi dotáciu S právnou subjektivitou zriaďovateľovi neštátneho zariadenia mesačne do 29. dňa príslušného mesiaca vo výške 1/12 z celkového rozpočtu, resp. podľa výšky poskytnutých finančných prostriedkov v rámci podielových daní. V § 5 VZN upravuje zúčtovanie dotácie. Prijímateľ dotácie, ktorý nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti Obce F. je povinný zúčtovať finančných prostriedkov podpísaným štatutárnym zástupcom. Prijímateľ dotácie, ktorý, je právnym subjektom a je v zriaďovateľskej pôsobnosti Obce F., predkladá doklad o čerpaní finančných prostriedkov k 15. za príslušný mesiac. Prijímateľ dotácie čerpá finančné prostriedky podľa písomne určených pravidiel obcou. Zmeny o úpravu rozpočtu žiada zriaďovateľa písomne. V prípade, že dotácia nebude vyčerpaná do 31.12. príslušného kalendárneho roka je prijímateľa povinný nevyčerpanú časť dotácie vrátiť' späť na účet Obce F. do 31.12. kalendárneho roka. Finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými podľa tohto VZN vykonáva Obec F.I.. 12. Žalovaný - Obec F., vo vyjadrení k správnej žalobe vo veci iného zásahu orgánu verejnej správy navrhovala žalobu zamietnuť a priznať žalovanej trovy konania. Nesúhlasil so žalobou, ktorou sa žalobca sa domáha doplatenia mesačnej dotácie za obdobie od 1. 9. 2017 do 31. 12. 2017, na zabezpečenie financovania pre svoju Súkromnú základnú umeleckú školu, teraz so sídlom v Q. (ďalej aj ako SZUŠ) od 01.09.2017. Uvádza, že škola zmenila sídlo a zdôrazňuje rozdielne termíny kalendárny rok a školský rok. Dotáciu na prevádzku a mzdy na žiaka SZUŠ obec obdržala v januári 2017 na celý kalendárny rok 2017. Poskytol dotáciu mesačne podľa počtu žiakov ku dňu 15.09.2016 a dotáciu poukazoval do konca školského roka, do 31.08.2017 pre SZUŠ zriadenú na území našej obce. Od l. 9.2017 SZUŠ zmenila sídlo do Q. a žalovanému zanikla povinnosť poskytovať ďalej dotáciu v kalendárnom roku 2017 a to od účinnosti tejto zmeny a od nového školského roku (2017 až 2018), teda od 01.09.2017. Pri poskytovaní dotácie na prevádzku a mzdy na žiaka základnej umeleckej školy na území obce, obec postupuje podľa platného VZN Č 2/2013 obce F., ktoré určuje výšku dotácie na prevádzku a mzdy v školských zariadeniach (iba) na území obce F.. Keďže žalobca od 01.09.2017 nesídli na území ovce, nemôže mu dotáciu poskytovať, nakoľko by to v rozpore s uvedeným VZN a bez právneho základu. Zmenou sídla SZUŠ sa žalobca sám pripravil o finančné výhody plynúce mu z dotácie. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k.2S1 32/2016 zo dňa 26.10.2016 v obdobnej veci. Z neho vyplýva, že po zmene sídla SZUŠ odpadla základná zákonná požiadavka na poskytovanie dotácií a to podmienka sídla SZUŠ na území dotknutej obce. Neposkytnutie dotácie po 01.09.2017 preto nemožno považovať za protiprávny zásah žalovaného do žalobcových práv. 13. Žalobca k argumentácii žalovaného uviedol, že rozdiel medzi termín školský a kalendárny rok, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve pojem „školský rok“ nepozná a nepoužíva. Podľa jeho názoru § 6 ods. 12 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. výslovne stanovuje, že obec je povinná poskytovať finančné prostriedky zriaďovateľovi na kalendárny rok, t. j. od 01.01. príslušného kalendárneho roka do 31.12. príslušného kalendárneho roka. Ak by zákonodarca chcel pre obec túto povinnosť stanoviť pre školský, nie kalendárny rok, nepochybne by tak urobil. Žalovaný uvádza, že v januári 2017 obdržal dotáciu na celý kalendárny rok z dôvodu, že do počtu žiakov boli k 15.09.2016 zahrnutí aj žiaci v súkromnej základnej umeleckej školy, ktorej zriaďovateľom je žalobca. Žalovaný nie je oprávnený s touto dotáciou voľne nakladať, pretože táto má štátom presne stanovený účel, na čo čo žalobca poukazoval už v žalobe a čo potvrdilo vo svojom náleze zo dňa 02.07.2008 aj plénum Ústavného súdu SR (Pl. ÚS 126/07-59).“ 14. Konštatoval, ak žalovaný poukázal na uznesenie sp. zn. 2 S 132/2016 zo dňa 26.10.2016 Krajského súdu v Bratislave, proti jeho II. výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, bola podaná kasačná sťažnosť, ktorá je momentálne predmetom posúdenia v konaní na Najvyššom súde SR. Podľa žalobcu je v praxi neudržateľné, aby v období od 01.09. do 31.12. poskytovala dotáciu žalobcovi obec Q., ktorej od štátu na túto dotáciu neboli pridelené finančné prostriedky, naopak obci F. tieto finančné prostriedky pridelené boli. Dotácia na mzdy a prevádzku poskytovaná podľa§ 6 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z. z. je zákonným nárokom žalobcu, ktorý mu žalovaný zadržuje. Doložil dokumenty súvisiacich so sťažnosťou žalobcu, t.j. pred podaním žaloby podal žalovanému sťažnosť a ten ju postúpil Okresnému úradu Košice, odkiaľ mu bola vrátená na ďalšie konanie a následne sa s touto sťažnosťou žalovaný obrátil na Úrad vlády SR. V odpovedi Úradu vlády SR (Oznámenie zo dňa 15.12.2017, strana 2) sa uvádza, že na vybavenie podania je príslušný ten orgán verejnej správy, ktorého činnosti sa podanie t.j. žalovanému. 15. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadreniami žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov a preto ju podľa § 261 SSP zamietol. 16. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 17. Vyššie uvedené a citované prvé dve zákonné ustanovenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy. 18. Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). 19.V zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP je pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. 20. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie. 21. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP, ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). 22. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný k dispozícii účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko, iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu hradiť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu. 23. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný prevzal z rozpočtových prostriedkov štátu na rok 2017 na účel financovania škôl finančné prostriedky, na ktoré si nárokuje žalobca, t.j. aby prispel k financovaniu prevádzky Súkromnej základnej umeleckej školy so sídlom F. za 3 mesiace september, október , november a december 2017. Presídlením školy od 1.9. 2017 na územie inej obce, t.j. do obce Q., kde mala škola sídlo škola nastáva obdobie, kedy žalovaný financovanie s poukazom na znenie VZN zastavil a dotáciu žalobcovi neposkytol. Nekonaním žalovaného, resp. tým, že zadržiava prostriedky, ktoré sú podľa žalobcovho názoru určené na tento účel je aj podľa žalobcu jeho konanie, či nekonanie žalovaného nezákonné, preto zvolil právnu ochranu prostredníctvom žaloby upravenej v ust. § 252 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa žalobca môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa § 261 ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 24. Hoci žalobca zastáva názor, ktorý zvýrazňuje pozíciu zákona, t.j. právnej úpravy, ktorá upravuje poskytovanie dotácie obciam na kalendárny rok a nepovažuje VZN žalovaného za prekážku poskytnutia dotácie za požadované obdobie, súd dodáva, že Všeobecne záväzné nariadenie žalovaného upravuje poskytovanie dotácií škole počas trvania jej sídla na území obce, čo v danom prípade nie je celý kalendárny rok 2017. K zmene sídla školy došlo v priebehu školského roka 1. septembra 2017. 25. K inému zásahu podľa žalobcu dochádza faktickým postupom žalovaného pri plnení - neplnení jeho úloh v oblasti verejnej správy, ktorý je vlastne určitým, ako keby distribútorom tých finančných prostriedkov na miestnej úrovni. Žalobca sa odvoláva na zákon č. 596/ 2003 Z. z., ktorý tieto otázky upravuje a pokiaľ žalovaný zastáva názor, že zmena sídla Súkromnej základnej umeleckej školy v priebehu kalendárneho roka je dôvodom na pozastavenie vyplácanie dotácií, s týmto záverom žalobca nesúhlasil. 26. Všeobecne záväzným nariadením obce F. č. 2/2013 sa upravuje povinnosť žalovaného bližšie upravená na základ zmocnenia zákona prispievať žalobcovi na jeho činnosť a v nadväznosti na to dodržiavať rozpočtovú disciplínu založenú zákonom a VZN. Ako vyplýva z obsahu VZN určuje, že obec prispieva na činnosť žalobcu. podľa tohto všeobecne záväzného nariadenia. Príjemcom dotácie sú tie subjekty/sú to Základná umelecká škola, Materské školy a školské zariadenia správnou subjektivitou zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Obec F., za Materskú školu bez právnej subjektivity štátom uznaná cirkev alebo náboženská alebo iná právnická osoba, fyzická osoba, zriaďovateľ Základnej umeleckej školy a školských zariadení/ ktoré o dotáciu písomne požiadali a majú sídlo na území obce. 27. V uznesení sp. zn. 2 S 132/2016 zo dňa 26. 10. 2016 Krajský súd v Bratislave vo vzťahu k prepojeniu zmeny sídla školy a jej prenesenie do inej obce v priebehu kalendárneho roka a povinnosťou obce poskytnúť dotáciu na prevádzku školského zariadenia aj po zmene tejto skutočnosti vyjadril názor, že obec je povinná postupovať podľa zákona a ak tento nerieši zmenu sídla školy v priebehu kalendárneho roka, ani transfer poskytnutých finančných prostriedkov, z právnej úpravy nemožno vyvodiť nárok žalobcu voči žalovanému na poskytovanie dotácii na mzdy a prevádzku Súkromnej základnej umeleckej školy, lebo od 1. 9. 2016 /v komentovanom prípade/odpadla základná zákonná podmienka zriadenosti - sídla školy na území obce. 28. Možnosť riešiť zásah dohodou správny súd dáva do pozornosti po oboznámení sa z uznesením Mestského zastupiteľstva v Ružomberku /materiál č. 20 určený na prerokovanie z 3. 9. 20014/ predloženého správnemu súdu na dokreslenie prejednávanej problematiky, t.j. poskytovanie dotácií súkromným školám, ktoré po založení zmenili v priebehu kalendárneho roka svoje sídlo do inej obce vyplýva, že poskytovanie dotácie je možné upraviť vo VZN. Nejde o zákonný nárok školy, ale o prístup obce k záujmu poskytovať podporu škole aj po takejto zmene sídla, ktorá je založená na dohode mestského zastupiteľstva podporiť dotáciu škole, ktorá už nesídli na území mesta. Uvedené riešenie, teda dohodu obce a školy uvádza aj Krajský súd v Bratislave ako možné riešenie po zmene sídla školy v priebehu kalendárneho roka. K tomuto však v posudzovanej veci nedošlo. 29. Ústavný súd SR vyjadril v právnej vete uverejnenej v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 5/2008 texte názor v posudzovanej súvislosti výkladu zákona č. 569/2003 Z.z.: „Aj keď legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov nemajú všeobecnú záväznosť, nie sú právnym predpisom, obsahujú zásady legislatívnej a legislatívno-technickej kultúry, právotvorby, garantujúcej určitú systematickosť, systémovo-formálnu právnu jednotnosť a konzistentnosť právneho poriadku. Ich porušenie neznamená nesúlad právneho predpisu s ústavou, ale môžu byť hodnotené ako nedostatok právnej úpravy. “ Ústavný súd SR zamietol návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady SR, ktorí namietali nesúlad § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 569/2003 Z. z. o štátnej správ e v školstve a školskej správe s č. 1 ods. 1 čl. 20 ods. 4 a čl. 65 ods. 1 Ústavy SR. V tomto konaní išlo o možnosť zásahu štátu do právomoci obcí pri plnení ich povinnosti zverenej m ako orgánu verejnej správy. 30. Správny súd komentuje, že i Prokurátor sleduje vždy či prijaté VZN sú v súlade s ústavou i zákonmi. V posudzovanej veci nebolo VZN č. 2 obce F. napadnuté a vychádza zo zmocnenia daného v zákone. Obec, ani žalovaný v posudzovanej veci nemôžeme poskytnúť žalobcovi dotáciu, za mesiace 9 až 12/2017 , keď škola nesídlila na jeho území. 31. Finančné prostriedky po usídlení sa Základnej umeleckej školy v obci Q. možno podľa súdu, len dohodnúť za obdobie 9-12/2017. Finančná disciplína v štáte je určená štátnym rozpočtom, základným zákonom štátu, ktorý zahŕňa aj rozpočtovanie cez územné samosprávy a rozpočtovanie kultúry a školstva, prostredníctvom zákona č. 569/2003 Z. z. o štátnej správ v školstve a školskej správe. Tento „zahŕňa balík finančných prostriedkov“ pre školy prostredníctvom obcí a ich prideľovanie prebieha každoročne na základe zisťovaní, prepísaných týmto zákonom. Po pridelení finančných prostriedkov nie je zrejmé kde skončili finančné prostriedky poskytnuté žalovanému za 9-12/2017, poskytnuté mu na kalendárny rok 2017, kedy ZUŠ, mala /v čase prideľovania/ pôvodne sídlo v obci F.. V tomto ohľade sa súd stotožnil s názorom, že ich pridelením za ich hospodárenie zodpovedá žalovaný. 32. Súd dáva sa stotožňuje s názorom žalovaného a aj s odkazom na predmetné všeobecne záväzné nariadenie 2/2013, ktoré upravuje povinnosť Obce F. prispievať na prevádzku škôl a školských zariadení na území jej obce a centier voľného času a základných umeleckých škôl na dieťa s trvalým pobytom v Obci F. /ktorého nezákonnosť či neústavnosť nebola preskúmavaná, napadnutá ani vyslovená/ a konštatuje, že podľa všeobecne záväzného nariadenia 2/2013 / § 2 bod c//, žalovaný má povinnosť prispievať len na tie subjekty uvedené v tomto ustanovení, ktoré o dotáciu požiadali a súčasne majú sídlo na území obce. VZN vychádza priamo zo zákona 596/2003 Z.z. o financovaní škôl, /§ 6 ods.1, 2/, ako nakladať s dotáciou predurčuje žalovaný, t.j. či subjekty sú zriadené a majú sídlo na území obce. Obec obdrží finančné prostriedky od štátu na kalendárny rok a mesačne vyplácala príspevok za 12 mesiacov roku. Ak neexistuje finančný predpis, ktorý by umožňoval Obci presunúť finančné prostriedky na školu v Q., ak finančné prostriedky obdržal žalovaný, ktoré žalovanému neposkytol za mesiace od 1.9 do 31.12. 2016 tieto prostriedky si ponechal, nevrátil spať do štátneho rozpočtu, je predpoklad zákonného postihu žalovaného za ich nevyčerpanie v zmysle zákona o štátnom rozpočte. Podľa názoru súdu neposkytnutím finančných prostriedkov žalobcovi za obdobie, kedy už nemala škola nemala sídlo na území obce žalovaný postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami, zákona 596/2003 Z.z. o financovaní škôl a VZN č . 2/2013 obce F. z 24.03.2013 o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy v školách a v školských zariadeniach na území obce F. a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať zásah do subjektívnych práv žalobcu. 33. Na viac aj v zmysle Ústavy SR a jej článku 2 ods. 2 Čl. 2 štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Obec, aj keď je predstaviteľom samosprávny patrí medzi orgány verejnej správy, ktoré prevzali časť kompetencií štátu v oblasti prerozdeľovania finančných prostriedkov a financovanie školstva. 34. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. Úspešnému žalovanému, /a contrario/, súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 172 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.