Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/122/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201022 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201022.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu D. P., F. XXX, IČO: 46 298 614, zastúpenej Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/5509, O-605/2017 zo dňa 25.09.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. 187/17/0 zo dňa 09.07.2017 ako prvostupňový správny orgán podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, vo veci účastníka konania D. P. - žalobkyne, XXX XX F. XXX, IČO: 46 298 614, uložil tejto pokutu vo výške 16 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 citovaného zákona, konkrétne: § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. spočívajúce v tom, že zamestnávateľ: D. P., XXX XX F. XXX, IČO: 46 298 614, dňa 30.03.2017 o 13.20 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: 1. L. W., XX.XX.XXXX, U., S. XXX/X, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 2. U. L., XX.XX.XXXX, C. C. XXXX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 3. W. Ľ., XX.XX.XXXX, U. XXX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 4. W. N., XX.XX.XXXX, U. XXX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 5. Y. A., XX.XX.XXXX, D., D. XX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 6. Ž. Š., XX.XX.XXXX, Q. XXX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 7. Ž. R., XX.XX.XXXX, F. XX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 8. Ž. B., XX.XX.XXXX, F. X, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, ktoré vykonávali armovacie práce na stavbe BD Vtáčnik, Bratislava a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). 2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 3. Na základe podaného odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Inšpektorátu Košice č. 177/17/0 zo dňa 09.07.2017, žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/5509, O-605/2017 zo dňa 25.09.2017 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 187/17/0 zo dňa 09.07.2017 potvrdil. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na závery rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. 187/17/0 zo dňa 09.07.2017 a jeho odôvodnenie, ako aj obsah podaného odvolania účastníčky konania proti tomuto rozhodnutiu. 5. Uviedol, že po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu mal s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 6. Konštatoval, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 30.03.2017 o 13.20 hod. na pracovisku BD Vtáčnik, Bratislava, kde účastník konania využíval závislú prácu fyzických osôb p. L. W., p. L. U., p. Ľ. W., p. N. W., p. A. Y., p. Š. Ž., p. R. Ž. a p. B. Ž., ktoré vykonávali armovacie práce. Vyššie uvedený záver vyplýva zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísaných dňa 30.03.2017 s menovanými osobami a protokolu. 7. K námietke účastníka konania, že ak sa nevyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania, automaticky to znamená, že sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom žalovaný uviedol, že inšpektorát práce dal účastníkovi konania možnosť realizovať svoje procesné práva tým, že mu poskytol možnosť vyjadriť sa k oznámeniu o začatí správneho konania a v prípade potreby navrhnúť ústne pojednávanie. Účastník konania túto možnosť nevyužil, a preto považoval skutkový stav za dostatočne zistený. 8. K námietke účastníka konania, že inšpektorát práce na základe zápisníc o podaní informácie konštatoval, že menovaní vykonávali závislú prácu bez toho, aby vzal do úvahy, že mohlo ísť iba o príležitostný výkon činností, upravený predpismi občianskeho alebo obchodného práva, ktorý nie je vykonávaný v pravidelnom časovom intervale a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti žalovaný uviedol, že v zápisniciach o podaní informácie spísanými s menovanými je zrejmé, že sa u nich jednoznačne jednalo o výkon závislej práce. Viacerí z menovaných uviedli, že prácu nevykonávajú pre účastníka konania prvý deň, a preto sa nemohlo jednať o príležitostný výkon činnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný uviedol, že podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Navyše aj závislá práca, ktorej výkon je iba príležitostný, musí byt' vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu. 9. K tvrdeniam účastníka konania, že v čase výkonu inšpekcie práce sa na pracovisku nachádzali osoby, ktoré tam nemali byť a o ich prítomnosti nemal účastník konania žiadnu vedomosť a nedal im ani pokyny na výkon práce a nestanovil im pracovný čas, žalovaný opäť poukázal na zápisnice spísané s menovanými osobami počas výkonu inšpekcie práce, z ktorých jednoznačne vyplýva, že na práci sa dohodli s účastníkom konania. Tuto námietku preto žalovaný považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa uloženému postihu a dodáva, že je povinnosťou zamestnávateľa, aby zabezpečil svoje pracovisko tak, aby sa tam nenachádzali nepovolané osoby. 10. K námietke, že výšku sankcie považuje za neprimeranú a neodôvodnenú žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje s výškou sankcie tak, ako bola uložená zo strany inšpektorátu práce, hlavne s poukazom na to, že účastník konania zamestnával nelegálne až 8 osôb. 11. S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav mal žalovaný za to, že porušenie povinnosti, uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce, je posúdené správne a je odôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. 12. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty vo výške 16 000 eur prihliadal predovšetkým na závažnosť zisteného porušenia a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov účastníka konania a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnávaných osôb, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku, dobu protiprávnosti a či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel. 13. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a konštatoval, že pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku. 14. Žalovaný dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. 15. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 20.11.2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.11.2017, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/5509 O-605/2017 zo dňa 25.09.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania. 16. V podanej žalobe popísala skutkový stav veci, ako bol uvedený v rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice č. 187/17/O zo dňa 09.07.2017, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice a uložil žalobkyni pokutu vo výške 16 000 eur. 17. Opakovane poukázala na argumenty, ktoré uviedla vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice, ktoré aj citovala. 18. K dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice uviedla, že žalovaný v úvode odôvodnenia predmetného rozhodnutia skonštatoval skutočnosti vyplývajúce z odvolacieho spisu, a teda, že pri výkone inšpekcie práce bol zistený nedostatok, spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k menovaným zamestnancom. Ďalej konštatoval, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce, pričom tento záver vyplýva zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných dňa 30.03.2017 s menovanými a protokolu. 19. Žalobkyňa nesúhlasila s vyjadrením žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ak sa nevyjadrila k oznámeniu o začatí správneho konania, automaticky to neznamená, že sa stotožnila so zisteným skutkovým stavom, a že inšpektorát práce dal účastníkovi konania možnosť realizovať svoje procesné práva aj vyjadrením sa k oznámeniu o začatí správneho konania a v prípade potreby mu umožnil možnosť navrhnúť ústne pojednávanie, avšak účastník konania túto možnosť nevyužil, a preto mal za to, že zistený skutkový stav považuje za dostatočne zistený. 20. K vyššie uvedenému uviedla, že spoľahlivé zistenie skutkového stavu je podmienkou, ktorá má byť splnená na strane správneho orgánu za predpokladu jeho úmyslu vyvodiť administratívnoprávnu zodpovednosť voči kontrolovanému subjektu. Správny orgán tak prostredníctvom dokazovania ako súboru procesných úkonov má zistiť skutkový stav tak, aby o jeho pravdivosti a úplnom zistení stavu veci neboli dôvodné pochybnosti. Povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu obvinenému za správny delikt sa odvodzuje z vyhľadávacej zásady, uplatňujúcej sa v správnom konaní začatom z podnetu správneho orgánu. Táto zásada vyjadruje zodpovednosť správneho orgánu za zhromaždenie podkladov pre rozhodnutie tak, aby skutkový stav bol náležite zistený. Uvedené odôvodnenie žalovaného, t.j. že z dôvodu, že účastník konania sa k začatému správnemu konaniu nevyjadril, preto mal správny orgán za to, že zistený skutkový stav považuje za dostatočne zistený, považuje žalobkyňa za nedostatočné a nezrozumiteľné. 21. Mala tiež za to, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne, keď tento len na základe výpovedí v Protokole uvedených osôb zachytených v zápisniciach o podaní informácie, bez ďalšieho konštatoval, že vykonávajú závislú prácu bez uzatvorenia pracovného pomeru, a tým došlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, čo odôvodňuje spáchanie správneho deliktu a uloženie pokuty. Žalobkyňa uviedla, že správny orgán mal pritom nepochybne zisťovať, či v prípade vykonávanej činnosti menovaných osôb išlo o naplnenie znakov závislej práce, či uvedené osoby neposkytujú kontrolovanému subjektu službu v zmysle predpisov občianskeho, či obchodného práva. Za účelom označenia pracovného výkonu menovaných osôb správnemu orgánu postačovalo, že menované osoby uviedli, že „robia pre pani P.Ú.“, pričom správny orgán ďalej nezisťoval, na akom právnom základe. 22. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku a konštatovala, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia mal žalovaný jasne uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, resp. jasne a konkrétne označiť dôkazy, na základe hodnotenia ktorých dospel k správnej úvahe, nie uviesť len odkaz na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. V prípade označenia takéhoto odôvodnenia za správne a postačujúce potom možno každý právny záver podporiť odkazom na obsah spisu. 23. Na základe uvedených skutočností mala žalobkyňa za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zistenia žalovaného, uvedené v napadnutom rozhodnutí, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré skutočnosti mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia Národným inšpektorátom práce Košice ako žalovaným, čo je v konečnom dôsledku dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1, písm. c/, d/, e/ a g/ SSP. 24. Žalobkyňa tiež namietala nezákonný dôkaz „Zápisnica s B. Ž.“. Žalovaný uložil pokutu žalobcovi aj za nelegálne zamestnávanie tejto osoby, ku ktorej na strane 2 Protokolu uviedol: „Zápisnicu s B. Ž. nebolo možné spísať, nakoľko ide o osobu hluchonemú“. Žalobkyni teda nebolo zrejmé, z akého prameňa dôkazu žalovaný vychádzal pri určení nelegálneho zamestnávania tejto osoby, keďže osoba B. Ž. je hluchonemá. Výrok Rozhodnutia považuje žalobkyňa aj v tejto časti (nelegálne zamestnávanie osoby B. Ž.) za nezákonný. 25. V ďalšej časti podanej žaloby poukázala na nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného s poukazom na § 3 ods. 4, 5, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a taktiež poukázala aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A/48/92-23. 26. Citovala § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a konštatovala, že žalovaný nedostatočne odôvodnil stotožnenie sa s výškou pokuty uloženej rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa plne stotožňuje s výškou sankcie tak, ako bola uložená zo strany inšpektorátu práce, hlavne s poukazom na to, že účastník konania zamestnával nelegálne až 8 osôb, pričom ďalej len menovite uviedol skutočnosti, na ktoré pri uložení pokuty prihliadol inšpektorát práce. Žalovaný sa tak len odvolal na znenie vyššie citovaného § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom zrejme opomenul prihliadnuť na skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku. Žalovaný v ďalšom texte odôvodnenia správnosti výšky uloženej pokuty poukázal na znenie § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom Inšpektorátu práce Košice. Žalobkyňa mala za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom absentuje náležité odôvodnenie výšky uloženej pokuty a spôsob odôvodnenia uvedený v rozhodnutí neodôvodňuje uloženie pokuty vo výške 16 000 eur. Žalovaný sa taktiež nevyjadril k likvidačným následkom uloženej pokuty a nemožnosti ďalšieho poskytovania zamestnania znevýhodneným občanom. V tejto súvislosti nezisťoval finančné pomery žalobcu, nežiadal si daňové priznanie, resp. iné dôkazy, na základe ktorých by tieto skutočnosti posúdil a uložil pokutu v takej výške, aby nemala pre žalobcu likvidačný charakter. 27. Žalobkyňa zdôraznila, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces; práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2008 sp. zn. 2Sžo/81/1007, z ktorého aj citovala časti týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia. 28. V závere podanej žaloby poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. júla 2011 sp. zn. 10Sža/15/2011, sp. zn. 1Sža/3/2008 zo dňa 15. apríla 2008, sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo dňa 31. januára 2011, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2003 IV. ÚS 115/03, týkajúce sa náležitého odôvodnenia rozhodnutia. 29. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúci postup je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti. 30. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. 31. Žalovaný zdôraznil, že spáchanie predmetného správneho deliktu žalobkyňou bolo, ako to vyplýva z vykonaných dôkazov, spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázané. Uvedené fyzické osoby do zápisníc o vysvetlení dôvodu prítomnosti na predmetnom pracovisku všetky skutočnosti uviedli spontánne, bez možnosti dohody na obsahu so žalobcom. Z uvedeného dôvodu žalovaný vychádza identicky s prvostupňovým správnym orgánom z uvedených zápisníc. K námietke žalobcu smerujúcej k osobe B. Ž., s ktorým zápisnica nebola spísaná z dôvodu, že je hluchonemá, žalovaný uviedol, že fyzická osoba B. Ž. vykonával činnosť - armovacie práce na pracovisku a na zákazke žalobcu spolu s ostatnými, vyššie menovanými fyzickými osobami, čoho očitými svedkami boli inšpektori práce, ktorí vykonali inšpekciu práce, pričom zápisnica nebola s touto fyzickou osobou spísaná vzhľadom na jeho zdravotný hendikep. 32. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne spáchaného deliktu, nerozporoval zistený skutkový stav žiadnymi dôkazmi, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Skutkový stav bol zistený dostatočne a bolo jednoznačne preukázané, že menované fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. 33. Žalovaný konštatoval, že z administratívneho spisu vyplýva, že dôkazy hodnotil správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Navyše žalovaný dodal, že i výkon akýchkoľvek výpomocných prác predpokladá pokyny zo strany osoby alebo osôb, pre ktorých sa tieto výpomocné práce vykonávajú. Výpomocné práce je možné vykonávať len vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Z vysvetlení podaných do predmetných zápisníc je zrejmé, že kontrolované fyzické osoby v rozhodujúcom čase vypomáhali žalobcovi podľa jeho pracovných príkazov, t.j. vykonávali pre neho závislú prácu. 34. K odôvodneniu výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že túto časť rozhodnutia považuje za jasnú, zrozumiteľnú a dostatočnú. Mal za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola ukladaná sankcia náležite odôvodnená čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce,. Preto uložená sankcia vo výške 16 000 eur za spáchanie tohto správneho deliktu sa žalovanému javí ako primeraná jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam (závažnosť porušenia, celkový počet zamestnancov 14, z čoho vyplýva i zrejmá znalosť povinnosti žalobcu dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania) a jednak vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (jednalo sa o nelegálne zamestnávanie ôsmich fyzických osôb súčasne) a uložená v zákonnom ustanovenom rozpätí, plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére žalobcu, plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť žalobcu od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. 35. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byt' uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal. 36. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu v celom rozsahu zamietol. 37. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.02.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedla dôvody, ktoré korešpondujú s dôvodmi uvedenými v podanej žalobe. Poukázala na to, že odôvodnenie právneho posúdenia na základe zisteného skutkového stavu správnym orgánom nevzbudzuje presvedčivosť v správnosť rozhodnutia vydaného žalovaným. 38. Konštatovala, že správny orgán má v záujme zdôvodnenia spravodlivosti výšky uloženej pokuty jednotlivé body uvedeného ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce analyzovať vzhľadom na zistený skutkový základ a túto analýzu, resp. vysvetlenie jednotlivých bodov tohto ustanovenia obsiahnuť do odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ uvedené opomenie, nemožno konštatovať, či skutočne na jednotlivé body uvedeného zákonného ustanovenia prihliadal, a teda nemožno ani mať dôveru v správnosť jeho postupu v správnom konaní. Žalobkyňa sa navyše domnievala, že pri tak markantnom rozdiele medzi najnižšou a najvyššou sumou pokuty, ktorú môže správny orgán uložiť, je v rámci rozhodnutia povinný odôvodniť jej výšku, teda uviesť a vysvetliť všetky okolnosti, na ktoré sa pri jej vyčíslení v tak širokých zákonných medziach prihliadal, a to najmä v záujme poskytnutia presvedčivosti v spravodlivosť uloženej pokuty. Na základe uvedeného mala žalobkyňa aj naďalej za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom absentuje náležité odôvodnenie výšky uloženej pokuty a spôsob odôvodnenia uvedený v rozhodnutí neodôvodňuje uloženie pokuty vo výške 16 000 eur. Na základe uvedeného žiadala podanej žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. 39. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi vo veci konajúcich správnych orgánov, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. 40. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len „dohľad“), c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Podľa § 2 ods.1 písm. a/ bod 4 citovaného zákona inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 1 zákona č. 82/2005 Z. z., o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Podľa § 14 ods. 3 písm. a/ cit. zákona inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.2) Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 19 ods. 6 písm. a/ až e/ cit. zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase výkonu inšpekcie práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 41. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/5509, O-605/2017 zo dňa 25.09.2017 preskúmaval aj Protokol Inšpektorátu práce Košice č. IKO-100-38-1.2/ P-A28-17, A 115 zo dňa 12.04.2017 z ktorého vyplýva, že tento protokol spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Vyplýva z neho, že žalobkyňa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole uviedla, že nedostatky boli odstránené, pričom iné skutočnosti uvedené v protokole žalobkyňa nenamietala. 42. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, správny súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09; ÚS 17/1999 Nález z 22. septembra 1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999 Nález z 13. októbra 1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; I. ÚS 10/98; I. ÚS 54/02 Nález z 13. novembra 2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). 43. Z vyššie označenej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu (názor vyslovený v rozsudku NS SR zo dňa 28.06.2017 sp. zn. 6Sžo/150/2015). 44. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatneným námietkam je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že Inšpektorát práce Košice začal výkon inšpekcie práce, ktorý bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 45. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že žalobkyňa dňa 30.03.2018 o 13.20 hod. využívala závislú prácu fyzických osôb: 1, L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., S. XXX/X, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 2, L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXXX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 3, Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 4, N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 5, A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 6, Š. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 7, R. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 8, B. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, ktoré vykonávali armovacie práce na stavbe BD Vtáčnik, Bratislava a nemala s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). 46. L. W. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30.03.2017 uviedol: Pracujem tu asi druhý týždeň, v pondelok minulý týždeň som začal, pracovná doba ako kedy, 4, 5, 7 hodín, na skúšobnú dobu. Dnes od 10.00 hod. dohodol som sa s pani P.. Pracovné náradie nemám. Ešte nemám nič podpísané, odmena 3,50 €/hod.. Prišiel som vyskúšať, čo a ako. 47. N. W. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30.03.2017 uviedol: Som tu od včera, dnes od 07.00. Dohodol som sa so synom L. P., synom šéfky. Odmena 4,50 - 5 €/hod. Vykonávam armovanie železa. Ešte nemám dohodu. 48. Š. Ž. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30.03.2017 uviedol: Na stavbe robím od včera, pre pani P., armujem. Nemám nič podpísané, odmena podľa výkonu. 49. R. Ž. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30.03.2017 uviedol: Na stavbe robím iba dnes, iba výpomoc. Pre pani P.. Robím armatúry. Nemám nič podpísané. Platený som podľa výkonu. 50. Ľ. W. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30.03.2017 uviedol: Robím od včera pre pani P., armujem. Tento rok som nepodpisoval dohodu. Platí ma od výkonu. 51. L. U. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30.03.2017 uviedol: Na stavbe robím od včera, včera od 08.00 do 17.00, dnes od 08.00. Robím armovacie práce, robím pre pani P.. Nepodpisoval som nič, náradie je moje. 52. A. Y. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 30.03.2017 uviedol: Pracujem od včera, dnes od 07.00. Armatúrske práce. Dohodol som sa s pani P.. Odmena podľa toho, čo sa spraví. Ešte nemám dohodu, som na skúšku, brigádne. 53. Zápisnicu s B. Ž. nebolo možné spísať, nakoľko ide o osobu hluchonemú. 54. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správny orgán nepovažoval za potrebné nariadiť v danej veci ústne pojednávanie, jeho vykonanie nenavrhla ani žalobkyňa. Správny delikt bol osobne prerokovaný so žalobkyňou, a to pri prerokovaní protokolu, ktorý bol vydaný v súlade s platnou právnou úpravou a zodpovedá zákonu aj po jeho formálnej stránke tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 14 zákona o inšpekcii práce. Žalobkyňa v uvedenom vyjadrení ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole uviedla, že nedostatky boli odstránené, pričom iné porušenia nenamietala. 55. K námietkam žalobkyne, ktoré uviedla v podanej žalobe je potrebné uviesť, že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt, je zodpovednosťou objektívnou. Tento objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo bez ohľadu na to, či sa jednalo o zavinené, alebo nezavinené konanie, alebo opomenutie. Je neprípustné, aby zamestnanec vykonával prácu bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, čím sa oslabuje právne postavenie zamestnanca. Navyše, nakoľko nie je úrazovo poistený v Sociálnej poisťovni, sú ohrozené jeho oprávnené nároky v prípade pracovného úrazu. 56. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce, vyplýva v akom právnom vzťahu možno závislú prácu vykonávať a v akom právnom vzťahu zákon nedovoľuje závislú prácu vykonávať a explicitne stanovuje, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone, aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že ak má vykonávaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený výlučne pracovnoprávny vzťah. Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od samotného obsahu, resp. charakteru vykonávanej práce. Preto ak vykonávaná práca vykazuje základné črty závislej práce, čo bolo aj v danom prípade, musí sa na výkon takejto práce založiť pracovnoprávny vzťah bez možnosti akýchkoľvek výnimiek. 57. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že inšpektorát práce, ako i žalovaný, po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov (najmä Protokol zo dňa 12.04.2017 a zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku zo dňa 30.03.2017, ktoré boli spísané s dotknutými osobami, opatrené ich vlastnoručnými podpismi), spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, preukázali spáchanie správneho deliktu žalobkyňou, právne kvalifikovaného ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že žalobkyňa z pozície zamestnávateľa dňa 30.03.2017 o 13.20 hod. na pracovisku - stavba BD Vtáčnik, Bratislava, využívala prácu fyzických osôb p. L. W., p. L. U., p. Ľ. W., p. N. W., p. A. Y., p. Š. Ž., p. R. Ž. a p. B. Ž., ktoré vykonávali armovacie práce a nemala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. 58. K námietke žalobkyne týkajúcej sa osoby B. Ž., že s touto osobou zápisnica nebola spísaná z dôvodu, že je hluchonemá, je potrebné uviesť, že B. Ž. vykonával činnosť - armovacie práce na pracovisku a na zákazke žalobkyne spolu s ostatnými menovanými fyzickými osobami, čoho očitými svedkami boli aj inšpektori práce, ktorí vykonali inšpekciu práce. Taktiež je potrebné uviesť, že podľa § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Teda aj v prípade, žeby sa u B. Ž. nelegálne zamestnávanie nepreukázalo, v danom prípade by sa jednalo o nelegálne zamestnávanie siedmich osôb, t. j. dvoch a viac fyzických osôb súčasne, za čo je možné v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uložiť pokutu minimálne 5 000 eur. 59. Žalobkyni bola za správny delikt nelegálneho zamestnávania uložená pokuta vo výške 16 000 eur. Podľa názoru správneho súdu výška pokuty, ktorá jej bola uložená blízko dolnej hranice stanovenej sadzby (5 000 - 200 000 eur) je primeraná, odráža mieru porušenia povinnosti žalobkyne a následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú. Zároveň spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie povinností. Podľa názoru správneho súdu správny orgán prvého stupňa a následne i žalovaný pri jej ukladaní zohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá, ktoré má na mysli ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. pre určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej i generálnej prevencie splniť. To, že správny orgán neuviedol konkrétne skutočnosti s uvedením podradenia pod jednotlivé druhové kritérium v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov totiž jednoznačne vyplýva, že tieto pri ukladaní pokuty zohľadnili, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením povinností s prihliadnutím na závažnosť sociálnych dopadov na zamestnancov a prihliadol na to, že žalobkyňa postupovala protiprávne vo vzťahu k ôsmim fyzickým osobám, toto protiprávne konanie trvalo iba krátky čas, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania a predmetný nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. Úvahy správneho orgánu o výške pokuty, obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, sú racionálne, ucelené a v súlade so zásadami logiky. Správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia, ani ho nezneužil. Vychádzajúc z uvedeného zohľadnil preventívnu úlohu postihu, ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností; a tento účinok potom môže vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť znateľný v majetkovej sfére delikventa, teda výška uloženej sankcie nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Vychádzajúc z uvedeného aj námietku žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení a z uvedeného hľadiska aj nepreskúmateľnosti tejto časti rozhodnutia považoval súd za neopodstatnenú. 60. V správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobkyne nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci procesného rozhodovania sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru správneho súdu nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. 61. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 62. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa nemala vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. 63. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 137 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.